1. 9. 2021 členovia ZSI
Dňa 1. 9. 2021 si pripomíname už 29 rokov od prijatia Ústavy 2. Slovenskej republiky poslancami Slovenskej národnej rady. V porovnaní s niektorými inými štátnymi sviatkami – ako napr. SNP či výročie vzniku Česko-Slovenska, je však tento významný sviatok pre bežných občanov takmer neviditeľný.
Aj preto sme sa spýtali členov Združenia slovenskej inteligencie – Ako vnímajú Deň Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti so súčasným dianím na Slovensku?
„Aj keď od prijatia Ústavy SR v roku 1992 najvyšší predstavitelia štátu postupnými krokmi okliešťovali suverenitu a pozvoľne potláčali demokratické princípy, od posledných parlamentných volieb je porušovanie ústavy na Slovensku každodennou realitou.
Ústavné zákony porušujú samotní predstavitelia štátnych orgánov a vynucujú ich porušovanie aj u svojich podriadených. Vládu tvoria vlastizradné amorálne marionety zapredané agentom cudzích záujmov. Súdy konajú nezákonne alebo nekonajú vôbec a znemožňujú uplatnenie práva.
Najväčší zapredanci sa v rámci svojich záškodníckych úloh a presadzovanej ideológie pravidelne vyjadrujú k ľudským právam v iných štátoch a preukazujú poslušnosť svojim chlebodarcom, ale porušovanie ústavných práv vo vlastnom štáte ich nezaujíma.
Neoznačkovaným odopierajú právo na prácu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, vstup do inštitúcií… Zvrátenou propagandou nabádajú svojich obyvateľov k účasti na genetických pokusoch, ktoré sú v rozpore nielen s Ústavou SR, ale aj so všeobecne platnými medzinárodnými dokumentmi o ľudských právach. Médiá hlavného prúdu vrátane verejnoprávnych sú momentálne slúžkou globalistickej mafie a nepohodlné názory sú vo verejnom mediálnom priestore cenzurované.
Je najvyšší čas si uvedomiť, že Slovenská republika, tak ako ju definuje naša ústava neexistuje, a terajšia vláda zavádza totalitný režim.
Využitie Čl. 32 Ústavy SR by malo byť povinnosťou každého vlastenca.“
Branislav Čech
„Za súčasného stavu a všeobecného chaosu sa nebadane realizujú aj iné, separatistické plány. Umožňujeme, aby národná identita Slovákov bola aj v našom vlastnom štáte v sústavnom ohrození, napriek tomu, že je v jednotlivých článkoch Ústavy SR (preambula, základné ustanovenia, základné ľudské práva a slobody, štátne symboly) obsiahnutá a garantovaná. V tomto roku došlo pri sčítaní obyvateľstva zo strany kompetentných štátnych orgánov po prvýkrát k ústavou zakazujúcemu ovplyvňovaniu a nátlaku na rozhodovanie o národnosti Slovákov. Nepriamo nám bolo nanucované uviesť si dve národnosti, pričom štátne orgány podporovali iba menšinovú identitu.
Slovenský jazyk ako štátny jazyk je pre svoju dominantnosť obvinený zo svojho diskriminačného potenciálu, vláda SR opätovne pripravuje jeho znevýhodnenie v prospech cudzích a menšinových jazykov. Naše bezvedomie o národnej identite sa ešte viac prehĺbilo dlhodobou absenciou detí v školách. Ak by bolo naše vedomie o identite dostatočne aktivované, odpor voči akémukoľvek ohrozovaniu ich duševného a fyzického zdravia by nenechal na seba dlho čakať.
Je potrebné čo najrýchlejšie aktívne prebrať zodpovednosť a konať nielen za seba, ale aj celú spoločnosť.“
Margaréta Vyšná
„Deň Ústavy, spolu s dňom vzniku druhej Slovenskej republiky – 1. januára a Deklaráciou zvrchovanosti 17. júla 1992 by mal byť jedným z pilierov národnej pamäti na našu modernú štátnosť. Žiaľ nie je to tak, tieto sviatky sa posledné dve desaťročia prakticky neoslavujú, bežní občania ich nanajvýš registrujú, alebo ani to nie. Možno ešte tí, ktorí si začiatok 90. rokov pamätajú, o nich vedia, mladší nevedia absolútne nič. Je to aj preto, že nie sú viditeľné v uliciach, v školách sa odsúvajú, cirkev sa k nim nehlási, no najmä všemocná mediálna mafia ich ignoruje alebo zosmiešňuje a spochybňuje. Dnes akoby bolo tabu pripomínať si to, čo je pre iné národy posvätné – boj za suverenitu a štátnu nezávislosť.
Na druhej strane sa okato oslavujú sviatky, ktoré sú spojené s československou ideou („SNP“, 28. a 30. október). Možno to súvisí aj s tým, že garnitúry, ktoré tu po roku 1998 nastúpili, si vznik SR neželali a jej zvrchovanosť viac či menej okresávali. No a tá dnešná reprezentácia pojem slovenský národ ani nepozná, Slovensko nazýva ponižujúcim termínom „tátokrajina“. Robí všetko pre to, aby našu republiku zlikvidovala úplne. Či sa jej to napokon podarí, bude závisieť aj od nás…“
Martin Lacko
„Pozorujem, že napätie v spoločnosti nadobúda rozmer porovnateľný s rokom 1989 a nespokojnosť s riadením štátu a spravovaním vecí verejných dosiahla kritickú úroveň. V súkromí ľudia znova rozprávajú niečo úplne iné, ako na verejnosti. Sú často nútení prezentovať niečo úplne iné, ako si v skutočnosti myslia, len z dôvodu, aby si ochránili prácu, rodinu, slobodu. Navyše, v dôsledku nekontrolovaného vplyvu oligarchických štruktúr, korupčného chovania a zneužívania moci a mocenských bojov vo vnútri vlády sa začína prehlbovať nebezpečná polarizácia medzi občanmi samotnými. Vláda, prezident a mnohí politici svojimi vystúpeniami nezodpovedne podnecujú existujúce napätie. Vytvárajú v štáte dve skupiny obyvateľov odlišných kategórií, zastavili demokratickú diskusiu o problémoch, ktoré ľudí trápia a bezhlavo angažujú náš štát vo veciach, ktoré si občania neželajú. Paradoxom je, že prejavy vlastenectva a lojality k Slovenskej republike sú často vytláčané na okraj spoločnosti, na druhej strane hlasy narúšajúce štátne záujmy, hlavne ľudí, ktorí sa hanbia vysloviť meno Slovenskej republiky a najčastejšie to maskujú používaním spojenia „táto krajina“, presadzujúce deformáciu spoločnosti začínajú byť posúvané do centra pozornosti ako hrdinstvo dnešnej doby.
V štáte začína mať väčší vplyv na konanie politikov medzinárodná oligarchia, ako záujmy občanov Slovenského štátu.
Môžem konštatovať, že sloboda v porovnaní s rokom 1993 je dnes na tom omnoho horšie.“
Igor Serváček
„Akú môže mať vážnosť oslava Dňa Ústavy SR, keď po jej 20 novelách z pôvodnej ústavy zostalo len torzo? Je načase zbaviť sa ilúzií o základnom zákone štátu, keď od začiatku obsahuje rozpor medzi článkom o pôvode štátnej moci od občanov a jej uplatňovaním nielen prostredníctvom volených zástupcov, ale aj priamo – ľud nemôže rozhodnúť, aké práva a slobody bude mať, aké dane a odvody bude odvádzať, nemôže si ani skladať štátny rozpočet! Najnovší výplod orgánu, predstierajúceho činnosť ústavného súdu, ohľadom referenda odoprel ľudu právo odvolať vládu – ak si tá nechá schváliť zákon o zrušení volieb, zostane tu navždy?
O hrubom porušovaní ustanovení o tom, že „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“ a aplikovaní práva jedinca, že „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“ už aj vrabce čvirikajú a nespokojnosť ľudovej pospolitosti rastie – síce slimačím tempom, ale nedá sa vylúčiť, že jedného krásneho dňa vyčistia tú špinu na najvyšších poschodiach politiky…“
Vladimír Bizoň
„Je to riadený proces z dielne nadnárodnej oligarchie klanovokorporátnych skupín his-torického kapitálu naprieč krásnou modrou planétou. Demontáž štátnosti, národných štruktúr… Šliape sa nielen po slovenskej Ústave, ale doslovne po základných ľudských právach. Čo to na túto tému „prezradil“ aj sluha nadnárodných sociálnych inžinierov Klaus Schwab v knihe na objednávku „Veľký reset“…“
Jozef Fila
