sobota, 3 decembra, 2022
spot_img
ÚvodRodina, výchova, vzdelávanieDaňový systém a jeho problémy

Daňový systém a jeho problémy

Prof. J. Husár, 17.11.2021

MF SR 14/11/2021 predstavilo daňovú reformu. Nie som prvý koho problém zaujal. Na internete sa objavil nadpis: „Ktorí rodičia získajú 200 eur z Matovičovej revolúcie a kto to zaplatí?“ Spoliehajme sa na ekonomickú vedu. Neviem, či ju využilo MF SR. A práve preto si chcem všimnúť niekoľko problémov. Čitateľ si môže zadať do počítača pojem tax system a zistí koľko ich je.

Ekonomická veda jasne definuje fiskálnu a monetárnu politiku. Pozná aj pojem daňový systém, či daňová sústava. Daňovou sústavou ekonómia rozumie súhrn všetkých daní štátu, ktoré majú zaistiť financovanie výdavkov štátu. Keď som prednášal mali sme takúto sústavu daní: 1) Zákon o dani z príjmov, 2) Zákon o DPH, 3) Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, 4) Zákon o spotrebnej dani z liehu, Zákon o spotrebnej dani z vína, 5) Zákon o spotrebnej dani z piva, 6) Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, 7) Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja, 8) Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, 9) Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za odpady, 10) Zákon o správe daní (daňový poriadok). Čiže ak vláda zmení sadzbu spotrebnej dane z piva, iste sa to dotkne aj iných sadzieb, respektíve zmeny spotreby iných tovarov. Od roku 2012 bolo veľa daňových zmien. Čitateľ si iste pamätá Miklošovu rovnú daň, ekonomický nezmysel. Napísal som mu: „ Už som Vám písal viackrát. Dnes, 7.11.2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšľať. Samozrejme, niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie  viac slov – mliečna dráha, iným stačí jedno slovo – voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete, že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém. Keď  ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ“.

Dnes nám vláda ponúkla nový pojem odvodovo daňová reforma. A tu je tiež pojmový problém. Aký je rozdiel medzi daňou a odvodom? Z hľadiska plátcu daní žiaden.  Dôležité sú totiž efekty rôznych fiskálnych a monetárnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín ktorých ekonomický pohyb je ukazovateľom  výkonnosti ekonomiky, teda národného príjmu (pozostáva z príjmu domácností, príjmu podnikov a príjmu vlády), outputu, zamestnanosti, rastu, cien, a nakoniec aj platobnej bilancie štátu. Na to sa u nás úplne zabúda.

Ekonomická  veda definovala niekoľko princípov tvorby hospodárskej politiky. Prvým princípom ekonomickej politiky je, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp má veľmi konkrétnu matematickú podobu. Zvlášť sa vzťahuje na fiskálnu politiku. Budem ho ilustrovať na menšom makroekonomickom modely, ktorý čitateľovi jasne ukáže podstatu a komplexnosť riešenia daňových systémov. Pozrime si jeho matematickú podobu: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu, čo sú príjmy domácností, príjmy podnikov a príjmy vlády (Y) a úroveň cien (p), potom ich matematické závislosti na nástrojoch vlády sa dajú takto vyjadriť:

Y = a1G + b1M  a

p = a2G + b2M

kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficienty a1, b1, a2, b2 majú hlboký ekonomický zmysel a bolo by dobre keby mu rozumel predseda vlády, minister financií a minister hospodárstva. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny GM  musia mať tieto hodnoty:

Jasná závislosť od koeficientov. Máme 2 ciele a dva nástroje. Vláda môže mať aj tretí ciel, dosiahnuť určitú hodnotu výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C). Tie iste závisia od dane z príjmu. Potrebujeme aj tretí nástroj. V tomto prípade je to daň, v makroekonomickej symbolike T (tax). Naša sústava vzťahov bude takáto:

                                                           Y*= a1G + b1M + c1T

                                                            p*= a2G + b2M + c2T

                                                            C*= a3G + b3M + c3T

Iste mnoho čitateľov vie vypočítať cieľové hodnoty veličín G, M, a T. Iné princípy politiky neuvediem. Všeobecne ekonometrický model fiskálnej politiky môžeme vyjadriť, ako to vie každý ekonometer, takto Y = A-1*X. Z tohto maticového zápisu vyplýva, že môžeme mať veľa neznámych hodnôt Y, zvlášť ak by sme mali kritérium, ktoré má spoločnosť dosiahnuť. Ďalším problémom je, že naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o G a T. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády  (aj NRSR)  pri  tvorbe  jej ekonomickej politiky, zvlášť daňovej. Aj ekonómia je veda a nemôžeme si vymýšľať a presadzovať svoje vedou neoverené nevedecké tvrdenia. To sú báchorky. Aj ekonomická veda hľadá pravdu. Verím, že do iného svetla sa čitateľovi teraz po hlbšom zamyslení sa nad problémami fiskálnej politiky, dostal známy nadpis SaS ponúka voličom 1144 riešení, chcú menej byrokracie a spravodlivosť. Vyššie uvedená matica môže mať aj viac ako 1144 ekonometrických vzťahov.

Záver. V úvahe som sa snažil ukázať, že ekonomická veda a jej časť ekonometria odhaduje rovnice , ktoré opisujú fungovanie ekonomiky. Ona zároveň precizuje ekonomické pojmy, ktoré sa iba ťažšie dajú pochopiť pomocou neekonometrického jazyka. Ekonomická veda zásadne žiada usporiadanú množinu dát, ak sa má získať riešenie vážnych ekonomických problémov, akým nesporne je problém stanovenia sadzieb v sústave daňových zákonov. Galileo povedal: „Ak sa nám aj podarí prírodu prihovoriť, ozve sa jazykom matematiky; a keď nerozumieme jej jazyku, zbytočne sa rozhovorila“. Považoval som za svoju povinnosť nielen voči ekonomickej vede, ale aj voči vláde, vysvetliť, že keď sa vláda nerozhodne pre vedu, nenastúpila na lietadlo ktoré práve vzlieta. SR má veľa ekonomických fakúlt, má veľa katedier ekonómie, ale má aj veľa profesorov makroekonómie a mikroekonómia a tak vláda musí tieto vedecké kapacity využiť na efektívnu tvorbu daňového systému SR. Má aj vzor v iných krajinách.

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň