streda, 11 decembra, 2024
spot_img
ÚvodOdporúčameDušan Čatloš - DETI A VOJNA

Dušan Čatloš – DETI A VOJNA

Spomienky na detstvo a rodinu 1941 – 1946

Úryvok z knihy

Jedným z najznámejších, najaktívnejších ale i najobávanejších sovietskych partizánskych veliteľov na Slovensku bol Piotr Alexejevič Veličko. Niektorí historici sa domnievajú, že to bol práve on, kto „privolal“ predčasný príchod nemeckých vojsk na Slovensko. Výsadok (desant) jeho partizánskej skupiny sa uskutočnil ako prvý, ešte 25. Júla 1944 na dolnom Liptove.

V tom Veličkovom desante bol taký jeden malý chlapík, určený špeciálne na to, aby Veličku sledoval a podával o ňom hlásenia do Kyjeva, na partizánsky štáb, a to druhou vysielačkou. No a on hlásil, že Veličko si žije ako kapitalista… .A skutočne to tak bolo, lebo mal hromadu peňazí. To môžem dosvedčiť aj ja. V roku 1944 stará mama bývala u syna, v dome na samom okraji Turčianskeho Svätého Martina. Keď sa šlo zo Sklabine do Martina, bol to prvý dom, na niekdajšej Sklabinskej ulici. Keď sa šlo z mesta, tak to bol zas posledný dom. Neskôr ulicu premenovali na Partizánsku, keďže práve po nej šli partizáni zo Sklabine do mesta, ako aj tankisti do povstania, do Sklabine, materiál,…. .

Dom bol poschodový s rovnou strechou, z ktorej bolo vidieť až na kopec s miestnym názvom Bohúň kopec. To poslúžilo partizánom pri budovaní obrany mesta, práve naň si totiž postavili guľometné hniezdo. A preborili nám strechu.

No a koncom augusta, asi 29. Augusta 1944, hneď v prvý deň povstania, som bol s bratom Bohušom na prázdninách u maminho brata, ktorý v tom dome býval so svojou rodinou i našou starou mamou. Práve sme raňajkovali, keď sa z ničoho nič ozval zvonček. My deti sme sa hneď rozbehli ku dverám a volali sme na starú mamu, lebo pred domom zastalo osobné auto – bola to Tatrovka 57 – a pri dverách stál neznámy chlap. Oblečený bol v civilnom odeve, na sebe mal trojštvrťový kabát, nohavice –plumpky a čižmy. Oslovil nás rusky, čomu sme my nerozumeli, ale to už vyšla z domu stará mama – a aj na ňu zhurta po rusky. „Babuška, v gorode Nemci?“ A ona na neho rovnako po rusky. Hneď sa zarazil: “Juj starucha, kak ty charašo znaješ po rusky!“ Vraj, kde sa po rusky naučila. No a starká vraví, že v Rusku, veď tam istý čas žila. Stará mama hneď pochopila, že sú to partizáni zo Sklabine, bolo to všeobecné tajomstvo, že sa tam zdržujú. Prvú vec, čo teda potreboval zistiť, bolo, či nie sú v meste Nemci. Stará mama hovorí že nevie, lebo veď ako aj mohla vedieť, keď bývala na samom kraji. On jej na to: “Ako to, že nevieš?“ a vymenili si ešte zo pár viet. Potom si vypýtal vody, lebo ho sušilo, keďže predtým pili. Tak išla dnu a doniesla mu pohár. Môj bratranec Fedor – mal vtedy hádam tri roky – tam stál so mnou. Ale Veličko tej vode neveril, myslel hádam, že ho chceme otráviť – preto povedal jemu: „Maľčik ty vypi!“  A dal mu pohár. Skrátka neveril… .Tak ale Fedor ju pil. Keď to videl, vypil aj on. Potom si vypýtal ešte jeden. No a to chcem povedať – vytiahol peňaženku – a to sa mi zapísalo do pamäte podnes – mal krásnu vybíjanú slovenskú peňaženku, so slovenskými motívmi – a takú plnú bankoviek, že sa mu ani zatvoriť nedala! Vytiahol 100 korún – vtedy boli stokorunáčky zelené – a podal ju Fedorovi. Juj, tak mi bolo vtedy ľúto, že som mu ten pohár ja nepodal!

Až neskôr som sa dozvedel, že to bol Veličko… . No a odkiaľ mal toľko peňazí… Totiž jeho chlapi chodili kradnúť. A krátko predtým vykradli aj fabriku. Holtzindustrie, dreváreň v Turanoch. Tam vyrábali o.i. pažby na flinty. No a keď vykradli tie Turany, tak mali zrazu toľko peňazí, že si s nimi napchávali vrecká, až im z nich vypadávali… . Ľudia išli do zemiakov a nachádzali peniaze na roli. Išli popri Váhu a tam to isté, peniaze porozletované po zemi. Na druhý deň, že išli frajerkám zlaté prstene kupovať do mesta… .Takže Veličkovci mali peňazí.

Pritom – však aj Gustáv Husák tam bol vtedy – mali dohodu, že partizáni nebudú robiť žiadne ozbrojené, násilné akcie, aby neprezradili povstanie, aby neprovokovali Nemcov. No ale oni to nedodržali. Keď potom v roku 1975 Veličko prišiel do Martina, ja som sa ho pýtal aj na toto: „Prečo ste napadli toho Révaya v Štiavničke a išli ste kradnúť do Turian, keď ste sa dohodli, že nebudete robiť akcie?“  „Nemohol som ich udržať, nemohol som ich udržať!“ Takto mi povedal. Veličko bol v skutočnosti despota, tyran… .Iste viete, že v Kantorskej doline, na Kantorskej lúke, dal postrieľať viac ľudí z vlastnej skupiny. Napr. niekto mu hlásil, že ktosi sa priblížil ku kotlu a nasypal tam čosi červené. .. . Tak on to vyhodnotil ako pokus o zradu, bol súd a v priebehu hodiny dal toho človeka odstreliť. Z neho šiel strach… .V Sklabini bola zvláštna situácia. Bolo to také „zberné“ miesto pre rôznych podozrivých, obvinených a podobne. Tam partizáni skántrili aspoň 60 ľudí. Tam bola celá tlupa mladých, „bojachtivých“ chlapcov, tak vo veku 17-18 rokov, čo sympatizovali s partizánmi atď. No a partizáni vodili týchto svojich „odsúdencov“ do kameňolomu a strieľali. No a jeden z týchto mladíkov povedal: „Daj, ja ich zabijem!“ Tak Rus mu dal samopal, ten len „tr-tr-tr“, padli a bolo… . Jeden z tých, čo na nich strieľali, prežil. Bol len ranený a ušiel potom do Nemecka. Potom po rokoch začal robiť vyhrážky, že „ja vás za to zabijem a čo“. Tak ten dotyčný, čo tu bol, to nemohol zniesť a zastrelil sa… . Psychicky to nezvládol. To sú tie veci, čo sa nespomínali.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň