Prof. Jaroslav Husár, 16.8.2021
Začnem citátom z mailu, ktorý možno dostal aj čitateľ: „Laureát Nobelovej ceny sa nazdáva, že odhalil príčiny hospodárskych boomov i kríz. Robert Shiller už v 80. rokoch minulého storočia podráždil väčšinu svojich kolegov ekonómov. Spochybnil totiž jedno zo základných zaklínadiel neoliberálneho kapitalizmu, teda hypotézu o bezchybne fungujúcich trhoch. Podľa tejto hypotézy cenné papiere automaticky a v každom okamihu reflektujú všetky možné informácie, ktoré okolo zemegule obiehajú. Preto je vraj kapitálový trh taký pružný a spoľahlivý. Krátkodobé kolísanie kurzov by nás teda nemalo príliš znepokojovať. Teória mala fatálne dôsledky: aj experti v dozorných radách a pravicových think-tankoch uverili, že sa finančné trhy optimálne „samoregulujú“. Dnes vieme, že tento predpoklad bol nebezpečným mýtom, ba bludom.“
Aj ekonómia nám ponúka poznatky náročné na chápanie. Spomeniem predovšetkým Marxove schémy reprodukcie, či jeho chápanie dvojakého charakteru práce, ba aj hlboké poznatky teórie zahraničného obchodu, napr. Ricardova ekvivalencia, či náročné poznatky Keynesa o zobrazení ekonomiky sústavou rovníc a hlavne úsilím o pochopenie významu jej inverzných koeficientov. A nemôžem nespomenúť nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu W. Leontieva a jeho rovnicu pohybu a štruktúry ekonomiky X = (I – A)-1xY, ktorá práve vyjadruje zákony najvnútornejších ekonomických síl. To všetko sa nechce liberálnym ekonómom študovať a osvojiť (žiada to veľkú námahu a oni vedia iba lacno kúpiť a draho predať), myslia si, že ekonómiu ako vedu tvoria majitelia kapitálu, teda monopol. Neznalosť ekonómie ukázal v TV aj p. Matovič, a to v podobe jeho daňovo- odvodovej reformy – 200 eur dieťa, 1 daň a jeden odvod a férové dane. Iste aj čitateľ vidí pojmový zmätok. Úplne nevedecké riešenie.
Dnešná ekonómia akceptuje od čias S. Kuznetsa a W. Leontieva tie najvyššie kritériá vedy, hľadá cestu k blahobytu človeka v náročnej javovosti a ich jestvovania. Na univerzitách sú katedry ekonómie a ekonómia sa opiera o logiku. Iba dnes sme ju začali pokladať za poddajnú slúžku politickej či inej moci. Mnohým politikom sa ich hanebná činnosť (pozri súdne procesy o korupcii) vykonáva ľahšie, keď ekonómia vôbec nie je prítomná. Či inak, masy i funkcionárov možno ľahšie manipulovať, ak nemyslia a ak nevedia, či ak sa o ekonomický život nezaujímajú. Treba zabrániť tomu, aby bežný človek bol informovaný, aby požadoval vedecké riadenie ekonomiky! Preto je lepšie, keď je ekonómia nudná či nič nehovoriaca. Dnešní boháči by si priali, aby katedry ekonómie zanikli. Čím viac nedôležitých vecí sa bude vyučovať, tým ľahšie je zabrániť ľuďom v tom, aby ich zasiahlo jasné svetlo ekonómie. Zato je ekonómia obkľúčená nepriateľmi, väčšinou takými, ktorí o tom vlastne ani nevedia. Hojnosť a blahobyt iba pre vrstvu bohatých! Nech vládne bezpodmienečná vôľa moci, priatelíčkovanie medzi politikmi, fanatizmus zanietencov, túžba bohatých! Nezaujíma ich, že ekonómiu nechápu. Nie sú si vedomí, že ich neekonómia je sama ekonómiou, ale obrátenou, a že keby bola privedená k jasnozrivosti, rozložila by ich klany.
Rozhodujúce je, že ekonómia chce tiež pravdu (celú), no svet, bohužiaľ, ju nechce. Pravda ekonómie, ekonomická pravda dnes nie je nevyhnutným spôsobom bytia, ekonomického života. V ekonomickom živote prevláda násilnosť, nie jej zákony. Boháči nechcú ekonomické spriahľadňovanie cez národné účty, či cez input – output tabuľku. V dnešnom svete ekonómia zápasí o život. Ekonóm sa totiž rozhliada po ľuďoch, aj jednotlivcoch, počúva ekonomický život, vidí, čo sa deje, zaujíma ho ľudské bytie. Ekonómia nie je žiadnym vierovyznaním, je vedou a dnes je v stálom zápase s kriminalitou. Spoznať ekonomickú pravdu, podľa mňa, patrí k dôstojnosti človeka, jeho obohateniu, čo má čakať, či už ako výrobca a či ako spotrebiteľ. V uchopení vodidiel, ktoré nám ponúka ekonomická pravda, spočíva naša sila, sila ekonomiky. Pravda je iba celá pravda a nie iba to, čo sa niekomu hodí, ako hovoria liberálni ekonómovia. Keynes použil pojem animal spirits, chovať sa ako zviera, nedomýšľať dôsledky, čo robia liberáli. Pre liberálov sa ekonomický život uskutočňuje neustálym zápasom a to aj medzi veľkým spoločnosťami, napr. Monsanto, ktorá nerešpektuje požiadavky agronómie a presadzuje siať kukuricu husto, skoro ako hustosiate obilniny, absolutizuje svoje. Je tu ekonómia pre človeka ako človeka, alebo pre nejakú elitu, pre vybraných, svojich, iba nemnohých?
Záver. Citát z úvodu ma prinútil zamyslieť sa a napísať túto úvahu. Z povedaného, verím, vyplynulo, že dnes akoby vo svete ekonómia dospievala k vedomiu svojej bezmocnosti, že nijaká veda pri formovaní toho ako má ekonomika fungovať nie je. Ekonómia je dnes nijaký činiteľ dejín, nijaké poznanie, nijaké chápanie javov, hoc máme aj predmet dejiny ekonomických učení. Odkiaľ prichádza svetlo? Ako funguje ekonomika, jej grafický či matematický obraz, ktorý som v úvahe uviedol? Tým svetlom je ekonomická veda. To sú také hypotézy ako bola Kopernikova hypotéza, že nie Zem je stredobodom vesmíru; dal nám heliocentrický obraz sveta. Každá veda buduje na hypotézach, ktoré overí prax, nie členovia dozorných rád a ich delenie zisku a dividend.
Naozaj platí hypotéza o bezchybne fungujúcich trhoch?