streda, 30 novembra, 2022
spot_img
ÚvodKalendáriumHISTORICKÝ KALENDÁR: NOVEMBER

HISTORICKÝ KALENDÁR: NOVEMBER

1. November

1297 uhorský kráľ Ondrej III. udelil bratislavským lodníkom právo plaviť tovar dovezený z Nemecka oboma smermi toku Dunaja.

1587 v Uhorsku a na Slovensku začal platiť gregoriánsky kalendár.

Gregoriánsky kalendár

Záväzné používanie zreformovaného kalendára nariadil snem na žiadosť kráľa Rudolfa I. osobitným zákonom a to tak, že po 21. 10. nasledoval 1. 11. Dovtedy sa v Európe používal juliánsky kalendár, zavedený ešte Gaiom Iuliom Caesarom v roku 46 pred Kristom. Slnečný rok podľa prepočtov juliánskeho kalendára trval 365 dní a 6 hodín, čo bolo o 11 minúť a 14 sekúnd viac ako skutočný rok. Tento rozdiel znamenal, že už v roku 1000 juliánsky kalendár zaostával za skutočným rokom o týždeň a tri hodiny. Na sklonku stredoveku bol rozdiel citeľný. Najdlhšia noc pripadala nie na zimný slnovrat, ale na deň sv. Lucie (13. 12.). Preto sa s týmto dňom spájalo veľa povier a magických zvykov. Pápež Gregor XIII. bulou Inter gravissima z 24. 2. 1582 namiesto juliánskeho zaviedol večný, tzv. gregoriánsky kalendár. Reforma sa však ujímala len pomaly. Protestantské štáty neuznávali pápežský primát, a preto ju dlho odmietali. Ešte konzervatívnejšie boli krajiny, kde dominovalo pravoslávne náboženstvo. V Rusku prijali reformu až v roku 1917, no cirkev sa tam dodnes riadi starým, juliánskym kalendárom. Ani v Uhorsku neprebehla reforma kalendára hladko. Najmä protestanti mali voči tejto pápežskej novote veľké výhrady a kalendár neboli ochotní meniť. V roku 1597 musel snem prijať zákon, ktorý za vytlačenie a rozširovanie juliánskeho kalendára stanovoval pokutu 1 000 zlatých. Napriek tomu sa niektoré slovenské stolice pridŕžali starého kalendára aj naďalej. Evanjelickí duchovní na Slovensku ešte aj sté výročie reformácie reformácie roku 1617 oslavoval podľa starého kalendára. Aj keď sa nový kalendár napokon ujal, pravoslávne duchovenstvo vo východných častiach Uhorska malo výnimku z povinného užívania.

1678 v bitke pri Jalnej porazil cisársky generál Vrbna oddiely povstaleckých kurucov, ktorým velil iba 21-ročný kežmarský rodák Imrich Tököli, a prinútili ich opustiť stredoslovenskú banskú oblasť.

1751 uhorská kráľovná Mária Terézia vydala nový vojenský poriadok (Regulamentum militare) o rozmiestnení a vydržiavaní vojska. Poriadkom bola odstránená povinnosť poddaných zdarma poskytovať vojenským jednotkám svoje povozy.

1783 uhorský panovník Jozef II. zriadil generálne semináre pre katolícky kňazský dorast v Bratislave, Budíne a Záhrebe. Bratislavský seminár, sídliaci na hrade, sa stal ohniskom slovenského národného obrodenia.

1829 Gašpar Fejérpataky-Belopotocký založil v Liptovskom Mikuláši prvú slovenskú verejnú knižnicu. Z vlastných prostriedkov zakúpil do nej slovenské a české knihy za 500 zlatých a požičiaval ich každému, kto ich chcel čítať.  Knižnica fungovala až do roku 1843, keď kráľovská Miestodržiteľská rada vydala zákaz požičiavať knihy verejnosti.

1846 sa začala pravidelná premávka na konskej železnici v úseku Trnava – Sereď.

1857 sa zaviedla jednotná rakúska mena, ktorej jednotkou sa opäť stal zlatý (gulden). Jej hodnota bola naviazaná na striebro, lebo zo striebra bola vyrazená aj veľká časť obeživa. 500 gramov rýdzeho striebra bolo 45 zlatých.

1883 sa začala pravidelná železničná doprava na trati Trenčín – Žilina.  Dokončenie tohto 80-kilometrového úseku malo pre celú oblasť Považia mimoriadny význam, lebo jeho južná časť sa prepojila so severnou. Rozvoj železničnej dopravy v tejto oblasti však znamenal v mnohých považských obciach zrýchlený útlm tradičných hospodárskych odvetví ako pltníctvo a povozníctvo.

1918 maďarská ministerská rada pod predsedníctvom Mihálya Károlyiho vydala proklamáciu k obyvateľstvu Uhorska, v ktorej oznamovala víťazstvo slobody a všetkým národom žijúcim v krajine sľubovala rovnoprávnosť.

1991 v Česko-Slovensku sa začala kupónová privatizácia, ktorej proklamovaným cieľom bola účasť všetkých obyvateľov starších ako 18 rokov na tomto procese. Vzhľadom na nedostatok skúseností širokých vrstiev občanov Slovenska a Čiech s investovaním a podnikaním z kupónovej privatizácie profitovali predovšetkým investičné spoločnosti.

Narodili sa a zomreli

1625 v Oravskom Podzámku sa narodil Ján Sinapius Horčička starší, evanjelický kňaz, filozof a básnik. Bol autorom latinskej i nemeckej príležitostnej poézie. Napísal učebnicu logiky a po sebe zanechal aj viacero filozofických spisov, medzi nimi aj úvahu o ideálnom panovníkovi (Idea boni principis, 1682). (+ 6. 8. 1682)

1730 v Bologni (Taliansko) zomrel prírodovedec, autor prvého prírodovedeckého opisu slovenského územia Luigi Ferdinando Marsigli.       (* 10. 7. 1658)

1785 v Košickej Belej sa narodil Ján Scitovský, katolícky kňaz, ostrihomský arcibiskup, kardinál a prímas Uhorska. Štúdiá teológie ukončil roku 1809. Stal sa profesorom filozofie a matematiky v rožňavskom seminári, od roku 1827 bol rožňavským biskupom a roku 1838 ho vymenovali za pätkostolského biskupa. V roku 1849 sa stal ostrihomským arcibiskupom a prímasom Uhorska, roku 1853 kardinálom. Rodom i povedomím bol Slovák. Ešte ako rožňavský biskup podporoval činnosť Slovenského učeného tovarišstva a vo funkcii arcibiskupa sa zaslúžil o vydávanie slovenskej náboženskej literatúry, politicky však stál na strane konzervativizmu a uhorskej aristokracie. Nadbiehanie Maďarom mu ale nebolo veľmi platné, lebo tí si ho nevážili a posmešne ho prezývali Tót Janó (Slovenský Jano). Scitovský bol veľkým mecénom školstva a štedro podporoval aj chudobných v Ostrihomskej arcidiecéze. (+ 19. 10. 1866)

1815 v Liptovskom Jáne sa narodil Martin Sentiváni, veľkostatkár a politik. Patril medzi slovenskú šľachtu a sympatizoval s národným hnutím. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v júni 1861 v Turčianskom Martine, ale požiadavku slovenského Okolia odmietal. Neskôr sa angažoval v politickom hnutí Nová škola slovenská snažil sa o zblíženie medzi Slovákmi a Maďarmi. V roku 1865 bol po odvolaní Janka Francisciho vymenovaný za liptovského župana. Funkciu zastával až do roku 1893. Istý čas podporoval používanie slovenčiny v župných úradoch, ale po zostrení maďarizácie aj on sa podriadil všeobecnému trendu. (+ 17. 6. 1895)

1822 v Hornej Mičinej sa narodil August Horislav Krčméry, evanjelický kňaz, publicista, hudobný skladateľ. Spolu s bratom Eugenom zostavil a roku 1871 vydal Slovenský spoločenský spevník. (+ 9. 3. 1891)

1870 v Šahách sa narodil Ľudovít Winter, podnikateľ v kúpeľníctve, spoluvlastník kúpeľov Piešťany. Spolu s otcom Alexandrom a mladším bratom Imrichom vybudoval a spropagoval piešťanské kúpele tak, že začiatkom 20. storočia sa stali najnavštevovanejšími v Uhorsku. Naplánoval a vystaval kúpeľný dom Thermia Palace, ktorý prilákal do Piešťan zahraničných hostí, kúpalisko Eva, kolonádový most, ale aj liečebné a nemocničné zariadenia pre sociálne slabšie vrstvy. (+ 15. 9. 1968)

1888 v Kežmarku sa narodil Ján Ferančík, katolícky kňaz, náboženský spisovateľ. Bol profesorom cirkevných dejín a práva, na vysokej škole bohosloveckej v Spišskej kapitule. Roku 1926 sa stal riaditeľom Ústrednej katolíckej kancelárie v Bratislave. Po smrti Andreja Hlinku bol v novembri 1938 zvolený za ružomberského farára. Politicky činný v HSĽS od roku 1938 poslanec slovenského snemu. Po vojne perzekvovaný a odsúdený do žalára, kde zomrel. (+ 9. 11. 1950)

1900 v Hodruši sa narodil Emil Boleslav Lukáč, evanjelický kňaz, básnik a prekladateľ.

Emil Boleslav Lukáč

Po skončení evanjelického lýcea v Banskej Štiavnici študoval evanjelickú teológiu v Bratislave, Lipsku i v Paríži. Od roku 1923 pôsobil ako kaplán u biskupa Samuela Zocha. Po troch rokoch sa vzdal pastoračnej činnosti a stal sa učiteľom slovenčiny na hudobno-dramatickej škole v Bratislave. Popritom redigoval viaceré noviny a časopisy. Básnicky debutoval roku 1920 s nábožensky ladenou reflexívnou poéziou. Rozhodujúci vplyv na Lukáčovu literárnu tvorbu mal pobyt v Paríži. Ďalšie básnikove osudy poznačilo jeho politické pôsobenie. Od roku 1936 bol poslancom národného zhromaždenia Československa za Národno-socialistickú stranu a od roku 1939 poslancom Slovenského snemu, za čo bol po vojne perzekvovaný a svoju pracovnú kariéru skončil ako tlačiarenský korektor. Aj keď patril medzi najvýraznejších predstaviteľov neosymbolizmu, dvadsať rokov do literárneho života na Slovensku nezasiahol. Až v období politického uvoľňovania roku 1965 nadviazal na svoju prerušenú básnickú tvorbu. Jeho básnické dielo ovplyvnilo hlboké kresťanské založenie, láska k domovine a priateľstvo s Vladimírom Royom. Bol autorom viacerých básnických zbierok: Spoveď, Dunaj a Seina, O láske neláskavej, Križovatky, Spev vlkov, Elixír, Bábel, Moloch, Srdce pod Kaukazom. Napísal aj libreto opery Viliama Figuša-Bystrého Detvan. (+ 14. 9. 1979)

1919 vo Zvolene sa narodil Štefan Klimo, dirigent Slovenského filharmonického zboru a riaditeľ speváckej zložky Lúčnice. (+ 5. 1. 2000)

1919 v Martine zomrel architekt a staviteľ Blažej Bulla. (* 19. 5. 1852)

1920 v Liptovskom Mikuláši zomrel dlhoročný mestský richtár Ján Volko.    (* 26. 9. 1867)

1929 v Spišskom Štiavniku sa narodil Martin Slivka, filmový dokumentarista a etnograf. Bol priekopníkom tzv. etnografickej línie slovenského dokumentarizmu, vo svojej práci sa venoval aj výskumu slovenského ľudového divadla a folklóru. (+ 23. 9. 2002)

1944 pri prestrelke s nemeckou hliadkou neďaleko Pohronského Bukovca zahynul vojenský veliteľ v SNP podplukovník Karol Pekník, posmrtne povýšený na generála. (* 20. 4. 1900)

1988 v Bratislave zomrel architekt Vojtech Vilhan. (* 14. 7. 1926)

2. November

1297 uhorský kráľ Ondrej III. daroval svojej druhej manželke Agneši Bratislavskú stolicu so všetkými hradmi, mýtami i dedinami.

1663 osmanské vojsko vedené veľkovezírom Mehmedom Köprülüm sa na základe dohody s cisárskou posádkou bez boja zmocnilo hradu a mesta Levíce.

1775 výbuch zničil továreň na výrobu pušného prachu pri obci Pajštún (Borinka). Väčšina pracovníkov zahynula. Skaly z rozmetaných budov narobili škody a zranili ľudí aj v Stupave, vzdialenej 4 kilometre.

1823 chlapec menom Juráček zo Stupavy, ktorý mal iba 12 rokov, olúpil o šaty a potom zavraždil svojho rovesníka, syna stupavského čižmárskeho majstra. Bol to jeden z najmladších lúpežných vrahov v histórii Slovenska.

1846 slovenskí národovci Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Pavel Mazúr, ktorý pracoval ako inžinier na stupavskom panstve Pálfiovcov, navštívili členov tajnej štátnej konferencie arcikniežaťa Ľudovíta Habsburského a grófa Kolowrata so žiadosťou o úradné potvrdenie činnosti slovenského spolku Tatrín. Tí ich odkázali na uhorského kancelára Antona Majláta a vicekancelára Juraja Aponiho, ale ani u nich okrem prázdnych sľubov potvrdenie nezískali.

1918 10 dôstojníkov a 120 dobrovoľníkov z pešieho pluku číslo 25 z Kromeríža pod velením nadporúčíka Ripku prekročilo slovenské hranice a obsadilo Holíč a neďaleké Gbely. Touto akciou sa začalo obsadzovanie Slovenska českým vojskom, ku ktorému sa pripojilo aj niekoľko stoviek slovenských dobrovoľníkov. Vojenské akcie trvali až do polovice augusta 1919. Česko-slovenské jednotky museli na mnohých miestach zvádzať boje s maďarskými vojskami, dobrovoľníckymi gardami a od apríla 1919 bojovali s oddielmi maďarskej Červenej armády. Oslobodenie Slovenska si vyžiadalo značné obete. Padlo alebo na následky zranení zahynulo 39 dôstojníkov a 825 vojakov. Takmer 3 000 vojakov a dôstojníkov bolo zranených a 343 zajatých. Maďarské vojsko malo v bojoch na Slovensku 450 padlých, 3 900 ranených a 471 zajatých.

1918 v Gajaroch vypukla vzbura. Ozbrojení vojenskí zbehovia a navrtátilci z frontu strhli všetky maďarské nápisy, odzbrojili žandárov a vypovedali ich z obce. Zo skladíšť a obchodov poodnášali všetky zásoby a rozdali ich obyvateľom.

1938 zástupcovia Nemecka a Talianska prijali vo Viedni arbitrážne rozhodnutie, ktorým boli časti slovenského územia odstúpené Maďarsku.  

Viedenská arbitráž

V dodatku mníchovskej dohody, prijatej 30. 9. 1938, sa zúčastnené veľmoci dohodli, že v prípade, ak nebudú vyriešené maďarské a poľské požiadavky voči územiu ČSR vzájomnými dohodami, zídu sa opäť na rokovaní a sami rozhodnú o riešení územných sporov. Na základe tohto výroku sa 9. 10. 1938 v Komárne začali rokovania medzi slovenskou delegáciou vedenou predsedom autonómnej vlády Jozefom Tisom a maďarskou delegáciou na čele s ministrom zahraničia Kálmánom Kányom, ktoré však stroskotali pre prehnané maďarské požiadavky. Preto sa celej veci opäť ujali mocnosti. Anglicko a Francúzsko sa však svojho mandátu zriekli, a tak o novej hranici medzi Maďarskom a Slovenskom rozhodovali Nemecko a Taliansko. 2. 11. 1938 podpísali vo Viedni ministri zahraničných vecí Nemecka Joachim von Ribbentrop a Talianska Galeazza Ciana arbitrážne rozhodnutie, ktoré ustanovilo nové hranice na etnickom princípe, pričom sa vyhovelo prevažnej väčšine územných požiadaviek horthyovského Maďarska. Slovensko stratilo viac ako 10-tisíc štvorcových kilometrov územia s 860 tisíc obyvateľmi. Z nich však vyše 270-tisíc bolo slovenskej národnosti. Po obsadení zabratého územia Maďari vypovedali množstvo Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali v medzivojnovom období. Slovenská vláda sa s viedenskou arbitrážou nikdy nezmierila a až do konca vojny vyvíjala úsilie o prinavrátenie aspoň časti zabratého územia. Viedenská arbitráž korigovala aj severné hranice Slovenska v prospech Poľska.

1938 minister zahraničia Česko-Slovenska František Chvalkovský vyhlásil, že krajina sa bude v zahraničnej politike orientovať na mocnosti Osi – Nemecko a Taliansko.

1944 na trati Brezová pod Bradlom-Jablonica neďaleko obce Hradište pod Vrátnom partizáni vyhodili do vzduchu motorový osobný vlak. Namieste zahynulo 8 cestujúcich.

Narodili sa a zomreli

1795 v Bratislave zomrel rektor evanjelického lýcea Ján Juraj Strečko. (* 1. 6. 1729)

1833 v Spišskom Podhradí zomrel katedrálny archidiakon a kanonik Juraj Páleš, spoluzakladateľ a riaditeľ slovenského učiteľského ústavu pri Spišskej kapitule. (* 25. 3. 1753)

1854 v Balašských Ďarmotách (Balassagyarmat, Maďarsko) sa narodil Miloš Štefanovič, advokát, ktorý pred súdmi hájil viacerých slovenských národovcov, medzi nimi aj Svetozára Hurbana Vajanského. Bol iniciátorom kongresu nemaďarských národnosti Uhorska roku 1895. Bránil práva Slovákov v boji s expanzívnym maďarizmom a veľa síl vynaložil aj v zápase proti maďarizovaniu evanjelickej cirkvi. Usiloval sa o to, aby sa centrom slovenského politického života miesto Martina stal Zvolen, kde býval. (+ 21. 11. 1904)

1883 v Mošovciach sa narodil Fridrich (Frico) Kafenda, hudobný skladateľ a dirigent. Po skončení štúdia klavírnej hry na konzervatóriu a hudobnej vedy na univezite v Lipsku (Leipzig, Nemecko) pôsobil ako kapelník, dirigent a učiteľ hudby vo viacerých nemeckých mestách. Počas prvej svetovej vojny padol do ruského zajatia a vstúpil do čs. légií. Po návrate do vlasti sa stal riaditeľom Hudobnej a dramatickej akadémie (neskôr Štátneho konzervatória v Bratislave) a po druhej svetovej vojne docentom klavírnej hudby na VŠMU. Autor mnohých klavírnych a inštrumentálnych skladieb. (+ 3. 9. 1963)

1909 v Košiciach zomrel staviteľ, archeológ, maliar a historik umenia Vojtech Miškovský. (* 17. 5. 1838)

1942 v Trnave sa narodila Eva Kostolányiová, speváčka populárnych piesní. V roku 1974 piesňou Dobré ráno želám získala v hudobnej súťaži o Zlatú lýru prvé miesto. (+ 3. 10. 1975)

3. November

1317 po dvojmesačnom obliehaní sa uhorskému kráľovi Karolovi I. Róbertovi podarilo dobyť Komárno, ktoré bolo v rukách Matúša Čáka.

1436 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský potvrdil výsady uhorských Židov s tým dodatkom, že ak sa kresťan so Židom pri pôžičke nedohodnú inak, Žid môže počítať s dvojpercentným úrokom týždenne.

1443 uhorský vojvodca Ján Huňady porazil turecké vojsko v bitke pri rieke Morave v Srbsku a nepriateľa zatlačil až k bulharskému mestu Sofia.

1527 v Stoličnom Belehrade (Székesfehervár, Maďarsko) bol korunovaný za uhorského kráľa Ferdinand Habsburský. Svätoštefanskú korunu mu na hlavu položil nitriansky biskup Štefan Podmanický, ktorý necelý rok predtým korunoval aj jeho protivníka v boji o uhorský trón Jána Zápoľského.

1622 veľká zbojnícka tlupa prepadla Lučenec. Lupiči vyrabovali väčšinu domácností a pochytali mnohých mešťanov, pričom 130 z nich pozabíjali.  Ostatných mučením prinútili, aby im vyplatili 3 000 zlatých za to, že mestečko nevypália.

1755 na základe nariadenia uhorskej kráľovnej Márie Terézie bolo evanjelikom obmedzené nadobúdanie meštianskych práv.

1815 uhorský kráľ František I. povolil zriadenie pravoslávnej eparchie so sídlom v Prešove.

1822 dolnozemské slovenské mestečko Sarvaš (Maďarsko) slávilo storočnicu od svojho založenia. Slávnosť sa začala slovenskými bohoslužbami v evanjelickom chráme a slovenskou kázňou, po ktorej nasledovala i maďarská. Pokračovala strieľaním z mažiarov, hodovaním a tancom. Pozvaných bolo 150 hostí. Mestská vrchnosť dala zdarma čapovať víno pre všetkých, ktorí sa na slávnosti zúčastnili.

1884 sa začala pravidelná železničná doprava na trati Čadca-Skalité-Serafínov-Zwardoň.

1903 panovník František Jozef vymenoval novú uhorskú koaličnú vládu na čele so Štefanom Tisom. Bol to syn Kolomana Tisu, ktorý viedol uhorskú vládu v rokoch 1875-1890. Štefan Tisa zostal na čele vlády do júna 1905.

1918 generál Weber podpísal v Padove (Taliansko) v mene rakúsko-uhoských ozbrojených síl prímerie s predstaviteľmi Dohody a vydal rozkaz podriadeným jednotkám neklásť ďalší odpor. Rakúsko-uhorské vojská sa mali stiahnuť na hranice z roku 1914 vyprázdniť niektoré pohraničné územia a demobilizovať armádu na početný stav 20 divízií. Keďže talianske velenie akceptovalo prímerie až od 15. hodiny nasledujúceho dňa, v priebehu niekoľkých hodín bolo zajatých 350-tisíc vojakov rakúsko-uhorskej armády. 

1918 obec Chtelnica vypovedala poslušnosť peštianskej vláde a uzniesla sa na pripojení k Česko-Slovensku.

1944 v Pohronskom Bukovci boli nemeckými vojenskými jednotkami zajatí velitelia povstaleckej armády generáli Rudolf Viest a Ján Golian.

1956 priamym prenosom zo slávnostného zhromaždenia v bratislavskom Parku kultúry a oddychu sa začalo vysielanie Slovenskej televízie. Prenos uvádzala hlásateľka Hilda Michalíková a režíroval Július Mazanec. Technické a prevádzkové podmienky boli veľmi zložité, vysielalo sa z upraveného priestoru na vrchu Kamzík, ktorý nemal ani 60 štvorcových metrov. V čase začatia vysielania bolo na Slovensku približne 500 televíznych prijímačov. Vysielač na Kamzíku pokryl signálom iba Bratislavu a časť jej okolia.

Narodili sa a zomreli

1688 v Kežmarku sa narodil Juraj Buchholtz mladší, evanjelický kňaz, prírodovedec a pedagóg. Po skončení štúdií na univerzitách v Nemecku pôsobil ako rektor evanjelickej artikulárnej školy v Paludzi a Kežmarku aj ako slovenský kazateľ. Preskúmal viaceré horstvá na severnom Slovensku, najmä však vysokotatranské štíty a tiež Demänovské jaskyne. Bol jedným z prvých propagátorov Vysokých Tatier. Zaoberal sa astronomickými pozorovaniami, geologickým a prírodovedeckým výskumom. Svoje objavy a poznatky publikoval vo viacerých prácach. O jeho všestrannosti svedčí aj to, že bol autorom učebníc, divadelných hier, príležitostných básní v slovenčine, nemčine, latinčine a maďarčine. (+ 3. 7. 1737)

1899 v Istebníku zomrel katolícky kňaz, básnik, publicista a národovec Martin Medňanský. (* 10. 11. 1840)

1901 v Medzibrode sa narodil Martin Sokol, právnik a politik. Po skončení štúdií aktívne pracoval v HSĽS predovšetkým ako právny a legislatívny expert. Vo voľbách roku 1935 sa stal poslancom Národného zhromaždenia. V januári roku 1939 bol zvolený za predsedu Slovenského snemu. V tejto funkcii zotrval aj za existencie 1. SR až do apríla 1945. Po vojne odsúdený Národným súdom na 5 rokov väzenia. (+ 16. 12. 1957)

1912 v Moravskom Lieskovom zomrel evanjelický kňaz a dramatik Jozef Hollý. (* 20. 1. 1879)

1971 v Bratislave zomrel maliar, grafik, ilustrátor Anton Djuračka. (* 22. 2. 1904)

2001 v Bratislave zomrel básnik, prekladateľ a publicista Vojtech Mihálik. (* 30. 3. 1926)

4. November

1289 uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky prisľúbil milosť všetkým účastníkom križiackej výpravy organizovanej proti nemu, ak zložia prísahu vernosti.

1609 evanjelické stavy Rakúska, Štajerska, Korutánska a Kranska sa obrátili na uhorské stavy zasadajúce na sneme v Bratislave, aby im pomohli nadobudnúť také slobody, aké ony samy požívajú.

1806 kráľ František I. vydal novú sústavu školského vzdelávania a výchovy pre Uhorské kráľovstvo a k nemu pripojené provincie (Ratio educationis). Sústava rozdelila školy na ľudové, s materinským vyučovacím jazykom, nazývané aj národné, gramatické školy, gymnáziá, lýceá, akadémie a univerzity. Boli v nej už zakomponované snemové ustanovenia o vyučovaní maďarského jazyka z rokov 1791 a 1792 nielen ako povinného predmetu, ale odporúčalo sa používať maďarčinu aj pri výklade iných predmetov. Maďarský jazyk sa mal začať vyučovať aj na najnižšom stupni – v ľudových školách, keďže v projekte sa zdôraznilo: “Používanie domáceho t.j. maďarského jazyka je pre občana Uhorska nevyhnutné, a preto sa bude musieť všade na uhorských školách vynaložiť osobitná a ustavičná starostlivosť, aby sa deti vzdelávali v tomto jazyku bez rozdielu a čo najdôkladnejšie.”

1862 vyšlo ohlásenie Matice slovenskej, ktoré vyzvalo jednotlivcov i korporácie,”aby do Slovenskej Matice vstúpili a hotovými peniazmi či rozličnými zbierkami alebo i láskou a učinlivosťou svojou čím najhojnejšie ju podporovať ráčili.”

1918 Národný výbor v Prahe bez konzultácie so SNR vymenoval dočasnú slovenskú vládu na čele s Vavrom Šrobárom. Vláda sa ujala funkcie v Skalici o dva dni neskôr, ale bez predsedu, ktorý zotrvával aj naďalej v Prahe.

2001 pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavených dvoch slovenských mučeníkov – biskupa Petra Pavla Gojdiča a rehoľníka Dominika Trčku.

Narodili sa a zomreli

1695 v Kežmarku sa narodil Daniel Fischer lekár, prírodovedec. Absolvoval štúdium medicíny na univezite vo Wittembergu a stal sa najskôr mestkým lekárom v Kežmarku a potom župným lekárom v Liptovskej a Spišskej stolici. Pri lekárskych postupoch využíval staršiu tradíciu ľudového liečiteľstva a hlboké znalosti z prírodných vied. Farmaceutickými prípravkami vyvinutými na báze kosodrevinového a limbového oleja získaného na stráňach tatranských končiarov si získal slávu a popularitu. Popri tom viedol aj súkromnú lekársku školu. Bol povýšený do zemianskeho stavu a stal sa členom Akadémie cisára Leopolda. Snažil sa o rozvoj prírodných vied v Uhorsku. V roku 1732 zverejnil návrh na založenie uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, ktorá mala vydávať aj vedecký časopis. Pre nedostatok podory zo strany štátu sa jeho nerealizoval. (+ 18. 9. 1746)

1743 v Banskej Štiavnici zomrel banský konštruktér Matej Kornel Hell, vynálezca vahadlového čerpacieho zariadenia, ktoré prispelo k záchrane banskoštiavnických baní pred zatopením a umožnilo ďalšiu ťažbu rúd. Vodnú energiu na pohon strojov získaval stavbou nádrží, tzv. tajchov, do ktorých sa zachytávala dažďová a snehová voda. Synovi Jozefovi Karolovi Hellovi pomáhal pri konštruovaní vahadlového čerpacieho stroja. (* 1653)

1821 v Trstenej sa narodil Martin Hattala, katolícky kňaz a jazykovedec. Bol autorom modernej slovenskej gramatiky (Krátka mluvnica slovenská), ktorá vyšla roku 1852 a spolutvorcom spisovnej slovenčiny. Od roku 1861 pôsobil ako profesor slovanskej filológie na českej univerzite v Prahe. (+ 11. 1. 1903)

1861 v Nižnej Slanej narodila Marína Ormisová-Maliaková, zberteľka výšiviek a krojov, publicistka. Bola vyučenou krajčírkou, neskôr majiteľkou krajčírskej dielne. Aktívna organizátorka národného života a aj slovenského ženského hnutia. (+ 13. 1. 1946)

1892 v Liptovskom Petre (dnes Liptovský Hrádok) sa narodil Ján Palkovič, projektant a staviteľ. Bol spolumajiteľom firmy Hlavaj-Palkovič-Uličný, ktorá v Martine postavila viacero budov – Advokátsku komoru, hotel Slovan, budovu Matice slovenskej, ako aj iné budovy a kostoly v ďalších obciach. (+ 28. 4. 1931)

1894 v Košiciach sa narodil Vojtech Bukovský (pôv. menom Braun), športovec a organizátor telesnej výchovy. Pôsobil ako medzinárodný atletický rozhodca na OH i majstrovstvách Európy a pomáhal organizovať Medzinárodný maratón slobody (neskôr mieru) v Košiciach. (+ 30. 10. 1963)

1912 v Budapešti sa narodil Fedor Hodža, syn Milana Hodžu, slovenský politik. Počas 2. svetovej vojny bol členom čs. štátnej rady v Londýne, v rokoch 1945 – 1948 generálnym tajomníkom DS. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 emigroval do USA, kde pôsobil ako člen Rady slobodného Československa. (+ 17. 9. 1968)

1920 v Smolinskom zomrel na následky zranenia katolícky kňaz, básnik, kritik a teoretik literatúry Ján Donoval, známy pod umeleckým pseudonymom Tichomír Milkin. (* 14. 8. 1864)

1964 v Košiciach zomrel, držiteľ zlatej olympijskej madaily v streľbe z olympijských hier v Štokholme roku 1912 Alexander Prokop. (* 7. 5. 1887)

1971 v Prahe zomrel maliar grafik a ilustrátor Mirko Hanák. (* 26. 6. 1921)

5. November

1434 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský udelil mestečku Prievidza výsady.

1591 Turci prepadli obec Šalkovú neďaleko Banskej Bystrice. Do otroctva odvliekli všetkých jej obyvateľov.

1786 Terézia Škodová zavraždila v Trenčíne otca, matku, manžela i dieťa. Mestským súdom bola za štvornásobnú vraždu odsúdená na mučenie žeravými kliešťami a sťatie. Jozef II. však zmenil trest smrti na doživotný žalár v okovách o chlebe a vode. Po amnestii Leopolda II. roku 1790 zostala v trenčianskom stoličnom väzení už bez zostrujúceho trestu až do smrti v januári 1848. Vo väznici strávila takmer 62 rokov.

1917 podpredseda Česko-slovenskej národnej rady Milan Rastislav Štefánik ukončil svoju misiu v USA a vrátil sa do Európy. Od júna 1917 agitoval medzi americkými Slovákmi a Čechmi za vstup do česko-slovenských légií. Keďže od apríla 1917 boli USA vo vojnovom stave s Nemeckom, dobrovoľníkmi sa mohli stať len tí, ktorí nemali štátne občianstvo USA a mali viac ako 30 rokov. Napriek obmedzenému náboru sa do légií prihlásilo 1 065 amerických Slovákov.

1918 zhromaždenie Trenčianskej župy vydalo proklamáciu, ktorou odmietalo pripojenie hornouhorských žúp k Čechám. Podľa vyhlásenia trenčianskeho župného výboru uhorskej vlasti verný slovenský národ má najlepšie predpoklady na rozvoj len v rámci Uhorska.

1919 v Jablonke na Orave (dnes Poľsko) začal katolícky kňaz Ferdinand Machaj organizovať podpisovú akciu za pripojenie Kysúc, Oravy a Spiša k Poľsku. Obyvatelia však túto iniciatívu odmietli a organizátora akcie z územia Slovenska vyhnali.

1935 Milan Hodža bol vymenovaný za ministerského predsedu Československa. Bol to prvý Slovák na čele československej vlády. Pražskí politici počítali s tým, že sa tak podarí otupiť silnejúce hnutie za autonómiu Slovenska. Taktiež dúfali, že týmto krokom získajú podporu slovenskej opozície v prospech Edvarda Beneša pred nastávajúcimi prezidentskými voľbami v ČSR. Vo funkcii zotrval až do septembra 1938.

1938 maďarské vojsko začalo obsadzovať južné územie Slovenska, ktoré na základe Viedenskej arbitráže (2. 11. 1938) pripadli Maďarsku. Hneď v prvých hodinách boli vyrabované kolónie Slovákov i Čechov, ktoré tu vznikli po Pozemkovej reforme. Nasledovali fyzické útoky za asistencie žandárov aj na uvedomelých Slovákov. Mnohí si zachránili holé životy útekom na Slovensko. Zanedlho po okupácii vyprchala aj eufória u väčšiny tunajších Maďarov a nostalgicky si pripomínali časy demokratickej a hospodársky rozvinutejšej ČSR sloganom: Mindent drága visza Prága (Všetko je drahé, vráť sa nám Praha).

1949 katolícka cirkev si začala budovať tajnú cirkev na Slovensku, aby si pod silnejúcim komunistickým tlakom zabezpečila nezávislé štruktúry. Spišský biskup Ján Vojtaššák tajne vysvätil za biskupa rektora spišského seminára Štefana Barnáša. V priebehu ďalších troch rokov tajne vysvätili biskupov Pavla Hnilicu, Jána Chryzostoma Korca, Dominika Kaľatu a Petra Dubovského.

Narodili sa a zomreli

1664 sa v Novom Meste nad Váhom narodil uhorský rímskokatolícky biskup, pavlínsky rehoľník, od roku 1725 do svojej smrti arcibiskup ostrihomský a uhorský prímas, diplomat Imrich Esterházy. Do kultúrnej histórie Uhorska za zapísal ako veľký mecenáš umenia.

1688 v Kežmarku sa narodil Pavol Krai starší, dôstojník cisárskej armády a kartograf. V roku 1715 vypracoval prvú podrobnú mapu Spiša, na ktorej sú zobrazené aj Tatry. (+ 16. 8. 1720)

1902 v Budapešti sa narodil Belo Letz, jazykovedec a dramatik. Svoj vedecký záujem venoval najmä kmeňosloviu, skladbe, hláskosloviu a morfológii slovenského jazyka. Bola aj autorom divadelnej hry O svoju skyvu. (+ 28. 11. 1971)

1905 v Bratislave sa narodil František Babušek, hudobník, dirigent a hudobný skladateľ. Pôvodne kontrabasista, od roku 1941 bol šéfdirigentom orchestra slovenského rozhalsu. Autor vyše 30 roziahlejších orchestrálnych skladieb. (+ 15. 10. 1954)

1912 v Budapešti zomrel básnik, redaktor, publicista a organizátor slovenských vedeckých a kultúrnych aktivít, dlhoročný tajomník Muzálnej slovenskej spoločnosti Andrej Sokolík. (* 8. 2. 1849)

1930 v Pittsburghu (USA) zomrel novinár a organizátor krajanských spolkov Július Wolf. (* 17. 8. 1859)

1975 v Bratislave zomrel básnik, prekladateľ a esejista Ján Kostra. (* 4. 12. 1910)

1985 v Bratislave zomrel spevák Karol Duchoň. (* 21. 4. 1950)

1995 v Bratislave zomrela herečka Mária Prechovská. (* 21. 1. 1921)

6. November

1619 sedmohradský knieža Gabriel Betlen založil v Trnave akadémiu. Pre jej 24 poslucháčov zriadil aj štipendijný fond.

1772 16 spišských miest, ktoré boli v roku 1412 zálohované Poľsku, sa opäť stalo súčasťou Uhorska. Ich navrátenie bez vyplatenia zálohovanej sumy sa udialo v súvislosti s prvým delením Poľska, keď habsburskej monarchii pripadla Halič. Mestá po znovupripojení vytvorili osobitnú územno-správnu jednotku na Spiši. Na ich čele bol spišským grófom. Obyvateľstvo bolo postavené na úroveň mešťanov slobodných kráľovských miest a tak sa zaradilo k privilegovanému stavu. Mali právo oboslať stavovský snem dvoma vyslancami. 

1848 v Plešivci mali byť popravení traja slovenskí národovci Janko Francisci, Michal Bakulíni a Samo Daxner, ale štatariálny súd gemerskej župy tesne pred vykonaním rozsudku zrušil trest smrti a obvinených odovzdal riadnemu súdu. Priaznivé rozhodnutie ovplyvnilo vyhlásenie chorvátskeho bána Josipa Jelačiča, ktorý po víťazstve nad uhorskými gardami pri Schwechate (30. 10.) žiadal nevykonať žiadny trest smrti za tzv. zradu uhorskej vlasti aj odkaz Ľudovíta Košúta, že z odsúdených nie je treba robiť martýrov. Početné gemerské obecenstvo, medzi nimi aj veľa slovenských sedliakov, ktorí prišli sledovať výkon popravy, sa sklamané rozišlo domov.

1897 osemdesiat slovenských, rumunských a srbských študentov na univerzite v Budapešti prijalo rezolúciu zostavenú Milanom Hodžom, ktorá vyzvala svoje politické reprezentácie na prehĺbenie vzájomnej spolupráce.

1918 v Skalici začala pracovať prvá slovenská vláda. Za jej predsedu bol určený ružomberský lekár Vavro Šrobár, ostatní členovia boli rodáci zo Záhoria. Pavol Blaho viedol rezort poľnohospodárstva, Ivan Dérer vojenstvo, financie a súdnictvo, Anton Štefánek školstvo a vnútro a Štefan Janšák mal v kompetencii rezort pôšt, telegrafov a železníc. Keďže o 8 dní (14. 11.) vznikla v Prahe dočasná česko-slovenská vláda pod vedením Karola Kramářa, prvá slovenská vláda stratila svoju pôsobnosť. Bola nahradená ministerstvom pre správu Slovenska.

1919 v Bratislave bola otvorená Hudobná škola pre Slovensko, ktorá bola v decmebri 1926 zmenená na Hudobnú a dramatickú akadémiu pre Slovensko. Od roku 1922 bol jeje riaditeľom hudobný skladateľ Frico Kafenda.

1943 jednotky 1. československej samostatnej brigády bojujúce po boku Červenej armády proti Nemecku sa ako prvé prebojovali do Kyjeva.

Narodili sa a zomreli

1725 v Rodostove (Tekirdag, Turecko) zomrel Mikuláš Berčéni, hlavný veliteľ kuruckých vojsk počas povstania Františka II. Rákociho v rokoch 1703-1711, rodák z Tematína. (* 6. 12. 1665)

1896 v Prešove zomrel prírodovedec-mykológ Fridrich Hažlinský. (* 6. 1. 1818)

1973 v Bratislave zomrel básnik a prekladateľ, najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej básnickej moderny Valentín Beniak. (* 19. 2. 1894)

1979 v Bratislave zomrel, osvetový a kultúrny pracovník a redaktor Martin Jančuška. (* 5. 8. 1912)

7. November

1491 medzi uhorským a českým kráľom Vladislavom II. Jagelovským a rímsko-nemeckým kráľom Maximiliánom Habsburským bola v Bratislave uzavretá mierová zmluva. Uhorský panovník bol Maximiliánom uznaný za právoplatného vládcu. Vladislav II. sa zaviazal stiahnuť všetky uhorské posádky z Dolného Rakúska a Štajerska. Súčasťou zmluvy bol aj projekt dynastického zväzku medzi Jagelovcami a Habsburgovcami a tak sa v Bratislave položili základy budúcej habsburskej monarchie. Pri podpise mieru vyšlo najavo, že poprední uhorskí krajinskí hodnostári ako krajinský sudca a sedmohradský vojvoda Štefan Bátori, kráľovský stajník Ladislav Orság i hlavný kráľovský komorník Ladislav Rozgoň nevedia písať ani čítať.

1690 uhorský palatín Pavel Esterházy poslal kráľovi a cisárovi Leopoldovi I. sťažnosť na neúmerné zaťaženie slovenských stolíc daňami a na nedisciplinovanosť cisárskeho vojska. Okrem iného uviedol, že obyvatelia za celých sto rokov nemuseli zaplatiť Turkom toľko, koľko do cisárskej pokladnice za posledných sedem rokov. Sťažoval sa aj na krutý spôsob, akým sa vymáhajú nedoplatky na daniach, čo neraz donútilo rodičov predať aj svoje deti do otroctva.

1701 uhorský magnát František II. Rákoci ušiel z vyšetrovacej väzby vo Viedenskom Novom Meste. Rákoci bol uväznený pre prípravu sprisahania proti kráľovi Leopoldovi I. a hrozil mu trest smrti. Napriek tomu, že panovník vypísal za jeho dolapenie odmenu 10- tisíc zlatých a za zabitie 5-tisíc, podarilo sa mu cez Slovensko uniknúť do Poľska.

1770 sa začali prednášky na novej Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity.

1788 Miestodržiteľská rada oznámila Bratislavskej stolici, že Václavovi Jelínkovi povolila v Trnave zriadiť tlačiareň.

1831 na Slovensku kulminovala epidémia ázijskej cholery. Od 13. 6. na ňu ochorelo 421 000 ľudí, z nich 183 000 zomrelo. Menšie ohniská cholery sa vyskytovali až do konca decembra. Epidémia si vyžiadala vyše 200-tisíc ľudských životov.

1871 predstaviteľ Novej školy slovenskej Ján Nepomuk Bobula a predseda Slovenskej národnej strany Viliam Pauliny Tóth rokovali o skončení vzájomných sporov a o spolupráci. Obaja zaviazali “čestným slovom statočných slovenských ľudí, aby sa dohoda stala skutkom v živote slovenského národa”. Cieľ sa im nepodarilo splniť. Po krátkodobom oteplení sa vzťahy medzi oboma politickými zoskupeniami opäť zhoršili. 

1918 bola nariadená všeobecná demobilizácia rakúsko-uhorských armád, čo znamenalo, že pre státisíce vojakov sa vojna skončila. Celkovo bolo zmobilizovaných takmer 8 miliónov osôb. Straty činili 1 016 000 mŕtvych, z toho 518 000 priamo na fronte, 1 943 000 ranených a 1 691 000 zajatých. V Uhorsku pripadlo v priemere 28 mŕtvych vojakov na 1 000 obyvateľov, čo v prepočte znamená, že v 1. svetovej vojne padlo vyše 60 000 Slovákov.

1939 v Bratislave vznikla slovenská filmová účastinná spoločnosť Nástup. Disponovala požičovňou filmov, výrobným oddelením, laboratóriami, titulkovacím ústavom a tlačovým a propagačným oddelením. Vydávala aj rovnomenný týždenník.

1945 po prvýkrát sa vo väčších mestách Slovenska konali slávnostné zhromaždenia pri príležitosti výročia boľševického prevratu v Rusku, nazývaného Veľká októbrová socialistická revolúcia organizované štátnymi inštitúciami. Na nich sa prednášali slávnostné prejavy a posielali zdravice bratskému Sovietskemu zväzu. Takéto oslavy sa podľa predpísaného rituálu sa konávali v tento deň až do roku 1989.

Narodili sa a zomreli

1642 v Trnave zomrel ostrihomský arcibiskup Imrich Lóši. V roku 1642 zriadil v Bratislave výchovný ústav pre katolíckych kňazov (Emericanum). Zo svojho majetku zanechal 30-tisíc zlatých na zriadenie Právnickej fakulty Trnavskej university. (* 1580, Bratislava)

1840 v Demänovej sa narodil Mikuláš Kubíni, právnik, historik a archeológ. Spracoval dejiny viacerých šľachtických rodov a osobností, bol jedným z najväčších znalcov dejín Oravy. Zaslúžil sa o postavenie budovy čaplovičovskej knižnice v Dolnom Kubíne. Vďaka výskumu pravekého osídlenia Oravy získal množstvo archeologických nálezov, ktoré roku 1918 daroval Slovenskému národnému múzeu. (+ 24. 1. 1937)

1915 v Trenčíne zomrel lekár, prírodovedec a múzejník Karol Brančík, riaditeľ múzea. (* 13. 3. 1842)

1897 v Dorpate (Tartu- Estónsko) sa narodil Dimitrij Andrusov, geológ. Po boľševickom prevrate v Rusku odišiel do zahraničia a štúdium geológie dokončil na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1940 bol vymenovaný za univerzitného profesora a vedúceho geologicko-paleontologického ústavu Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských geológov. (+ 1. 4. 1976)

1980 v Martine zomrel herec, režisér a scenárista Daniel Michaelli. (* 23. 5. 1929)

1992 v Prahe zomrel slovenský politik a hlavná postava obrodného hnutia v roku 1968 Alexander Dubček. Od tragickej havárie dňa 1. 9. bol hospitalizovaný v nemocnici na Bulovce a napriek opakovaným žiadostiam jeho samého i rodinných príslušníkov nebol prevezený na Slovensko. (* 27. 11. 1921)

8. November

1292 český kráľ Václav II. udelil zakladateľovi Podolínca Heydenreichovi privilégium a obyvateľom zabezpečil výsady na základe magdeburského práva.

1706 sa udiala stupavská masakra, jedna z najtragickejších epizód povstania Františka II. Rákociho na Slovensku. Niekoľko nemeckých stotín a asi dvetisíc Srbov slúžiacich v cisárskom vojsku zničili neďaleko Stupavy kurucký jazdecký regiment vedený Gašparom Turócim a zabili asi 180 vojakov. Rozzúrení Srbi a cisárski vojaci vtrhli po bitke do Stupavy a Mástu, kde pozabíjali 200 ľudí, ktorí nestihli ujsť. Obe sídla vyrabovali a vyplienili aj stupavský Kostol svätého Štefana.

1758 uhorská kráľovná Mária Terézia nariadila Nitrianskej stolici zhabať habánom v Sobotišti všetky “kacírske knihy.”

1868 v Bratislave sa zišli predstavitelia Starej i Novej školy slovenskej. Dohodli sa, že v Pešťbudínskych vedomostiach, čo bol orgán Starej školy i v Slovenských novinách, ktoré vydávala Nová škola, prestanú vychádzať články s osobnými útokmi. Ján Mallý-Dusarov za Novú školu a Jozef Miloslav Hurban s Jankom Franciscim za Starú školu uzavreli dohodu o spoločnom postupe v nastávajúcich parlamentných voľbách. Slovenská spoločnosť prijala bratislavský zmier s úľavou, ale po krátkom prímerí útoky jednej i druhej strany pokračovali s ešte väčšou intenzitou.

1872 po dokončení výstavby železničného spojenia so Spišskou Novou Vsou slávnostne prišiel do Levoče prvý vlak.

1914 veliteľstvo rakúsko-uhorskej armády vydalo rozkaz určený slovenským vojakom, ktorým reagovalo na propagandistické letáky ruskej armády sľubujúce Slovákom oslobodenie. V rozkaze bolo vyjadrené aj presvedčenie, že panovníkovi a vlasti verní Slováci sa nedajú zviesť falošnými ruskými sľubmi. 

1918 v Starej Ľubovni bola ustanovená Rusínska národná rada pod predsedníctvom niekdajšieho poslanca Antona Beskida. Požadovala právo samourčenia pre uhorských Rusínov a odmietala pokračovanie zväzku s Maďarmi. Rezolúcia bola zaslaná SNR.

1918 v Modrovke neďaleko Piešťan zastrelili židovskí gardisti z Piešťan 6 ľudí a niekoľkých ďalších zranili.

1918 v Komárne prepadli maďarskí gardisti vojakov 11. streleckého pluku z Čiech, ktorí sa neozbrojení vracali z Balkánskej fronty domov. Pri krvavých potýčkach zabili 37 českých vojakov a 50 uväznili v komárňanskej pevnosti.

1919 v Bratislave vznikla účastinárska spoločnosť Družstvo slovenského národného divadla.

1980 bolo otvorené diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Prahou. Výstavba diaľničnej siete sa v ČSR plánovala už pred 2. svetovou vojnou. Počas Protektorátu Čechy a Morava sa začala stavba na úseku Praha – Brno – Zlín, ale pre vojnové udalosti boli práce zastavené. Až v polovici 60. rokov 20. storočia sa stavebná činnosť obnovila. Diaľničné spojenie medzi Bratislavou, Brnom a Prahou v dĺžke 317 kilometrov predstavovalo náročnú investíciu a stavalo sa po niekoľkých úsekoch. Po viacnásobnom odsune termínu definitívneho dokončenia bola kompletná diaľnica slávnostne daná do užívania v termíne, aký si vyžadoval vtedajší spoločenský systém. Bolo to pri príležitosti 63. výročia boľševického prevratu v Rusku, ktorý sa pod označením Veľká októbrová socialistická revolúcia slávil 7. novembra. V nasledujúcom období sa tempo stavby diaľnic výrazne spomalilo, a to najmä na území Slovenska.

1992 v Trnave sa konala slávnostná inaugurácia Trnavskej univerzity.

Narodili sa a zomreli

1845 v Strekove sa narodila Hermína Miloslava Moštenanová, publicistka a aktivistka slovenského ženského hnutia. Osobitne sa venovala ľudovej výšivke, organizovala domáce výšivkárstvo. (+ 22. 11. 1933)

1869 v Myjave sa narodil Ján Maliarik, evanjelický kňaz, publicista, spisovateľ a filozof. Načrtol víziu univerzálneho svetového štátu, ktorý by mal slúžiť iba ľudskému dobru. Bol autorom niekoľkých prevolaní adresovaných predstaviteľom európskych štátov, ale jeho výzvy nik nebral vážne. Za svoje pacifistické presvedčenie bol počas 1. svetovej vojny väznený. Maliarikovo filozofické dielo a všeľudské vízie zostali známe iba úzkemu kruhu jeho stúpencov. (+ 14. 7. 1946)

1872 v Sarvaši (Maďarsko) sa narodil Dezider Lauko, právnik, klavirista, hudobný skladateľ a hudobný publicista. Autor takmer 70 klavírnych skladieb ktorých melodiku čerpal zo slovenských ľudových piesní. (2. 12. 1942)

1887 v Budapešti zomrel pedagóg a národný buditeľ Ján Pavel Tomášek. (* 30. 6. 1802)

1921 v Dolnom Kubíne zomrel básnik Pavol Országh Hviezdoslav. (* 2. 2. 1849)

1963 v Prahe zomrel hudobný skladateľ, dirigent Šimon Jurovský. (* 8. 2. 1912)

1976 v Londýne zomrel maliar Jakub Bauernfreund, rodák z Bardejova. (* 25. 10. 1904)

9. November

1431 v zrážke pri Bánovciach nad Bebravou husiti porazili vojská uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského.

1593 po troch dňoch obliehania dobyli cisárske vojská pevnosť Sobôtka neďaleko Rimavskej Soboty. Neveľká pevnosť predstavovala najsevernejšie položený oporný bod pod kontrolou Turkov na európskom kontinente. Cisárske jednotky zmasakrovali 400-člennú posádku pozostávajúcu z janičiarov. 60 sedliakov pochádzajúcich z okolia, ktorí boli prinútení slúžiť Osmanom, dostalo milosť.

1623 uhorské vojsko pod vedením preddunajského kapitána Mikuláša Esterháziho a Ladislava Révaja neďaleko Nových Zámkov napadlo oddiely bosnianskeho bašu a zahnalo ich. Osmani zanechali na bojisku 2015 kresťanských zajatcov, ktorých pochytali počas lúpežnej výpravy a obrovskú korisť.  

1776 v Bratislave otvorili novú budovu mestského divadla. Premiéru mala nemecká hra Johanna Christopha Brandesa Die Mediceer (Mediciovci).

1829 Novohradská stolica vyzvala Miestodržiteľskú radu, aby všetky prípisy stoliciam posielala už len po maďarsky.

1875 uhorský minister vnútra Koloman Tisa vydal výnos, ktorým rozpustil Maticu Slovenskú.

Rozpustenie Matice slovenskej

Od roku 1873 sa v maďarskej tlači i na stránkach časopisu Svornosť v slovenskom jazyku množili útoky na Maticu. Vyhlasovali ju za vlastizradnú organizáciu pozostávajúcu zo stovky surových ľudí bez majetku a vážnosti, ktorí sa poväčšine dostali do rozporu so zákonom. V marci 1874 došlo k vlámaniu do matičnej budovy v Martine, odkiaľ zlodeji ukradli viaceré cennosti. Aj keď vyšetrujúci sudca bol páchateľom na stope, pátranie bolo zastavené. Tento incident poslúžil na obvinenie, že Matica sa nestará o svoje zbierky. Ministerská rada nariadila zaviesť vyšetrovanie v Matici. Jeho výsledkom bolo pozastavenie činnosti (6. 4.) a po ňom nasledovalo rozpustenie. Ako hlavný dôvod bolo nedbanlivé spravovanie majetku, literárna činnosť v protivlasteneckom duchu a politikárčenie. Jozef Miloslav Hurban a Viliam Paulíny Tóth v tejto súvislosti cestu do Viedne, aby o zákrok požiadali panovníka Františka Jozefa, ktorý bol zakladajúcim členom Matice. Neboli však k nemu pripustení. Vláda zhabala finančnú základinu Matice presahujúcu sumu 100 000 zlatých a roku 1885 ju dala k dispozícii Uhorsko-kráľovskému slovenskému vzdelávaciemu spolku. Knižnica i muzeálne zbierky Matice boli odvezené do Pešti, neskôr sa značne rozkradnuté dostali do Nitrianskeho župného múzea. Do matičnej budovy boli nasťahované štátne úrady.

1922 Slovenská liga v Amerike prostredníctvom memoranda požiadala vládu, Národné zhromaždenie a prezidenta ČSR, aby bola Pittsburgská dohoda vtelená do česko-slovenskej ústavy. Orgány však na žiadosť nereagovali.

1931 v Bratislave sa konala slávnostná ustanovujúca schôdza Maďarskej spoločnosti pre vedu, literatúru a umenie. Iniciátorom vzniku vedeckej spoločnosti Maďarov žijúcich v ČSR bol prezident T. G. Masaryk.

1944 hlavný redaktor Večerného českého slova počas návštevy Slovenska takto zhodnotil situáciu: ”Poznám Slovensko z predošlých čias veľmi dobre. Ale musím konštatovať, že oba národy sa od marca 1939 tak od seba vzdialili, že Slovensko mi pripadá ako cudzia krajina a Slováci ako úplne cudzí národ. Celé Slovensko nie je nič iné ako konzervované Československo, poznačené všetkými chybami demokracie, no s autoritatívnym náterom vedenia.”

Narodili sa a zomreli

1831 vo Veľkom Varadíne (Oradea, Rumunsko) zomrel katolícky kňaz a pedagóg, bernolákovský spisovateľ Ondrej Bošáni. (* Jabloňovce 1766)

1841 vo Svätom Antone sa narodil Andrej Trúchly (pseud. Sytniansky), katolícky kňaz, básnik a spisovateľ, organizátor slovenského kultúrneho a národného života.

Andrej Trúchly

Vyštudoval teológiu na banskobystrickom seminári a roku 1867 ho biskup Štefan Moyses vysvätil za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Tajove, Prievidzi a Detve. Za angažovanosť v národnom hnutí zostal kaplánom dlhú dobu až keď sa cirkevnej vrchnosti zaviazal, že obmedzí literárnu činnosť, dostal chudobnú faru v Bacúrove s prevahou cigánskeho obyvateľstva. Tu sa začal aj intenzívne sa začal venovať botanike. Po celý život sa staral o zlepšenie hmotného postavenia slovenského ľudu.  S Pavlom Mudroňom a Frankom Víťazoslavom Sasinkom založil roku 1872 Prvú prievidzskú sporiteľňu. Vlastným nákladom vydal veľa osvetových brožúriek, ktoré zdarma rozdával a preto žil veľmi biedne. Od roku 1871 sám viedol a redigoval jediný slovenský literárny časopis Orol. Venoval sa aj poézii a prekladom najmä zo slovanských jazykov. Pozoruhodné sú aj jeho práce z cirkevných dejín. V spolupráci s Martinom Kollárom, Františkom Richardom Osvaldom a Tichomírom Milkinom pracoval na novom preklade Písma svätého do slovenčiny. (+ 28. 10. 1916)

1898 v Bodiciach sa narodil Zoltán Palugyay, maliar. Bol vynikajúcim akvarelistom a krajinárom, patril k zakladateľom moderného slovenského výtvarného umenia. Študoval na výtvarných akadémiách v Budapešti a Krakove, súkromne v Berlíne a v Mníchove. Roku 1926 sa natrvalo usadil v rodnej obci. Jeho tvorbu inšpirovala slovenská krajina, ktorú maľoval počas mnohých maliarskych túr spolu s Jankom Alexym a Milošom A. Bazovským. Vysokohorská turistika sa nádejnému maliarovi napokon stala osudnou. (+ 18. 9. 1935)

1920 v Banskej Štiavnici sa narodila Elena Bauerová, rozhlasová režisérka. (+ 27. 6. 1980)

1940 v Sabinove zomrela prozaička Jolana Cirbusová. (* 15. 5. 1884)

1950 v leopldovskej väznici na následky zlého zaobchádzania zomrel katolícky kňaz, spisovateľ a poslanec slovenského snemu Ján Ferenčík. (* 1. 11. 1888)

1952 v Bratislave zomrel literárny teoretik a kritik Michal Považan. (* 8. 9. 1913)

1989 v Bratislave zomrel prozaik, prekladateľ a filmový scenárista Alfonz Bednár. (* 13. 10. 1914)

10. November

1308 Matúš Čák v paulínskom kláštore neďaleko Višegrádu (Maďarsko) prisahal vernosť uhorskému kráľovi Karolovi I. Róbertovi, čím ho uznal za panovníka.

1444 uhorsko-poľské vojská utrpeli v bitke pri Varne (Bulharsko) katastrofálnu porážku od Turkov, ktorých viedol sultán Murad II. V boji zahynula väčšia časť 20-tisícovej kresťanskej armády a aj uhorský a poľský kráľ Vladislav Jagelovský, kardinál Giuliano Cesarini, pápežský legát, uhorský kancelár a jágerský biskup Šimon Rozgoň a mnoho ďalších popredných osobností. Jeden z hlavných veliteľov uhorských oddielov Ján Huňady si zachránil život útekom do Valašska.

1530 tajomník uhorskej kráľovnej-vdovy Márie Mikuláš Oláh informoval kráľa Ferdinanda I. o zneuctení pozostatkov svätého Svorada v Nitre jeho partajníkmi. Striebornú rakvu, v ktorej boli uložené, zobrali z katedrálneho chrámu a nechali z nej raziť mince.

1722 v Novej Bani sa začali skúšky jednočinného parného stroja, ktorý postavil anglický mechanik Isaac Potter. Bol to prvý stroj tohto typu na európskom kontinente. Od jeho vynájdenia Thomasom Newcomenom uplynulo len 7 rokov. Pri skúškach sa potvrdilo, že je schopný za 24 hodín vyčerpať 1 600 000 litrov vody z banského podzemia.

1891 v New Yorku vznikla Živena, spolok americko-slovenských žien, ako doplnok Národného slovenského spolku, ktorý do svojich radov neprijímal ženy.

1916 nedostatok drobných mincí z ušľachtilých kovov prinútil uhorskú vládu dať raziť mince zo železa. Kremnická mincovňa dostala vládnu zákazku na vyrazenie 100 miliónov železných dvojhaliernikov.

1918 v Novom Sade (Srbsko) vznikla Národná rada dolnozemských Slovákov ako vrcholný politický orgán Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Jej vznik iniciovala Slovenská národná strana.

1941 Ministerstvo vnútra SR obmedzilo Židom cestovanie bez písomného povolenia úradov. Za nedodržanie tohto ustanovenia hrozila pokuta až do výšky 5000 korún.

1967 do Bratislavy prišiel prvý vlak ťahaný elektrickým rušňom. Po elektrifikácii posledného úseku začali na trase Praha – Brno – Bratislava začať premávať vlaky s elektrickým pohonom.

Narodili sa a zomreli

1444 v bitke pri Varne zahynul poľský a uhorský kráľ Vladislav I. Jagelovský.  Vzhľadom na okolnosti smrti získal aj prímenie Varnenčik. (31. 10. 1424)

1714 v Jánovciach pri Poprade sa narodil Štefan Romuald Hadbavý, kartuziánsky mních, prekladateľ Svätého písma do slovenčiny. (+ 30. 8. 1780)

1783 v Podbranči sa narodil Martin Ďurgala, podnikateľ, učiteľ a šíriteľ slovenskej kultúry. Napísal niekoľko učebníc nemčiny a maďarčiny, vydával kalendáre a v Skalici založil knižnicu. (+ 8. 1. 1856)

1840 v Divinke sa narodil Martin Medňanský, katolícky kňaz, publicista, básnik a národovec. Vyše 20 rokov pôsobil ako farár v Beckove a usiloval sa prinavrátiť členov svojej slávnej zemianskej rodiny Medňanskovcov slovenskému národu. Bol autorom dvojzväzkovej zbierky poézie a mnohých príspevkov do slovenských a českých novín a časopisov. (+ 3. 11. 1899)

1864 v Starej Turej sa narodil Ján Vávra, botanik, autor botanických terminologických slovníkov. Zbieral ľudové názvy rastlín, svoj herbár daroval Matici slovenskej. (+ 17. 4. 1960)

1881 v Nitrianskom Pravne sa narodil katolícky kňaz a pedagóg Eugen Filkorn, zakladateľ Spolku sv. Svorada a vysokoškolského internátu Svoradov pre katolíckych študentov v Bratislave. (+ 5. 1. 1974)

1888 v Rusave (Česko) zomrel evanjelický kňaz, etnograf, botanik a slovenský národovec Daniel Sloboda, rodák zo Skalice. (* 20. 12. 1809)

1926 v Košútoch sa narodil Vojtech Baďura, sochár, hlavný predstaviteľ figurálneho sochárstva na Slovensku v 50. rokoch 20. storočia. (+ 3. 8. 1975)

1944 pri prechode cez hrebeň Chabenca zahynul český novinár a komunistický politik Ján Šverma. Napriek tomu, že bol chorý, v októbri 1944 ho ako zástupcu vedenia KSČ vyslali na Slovensko. Po porážke Povstania ustúpil so zvyškami vojsk a partizánov do hôr, ale jeho fyzické sily na náročné podmienky boli nedostatočné. O niekoľko rokov Švermova smrť poslúžila pri procese s niekdajším generálnym tajomníkom KSČ Rudolfom Slánskym. Jeden bod obžaloby obsahoval aj obvinenie, že Šverma zahynul preto, lebo mu Slánsky zámerne podstrčil malé čižmy, takže v nich nemohol chodiť. (* 23. 3. 1901)

1961 v Bratislave zomrel architekt a maliar Artúr Slatinský (* 11. 2. 1891)

1984 v Stupave zomrela herečka Mária Markovičová. (* 29. 8. 1908)

2013 v Bratislave zomrel maliar a grafik Milan Laluha. (* 11. 11. 1930)

2018 v Bratislave zomrel herec, pesničkár, spisovateľ a humorista Marián Geišberg. (* 23. 12. 1953)

11. November

1250 uhorský kráľ Belo IV. uzavrel vo Zvolene spojenectvo proti Tatárom s Danilom Romanovičom, haličským kniežaťom. Na potvrdenie spojenectva vydal svoju dcéru Konstanciu za Danilovho druhorodeného syna Leva.

1340 uhorský kráľ Karol I. Róbert udelil obyvateľom Slovenskej Ľupče mestské výsady, aké užívali mešťania Krupiny. Súčasne im určil ročný poplatok, ktorý mali odviesť do kráľovskej pokladnice, a vytýčil hranice.

1526 Ján Zápoľský bol v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) korunovaný za uhorského kráľa. Korunovačný akt vykonal nitriansky biskup Štefan Podmanický napriek protestu vyslancov rakúskeho arcivojvodu Ferdinanda Habsburského, ktorý si tiež nárokoval na uhorskú korunu.

1604 vzbúrený magnát a organizátor protihabsburského povstania Štefan Bočkaj slávnostne vtiahol do Košíc a zriadil si tu hlavný stan. Odtiaľto riadil úspešnú ofenzívu svojich vojsk na západ. Na jar 1605 sa mu podarilo obsadiť väčšiu časť Slovenska a podporovaný Turkami vtrhol aj do Rakúska a na Moravu. Bočkajov odboj sa skončil mierom uzavretým vo Viedni v júni 1606.

1605 veľkovezír Lala Mohamed s veľkou pompou prijal v Pešti sedmohradské knieža a vodcu protihabsburského odboja v Uhorsku Štefana Bočkaja. V mene sultána ho vymenoval za uhorského kráľa a odovzdal mu aj kráľovskú korunu. Bočkaj však korunu prevzal len ako dar a titul kráľa neužíval.

1606 v ústí rieky Žitavy bol podpísaný mier medzi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou, čím sa ukončila 15-ročná vojna. Obe strany sa dohodli na výmene zajatcov a cisár poslal sultánovi dar 200 000 zlatých. Turci i cisárska strana si ponechali všetky hrady a pevnosti, ktorých sa počas vojny na úkor protivníka zmocnili.

1765 po smrti palatína Ľudovíta Baťáňa (Batthány) kráľovná Mária Terézia vymenovala za miestodržiteľa Uhorska svojho zaťa Alberta Sasko-tešínskeho. Za rezidenciu mu určila Bratislavský hrad. Stavebné úpravy, spojené s premenou hradu na sídlo miestodržiteľa, si vyžiadali sumu viac ako jeden milión zlatých. Menovaním miestodržiteľa panovníčka porušila princípy uhorskej autonómie, na základe ktorej kráľa zastupoval palatín volený stavmi.  

1847 sa začalo zasadanie posledného uhorského stavovského snemu v Bratislave. Mal rozhodujúci význam pre spoločensko-politické zmeny v celom Uhorsku. Ako snemoví vyslanci sa na rokovaniach v dolnej komore zúčastnili aj dvaja slovenskí národovci. Ľudovít Štúr na ňom zastupoval mesto Zvolen a Štefan Moyses záhrebskú kapitulu.

1892 uhorský kráľ František Jozef vymenoval novú vládu na čele s Alexandrom Wekerlem. Bol to prvý uhorský premiér nešľachtického pôvodu. Vláda fungovala až do roku 1895.

1902 predseda uhorskej vlády Koloman Sél (Széll) požiadal hlavných županov slovenských žúp, aby mu poslali dôverné správy o šírení slovenského povedomia vysťahovalcami, ktorí sa vrátili z Ameriky.

1918 cisár Karol I. podpísal abdikáciu. Týmto aktom formálne zanikla Rakúsko-uhorská monarchia. Rozlohou (679 000 km2) druhá najväčšia a počtom obyvateľstva (50 miliónov) tretia najľudnatejšia krajina Európy definitívne zmizla z mapy Európy.

1918 do Chtelnice vtrhlo asi 80 príslušníkov tzv. “Zelenej gardy” vedenej židovskými dôstojníkmi. Po krátkej prestrelke s miestnou národnou gardou obsadili obec a povraždili 11 ľudí, viacerých ďalších ťažko zranili. Na niekoľkých miestach obec podpálili. Vpád do Chtelnice bol odplatou za to, že obec vypovedala poslušnosť peštianskej vláde a uzniesla sa na pripojení k Česko-slovenskej republike, ale aj za vyrabovanie židovských obchodov a krčiem.

2000 na Slovensku sa uskutočnilo prvé referendum o predčasných voľbách iniciované Hnutím za demokratické Slovensko. Pre nízku účasť voličov (20,03 %) bolo však neplatné. Viac ako 95 % zúčastnených sa vyslovilo za predčasné voľby.

Narodili sa a zomreli

1319 zomrela Beatrix, druhá manželka uhorského kráľa Karola Róberta, dcéra českého kráľa Jána Luxemburského. Pochovali ju vo Veľkom Varadíne. (Oradea, Rumunsko)

1712 v Čarnom Dunajci (Poľsko) sa narodil Hugolín Gavlovič, františkánsky a básnik. Jeho Valaská škola mravov stodola je najrozsiahlejším a najlepším dielom slovenskej barokovej poézie. (+ 4. 6. 1787)

1814 vo Viedni zomrel lekár-veterinár a univezitný profesor Pavol Adámi.    (* 9. 7. 1739)

1793 v Malackách zomrel františkánsky rehoľník, katolícky kňaz a autor cirkevnej hudby Ondrej Calasantius Zabitý. (* 17. 11. 1740)

1856 v Krompachoch sa narodil Janko Slovenský, priekopník krajanskej tlače v Amerike, novinár, podnikateľ.

Janko Slovenský

Vyštudoval učiteľský ústav, ale roku 1879 ho túžba po dobrodružstve zlákala na cestu do sveta. Do USA odišiel spolu s bratrancom Júliusom Wolfom. Spočiatku pracoval ako baník a robotník. Neskôr sa zamestnal na rakúsko-uhorskom konzuláte a pre Slovákov na americkej pôde začal vydávať informačný časopis Bulletin. Od októbra 1886 vydával v Pittsburghu Amerikánsko-slovenské noviny, vo východoslovenskom nárečí a s maďarským pravopisom. Pod vplyvom Petra Rovnianka prešli na spisovnú slovenčinu a ich národný duch zosilnel. Stali najrozšírenejším slovenským periodikám na americkej pôde. Nová vlna zlatej horúčky, ktorá vypukla v druhej polovici 90. rokov 19. storočia zlákala Janka Slovenského do Mexika a na americký Západ, kde sa však jeho život tragicky skončil. (+ 10. 8. 1900)

1873 v Košariskách sa narodil Igor Branislav Štefánik, evanjelický kňaz, publicista, brat M.R. Štefánika. Od roku 1903 pôsobil v Báčskej Palánke (Srbsko) medzi dolnozemskými Slovákmi. Za prvej svetovej vojny obvinený z velezrady a uväznený. Po vojne usporadúval pozostalosť po bratovi. Znechutený pomermi a nevyjasnenými okolnosťami smrti mladšieho brata sa vrátil na Dolnú zem. Istú dobu pôsobil ako farár v Nadlaku (Rumunsko). Zaslúžil sa o kultúrne povznesenie dolnozemských Slovákov. (+ 25. 4. 1940)

1900 v Prahe zomrel bankový úradník a spisovateľ Pavol Kuzmány.              (* 3. 7. 1835)

1924 vo Voderadoch zomrel uhorský politik, minister a cestovateľ Jozef Ziči (Zichy). (* 13. 11. 1841)

12. November

1317 uhorský kráľ Karol I. Róbert udelil spišským Sasom výsady za pomoc v boji proti Omodejovcom a vojskám Matúša Čáka Trenčianskeho v bitke pri Rozhanovciach.

1803 do funkcie profesora na Slovenskú katedru na evanjelickom lýceu v Bratislave bol uvedený Juraj Palkovič.

Slovenská katedra

Príchodom Juraja Palkoviča na bratislavské evanjelické lýceum sa začala činnosť Slovenskej katedry. Jej vzniku predchádzala iniciatíva národne uvedomelých evanjelických kňazov Bohuslava Tablica, Juraja Palkoviča a Martina Hamaliara a ich projekt Slovenského ústavu. Pôvodne sa mal skladať zo Slovenskej učenej spoločnosti a z Katedry slovenskej reči na evanjelických školách v Bratislave. Pre svoj široký zámer našli však málo pochopenia a obetavosti u slovenskej inteligencie. Preto úsilie sústredili na druhý cieľ a tým bola katedra. Na jej finančné zabezpečenie sa zozbieralo iba 653 zlatých, z nich 500 zlatých obetoval metropolita srbskej pravoslávnej cirkvi v monarchii Stefan Stratimirovič. Z tejto sumy vychádzal profesorovi Palkovičovi ročný plat 38 zlatých za 2 hodiny výučby týždenne. Pre nízke príjmy si bol nútený zabezpečiť obživu iným spôsobom, a tak sa výuke celé roky venoval len formálne. Prednášala sa tu bibličtina a dejiny literatúry slovanských národov. Neskôr prenechal iniciatívu študentom, ktorí na začiatku 30-tych rokov spravili z katedry centrum národného života. Vyrástli tu také osobnosti slovenského i slovanského kultúrneho a politického života ako Ján Kollár, František Palacký, Samuel Rožnai, Michal Miloslav Hodža, Samo Chalupka, Karol a Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a celá plejáda štúrovskej generácie národných buditeľov. Aj keď sa v zakladacích listinách aj v ročných výkazoch vyučovania sa užíval termín Cathedra Slavica alebo Katedra slovenská prešpurská českí literárni historici ju prekrstili na katedru reči a literatúry československej a tento názov sa zaužíval.

1875 uhorský minister vnútra Koloman Tisa zrušil Spolok triezvosti sv. Ruženca, ktorého činnosť sa sústreďovala predovšetkým v Trenčianskej župe.

1875 uhorský minister spravodlivosti Béla Percel vydal pokyn, aby súdy príjmali len podania napísané v maďarskom jazyku. Podania v iných jazykoch sa nemali príjmať. Teno pokyn bol v rozpore so znením národnostného zákona, prijatého roku 1868. Znevýhodňoval nemaďarské národnosti v Uhorsku vrátane Slovákov, keďže sotva šestina z nich vedela maďarsky a degradoval ich na občanov druhej kategórie.

1884 uhorské ministerstvo vnútra schválilo stanovy Uhorsko-krajinského slovenského vzdelávacieho spolku. Vo februári nasledujúceho roka sa konalo jeho ustanovujúce zasadanie. Do vedenia spolku boli zvolení uhorskí Slováci lojálni voči vláde. Predsedom sa stal banskobystrický biskup Juraj Čáska, podpredsedom podžupan Zvolenskej župy Belo Radvanský a za tajomníka vymenovali poslanca a profesora histórie Michala Žilinského. Cieľom spolku bolo pomocou literárnych prostriedkov pozdvihnúť ducha a mravnú úroveň slovenského obyvateľstva v Uhorsku. Spolok dostal okrem vládnych subvencií aj úroky zo zhabaného matičného fondu vo výške 5 000 zlatých ročne, čo pokrývalo takmer tri štvrtiny jeho ročných potrieb. Z týchto prostriedkov boli vydávané provládne Slovenské noviny a týždenník Vlasť a svet, kalendáre a knihy. Ich cieľom bolo presvedčiť slovenský ľud, že v Uhorsku panuje národnostná rovnoprávnosť vývin slovenského národa je plne zabezpečený.

1918 predstavitelia rusínskej komunity pôvodom z Uhorska žijúci v Spojených štátoch amerických vydali osvedčenie o pripojení Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku.

1940 na žiadosť predsedu slovenskej vlády Vojtecha Tuku preložiť Hitlerovo dielo Mein Kampf do slovenčiny prišla z Berlína zamietavá odpoveď. Dôvodom bol Hitlerov zákaz prekladať ho do balkánskych jazykov.

1987 neďaleko Komárna sa vlaková súprava zrazila s nákladným autom. Pri nešťastí zahynulo 12 ľudí.

Narodili sa a zomreli

1843 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Peter Bella, úradník, básnik a prekladateľ. Literárne bol činný pod pseudonymom Horal. (+ 13. 6. 1919)

1853 sa vo Vysokej nad Kysucou narodil Martin Chalan, významná osobnosť medzi americkými Slovákmi. Po emigrácii do USA roku 1872 prešiel východnú časť Spojených štátov a krátko nato získal americké občianstvo. Bol zakladateľom viacerých spolkov medzi newyorskými Slovákmi. So svojou starou vlasťou udržiaval mimoriadne intenzívne styky, za 43 rokov navštívil Slovensko 26-krát. (+ 21. 5. 1915)

1867 v Trenčíne sa narodil Karol Štúr, advokát, redaktor, národovec. Mecén slovenských študentov a obhajca Slovákov v politických procesoch s uhorskou vrchnosťou. Signatár Deklarácie Slovenského národa v októbri 1918, zakladateľ a majiteľ Trenčianskych novín (1918) a Meštianskej banky v Trenčíne (1905). (+ 15. 2. 1925)

1918 v Krompachoch sa narodil Bartolomej Urbanec, hudobný skladateľ a dirigent. Bol autorom skladieb štylizovaného folklóru pre SĽUK a Lúčnicu, symfonických básní, oratórií a opier Tanec nad plačom a Majster Pavol. (* 2. 7. 1983)

1939 vo Vysokej pri Morave (Hochštetno) sa narodila Lucia Poppová, operná speváčka sopranistka. V opere SND debutovala roku 1963. Vďaka výraznému talentu sa presadila na zahraničných scénach a trvalo pôsobila najmä vo Viedenskej štátnej opere. (+ 16. 11. 1993)

1960 v Prahe zomrel maliar a organizátor umeleckého života Ernest Špitz.     (* 16. 7. 1927)

1973 v Nitre zomrel hudobný skladateľ Jozef Rosinský. (* 5. 12. 1897)

1973 v Bratislave zomrela historička umenia a profesorka dejín výtvarného umenia na VŠVU v Bratislave Alžbeta Günterová-Mayerová. (* 13.10. 1905)

13. November

1335 pápež Benedikt XII. nariadil zbúrať novopostavenú bratislavskú synagógu.

1894 na trati Plešivec – Slavošovce sa začala pravidelná premávka osobných i nákladných vlakov.

1918 v Prahe sa zišiel Český národný výbor a odsúhlasil dočasnú ústavu Česko-Slovenska. Zároveň sa jeho 256 členov vyhlásilo za Dočasné národné zhromaždenie.

1918 maďarská vláda uzavrela v Belehrade prímerie s veliteľom dohodových vojsk na Balkáne generálom Franchetom d´ Esperey, ktoré jej umožňovalo ponechanie administratívy na celom území Uhorska až do rozhodnutia mierovej konferencie.

1918 maďarskí gardisti zaútočili pancierovým vlakom na české jednotky v Trnave. Priamo na stanici bolo 5 českých vojakov zastrelených. Keďže nepokoje vypukli aj v meste, české vojsko sa stiahlo k Senici. 

1931 Štatistický úrad oznámil, že v celej ČSR je 304 osôb s čistým ročným príjmom vyšším ako jeden milión korún. Najviac milionárov – 66 – žilo v Prahe. Na Slovenku ich bolo evidovaných len 17. Traja žili v Galante a po dvaja v Bratislave a v Nitre. 

1947 vynesením rozsudkov sa v Bratislave skončil súd s ministerským predsedom a ministrami slovenskej vlády. Minister obrany Štefan Haššík bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti, premiér Štefan Tiso dostal 30 rokov väzenia, minister školstva Jozef Sivák 3 roky, minister pravosúdia Gejza Fritz 2 roky, minister výstavby a verejných prác Július Stano 4 roky, minister financií Mikuláš Pružinský 6 rokov, minister hospodárstva Gejza Medrický 7 rokov, minister školstva a národnej osvety Aladár Kočiš 6 rokov, minister dopravy Ľudovít Lednár 4 roky. Všetci odsúdení boli na dlhšie obdobie pozbavení aj občianskych práv a ako ďalší vedľajší trest súd nariadil konfiškáciu časti ich majetku.

1988 univezita v Bologni (Taliansko) udelila Alexandrovi Dubčekovi čestný doktorát, za jeho snahu o demokratizáciu socializmu v ČSSR roku 1968. Na slávnosti sa mohol Dubček osobne zúčastniť, keď mu štátne orgány po istých prieťahoch udelili vycestovaciu doložku. Bola to jeho prvá cesta do zahraničia od vyradenia z politického života roku 1970. O udalosti podrobne informovali všetky svetové médiá okrem československých.

Narodili sa a zomreli

1841 v Bratislave sa narodil Jozef Ziči (Zichy), bratislavský župan v rokoch 1872 –1875 a uhorský minister dopravy a verejných prác. Podnikol viacero ciest do Ázie a Afriky, odkiaľ si doniesol do svojho kaštieľa vo Voderadoch cenné etnograficko-umelecké predmety. (+ 11. 11. 1924)

1895 v Bratislave zomrel Tadeáš Príleský, uhorský finančník a politik, poslanec za trnavský a stupavský volebný okres. Pochádzal zo starej slovenskej zemianskej rodiny. Po revolúcii v rokoch 1848 – 1849 odišiel do emigrácie. V západnej Európe sa oboznámil s progresívnymi metódami finančníctva a poisťovníctva, ktoré po návrate začal uplatňovať aj doma. Bol zakladateľom Trenčianskej sporiteľne a Priemyselnej banky v Bratislave. Od roku 1869 bol snemovým poslancom za trnavský, neskôr za stupavský volebný okres a predsedom národohospodárskeho a rozpočtového výboru uhorského parlamentu. Bol členom strany nezávislosti, neskôr sa priklonil k liberálom Kolomana Tisu, no sympatizoval so slovenskými snahami. Maďarskí poslanci ho volali slovenským kniežaťom pre slabšiu znalosť maďarského jazyka a slovenský prízvuk. Snažil sa o zmiernenie napätia medzi Slovákmi a Maďarmi. Udržiaval dobré vzťahy aj so slovenskými národovcami, najmä s predstaviteľmi Novej školy slovenskej. (* Janíkovce, dnes súčasť Nitry, január 1828)

1909 v Nemcovciach pri Prešove sa narodil maliar Július Nemčík. Najprv sa učil za cukrára, potom pracoval ako tesár na stavbe, ale popritom sa sústavne venoval maľovaniu. V roku 1942 absolvoval Akadémiu výtvarného umenia v Prahe a stal sa profesionálnym výtvarníkom. Zanechal po sebe veľmi pestré maliarske dielo, v ktorom prevláda krajinomalba. (+ 7. 1. 1986)

1905 v Banskej Štiavnici sa narodil vedec v oblasti mechaniky a profesor na SVŠT v Bratislave Ján Gonda. Bol autorom viacerých odborných monografií a vysokoškolských učebníc. Pracoval aj na vedúcich funkciách v SAV, ale aj ako poslanec za KSS. (+ 16. 7. 1993)

1912 v Komárne sa narodil Viliam Thurzo, lekár. Patril k zakladateľským osobnostiam onkológie a onkologického výskumu na Slovensku. (+ 2. 3. 1984)

1915 v Jagodine (Srbsko) zomrel slovenský romantický spisovateľ Jozef Podhradský. (* 19. 4. 1823)

1933 v Prahe zomrel literárny kritik, historik, estetik a jazykovedec Pavol Bujnák. (* 23. 4. 1882)

1957 v Prahe zomrel prezident ČSR Antonín Zápotocký. (* 19. 12. 1884)

14. November

1278 kaločský arcibiskup a kráľovský kancelár Ján potvrdil výsady obyvateľom zlatonosných baní v Rimavskej Bani, ktoré im udelil jeho predchodca pred desiatimi rokmi.

1340 uhorský kráľ Karol I. Róbert na žiadosť richtára Hanuša a ružomberských mešťanov Petra a Kunčula udelil Ružomberku mestské výsady podľa práv Nemeckej (Partizánskej) Ľupče.

1498 uhorský kráľ Vladislav II. vymenoval grófa Petra zo Svätého Jura a Pezinka za vojvodu Sedmohradska. Túto významnú funkciu zastával až do roku 1510.

1871 kráľ František Jozef vymenoval novú uhorskú vládu na čele s Melchiorom (Menyhart) Lóňaim (Lónyay). Pri moci bola do decembra 1872 a do histórie sa zapísala predovšetkým korupčnými škandálmi. Poprední vládni politici a s nimi spriahnutí magnáti ťažili zo štátnych objednávok najmä pri výstavbe železníc, pričom náklady niekoľkonásobne predražovali.

1893 sa v Budapešti konala prvá porada zástupcov nemaďarských národností o spoločnej politike a prehĺbení vzájomných stykov. Slovákov reprezentoval Pavol Mudroň a Samo Daxner, Rumunov Ioan Ratiu a Julius Corcianu, Srbov Emil Gavrila a Nikola Jakaimovič. 

1915 český zahraničný komitét, vrcholný orgán českej zahraničnej akcie na čele s Tomášom G. Masarykom, vydal v Paríži memorandum o postavení Čechov a Slovákov v Habsburskej monarchii. Jeho súčasťou bola aj požiadavka vytvorenia nezávislého československého štátu. I keď bolo formulované iba v mene českého národa svojimi podpismi ho podporil aj predseda Slovenskej ligy v Amerike Albert Mamatey a jej tajomník Ivan Daxner. 

1918 Dočasné národné zhromaždenie rozšírené o ďalších zástupcov Slovenska aklamačne zvolilo T. G. Masaryka za prezidenta česko-slovenského štátu, súčasne rozpustilo dočasnú slovenskú vládu Vavra Šrobára a vymenovalo dočasnú vládu ČSR. Jej predsedom sa stal Karel Kramář. Slovákov v nej zastupovali Vavro Šrobár ako minister zdravotníctva a správy Slovenska a Milan Ratstislav Štefánik ako minister vojny. Zároveň však bol za ministra obrany vymenovaný Václav Klofáč, čo signalizovalo odsunutie Štefánika na druhú koľaj. Dočasná vláda pracovala do 8. 7. 1919.

1918 Tomáš G. Masaryk vo Washingtone (USA) pripojil svoj podpis k Pittsburgskej dohode, ktorá bola uzavretá už 30. mája 1918.

1939 Ministerstvo školstva a národnej osvety Slovenskej republiky vydalo vyhlášku, ktorou sa na všetkých typoch škôl zaviedla jednotná a povinná modlitba pred začiatkom a po skončení vyučovania.

1977 Československo ostro kritizovalo Medzinárodný menový fond ako nástroj neokolonializmu diskriminujúci pokrokové štáty a podporujúci teroristické režimy.

Narodili sa a zomreli

1778 v Bratislave sa narodil Ján Nepomuk Hummel, hudobný virtuóz a skladateľ. Jeho hudobný vývin ovplyvnil najmä W. A. Mozart, s ktorým tiež koncertoval. Významná je jeho klavírna škola. Zložil 9 opier, množstvo klavírnych koncertov, omší a kantát pre zbory. (+ 17. 10. 1837)

1814 v Malom Kereši (Kis Körös, Maďarsko) sa narodil Ján Šafárik, lekár, slavista a popredná osobnosť srbského kultúrneho a vedeckého života. Študoval na srbskom pravoslávnom gymnáziu v Novom Sade, kde bol riaditeľom jeho strýko Pavel Jozef Šafárik. Po skončení štúdia medicíny spočiatku pracoval ako lekár v srbskej Vojvodine, od roku 1849 trvalo žil v Belehrade. Pričinil sa o vybudovanie srbského národného múzea, bol aj členom Štátnej rady Srbského kniežatstva. (+ 18. 7. 1876)

1815 v Banskej Bystrici zomrel evanjelický kňaz a učiteľ, básnik a prekladateľ Samuel Rožnai. (* 27. 7. 1787)

1877 v Zákamennom sa narodil Ján Vojtaššák, katolícky kňaz a spišský biskup, martýr.

Ján Vojtaššák

Po štúdiách teológie a filozofie v spišskom seminári bol v júli 1900 vysvätený za kňaza. Ako kaplán účinkoval vo viacerých farnostiach na severnej Orave a od roku 1911 bol farárom vo Veličnej. Už pred 1. svetovou vojnou sa zapojil do národného hnutia. V roku 1921 bol vysvätený za spišského biskupa. Za medzivojnového Československa intenzívne budoval ľudové i stredné školstvo vo svojej diecéze a veľa prostriedkov investoval aj do charity. Bol prívržencom autonomizmu a odmietal čechoslovakistickú ideológiu. Za Slovenskej republiky sa stal členom Štátnej rady. Postavil sa proti vyvážaniu Židov zo Slovenska, čím prispel k zastaveniu transportov. V máji 1945 bol po prvýkrát zatknutý a uväznený na 7 mesiacov. Napriek prenasledovaniu sa energicky bránil proti poštátňovaniu školstva a obmedzovaniu práv katolíckej cirkvi. Roku 1950 ho internovali a v januári 1951 ho spolu s biskupmi Pavlom Petrom Gojdičom a Michalom Buzalkom za úklady proti štátu, velezradu a vyzvedačstvo odsúdili na 24 rokov väzenia, zhabanie majetku a pokutu pol milióna korún. S menšími prestávkami väznený až do amnestie roku 1963. V najťažších väzenských ústavoch (Valdice, Leopoldov, Ilava) bol napriek vysokému veku vystavený týraniu a každodennému ponižovaniu. Po amnestii mu bol odopretý návrat na Slovensko a zomrel v internácii. Vzhľadom na jeho martýrstvo a príkladný kňazský život sa slovenskí cirkevní hodnostári roku 2003 pokúsili dosiahnuť jeho blahoslavenie, ale pre ideologicky motivovaný odpor niektorých kruhov bolo však odložené. (+ 4. 8. 1965)

1906 sa v Trnave narodil Martin Gregor (vl. menom Guttmann), herec. Bol členom činohry Slovenského národného divadla. Počas vojny bol rasovo prenasledovaný a musel opustiť divadlo. Po vojne sa zaradil medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského divadla. Účinkoval aj v známych slovenských filmoch Vlčie diery, Obchod na korze a často vystupoval v televízii a v rozhlase. (+ 29. 6. 1982)

1913 v Klenovci sa narodila Mária Bancíková herečka, členka činohry SND, Novej scény a divadelná pedagogička na bratislavskom konzervatóriu. Svoj talent uplatnila vo všetkých dramatických žánroch i vo filme. (+ 7. 1. 1962)

1952 v Rimavskej Sobote zomrel náboženský spisovateľ Samuel Činčuriak.  (* 28. 7. 1883)

1962 v Pezinku zomrel katolícky kňaz, spisovateľ a historik Jozef Branecký, ktorý aktívny život a svoje tvorivé schopnosti venoval predovšetkým mestu Trenčín. (* 31. 3. 1882)

1970 v Bratislave zomrel maliar Eugen Lehotský. (* 3. 8. 1909)

1975 v Myjave zomrel evanjelický kňaz, filozof a historik Samuel Štefan Osuský. (* 7. 6. 1888)

1976 v Bratislave zomrel maliar a grafik Ľudovít Križan. (* 3. 7. 1900)

1992 v Bratislave zomrel maliar, ilustrátor a básnik Jozef Šturdík. (* 13. 3. 1920)

15. November

1680 vodca kurucov Imrich Tököli a poverenci cisára Leopolda I. uzavreli v Jelšave prímerie. Tököli si udržal kontrolu nad východnými časťami krajiny a panovník sa zaviazal vyriešiť všetky nahromadené politické a náboženské problémy Uhorska na nadchádzajúcom sneme.

1703 v bitke pri Zvolene porazili kuruci vedení Mikulášom Berčénim a Alexandrom Károlym cisársky zbor, ktorému velili generáli Leopold Šlik a Šimon Forgáč. Po bitke sa povstalci zmocnili banských miest a vpadli na západné Slovensko.

1751 talianskemu podnikateľovi Octaviovi Contemu di Cataldi bolo cisársko-kráľovským patentom povolené na obodobie desať rokov prevádzkovať stávkovú hru Janovské loto (Lotto di Genua) na celom území monarchie. Hneď v prvý rok dosiahlo Lotto obrat 2 milióny zlatých, z čoho na výhry šlo zhruba 700 000 zlatých. Zvyšok si podelili podnikateľ a štátna pokladnica.

1790 v Bratislave bol za uhorského kráľa korunovaný Leopold II., mladší brat zosnulého cisára Jozefa II. Korunováciou sa skončilo obdobie krízy, vyvolanej uhorskou šľachtickou opozíciou. 

Šľachtická opozícia v Uhorsku a Leopold II.

Smrť Jozefa II. (20. 2. 1790) vyvolala pohyby v celej krajine. Cisárov mladší brat Leopold, veľkovojvoda v Toskánsku, sa síce ujal vlády, ale situácia v Habsburskej monarchii bola kritická. Vzbúrené stavy v rakúskom Nizozemsku (Belgicko) vyhlásili nezávislosť, cisárskym vojskám sa vo vojne s Osmanskou ríšou nedarilo. Uhorská šľachta, urazená absolutistickou vládou Jozefa II. sa snažila vydobyť si svoje niekdajšie postavenie. Keď sa v júni (10. 6.) 1790 zišiel po 25-ročnej prestávke snem do Budína, vyslanci kládli panovníkovi nesplniteľné požiadavky a tak Leopold II. ani na rokovanie neprišiel. Jeho agenti však rozdúchali sedliacke hnutia, ktoré boli namierené proti šľachte. Najmä v okolí Tisy, teda tam, kde sa sústreďovala šľachtická protihabsburská opozícia, sa šírili letáky, ktoré vyzývali na boj proti panským vrchnostiam. Viedeň využila aj cirkevno – národnostné pohyby medzi pravoslávndymi Srbmi a Rumunmi, aby potlačila opozíciu.  Obavy z národného hnutia nemaďarov a strach z revolty ľudu prinútil snemových vyslancov hľadať kompromis. Panovník si korunovaním za Rímsko-nemeckého cisára posilnil postavenie a revolučne naladený snem dal   preložiť z Budína do Bratislavy, kde už opozícia ochladla. Mladšieho syna Alexandra nechal zvoliť za palatína a 15. novembra 1790 bol v Bratislave slávnostne korunovaný za kráľa. Leopold II. vyšiel niektorým požiadavkám uhorskej šľachty v ústrety. Potvrdil formálnu nezávislosť Uhorska a aj zákon podporujúci šírenie maďarského jazyka na stredných školách, čím sa odštartovala maďarizácia Uhorska.

1790 v Bratislave bol za uhorského kráľa korunovaný Leopold II., mladší brat zosnulého cisára Jozefa II.

1796 rakúske vojská utrpeli ťažkú porážku v bitke na Arcolskom moste v severnom Taliansku od Napoleona Bonaparteho.

1801 evanjelický superintendent Martin Hamaliar vypracoval návrh na založenie Slovenskej učenej spoločnosti. Popri vydávaní a šírení slovenských kníh jej členovia mali „sbírat slovenské  starožitnosti, peníze, dokumenty k slovenské historii, redší staré knihy slovenské, rukopisy a nápisy“. Projekt sa však nepodarilo uskutočniť.

1846 na vežu bratislavského dómu pripevnili pozlátenú korunu, ktorá mala symbolizovať, že je to korunovačný kostol. Od roku 1830 sa tu však žiadna korunovácia už nekonala. 

1852 postihlo Senicu a okolie pomerne silné zemetrasenie. Na mnohých domoch popukali steny, kostolné zvony začali zvoniť. V niekoľkých obciach sa zrútili aj komíny.

1869 študentský spolok Naprej zorganizoval v Bratislave tajnú medzinárodnú socialistickú konferenciu. Zúčastnilo sa na nej 43 delegátov, vrátane zástupcov 1. Internacionály.

1905 v Skalici začala pracovať Informačná kancelária zorganizovaná Pavlom Blahom. Mala koordinovať česko-slovenskú hospodársku spoluprácu a jej cieľom bolo emancipovať Slovensko od cudzieho a národu nepriateľského kapitálu.

1925 sa konali v poradí už druhé voľby do Národného zhromaždenia ČSR. Na Slovensku sa skončili úspechom HSĽS, ktorá získala 34,3 % hlasov. Druhou najúspešnejšou stranou bola Republikánska strana zemedelského a maloroľníckeho ľudu vedená Milanom Hodžom so 17, 4 % a na treťom mieste skončili komunisti s 13,9 % hlasov.

1948 pre tzv. triednych nepriateľov ľudovodemokratického štátu boli zákonom č. 238/1948 zriadené tábory nútených prác. Podľa vnútorných smerníc pre bezpečnostné komisie krajských národných výborov sa za nepriateľov ľudovodemokratického režimu považovali roľníci, ktorí neplnili kontingenty predpísaných dodávok poľnohospodárskych produktov, mladí ľudia odmietajúci členstvo vo Zväze československej mládeže, a aj tí čo nenavštevovali sovietske filmy alebo počas sviatkov nevyvesovali zástavy.

1948 hlavní vojenskí velitelia SNP generáli Ján Golian a Rudolf Viest boli oficiálne vyhlásení za mŕtvych. Podľa najrozšírenejšej verzie mali zahynúť v nemeckom zajatí. Existuje však viacero náznakov, že po vojne boli prevezení do Sovietskeho zväzu, kde zomreli za nevyjasnených okolností.

Narodili sa a zomreli

1629 v Albe Iulii (Rumunsko) zomrel sedmohradský knieža Gabriel Betlen, organizátor a hlavný veliteľ troch vojnových výprav proti Habsburgovcom v rokoch 1619, 1623 a 1626. Počas prvej jeho vojská prenikli až k Viedni a na Slovensku napáchali množstvo násilností a spôsobili veľké škody. Zaslúžil sa o hospodárske, politické i kultúrne povznesenie Sedmohradska a podporoval šírenie maďarského jazyka. (* 1580)

1915 vo Vrútkach sa narodil Imrich Kostolný, lekár, chirurg. Bol prednostom I. chirurgickej kliniky a vedúcim Katedry chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj zástupcom v Societé internationale de chirurgie v Bruseli a členom International College of Surgery v Chicagu. (+ 16. 10. 1980)

1939 v Leopoldove zomrel katolícky kňaz, politik a spisovateľ Jozef Buday. (* 28. 1. 1877)

1944 v mestskom parku v Žiline bol verejne obesený partizán a komunistický funkcionár Anton Sedláček. Ako politický komisár partizánskej brigády M. R. Štefánika sa dopustil viac ako desiatich vrážd civilných obyvateľov z okolia Žiliny. (* 13. 6. 1901)

1972 v Bratislave zomrel literárny historik, bibliograf Ján Mišianik. (* 11. 10. 1914)

1973 v Bratislave zomrel literárny historik, redaktor Ján Karol Garaj. (* 12. 6. 1903)

16. November

1608 uhorské stavy v Bratislave zvolili za kráľa arcivojvodu Mateja. Panovníkom sa stal z vôle uhorských stavov, ktoré mu pomohli v zápase s Rudolfom I.  

1613 silné zemetrasenie postihlo západnú časť Slovenska. V Bratislave spôsobili otrasy pôdy značné škody. Pocítili ho aj na okolí Žiliny.

1704 povstalecké vojsko Františka II. Rákociho sa zmocnilo Nových Zámkov, keď sa časť posádky sa pridala na ich stranu. Z pevnosti sa stal významný oporný bod povstalcov, z ktorého kontrolovali a ovládali široké okolie až do jesene 1710.

1805 v bitke pri Hollabrune (Rakúsko) porazili napoleonove vojská rakúske oddiely, čo im umožnilo ďalší postup na Moravu. V boji zahynulo aj veľa Slovákov najmä zo Záhoria, ktorí bojovali pod zástavami rakúskeho cisára. O ich účasti svedčia aj slová starej záhoráckej piesne z dôb napoleonských vojen:

Ten Francúz Bonapart vojnu vypovídau

a ten náš potentát, František majestát šeckých nás povolau.

V štokeravskej kasárňi tam nás už čekali,

odtád nás dragúnú k moravským hraňicám na špejhy poslali

Jak nás Francúz zbadal, že se už hrname,

stáheu vojská svoje, postaviu línie čažké batérie.

My sme vyrazili naňho zavčas rána,

šable se blýskali, koňe rehtali, bitka sa začaua.

Ale ty Francúzi z planky (krídla) nás napadli

v holabrunskej seči moji kamarádzi šeci zahynuli.

1906 bratislavský súd súdil za dva novinové články pre poburovanie proti maďarskej národnosti slovenského poslanca za stupavský volebný okres v uhorskom parlamente a katolíckeho kňaza vo Vajnoroch Ferdiša Jurigu. Stovky jeho priaznivcov sa zhromaždili pred budovou súdu, ale žandári ich rozohnali. Juriga bol odsúdený na dva roky väzenia a 1200 korún pokuty. Parlament ho zbavil imunity a dvojročný trest si musel odsedieť.

Politickí väzni za Uhorska

Aj keď slovenskí národovci sa za Uhorska často dostávali do väzenia nedostávali vysoké tresty na slobode. Najviac si odsedel Andrej Hlinka, 30 mesiacov. Boli však považovaní za politických väzňov a preto mali vo väzení množstvo privilégií a oveľa voľnejší režim ako kriminálni väzni. Svedčí o tom aj spomienka Ignáca Polláka z Vysokej pri Morave, ktorý roku 1906 sedel vo Vacove s Jurigom: Cez deň sme boli voľní a mohli sme sa jeden s druhým schádzať a pobesedovať si. Ku schôdzam sme mali aj väčšiu izbu-väzeňskú besedu. Strava bola obstojná, Ráno pol litra mlieka, na obed hovädzia polievka, mäso a nejaký prívarok, na večeru tiež niečo mäsitého, alebo aj iné. Každý dostal aj peceň chleba. Denne mohol každý vypiť liter vína (ovšem za svoje peniaze). Toho privilégia sme hodne využili, ba z toho litra sa namnožilo i viac, len to nesmelo byť na stole. Juriga mal svoj vlastný súdok vo väzenskej pivnici, z ktorého nás často potužoval. Mali sme veľké šťastie, že hlavný dozorca bol Slovák, menom Stanek, ktorý naše dopisy cenzuroval, lebo ho veľmi zaujímali a tešili. Druhý dozorca bol Šanta, tiež Slovák, dobrý tichý a zhovievavý človek. Pod jeho dozorom sa nám dobre vodilo. Príbuzní a známi mohli nas časo navštevovali. Svoje návštevy mohli robiť každý deń na 1 hodinu, len o museli oznámiť dozorcovi. Parcovať sme nemuseli vôbec, ešte aj izby nám iní väzni čistili.

1918 klub slovenských poslancov v Dočasnom národnom zhromaždení v Prahe vyhlásil SNR za nekompetentnú v otázkach štátnej a politickej moci. Jej kompetencie prebralo Ministerstvo pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom, ktorý v januári SNR aj jej miestne organizácie rozpustil.

1932 v Polomke strieľali žandári do davu, ktorý sa vzbúril proti bezohľadným exekúciám. Dvaja obyvatelia obce boli zabití.

1947 sa uskutočnila posledná veľká manifestácia Demokratickej strany na Slovensku. V Bratislave demonštrovalo na jej podporu 30-tisíc ľudí, ktorí zároveň odsúdili stupňujúci sa komunistický tlak proti najsilnejšej slovenskej politickej strane. Podobné manifestácie sa uskutočnili vo Zvolene a v Košiciach.

1989 v Bratislave sa konala demonštrácia približne 250 študentov. Vysokoškoláci žiadali školské reformy, zrušenie SZM, možnosť slobodného cestovania a demokraciu. Protestné zhromaždenie sa od Mierového námestia (v súčasnosti Hodžovo námestie) pohybovalo smerom k budove ministerstva školstva, pričom účastníci položili kvety pri budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave, kde v auguste roku 1968 sovietski okupanti zastrelili študentku Danku Košanovú. Pred budovou ministerstva školstva predniesli svoje požiadavky. Vtedajší vysoký funkcionár KSS Gejza Šlapka prisľúbil demonštrantom termín na rokovanie. Na rozdiel od udalostí 17. 11. 1989 v Prahe polícia proti spontánnej protestnej demonštrácii v Bratislave nezasiahla.

1991 predseda vlády ČSFR Marián Čalfa podpísal v Bruseli dohodu o pridružení krajiny k Európskemu spoločenstvu.

Narodili sa a zomreli

1754 v Klenovci sa narodil Ladislav Bartolomeides evanjelický kňaz a historik. (+ 18. 4. 1825)

1765 vo Vacove (Vác, Maďarsko) zomrel rehoľník, pedagóg a historik Jozef Inocent Dežerický. (* 25. 3. 1702)

1806 v Brezne sa narodil Samuel Hojč, evanjelický kňaz, národovec. Bol autorom národnej obrany určenej európskej verejnosti “Sollen wir Magyaren werden?” (Máme sa stať Maďarmi?)  vydanej v roku 1833 a apológie uhorského slavizmu vytlačenej v Lipsku o desať rokov neskôr. (+ 24. 7. 1868)

1806 v Brezne sa narodil Karol Kuzmány, evanjelický kňaz, biskup, básnik, spisovateľ a publicista, národný buditeľ. (+ 14. 8. 1866)

Karol Kuzmány

Pochádzal z rodiny evanjelického kňaza. Roku 1829 absolvoval univerzitu v Jene. Od roku 1832 pôsobil ako evanjelický farár v Banskej Bystrici, kde začal vydávať časopis Hronka. Podtatranská zábawnica. Po uzákonení štúrovskej slovenčiny sa stal jej prívržencom. Revolučné udalosti v marci 1848 privítal hymnickou piesňou Sláva šľachetným (Kto za pravdu horí). Slovákov a ostatných slovanských národov do boja za národné práva, ktorý sa rozhorel v lete 1848, povzbudzoval básňou “Do zbroja Slovania.” Roku 1849 bol členom slovenskej deputácie u cisára Františka Jozefa so žiadosťou vytvoriť zo Slovenska samostatnú korunnú krajinu. Po revolúcii pôsobil ako profesor teológie a cirkevného práva na Viedenskej univerzite. Za vedecké práce obdržal viacero štátnych ocenení. Významná bola jeho snaha zriadiť novú organizáciu evanjelickej cirkvi, aby zodpovedala sociálnym i národným potrebám Slovákov, čo sa však pre odpor Maďarov napokon nepodarilo celkom presadiť. Roku 1860 bol zvolený za biskupa Banského dištriktu tzv. patentálnych evanjelických cirkví. Po fyzických útokoch banskobystrických maďarónov musel svoje sídlo opustiť a uchýliť sa do Viedne a neskôr do Martina. Aktívne sa zapojil do memorandového a matičného hnutia. Bol preikopníkom slovenskej národnej jednoty. Na zakladajúcom zhromaždení v auguste 1863 bol zvolený za prvého podpredsedu Matice slovenskej.

1835 vo Valči sa narodil Matej Imrich Korauš, lekár, profesor matematiky, chémie a telocviku na nižšom katolíckom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, národovec. Zaslúžil sa o rýchlu likvidáciu nebezpečnej cholerovej epidémie v Turci, propagátor hygienických návykov a zdravého spôsobu života medzi slovenským ľudom. (+ 27. 10. 1918)

1911 v Senici zomrel evanjelický kňaz, nitriansky senior a cirkevný historik Ján Mocko. (* 26. 1. 1843)

1917 vo Viedni zomrel maliar Leopold Štefan Horowitz, rodák z Rozhanoviec. (* 11. 1. 1838)

1923 sa v Abranovciach narodil prešovský gréckokatolícky eparcha Mons. Ján Hirka. Bol prvým biskupom Katolíckej cirkvi vymenovaným a vysväteným po páde komunistického režimu v Česko-Slovensku.

1933 v Hornitose (USA) zomrel redaktor, podnikateľ a organizátor národného života Slovákov v Amerike Peter Víťazoslav Rovnianek. (* 27. 6. 1867)

1943 pri Ovruči (Ukrajina) zahynul Ján Nálepka, pôvodne dôstojník Zaisťovacej divízie Slovenskej armády, ktorý zbehol k sovietskym partizánom. Posmrtne bol vyznamenaný titulom hrdina Sovietskeho zväzu. (* 20. 9. 1912)

1993 vo Viedni zomrela operná speváčka Lucia Poppová, ktorá svoju slávnu opernú dráhu začínala v Bratislave. (* 12. 11. 1939)

17. November

1328 uhorský kráľ Karol I. Róbert udelil mestské výsady Kremnici. V záležitostiach, ktoré neboli v listine spomenuté sa mali mešťania riadiť právami Kutnej Hory.

1604 v bitke pri Ožďanoch utrpelo povstalecké vojsko Štefana Bočkaja, zložené prevažne z hajdúchov, krvavú porážku od cisárskeho generála Juraja Bastu. Na bojisku zahynulo takmer 3 000 povstalcov. Asi 800 hajdúchov sa opevnilo v Ožďanskom kaštieli, ktorý však cisárski vojaci na druhý deň dobyli a povstalcov zmasakrovali.

1764 nariadením Miestodržiteľskej rady pri kúpe alebo predaji majetku sa mala dať prednosť katolíkovi pred evanjelikom.

1805 napoleonské vojsko bez boja obsadilo Bratislavu.

1830 v sále hornej tabule uhorského snemu v Bratislave, pod vedením kajinského sudcu Antona Cirákyho, sa konalo prvé zasadanie Uhorskej akadémie vied. 

1847 Ľudovít Štúr ako vyslanec mesta Zvolen po prvýkrát vystúpil v Uhorskom sneme. Vo svojej reči žiadal zrovnoprávnenie mestského stavu a jeho primerané snemové zastúpenie.

1848 Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban sa zúčastnili na tajnej schôdzi organizácie Slovanská lipa v Prahe, kde požiadali o materiálnu a ľudskú pomoc pri príprave dobrovoľníckej výpravy na Slovensko.

1896 bola dokončená železničná trať Dunajská Streda – Komárno.

1903 v Bratislave otvorili odbornú kovorobnú školu, ktorá sa neskôr transformovala na strojnú priemyslovku.

1912 v Budapešti, Komárne, Lučenci, Košiciach a v iných väčších mestách organizovala Sociálnodemokratická strana Uhorska mierové manifestácie.

1918 na ľudovom zhromaždení v Ružomberku bola z iniciatívy katolíckeho kňaza a politika Andreja Hlinku odhlasovaná rezolúcia, v ktorej na základe samourčovacieho práva národov bola zakotvená požiadavka na území obývanom Slovákmi vybudovať samostatný slovenský štát v rámci “ ľudovej republiky česko-slovenských zemí“.

1947 na schôdzi Národného frontu Čechov a Slovákov bol prijatý dodatok k tretej pražskej dohode, ktorým sa ešte viac oklieštila zvrchovanosť slovenských orgánov. Kompetencie menovania povereníkov prevzala pražská vláda.

1967 Alžbeta Štrkulová, rodáčka z Košíc a víťazka súťaže krásy v Československu „Dievča 67“ sa ako prvá Slovenska zúčastnila na súťaži o najkrajšiu ženu sveta – Miss World. Prebojovala sa až do finále, v ktorom obsadila 6. miesto.

1989 proti demonštrácii vysokoškolákov v Prahe brutálne zasiahli bezpečnostné sily, ktorý však vyvolal rad protestných zhromaždení nazývaných „Nežná revolúcia“ a viedol k pádu komunistického režimu v ČSSR. 

Začiatok nežnej revolúcie

Pôvodne sa v Prahe mala konať riadna študentská manifestácia pri príležitosti Medzinárodnému dňu študentstva. Konfident Štátnej bezpečnosti Ludvík Zifčák, vystupujúci ako študent Martin Šmíd, zaviedol dav mladých ľudí na Národní třídu, kde ho napadli pripravené sily Pohotovostných oddielov Verejnej bezpečnosti. Niekoľko desiatok ľudí utrpelo vážne zranenia, pričom L. Zifčák zahral podľa pripravovaného scenára úlohu mŕtveho. Vzhľadom k tomu, že tento deň bol spájaný so smrťou českého študenta Jana Opletala, zabitého nacistami roku 1939, správa o “smrti študenta” v dôsledku zásahu bezpečnostných síl rozšírená prostredníctvom zahraničných médií mala mobilizujúci účinok na všetkých obyvateľov Čiech i Slovenska. Nasledujúci deň pražskí študenti a po nich aj herci pražských divadiel vstúpili do protestného štrajku. Táto udalosť s nejasným pozadím sa stala začiatkom tzv. Nežnej revolúcie v bývalom Československu.

Narodili sa a zomreli

1740 v Malackách sa narodil Ondrej Calasantius Zabitý, františkánsky rehoľník, katolícky kňaz, organista a autor cirkevnej hudby. (+ 11. 11. 1793)

1776 vo Svederníku sa narodil Adam Vanoch, roľník, latinsky píšuci klasicistický básnik a veršovník. Štúdium teológie nedokončil, básnické nadanie mu umožnilo živiť sa istú dobu veršovníctvom a skladaním vinšov pri slávnostných príležitostiach, čo ho zviedlo k alkoholizmu. Prepil aj rodičovský majetok a dostal sa do väzenia. Stal sa žobrákom a tulákom, takže napriek vzdelaniu ho nik nechcel prijať do služby. Zachránilo ho hnutie triezvosti organizované kňazom Štefanom Závodníkom. Keď sa zriekol alkoholu prijali ho do notárskej služby v rodnej obci a zadovážil si aj malé gazdovstvo. Do smrti zostal horlivým stúpencom abstinentského hnutia a propagoval ho aj vo veršoch. (+ 15. 3. 1849)

1868 v Háji pri Martine sa narodil Juraj Babka, učiteľ, politik, redaktor a propagátor včelárstva. V rokoch 1920 – 1925 bol senátorom Národného zhromaždenia a funcionárom Československej sociálnej demokracie na Slovensku. (+ 14. 5. 1942)

1882 v Skalici zomrel evanjelický kňaz, novinár, vydavateľ a organizátor národného života Daniel Gabriel Lichard. (* 17. 1. 1812)

1888 sa v Bratislave narodil Izabela Habsburská, v poradí už siedma dcéra arcivojvodu Fridricha a princeznej Izabely z Croye a Dulmenu. V roku 1912 sa vydala za vnuka cisára Františka Jozefa, princa Juraja Bavorského. O rok bolo manželstvo ako nenaplnené anulované. Jej bývalý manžel sa stal kňazom a knihovníkom vatikánskej knižnice. Izabela sa už viac nevydala. (+ 6. 12. 1973)

1889 v Levoči zomrel geológ a speleológ Samuel Roth. (* 18. 12. 1851)

1914 v Algersdorfe (Rakúsko) zomrel významný historik, publicista, katolícky kňaz a národovec František Víťazoslav Sasinek. (* 11. 12. 1830)

1944 pri Giraltoviach bol partizánmi zavraždený katolícky kňaz Ján Nemec, ktorého počas predchádzajúcej noci odvliekli z jeho fary v Lieskovci. (* 25. 11. 1911)

18. November

1829 východofranský kráľ Ľudovít Nemec vyriešil spor pasovského biskupa Reginharda so salzburským arcibiskupom Adalrámom vo veci cirkevnej správy území na sever a juh od Dunaja a ustanovil hranice medzi salzburskou a pasovskou diecézou. Pasovský biskup dostal do správy aj územie Nitrianskeho kniežatstva, teda dnešného západného a južného Slovenska.

1626 rebelujúce cisárske vojsko vyplienilo pavlínsky kláštor v Marianke.

1703 veliteľ povstaleckej armády gróf Mikuláš Berčéni vyrubil Banskej Štiavnici výpalné vo výške 10 000 zlatých aj zato, že v predchádzajúcich týždňoch podporovala cisárske vojsko.

1708 hlava a vodca povstaleckých síl a sedmohradské knieža Franišek II. Rákoci poslal do Viedne svoje mierové návrhy. Žiadal zabezpečenie uhorských slobôd prostredníctvom medzinárodných garancií, slobodnú voľbu kniežaťa a nezávislosť Sedmohradska, všeobecnú amnestiu pre povstalcov a pravidelné zvolávanie snemu. Tieto návrhy boli vzhľadom na predchádzajúce porážky povstaleckých síl panovníkom Jozefom I. striktne odmietnuté.

1947 vedenie Národného frontu vymenovalo nový Zbor povereníkov na na čele s Gustávom Husákom. DS mala 6 povereníkov, KSS piatich. Zloženie nového Zboru povereníkov nezodpovedalo výsledku volieb na Sovensku, v ktorých DS získala dvojnásobný počet hlasov ako komunisti.

Narodili sa a zomreli:

1854 v Hronseku zomrel evanjelický farár, náboženský spisovateľ Jozef Melcer. (* 6. 4. 1800)

1843 sa v Ciclovej Montane (Rumunsko) sa narodil Teodor Ortvay, historik, autor rozsiahlych dejín Bratislavy. (+ 8. 7. 1916)

1860 vo Villa Appeggi (Taliansko) zomrel maliar Karol Marko, rodák z Levoče. (* 25. 9. 1791)

1889 v Lučenci sa narodil Zoltán Tildy, reformovaný kňaz a publicista, politik. Bol zakladateľom Maloroľníckej strany a v rokoch 1945 – 1946 ministerským predsedom Maďarska. Patril aj k vodcom revolúcie roku 1956, za čo ho odsúdili na 6 rokov väzenia. (+ 3. 8. 1961)

1903 v Banskej Štiavnici sa narodil Ľudovít Kneppo, vedec v oblasti elektrotechniky. Jeho najvýznamnejšie výskumné práce venované termoelektrickým javom, originálna koštrukcia termočlánku a transformátoru bez použitia medi vzbudili veľkú pozornosť aj v zahraničí. (+ 20. 9. 1983)

1907 v Liptovskej Sielnici sa narodil Andrej Plávka, básnik a spisovateľ. Od roku 1969 až do smrti bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Jeho básnická tvorba bola ovplyvnená modernizmom a regionalizmom, ale aj politickými pomermi. (+ 11. 7. 1982)

1913 v Žiline zomrel podnikateľ a politik Rudolf Krupec, zakladateľ Tatra banky. (* 10. 4. 1840)

1943 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ, dirigent a organizátor hudobného života na Slovensku Miloš Ruppeldt. (* 29. 5. 1881)

1953 v Bratislave zomrel novinár, publicista, literárny kritik a historik Jaroslav Votruba. (* 13. 4. 1880)

1975 v Middeltowne (USA) zomrel novinár, publicista a exilový politik Jozef Paučo. (* 26. 2. 1914)

1991 v Bratislave zomrel politik a prezident ČSSR v rokoch 1975 – 1989 Gustáv Husák. (* 10. 1. 1913)

  • November

1514 uhorský snem prijal sústavu zákonov, ktorými „dedične a na večné časy“ boli sedliaci uvrhnutí do nevoľníctva.

Zavedenie nevoľníctva

Sústava zákonov bola prijatá ako kolektívny trest pre všetkých sedliakov bez výnimky za sedliacku vzburu, ktorá pod vedením Juraja Dóžu vypukla v máji roku 1514, ale bola kruto potlačená. Ako formu náhrady za utrpené škody zákony stanovili pevný nájomný poplatok zemepánovi vo výške jeden zlatý od každého sedliackeho domu.  80 % úrody polí a vinohradov si poddaní mohli ponechať, ale zvyšok vo forme deviatku a desiatku pripadla zemskému pánovi a cirkvi. Sedliakom boli uložené aj ďalšie formy naturálnych dávok z husí, teliat a ošipaných a bezplatná pracovná povinnosť určená spočiatku len na jeden deň v týždni. Nesmeli sa sťahovať a stali sa naveky pripútanými k pôde a teda k svojmu zemskému pánovi. Zákon stanovil aj to, že osoba poddanského povôdu sa nesmie stať biskupom, čo bolo porušením cirkevných pricípov a obmedzili aj vydaj poddanských dievčat a vdov za poddaného iného zemepána. Poddaným bolo zakázané mať výzborj a za držanie pušky mal byť potrestaný odťatím pravej ruky. Väčšina zákonov zostala v platnosti až do vlády Jozefa II, ktorý roku 1785 zrušil nevoľníctvo a obnovil slobodu sťahovania.

1598 uhorský kráľ Rudolf I. potvrdil, že uhorská mincovňa má aj naďalej zostať v Kremnici. Kráľovským rozhodnutím sa dlhotrvajúci spor o sídlo kráľovskej mincovne, ktorý vypukol ešte v polovici 60. rokov 16. storočia, keď sa vedenie mincovne pokúsilo zaviesť strojové razenie. Od roku 1578 sa mali mince povinne raziť len pomocou valcovacieho stroja. Ten síce osemnásobne zrýchlil razbu mincí, ale proti odbúravaniu pracovných miest protestovali zamestanci mincovne i mesto Kremnica. Hlavný komorský gróf, ktorý mal v kompetencii razenie mincí, presťahoval strojové zariadenia do Banskej Štiavnice. Odpor mesta i uhorských stavov však napokon viedol k panovníkovmu rozhodnutiu, že mincovňa má naďalej zostať v Kremnici.

1608 v Bratislave bol za uhorského kráľa korunovaný Matej II. V júni 1608 za pomoci uhorských, rakúskych a moravských stavov prinútil svojho staršieho brata Rudolfa I. (II.) zriecť sa vlády a tým si otvoril cestu na trón.

1796 jeden z najvýznamnejších hudobných skladateľov všetkých čias Ludwig van Beethoven po prvýkrát navštívil Bratislavu.

1819 z iniciatívy spišského biskupa Jána Krstiteľa Pyrkera bol v Spišskom Podhradí založený učiteľský ústav. Bola to prvá škola na výchovu učiteľov na Slovensku i v celom Uhorsku. Už od začiatku sa v ústave venovala veľká pozornosť slovenskému jazyku, keďže tu sa vychovávali učitelia pre čisto slovenskú spišskú diecézu. Slovenčina zostala na učiteľskom ústave hlavným vyučovacím jazykom aj po zavretí slovenských gymnázií až do roku 1879.

1848 sa menší oddiel cisárskych vojsk sa pokúsil preniknúť z rakúskeho územia cez most v Devínskej Novej Vsi na pôdu Uhorska, ale národná garda zahnala vojakov za rieku. Cisárski stratili 24 mŕtvych.

1874 uhorská ministerská rada nariadila vyšetriť pomery v Matici slovenskej. Minister vnútra Július Sapári, ktorý mal vyšetrovanie v kompetencii, vyslal do Martina náčelníka uhorskej polície a ministerského radcu Ľudovíta Jekelfalušiho. 

1876 bola otvorená železničná trať Slovenský Meder (Palárikovo) – Šurany – Nitra.

1940 Slovenský snem schválil zákon o podpore výstavby priemyslu. Ukladal povinnosť štátnym a verejným orgánom podporovať zvyšovanie industrializácie Slovenska. Novozaložným podnikom zákon umožňoval daňové, colné a tarifné výhody. Vďaka týmto opatreniam sa na Slovensku začal prudký priemyselný rozvoj.

1944 nemecké bezpečnostné jednotky vypálili východoslovenskú obec Tokajík a postreľali jej 32 obyvateľov.

1944 hudobná komora zakázala na celom území Slovenska v kaviarňach a zábavných miestnostiach hrať české a maďarské piesne.

1957 Národné zhromaždenie jednohlasne zvolilo za prezidenta ČSR Antonína Novotného.

1989 v súvislosti so zásahom polície proti demonštrantom v Prahe 17. 11. vznikla v Bratislave politická iniciatíva Verejnosť proti násiliu (VPN), ktorá na Slovensku zohrala rozhodujúcu úlohu pri aktivizácii širokých más v protestoch proti komunistickej totalite a za zavedenie liberálnych hodnôt.

2004 severné územie Slovenska zasiahla neobyčajne prudká víchrica, ktorá narobila v lesnom poraste obrovské škody. Najviac boli postihnuté Vysoké Tatry, kde prírodný živel zničil 12 000 hektárov lesa. Úplné odstránenie následkov tejto pohromy potrvá niekoľko desaťročí.

Narodili sa a zomreli:

1609 v Užhorode zomrel Valentín Druget, významný príslušník magnátskeho rodu z Humenného. Od roku 1600 bol zemplínskym županom a ako jeden z prvých magnátov sa na sklonku roka 1604 pridal na stranu Štefana Bokaja v jeho boji proti Viedni. Bol zvolený za povstaleckého vojenského veliteľa a dosiahol veľké úspechy. Bol aj autorom náboženských básní. (* 1577)

1841 v Bzenici sa narodil Andrej Kmeť, rímskokatolícky kňaz, archeológ, botanik, zberateľ a zakladateľ Slovenského národného múzea v Martine.

Andrej Kmeť

Po štúdiách na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v ostrihomskom seminári pôsobil na fare v Krnišove a neskôr v Prenčove. Svoju bádateľskú pozornosť sústredil na masív Sitna ležiaci nad Prenčovom. Skúmal jeho geologickú stavbu, pestrú flóru, zbieral minerály a paleontologické nálezy. Hoci bol vedcom samoukom jeho botanické výskumy mali svetový ohlas. Sám objavil a popísal 25 dovtedy neznámych rastlinných druhov. Popri bohatej vlastivednej činnosti sa usiloval pozdvihnúť ľud z biedy a sociálnej zaostalosti. Z poverenia Matice slovenskej napísal knihu “Hospodár na Slovensku”. Po nej nasledovala z neúnavného Kmeťovho pera mnoho osvetových, vlastivedných, archeologických a historických brožúr a článkov. Po zrušení Matice slovenskej sa usiloval o vznik slovenského vedeckého spolku, ktorý by ju čiastočne nahradil a v ťažkých časoch maďarizačného útlaku sa stal akýmsi centrom národného života. Jeho zásluhou vznikla v Martine roku 1893 Slovenská muzeálna spoločnosť a Kmeť sa stal jej predsedom. Vyvrcholením Kmeťovho úsilia na vedeckom a vlastivednom poli bolo založenie Slovenského národného múzea v roku 1907. Bohaté Kmeťove botanické, etnografické i archeologické nálezy sa stali základom zbierok v tej dobe našej jedinej celonárodnej inštitúcie. (+ 16. 2. 1908)

1855 v Moravskom Svätom Jáne sa narodil Jozef Kubina, právnik, politik a národovec. V rokoch 1892 – 1906 bol poslancom uhorského snemu najprv za liberálnu a potom za Ľudovú stranu grófa Zičiho v moravskosvätojánskom volebnom okrese. Bol vo výbore Spolku svätého Vojtecha a zakladajúcim členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. (+ 4. 9. 1918)

1900 v Budapešti sa narodil Štefan Letz, spisovateľ, básnik a dramatik.         (+ 2. 2. 1960)

1903 vo Veľkom Ďure sa narodil Július Ladziansky (pôv. Ledényi), lekár-anatóm, tvorca slovenskej anatomickej terminológie. (+ 29. 8. 1943)

1905 v Starej Haliči sa narodil Andrej Selecký, vysokoškolský pedagóg zameraný na metodiku vyučovania jazyka a literatúry, autor učebníc.             (+ 17. 8. 1977)

1903 v Kuklove sa narodil František Šubík, lekár, básnik, prekladateľ známy pod pseudonymom Andrej Žarnov. Patril medzi najvýznamnejších autorov vlasteneckej lyriky. Po vojne emigroval do USA, kde sa stal prvým predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí.(+ 16. 3. 1982)

1917 v Bratislave sa narodil František Dibarbora, herec, operetný spevák a kabaretiér. Bol členom činohry SND a zároveň jednou z najvýraznejších hereckých osobností svojej generácie. (+ 4. 9. 1987)

1948 pri páde športového lietadla neďaleko Svitu zahynul vynikajúci horolezec a lyžiar Slávo Cagašík. (* 16. 9. 1921)

  • November

1751 gróf František Esterházi zbavil piatich cigánskych hudobníkov z Galanty   poddanských povinností a udelil im osobnú slobodu, aby sa mohli venovať hudbe. Ako protislužbu boli povinní vyhrávať mu v jeho kaštieli v Tomášikove (Tallóš).

1883 v Nitre sa konalo zakladajúce zhromaždenie Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku (Felsövidéki magyar közmüvelödési egyesült) známy pod skratkou FEMKE. Na zakladajúcom zasadaní sa zúčastnili župani slovenských žúp a niektorí maďarónski aktivisti na čele s advokátom Júliusom Salavským. Protektorom spolku sa stal príslušník habsburskej dynastie arcivojvoda Jozef. Cieľom FEMKE bolo šírenie maďarského jazyka a uhorského vlasteneckého ducha v slovenských krajoch. Sídlom bola Nitra, ale odbočky postupne vznikli vo všetkých slovenských župách a mestách. Tlačovým orgánom sa stali noviny Hornovidiecky národný strážnik (Felvidéky nemzetor), ktoré vychádzali v Nitre a neskôr v Hlohovci a boli písané v ostrom protislovenskom duchu. Spolok účinkoval až do roku 1918 a smutne sa prelávil maďarizáciou, ponižovaní slovenského jazyka a kultúry, ale aj vývozom slovenských detí na Dolnú zem. 

1897 nakladateľ a redaktor Karol Salva začal v Ružomberku v spolupráci s Gustávom Augustínym vydávať Slovenské listy, týždeník pre politiku a spoločenský život. Súčasťou týždeníka bola aj humoristicko-satirická príloha Mydlo. Noviny vznikli vďaka finančnej podpore slovenských podnikateľov z Liptovského Mikuláša a do okruhu svojich spolupracovníkov pritiahli mladšiu generáciu slovenských dejateľov – Milana Hodžu, Antona Bieleka, Vavra Šrobára, Andreja Hlinku. Stali sa tribúnou opozície voči konzervatívnemu krídlu SNS reprezentovanému Národnými novinami. To však zapríčinilo ich zánik v novembri 1899, lebo vedenie SNS sa postaralo o odobratie podporných prostriedkov. 

1913 uhorský kráľ František Jozef I. vymenoval za ostrihomského arcibiskupa skalického rodáka Jána Černocha.

1938 vo všetkých mestách a obciach Slovenska sa konala národná manifestácia pod názvom “Deň slovenského zmierenia”. Na záver zhromaždení účastníci spievali hymnickú pieseň “Hej Slováci”.

1944 na základe nariadenia obvodného notárskeho úradu všetci židia z územia Bratislavy sa museli zhromaždiť na dvore Starej radnice odkiaľ boli trasportovaní do pracovného tábora v Seredi.

1952 v Prahe sa začal monsterproces s komunistickými funkcionármi, ktorí boli vyhlásení za členov protištátneho sprisahaneckého centra. Hlavou sprisahania mal byť generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánsky. Medzi obvinenými boli aj dvaja Slováci – niekdajší minister zahraničia Vladimír Clementis a vysoký činiteľ ministerstva zahraničného obchodu Eugen Löbl. Na základe vykonštruovaných obvinení a priznaní obžalovaných, ktorých vyšetrovatelia za pomoci fyzického a psychického násilia zlomili, bolo 27. 11. jedenásť z nich odsúdených na trest smrti a popravených. Traja obvinení, medzi nimi aj E. Löbl, vyviazli s doživotným žalárom.

1968 v Bratislave otvorili trojpodlažný obchodný dom Prior, v tých časoch najväčší na Slovensku. Nával kúpychtivého obyvateľstva bol však taký veľký, že došlo k poškodeniu vstupných častí aj k niekoľkým zraneniam. Na zvládnutie situácie boli narýchlo povolané jednotky Verejnej bezpečnosti a armády, ktoré zablokovali vchod a niekoľko dní museli regulovať návštevnosť.

Narodili sa a zomreli:

1759 v Leštinách sa narodil Mikuláš Zmeškal, právnik a hudobník. Získal vynikajúce hudobné vzdelanie, dokonale ovládal hru na klavíri a violončele. Zložil 16 skladieb pre sláčikové kvarteto a bol osobným priateľom Ludwigha van Beethovena, s ktorým udržiaval čulý písomný styk. (+ 23. 6. 1833)

1869 v Banskej Bystrici zomrel umelecký zlatník Samuel Libai.                     (* 11. 3. 1782)

1882 vo Wiesbadene (Nemecko) zomrel hudobný skladateľ a dirigent Vojtech Kéler, rodák z Bardejova. (* 13. 2. 1820)

1918 v Spišskom Štiavniku sa narodil Tibor Frešo, dirigent a hudobný skladateľ. Bol komponistom veľmi širokého záberu: zložil symfonické a komorné diela, scénickú i filmovú hudbu, detskú operu Martin a slnko, operu Francois Villon a balet Narodil sa chrobáčik. Ako dirigent pôsobil v SND v Bratislave, v Štátnom divadle v Košiciach a v Slovenskej filharmónii.            (+ 7. 7. 1987)

1984 v Bratislave zomrel skladateľ, pedagóg a organizátor hudobného života Alexander Moyzes. (* 4. 9. 1906)

1985 v Banskej Bystrici zomrel prozaik a prekladateľ Ján Bodenek.               (* 6. 3. 1911)

1996 v Bratislave zomrel hudobný teoretik a pedagóg Ján Albrecht.               (* 7. 1. 1919)

1997 v Bratislave zomrel skladateľ, klavirista a dirigent Karol Elbert.             (* 19. 12. 1911)

  • November

1345 uhorský kráľ Ľudovít I. vyňal obyvateľov Podolínca spod súdnej právomoci Spišskej stolice a ako odvolaciu inštanciu im určil súd kráľovského taverníka.

1530 kežmarskí mešťania prepadli predmestie Levoče. Podpálili tu niekoľko domov, mestský majer, dva mlyny a papiereň, jedinú v celom Uhorsku. Dlhoročný spor oboch miest o právo skladu prerástol do ozbrojeného konfliktu, ktorý trval až do januára 1534.

1593 vojakom, ktorým velil uhorský šľactic a slovensko-maďarský básnik  Valentín Balaša, sa podarilo dobyť hrad Divín, ovládaný Turkami od roku 1575.

1838 Ľudovít Štúr sa zapísal na teologickú fakultu univerzity v Halle.

1849 v Bratislave slávnostne rozpustili slovenský dobrovoľnícky zbor.  Pôvodne mal byť rozpustený už v Banskej Štiavnici, ale z politických dôvodov bol tento akt vykonaný v Bratislave. Zbor, v dobových prameňoch nazývaný aj slovenské národné vojsko, bol rozdelený do dvoch práporov. Jeden mal uniformu z bieleho a druhý z modrého súkna. Oba prápory nastúpili do dvoch štvorhranov na bratislavskom vojensko cvičisku – dnešnom Námestí slobody. Na ich čele boli velitelia Janko Francisci a Štefan Marko Daxner, ktorí spolu s hlavným veliteľom zboru majorom Henrichom Lewartowským vykonali slávnostný akt spojený so omšou Te Deum. Po skončení slávnosti vojsko odpochodovalo na Bratislavský hrad, kde zložilo zbrane. Ako odmenu dostalo mužstvo mesačný žold a dôstojníci trojmesačný. Vybraných dobrovoľníkov pozval veliteľ bratislavskej posádky na slávnostný obed do hostinca U zeleného stromu (dnešný hotel Carlton). Počas obeda ich vysokí rakúski dôstojníci vyzvali na ďalšiu službu v armáde v rámci zvláštneho cisársko-kráľovského slovenského streleckého práporu, čo však dobrovoľníci odmietli.  

1921 v žilinskom kine Grand Bio Universum sa konala premiéra prvého slovenského dlhometrážneho hraného filmu Jánošík bratov Siakeľovcov. Nakrútila ho americko-slovenská spoločnosť Tatra Film Corporation.

1938 v Berlíne zasadala Česko-slovensko – nemecká komisia a rokovala o definitívnej úprave hraníc. Slovensko stratilo obec Devín, ktorý bol pripojený k územiu Nemeckej ríše. Čechy a Morava získali späť 35 obcí, ale stratili 95, kde údajne prevažovalo nemecky hovoriace obyvateľstvo.

2002 na rokovaní predstaviteľov NATO a predsedov vlád jeho členských štátov v Prahe dostalo Slovensko pozvánku na vstup do tejto vojenskej organizácie. Spolu s našou republikou dostali  pozvánku Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

Narodili sa a zomreli:

1873 v Malom Kereši (Kis Körös, Maďarsko) zomrel učiteľ a básnik Ľudovít Žello. (* 7. 8. 1809)

1883 v Békešskej Čabe (Békescsaba, Maďarsko) v rodine dolnozemského Slováka sa narodil Andrej Kvas. Uskutočnil prvý prelet medzi Bratislavou a Trnavou a bol aj úspešným konštruktérom. Jeho lietadlá zaradili do výzbroje rakúsko-uhorskej armády. (+ 27. 1. 1974)

1903 v Trnave zomrel katolícky kňaz, kanonik a národovec Šimon Klempa.  (* 24. 10. 1811)

1904 v Martine zomrel právnik, politik a publicista, aktívny bojovník proti  maďarizácii Miloš Štefanovič. (* 2. 11. 1854)

1905 v Žablji (Srbsko) zomrel evanjelický kňaz a publicista Ján Bohuslav Abafi. (* 6. 5. 1855)

1905 v dnes už neexistujúcej liptovskej obci Paludza sa narodil herec Adam Matejka. Pôvodným povolaním obuvník vynikol najmä v postavách rázovitých dedinských starcov. (+ 21. 4. 1988)

1916 vo Viedni zomrel rakúsky cisár, český a uhorský kráľ František Jozef z habsbursko-lotrinskej dynastie. Bol jedným z najvýznamnejších panovníkov habsburskej monarchie, vládol takmer 68 rokov. Za jeho panovania došlo k radikálnym hospodársko-spoločenským zmenám, ktoré spôsobili nárast napätia v mnohonárodnom štáte. Keďže jeho jediný syn Rudolf spáchal roku 1889 samovraždu a designovaný následník trónu František Ferdinand bol v júni 1914 v Sarajeve zavraždený, vládu po Františkovi Jozefovi prebral jeho prasynovec Karol I. (IV.). (* 18. 8. 1830)

1922 v Zlatých Moravciach sa narodil Tibor Rakovský, divadelný a televízny režisér. Bol dlhoročným režisérom v činohre (SND), na VŠMU pôsobil ako pedagóg. V rokoch 1969 – 1970 bol predsedom Zväzu slovenských dramatických umelcov. (+ 29. 12. 1982)

1986 v Bratislave zomrel herec Ctibor Filčík. (* 15. 8. 1920)

22. November

1548 uhorský kráľ Ferdinand I. podpísal sústavu zákonvo prijatých na snem v Bratislave a tým vstúpili do všeobecnej platnosti.

Zákony bratislavského snemu roku 1548

Veľká časť zo 71 zákonných článkov prijatých na sneme sa týkalo náboženských záležitostí, ale aj sociálnych a politických pomerov v krajine a predstavovali dôležitý medzník v spoločenskom i náboženskom vývoji krajiny. V súvislosti s rozmáhajúcou sa reformáciou bolo nariadené, aby sa cirkevné pomery navrátili do pôvodného stavu a kacíri sa v krajine nemali trpieť. Sekta anabaptisov, ktorej príslušníci Slovákmi označovaní ako habáni v tom čase obývali viaceré obce na Záhorí, boli hneď z Uhorska vyhnaní. Zavádzali sa aj viaceré disciplinárne opatrenia v cirkvi. Žiadny cirkevný hodnostár nemal mať viac ako jedno benefícium a ak nemohol vykonávať svoj úrad mal si dosadiť a platiť zástupcu. Farári mali vysluhovať omše a sviatosti podľa katolíckej cirkevnej doktríny. Vo funkcii kňaza nesmeli účinkovať nevzdelaní ľudia pochybných mravov. Zákony však potvrdzovali staré šľachtické slobody a kráľovských miest. Na druhej strane snem poddaným potvrdil slobodu sťahovania a zakázal zemepánom vyžadovať od nich viac robotných povinností ako jeden deň v týždni. Poddaní nesmeli byť bez zjavnej príčiny držaní vo väzbe. Poddaní pod tureckou mocou mali platiť len polovičnú výšku štátnych daní. Zákon tiež stanovil, že Šarišská, Zemplínska, Abovsko-novohradská stolica, ktoré v prechádzajúcom období odrthli   Zápoľského prívrženci, sa majú navrátiť Ferdinandovi I. Niektoré nariadenia boli zamerané proti rozšírenému zbojníctvu. Lúpežný šľachtic Matej Bašo sídliaci na Muráni, bol proskribovaný ako nepriateľ vlasti. Lúpežiam sa malo zamedziť aj vyrúbaním lesov v horských oblastiach na vzdialenosť dvesto lakťov po oboch stranách cesty.

1776 na vzorovej štvortriednej škole vyššieho typu (tzv. normálke) v Bratislave sa uskutočnili semestrálne skúšky žiakov. Dosiahnutú úroveň si preverila kráľovná Mária Terézia v sprievode arcibiskupa Jozefa Baťáňa (Batthány), ktorá poctila skúšky bratislavského žiactva svojou osobnou prítomnosťou. 

1938 Národné zhromaždenie v Prahe po dlhom vyjednávaní schválilo zákon č. 299 o autonómii Slovenskej krajiny. Zároveň bol obnovený pôvodný názov štátu. Česko-slovenská republika, ktorý odrážal nové vnútorné usporiadanie.

1939 slovenskí emigranti zoskupení okolo Milana Hodžu založili v Paríži Slovenskú národnú radu. Týmto krokom sa dištancovali od protislovenskej politiky Československého národného výboru vedeného Edvardom Benešom.

1946 dočasné Národné zhromaždenie schválilo zákon o pripojení Podkarpatskej Rusi k Sovietskemu zväzu a o úprave hraníc medzi Slovenskom a Ukrajinskou sovietskou socialistickou republikou. Od tej doby sa prestalo používať geografické označenie Podkarpatská Rus a nahradil ho novotvar Zakarpatská Ukrajina.

1947 výkonný výbor Demokratickej strany zrušil aprílovú dohodu z roku 1946 s katolíkmi a vymenoval komisiu, ktorá mala posúdiť činnosť poslancov Miloša Bugára, Jána Kempného a Jozefa Staška čs. orgánmi obvinenými z protištátneho sprisahania. Obvinených zároveň vylúčil zo strany.

1989 z iniciatívy študentských aktivistov a predstaviteľov opozičného hnutia VPN Námestí SNP v Bratislave konal prvý zo série protestných mítingov. V nasledujúcich dňoch sa podobné podujatia konali aj vo všetkých väčších mestách Slovenska.

Narodili sa a zomreli:

1836 v Malackách sa narodil Alojz Veselý, maliar a reštaurátor. Maliarstvo vyštudoval na výtvarnej akadémii vo Viedni. Po skončení školy žil a pracoval v Malackách, predovšetkým v službách Pálfiovcov, ale aj miestnych františkánov. Namaľoval viacero oltárnych obrazov pre kostoly na Záhorí, vyzdobil ich freskami a pracoval na obnove oltárov i cenného kostolného zariadenia. (+ 28. 5. 1912)

1840 na Magurke pri Nemeckej Ľupči (dnes Partizánska Ľupča) sa narodil Karol Ruppeldt, učiteľ, hudobník a hudobný skladateľ. Pod novým názvom Tatran roku 1871 oživil a potom tri desaťročia viedol Spevokol meštianskej besedy v Liptovskom Mikuláši. Komponoval zborové skladby a upravoval ľudové piesne. (+ 18. 8. 1909)

1853 v Hybiach sa narodila Hermína Orfanidesová, básnička a spisovateľka pre deti. Od roku 1887 uverejňovala svoje diela v rôznych slovenských časopisoch. Jej verše ovplyvnil slovenský folklór. (+ 28. 4. 1916)

1933 v Starej Turej zomrela aktivistka slovenského ženského hnutia a publicistka Hermína Miloslava Moštenanová. (* 8. 11. 1845)

1963 v Košiciach zomrel maliar a umelecký fotograf Juraj Collinásy.             (* 29. 6. 1907)

23. November

1796 uhorské stavy na schôdzi v Bratislave odhlasovali, že na vojnu s revolučným Francúzskom postavia 50 000 nováčkov. Z tejto kvóty pripadla takmer polovica na slovenské stolice. Šľachta mala na vojnové účely poskytnúť 10 000 koní. Ďalej sa zaviazali pre potreby armády dať 2 400 000 bratislavských meríc raže, 3 760 000 meríc ovsa a 20 000 volov.

1796 nemecký hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven navštívil Bratislavu. Do mesta prišiel s úmyslom predať klavír svojho známeho, výrobcu klavírov vo Viedni. Streicher. V liste zaslanom Streicherovi oznámil, že má mať 23. 11. koncert. Beethovenov súkromný koncert sa pravdepodobne uskutočnil v Odescalchiho paláci na Dlhej ulici, kde bývala jeho žiačka Babeta Keglevičová, Odescalchiho manželka.

1964 pápež Pavol VI. dekrétom Sub anulo piscatoris potvrdil kult Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky Slovenska a povýšil Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne na baziliku minor. (10. 5. 1736, 11. 8. 1764)

1991 z väzenia v Leopoldove ušlo 7 väzňov, ktorí zabili piatich dozorcov. V priebehu 48 hodín boli však všetci pochytaní v okolí Leopoldova.

Narodili sa a zomreli:

1457 počas príprav na svadbu s Magdalénou z Valois, dcérou francúzskeho kráľa Karola VII, v Prahe zomrel uhorský a český kráľ Ladislav V. Pohrobok.  Bol pochovaný v pražskej katedrále sv. Víta. Jeho náhla smrť vzbudila podozrenie, že bol otrávený. Vyšetrenie jeho kostry dokázalo, že príčinou jeho smrti bola zrejme leukémia. Uhorské stavy si za svojho nového panovníka zvolili Mateja Korvína. (* 22. 2. 1440)

1729 v Kremnici zomrel jeden z najvýznamnejších európskych barokových medajlérov Daniel Warou. Vynikal ako umelec i technik. V Kremnici zmodernizoval výrobu mincií. Roku 1703 ho vymenovali za hlavného rytca razidiel v kremnickej mincovni. Žil striedavo vo Viedni a v Kremnici, kde sa na sklonku života natrvalo usadil. (* Štokholm 1674)

1863 v Nitre zomrel prírodovedec a lekárnik Adolf František Lang, vydavateľ prvého lekárnického časopisu v Uhorsku. (* 1795)

1865 v Nitre zomrel katolícky kňaz, kanonik Nitrianskej kapituly Juraj Tvrdý, podporovateľ národného hnutia. (* 5. 7. 1780)

1870 v Bijacovciach sa narodil Andrej Bača, maliar, portrétista. Pôsobil ako profesor kreslenia na peštianskej akadémii. (+ 28. 8. 1933)

1870 v Smolenickej Novej Vsi sa narodil Štefan Banič, vynálezca. V rokoch 1907 – 1920 žil v USA. Tam zostrojil padák, ktorý 3. 6. 1914 vyskúšal zoskokom zo 41-poschodového mrakodrapu vo Washingtone. Americké úrady mu pridelili patent a jeho vynález odkúpila americká armáda. Baničov padák bol využívaný počas 1. svetovej vojny. Roku 1929 spolu s Jozefom Vajsabelom objavil jaskyňu Driny. (+ 2. 1. 1940)

1880 v Revúcej sa narodila Oľga Textorisová, spisovateľka. Po absolvovaní učiteľského ústavu roku 1904 učila na viacerých miestach na Slovensku aj vo Vojvodine, medzi dolnozemskými Slovákmi. Roku 1919 natrvalo zakotvila v Blatnici. Už roku 1899 literárne debutovala kratšími prózami, neskôr uverejnila aj básne. Po vzniku ČSR napísala množstvo didakticky zameraných próz i veršov pre školské deti. (+ 4. 6. 1938)

1896 v Dědiciach (Česko) sa narodil Klement Gottwald, politik a v rokoch 1948 –1953 prezident Československa. 

Klement Gottwald

Bol nemanželským synom chudobnej poľnohospodárskej robotníčky. Vo Viedni sa vyučil za stolára. Po 1. svetovej vojne sa stal funkcionárom KSČ a niekoľko rokov pôsobil na Slovensku. Bezvýhradná podriadenosť ruským boľševikom a Stalinovi mu ako 33 ročnému pomohla do kresla generálneho tajomníka. Po rozpade Česko-Slovenska roku 1939 emigroval do Sovietskeho zväzu. Víťazstvo Červenej armády nad Nemeckom mu umožnilo rozhodujúcim spôsobom vplývať na povojnový politický vývoj ČSR. V máji 1945 sa vrátil do Prahy už vo funkcii podpredsedu vlády a predsedu Národného frontu. Po volebnom úspechu komunistov v májových voľbách roku 1946 sa stal čs. premiérom. Komunistická strana ovládla kľúčové pozície v štáte a pripravovala sa na prevzatie moci. Februárový prevrat roku 1948 otvoril Gottwaldovi cestu k prezidentskej funkcii. Počas jeho 5-ročného pôsobenia sa vystupňoval pohon na tých, ktorých režim označil za svojich odporcov. Bolo vykonaných 230 rozsudkov smrti, prevažne z politických dôvodov. Viac ako 100-tisíc ľudí sa ocitlo vo väzniciach, ďalšie státisíce občanov bolo deportovaných, zbavených majetku či inak prenasledovaných. Nakoniec skončili na šibenici aj blízki Gottwaldovi spolupracovníci, ktorí sa podieľali na organizovaní teroru. Strach o vlastnú existenciu, alkoholizmus a vleklá pohlavná choroba poznačili posledné obdobie prezidenta – budovateľa socializmu. (+ 14. 3. 1953)

1920 sa v Liptovskom Mikuláši narodil Vladimír Fábry, právnik, diplomat. Po odchode do emigrácie v roku 1948 uplatnil svoje schopnosti v Organizácii spojených národov a stal sa osobným tajomníkom Daga Hammarskjölda, generálneho tajomníka OSN. Spolu zahynuli pri leteckom nešťastí.                (+ 18. 9. 1961)

1921 v Bratislave sa narodil Ľubomír Kellenberger, maliar, grafik, ilustrátor literatúry pre deti a mládež. Venoval sa aj tapisérii. (+ 13. 4. 1971) 

1950 v Bratislave zomrel katolícky kňaz a politik Ferdinand (Ferdiš) Juriga.  (* 12. 10. 1874)

1971 v Buenos Aires (Argentína) zomrel publicista, literárny hisorik a filozof Stanislav Mečiar, organizátor slovenského exilu. (* 21. 3. 1910)

1977 v Bratislave zomrel dôstojník Slovenskej armády a generál Viliam Lichner. (* 20. 10. 1902)

24. November

1271 kráľ Štefan V. udelil výsady spišským Sasom. Potvrdil im úplnu osobnú slobodu a oslobodil ich od všetkých daňových a aj mýtnych poplatkov. Zato boli povinní každoročne platiť kráľovi 300 hrivien striebra (asi 75 kg) a v prípade potreby postaviť 50 kopijníkov do kráľovského vojska. Spišskí Sasi si na základe tohto privilégia utvorilo osobitné spoločenstvo 24 slobodných miest na čele s grófom.

1605 sa v Krupine zišiel povstalecký snem, aby rokoval o mierových podmienkach medzi Viedňou a vodcom protihabsburského povstania, sedmohradským kniežaťom Štefanom Bočkajom.

1918 v Uherskom Hradišti (Česko) sa utvoril zriaďovací výbor Gardy slovenskej slobody. Jeho úlohou bola organizácia náboru slovenských dobrovoľníkov, ktorí sa mali po boku českých vojsk zúčastniť na obsadzovaní slovenského územia. V priebehu mesiaca sa podarilo zorganizovať jeden dobrovoľnícky prápor. Začiatkom roka 1919 sa jednotka rozšírila na Pluk slovenskej slobody, pozostávajúci z troch práporov. Pluk sa v bojoch s maďarskými gardami a vojakmi viackrát vyznamenal a patril medzi najlepšie dobrovoľnícke útvary. V marci 1919 bola jednotka rozpustená a jej jednotlivé roty boli pridelené k riadnym peším plukom čs. armády, ktoré boli doplňované na území Slovenska.

1940 Slovensko sa pripojilo k Paktu troch mocností, ktorý v septembri vytvorili mocnosti Osi – Nemecko, Taliansko a Japonsko. Spojencami Paktu sa ešte pred pripojením Slovenska stali Maďarsko, Španielsko, Mandžukuo, Rumunsko, Bulharsko, Fínsko, Dánsko a Chorvátsko.

1966 do hrebeňa Malých Karpát nad Račou vrazilo bulharské lietadlo Il 18 pravidelnej linky Sofia-Praha. Pri leteckom nešťastí zahynulo 82 cestujúcich a členov posádky.

1989 Miloš Jakeš sa vzdal funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a bol nahradený Karlom Urbánkom.

Narodili sa a zomreli:

1757 v Hlohovci sa narodil Andrej Kapustáš, podnikateľ a finančník. Žil vo Varšave, kde sa uplatnil vo finančníctve. Po vypuknutí protiruského povstania roku 1794 sa stal členom povstaleckej Najvyššej národnej rady. Zomrel v ruskej internácii. (+ 1796)

1809 v Budíne zomrel zakladateľ botanickej záhrady Katedry botaniky na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity Jakub Jozef Winterl. (*15. 4. 1739)

1814 v Borohrádku (Česko) sa narodil Bernard Janeček, úradník, inšpektor nemeckého divadla v Pešti, za revolúcie v rokoch 1848 – 1849 vojenský veliteľ v slovenských dobrovoľníckych zboroch, člen vojenského vedenia SNR. Počas tzv. zimnej výpravy slovenských dobrovoľníkov velil spolu s Michalom Hodžom druhému dobrovoľníckemu zboru, ktorý sa zúčastnil bojov na okolí Trnavy a obliehania Leopoldova. Vo februári 1849 pre intrigy odvolaný z funkcie. Neúspešne sa snažil sa o zmierenie medzi košutovcami a slovenskou politickou reprezentáciou na čele s Ľudovítom Štúrom. Do roku 1853 väznený rakúskymi orgánmi po prepustení z väzby sa vysťahoval do USA. (+ okolo 1887)

1893 v Slovenskej Ľupči sa narodil Konštantín Bauer, strojný inžinier a maliar-samouk. Od roku 1919 bol technickým vedúcim mestskej elektrárne v Košiciach, no intenzívne sa venoval výtvarnému umeniu. Patril medzi predstaviteľov sociálneho maliarstva na Slovensku, na jeho tvorbu nadviazali poprední výtvarní umeleci, medzi nimi aj Koloman Sokol. (+ 25. 12. 1928)

1898 v Bratislave sa narodil František Klein, lekár patológ. Bol profesorom Lekárskej fakulty Univezity Komenského v Bratislave a zakladateľskou osobnosťou slovenskej školy patologickej anatómie. (+ 3. 4. 1960)

1909 vo Veľkých Kostoľanoch sa narodil Cyprián Majerník, maliar.  

Cyprián Majerník (24. 11. 1909 + 4. 7. 1945)

Patril medzi najtalentovanejších slovenských výtvarných umelcov 20. storočia, ale neustále zápasil so zdravotnými ťažkosťami, ktoré zapríčinili jeho predčasnú smrť. Pochádzal z početnej roľníckej rodiny. Maliarstvo študoval u Gustáva Mallého a neskôr na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Začiatkom tridsiatych rokov absolvoval študijný pobyt v Paríži, ktorý však bol poznačnený veľkou biedou. Vrátil sa do Prahy, ale už s podlomeným zdravím, ktoré sa neustále zhoršovalo. Aspoň čiastočnou útechou mu bolo, že jeho diela boli tak v Prahe, ako aj v Bratislave prijaté veľmi dobre. Už ako 26–ročný sa musel podrobiť liečbe sklerózy multiplex. Vedomie nevyliečiteľnej choroby ovplyvnilo aj jeho ďalší život. Nasledovné tvorivé obdobie sa nieslo v reflexii na politické a vojnové udalosti. Kým jeho maliarske začiatky charakterizovali vidiecke motívy, akty, zátišia a spomienky na Paríž, v druhej polovici tridsiatych rokov sa jeho pozornosť obrátila na zobrazenie okolitej reality, najmä vojny a jej následkov. Jeho zdravie sa neustále zhoršovalo a tak sa predčasne rozlúčil so životom. Diela Cypriána Majerníka zostali trvalý, klenotom slovenskej výtvarnej moderny a stali sa vzorom a inšpiráciou mnohým nasledovníkom.

1944 pri Habure zahynul partizánsky veliteľ a organizátor odboja Ľudovít Kukorelli. (* 6. 10. 1914)

1985 v Bratislave zomrel dirigent, hudobný pedagóg Kornel Schimpl.            (* 26. 12. 1907)

25. November

1575 moravský šľachtic Zdenko Kavka z Ríčan tiahol s 1800 ozbrojenými sedliakmi zo svojich panstiev proti hradu Lednica, kde sídili Michal Telekeši, s ktorým mal ustavičné spory. Kavkovi bojovníci po prekročení slovenských hraníc vyrabovali jeden statok a opili sa. Vtedy ich napadli Telekešiho husári, ktorí zabili 300 Moravanov a 200 zajali. Stará moravská báseň opisujúca kruté zúčtovanie s Kavkom a jeho ľuďmi za hlavný dôvod víťazstva husárov nad Morvanmi uvádza: …. neb su Slováci, mieli vietší od nich silu…

1672 pod Oravským hradom napichli na kôl Gašpara Piku a ďalších 25 účastníkov protihabsburského odboja na Orave. 

Povstanie Gašpara Piku

Po potlačení Vešeléniho sprisahania roku 1671 veľa osôb, ktoré boli kompromitované ušlo do severovýchodných častí krajiny, kde sa formovali do ozbrojených skupín.  Dostali meno kuruci. Už v roku 1672 podnikli výpad na východné Slovensko a obsadili Prešov, Bardejov, Sabinov a Kežmarok. Jeden z kuruckých oddielov vedený Gašparom Pikom prenikol cez Liptov na Oravu. Obyvateľstvo vyzvali do boja proti cisárskym oddielom. Mnohí poddaní, nespokojní s prechmatmi a plienením žoldnierov ale aj s rekatolizáciou sa pridali na stranu kurucov. S výnimkou severných častí ovládli celú stolicu a 20. 10. 1672 sa zmocnili aj Oravského hradu. Povstanie však netrvalo dlho. Začiatkom novembra generál Hans Sporck rozprášil zle vyzbrojené skupiny oravských sedliakov a kurucov. Nasledovali krvavé exekúcie pod Oravským hradom. Richtári hornooravských prevažne katolíckych dedín, ktorí sa k povstaniu nepripojili a zachovali panovníkovi vernosť, boli za odmenu povýšení do šľachtického stavu.

1933 pri Slovenskom národnom múzeu v Martine vznikla Národná galéria slovenská. Jej úlohou bolo nielen zozbierať vybrané diela z verejných fondov, ale aj vybudovanie expozície moderného slovenského umenia.

1951 v budove Slovenskej národnej galérie v Bratislave otvorili prvú stálu expozíciu – Umenie 19. storočia na Slovensku.

1989 hnutie VPN sformulovalo svoje požiadavky, ktoré mali byť predpokladom ďalšieho dialógu s vládnou mocou. Medzi najvýznamnejšie patrilo zrušenie vedúcej úlohy KSČ, sloboda tlače, spolčovania a zhromažďovania, demokratizácia spoločnosti a dôsledná federalizácia štátu. Hlavné opozičné zoskupenie na Slovensku ako prvé žiadalo zrušiť mocenský monopol komunistickej strany. Občianske fórum v Česku sa k tejto požiadavke pripojilo dodatočne.

1992 Federálne zhromaždenie Česko-Slovenska schválilo zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uplynutím dňa 31. 12. 1992. Za návrh zákona hlasovali všetci poslanci HZDS a SNS, dvaja zo Strany demokratickej ľavice a traja zo Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Zo slovenských strán boli proti poslanci Kresťanskodemokratického hnutia a Spolužitia. Z českých strán jednomyseľne hlasovali aj poslanci Občianskej demokratickej strany, českej Kresťanskodemokratickej strany a Kresťanskodemokratickej únie – Československej strany lidovej.

Narodili sa a zomreli:

1837 v Liptovskej Sielnici sa narodil Adolf Peter Záturecký, evanjelický učiteľ, národnokultúrny pracovník, zberateľ ľudovej slovesnosti. Zozbieral a vydal Slovenské príslovia a porekadlá. (+ 1. 7. 1904)

1847 v Kežmarku zomrel profesor a rektor lýcea, zakladateľ Slovenskej spoločnosti Ján Blahoslav Benedikti. (* 11. 8. 1796)

1853 v Potoku v Gemeri narodil Jozef Škultéty, profesor, správca Matice slovenskej, redaktor, prozaik, literárny historik a kritik.

Jozef Škultéty

Viac ako polstoročie patril k najvýznamnejším postavám slovenského literárneho a kultúrneho života. Nižšie gymnázium absolvoval v Rimavskej Sobote, kde sa celkom pomaďarčil. Vyššie gymnaziálne triedy vychodil v Revúcej, tam sa v ňom prebudilo a upevnilo slovenské presvedčenie. Po skončení učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom krátko učil, ale roku 1879 natrvalo zakotvil v slovenskom politickom a kultúrnom centre – v Martine. Spočiatku tu pracoval ako bankový úradník, roku 1881 bol už redaktorom Národných novín. Vzapätí spolu so Svetozárom Hurbanom Vajanským obnovil vydávanie Slovenských pohľadov. Za dlhé obdobie redaktorskej a publicistickej činnosti napísal stovky článkov, v ktorých sa venoval aktuálnemu dianiu, ale predovšetkým dejinám, literárnej histórii, etnografii a estetike. Vydal viacero kníh, predovšetkým s literárno-historickou tematikou. Ako nekompromisný bojovník za národné práva bol za Uhorska šesťkrát väznený. Svoje pevné slovenské presvedčenie neopustil ani po roku 1918. Preto bol za medzivojnovej ČSR tŕňom v oku pražských centralistov. Ako doživotný správca Matice slovenskej dožíval populárny „baťko Škultéty“ jeseň svojho života v Martine, ale ešte aj na prahu deväťdesiatky sa aktívne zúčastňoval na politickom dianí. (+ 19. 1. 1948)

  

1895 v Hroznatíne (Česko) sa narodil Ludvík Svoboda, legionár, dôstojník, generál, politik. Od septembra 1944 bol veliteľom československých vojenských jednotiek v Sovietskom zväze a po vojne ministrom obrany ČSR. Keď komunisti prevzali vo februári 1948 moc, zbavili ho funkcie iba so šťastím unikol procesu. Po návrate do politického života bol roku 1968 zvolený za prezidenta ČSSR, ale na jar roku 1975 zo zdravotných dôvodov odstúpil. (+ 20. 9. 1979)

1910 v Kremnici zomrel úradník, publicista, redaktor, kapitán slovenských dobrovoľníkov v rokoch 1848 – 1849 Samuel Dobroslav Štefanovič.              (* 19. 8. 1822)

26. November

1318 ostrihomský arcibiskup Tomáš na žiadosť zvolenského župana Dônča potvrdil obyvateľom Ružomberka také isté výsady, aké mala Nemecká (dnes Partizánska) Ľupča.

1805 francúzsky maršal Louis Nicolas Davout vyzval obyvateľov Uhorska, aby nebojovali proti Napoleonovi.

1820 v dvornom pavilóne na Ventúrkej ulici č. 11 v Bratislave koncertoval Franz Liszt. Mal iba deväť rokov, ale svojou virtuozitou uchvátil obecenstvo. Článok v bratislavských novinách (Pressburger Zeitung), ktorý referoval o jeho vystúpení, mu predpovedal veľkú budúcnosť, čo sa aj vyplnilo. Lisztova hudobná kariéra sa začala v Bratislave, a preto sa sem vždy rád vracal. Už ako svetový virtuóz tu vystupoval v rokoch 1839 a 1840 v rámci niekoľkých doročinných koncertov. Vyśnos z koncertu roku 1881 venoval na postavenie pomníka Jána Nepomuka Hummela. O tri roky neskôr, už ako 73-ročný, dirigoval v bratislavskom dóme svoju Korunovačnú omšu.

1906 v Ružomberku sa začal súdny proces so šestnástimi Slovákmi obvinenými z poburovania proti maďarskej národnosti počas volebných agitácii. Medzi obvinenými boli aj Andrej Hlinka a Vavro Šrobár, ktorí boli už niekoľko mesiacov vo vyšetrujúcej väzbe. Proces sa za prísnych bezpečnostných opatrení skončil 6. 12. 1906. Súd uznal všetkých obvinených za vinných. Najťažší trest vymeral v tedy už suspendovanému ružomberskému kňazovi Andrejovi Hlinkovi – dva roky štátneho väzenia. Vavro Šrobár bol odsúdený na jeden rok.

1921 poslanci Slovenskej ľudovej strany v Národnom zhromaždení ČSR vystúpili zo spoločného klubu Československej strany ľudovej a vytvorili si vlastný poslanecký klub. Jeho predsedom sa stal Andrej Hlinka. Po prvýkrát v dejinách sa na parlamentnej pôde objavila samostatná slovenská politická strana. 

1944 na prvom zjazde národných výborov Zakarpatskej Ukrajiny 663 delgátov prijalo manifest, v ktorom uložili Národnej rade opätovne spojiť Zakarpatskú Ukrajinu s jej veľkou matkou – sovietskou Ukrajinou, a oddeliť ju od Československa.

1995 v Rajeckej Lesnej bol sprístupnený slovenský Betlehem, unikátny výtvor rezbára Jozefa Pekaru. Rozmermi, počtom figúr, mechanickou a umeleckou dokonalosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie diela tohto druhu na svete.

Narodili sa a zomreli:

1653 v Bratislave zomrel uhorský palatín a dedičný župan Bratislavskej stolice Pavol Pálfi.

Pavol Pálfi

Bol synom protitureckého bojovníka Mikuláša Pálfiho a Márie Fuggerovej. Patril k najvýznamnejším feudálnym hodnostárom 17. Storočia, no preslávil sa aj ako podporovateľ chudobných. Po rodičoch zdedil rozsiahle majetkové komplexy sústredené na západnom Slovensku – panstva Bratislava, Stupava, Malacky, Pezinok, Bojnice a ďalšie. V roku 1625 sa stal predsedom Uhorskej komory a od roku 1640 bol dedičným županom Bratislavskej stolice a bratislavským hradným kapitánom. Jeho zásluhou roku 1649 dokončili rozsiahlu prestavbu hradu, ktorý dostal svoju charakteristickú podobu. Zároveň postavil na bratislavskom Podhradí rodový palác.  Zo starších stavieb dal vo svojich sídlach vybudovať moderné renesančné kaštiele, ako napríklad v Stupave, Malackách a v Plaveckom Podhradí. Roku 1646 sa stal krajinským sudcom a o tri roky neskôr aj uhorským palatínom. Vo funkcii palatína podporoval banskobystrických Slovákov pri ich spore s Nemcami roku 1650. Tesne pred smrťou oslobodil poddaných svojich panstviev na 5 rokov od všetkých zemepánskych dávok a zanechal veľké finančné prostriedky na podporu chudobných. (* 1590)

1955 v Skalici zomrel literárny a cirkevný historik, redaktor Ján Ďurovič.      (* 30. 8. 1894)

27. November

1308 uhorský snem, ktorý sa zišiel pri dominikánskom kláštore v Pešti, s konečnou platnosťou zvolil Karola I. Róberta za kráľa.

1432 husitskí bojovníci podnikli výpad z Trnavy na Bratislavu a neúspešne sa  ju pokúsili sa obsadiť.

1593 turecká posádka na hrade Fiľakovo kapitulovala. Po 49 ročnej existencii zanikol fiľakovský sandžak. Turci tak stratili kotrolu nad južnou časťou stredného Slovenska.

1805 francúzske napoleonské vojská pod vedením maršala Louisa Nicolasa Davouta obsadili Bratislavu.

1842 v Pešti mal na plenárnom zasadaní Uhorskej akadémie vied prejav jej predseda gróf Štefan Séčeni. Kritizoval utláčanie nemaďarských národov a varoval pred násilnou maďarizáciou, ktorú presadzovali maďarskí radikáli na čele s Ľudovítom Košútom. V dôsledku svojho vystúpenia sa na séčeniho zniesla vlna kritiky najmä z radov zaslepených šovinistov.

1852 v Uhorsku vstúpil do platnosti všeobecný trestný aj civilný zákonník, platný pre celé územie monarchie.

1963 v Moskve bol podpísaný protokol o predĺžení zmluvy o priateľstve, pomoci a vzájomnej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom z roku 1943 na ďalších 20 rokov. 

1964 víchor, ktorý dosahoval rýchlosť až 160 km/hod., potopil na Oravskej priehrade osobnú loď.

1989 od 12.00 do 14.00 h. sa po 51 rokoch v Československu konal generálny štrajk. Účasťou na štrajku občania podporili požiadavky opozície na zrušenie monopolu moci komunistickej strany a na slobodné a demokratické voľby.

Narodili sa a zomreli:

1763 v Trnave sa narodil Jozef Vurum, katolícky kňaz, biskup, mecén chudobných a podporovateľ bernolákovského hnutia. Po ukončení teologických štúdií roku 1788 sa stal biskupským tajomníkom v Nitre a vďaka schopnostiam bol postupne vymenovaný do vyšších cirkevných hodností. Od roku 1827 bol nitrianskym biskupom. Deťom osirelým po veľkej cholerovej epidémii na území Nitrianskej diecézy v roku 1831 venoval 120 000 zlatých. Veľa prostriedkov daroval aj Slovenskému učenému tovarišstvu a Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Sám bol autorom niekoľkých historických diel. (+ 2. 5. 1838)

1844 sa v Moravskom Svätom Jáne narodil Andrej Kubina, katolícky kňaz, jezuita, básnik, národovec. Patril k zakladajúcim členom a popredným funkcionárom Spolku svätého Vojtecha. (+ 30. 3. 1900)

1902 v Stankovanoch sa narodil Peter Prídavok, novinár, spisovateľ a exilový politik. Aj keď sa angažoval v HSĽS v apríli 1939 emigroval a doma ho odsúdili na 11 rokov väzenia. Spolupracoval s čs. exilom na čele s Edvardom Benešom, ale po podpísaní spojeneckej zmluvy so Sovietskym zväzom v decembri 1943 sa s ním rozišiel. Stal sa propagátorom stredoeurópskej federácie kresťanských národov. Roku 1948 spolu s Karolom Sidorom založili SNR v zahraničí. (+ 15. 2. 1966)

1919 v Belej-Duliciach sa narodil Vladimír Žalman, lesný robotník, partizán a partizánsky veliteľ. V roku 1951 bol nespravodlivo obvinený a uväznený, neskôr ho rehabilitovali. (+ 9. 1. 1967)

1921 v Uhrovci sa narodil Alexander Dubček, politik, štátnik, symbol demokratizácie komunistického zriadenia roku 1968.

Alexander Dubček

Narodil sa krátko po príchode svojich rodičov z USA, kde dlhší čas pracovali, v tom istom dome ako pred 106 rokmi Ľudovít Štúr. V rokoch 1925 – 1938 žil v Strednej Ázii, kam sa rodina Dubčekovcov v rámci programu Interhelpo vysťahovala, aby sa podieľala na budovaní Sovietskeho zväzu. Vyučil sa za strojného zámočníka a pracoval v dubnickej zborjovke, kde vstúpil do ilegálnej komunistickej strany. Od roku 1949 pracoval v okresnom komunistickom aparáte v Trenčíne. Vysokoškolské štúdium na Politickej škole pri ÚV KSSZ v Moskve mu otvorilo cestu k vyšším straníckym funkciám. Roku 1962 sa stal členom a o rok neskôr predsedom ÚV KSS. Svojou činnosťou však prispel k politickému a spoločenskému uvoľňovaniu. V januári 1968 bol zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. Bol hlavným strojcom demokratizácie a úsilia o vybudovanie tzv. socializmu s ľudskou tvárou. Po okupácii Československa v auguste 1968 vojskami Varšavskej zmluvy bol s ďalšími funkcionármi odvlečený do Sovietskeho zväzu, kde bol donútený podpísať Moskovský protokol, na základe ktorého sovietske vojská zostali v krajine. V apríli 1969 bol odvolaný z funkcie prvého tajomníka a nakrátko sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia a potom vyslancom v Turecku. Po vylúčení z KSČ roku 1970 žil v Bratislave pod policajným dozorom a pracoval v lesnom závode Rača. Od polovice 80. rokov sa opäť politicky aktivizoval a sústreďoval okolo seba demokratické sily. V novembri 1989 sa zapojil do procesu politických zmien a v decembri 1989 sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia. Jeho charizmatická osobnosť nevyhovovala pražským kruhom, a tak v úrade prezidenta Československa dostal prednosť Václav Havel. V roku 1992 zvolený za predsedu Sociálnodemokratickej strany Slovenska. 1. 9. 1992 sa stal obeťou autonehody a početným zraneniam podľahol. (+ 7. 11. 1992)

1951 v Lučenci zomrela spisovateľka, Božena Slančíková – Timrava, predstaviteľka neskorého realizmu. (* 2. 10. 1867)

2020 v Žiline zomrel akademický sochár a národovec Štefan Pelikán.             (* 16. 2. 1935)

28. November

1320 uhorský kráľ Karol I. Róbert udelil obyvateľom Bardejova mestské výsady.

1687 uhorský kráľ Leopold I. vydal protekčnú listinu pre mestečko Topoľčany. Obyvateľov oslobodil od povinnosti ubytovať a živiť vojsko a vojakom zakázal bývať v domoch obyvateľov mestečka a spôsobiť im škody.

1707 na šibeniciach pri Stupave kat obesil štyroch kurucov, ktorí zostali na Záhorí po ústupe povstaleckých vojsk za rieku Váh. Boli to Tomáš Dančík z Lozorna, Ján Paterjak z Gajar, Michal Plonk z Lamača a Ján Horňáček z Nádaša (Trstín), ktorí na okolí niekoľko týždňov zbíjali a lúpili.

1868 po dvojmesačnej debate schválil uhorský snem znenie národnostného zákona. Týkal sa nemaďarských národov Uhorska s výnimkou Chorvátov, ktorí získali autonómiu. Vychádzal z doktríny jednotného uhorského politického národa a ostatným národnostiam neumožňoval kolektívne práva. Za úradnú reč v Uhorsku vyhlásil maďarčinu a použitie nemaďarských jazykov pripustil iba na najnižšej úrovni administratívy a súdnictva. Zákon umožňoval náboženským korporáciám zakladať stredné školy s vyučovaním v národných jazykoch, rovnako i spolky a kultúrne inštitúcie. V praxi sa však tento zákon nedodržiaval. Slovenská politická reprezentácia ho spočiatku odmietala ako nedostatočný, ale na začiatku 20. storočia žiadala aspoň jeho dodržiavanie.

1897 vo Veľkej Revúci sa konal konvent ohľadom zoštátnenia a teda pomaďarčenia miestnych evanjelických ľudových škôl. Dozorca cirkvi a mešťanosta Karol Štefančík spolu s Gejzom Kubínim odobrali 70 cirkevníkom hlasovacie právo a potom prostredníctvom nastrčených voličov presadili poštátnenie škôl. Následkom toho sa v niekdajšej bašte slovenského školstva začalo už aj na ľudových školách vyučovať v maďarskom jazyku. Počas konventu patrolovali okolo kostola žandári s nasadenými bodákmi a v Jelšave čakal oddiel honvédov na pokyn zasiahnuť, ak by hlasovanie neprebiehalo podľa predstáv vrchnosti.

1925 Hlinkova slovenská ľudová strana sa po úspechu v parlamentných voľbách zišla v Trnave. Z rokovania vzišiel manifest, ktorý určil smerovanie ďalšej politiky a podmienky vstupu tejto najsilnejšej slovenskej politickej strany do vlády. V manifeste bola zakotvená požiadavka uviesť do života Pittsburskú dohodu a vybudovanie skutočného ministerstva pre správu Slovenska aj s potrebnými kompetenciami. Praha však na tieto požiadavky nereagovala.

1938 predseda slovenskej autonómnej vlády Jozef Tiso mal rozhlasový prejav, ktorým odštartoval kampaň na voľby do Slovenského snemu. V prejave oznámil začiatok budovania slovenského štátu: “Od októbra je tu slovenská vláda a čo doteraz robila boli iba prvé kroky. Slovenská vláda pristupuje teraz k budovaniu Slovenského štátu so všetkými atribútami štátnosti… Je nielen právom, ale aj povinnosťou každého národa, aby mal svoj štát… Toto nové Slovensko v pomere k zahraničiu bude vystupovať ako štát suverénneho slovenského národa.”

1959 v Košiciach začala činnosť Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.

Narodili sa a zomreli:

1815 v Brzotíne (dnes súčasť Rožňavy) sa narodil Ondrej Gálik, veterinár, vojak, dobrodruh, major americkej armády. Počas revolúcie v rokoch 1848 /1849 slúžil v honvédskych oddieloch a po jej porážke emigroval. Precestoval veľkú časť sveta a prešiel aj viacerými zamestnaniami. V Paríži pracoval ako hrobár, potom odišiel do USA. V Cinncinati učil jazdiť na koni a šermovať, v Daytone si otvoril šermiarsku školu. Roku 1858 odišiel do Austrálie, kde sa venoval zlatokopectvu a na Novom Zélande pásol dobytok. Roku 1861 sa vrátil do USA a stal sa dôstojníkov v armáde Severu. Zúčastnil sa viacerých bitiek, padol do južanského zajatia, ale podarilo sa mu ujsť. Dosiahol hodnosť majora a istý čas bol veliteľom pluku. Po skončení občianskej vojny neúspešne kandidoval za guvernéra štátu Missouri. Napokon v Bostone vyštudoval veterinárnu medicínu a založil veterinárny ústav v Kansas City. Roku 1881 sa vrátil do vlasti. (+ 18. 6. 1885)

1824 v Dolných Držkovciach sa narodil Mikuláš Dohnány, príslušník štúrovskej národno-buditeľskej skupiny, novinár, spisovateľ a publicista. Bol autorom prvej knihy o slovenskom povstaní roku, ktorá pod názvom Historia Povstaňja Slovenskjeho z roku 1848 vyšla v Skalici roku 1850. (+ 2. 6. 1852)

1861 vo Svätom Jure sa narodil František Pucher, redaktor v krajanských novín v USA a organizáror národného života amerických Slovákov. Od roku 1894 vydával časopis Fakľa, prvý slovenský socialistický mesačník.              (+ 16. 4. 1905)

1873 v Banskej Štiavnici zomrel, právnik a historik Ján Kachelman, autor základného diela o dejinách baníctva v stredoslovenskej banskej oblasti.        (* 9. 7. 1806)

1879 v Somogy (Maďarsko) sa narodil Karol Harmos (pôvodne Handwerk), maliar a illustrator. (+ 24. 1. 1956)

1904 v Báčskom Petrovci (Srbsko) sa narodil Andrej Mráz, literárny historik a univerzitný profesor. V roku 1948 vydal mimoriadne prehľadné a erudovane spracované Dejiny slovenskej literatúry. (+ 29. 5. 1964)

1944 pri Ittersume (Holandsko) zahynul slovenský letecký stíhač, dôstojník Otto Smik. (* 20. 1. 1922)

1944 pri Turčeku bol popravený básnik a partizán Marcel Herz.                      (* 22. 8. 1925)

1971 v Žiline zomrel jazykovedec a dramtik Štefan Letz. (* 5. 11. 1902)

1999 v Bratislave zomrel dramatik, prozaik a teatrológ Peter Karvaš.              (* 25. 4. 1920)

29. November

1537 v Rozhanovciach sa začali mierové rokovania medzi znepriatelenými uhorskými panovníkmi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. Habsburským.

1808 Komárňanská poisťovacia spoločnosť dostala cisárske privilégium, ktoré jej povoľovalo činnosť. Spoločnosť mala kmeňový kapitál 200 000 zlatých a 400 akcionárov. Jej zriaďovateľom bol advokát Žigmund Čepej.

1848 predseda Vlastibranného výboru Ľudovít Košut vydal k občanom Uhorska s výzvou na obranu uhorskej vlasti. V nej sa po prvýkrát politický predstaviteľ Uhorska obrátil aj na Slovákov. V mene večného Boha, hovoríme k vám slovom pravdy, hovoríme k vám Maďari, Slováci, Nemci, Rumuni, Srbi, Chorváti v mene zradenej vlasti, ktorú úkladníci, stojaci v blízkosti kráľa, hriešnou sieťou otočili Hovoríme k vám v mene slobody, ktorej zore po toľkom utrpení sotva zažiarili na vás, zaťatí nepriatelia slobody už ju chcú utopiť v záplave krvi

1888 bolo dokončené zdvojkoľajnenie železničnej trate z Michalian do Medzilaboriec.

1896 bola otvorená trať Pohronská Polhora – Tisovec. Strmé stúpania pomáhal vlakom prekonať unikátny ozubnicový systém.

1926 Ministerstvo školstva a národnej osvety schválilo stanovy Učenej spoločnosti Šafárikovej, ktorá vznikla pri Univerzite Komenského v Bratislave.

1931 v Medzilaborciach bola otvorená slovensko-rusínska meštianska škola.

1969 premiérou hry Carla Goldoniho Sluha dvoch pánov začala činnosť scéna Thália Maďarského oblastného divadla v Košiciach.

1989 Federálne zhromaždenie ČSSR odhlasovalo zmeny v československej socialistickej ústave. Bol z nej vypustený článok 4 o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa v štáte a spoločnosti. Všetci poslanci hlasovali za, nik nebol proti i keď väčšina z nich boli komunisti alebo Komunistickou stranou dosadení do poslaneckých kresiel.

Narodili sa a zomreli:

1778 vo Vyšnej Boci zomrel evanjelický kňaz, pedagóg, jazykovedec Pavel Doležal. (* 20. 1. 1700)

1780 vo Viedni zomrela uhorská a česká kráľovná, rakúska arcivojvodkyňa Mária Terézia, najvýznamnejšia panovníčka v celej Habsburskej dynastii. Považovali ju za matku národov Habsburskej ríše pre jej politické schopnosti a láskavú povahu. Po konflikte s maďarskou aristokraciou na sneme roku 1764 o Slovákoch verejne vyhlásila, že sú jej najvernejšími poddanými. Pochovali ju vedľa jej manžela Františka Štefana Lotrinského do Kapucínskej hrobky vo Viedni. Na sarkofág si pred smrťou nechala zobraziť štyri najdôležitejšie udalosti v jej živote, medzi nimi aj triumfálny príchod do Bratislavy v máji 1741. (* 13. 5. 1717)

1849 v Hybiach sa narodil Ján Ružiak, právnik, politik, národovec. Od roku 1875 pôsobil ako advokát v Liptovskom Mikuláši, roku 1901 bol v liptovskomikulášskom volenom okrese zvolený za poslanca uhorského snemu za SNS, signatár Deklarácie slovenského národa 30. 10. 1918.                        (+ 28. 12. 1921)

1869 v Rimavskom Brezove na následky poranenia zomrel úradník vo výslužbe, básnik a spisovateľ Ľudovít Kubáni. Počas hry v karty ho rozhnevaný spoluhráč prepichol nožom. Jeho tragická smrť podnietila básnika Andreja Sládkoviča napísať tieto verše: Učíš Slovákov svojich to: ako žiť treba a – ako umierať netreba. (* 16. 10. 1830)

1894 v Prahe sa narodil Jaroslav Vodrážka, maliar, grafik, ilustrátor, spisovateľ. V roku 1923 prišiel na pozvanie Štefana Krčméryho do Martina. Ako spolupracovník Matice slovenskej sa stal priekopníkom knižnej ilustrácie predovšetkým v knihách určených deťom. Po vzniku Slovenskej republiky ho prepustili zo zamestania, a preto odišiel do Prahy, kde až do konca 50. rokov 20. storočia pôsobil na grafickej škole umeleckého priemyslu. (+ 9. 5. 1984)

1927 v Bratislave zomrel lekár, politik, publicista Pavol Blaho. (* 25. 3. 1867)

1964 v Košiciach sa narodil Jozef Urban, básnik, textár a publicista.              (+ 28. 4. 1999)

1968 v New Yorku zomrel právnik a politik Jozef Lettrich, povojnový predseda SNR. (* 17.  4. 1905)

30. November

1623 uhorské vojsko vedené preddunajským kapitánom Mikulášom Esterházim neďaleko Dubníka (vtedy Čúz) porazilo oddiely jágerského a kanižského pašu a zmocnilo sa veľkej koristi.

1776 v Bratislave posvätili nový evanjelický kostol na Panenskej ulici.

1786 uhorský panovník Jozef II. zrušil trest smrti. Namiesto neho zaviedol vypálenie znaku, palicovanie a doživotné ťahanie lodí hore riečnymi prúdmi.

1855 bola v Bratislave otvorená nová budova evanjelického lýcea.

1918 česko-slovenský splnomocnenec v Maďarsku Milan Hodža v prítomnosti Matúša Dulu začal rokovania s maďarskými vládnymi predstaviteľmi. Ich výsledkom bolo vytýčenie dočasnej demrkačnej čiary, ktorá oddeľovala slovenské územie od Maďarska. Hodžova dočasná demarkačná čiara prijatá maďarskými orgánmi po prvýkrát vyčlenila slovenské územie z Uhorska. Prebiehala však na mnohých miestach severnejšie, ako sú dnešné slovensko-maďarské hranice.

1938 za prezidenta Česko-Slovenska bol ako nezávislá osobnosť zvolený Emil Hácha, dovtedajší prezident Najvyššieho správneho súdu.

1944 pri tzv. vyčisťovacej akcii v lesoch neďaleko obce Prašice nemecké bezpečnostné sily zajali a následne zastrelili 22 židovských občanov, ktorí sa ukrývali v horách.

1946 premiérou hry Williama Shakespeara Skrotenie zlej ženy začala v Bratislave činnosť Nová scéna.

1948 na návrh vlády bolo územie Československa rozdelené na 13 krajov. Slovensko tvorilo 6 krajov: Bratislavský, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický. Nové územno-správne členenie vstúpilo do platnosti 1. 1. 1949 a platilo do roku 1960.

1989 po abdikácii Viliama Šalgoviča bol za predsedu SNR zvolený Rudolf Schuster.

1992 v Častej-Papierničke vznikla Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia Plus, s cieľom aktivizovať tvorivý duchovný potenciál Slovenska a zapojiť ho do vytvárania vlastneh koncepcie národného a štátneho života Slovákov.

Narodili sa a zomreli:

1204 zomrel uhorský kráľ Imrich I, ktorý panoval od roku 1196. Bol najstarším synom kráľa Belu III. Jeho manželkou bola Konštancia Aragónska. Prvú etapu jeho vlády poznačil zápas s bratom Ondrejom, neskôr podnikol niekoľko úspešných ťažení na Balkán, proti Srbom, náboženskej sekte Bogomilov a Bulharom. (* 1174)

1672 v Žiline sa narodil Ján Fischer – Piscatoris, spisovateľ a jazykovedec.   (+ 14. 4. 1720)

1891 v Budapešti zomrel uhorský etnograf Pavol Hundsdorfer- Hunfalvy, rodák z Huncoviec. (* 12. 3. 1810)

1891 v Banskej Bystrici sa narodil Frico Motoška, sochár monumentalista. Vytvoril sochu Milana Rastislava Štefánika v americkom Clevelande (1921) a bol autorom pomníkov významných osobností a udalostí slovenskej minulosti. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí súsošie Ľudovíta Štúra v Modre a pomník obetiam masakry v Černovej. Roku 1945 odišiel do exilu. (+ 21. 6. 1956)

1895 v Záhrebe zomrel prírodovedec, historik, jazykovedec Bohuslav Karol Šulek, jedna z najvýznamnejších osobností chorvátskej kultúry v 19. storočí, rodák zo Sobotišťa. (* 22. 4. 1816)

1914 v Krompachoch sa narodil Mikuláš Šprinc, katolícky kňaz, básnik a spisovateľ, od roku 1942 riaditeľ Slovenskej katolíckej akadémie. Po skončení odišiel do exilu, kde organizoval kultúrno-literárny život krajanov. (+ 31. 5. 1986)

1919 v Bratislave sa narodil Karol Skovay, herec, člen činohry SND. (+ 3. 2. 1975)

1920 v Modre zomrel učiteľ a národovec Daniel Kopa. (* 3. 1. 1838)

1961 v Bratislave zomrel maliar, ilustrátor a grafik Viliam Chmel.                  (* 14. 10. 1917)

1989 v Bratislave zomrel muzikológ a hudobný historik Richard Rybarič.      (* 19. 2. 1930)

1991 v New Yorku zomrel právnik a diplomat Ján Papánek, rodák z Brezovej pod Bradlom. (* 24. 10. 1896)

1991 v Bratislave zomrela fotografka, vydavateľka a publicistka Irena Bluhová. (* 2. 3. 1904)

1996 v Bratislave zomrel lekár fyziológ Juraj Antal. (* 14. 6. 1912)

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň