HISTORICKÝ KALENDÁR: SEPTEMBER

1. September

1518 na podnet kremnickej meštianky Kataríny Fábriovej, ktorá si sťažovala, že mestská rada jej nechce dovoliť predať dom inému ako Nemcovi, vydal kráľ Ľudovít II. v Budíne nariadenie mestu Kremnici, že jej nesmie robiť prekážky, aby svoj dom predala komukoľvek, Uhrovi, Čechovi či Nemcovi, musí to byť dobrý kresťan a nie schizmatik.

1521 uhorský kráľ Ľudovít II. povolil kráľovskému pokladníkovi Alexejovi Turzovi raziť vlastné strieborné mince. Do tej doby bola razba mincí výlučným právom panovníka.

1529 v tábore neďaleko Budína podpísal uhorský kráľ Ján Zápoľský spojeneckú zmluvu s francúzskym panovníkom Františkom I. Francúzsky kráľ sa zaviazal finančne podporiť zápas Jána Zápoľského s Ferdinandom I. Habsburským o uhorskú korunu. František I. bol v ustavičnom konflikte s Habsburgovcami a preto vkladal do Zápoľského nádeje, že sa mu podarí vojenské sily Habsburgovcov viazať v Uhorsku.

1764 prednáškou z chémie sa začalo vyučovanie na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Prednášal profesor Mikuláš Jacquin, kráľovský banský radca, ktorého ročný príjem bol stanovený na 2000 zlatých.

1830 pri príležitosti nastávajúcej korunovácie Ferdinanda V. za uhorského kráľa začali bratislavskí pekári predávať cisárske žemle v cene jeden grajciar za kus. Obyvatelia Bratislavy sa po prvýkrát zoznámili s dodnes obľúbenými tzv. kajzerkami.

1846 v Skalici vyšli Slovenskje pohladi na vedi umeňja a literatúru, náš najstarší kultúrno vedecký časopis.

Slovenské pohľady

Vydavateľom a hlavným redaktorom prvého ročníka bol Jozef Miloslav Hurban. Časopis bol písaný v štúrovskej slovenčine. Roku 1847 nasledoval ďalší ročník. Revolúcia roku 1848 spôsobila nútenú prestávku a tak ďalšie dva ročníky sa podarilo vydať začiatkom 50. rokov 19. storočia. V dôsledku nového tlačového zákona z júna 1852 ich vydávanie opäť zastavili. Napriek tomu, že časopis vychádzal iba 4 roky, mal veľký význam na formovaní národného hnutia a upevnení spisovnej slovenčiny Ďalšie prerušenie vydávania Slovenských pohľadov trvalo takmer 3 desaťročia. Zásluhou Svetozára Hurbana Vajanského a Jozefa Škultétyho začali opäť vychádzať v ako mesačník v Martine. Pre nedostatok iných periodík sa stali akousi univerzálnou tribúnou pre literatúru, vedy, umenie a politiku. Vajanského smrť roku 1916 vojnové a povojnové udalosti zapríčinili šesť rokov trvajúcu prestávku. Od roku 1922 však vychádzajú nepretržite až do súčasnosti. Na ich čele sa vystriedali také literárne osobnosti, akými boli Štefan Krčméry, Andrej Mráz, Stanislav Mečiar, Alexander Matuška či Vladimír Mináč.

1867 sa začalo vyučovanie na nižšom slovenskom evanjelickom gymnáziu v Martine.

1870 do prevádzky bol odovzdaný úsek Košicko-Bohumínskej železnice Košice – Kysak aj s odbočkou do Prešova.

1876 po prestavbe na parostrojnú prevádzku prešiel úsek Trnava – Sereď posledný koňmi ťahaný vlak.

1895 na trati Studený Potok – Tatranská Lomnica sa začala pravidelná železničná premávka.

1931 v ČSR vstúpili do platnosti nové pravidlá cestnej premávky, ktoré vyžadovali, aby všetky uzavreté automobily a nákladné autá boli povinne vybavené spätnými zrkadlami.

1939 Slovenská armáda po boku nemeckého Wehrmachtu začala ťaženie proti Poľsku, aby pre krajinu zabezpečila opätovné získanie tých území, ktorých sa v roku 1920 a 1938 zmocnili Poliaci. Aktívna účasť na vojne proti susednému štátu vyvolávala u väčšiny obyvateľstva veľké rozpaky.

1940 na veľvyslanectvo Veľkonemeckej ríše v Bratislave bol pridelený Dieter Wisliceny ako poradca pre riešenie židovskej otázky na Slovensku.

1944 v Banskej Bystrici po prvýkrát zasadala SNR, najvyšší politický orgán SNP. Vydala viacero závažných nariadení a vyzvala Slovákov do boja proti Nemcom. Na jej výzvu sa však k povstaniu nepripojila už žiadna vojenská posádka.

1949 v Bratislave vznikla Slovenská filharmónia.

1950 náboženstvo sa stalo nepovinným predmetom na školách a jeho vyučovanie bolo odsunuté na neskoršie popoludňajšie hodiny.

1974 v Trnave začala pracovať profesionálna divadelná scéna – Divadlo pre deti a mládež. 

1992 SNR schválila ústavu SR ako samostatného štátu. Proti jej prijatiu hlasovali poslanci Kresťanskodemokratického hnutia. Ešte pred hlasovaním maďarskí poslanci opustili rokovaciu miestnosť.

1992 neďaleko Humpolca (Česko) na diaľnici Bratislava – Praha havarovalo auto s politikom Alexandrom Dubčekom. Havária sa udiala za doposiaľ nevyjasnených okolností. Dubček sa ťažko zranil a bol prevezený do pražskej nemocnice Na Homolce, pričom jeho šofér vyviazol bez zranení.

Narodili sa a zomreli

1567 na Lietavskom hrade sa narodil Juraj Turzo, uhorský palatín, ochranca a organizátor evanjelickej cirkvi na území Slovenska.

Juraj Turzo

Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej histórie. Jeho otcom bol slovenský šľachtic František Turzo a matkou Helena Zrínska, dcéra chorvátskeho bána Mikuláša Šubiča Zrínskeho, hrdinského obrancu hradu Siget. Ako 17-ročný účinkoval na dvore arcikniežaťa Ernesta. Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová, ktorá však roku 1590 zomrela. V novembri 1592 si vzal za ženu Alžbetu Coborovú. Roku 1604 mu cisár Rudolf II. daroval oravské panstvo a udelil mu hodnosť dedičného župana Oravskej stolice. Bol kapitánom (najvyšším veliteľom) Preddunajského vojenského okruhu, ktorý zahŕňal západné a stredné Slovensko. Za svoje sídlo si zvolil Bytču, kde vybudoval skvostný renesančný zámok. V jeho blízkosti dal postaviť unikátny sobášny palác, v ktorom slávili svadby jeho štyri dcéry. Patril medzi podporovateľov slovenskej evanjelickej cirkvi a finančne zabezpečoval pobyt viacerých evanjelických študentov teológov na univerzitách v Nemecku. Slovenský spisovateľ a kňaz Eliáš Láni bol od roku 1607 Turzovým dvorným kazateľom. (+ 24. 12. 1616)

1748 v Banskej Bystrici zomrel evanjelický kňaz náboženský spisovateľ a vydavateľ Samuel Hruškovic. (* 1. 4. 1694)

1793 v Maršovej – Urbanove sa narodil Jozef Urbanovský, katolícky kňaz, národovec. V rokoch 1833-1850 bol kňazom v Čachticiach, kde roku 1847 zorganizoval pamätné zasadanie spolku Tatrín. Pre svoje národné presvedčenie, ale aj konflikty so zemepánmi bol roku 1850 suspendovaný z kňazského úradu. (+ 2. 9. 1865)

1856 v Slovenskej Ľupči sa narodil Samuel Cambel, jazykovedec a literárny historik. Spisovnému slovenskému jazyku dal vedecké základy. Na prelome 19. a 20. storočia vyšli jeho diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Rukoväť spisovnej reči slovenskej a Slováci a ich reč, ktoré mali pre ďalší vývin slovenskej jazykovedy zásadný význam. (+ 18. 12. 1909)

1971 v Bratislave zomrel maliar Dezider Milly. (* 7. 6. 1909)

1987 v Bratislave zomrel historik Peter Ratkoš. (* 22. 7. 1922)

2. September

1248 uhorský kráľ Belo IV. rozšíril mestu Nitra pôvodné výsady za zásluhy, ktoré preukázali jej obyvatelia pri obrane hradu a mesta pred Tatármi. Obyvateľov vyňal spod cudzej právomoci a povolil im konať každý utorok týždenný trh. Všetci účastníci nitrianskych trhov boli oslobodení od mýtnych poplatkov.

1662 na sneme v Bratislave poslanci evanjelického a kalvínskeho vierovyznania protestovali proti ignorovaniu sťažností v náboženských záležitostiach a opustili snemové rokovania. Zároveň vyhlásili, že ďalšie zákony prijaté snemom bez ich účasti ich k ničomu nezaväzujú.

1663 Tatári vyplienili obce na východnej strane Malých Karpát ležiace medzi Čachticami a Trnavou. Niekoľko tisíc obyvateľov odvliekli do zajatia.

1685 pápež Inocent XI. slúžil v Ríme slávnostné Te Deum za oslobodenie Nových Zámkov spod tureckého panstva.

1686 po 145-ročnej tureckej okupácii bol Budín oslobodený kresťanskými vojskami.

1818 do Bratislavy priplávala prvá paroloď. Niesla meno Carolina.

1831 v tento deň zomrelo Trnave na choleru 96 ľudí.

1842 mestečko Sučany postihol veľký požiar. Zhorelo 200 domov a asi toľko hospodárskych budov. Celková škoda presiahla sumu 100 000 zlatých.

1869 Rakúsko-Uhorsko podpísalo zmluvu o priateľstve, vzájomnom obchode a lodnej doprave s Čínou.

1944 vláda Vojtecha Tuku podala demisiu. Nemecké lietadlá bombardovali Banskú Bystricu. Na povstalecký rozhlasový vysielač zhodili 48 bômb a vyradili ho z prevádzky. Vysielanie sa síce podarilo v priebehu krátkeho času obnoviť, ale malo oveľa menší dosah.

Narodili sa a zomreli

1031 na následky zranení, ktoré utrpel počas poľovačky, zomrel uhorský kráľovič Imrich, jediný syn kráľa Štefana I. a jeho manželky Gizely. V roku 1084 ho spolu s otcom vyhlásili za svätého.

1665 v Kremnici zomrel spisovateľ a pedagóg Matúš Rakšáni. Od roku 1644 bol rektorom kremnickej školy, kde zaviedol nový školský poriadok zostavených podľa zásad Jána Amosa Komenského. (* okolo 1600)

1794 v Bobote sa narodil Michal Rešetka, katolícky kňaz, publicista, vydavateľ a zberateľ slovenských literárnych pamiatok. Patril do druhej generácie bernolákovcov. Pôsobil na fare v Hornej Súči, kde sústredil veľkú knižnicu slovenských tlačí a rukopisov. Vydal najkrajšie dielo slovenskej barokovej poézie, Gavlovičovu Valaskú školu (Trnava 1830, 1831). Jeho jedinečná zbierka sa dostala do Matice slovenskej, ale po jej zatvorení sa mnohé jednotliviny z nej stratili. (+ 9. 5. 1854)

1813 v Hornej Porube sa narodil Štefan Závodník, katolícky kňaz, národovec, ľudovýchovný pracovník. Už ako čerstvo vysvätený kňaz nadviazal styky so štúrovcami. Roku 1841 sa stal farárom vo Veľkej Divine, kde založil prvú slovenskú putovnú školu a začal bojovať proti veľkej neresti slovenského ľudu-alkoholizmu. Roku 1844 založil vo svojej farnosti prvý Spolok triezvosti, ktorý sa stal vzorom pre iné organizácie rovnakého poslania. Závodníkom horlivo propagovaná myšlienka sa udomácnila vo veľkej časti Slovenska. Spolky mali nielen protialkoholický a osvetový, ale aj národný charakter a ich prostredníctvom sa myšlienka národnej svojbytnosti a suverenity šírila aj medzi slovenským v tej dobe ešte poddanským ľudom. Roku 1847 na schôdzi vo Veselom ho zvolili za predsedu Ústredného spolku triezvosti. Po revolúcii bol preložený na faru v Pružine. Zaslúžil sa o stavbu kostola zasvätenému sv. Cyrilovi a Metodovi vo filiálne obci Mojtín. Aktívne sa zúčastnil Memorandového zhromaždenia (6. 6. 1861) a stál pri vzniku Matice Slovenskej (4. 8. 1863) a bol zvolený za jej druhého podpredsedu. (+ 12. 2. 1885)

1832 v Paríži zomrel astronóm svetového mena František Xaver Zach, bratislavský rodák. (* 4. 6. 1754)

1855 v Trstenej sa narodil Štefan Furdek, katolícky kňaz a jedna z najvýznamnejších osobností medzi americkými Slovákmi.

Štefan Furdek

Študoval telógiu v Nitre a filozofiu v Prahe. Telogické štúdiá dokončil v USA, kde bol vysväútený za kňaza. Pôsobil medzi českými a slovenskými krajanmi v Clevelande. Zaslúžil sa o založenie Prvej katolíckej slovenskej jednoty (4. 9. 1890). Osud Slovákov vo vlasti mu nebol ľahostajný a preto zorganizoval Národný fond na podporu národného pohybu na Slovensku. Redigoval noviny Jednota a kalendáre. Mal veľkú zásluhu na založení Slovenskej ligy v Amerike (26. 5. 1907), ktorá ho zvolila za svojho prvého predsedu. Zaslúžil sa o zblíženie českých a slovenských vysťahovalcov a tým nevedomky kládol základy budúceho spoločného štátu Slovákov a Čechov, čoho sa však už nedožil.

1858 v Bratislave sa narodil Ján Fadrus, sochár. Bol autorom monumentálnej jazdeckej sochy Márie Terézie, ktorá bola v meste odhalená pri príležitosti osláv milénia (1896). Okrem veľkých sôch zanechal po sebe množstvo drobných plastík a búst. (+ 25. 10. 1903)

1865 v Maršovej – Urbanove pri Žiline zomrel niekdajší katolícky kňaz, spoluorganizátor schôdze Tatrína v Čachticiach roku 1847 Jozef Urbanovský. (* 1. 9. 1793)

1896 v Cajle (dnes súčasť Pezinka) sa narodil Štefan Polkoráb, maliar. Patril k najlepším portrétistom svojej doby. V tvorbe ho inšpirovali aj pohľady na bratislavské a trnavské ulice. (+ 14. 10. 1951)

1901 v Olomouci (Česko) sa narodil Franz Karmasin, vodca Nemeckej strany na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 a štátny sekretár slovenskej vlády. (+ 25. 6. 1970)

1967 v Smrečanoch zomrel evanjelický kňaz, generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a náboženský spisovateľ Vladimír Pavol Čobrda. (* 20. 7. 1880)

3. September

1256 uhorský kráľ Belo IV. potvrdil Banskej Bystrici výsady, ktoré obyvateľom udelil v predchádzajúcom roku.

1663 Turci prepadli a spustošili Senicu i viaceré okolité obce. Veľká skupina obyvateľov sa chcela ukryť na hrade Branč, ale Turci ich neďaleko Kunova dostihli a odvliekli do zajatia. Z nich sa domov vrátil len senický evanjelický kňaz Štefan Pilárik ml.

1822 František Palacký písal z Čúzu (Dubník) neďaleko Komárna, kde pôsobil ako vychovávateľ, svojmu spolužiakovi z bratislavského lýcea Jánovi Kollárovi do Pešti: “Já ješte dnes hodlám odebrati se do Ostrehoma, ku P. kanowníku Palkovičowi u nehož sem pred nekolika týdni Bernolákuw slovenský slowník w rukáu měl.” Kollár mu obratom odpísal, aby pobádal kanonika Palkoviča čím skôr vydať „slowník onen Bernolákuw. Jak slyším sám primas Rudnay chce jeho vydáni napomáhati.“

1831 v Merníku na Spiši bolo obesených 14 povstalcov, odsúdených štatariálnym súdom za účasť na sedliackej vzbure.  

1887 odovzdaním diplomov sa v Martine skončila výstava výšiviek, ktorú usporiadala Živena za podpory slovenských národovcov. Bola otvorená 3. 8.  1887 v Paulínyovskom dome, ku ktorému oravskí tesári pristavili 20 metrov vysokú drevenú vežu podľa návrhu staviteľa Blažeja Bullu. Bolo tu vystavených 1 679 predmetov, poväčšine výšiviek a súčastí ľudového odevu ako aj fotografie slovenských krojov Pavla Socháňa. Najviac výšivkárskych prác pochádzalo z Bratislavskej (359) Trenčianskej (295) a Nitrianskej (261) župy. Výstava potvrdila mimoriadne umelecko-estetické schopnosti slovenského ľudu a bola pre národovcov v období úpornej maďarizácie veľkou vzpruhou. Na výstavu zavítalo aj veľa aktivistov spomedzi ostatných slovenských národov monarchie i zahraničia. Bol medzi nimi aj profesor sociológie na univerzite v Prahe Tomáš G. Masaryk, ktorý po prvýkrát navštívil Martin a nadviazal kontakty so slovenskými národovcami.

1900 v pensylvánskom meste Wilkes Barre (USA) sa uskutočnil prvý slovenský deň v Amerike. Jeho organizátorom bol katolícky kňaz Štefan Furdek a zišlo sa na ňom vyše 10 000 ľudí.

1908 v Martine slávnostne otvorili budovu Slovenského národného múzea.

1918 Spojené štáty americké uznali Česko-slovenskú národnú radu.

1924 sa prvýkrát bežal Košický maratón.

1940 Snem Slovenskej republiky prijal ústavný zákon, ktorým splnomocnil vládu riešiť otázky spojené s arizáciou židovského majetku a podnikov. Vláda zriadila Ústredný hospodársky úrad, ktorého úlohou bolo vykonať všetko potrebné na vyradenie Židov zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života.

1944 nemecké lietadlá podnikli útok na letisko Tri Duby pri Sliači. Zničili 5 strojov a zabili 35 príslušníkov letectva a leteckého personálu.

1946 na základe výsledkov májových volieb boli v Slovenskej národnej rade uskutočnené zmeny: 63 poslaneckých miest získala Demokratická strana, 31 komunisti a o 6 sa podelili Strana práce a Strana slobody. Predsedom SNR zostal predseda Demokratickej strany Jozef Lettrich.

Narodili sa a zomreli

1526 v Banskej Bystrici popravili Ondreja Kolára, jedného z vodcov baníckeho povstania na strednom Slovensku, ktoré vypuklo v predchádzajúcom roku.

1640 v Sučanoch sa narodil Daniel Sinapius – Horčička, evanjelický kňaz, autor a vydavateľ viacerých slovenských kníh. V diele Nový trh latinsko-slovenský uviedol množstvo slovenských porekadiel a prísloví. Bol jedným z najvýznamnejších literárnych zjavov na Slovensku v 17. storočí. (+ 27. 1. 1688)

1645 v Prešove zomrel Jakub Jakobeus, český pobielohorský exulant, utrakvistický a evanjelický kazateľ, básnik a historik pôsobiaci na Slovensku. Roku 1642 vydal v Levoči najstaršie dejepisné dielo o Slovákoch Viva gentis Slavae delineatio, ktoré sa však nezachovalo. Bol aj autorom latinskej básne Slzy a vzdychy slovenského národa. (* okolo 1591)

1753 v Bratislave zomrel františkánsky mních, hudobný pedagóg a hudobný skladateľ Paulín Čičman. Celý život zasvätil chrámovej hudbe a výchove hudobne vzdelaného dorastu. (* Trnava, 1697)

1898 v Dolných Kočkovciach zomrel katolícky kňaz a pomológ Augustín Florián Balog. (* 20. 9. 1821)

1948 v Sezimovom Ústí (Česko) zomrel niekdajší prezident ČSR Edvard Beneš. (* 28. 5. 1884)

1963 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ Fridrich (Frico) Kafenda. (* 2. 11. 1883)

4. September

1537 sedem stredoslovenských banských miest (Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Ľubietová, Nová Baňa, Banská Belá a Pukanec), ostrihomský arcibiskup Pavol z Vardy, kráľovský miestodržiteľ Alexej Turzo, pán Lietavy Mikuláš Kostka a niekoľko ďalších šľachticov zo stredného Slovenska uzavreli spojenectvo na obranu proti Jánovi Zápoľskému a jeho spojencom Turkom.

1707 vyslanci Františka II. Rákociho, vodcu protihabsburského povstania, rokovali s ruským cárom Petrom I. a žiadali ho o vojenskú podporu kuruckého odboja. Keďže ruský cár neovládal dobre diplomatickú latinčinu, požiadal vyslancov, aby mu žiadosti predniesli po slovensky.   

1890 v Clevelande (USA) sa uskutočnilo zakladajúce zhromaždenie Prvej katolíckej slovenskej jednoty. Jej heslom bolo “Za vieru a národ” a cieľom udržiavanie katolíckej viery, vzájomná sociálna podpora členov a aj obrana slovenskej reči a národnosti. Za predsedu bol zvolený katolícky kňaz Štefan Furdek. V priebehu dvoch rokov združovala už 14-tisíc členov a stala sa najmasovejšou slovenskou organizáciou na americkom kontinente.

1918 v bratislavských textilných továrňach vstúpili všetky ženy do štrajku. Tento prvý výlučne ženský štrajk na území Slovenska trval dva týždne.

1944 delegácia domáceho odboja a vojenského ústredia vedená Karolom Schmidkem a podplukovníkom Mikulášom Ferjenčíkom sa vrátila z Moskvy. Napriek tomu, že v Sovietskom zväze strávila celý mesiac, jej rokovania o možnej spoločnej vojenskej akcii Slovenskej a Červenej armády sa skončili neúspechom.

1944 Nemci bez väčších bojov obsadili Liptovský Mikuláš a zmocnili sa aj Vrútok.

1946 Mestský národný výbor v Čadci podobne ako celý rad iných miest a obcí sa obrátil so žiadosťou na SNR, aby sa hlavným mestom Slovenska stal Martin.

1960 obec Zlatá Baňa ako posledná v celom Československu bola napojená na elektrickú sieť. Tým sa skončila eletrifikácia slovenského vidieka. Bez elektriny však zostalo ešte množstvo samôt a lazov v horských oblastiach stredného a východného Slovenska.

1972 začalo sa vysielanie rozhlasovej stanice Devín. 

Narodili sa a zomreli

1843 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Ján Levoslav Bella, katolícky kňaz a hudobný skladateľ. Hudobné vzdelanie si prehĺbil počas štúdia teológie na Pázmaneu vo Viedni. Hudobné a skladateľské ambície nedokázal zosúladiť s poslaním katolíckeho kňaza a roku 1881 konvertoval k protestantom a oženil sa. Sanžil sa vnášať národné a ľudové prvky do modernej hudby. Je autorom prvej slovenskej opery Kováč Wieland. (+ 25. 5. 1936)

1878 v Humpolci (Česko) sa narodil maliar a publicista Jaroslav Augusta. Žil a pracoval na Slovensku. Pre svoju tvorbu nachádzal motívy a dostatok inšpirácie predovšetkým na vidieku. (+ 28. 2. 1970)

1902 v Jurgove (Poľsko) sa narodil Alojz Miškovič, katolícky kňaz a historik.  Pôsobil ako profesor dejín a správca učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule a od roku 1953 ako vedúci Katedry cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Knižne sprístupnil životopisy významných dejateľov slovenskej literárnej a cirkevnej histórie a venoval sa aj kľúčovým problémom slovenských cirkevných dejín. (+ 14. 3. 1967)

1906 v Kláštore pod Znievom sa narodil Alexander Moyzes, hudobný skladateľ a pedagóg, organizátor hudobného života. Bol syn skladateľa Mikuláša Moyzesa. Jeho skladateľské dielo predstavuje 12 symfónií, symfonická báseň Nikola Šuhaj, kantáta Demontáž. Bol zakladateľom SĽUK-u, pre ktorý vytvoril štylizované vokálno-symfonické skladby Tance z Pohronia, Tance z Gemera. (+ 20. 11. 1984)

1917 v Prešove sa narodil Pavol Malétér, dôstojník a generál maďarskej armády. V čase maďarskej revolúcie v októbri 1956 viedol vzbúrených vojakov a nakrátko ho vymenovali na čelo ministerstva obrany. Po jej potlačení bol uväznený, odsúdený na smrť a popravený. (+ 16. 6. 1958)

1918 v Malackách zomrel právnik a politik Jozef Kubina. (* 19. 11. 1853)

1919 v Bratislave sa narodil Eugen Farkaš, huslista-primáš, známy a obľúbený pre svoju virtuóznu a technicky brilantnú hru. (* 15. 1. 1974)

1920 v Humennom sa narodil Jozef Frank – Zemplínsky, hudobný skladateľ tanečnej a populárnej hudby, autor operety a muzikálu. (+ 6. 1. 1974)

1942 v Martine zomrel právnik, politik a signatár Martinskej deklarácie Ján Vanovič. (* 24. 12. 1856)

1976 v Bratislave zomrel básnik, spisovateľ a politik Ladislav Novomeský. (* 27. 12. 1904)

1987 v Bratislave na následky zranení po automobilovej nehode zomrel František Dibarbora, herec, operetný spevák, kabaretista. (* 19. 11. 1916)

1994 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ a dirigent Ladislav Holoubek. (* 13. 8. 1913)

5. September

1598 uhorský kráľ a rímsko-nemecký cisár Rudolf II. vyňal mestečká Pezinok a Svätý Jur spod právomoci zemepána Štefana Ilešháziho a pozdvihol ich do stavu slobodných kráľovských miest. Ilešházi tento krok odmietol, čo viedlo k jeho roztržke s cisárom, ktorá sa skončila odsúdením magnáta na smrť a zhabaním jeho majetkov. Trestu smrti sa vyhol útekom do Poľska.

1673 v Bratislave začal činnosť mimoriadny súdu pod vedením arcibiskupa Juraja Selepčéniho, ktorý bol namierený najmä proti protestantskej inteligencii.

1722 mestská rada v Trnave dala nahradiť všetky slamené strechy pevnou krytinou, aby sa predišlo požiarom.

1729 mesto Skalica vyhorelo. Od ohňa zostalo ušetrených iba niekoľko domov.

1729 vypukla vzbura s náboženským motívom na Myjave. Vzbúrené obyvateľstvo vyhnalo stoličných úradníkov a ich vojenský sprievod, keď prišli na Myjavu zatknúť odpadlíka od katolíckej cirkvi. Myjavský evanjelický kňaz Daniel Krman bol však za údajné podnecovanie vzbury obžalovaný a odsúdený na doživotie. (5. 6. 1731)

1848 Michal Miloslav Hodža vydal vo Viedni manifest k slovenskému národu. Odsúdil maďarskú nespravodlivosť a rozpínavosť a vyzval Slovákov do boja za občiansku a národnú slobodu, za kráľa a národ slovenský. Manifest bol predzvesťou septembrovej výpravy dobrovoľníkov, ktorá sa začala v priebehu dvanástich dní.

1878 v banskoštiavnickom revíre bola dokončená dedičná štôlňa Jozef dlhá 40 kilometrov. Razili ju od 19. 3. 1782. Bolo to najvýznamnejšie banské dielo v tejto oblasti, a preto jeho dokončenie sa aj náležite oslavovalo. Slávnosti trvali až do 21. 10. 1878.

1905 začalo v Bratislave premietať prvé stále kino s názvom Elektro Bioskop. V sále pre 200 divákov v šermiarskej sieni hotela U zeleného stromu (dnešný Carlton) sa premietalo každý deň.

1939 poľský prezident Mosicki a vrchný veliteľ poľskej armády generál Rydz Smigly vydali v súvislosti s nemeckým útokom na Poľsko proklamáciu určenú Slovákom a Čechom. V nej vyzývali oba národy do spoločného boja proti odvekému nepriateľovi Slovanstva. Proklamácia nemala medzi Slovákmi a ani Čechmi žiadny ohlas aj vzhľadom na predchádzajúcu poľskú politiku voči Česko-Slovensku.

1944 boli prevedené personálne zmeny v slovenskej vláde. Jej predseda Vojtech Tuka bol pre vážnu chorobu odvolaný a nahradený Štefanom Tisom, ktorý bol zároveň aj ministrom zahraničia a spravodlivosti. Podpredsedom vlády a súčasne aj ministrom obrany sa stal Štefan Haššík. V kresle ministra vnútra zostal aj napriek výhradám Nemcov naďalej Alexander Mach.

1944 vrchné velenie povstaleckej armády nariadilo mobilizáciu všetkých záložníkov vo veku do 35 rokov. Na mobilizačnú výzvu nastúpilo asi 15 000 mužov, ktorí boli po dvojtýždennom výcviku zaradení do povstaleckých jednotiek.

1944 počas bojov medzi povstalcami a Nemcami zhorela horehronská obec Telgárt, no slovenským jednotkám sa podarilo Nemcov vytlačiť za sedlo Besník. Ofenzíva jednotiek povstaleckej armády, ktorým velil kapitán Stanek, podporovaný dobrovoľníkmi z horehronských obcí v oblasti Telgártu, ktorá sa skončila 21. septembra 1944 bola najúspešnejšou útočnou operáciou počas celého SNP. Nemci boli zatlačení až o 15 kilometrov a to aj preto, že boli niekoľkonásobne početne slabší ako povstalci.

Narodili sa a zomreli

1769 v Českom Brezove sa narodil Bohuslav Tablic, evanjelický kňaz, básnik, prekladateľ a literárny historik, organizátor a kriesiteľ slovenského života.  

Bohuslav Tablic

Študoval na stredných školách v Ožďanoch, Dobšinej a Bratislave. Ako študent teológie na univerzite v Jene bol poslucháčom slávneho nemeckého básnika Friedricha Schillera, ktorý svojmu študentovi z Uhorska venoval aj zápis do pamätníčka. Po návrate domov kratší čas pôsobil na niekoľkých vidieckých evanjelických farách a tri roky aj v Skalici. Od roku 1805 sa trvalým Tablicovým pôsobiskom sa stali Kostolné Moravce v Novohrade. Bol zapálený láskou k „liternímu umění“ a vzťah k pokladom staršej slovenskej literatúry sa snažil vzbudiť aj u ľudí vo svojom okolí. Vynikal nielen ako lyrický básnik a spisovateľ, ale bol aj dobrým prekladateľom, estétom, literárnym historikom a aj organizátorom literárneho života a vzdelávania slovenskej mládeže. Jeho literárna činnosť bola veľmi rôznorodá. Začínal duchovnou poéziou, prekladmi z cudzích jazykov a príležitostnými básňami. Zbieral aj staršiu slovenskú poéziu, ktorú vydal pod názvom Slovenskí veršovci. Stál pri zrode slovenskej katedry na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde vyrástli dve národnoobrodenské generácie Slovákov. Z jeho iniciatívy roku 1810 na fare v Kostolných Moravciach sa zišli zakladajúci členovia Učenej spoločnosti banského okolia, ktorá sa však označovala aj ako Slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Zanikla po Tablicovej smrti. (+ 23. 1. 1832)

1850 v Rimavskej Sobote sa narodila Lujza Reindlová, vydatá Blahová, slávna peštianska herečka a operná speváčka slovenského pôvodu. (+ 18. 1. 1936)

1960 v Bratislave zomrel politik, spisovateľ a právnik Ivan Horváth. Jeho zdravie bolo podlomené deväťročným väzením. (* 26. 7. 1904)

1979 v Bratislave zomrel geodet a profesor na Slovenskej vysokej škole technickej Pavol Gál. (* 22. 5. 1914)

1986 v Prahe zomrel generál Július Nosko, náčelník štábu Rýchlej divízie na východnom fronte, ale aj povstaleckej armády. (* 8. 6. 1907)

6. September

1688 vojská protitureckej aliancie, nazývanej Svätá liga, pod vedením bavorského kniežaťa Maximiliána Emanuela dobyli Belehrad. Turci stratili svoju najvýznamnejšiu pevnosť na severnom Balkáne, 7 000 mužov a 77 diel.

1822 v Bratislave sa začala synoda katolíckej cirkvi v Uhorsku za účasti vysokych cirkevných hodnostárov. Predsedal jej ostrihomský arcibiskup prímas Alexander Rudnai. Rokovania sa konali v Primaciálnom paláci, bohoslužby v jezuitskom Kostole sv. Spasiteľa. Na synode bolo rozhodnuté vydať Sväté písmo v národných jazykoch. Komisia poverená organizáciou tohto zámeru odporúčala, aby bola Biblia preložená do slovenského jazyka, keďže slovenskí veriaci doposiaľ používanému českému prekladu dobre nerozumejú. V tom čase už na preklade do bernoláčtiny intenzívne pracoval ostrihomský kanonik Juraj Palkovič. Dielo dokončil na sklonku 20. rokov 19. storočia.

1838 slovenskí obyvatelia obce Veleg v Stoličnobelehradskej župe (Székesféhérvár, Maďarsko) poslali evanjelickému generálnemu konventu list, v ktorom sa sťažovali na násilné zavedenie maďarských kázní a maďarského vyučovania v škole v ich čisto slovenskej obci. 

1848 minister financií uhorskej vlády Ľudovít Košut dal vytlačiť a uviesť do obehu papierové 5-zlatovky. Na bankovke bola ich hodnota vyjadrená nápisom v maďarčine, nemčine, rumunčine, srbo-chorvatštine a aj v slovenčine: Pet zlaty. Okrem toho pre možných falšovateľov bolo na bankovke uvedené: Tichto znakov zfalšovňíci a následňíci na osem rokov rozdlžiť mohúcim žalarstvom sa trescú. Po prvýkrát v dejinách bol slovenský jazyk použitý na oficiálnej štátnej bankovke.

1880 Janko Francisci sa listom obrátil na Jozefa Miloslava Hurbana a upozornil ho, že jeho pokusy o znovuoživenie Češtiny na Slovensku sú veľkým omylom. V závere listu dodal: “Otázka spisovného jazyka na Slovensku sa povžuje sa za definitívne vyriešenú, a síce v tom zmysle, Česi nech píšu po česky a Slováci po slovensky.”

1899 bolo otvorené železničné spojenie medzi Jablonicou a Brezovou pod Bradlom. Trať merala 12 kilometrov.

1918 katolícky kňaz a slovenský poslanec v uhorskom sneme Ferdiš Juriga prostredníctvom článku v Slovenských ľudových novinách vyzval Slovákov, aby si utvárali svoje spraviteľstvá alebo národné rady.  

1924 minister poľnohospodárstva Milan Hodža otvoril v Trnave hospodársku a priemyselnú výstavu.

1944 po neľudskom mučení partizáni zavraždili Rudolfa Schedu, katolíckeho kňaza v Liptovskom Svätom Jáne. 

1944 nemecké vojenské jednotky bez boja obsadili Ružomberok. V priebehu šiestich dní sa Nemcom podarilo s malými silami vytlačiť povstalcov z Liptova.  

Narodili sa a zomreli

1566 pri obliehaní hradu Siget (Maďarsko) zomrel turecký sultán Sulejman I. Počas svojej vlády od roku 1520 zreorganizoval turecké zákonodarstvo i štátnu správu. Podmanil si rozľahlé oblasti Ázie (Arbaský poloostrov) i severnú Afriku. Obsadil aj tretinu Uhorska a severnú hranicu Osmanskej ríše rozšíril až na územie dnešného Slovenska. (* 1494)

1828 v Príbelciach zomrel evanjelický kňaz, historik a národovec Daniel Petian. (* 19. 9. 1772)

1881 v Ružomberku sa narodil Ján Drobný, právnik a politik. Za medzivojnovej ČSR bol členom vedenia HSĽS a roku 1928 sa stal prvým krajinským prezidentom Slovenska. Po dvojročnom pôsobení bol prinútený abdikovať. (+ 5. 4. 1948)

1911 v Pozdišovciach sa narodil Ján Čižmárik, ľudový umelec – hrnčiar. Svojimi prácami reprezentoval tradičnú pozdišovskú keramiku a jeho výrobky získali viaceré medzinárodné ocenenia. (+ 4. 7. 1975)

1922 v Štítniku sa narodil Ctibor Štítnický (vl. menom Tibor Dorner) básnik a prekladateľ z maďarčiny. Bol dvorným básnikom komunistickej strany o čom svedčia názvy jeho zbierok – Červená šatka, Jarná pieseň družstevníka. Prekladal aj maďarských klasikov Gyulu Illésa a Imricha Madácha. (+ 12. 6. 2000)

1983 v Bratislave zomrel novinár, publicista a politik Dalibor Miloš Krno. (* 12. 8. 1901)

7. September

1390 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský potvrdil Skalici staršie privilégiá, ktoré jej udelil jeho predchodca Ondrej III. a mestu udelil aj nové trhové a colné výsady.

1451 v bitke pri Lučenci porazilo vojsko hornouhorského kapitána Jána Jiskru, ktorý hájil práva maloletého uhorského kráľa Ladislava Pohrobka, oddiely uhorskej šľachty pod velením gubernátora Jána Huňadyho. V boji padlo veľa popredných uhorských šľachticov.

1528 v bitke pri Liptovskom Mikuláši porazili spojené oddiely Alexeja Turzu a liptovskej stoličnej milície, stojace na strane Ferdinanda I. Habsburského, vojsko Jána Zápoľského, zložené z Valachov, Poliakov a slovenských sedliakov, ktoré viedol Peter Kostka. Spomedzi Zápoľského bojovníkov bolo 113 zabitých, 200 zajatých, ostatní sa rozutekali.

1619 hajdúsi sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena v Košiciach umučili jezuitov Štefana Pongráca a Marka Grodeckého, ako i ostrihomského kanonika Marka Križina. Do dejín vošli ako košickí mučeníci. 

1648 v bitke pod Kalváriou v Banskej Štiavnici mestská milícia odrazila útok Turkov.

1746 hlavný banský inšpektor a správca erárneho mediarskeho podniku v Smolníku Juraj Ernest Multz de Walda vypracoval návrh na založenie banskej školy.

1808 v Bratislave bola za uhorskú kráľovnú korunovaná Mária Ludovika, tretia manželka kráľa a cisára Františka I.

1868 v kúpeľoch Lúčky sa začala konferencia zorganizovaná politickým hnutím Nová škola slovenská, na ktorej sa riešila otázka vzťahu slovenského zemianstva k národnému hnutiu. Záštitu nad konferenciou prevzal liptovský požupan Vendelín Kyseľ. Získať podporu slovenskej šľachty sa však Novej škole až na niekoľko výnimiek neveľmi darilo.

1894 na železničnej trati Šurany – Zlaté Moravce začali premávať vlaky.

1902 v Bratislave otvorili 2. poľnohospodársku výstavu. Bola to najväčšia hospodárska výstava na Slovensku až do konca 1. svetovej vojny.

1904 americkí Slováci vydali v meste St. Louis protestný spis namierený proti oficiálnej návšteve uhorského politika Alberta Aponiho v USA.

1916 bolo ustanovené najvyššie vojenské velenie centrálnych mocností. Tým sa velenie vojsk Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Bulharska a Turecka sústredilo v nemeckých rukách. Monarchia stratila časť svojej suverenity.

1944 Predsedníctvo SNR vymenovalo za veliteľa partizánskych oddielov na Slovensku komunistu Karola Schmidkeho.

1967 v Bratislave sa začala medzinárodná prehliadka knižnej ilustrácie pre deti – Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). Odvtedy sa toto významné podujatie koná každé dva roky.

1983 bývalý slovenský cyklistický reprezentant Róbert Hutyra s manželkou a dvoma deťmi ušiel s pomocou balóna do Rakúska. Na nebezpečný let na doma vyrobenom balóne sa vydal v noci neďaleko Znojma a po hodine šťastne pristál za železnou oponou.

Narodili sa a zomreli

1349 na následky moru zomrela Margita Luxemburská, dcéra rímsko-nemeckého cisára a českého kráľa Karola IV. Už roku 1338 ju zasnúbili s uhorským kráľovičom Ľudovítom. Po zásnubách dostala do daru mesto Trnavu. Od roku 1342 žila trvalo v Uhorsku. (* 1335)

1635 v Eisenstadte (Rakúsko) sa narodil Pavol Esterházi, syn palatína Mikuláša Esterháziho, knieža a uhorský palatín v rokoch 1681 – 1713. Vyznamenal sa v bojoch s Turkami a povstalcami, ako aj snahou o zaistenie dedenia uhorskej koruny v mužskej línii habsburského rodu. (+ 12. 3. 1713)

1766 vo Viedni sa narodil František Jozef Kohári, uhorský politik a podnikateľ.

František Jozef Kohári

Zastával viaceré významné funkcie, bol hontianskym županom aj uhorským kancelárom. Po otcovi a strýkovi zdedil rozsiahle majetky na Slovensku a roku 1807 odkúpil železiarnne v Dobšinej a na Horehroní. V Pohorelej a na Červenej Skale vybudoval moderné vysoké pece a na okolí viaceré hámre, čím vznikol roziahly železiarsky komplex. Vďaka jeho investíciám sa táto oblasť stala najvýznamnejším centrom výroby železa v celom Uhorsku. Bol posledným mužským potomkom koháriovského rodu. Jeho jediná dcéra Antónia Mária sa vydala za nemecké knieža Ferdinanda Juraja Koburga, čím vznikla uhorská vetva rodu Kohári – Koburg. Jej príslušník Ferdinand Maximilián sa roku 1887 stal bulharským kniežaťom a roku 1908 cárom. (+ 27. 6. 1826)  

1782 v Oponiciach sa narodil Anton Aponi (Apponyi), diplomat a veľkostatkár. V rokoch 1806-1848 pôsobil v diplomatických službách Rakúska vo viacerých európskych krjinách. Roku 1825 dal z Viedne do Bratislavy presťahovať vzácnu knižnicu, ktorú založil jeho otec, a sprístupnil ju verejnosti. Roku 1846 ju presťahoval do rodných Oponíc. Mala vyše 26-tisíc zväzkov a množstvo vzácnych tlačí. (+ 17. 10. 1852)

1903 v Lovčiciach sa narodil František Hrušovský, pedagóg, historik, publicista a politik. Bol autorom prvej populárnej syntézy slovenských dejín.  Na sklonku 2. svetovej vojny emigroval do USA, kde sa zapojil do organizovania slovenského exilu. (+ 9. 9. 1956)

1926 v Prahe zomrel podnikateľ, hospodársky organizátor a poprevratový starosta Martina Igor Thurzo. (* 5. 4. 1884)

1926 v Martine zomrel zbormajster Slovenského spevokolu a skladateľ príležitostných piesní Ján Meličko. (* 22. 12. 1846)

1993 v Bratislave zomrel filmový a televízny režisér Andrej Lettrich. (* 3. 2. 1922)

8. September

1563 arcivojvoda Maximilián, najstarší syn Ferdinanda I., bol v Bratislave korunovaný za uhorského kráľa. Bola to prvá bratislavská korunovácia.

1566 turecké vojská sa po mesačnom obliehaní zmocnili hradu Siget (Sziget, Maďarsko), ktorý hrdinsky bránila chorvátska posádka na čele s Mikulášom Šubičom Zrínskym. Obliehanie Sigetu sa stalo námetom slovenskej ľudovej balady z druhej polovice 16. storočia Pjeseň o Sigetskom zámku.

1663 v tureckom poľnom tábore nedaleko Hlohovca dal budínsky paša usmrtiť tristo starších, chorých a zranených zajatcov, ktorých v predchádzjúcich dňoch Turci a Tatári pochytali na Záhorí a na Morave.

1663 v súvislosti s postupom Turkov na sever palatín František Vešeléni nariadil trenčianskemu županovi uskutočniť v celej stolici všeobecnú šľachtickú mobilizáciu. Na dôkaz akútneho nebezpečenstva poslal županovi krvavý meč. Do vojska prikázal zahrnúť všetkých, čo prekročili šestnásty rok života. Každého, čo by rozkaz odoprel mali nastoknúť na kôl a skonfiškovať mu majetok.

1708 na sviatok Narodenia Panny Márie prišlo do Marianky pri Bratislave 20 000 pútnikov. Marianka sa v nasledujúcom období stala najviac navštevovaným pútnickým miestom v Uhorsku.

1845 katolícki kňazi a slovenskí národovci Juraj Holček a Ondrej Caban boli v Budíne prijatí uhorským palatínom arcikniežaťom Jozefom Habsburským. Neúspešne ho žiadali o úradné potvrdenie národného spolku Tatrín.

1853 v podzemnom úkryte neďaleko pohraničného mesta Oršova (Rumunsko) boli objavené uhorské korunovačné klenoty, ktoré tu v auguste 1849 zakopali košutovci utekajúci z krajiny. Svätoštefanskú korunu aj s ostatnými predmetmi slávnostne previezli do Budína a na mieste nálezu bola postavená kaplnka.

1900 sa začala pravidelná železničná doprava na trati Kúty – Břeclav. Slovensko získalo v poradí druhé železničné spojenie so susednou Moravou.

1913 podpredseda Českoslovanskej jednoty Rudolf Pilát informoval dôverným listom amerického Slováka Milana Alexandra Gettinga o očakávanom vypuknutí vojny balkánskych štátov a Ruska proti Rakúsko-Uhorsku. Ďalej uviedol, že v prípade porážky monarchie bude Česko, Morava a Sliezsko spojené so Slovenskom do jedného štátu. Gettinga vyzval, aby medzi slovenskými krajanmi v Amerike propagoval myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. 

1938 prezident ČSR Edvard Beneš pozval poslanca HSĽS Jozefa Tisu na politické rozhovory. Oznámil mu, že do riešenia národnostnej otázky v krajine budú zahrnutí aj Slováci. 

1941 Ministerstvo vnútra SR z dôvodov verejnej bezpečnosti zakázalo všetkým Židom nakupovať na trhoch mliečne výrobky a mlieko pred ôsmou hodinou ráno a zakázalo im aj nákup v obchodoch s článkami dennej potreby pred desiatou ráno.

1944 Červená armáda začala východokarpatskú operáciu, ktorej cieľom bolo preniknúť cez Dukliansky priesmyk na Slovensko. Začala sa jedna z najkrutejších bitiek druhej svetovej vojny. Boje sa skončili koncom novmebra a vyžiadali so životy 80 000 vojakov Červenej armády a 6 000 príslušníkov čs. vojenského kontingentu. Pre húževnatý nemecký odpor sa pôvodný plán operácie sa nepodarilo dodržať. Podľa smerníc mala Červená armáda obsadiť Prešov 12. septembra, ale podarilo sa jej to až 20. januára 1945.

1956 vynesením rozsudku sa skončil v Prahe proces s piatimi bývalými gréckokatolíckymi duchovnými a piatimi laikmi, ktorí vyvíjali činnosť na obnovenie zakázanej gréckokatolíckej cirkvi. Ivan Ljavinec, Štefan Lazor, Michal Májovský dostali štyri roky väzenia, Emil Zorvan dva roky. Ostatní vyviazli s nižšími trestami. 

Narodili sa a zomreli

1633 vo Viedni sa narodil Ferdinand IV., najstarší syn Ferdinanda III. a jeho prvej ženy španielskej infantky Márie. Aj keď bol už v mladom veku korunovaný za uhorského, českého i rímskeho kráľa, vlády sa neujal, lebo predčasne zomrel. (+ 9. 7. 1654)

1783 v Slovenskej Ľupči sa narodil Samuel Reuss, evanjelický kňaz historik, etnograf a folklorista. Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Počas štúdia sa okrem teológie venoval aj histórii, filológii a prírodným vedám. Pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici a ako kňaz v Revúcej. Bol všestranným učencom, niektoré jeho dejepisné práce dokazujú, že Slovania sídlili na území Slovenska už v predhistorickej dobe. (+ 22. 12. 1852)

1867 v Martine sa narodil Karol Čečotka, pôvodne typograf, neskôr redaktor, publicista a spisovateľ. Bol zodpovedným redaktorom Slovenských novín, vydávaných uhorskou vládou pre Slovákov, a týždeníka Vlasť a svet. Napísal aj niekoľko románov s historickým námetom pre širšie ľudové vrstvy.  (+ 23. 1. 1944)

1924 v Košiciach zomrel spisovateľ a učiteľ, organizátor slovenských kultúrnych snáh v dobách najtuhšej maďarizácie Rehor Uram Podtatranský.  (* 12. 3. 1846)

1978 v Bratislave zomrel maliar a grafik Rudolf Altrichter. (* 10. 7. 1916)

9. September

1552 budínsky paša Hadim Ali a vezír Mehmed Sokolovič začali so 70-tisíc vojakmi obliehať Jáger (Eger, Maďarsko). Hrad bránil kapitán Štefan Dobó s 2 000 bojovníkmi, medzi ktorými bolo množstvo Slovákov. Po piatich týždňoch neprestajných útokov boli Turci nútení odtiahnuť.

1563 v Bratislave bola za uhorskú kráľovnú. korunovaná Mária, manželka kráľa Maximiliána I. a dcéra rímsko-nemeckého cisára a španielskeho kráľa Karola V.

1623 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň založil vo Viedni kolégium na výchovu kňazov (Pazmaneum), na ktorom v nasledujúcich troch storočiach študovalo veľké množstvo kňazov zo Slovenska.

1923 biskup Samuel Zoch posvätil v Trnave základný kameň nového evanjelického kostola.

1686 uhorský kráľ Leopold I. potvrdil privilégium pre obyvateľov arcibiskupskej obce Chynorany, že sú v celej krajine oslobodení od mýta. Zároveň im priznal slobodu dovážať tovary zo zahraničia bez zaplatenia obvyklého trojpercentného cla (tridsiatku).

1941 pod číslom 198 vydala slovenská vláda nariadenie o právnom postavení Židov, známe aj ako Židovský kódex.

Židovský kódex

Vládne nariadenie bolo po obsahovej stránke kópiou nemeckých protižidovských zákonov. Niekoľko dní pred jeho vydaním navštívil Bratislavu ríšsky minister vnútra Hans Frick. V jeho sprievode bol aj ministerský radca Hans Globke, spolutvorca norimberských rasových zákonov, ktorý sa podieľal na konečnej verzii Židovského kódexu. Židovský kódex bol založený na rasovom princípe, keď ako Žida definoval každého, kto pochádzal od najmenej troch židovských starých rodičov alebo bol židovského pred 20. aprílom 1939. Všetkým, čo spadali pod pojem Žida boli drasticky obmedzené občianske a ľudské práva. Stratili aktívne a pasívne volebné právo, platil na nich zákaz zhromažďovania, návštevy kultúrnych a športových podujatí. Mohli nakupovať len v stanovenom čase, nesmeli navštevovať niektoré priestory, ich vzdelávacie možnosti boli obmedzené. Ich nehnuteľný majetok bol zabavený a mali zákaz vlastniť niektoré veci ako rádiopríjmač, či bicykel. Povinne museli byť označený šesťícipou žltou hviezdou. Jeden bod židovského kódexu však umožňoval udeľovať rezortným ministerstvám a prezidentovi výnimky spod účinnosti tohto zákona, čo sa v nasledujúcom období v hojnej miere využívalo. Najviac – vyše 3 000 – ich udelilo ministerstvo hospodárstva. Keďže sa vzťahovali aj na rodinných príslušníkov, výnimky iba tohto rezortu sa týkali asi 12 000 slovenských Židov. Celkový počet Židov, na ktorých sa výnimky vzťahovali prevyšoval 30-tisíc. 

1944 nemecká bojová skupina Schill obsadila po krvavých bojoch Oslany. 4. taktická skupina povstaleckej armády stratila počas bojov vyše 300 vojakov a batériu ťažkého delostrelectva.

1948 ÚV KSČ schválilo zásady ostrého postupu proti tým, ktorí nesúhlasili s komunistickým režimom označovaných ako reakčné živly. Bolo rozhodnuté novelizovať zákon na ochranu republiky a pritvrdiť jeho trestné sadzby, zriadiť tábory nútenej práce, izolovať nepohodlných ľudí vysťahovaním z miest na vidiek, zostriť postup proti živnostníkom a bohatším roľníkom, nazývaných kulaci. Súčasťou opatrení boli aj zásobovacie výhody pre továrenských robotníkov, bezpečnostné sily a mocenské opory nového režimu.   

Narodili sa a zomreli

1710 v Kláštore svätej Kataríny neďaleko Naháča zomrel Benignius Smrtník, kňaz, františkánky mních a náboženský spisovateľ. Od roku 1689 bol predstaveným kláštora v Malackách a od roku 1701 pôsobil v Kláštore svätej Kataríny. V literárnej i kazateľskej činnosti poučoval slovenský ľud o ideáloch sv. Františka z Asissi a správnych zásadách života i smrti. Jeho najvýznamnejšie dielo Kunsst Dobre umríťi, aneb Sskola duchowny Wnížto každy Werícy krestian učy se od zlého vystríhati a dobre činiti, aby mohol ssťastliwe Život szwug dokonati (Trnava 1697) je písané v kultúrnej západoslovenčine. (* Ladomierska Vieska, 1650)

1732 v Bystričke sa narodil Michal Institoris-Mošovský, evanjelický kňaz, osvietenský, spisovateľ, slovenský národovec. Písal slovenské, maďarské, nemecké i latinské modlitby a básne, bol činný aj publicisticky. Dielom Strom bez korene a čepice bez hlawy. To gest: Nesstastný staw kraginy bez Krále a Města bez wrchnosti (1793) odsúdil Francúzsku revolúciu. Takmer celý svoj majetok odkázal po smrti slovenským školám a bratislavsému evanjelickému lýceu daroval vzácnu knižnicu. (+ 7. 10. 1803)

1873 v Rimavskej Píle zomrel hudobný skladateľ a zberateľ ľudových piesní Ľudovít Vansa. (* 5. 3. 1835)

1894 v Budapešti zomrel spisovateľ, historik umenia a politik František Pulský (Pulszky), rodák z Prešova. (* 17. 9. 1814)

1912 v Muránskej Dlhej Lúke sa narodil Martin Kvetko, politik. Pôvodne veterinár, v rokoch 1945 – 1948 bol významným činiteľom Demokratickej strany. Od roku 1948 žil v emigrácii, kde sa zapojil do činnosti česko-slovenského exilu. Po návrate do vlasti sa stal čestným predsedom obnovenej DS. (+ 3. 6. 1995)

1913 v Dubovom pri Martine sa narodil Michal Považan, literárny teoretik, kritik a vydavateľ. Vyhranil sa ako avantgardný kritik a prívrženec nadrealizmu. Po roku 1948 zmenil svoju orientáciu a stal sa propagátorom socialistického realizmu v literárnej tvorbe. (+ 9. 11. 1952)

1932 v Budapešti zomrel medajlista z prvej novodobej olympiády Alojz Sokol, rodák z Hronca. (* 19. 6. 1871)

1956 v Clevelande (USA) zomrel slovenský historik a politik František Hrušovský. (* 7. 9. 1903)

1969 v Bratislave zomrel maliar Juraj Krén. (* 26. 4. 1925)

10. September

1240 uhorský kráľ Belo IV. udelil mestské výsady obyvateľom Starého Tekova za ich horlivé služby. 

1532 turecké dunajské loďstvo zničilo v bitke pri Komárne vojnové lode uhorského a českého kráľa Ferdinanda I. Habsburského.

1620 požiar i zničil väčšiu časť mesta Skalice. Zhorelo 154 domov aj aj farský kostol so zvonami, s organom a inými vzácnymi pokladmi.

1684 mestečko Podolinec úplne vyhorelo. Požiar vznikol v dome Grety Grelovej, nedbanlivosťou jeho majiteľky. Za asistencie kata ju vyhnali z mesta. V prípade pokusu o návrat jej hrozil trest smrti.

1847 ústredný výbor spolkov triezvosti vyzval presadzovať protialkoholické zákony na sneme. Túto iniciatívu výboru, na čele ktorého boli národne orientovaní katolícki kňazi Štefan Závodník a Juraj Holček, podporila aj Trenčianska stolica.

1849 v súvislosti s pripravovanou reorganizáciou Uhorska a jeho včlenením do jednotného rámca Rakúskej ríše priprvili slovenskí vládni dôverníci Ján Kollár, Ján Hlaváč a František Hanrich pamätný spis – Pro memoria. Tento spis, podporený 30-tisíc podpismi, odovzdala osobitná slovenská deputácia cisárovi Františkovi Jozefovi. V ňom sa žiadalo, aby slovenský hornouhorský národ bol odlúčený od Maďarov a pod starým menom Slovensko (ako Vojvodina Srbská) bol zmenený na zvláštnu korunnú krajinu, bezprostredne podrobenú viedenskej vláde.

1863 delegácia Matice slovenskej vedená jej predsedom Štefanom Moysesom bola na audiencii u Františka Jozefa a poďakovala sa mu za povolenie stanov a štedrý dar (1 000 zlatých) venovaný Matici. Panovník prijal matičiarov veľmi srdečne a v odpovedi ich uistil: “Ja som hotový i napotom vziať pod svoju ochranu verný slovenský národ… Povedzte to aj svojim rodákom”… Slovenská deputácia potom navštívila aj uhorského kancelára grófa Antona Forgáča, ktorého biskup Moyses oslovil po slovensky a odporúčal do jeho ochrany slovenský národ. Gróf Forgáč odpovedal na jeho prívet v plynulej slovenčine a počas rozhovoru s jednotlivými členmi ich ubezpečil o svojej priazni voči slovenskému národu.

1897 americké poriadkové sily začali streľbu do protestujúcich slovenských a poľských baníkov neďaleko mestečka Latimer v štáte Pensylvánia. Zahynulo 21 osôb, z veľkej väčšiny Slovákov, 31 ľudí bolo ťažko ranených.

1898 v Ženeve (Švajčiarsko) zavraždil taliansky anarchista Luigi Luccheni rakúsku cisárovnú a uhorskú kráľovnú Alžbetu (Sissi), manželku Františka Jozefa.

1914 z podnetu Slovenskej ligy v Amerike bol vypracovaný program pod názvom Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských. Jeho autorom bol tajomník ligy Ivan Daxner. V memorande bola zakotvená aj požiadavka sebaurčenia slovenského národa.

1919 v Saint Germain-en-Laye (Franacúzsko) bola podpísaná mierová zmluva medzi Rakúskom a Česko-Slovenskom. Rakúsko uznalo nezávislosť a územnú nedotknuteľnosť ČSR.

1944 vojaci 5. taktickej skupiny povstaleckej armády zaútočili v priestore Priekopy na pravé krídlo nemeckej divízie Tatra. Nemeckým vojskám sa iba s použitím všetkých záloh podarilo udržať svoje postavenia. Počas dvojdňovej ofenzívy padlo vyše 100 slovenských vojakov a 120 bolo zajatých.

1944 Ústredňa židov a Zväz židovských náboženských obcí na Slovensku vyslovili ministrovi školstva SR Jozefovi Sivákovi osobitnú vďaku za jeho angažovanosť v prospech slovenských židov v súvislosti s jeho odchodom z funkcie. 

Narodili sa a zomreli

1382 v Trnave na príznaky malomocenstva zomrel uhorský a poľský kráľ Ľudovít Veľký. Kráľovský dom v Tranve, v ktorom Ľudovít vydýchol naposledy, bol roku 1938 asanovaný a na jeho mieste postavili poštu. (* 5. 3. 1326)

1552 sa narodil Mikuláš Pálfi, uhorský magnát, hodnostár a protiturecký veliteľ.

Mikuláš Pálfi

Mikuláš Pálfi bol zakladateľom moci a slávy šľachtického rodu Pálfiovcov. Vynikol predovšetkým ako vojvodca a odvážny protiturecký bojovník, bol aj obratným diplomatom a obchodníkom. Vo veku 12 rokov sa Mikuláš Pálfi stal pážaťom na dvore cisára a kráľa Maximiliána II. vo Viedni. Napriek nízkemu pôvodu i veku získal vysoké hodnosti, za čo mohol ďakovať nielen svojim schopnostiam a priazni Habsburgovcov, ale aj manželskému zväzku. Zobral si nie veľmi príťažlivú, ale   bohatú Máriu Fuggerovú, ktorej venom bol hrad Červený Kameň aj s rozľahlým panstvom. Roku 1580 sa stal Bratislavským županom a o krátky čas aj hlavným veliteľom Nových Zámkov a celého Preddunajského vojenského okruhu. Po vypuknutí 15 ročnej vojny s Turkami roku 1593 bol najvýznamnejším vojvodcom cisárskej armády. Turkov porazil celkovo v 26 bitkách a z ich moci vydobyl 20 pevností a hradov medzi nimi aj Fiľakovo, Divín, Modrý Kameň či Ostrihom. Za hrdinstvo preukázané pri oslobodzovaní Györu roku 1598 mu cisár Rudolf II. udelil titul ríšskeho grófa a rakúske stavy sa mu odvďačili vzácnym pohárom. Svoje bohatstvo zväčšoval tak, že vojská, ktorým velil, zásoboval produkciou vlastných panstiev. To mu umožnilo podstatne rozšíriť sieť majetkov. Okrem hradu a panstva Červený Kameň sa stal majiteľom Stupavy, Bratislavského, Svätojurského, Pezinského a Plaveckého panstva. Piatim synom a trom dcéram zanechal také bohatstvo, že sláva a moc rodu Pálfiovcov nevybledla ani v nasledujúcich troch storočiach. 

1723 vo Viedni zomrel trenčiansky a liptovský župan, uhorský kancelár Mikuláš Ilešházi. Pochovali ho v Trenčíne. Bol verným prívržencom Habsburgovcov, bojoval proti Tokolymu, Turkom a Františkovi II. Rákocimu. Zaslúžil sa o postavenie morového stĺpu v Trenčíne, zveľadenie kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach a rozšírenie svojho kaštieľa v Dubnici. Na katolícku faru do Dunice povolal Jána Baltazára Magina. Patril medzi tých šľachticov, ktorí Magina poverili vypracovať obranu trenčianskych Slovákov. (* 1653)

1857 v Bytčici sa narodil Anton Bielek, publicista a novinár. Pôvodným povolaním učiteľ, pre slovenské presvedčenie bol vylúčený z učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom. Pôsobil ako redaktor v Národných, Ľudových a Katolíckych novinách. Z dôvodov prenasledovania emigroval roku 1906 do USA. Tu pôsobil ako redaktor Slováka v Amerike a stál aj pri vzniku Slovenskej ligy roku 1907. (+ 27. 1. 1911)

1878 v Bytči sa narodil Milan Alexander Getting, novinár, diplomat. Od roku 1900 žil v USA a po prevrate roku 1918 pracoval na česko-slovenskom veľvyslanectve vo Washingtone ako referent, neskôr konzul. Bol funkcionárom Slovenskej ligy, organizátorom zahraničného odboja a spolusignatárom Pittsburskej dohody. (+ 18. 10. 1951)

1887 v Chyžnom zomrel evanjelický kňaz, spisovateľ a básnik Samo Tomášik, autor hymnickej piesne Hej, Slované. (* 8. 2. 1813)

1919 v Bratislave sa narodil Ladislav Slovák, dirigent a hudobný pedagóg. Bol dlhoročným šéfdirigentom Slovenskej filharmónie. (+ 22. 7. 1999)

1941 v americkom štáte Kalifornia zomrel novinár, publicista a organizátor amerických Slovákov Anton Štefan Ambroze. (* 16. 10. 1867)

1980 v Martine zomrel maliar a grafik Oto Opršal. (* 9. 2. 1926)

2013 v Bratislave zomrel Silvester Krčméry. Bol skaut, lekár, politický väzeň a katolícky disident, ktorý v časoch komunistického režimu zorganizoval na Slovensku rozsiahlu tajnú cirkev. V rokoch 1951 až 1964 bol väznený. Bol jedným z organizátorov Sviečkovej manifestácie v marci 1988 v Bratislave.

11. September

1600 hlavný veliteľ Preddunajska Juraj Turzo na rozkaz kráľa Rudolfa I. obsadil hrad Lednicu. Jej majiteľ Michal Telekeši ušiel do hôr a skrýval sa tam až do decembra. Krutá zima ho prinútila vzdať sa Turzovi. Ten ho postavil pred súd, ktorý ho za mnohé lúpeže odsúdil na smrť.

1626 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň vydal zakladaciu listinu pre bratislavské jezuitské kolégium.

1685 mesto Prešov ovládané Tököliovcami sa vzdalo cisárskemu generálovi Valentinovi Schultzovi. 8 000 cisárskych a 2 000 uhorských vojakov obliehalo Prešov od 19. júla 1685, ale jeho obrancovia odrazili všetky útoky. Ich morálku nedokázalo podlomiť ani bombardovanie mesta ťažkým delostrelectvom a zápaľnými guľami. Až správy o príchode posíl do tábora cisárskych vojsk ich prinútili skončiť odpor. Tvrdošijní stúpenci Imricha Tököliho mohli z mesta slobodne odtiahnuť.

1697 sa odohrala bitka pri Zente (Srbsko). Cisárska armáda pod velením princa Eugena Savojského rozdrvila osmanské vojská. V bitke padlo údajne až 25 000 Turkov. Straty cisárskych boli až neuveriteľne nízke – 429 mŕtvych a 1 568 ranených. Víťazstvo pri Zente prinútilo sultána Mustafu II. rokovať o mierovom ukončení konfliktu s Habsburgovcami, ktorý trval od roku 1683. 

1741 na uhorskom sneme v Bratislave predniesla Mária Terézia zhromaždeným stavom žiadosť o vojenskú a finančnú pomoc vo vojne o habsburské dedičstvo s Pruskom, Bavorskom a Francúzskom. Uhorská šľachta, dojatá jej dramatickým apelom, prisahala panovníčke obetovať život a krv. V priebehu niekoľkých týždňov bolo v Uhorsku zverbovaných 20-tisíc nováčikov, ktorým sa v nasledujúcom roku podarilo vyhnať bavorsko-francúzske vojská z územia Čiech a Rakúska.

1760 Mária Terézia založila uhorskú kráľovskú gardu telesných strážcov. Každá stolica mala do gardy vyslať dvoch mladých šľachticov, ktorí mali 5 rokov slúžiť na cisárskom dvore. Skutočným zámerom panovníčky bolo nevzdelanú a surovú strednú a nižšiu uhorskú šľachtu pobytom vo Viedni prevychovať a pripútať ju k dvoru. Telesná stráž fungovala až do roku 1848.

1825 v Bratislave sa začalo rokovanie uhorského snemu, na ktorom sa prejavili stupňujúce sa maďarizačné snahy. Gróf Jozef Dežöfi (Dessewffy) žiadal prijať zákon zakazujúci vydaj zemianskym pannám a vdovám ak neovládajú maďarský jazyk. Cieľom jeho predlohy bolo, aby sa znížil počet nemaďarskej šľachty. Snem však túto iniciatívu odmietol.

1859 vyšiel patent cisára Františka Jozefa (datovaný 1. 9.) o reorganizácií evanjelickej a kalvínskej cirkvi v Uhorsku, ktorý vypracoval Karol Kuzmány. Nová úprava mala posilniť demokraciu v cirkevných zboroch, zaručiť rovnoprávnosť jednotlivcov a presadiť nový model vnútrocirkevných vzťahov.  Patentom sa obmedzoval vplyv šľachty na cirkevný život. To bola hlavná príčina veľkého odporu proti jeho prijatiu zo strany maďarských a maďarónskych šľachticov na území Slovenska, ktorý sa dostal označenie patentálne boje.   

1943 slovenská vláda prostredníctvom svojho veľvyslanca v Berlíne Matúša Černáka požiadala Nemecko, aby slovenské vojenské jednotky na východe boli používané iba na zaisťovacie akcie a neboli nasadzované do bojových operácií. 

1991 v Bratislave na pôde Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene vznikla iniciatíva “Za zvrchované Slovensko.” Jej cieľom bolo vyhlásením zvrchovanosti a prijatím ústavy obnoviť štátnu samostatnosť Slovenska. Iniciatíva vyzvala politikov, aby zasadli za stôl národnej dohody.

Narodili sa a zomreli

1589 sa v Bytči narodil Imrich Turzo, uhorský veľmož, oravský župan, rektor univerzity vo Wittembergu. (+ 16. 10. 1621)

1645 v Höfleine (Rak.) zomrel gróf Mikuláš Esterházy, uhorský palatín. (* 8. 4. 1582)

1667 v Liptovskej Teplej sa narodil Ján Sinapius, evanjelický kňaz, pedagóg a spisovateľ. Roku 1673 odišiel s otcom Danielom (3. 9.) do exilu a domov sa už nevrátil. Pôsobil v Sasku a v kniežatstve Olešnica v Sliezsku. Bol autorom viacerých latinských a nemeckých príležitostných básní, náboženských prác, divadelných hier, vlastivedných a pedagogických spisov. Zomrel v Olešnici (dnes Poľsko) okolo roku 1710.

1809 v Pešti zomrel, literárny historik, bibliograf Alexej František Horáni. (* 15. 2. 1736)

1870 v Spišskom Štiavniku zomrel spišský biskup Ladislav Zábojský, ktorý ako jeden z mála vysokých cirkevných hodnostárov z druhej polovice 19. storočia prejavoval otvorené sympatie so slovenským národným hnutím.       (* 31. 5. 1793)

1893 v Českom Brezove zomrel Leo Valentín Pantoček, lekár, pyrochemik, vynálezca. Vyrastal v Trnave. Bol priekopníkom dagerotypie a fotografie v Uhorsku. Za objav sklovitej látky (hyalínu) získal na svetovej výstave v Paríži roku 1856 zlatú medailu. (* Kielce, Poľsko 1812)

1933 v Liptovskej Teplej zomrel vydavateľ a redaktor krajanskej tlače v USA Július Schwartz-Markovič. (* 16. 8. 1850)

1996 v Bratislave zomrel dramatik Ján Kákoš. (* 14. 8. 1927)

12. September

1526 turecké vojsko na čele so sultánom Sülejmanom I. obsadilo a vyplienilo Budín.

1658 mesto Krupina žiadalo od kremnickej komory dodávku pušného prachu a gúľ pre svojich vojakov. V odôvodnení žiadosti bolo uvedené, že mešťania pre turecké nebezpečenstvo nemôžu ani cez deň bez obáv opustiť mesto. Ďalej uviedli, že za posledných 11 rokov Turci odvliekli viac ako 300 Krupinčanov, pričom časť z nich na mieste zabili. 

1683 v skorých ranných hodinách zaútočili spojenecké vojská pod velením poľského kráľa Jána Sobieskeho a kniežat Karola Lotrinského, Maximiliána II. Bavorského a Jána Juraja III. Saského na osmanskú armádu, ktorá od júla obliehala Viedeň. Turci na čele s veľkovezírom Kara Mustafom napriek početnej prevahe utrpeli zdrvujúcu porážku. Víťazstvo nad Turkami pri Viedni bolo začiatkom 16 rokov trvajúcej vojny, ktorá sa skončila oslobodením okupovaných častí Uhorska spod osmanského panstva.

1842 slovenský evanjelický kňaz v Pešti a básnik Ján Kollár poslal evanjelickému superintendentovi Pavlovi Jozeffymu list, v ktorom sa zmienil aj o Ľudovítovi Košutovi: “Wčera sem dostal latinský list z Košut (dedina w Turci) od Jiřího Košuta, bratrance powěstného Ludwíka, Redaktora Hírlapu: kde onen tohoto wztekliwcem a střeštencem nazýwa, hnewa se na neho, že se stal nepřitelem swého slowenského rodu a národu a že prej mnozi w Turci zemané slowenské nowiny žádají anobrž i naši prosbu u Wlády z toho ohledu podporowati chteji”.

1869 v Kežmarku otvorili prvú priemyselnú výstavu remeselníkov a podnikateľov zo Spiša.

1902 prišiel do Šaštína osobitný vlak s cisárom Františkom Jozefom. Sprevádzala ho generalita a vojenskí pridelenci jedenástich krajín. Prišli si pozrieť najväčšie manévre rakúsko-uhorskej armády v jej histórii za účasti 100-tisíc vojakov a 300 diel, ktoré sa odohrávali v priestore Záhoria. 

1912 Bratislavu navštívil slávny americký vynálezca a podnikateľ Thomas Alva Edison.

1918 v Budapešti sa konala užšia porada popredných slovenských predstaviteľov o utvorení Slovenskej národnej rady. Na nej sa zúčastnili: Matúš Dula, Emil Stodola, Karol Kuzmány, Viliam Pauliny, Samuel Zoch, Juraj Slávik a Ľudovít Medvecký. Účastníci sa dohodli, aby budúca Národná rada mala 12 členov a boli v nej zastúpené „všetky dosaváď v národe účinkujúce odtienky„. Jej zriadením bol poverený predseda SNS M. Dula.

1944 povstalecká SNR zriadila Radu na obranu Slovenska. Jej úlohou bolo koordinovať vojenské akcie povstaleckej armády a partizánov, čo sa však darilo len čiastočne. Predsedom rady sa stal veliteľ povstaleckých síl plukovník Ján Golian.

1948 SNR v Londýne sa premenovala na SNR v zahraničí. Za jej predsedu bol zvolený Karol Sidor, za námestníka a generálneho tajomníka Peter Prídavok.

Narodili sa a zomreli

1844 v Bratislave zomrel veľkovýrobca hudobných nástrojov a vynálezca František Schöllnast. (* 23. 9. 1775)

1875 v Martine sa narodil Bohuš Kianička, mäsiarsky živnostník a politik.  Pred prvou svetovou vojnou podporoval národné podujatia. Za ČSR sa stal funkcionárom živnostníckych stavovských organizácii, predsedom slovenskej odbočky Čs. živnostnícko-obchodníckej strany a senátorom Národného zhromaždenia. (+ 29. 5. 1938) 

1919 v Devínskej Novej Vsi sa narodil Alojz Winkler, lekár – onkológ, expert onkologického oddelenia svetovej zdravotníckej organizácie. (+ 22. 1.1981)

1920 v Budapešti zomrel právnik, botanik a publicista Žigmund Schiller, rodák z Hurbanova. (* 17. 9. 1847)

1962 v Bratislave zomrel grafik a ilustrátor Alojz Pepich. (* 26. 12. 1926)

1969 v Bratislave zomrel cukrár a zberateľ muzeálnych predmetov Štefan Cyril Parák. (* 22. 12. 1887)

13. September

1446 gubernátor Uhorska Ján Huňady a Ján Jiskra, veliteľ žoldnierskych vojsk najatých brániť záujmy kráľa Ladislava Pohrobka uzavreli v Kremnici mier na obdobie troch rokov. Jiskra sa zaviazal riadne platiť svojich vojakov, aby nedrancovali krajinu. Mier mu zabezpečoval kontrolu v banských a vo východoslovenských mestách a držbu Zvolenského a Spišského hradu.

1540 trojmesačný Ján Žigmund Zápoľský, syn zosnulého uhorského kráľa Jána I. Zápoľského, bol na Rákošskom poli pri Pešti zvolený a korunovaný za uhorského kráľa. Bol to posledný uhorský panovník po otcovi a matke slovanského pôvodu.

1573 kníhtlačiar Krištof Škultéty, rodák z Dolnej Lehoty, adresoval banskobystrickej mestskej rade žiadosť o finančnú výpomoc pri zakúpení matríc a tlačiarenského lisu a zároveň oboznámil vedenie mesta o svojom zámere zriadiť v Banskej Bystrici tlačiareň. Mesto vyhovelo Škultétyho žiadosti až o 4 roky, a tak koncom januára 1578 vyšlo v banskobystrickej tlačiarni prvé knižné dielo. Tlačiareň zanikla na sklonku 16. storočia.

1808 na generálnom konvente Malohontského seniorátu v Tisovci predniesol evanjelický kňaz Matej Holko návrh na založenie verejnej knižnice v Malohonte. Jeho návrh bol jednohlasne prijatý.

1850 minister vnútra Alexander Bach vydal nariadenie o novej organizácii štátnej správy v Uhorsku. Krajina (bez Sedmohradska, Banátu, Vojvodiny a Chorvátska) bola podelená na 5 dištriktov (krajov), pričom župy stratili svoj pôvodný význam. Územie Slovenska bolo rozdelené medzi Bratislavský a Košický dištrikt, ku ktorému patrila aj Podkarpatská Rus. Južná hranica dištriktov kopírovala maďarsko-slovenskú, resp. rusínsku etnickú hranicu, a tak sa spočiatku zdalo, že sa tým čistočne naplnili požiadavky o oddelenie Slovenska.

1924 veselohrou Kocúrkovo od Sama Chalupku sa v Košiciach sa začala činnosť Východoslovenského národného fivadla.

Východoslovenské národné divadlo

Vytvorenie slovenskej profesionálnej scény v Košiciach bolo veľkou kultúrnou udalosťou. Divadlo vzniklo na družstevnej báze a malo dva súbory – činohru a spevohru. Sídlilo v budove bývalého Mestského divadla, o ktorú sa však muselo deliť s maďarskou divadelnou spoločnosťou. Prvé obdobie Východoslovenského národného divadla trvalo šesť rokov. Za ten čas sa na jeho čele vystriedali štyria riaditelia. Napriek veľkej snahe ani jeden nedokázal zastaviť prehlbujúcu sa finančnú krízu, roku 1930 sa oba súbory rozpadli a divadlo zaniklo. Sedem rokov bolo mesto bez profesionálnej scény. Roku 1937 riaditeľ Slovenského národného divadla Antonín Drašar zriadil v Košiciach filiálku, ktorá však mohla pôsobiť iba rok. Pripojením Košíc k Maďarsku roku 1938 divadlo definitívne zaniklo a až do konca vojny sa v Košiciach po slovensky nehralo. V roku 1945 bolo košické divadlo obnovené a pod názvom Štátne divadlo nadviazalo na tradície Východoslovenského národného divadla.

1937 v Bratislave sa začalo zasadanie stálej rady Malej dohody, na ktorom sa minister zahraničných vecí Československa Kamil Krofta pokúsil presadiť tesnejšiu spoluprácu jej členov najmä vo vojenskej oblasti. Ministri zahraničia Rumunska a Juhoslávie však zostali k jeho iniciatíve zdržanliví. 

1944 nemecké vojenské jednotky postupujúce zo severnej Oravy obsadili Dolný Kubín.

Narodili sa a zomreli

1606 v Chtelnici sa narodil Martin Palkovič, fyzik a filozof, príslušník jezuitského rádu. Po skončení teologických štúdií pôsobil na novovzniknutej Trnavskej univerzite. V roku 1649 bol zvolený za jej rektora a túto funkciu zastával 11 rokov. Potom prešiel na univezitu do Košíc, kde ho taktiež zvolili za rektora. (+ 15. 9. 1662)

1693 vo Viedni sa narodil Jozef Emmanuel Fischer von Erlach, architekt a staviteľ. Na Slovensku spolupracoval na stavbe atmosferických parných strojov (tzv. ohňových strojov) v stredoslovenskej banskej oblasti.                 (+ 29. 6. 1742)

1705 v meste Izmit (Turecko), zomrel kežmarský rodák a vodca protihabsburského povstania Imrich Tököli. (* 25. 9. 1657)

1831 v Ostrihome zomrel arcibiskup kardinál Alexander Rudnai, uhorský prímas. Bol veľkým podporovateľ slovenských jazykových a kultúrnych snáh a aj uvedomelým Slovákom. Pripisuje sa mu výrok: “Slovák som, a ak aj budem na svätopeterskom stolci, Slovákom zostanem.” (* 4. 10. 1760)

1864 v Spišskej Starej Vsi sa narodil Ferdinand Katona, maliar impresionista. Venoval sa najmä figurálnej tvorbe, ako krajinára ho ovplyvnil Ladislav Medňanský. Maľoval pohľady na Vysoké Tatry i motívy z južného Slovenska a Balatonu. Za svoje diela získal viacero medzinárodných ocenení. (+ 1. 8. 1932)

1897 v Šuranoch – Nitrianskom Hrádku sa narodil Vojtech Tvrdoň, roľník a politik. Počas okupácie južného Slovenska Maďarskom sa aktívne zapojil do národného hnutia a tiež pomáhal prenasledovaným Židom, za čo bol internovaný v koncentračnom tábore v Nagykanizsi (Maďarsko). Po vojne sa stal funkcionárom a poslancom DS v SNR. Po komunistickom prevrate bol odvolaný z poslaneckej funkcie a ako odporca kolektivizácie obvinený z velezrady a odsúdený na desaťročné väzenie. Zomrel v leopoldovskej trestnici. (+ 22. 12. 1958)

1916 v Pacove (Česko) sa narodila Magda Lokvencová-Husáková, právnička, režisérka a herečka. Po zatknutí manžela Gustáva Husáka pracovala ako kustód divadelných zbierok, kde založila dokumentárnu zbierku.                    (+ 17. 1. 1966)

1929 v Mýte pod Ďumbierom sa narodil Ján Števček, literárny kritik, historik, publicista a dramaturg. (+ 26. 9. 1996) 

1986 v Bratislave zomrela herečka Oľga Borodáčová-Országhová. (* 16. 12. 1899)

14. September

1763 uhorská kráľovná Mária Terézia založila v Senci hospodársku školu Collegium oeconomicum. Bola to prvá ekonomická odborná škola v Uhorsku. Vyučovanie viedli členovia rádu piaristov. 

1833 vyhorela celá horná časť mestečka Detva. Požiar zničil 108 domov aj s hospodárskymi stavbami a vyžiadal si niekoľko ľudských životov.

1869 pustošivý požiar postihol obec Dechtice. Zhorelo 84 domov, 44 stodôl naplnených úrodou, kostol, škola a fara.

1870 sa v Trnave konalo zakladajúce valné zhromaždenie Spolku svätého Vojtecha, najmasovejšej slovenskej organizácie.

Spolok svätého Vojtecha

Už od počiatku päťdesiatych rokov sa slovenskí katolíci pokúšali založiť si vlastnú organizáciu na šírenie tlače medzi ľudom, lebo celouhorský Spolok sv. Štefana, ktorý vznikol roku 1849, nevyhovoval slovenským potrebám. Po dlhých prieťahoch v decembri 1869 ostrihomský arcibiskup Ján Šimor potvrdil stanovy Spolku sv. Vojtecha. Na trnavskom valnom zhromaždení sa zišlo 500 katolíckych kňazov, učiteľov a laikov, ktorí zvolili správu a funkcionárov SSV. Predsedom sa stal trnavský vikár Henrik Sajbeli, za podpredsedu bol zvolený Štefan Závodník. Hlavnému iniciátorovi Spolku Andrejovi Radlinskému sa ušla funkcia doživotného podpredsedu. Zhromaždenie ďalej zvolilo 60-členný výbor a do ďalších funkcií osvedčených slovenských katolíckych národovcov: Správcom sa stal Juraj Slotta, účtovníkom Ján Palárik a pokladníkom Ján Juriga. Úlohou SSV bolo vydávanie katolíckej literatúry a jej šírenie medzi slovenským ľudom. Spolok vydával aj Katolícke noviny a obľúbený kalendár Pútnik svätovojtešský. Sídlom sa stala Trnava. Napriek rôznym prekážkam, ktoré mu kládli štátne orgány Uhorska, ale aj Česko-Slovenskej republiky sa už roku 1875 stal najmasovejšou slovenskou organizáciou. Združoval katolíckych veriacich doma i v zahraničí. Na začiaku 20. storočia mal už vyše 20-tisíc členov a pred vypuknutím 2. svetovej vojny sa mohol opierať o 100-tisícovú členskú základňu. Po roku 1945 došlo k útlmu jeho činnosti a k rozpusteniu členskej základne.

1919 na zjazde slovenskej roľníckej jednoty v Bratislave bola ustanovená Národná republikánska strana roľnícka.

1944 veliteľ nemeckých síl na Slovensku generál SS Berger bol z dôvodov neschopnosti odvolaný zo svojej funkcie a nahradený generálom polície Hermanom Höfflem.

1944 nemecké jednotky obsadili Prievidzu.

1947 Povereníctvo vnútra vydalo správu o „odhalení protištátneho sprisahania na Slovensku“.

Protištátne sprisahanie na Slovensku

Správa o tzv. protištátnom sprisahaní, ktorého cieľom malo byť obnovenie slovenského štátu a aj atentát na prezidenta Beneša bola oznámená tlačou v nasledujúci deň. V skutočnosti to bola účelová provokácia zosnovaná komunistami a podporovaného českými politickými stranami i samotnou prezidentskou kanceláriou (19. 5. 1947). Následne sa rozbehlo vyšetrovanie a zatýkanie na celom Slovensku, sprevádzané brutálnym násilím bezpečnostných zložiek. Cieľom akcie bola diskreditácia DS, najmä jej katolíckeho krídla. V priebehu niekoľkých týždňov bolo zatknutých takmer dvetisíc osôb, medzi nimi aj obaja generálni tajomníci DS Miloš Bugár a Ján Kempný. Orgány Národnej bezpečnosti zaobchádzali so zaistenými mimoriadne brutálne a viacerí z nich zomreli na následky „vypočúvania“. Odhalenie sprisahania destabilizovalo DS a vyvolalo krízu na Slovensku, ktorú vedenie slovenských komunistov na čele s Gustávom Husákom využilo na upevnenie svojich mocenských pozícií. (18. 11. 1947) Na začiatku roku 1948 sa už v tajnosti pripravoval veľký súdny proces s údajnými organizátormi tzv. protištátnej skupiny a malo byť vynesených 14 trestov smrti. Februárový prevrat však zmenil pôvodnú réžiu a preto boli tresty miernejšie.

1991 v Bratislave vznikla občianska iniciatíva Za spoločný štát, ktorá sa usilovala zachrániť Československo. Jej protagonisti deklarovali, že boj za spoločný štát je aj bojom za demokraciu.

Narodili sa a zomreli

1786 v Skalici sa narodil Fraňo Madva, katolícky kňaz, ľudový liečiteľ a bylinkár. Popri kňazskom povolaní sa venoval bylinkárstvu a liečiteľstvu. Získal takú povesť, že ho na jeho fare v Nitrianskom Rudne vyhľadávali zástupy ľudí, ale aj prominentní pacienti z Uhorska i Európy. Patril k nim aj politik a novinár Ľudovít Košut, básnik Ján Araň (Arany) a dramatik Imrich Madáč (Madách). Roku 1844 ho navštívil aj Ľudovít Štúr a Madva sa mu takto prihovoril: “Vidíte pán brat, my sme kolegovia. My obaja liečime chorý národ, ja telesne a vy duchovne. Nuž Pán Boh nám obom pomáhaj.” (+ 20. 8. 1852)

1886 v Osuskom sa narodil Štefan Janšák, stavebný inžinier, archeológ, historik.

Štefan Janšák

Od mladosti bol publicisticky aktívny a za kritické články bol roku 1910 odsúdený na polročné väzenie. Krátko po Prevrate roku 1918 sa stal členom Dočansej Šrobárovej vlády. Za ČSR pôsobil vo vysokých funkciách na Ministerstve verejných prác a na úrade štátnej stavebnej služby pre Slovensko. Napriek technickému vzdelaniu ťažiskom jeho vedeckého úsilia bola vlastiveda a história. Systematicky sa zaoberal aj archeológiu, objavil a čiastonč preskúmal takmer 400 archeologických lokalít. Slovenskú historiografiu obohatil syntetickou prácou Slovensko v dobe uhorského feudalizmu (1932) a viacerými biografiami popredných osobností našej hnárodnej minulosti, z ktorých Život dr. Pavla Blahu (1947) patrí medzi dodnes neprekonané diela tohto historického žánru. (+ 8. 4. 1972)

1937 v Lánoch (Česko) zomrel niekdajší prezident a spoluzakladateľ ČSR Tomáš Garrigue Masaryk. (* 7. 3. 1850)

1975 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ a dirigent Teodor Hirner.           (* 20. 4. 1910)

1979 v Bratislave zomrel evanjelický kňaz, básnik a prekladateľ Emil Boleslav Lukáč. (* 1. 11. 1900)

2014 v Banskej Bystrici zomrel hokejový útočník a majster sveta z roku 2002 Miroslav Hlinka, ktorý spáchal samovraždu. (* 31. 8. 1972)

15. September

1567 jezuiti opustili svoju rezidenciu v Trnave a odišli z Uhorska. Do Trnavy prišli v roku 1561 na pozvanie arcibiskupa Mikuláša Oláha. Keďže to boli cudzinci, poväčšine Španieli a Taliani, nedokázali nadviazať bližšie vzťahy s miestnym obyvateľstvom, a tak sa im misionárska činnosť nedarila. Rozhodnutie jezuitov opustiť Trnavu urýchlil aj požiar ich rezidencie.

1599 katastrofálny požiar postihol Levoču. Neporušených zostalo len 45 domov a starý kláštor. Túto smutnú udalosť pripomína aj latinský chronostikon na levočkej radnici: SepteMbrIs ter quInta Vrbs LeVtsChoVIaLVCe planxIt In Igne, atros CorrVIt In Cineres (septembra pätnásteho mesto Levoča nad hrozným ohňom nariekalo a zmenilo sa na popol).

1826 z Bratislavy do Pešti presťahovali slepecký ústav, ktorý tu v predchádzajúcom roku založil Ján Rafael Beitl. Bol to desiaty slepecký ústav na svete.

1862 za riaditeľa štátneho katolíckeho gymnázia v Banskej Bystrici bol vymenovaný Martin Čulen, ktorý sa zaslúžil o slovenský charakter tejto školy. Hlavným vyučovacím jazykom sa počas jeho pôsobenia stala slovenčina. Gymnázium malo vynikajúcu úroveň, takže ho navštevovali aj mnohí evanjelici, medzi nimi i Svetozár Hurban Vajanský. V júni roku 1867 sa však výbor Zvolenskej župy z podnetu župného notára Belu Grunwalda obrátil na ministra školstva so žiadosťou, aby Čulena odstránil z vedenia školy a spolu s ním aj viacerých slovenských profesorov. Dôvodom mala byť nevlastenecká výchova študentov a panslávske pletichy organizované na tomto gymnáziu.  Minister Jozef Eötvös okamžite žiadosti vyhovel a bystrické gymnázium stratilo svoj slovenský charakter.

1885 v Martine založili Kníhkupecko-nakladateľský účastinný spolok, ktorého úlohou bolo šírenie slovenskej tlače.

1889 v Bratislave sa zišli predstavitelia Všeobecnej robotníckej strany Uhorska a Rakúskej sociálnodemokratickej strany a rokovali o vytvorení uhorskej sociálnodemokratickej strany. Účastníci porady odporúčali všetkým robotníckym spolkom usporiadať 1. 5. 1890 oslavy, tak ako to odporúčal kongres II. internacionály.

1908 v Budapešti zorganizovali slovenskí poslanci Metod Bella, Milan Hodža a Ferko Skyčák politické zhromaždenie 88 zástupcov slovenského roľníctva. Ich snahou bolo posilniť roľnícku základňu Slovenskej národnej strany a presadiť sa do jej vedenia. Ich úsilie stroskotalo na odpore konzervatívnych síl v SNS.  

1920 po demisii ministerského predsedu Vlastimila Tusařa v predchádzajúci deň prezident T. G. Masaryk vymenoval úradnícku vládu na čele s Janom Černým. Ministrom pre správu Slovenska sa stal Martin Mičura.

1939 sa skončilo poľské ťaženie Slovenskej armády, jej jednotky boli stiahnuté z územia Poľska. Straty Slovenskej armády boli 18 mŕtvych, 46 ranených a 11 nezvestných.

1940 v Bratislave bola založená Katolícka akadémia, ktorá sa členila na 5 sekcií a združovala vyše polstovky katolíckych vedeckých a kultúrnych pracovníkov.

1944 ríšsky protektor v Čechách a na Morave Karl Hermann Frank vydal nariadenie, na základe ktorého sa pokus o prekročenie hranice medzi Protektorátom a Slovenskom trestal smrťou.

1944 jednotky nemeckej divízie Tatra sa neďaleko Kraľovian spojili s oddielmi bojovej skupiny Schäfer, ktoré postupovali od Ružomberka na západ. Tým sa Nemcom podarilo dosiahnuť jeden z najdôležitejších strategických cieľov ich ťaženia na Slovensku – získať kontrolu nad  železničnou traťou Žilina – Kysak – Košice.

1945 SNR vydala dekrét  o pracovnej povinnosti. Vzťahoval sa na mužov od 16 do 55 rokov a ženy od 18 do 45 rokov.

1950 zo svojho sídla v Spišskej Kapitule bol agentami štátnej bezpečnosti unesený biskup Ján Vojtaššák. Pod zámienkou, že ho odvezú na schôdzku kňazov v Trenčíne bol vylákaný z biskupskej rezidencie a dopravený do vyšetrovacej väzby v pražskej väznici Ruzyň.

Narodili sa a zomreli

1662 v Košiciach zomrel rektor tunajšej univerzity filozof a fyzik Martin Palkovič. (* 13. 9. 1606)

1819 v Rakši sa narodil Andrej Hodža, evanjelický kňaz a národovec. Pôvodne mal zdediť po otcovi mlynárske remeslo, no na príhovor staršieho brata Michala Miloslava Hidžu vyštudoval gymnázium v Rožňave, teológiu v Bratislave a Jene a nastúpil na kňazskú dráhu ako kaplán u brata na evanjelickej fare v Liptovskom Mikuláši. Za rozširovanie Žiadostí slovenského národa v roku 1848 bol uväznený. Po revolúcii pôsobil ako evanjelický kňaz v Sučanoch a aktívne pracoval v národnom i matičnom hnutí. Za veľkého požiaru roku 1858 vyhorel sučiansky kostol a A. Hodža takmer rok konal služby Božie v chráme bez strechy a okien aj za najväčšej nepohody. Spôsobil si záduch, na ktorý trpel až do konca života. (+ 28. 7. 1888)

1901 v Skalici sa nardodil Janko Blaho, právnik, operný spevák a zberateľ ľudových piesní. Vyštudoval právo, ale talent a láska ku spevu ho napokon priviedli na divadelné dosky. Roku 1927 ho dirigent Vítěslav Nedbal angažoval ako lyrického tenoristu do operného súboru SND v Bratislave ako prvého slovenského profesionálneho speváka. Intenzívne sa venoval zbieraniu ľudovej hudby z oblasti Záhoria a pôsobil ako pedagóg na hudobnom konzervatóriu, neskôr aj na VŠMU v Bratislave. (+ 24. 4. 1981)

1913 v Budapešti zomrel univerzitný profesor, člen uhorskej akadémie vied orientalista a cestovateľ Armin Vámbery (Vamberger), rodák z Dunajskej Stredy. (* 19. 3. 1832)

1921 v Banskej Bystrici sa narodil Ivan Bukovčan, slovenský dramatik a publicista autor známej divadejnej hry Tanec nad plačom. (+ 25. 5. 1975)

1943 v Hornej Lehote sa narodil Ivan Bortel, strojný inžinier, čs. reprezentant v horolezectve. (+ 31. 5. 1970)

1968 v Piešťanoch zomrel niekdajší majiteľ a úspešný budovateľ tunajších kúpeľov Ľudovít Winter. (* 1. 11. 1870)

16. September

1377 uhorský kráľ Ľudovít I. položil základný kameň kostola a kláštora pre pustovníkov v Marianke. Stavba bola dokončená roku 1380 a pustovníci boli začlenení do rádu pavlínov.

1645 povereníci uhorského a českého kráľa, rímsko-nemeckého cisára Ferdinanda III. a sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho uzavreli mier v Linzi (Rakúsko), čím sa skončilo aj povstanie uhorskej šľachty, ktoré vypuklo vo februári 1644. Mier zaviedol v Uhorsku úplnú náboženskú slobodu pre všetky vrstvy obyvateľstva a priznal právo protestantom reštituovať 400 kostolov, ale uhorský klérus a niektorí katolícki magnáti odmietli na sneme v Bratislave tieto body mierovej zmluvy ratifikovať. 

1682 vodca kurucov Imrich Tököli bol pod Fiľakovským hradom korunovaný za kráľa Horného Uhorska. V prítomnosti šiestich tisícok šľachticov mu budínsky paša Uzun Ibrahim odovzdal vladárske insígnie a ochranný sultánov list. Tököliho kráľovstvo bolo vazalským štátom Osmanskej ríše, ktorej malo platiť ročný tribút vo výške 40 000 zlatých. Rozprestieralo sa na území stredného a východného Slovenska. Aj preto I. Tököliho nazývali aj slovenským kráľom.

1774 evanjelikom bolo nariadené, aby prispievali na obnovu a výstavbu katolíckych kostolov a iných cirkevných budov.

1840 Ľudovít Štúr si pádom zo schodov v dome obchodníka a národovca Jaroslava Pospíšila v Hradci Králové (Česko) zlomil ruku a musel sa tu zostať liečiť. Pritom sa zaľúbil do Marie Pospíšilovej, ktorá mu lásku opätovala. Po úpornom vnútornom boji však Štúr potlačil svoje city a pred osobným šťastím dal prednosť práci pre slovenský národ.

1845 katolícki duchovní účinkujúci na Horehroní založili v Banskej Bystrici Pohronský spolok. Inicátorom bol mladý kaplán pôsobiaci v Beňuši Július Plošic. Jeho členovia sa snažili prostredníctvom tlače šíriť vzdelanosť, vyvíjať osvetovú činnosť, bojovať proti alkoholizmu a podnietiť záujem o slovenský jazyk. Cieľom bolo zvýšiť hospodárske položenie a národné povedomie širokých vrstiev zanedbaného horehronského ľudu. Najväčšie úspechy spolok dosiahol za predsedníctva katolíckeho farára v Hronci Tomáša Hromadu. Zanikol v revolúcii roku 1848.

1848 na tajnom zhromaždení vo Viedni v hostinci u Šperla za účasti takmer 500 ľudí bola ustanovená Slovenská národná rada ako vrcholný orgán Slovákov v nastávajúcom ozbrojenom zápase za národné práva. Skladala sa z politickej a vojenskej sekcie. Prvú reprezentovali Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža a Ľudovít Štúr. V čele vojenskej sekcie stáli Bedrich Bloudek, František Zach a Bernard Janeček. Tajomníkmi SNR sa stali Bohuš Nosák a Jaroslav Borik. Zhromaždení boli oboznámení s programom SNR – oslobodiť Slovákov spod maďarského jarma pomocou ozbrojeného boja a zložili jej prísahu. Najväčším nedostatkom SNR bola chaotická príprava ozbrojeného povstania a jej náboženská jednofarebnosť, keďže v nej nefiguroval žiadny reprezentant slovenských katolíkov. To sa negatívne odzrkadlilo v septembrovej dobrovoľníckej výprave na Slovensko.

1862 na slovenskom evanjelickom gymnáziu v Revúcej sa začalo vyučovať. Škola sa v krátkom čase zaradila medzi najkvalitnejšie vzdelávacie ústavy v Uhorsku, a to napriek chýbajúcej štátnej podpore.

1914 hlavné veliteľstvo ruskej armády vydalo výzvu k Slovákom. V nej sa proklamovalo, že Rusko má v úmysle vybojovať práva a spravodlivosť všetkým utláčaným národom Rakúsko-Uhorska.

1941 do prevádzky bola uvedená zdvojkoľajnená trať Bratislava-Leopoldov.

1944 povstalecka stíhačka Messerschmidt 109 zostrelila nad stredným Slovenskom nemecké lietadlo Junkers 88. Bol to prvý nemecký stroj zostrelený povstaleckými leteckými silami.

1944 v Banskej Bystrici bol zriadený Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku, ktorý mal koordinovať činnosť partizánskych skupín.

1971 prvý tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Leonid Iľjič Brežnev poslal pionierom základnej školy v Levoči osobný dar. Tvorili ho album sovietskych známok, album 100 rokov Lenina a album 50 rokov Leninovej strany.

Narodili sa a zomreli

1855 v Hanigovciach sa narodil Anton Beskid, právnik a rusínsky politik, guvernér Podkarpatskej Rusi od roku 1923. V roku 1910 bol zvolený za poslanca uhorského parlamentu, kde zastupoval záujmy Rusínov, roku 1918 ho revolučná vláda Michala Károlyho vymenovala za ministra pre rusínske záležitosti. V Prešove založil Rusínsku národnú radu a roku 1919 podnikol cestu do USA, kde si u rusínskych vysťahovalcov osvojil myšlienku spojenia uhorských Rusínov s ČSR. Na Parížskej mierovej konferencii roku zastupoval sa zaslúžil o pripojenie Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku. Za odmenu bol vymenovaný za jej guvernéra a v tejto funkcii pôsobil až do smrti.  Začiatkom tridsiatych rokov sa usiloval o autonómiu pre Podkarpatskú Rus, ale neuspel. (+ 16. 6. 1933)

1921 v Starom Smokovci sa narodil Břetislav (Slávo) Cagašík, všestranný športovec, ale najmä vynikajúci horolezec a lyžiar. Roku 1944 uskutočnil mimoriadne náročný prvovýstup Žltou stenou vo Vysokých Tatrách. (+ 19. 11. 1948)

17. September

1374 uhorský a poľský kráľ Ľudovít Veľký otvoril v Košiciach snem poľskej šľachty. Poľským stavom prisľúbil zachovať daňovú slobodu. Na rokovaniach poznamenal, že poľskí páni nenávidia dane ako mor.

1382 Mária, dcéra kráľa Ľudovíta Veľkého a Alžbety Kotromaničovej a snúbenica českého princa Žigmunda bola v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) korunovaná za uhorskú kráľovnú. Po prvýkrát zasadla na uhorský trón žena. Keďže nemala ani 12 rokov, vládla za ňu jej matka. Podľa kronikárov bola vysoká plavovlasá, neveľmi pekná, ale milá a nežná, utiahnutá a vážna.

1663 niekoľkotisícový oddiel Turkov a Tatárov sa v skorých raných hodinách pokúsil zmocniť Pezinka, ale neuspel. Útočníkom sa však podarilo vtrhnúť do Svätého Jura, kde 60 obyvateľov zabili a 500 odvliekli do otroctva.

1848 Komárno postihol pustošivý požiar, spôsobený pravdepodobne cisárskymi vojakmi. Zhorelo 1 000 domov. Uhorský snem odhlasoval mestu ako nutnú výpomoc 300-tisíc zlatých bezúročnej pôžičky splatnej za 5 rokov. 

1863 obec Hlboké, kde pôsobil ako kňaz Jozef Miloslav Hurban, úplne vyhorela.

1894 v Chicagu (USA) sa konalo prvé valné zhromaždenie na americkej pôde oživenej Matice slovenskej. Vtedy mala už 1 200 členov.

1914 ruský cár Mikuláš II. prijal v Petrohrade deputáciu predstaviteľov slovenských a českých spolkov v Rusku. Ubezpečil ich, že podporí ich snahu o obnovenie Českého kráľovstva pod dynastiou Romanovcov. V rozhovore s predstaviteľom Varšavskej besedy slovenským podnikateľom Jánom Orzághom sa osobitne informoval o pomeroch Slovákov.

1924 v Košiciach vypukol štrajk zamestnancov mestskej dopravy. Skončil sa akceptovaním mzdových požiadaviek štrajkujúcich, čo znamenalo zvýšenie platov o viac ako štvrtinu.

1944 na moste cez Hron k časti Hájniky v Sliači povraždili demoralizovaní partizáni 11 ľudí, keď ich predtým aj neľudsky mučili. Udalosť odsúdila aj povstalecká SNR a vinníci boli popravení. Bol to však jeden z mála prípadov, keď sa voči svojvoľnému počínaniu partizánov energicky zakročilo.

1944 v Banskej Bystrici sa konal kongres, na ktorom sa zlúčila KSS so Sociálnodemokratickou stranou.

Narodili sa a zomreli

1814 v Prešove sa narodil František Pulský (Pulszky), uhorský politik, spisovateľ a historik umenia. Počas revolúcie v rokoch 1848-1849 bol prívržencom Ľudovíta Košuta a zastával viacero významných funkcií v uhorskej vláde. Po jej potlačení emigroval a bol v neprítomnosti odsúdený na smrť. Amnestia roku 1857 mu umožnila návrat do vlasti a od roku 1869 bol celé štvrťstoročie riaditeľom uhorského národného múzea. Napriek poľsko-slovenskému pôvodu bol veľkým odporcom slovenských národných a kultúrnych snažení. (+ 9. 9. 1894)

1847 v Hurbanove (Stará Ďala) sa narodil Žigmund Schiller, právnik, botanik a publicista. Popri advokátskej praxi sa venoval žurnalistike a botanike. Opísal flóru viacerých lokalít na Slovensku a počas pobytu vBratislave v rokoch 1880- 1884 bol hlavným reaktorom novín Pressburger Zeitung. (+ 12. 9. 1920)

1852 v Dolnom Kubíne sa narodil Andrej Halaša, právnik, redaktor, prekladateľ a etnograf. Bol pokladníkom SNS a aj Muzeálnej slovenskej spoločnosti, pre ktorú zozbieral množstvo exponátov a takmer 20-tisíc slovenských ľudových piesní, čím sa zaradil medzi najvýznamnejších zberateľov slovenského folklóru. Bol neúnavným organizátorom Slovneského spevokolu a jeho divadelnej zložky. Ako režisér nacvičil vyše 300 predstavení a zahral okolo 170 postáv. (+ 4. 4. 1913)

1861 v Budapešti zomrela organizátorka detských opatrovní a ženského hnutia, grófka Terézia Brunšviková, rodáčka z Bratislavy. (* 27. 7. 1775) 

1883 v Dlhom Poli sa narodil Martin Mičura, právnik a politik. Patril medzi signatárov Martinskej deklarácie a po prevrate roku 1918 sa politicky angažoval sa v SĽS. V roku 1925 sa s ňou rozišiel a pôsobil v Československej strane ľudovej. Bol predsedom jej slovenskej (krajinskej) organizácie. Za SR bol predsedom Najvyššieho súdu a podpredsedom Štátnej rady. Roku 1945 bol z nemocničného lôžka odvlečený do ZSSR kde zahynul.

1891 vo Viedni zomrel fyzik, matematik a vynálezca v oblasti fotografie, Jozef Maximilián Petzval, rodák zo Spišskej Belej. (* 6. 1. 1807)

1947 v Zelenči sa narodil slovenský herec a režisér Jozef Bednárik. V roku 1986 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. (+ 22. 8. 2013)

1968 v New Yorku (USA) zomrel exilový politik Fedor Hodža, ktorý pracoval v Rade slobodného Československa. (* 4. 11. 1912)

1974 v Bratislave zomrela sochárka a spisovateľka Alina Ferdinandyová.      (* 11. 8. 1926)

18. September

1497 uhorský kráľ Vladislav I. udelil mestské výsady Bánovciam nad Bebravou. Obyvatelia sa však nedokázali vymaniť spod zvrchovanosti rodu Podmanických a tak sídlo aj naďalej zostalo poddanským mestečkom.

1684 cisársky generál Valentin Schulcz napadol opevnený tábor na Šibenej hure pri Prešove, v ktorom sa nachádzalo 7 000 kurucov na čele s Imrichom Tökölim. Cisárski vojaci tábor dobyli a zabili 500 pešiakov. Zmocnili sa celého delestrelectva a začali ním ostreľovať Prešov. Tökölimu sa aj s časťou jazdy podarilo ujsť na hrad Regec (Maďarsko).

1739 v Belehrade bol medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou uzavretý mier. Monarchia stratila takmer všetky územia získané na základe mieru v Požarevaci pred dvoma desaťročiami.

1809 v kaštieli Jána Feješa v Nižnom Skálniku sa konalo zakladajúce zasadanie Malohontskej učenej spoločnosti.

Malohontská učená spoločnosť

Jej cieľom bolo šírenie vzdelanosti a pozdvihnutie upadajúceho zemianstva. Nadväzovala na činnosť seniorátnej knižnice v Nižnom Skálniku, ktorá vznikla v predchádzajúcom roku. Zakladajúcim členom spoločnosti bol inšpektor evanjelických cirkví v Malohonte, zeman Ján Feješ a evanjelickí kňazi Matej Holko a Samuel Kollár. K nim sa postupne pridali cirkevní i svetskí vzdelanci. Najčastejším miestom stretávania sa členov spoločnosti bol dom Holkovcov. Na svojich pravidelných výročných schôdzach, tzv. solenniách, jej členovia prednášali vlastné práce a diskutovali o dosiahnutých výsledkoch. Názov Solennia niesol aj zborník vydávaný spoločnosťou. Dohromady ho vyšlo 25 zväzkov, ktoré obsahovali zväčša latinské rozpravy z teológie, filozofie, pedagogiky, etnografie a histórie. Odzrkadľoval sa v nich duch osvietenstva, tolerancie a národnostnej znášanlivosti, čo pozitívne hodnotili aj recenzie v zahraničných časopisoch. Relatívne veľký náklad zborníka – až 400 kusov – mohol vychádzať len vďaka mecenášom, najmä Jánovi Feješovi a železiarskemu podnikateľovi Martinovi Šturmannovi. Spoločnosť aktívne pracovala 34 rokov a vykonala mnoho záslužnej vzdelávacej a národnobuditeľskej práce.

1848 asi tristočlenný slovenský dobrovoľnícky zbor, ktorý sa skladal z Čechov, viedenských Nemcov a asi 50 Slovákov sa priblížil k moravsko-slovenským hraniciam neďaleko Vrboviec. K dobrovoľníkom sa prihovoril Ľudovít Štúr: “Bojovníci, pozrite na otvorenú dolinu, tá nás vedie k cieľu nášmu. Za tými vŕškami, tam leží Slovensko, rodina naša, národ ubiedený utláčaný, od tisíc rokov všetkej samostatnosti zbavený, národ povrheľ. Rozvili sme u zástavy naše, vidíte ich povievať nad hlavami. Sľúbte nám, že ich neopustíte v žiadnom boji, v žiadnom nebezpečenstve.” Po prekročení hraníc sa k zboru pripojilo niekoľko sto dobrovoľníkov z podjavorinských kopaníc a spoločne tiahli na Myjavu.

1939 Sovietsky zväz uznal Slovenskú republiku a nadviazal s ňou diplomatické styky.

1944 na letisku Tri Duby neďaleko Sliača pristáli dve americké bombardovacie lietadlá typu B-17. Jedno priviezlo šesťčlennú americkú vojenskú misiu na čele s poručíkom J. Holtom a v druhom bola prepravená britská vojenská misia, na čele ktorej bol major H. Seymour.

1944 povstalecké letecké sily zaútočili na piešťanské letisko, kde sa im na zemi podarilo zničiť 6 nemeckých lietadiel. 

Narodili sa a zomreli

1746 v Debrecíne (Debrecen, Maďarsko) zomrel lekár a prírodovedec Daniel Fischer, rodák z Kežmarku. (* 4. 11. 1695)

1885 vo Svätom Antone sa narodil Michal Buzalka, katolícky kňaz, titulárny biskup. Bol rektorom seminára v Trnave a Bratislave. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako poľný vikár slovenskej armády. Roku 1951 bol v procese spolu s Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdený na doživotné väzenie, roku 1960 bol amnestovaný. (+ 7. 12. 1961)

1915 v Suchej nad Parnou sa narodil Blahoslav Hečko, esejista a prekladateľ. Patril k medzinárodne uzávaným autorom umeleckého prekladu z románskych jazykov (najmä z taliančiny) do slovenčiny. (+ 22. 12. 2002)

1935 počas vysokohorskej túry na Ďumbieri v Nízkych Tatrách zahynul maliar Zoltán Palugyay. (* 9. 11. 1898)

1961 pri leteckom nešťastí v Ndole (Zambia) zahynul slovenský diplomat žijúci v emigrácii Vladimír Fábry. Spolu s ním sa zabil aj generálny tajomník OSN Dag Hammarskjöld. Lietadlo, ktoré ich viezlo, bolo úmyselne zostrelené belgickou stíhačkou. (* 23. 11. 1920)

19. September

1536 uhorský snem článkom 46 uzákonil Bratislavu za hlavné mesto Ferdinandom I. kontrolovanej časti Uhorska.

Hlavné mesto Uhorska

Bratislava mala zostať hlavným mestom dovtedy, kým nebude obnovená jednota krajiny. Po tom ako sa v septembri 1529 Ferdinandov protivník v boji o korunu Ján I.  Zápoľský s pomocou Turkov opäť zmocnil Budína, Uhorská komora sa presídlila do Bratislavy. Mesto sa stalo aj sídlom Miestodržiteľskej rady a korunovačným mestom. Schádzal sa tu aj uhorský stavovský snem a od roku 1608 boli na bratislavskom hrade uchovávané aj uhorské korunovačné klenoty. Aj po vyhnaní Turkov z Uhorska a oslobodení Budína roku 1686 zostala Bratislava a hlavným mestom aj naďalej, keďže jej poloha v blízkosti Viedne vyhovovala habsburským panovníkom. Táto skutočnosť sa najmä v 18. storočí prejavila rozsiahlou stavebnou činnosťou. V meste i na jeho okolí vyrástlo množstvo nových budov a palácov a počet obyvateľov vzrástol z necelých 8 tisíc (1715) na 38-tisíc roku 1785. Za vlády Jozefa II. roku 1784 boli Uhorská komora a Miestodržiteľstvo presťahované do Budína. Bratislava však až do roku 1848 zostala snemovým i korunovačným mestom.

1569 bolo zriadené pravidelné poštové spojenie medzi Košicami a mestom Satu Mare. (Rumunsko)

1584 turecký beg Ferhád vyplienil Dobšinú a väčšinu jej obyvateľov odvliekol do zajatia.

1848 na niekoľkotisícovom zhromaždení na Myjave predstavitelia SNR vyhlásili slovenské povstanie. Ľud oboznámili s jeho cieľmi a vyzvali na podporu protimaďarského odboja. SNR sa predstavila ako najvyšší povstalecký orgán aj ako hlavný politický reprezentant Slovákov. Jej predsedom sa stal Jozef Miloslav Hurban. Národná rada vypovedala poslušnosť uhorskej vláde a jej podriadeným úradom a vyzvala ľud, aby neplatil dane a nevstupoval do honvédskych oddielov.

1849 cisár František Jozef prijal vo Viedni deputácia Slovákov z podjavorinského kraja na čele s myjavským richtárom Jánom Valáškom. Audiencia sa symbolicky uskutočnila v deň prvého výročia myjavského povstania proti peštianskej vláde. Deputácia zastupovala 15 obcí a ich 30-tisíc obyvateľov a žiadala oddelenie Slovákov od Maďarov.

1879 slúžny Šarišskej župy upozornil podžupana, že zo severných častí Šariša sa ľudia hromadne sťahujú do Ameriky.

1892 do Topoľčian a okolitých obcí sa vrátilo 30 detí, poväčšine sirôt, ktorých za asistencie maďarizačného spolku FEMKE sídliaceho v Nitre pod zámienkou “zaopatrenia” vyviezli na Dolnú zem. Deti boli dovezené do mestečka Hodmezovásárhely (Maďarsko), kde si ich na trhu gazdovia rozobrali ako dobytok. Museli konať ťažké práce, znášať bitky a nadávky a preto po krátkom čase utiekli. Vyvážanie slovenských detí do maďarských krajov pod kepienkom humanity sledovalo predovšetkým maďarizačné ciele, keďže slovenské kraje mali oveľa vyššiu natalitu ako maďarské. Prípad topoľčianskych detí sa skončil medzinárodným škandálom a preto program odvozu musela FEMKA ukončiť.

1950 v Bratislave sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie nakladateľskej a vydavateľskej spoločnosti Tatran. Vydávala knihy najmä z oblasti beletrie a umenia.

Narodili sa a zomreli

1622 v Bojniciach na následky moru zomrel evanjelický biskup Izák Abrahamides – Hrochotský. (* 1567)

1772 v Polichne sa narodil Daniel Petian, evanjelický kňaz. Patril medzi podporovateľov slovenských národných snáh a slovenskej tlače. Zaoberal sa aj cirkevnou históriou a ovocinárstvom. (+ 6. 9. 1828) 

1819 v Šarišskom Čiernom sa narodil Alexander Pavlovič (pseud. Čarňan Makovickij) gréckokatolícky kňaz, básnik, publicista, folklorista, predstaviteľ národného obrodenia Rusínov. (+ 25. 12. 1900)

1802 sa v Monoku (Maďarsko) narodil Ľudovít Košut, právnik, novinár a politik, jedna z najuznávanejších historických osobností v Maďarsku.

Ľudovít Košut

Hoci patrí medzi najuznávanejšie historické osobnosti Maďarska bol slovenského pôvodu. Košútov otec bol slovenským zemanom z Košut neďaleko Martina a matka pochádzala z rodiny spišských Nemcov. Pre slovenský pôvod a nemajetnosť ho maďarskí aristokratickí politickí protivníci častovali posmeškom “otrhaný slovenský advokát” (rongyos tót ügyvéd). Po absolvovaní akadémie v Blatnom Potoku (Sárospatak, Maďarsko) pracoval v administratíve Zemplínskej stolice. Od roku 1832 pôsobil na sneme v Bratislave a začal s novinárskou činnosťou. Za svoje kritické postoje voči metternichovskému režimu bol odsúdený na 4 roky väzenia. Po prepustení začal vydávať opozičné Peštianske noviny (Pesti Hírlap). Stal sa vedúcou osobnosťou radikálov, ktorí sa usilovali o zmenu spoločenských pomerov v Uhorsku, no zároveň plánovali z krajiny vytvoriť maďarský národný štát. V prvej uhorskej revolučnej vláde, ktorá vznikla v marci roku 1848, bol ministrom financií. Bezohľadným postupom si on a jeho stúpenci znepriatelili všetky v Uhorsku žijúce národnosti vrátane Slovákov. Keď na jeseň roku 1848 prepukli boje, dostal sa do čela Vlastibranného výboru. V zložitej situácii vojnového zápolenia preukázal veľké organizačné i politické schopnosti. Uhorský snem v apríli 1849 detronizoval Habsburgovcov a Košuta poveril funkciou gubernátora krajiny. Ruská intervencia i odpor nemaďarských národov definitívne pochovali jeho nádeje na vytvorenie nezávislého Uhorska. Po porážke revolúcie si zachránil život útekom do zahraničia. Počas dlhého, 45 rokov trvajúceho exilu prehodnotil svoj niekdajší šovinistický kurz a zaoberal sa plánmi na vytvorenie Dunajskej federácie. Odmietal rakúsko-uhorské vyrovnanie aj všetky ponuky na návrat do vlasti. Zomrel v emigrácii, no jeho telo slávnostne pochovali v Budapešti. (+ 20. 3. 1894)

1899 v Slovenskej Ľupči sa narodil Emil Belluš, architekt.

Emil Belluš

Pochádzal z chudobnej stolárskej rodiny, ale jeho umelecké vlohy si všimol a rozvíjal hudobný skladateľ Viliam Figuš Bystrý, ktorý bol Bellušovým učiteľom na ľudovej škole.  Už ako študent fakulty architektúry technickej univerzity v Budapešti potvrdil svoje staviteľské schopnosti návrhom a realizáciou oblúkového mosta v Banskej Bystrici. Od roku 1925 viedol v Bratislave vlastný projektový ateliér. Vďaka talentu i odborným kvalitám sa dokázal presadiť a už ona začiatku 30. rokov 20. storočia patril k najrenomovanejším staviteľom na Slovensku. Bellušovým architektonickým štýlom bol síce funkcionalizmus, ale obohatil ho o umelecké prvky inšpirované ľudovou kultúrou. K jeho popredným dielam z tohto obdobia patrí kolonádový most v Piešťanoch, obytný súbor na Miletičovej ulici v Bratislave, administratívne budovy na Námestí SNP v Bratislave, budova Národnej banky na Štúrovej ulici, Justičný palác v Prešove a budovy bývalej Hypotečnej a úverovej banky v Bratislave. Z jeho novšieho tvorivého obdobia je pozoruhodná budova hotela Devín, pavilón Technickej univerzity a internátny komplex Mladá Garda v Bratislave. Popri tvorivej činnosti architekta a staviteľa Belluš vynikol ako pedagóg. Bol jedným zo zakladateľov Školy umeleckých remesiel v Bratislave. Ako profesor stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave vychoval niekoľko generácii stavebných inžinierov a architektov. (+ 14. 12. 1979)

1902 v Ostrihome zomrel katolícky kňaz a cirkevný hodnostár, novinár a politik, jedna z vedúcich osobností Novej školy slovenskej Ján Mallý Dusarov. (* 26. 8. 1829)

1949 v Košiciach zomrel výtvarník, maliar ľudových ornamentov Štefan Leonard Kostelníček. (* 14. 2. 1900)

2000 v Bratislave zomrel muzikológ a organizátor hudobného života Ladislav Mokrý. (* 2. 6. 1932)

20. September

1782 v Šahách bolo popravených prvých 42 osôb vrátane 17 žien z 800 člennej skupiny kočovných cigánov, ktorí sa na územi Hontianskej stolice mali dopustiť viacerých lúpežných vrážd, krádeží a aj kanibalizmu. Po neľudskom mučení sa ku svojim činom priznali a stoličný súd všetkých vrátane detí odsúdil na smrť. Do priebehu hrdelných exekúcií však zasiahol cisár Jozef II. a nariadil okamžite zastaviť popravy.

1836 Miestodržiteľská rada Uhorska zakázala študentské spoločnosti, keďže sa v nich šírili opozično–liberálne myšlienky. Zákaz postihol aj Spoločnosť česko-slovanskú pri evanjelickom lýceu v Bratislave. Z tohto dôvodu sa Spoločnosť transformovala na Ústav slovenský.

1848 počet slovenských dobrovoľníkov sa po vyhlásení povstania v predchádzajúci deň zvýšil z pôvodných 300 na 3 000.

1848 uhorské úrady vydali v mene panovníka Ferdinanda V. falošný kráľovský manifest v slovenskom jazyku. V ňom bola odsúdená slovenská dobrovoľnícka výprava. Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu pamflet označil za mrcha ludí a nebezpečných buričov. Slovenské obyvateľstvo bolo vyzvané zachovať pokoj, rozvahu a riadiť sa iba pokynmi stoličnej vrchnosti. Falošný manifest tlačila trnavská tlačiareň.

1914 začala sa veľká ofenzíva rakúsko-uhorských armád proti Srbsku. V priebehu týždňa sa podarilo obsadiť časť krajiny a hlavné mesto Belehrad. Na začiatku decembra však Srbi po úspešnej protiofenzíve rakúsko-uhorské vojská zo svojho územia vytlačili. Vo vojenskej kampani proti Srbsku utrpeli naše vojská veľké straty. Do konca roka 1914 mali 28 000 mŕtvych, 120 000 ranených a 77 000 zajatých.

1933 v žilinskom kine Grand Bio Univerzum sa konala slovenská premiéra dokumentárneho filmu Karola Plicku o živote, práci a kultúre slovenského ľudu s názvom Zem spieva. Film vznikol pod záštitou Matice slovenskej. Aj keď dosiahol pozoruhodné medzinárodné úspechy na festivale v Benátkach, u divákov nenašiel veľký ohlas a azda vinou vrcholiacej hospodárskej krízy zaznamenali jeho tvorcovia veľké straty.

1936 v Piešťanoch sa skončil zjazd HSĽS, na ktorom bola odsúdená centralistická politika v Československu a prehlbujúca sa zahraničná spolupráca so sovietskym vodcom Josipom Vissarionovičom Stalinom.

1944 nemecké vojenské jednotky obsadili Martin.

1944 americké lietadlá bombardovali Malacky. O život prišlo viacero občanov a mnohí utrpeli zranenia.

1963 prezident ČSSR Antoním Novorný odvolal z funkcie predsedu vlády Viliama Širokého a nahradil ho Jozefom Lenártom.

Narodili sa a zomreli

1746 vo Vrbovom sa narodil Móric Beňovský, šľachtic, vojak a dobrodruh.

Móric Beňovský

Patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti našich dejín. Bol vojakom, väzňom, zajatcom, vyhnancom, vzbúrencom, cestovateľom, obchodníkom a podnikateľom, ale predovšetkým kráľom na ostrove Madagaskar. Detstvo strávil v mestečku Vrbové. Ako 16-ročný vstúpil do armády a v hodnosti dôstojníka sa zúčastnil protiruských bojov v Poľsku na strane Barskej konfederácie. Po zajatí a internovaní v Rusku bol odsúdený do vyhnanstva na Kamčatku. Tu sa mu v máji 1771 podarilo zorganizovať vzburu. Vzbúrenci sa pod jeho vedením zmocnili lode, na ktorej doplávali až do portugalskej kolónie Macao na pobreží Čínskeho mora. Potom nadviazal styky s Francúzmi, ktorí ho vymenovali za plukovníka a poverili vedením vojensko-obchodnej misie na Madagaskare. U domorodcov si získal takú obľubu, že mu na zhromaždení kmeňových náčelníkov roku 1776 udelili titul kráľa. Ako kráľ Madagaskaru odcestoval do Francúzska. Navštívil aj svoj majetok v Beckovskej Vieske, kde žila jeho manželka a deti aby si usporiadal rodinné záležitosti. Ešte počas pobytu v Paríži nadviazal kontakty s americkým vyslancom Benjaminom Franklinom a roku 1779 navštívil USA, aby americkému Kongresu ponúkol svoje služby. Bostonská obchodná spoločnosť ho vyslala na Madagaskar, kde domorodci s radosťou privítali svojho kráľa. S Američanmi zostal v čulom obchodnom styku, čo však popudilo Francúzov. Vyslali proti nemu trestnú výpravu. Zomrel na následky zranení utŕžených v bitke pri osade Mauretánia. (+ 23. 5. 1786)

1821 v Melčiciach sa narodil Augustín Florián Balog, katolícky kňaz, cirkevný historik a pomológ. Bol propagátorom moderného ovocinárstva, ale aj podporovateľom slovenských národných snažení. (+ 3. 9. 1898)  

1902 v Tisovci sa narodil Vladimír Clementis, spisovateľ, politik, diplomat. Od roku 1924 bol členom KSČ, ale pre nesúhlas so sovietsko-nemeckým paktom bol roku 1939 zo strany vylúčený. Vynikol ako ľavicovo a československy orientovaný publicista a talentovaný literárny tvorca. Za vojny pôsobil v čs. exile v Londýne a po návrate roku 1945 mu bolo vrátené členstvo v KSČ, čo mu pomohlo v kariére, ale na jeho kritiku Stalinovej politiky spojenectva s Nemeckom sa nezabudlo. Od roku 1948 bol ministrom zahraničia, 1950 bol však zbavený funkcie a vo vykonštruovanom procese so skupinou Rudolfa Slánskeho odsúdený na smrť a popravený. (+ 3. 12. 1952)

1912 v Smižanoch sa narodil Ján Nálepka, učiteľ, dôstojník Slovenskej armády, sovietsky partizán. Roku 1943 dezertoval zo Zaisťovacej divízie k ukrajinským partizánom. Za mimoriadnu odvahu v bojoch mu posmrtne bolo udelené najvyššie sovietske vyznamenanie hrdina Sovietskeho zväzu. (+ 16. 11. 1943)

1979 v Prahe zomrel generál Ludvík Svoboda, prezident ČSSR v rokoch 1968-1975. (* 25. 11. 1895)

1983 v Bratislave zomrel elektrotechnik Ľudoví Kneppo. (* 18. 11. 1903)

21. September

1600 okolo ôsmej hodiny večer postihlo Žilinu a okolie silné zemetrasenie.  Otrasy sa opakovali aj na ďalší deň okolo poludnia.

1619 protestantské stavy Uhorska, ktoré sa zišli v Košiciach, vyhlásili sedmohradské knieža Gabriela Betlena za správcu krajiny.

1765 uhorská kráľovná Mária Terézia vyhlásila svojho syna Jozefa za spoluvládcu.

1782 uhorský kráľ Jozef II. vydal nariadenie o prisťahovalectve, ktorým každému kolonistovi zaručil náboženskú slobodu, prídel pôdy, peniaze v hotovosti a oslobodenie od daní na 10 rokov. Na základe tohto výnosu sa v nasledujúcich piatich rokoch do Uhorska prisťahovalo vyše 9 000 rodín (40 000 kolonistov) najmä z Nemecka. Viaceré z nich sa usadili na západnom Slovensku, najmä v Sládkovičove (Diosek) aj na jeho okolí.

1837 v Dolnom Kubíne vznikol Samovzdelávací spolok oravských učiteľov.

1837 v Štiavnických Baniach (Vindšachta) otvorili prvú dielňu na svete na pletenie oceľových lán, ktoré sa používali v baniach namiesto konopných.

1870 bol v Modre slávnostne otvorený učiteľský ústav.

1895 bola dokončená železničná trať Zlaté Moravce – Topoľčianky.

1918 česko-slovenskí legionári sa vyznamenali v bojoch pri Doss Alto v severnom Taliansku.

1938 v súvislosti s vyhrotenou politickou situáciou a hroziaciou vojnou bola v Prahe zavretá burza.Všetky banky a sporiteľne v Československu obmedzili na minimum vyplácanie vkladov svojim klientom.

1944 neďaleko Hornej Štubne partizáni z brigády J.V. Stalina povraždili 187 nemeckých obyvateľov z obce Sklené. Obeťami boli muži vo veku od 15 do 60 rokov.

1944 Červená armáda obsadila Kalinov, ležiaci severne od Medzilaboriec, prvú obec na území Slovenska.

1945 s platnosťou od 1. septembra bolo zrušené platenie školného na všetkých štátnych stredných školách na Slovensku i v Česku.

Narodili sa a zomreli

1235 v cisterciánskom kláštore v Egreši (Maďarsko) zomrel uhorský kráľ Ondrej II. Jeho 30 ročné panovanie poznačil postupný úpadok kráľovskej moci spôsobený nepremysleným rozdávaním kráľovských majetkov a nevyváženou zahraničnou politikou. Narastajúca moc šľachty ho prinútila podpísať roku 1222 Zlatú bulu, ktorou jej potvrdil mnohé výsady. Roku 1217 sa zúčastnil neveľmi úspešnej križiackej výpravy do Svätej zeme. (* okolo 1177)

1864 v Turzovke sa narodil Bartolomej Dominik Lippay (pôvodne Lipner), maliar. Talent mu otvoril cestu do najvyšších kruhov. Bol pápežským portrétistom v Ríme, neskôr dvorným maliarom vo Viedni. Okrem podobizne cisára Františka Jozefa a mnohých iných portrétov namaľoval aj veduty slovenských miest. (+ 17. 1. 1920)

1888 v Kostolišti sa narodil Martin Benka, maliar, grafik a ilustrátor.

Martin Benka

Spočatku sa učil remeslu maliara-natierača vo Viedni, ale vďaka talentu sa stal poslucháčom súkromnej výtvarnej školy impresionistu Antona Kalvodu v Prahe. Na výstave v Hodoníne roku 1913 jeho diela vzbudili veľkú pozornosť aj u spisovateľa a estéta Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý mu predpovedal veľkú budúcnosť. Študijné cesty po Slovensku, ktoré podnikol po skončení prvej svetovej vojny, ovplyvnili Benkov výtvarný prejav. Postupne sa prepracoval k osobitnému zobrazeniu slovenskej krajiny a človeka. Výtvarné diela vystvoval doma aj vo viacerých európskych mestách. Kritika ho veľmi priaznivo hodnotila a bol považovaný za najlepšieho výtvarného umelca v medzivojnovej ČSR. Na Svetovej výstave v Paríži roku 1937 bol ocenený striebornou medajlou. Svoje schoponosti venoval aj ilustračnej a monumentálnej tvorbe, tvoril úžitkovú a príležitostnú grafiku. Bol aj nadaným huslistom-samoukom. Skomponoval husľové cvičenia a menšie skladby, ba skonštruoval a vyrobil niekoľko prototypov huslí. (+ 28. 6. 1971)

1894 v Martine sa narodila Hana Ruppeldtová, prekladateľka a publicistka.   (+ 4. 1. 1960)

1923 v Žabokrekoch nad Nitrou sa narodil Ján Marián Dafčík, novinár, spisovateľ, divadelný pedagóg a režisér. Po roku 1945 zostal v emigrácii v Nemecku a pôsobil ako profesor na filmovej škole v Linzi (Rakúsko) a dramaturg mestského divadla v Braunau. Roku 1948 odišiel do Argentíny, kde viedol divadlo prisťahovalcov a popritom vyučoval na divadelných školách. Napísal aj dve divadelné hry a viac ako 150 rozprávok a noviel. (+ 1981)

1956 v Bratislave sa narodil Jerguš Ferko, prozaik, publicista, kultúrny organizátor angažovaný v zápase o slovenskú zvrchovanosť a štátnosť. Bol zakladateľom klubu Za pravdivý obraz Slovenska. (+ 25. 5. 2001)

1982 v Prešove zomrel knihovník a bibliograf Jozef Repčák. (* 8. 8. 1911)

22. September

1529 turecký sultán Sülejman I. začal obliehať Viedeň. Obliehanie trvalo tri týždne a keď sa blížila zima a odpor obrancov nepoľavil, turecké vojsko spod hradieb mesta odtiahlo.

1712 v Bratislave bol korunovaný za uhorského kráľa Karol III. Po absolvovaní korunovačných obradov sa rovnako ako jeho otec Leopold I., vydal na pešiu púť do Marianky k patrónke krajiny, Sedembolestnej Panne Márii.

1761 úrad župana Litpovskej stolice zaujal trenčiansky župan Ján Krstiteľ Ilešházi. Ako jeden z mála stoličných hodnostárov a uhorských magnátov bol horlivým podporovateľom slovenskej tlače. V Pilnom domajšom hospodárovi Juraja Fándlyho sa o ňom dočítame: “Mnoho sto knižék modlácich též inších dal on vytlačit pre Slovákov našich, svým poddaným ich zvázané rozdával.“

1766 slovenskí obyvatelia Bratislavy požiadali Uhorskú komoru, aby sa postarala o finančnú podporu pre slovenského učiteľa. Ako hlavný dôvod uviedli: “Aby sa deti našej slovenskej národnosti mohli vzdelávať v primeraných náukách…

1818 pápež Pius VII. bulou Relata semper zriadil prešovské gréckokatolícke biskupstvo. Prvým biskupom sa stal Gregor Tarkovič.

1824 český jazykovedec a národný buditeľ Jozef Jungmann poslal básnikovi a evanjelickému kňazovi v Pešti Jánovi Kollárovi list, v ktorom mu oznámil mimoriadny úspech jeho básnického diela v Čechách: Vaše Slávy dcera nejlepší toho roku plod, všudy a všem se líbí…

1848 slovenskí dobrovoľníci v bojoch pri Brezovej porazili oddiely národných gárd a cisárskeho vojska.

Boje pri Brezovej

Bolo to najväčšie víťazstvo slovenských dobrovoľníkov počas septembrového povstania (18. 9. 1848). V popoludňajších hodinách 21. septembra 1848 slovenské dobrovoľnícke jednotky pod rozvinutými zástavami a za dunenia bubnov dorazili do Brezovej. Obyvatelia ich nadšene vítali. Bernard Janeček, jeden z hlavných vojenských veliteľov, zabezpečil prístupové cesty od Hradišťa, Vrbového a Turej Lúky silnými hliadkami. V skorých ranných hodinách druhého dňa oddiely cisárskeho vojska vedené Ľudovítom Vojničom a doplnené uhorskými gardami podnikli útok na povstalcov zo všetkých troch strán. Kyrysníci patriaci k pluku Wallmoden síce od juhu prenikli až do Brezovej, ale po protiútoku dobrovoľníkov museli ustúpiť až do Hradišťa. Zlyhal aj útok od Vrbového i od Starej Turej. Boje pri Brezovej boli pre dobrovoľníkov veľkou morálnou vzpruho, lebo zahnali na útek regulérne vojenské oddiely aj lepšie vyzbrojených a vycvičených gardistov.

1850 v českom časopise Slovan vyšiel článok Spisovní jazyk na Slovensku od Karla Havlíčka Borovskéeho. Známy český novinár a publicista predpovedal Slovensku, že sa stane vodcom celého národa českoslovanského a zaistí si prvenstvo v politike, literatúre a vo všetkých verejných záležitostiach medzi slovanskými kmeňmi, ak sa podarí reslovakizovať nižšiu slovenskú šľachtu, čiže zemianstvo: Tenhle zvláštní živel, který nám v Čechách a na Morave schází není ješte od své púvodní a vlastní národnosti tak odcizený, aby se k ní zpět vrátiti nemohl, neboť pomaďarčení netrvá ještě tak dlouho, aby se již bylo usadilo pevně a vyhubilo všechny zárodky slovanské…

1851 na popravisku v Pešti bolo zhotovených 36 symbolických šibeníc pre uhorských revolucionárov, ktorí boli v neprítomnosti odsúdení na trest smrti. Za asistencie vojska sa konala ich symbolická poprava tak, že kat popribíjal na jednotlivé šibenice tabuľky s ich menami. Nechýbali medzi nimi mená Ľudovíta Košuta, budúceho uhorského ministerského predsedu Júliusa Andrášiho, grófa Michala Telekiho, či historika a kňaza Michala Horváta.

1886 operou Bánk Bán od Františka Erkela v Bratislave slávnostne otvorili novú budovu Mestského divadla. Dielo architektov Helmara a Felnera patrí k najvýznamnejším stavbám tohto druhu na Slovensku. Po roku 1918 sa tu usídlilo SND.

1922 v Liptovskom Mikuláši bola založená Prvá liptovská továreň na likéry Rudolf Stein a spol.

1924 na predvolebnom zhromaždení Slovenskej ľudovej strany v Košiciach došlo k výtržnostiam, ktoré vyvolali prívrženci vládnych strán. Počas bitky prišiel o život aktivista SĽS, roľník Ján Hanušovský. Fyzicky bol napadnutý aj hlavný rečník, poslanec Andrej Hlinka.

1938 čs. premiér Milan Hodža sa vzdal funkcie a s ním odstúpila celá vláda. Prezident Beneš vymenoval novú vládu na čele s generálom Janom Syrovým. Vzhľadom k legionárskej minulosti predsedu i viacerých jej členov dostala vláda názov „legionárska“.

1944 povstalecké lietadlo podniklo útok na Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku. Jedna bomba pamätník poškodila a zabila aj slovenského vojaka.

1947 po partizánskej manifestácii v Bratislave vtrhlo niekoľko desiatok ľudí pod vedením redaktora partizánskeho časopisu Hlas oslobodených Jozefa Štaudingera do budovy SNR v Bratislave. Budovu prehľadali a snažili sa nájsť predsedu SNR Jozefa Lettricha, ktorého chceli obesiť alebo odvliecť, a tak si vymôcť presadenie svojich požiadaviek.

Narodili sa a zomreli

1641 v Bratislave sa narodil Karol Rayger, lekár a botanik, jeden z najlepších súdobých odborníkov v lekárskej vede. Stal sa dvorným lekárom Leopolda I. a hlavným lekárom Uhorska. Zriadil aj prvú botanickú záhradu liečivých rastlín. (+ 14. 1. 1707)

1715 v Užhorode (Ukrajina) zomrel jezuita a matematik František Sékej, profesor filozofie a logiky na Trnavskej univerzite. (* 16. 5. 1658)

1775 v Bratislave sa narodil František Schöllnast, výrobca a konštruktér hudobných nástrojov. Začiatkom 19. storočia založil v Bratislave podnik na výrobu dychových a bicích hudobných nástojov a dodával ich do celej Európy. Vyrobil aj nové dychové hudobné nástroje – furoju (furollya) a tritonikon. (+ 12. 9. 1844)

1780 v Horných Príbelciach sa narodil Ján Čaplovič, právnik a etnológ. Aj keď patril k šľachtickému stavu, ostro sa staval proti maďarizácii, čoho dôkazom je aj jeho dielo Rozímaní o zmaďarování země Uherské vydané roku 1842. Nemeckou knihou Obrázky z Uhorska (Gemälde von Ungarn, 1829) získal povesť vynikajúceho znalca etnologických pomerov v krajine, ale aj slovenského rodoľuba. (+ 29. 5. 1847)

1811 v Rakši sa v rodine mlynára narodil Michal Miloslav Hodža, evanjelický kňaz, básnik, spisovateľ, jazykovedec a národný buditeľ.

Michal Miloslav Hodža

Po absolvovaní gymnaziálnych štúdií v Banskej Bystrici, Rožňave a Prešove roku 1832 prišiel do Bratislavy, aby na tamojšom evanjelickom lýceu pokračoval vo vzdelávaní. Stal sa jedným z najagilnejších členov spoločnosti Česko-slovanskej, v ktorej sa sústreďovali národne uvedomelí študenti. Teológiu ukončil vo Viedni a vďaka odporúčaniu Jána Kollára bol povolaný za evanjelického kňaza do Liptovského Mikuláša. S mladou národno-buditeľskou generáciou štúrovcov udržiaval čulé styky. V roku 1843 sa zúčastnil niekoľkých poradách s Ľudovítom Štúrom a Jozefom Miloslavom Hurbanom o prijatí stredoslovenčiny za základ spisovného jazyka a spolu navštívili aj básnika Jána Hollého na Dobrej Vode. V mieste svojho pôsobiska šíril národného povedomie a práve jeho zásluhou sa Liptov stal dôležitým strediskom slovenského života. Na Hodžovej mikulášskej fare sa roku 1844 uskutočnila ustanovujúca schôdza literárno-kultúrneho spolku Tatrín. Spolok prispel k prijatiu štúrovskej slovenčiny a k preklenutiu konfesionálnych diferencií v národnom hnutí. Za revolúcie v roku 1848 stál pri zrode Liptovských žiadostí i nášho prvého politického programu reprezentovaného Žiadosťami slovenského národa, na čo uhorská vláda reagovala zatykačom na Hodžu a jeho druhov. Spolu so Štúrom a s Hurbanom založil Slovenskú národnú radu a v septembri 1848 sa zúčastnil prvej slovenskej dobrovoľníckej výpravy. Počas nej sa však dostal do hlbokého sporu s oboma svojimi druhmi, ktorý už nikdy nedokázal preklenúť. Po skončení búrlivého revolučného obdobia pôsobil ako kňaz na mikulášskej fare a v národnom hnutí sa výraznejšie neangažoval. Množiace sa intrigy i fyzické útoky proti Hodžovi liptovskými maďarónskymi zemanmi viedli napokon k jeho odchodu do exilu. V auguste 1867 bol predčasne penzinovaný a utiahol sa do Českého Tešína, kde zomrel. (+ 26. 3. 1870)

1814 sa v Sobotišti narodil Daniel Jaroslav Bórik, evanjelický učiteľ a kňaz, myjavský hlavný slúžny, železničný úradník, národovec. V revolúcii 1848 bol tajomníkom SNR a agitátorom v bojoch za národné práva. Po revolúcii sa prestal výraznejšie angažovať v národnom hnutí, ale aj napriek postupu v kariére zostal roduverným Slovákom. (+ 22. 6. 1899)

1970 v Bratislave zomrel maliar, spisovateľ a publicista Janko Alexy. (* 25. 1. 1894)

23. September

1402 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský udelil Prešovu právo meča. Každého obyvateľa mesta alebo aj toho, kto na území mesta spáchal hrdelný zločin, mohol mestský súd potrestať smrťou. 

1880 pápež Lev XIII. vydal encykliku Grande munus, ktorou pripomenul 1000-ročné výročie povýšenia slovanskej reči na liturgický jazyk. Najmä pre katolíckych Slovákov bolo toto gesto pápeža veľkou morálnou vzpruhou.

1928 na Bradle slávnostne odhalili Mohylu Milana Rastislava Štefánika. Travertínový pamätník stavali v rokoch 1927 – 1928 podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča, vypracovaného v spolupráci s architektom Janom Paclom. Na odhalení sa zúčastnili mnohé popredné politické osobnosti a členovia diplomatického zboru, ale prezident T. G. Masaryk napriek pozvaniu pre údajné porušenie protokolu na slávnosť neprišiel.

1938 v Československu bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Záložníci z dvadsiatich vojenských ročníkov sa museli do 48 hodín hlásiť u svojich útvarov. V priebehu krátkeho času sa stav armády zvýšil na 34 bojaschopných divízií. Zmobilizované vojská zaujali postavenie na hraniciach s Nemeckom, Maďarskom a Poľskom. 

1944 americké letectvo podniklo vzdušný útok na Bratislavu.

1944 jednotky nemeckej bojovej skupiny Schill obsadili Handlovú a v priestore Kľačna (Gajdel) sa spojili s oddielmi divízie Tatra, ktorá operovala v Turci.

Narodili sa a zomreli

1801 v Pešti zomrel veľkovaradínsky kanonik a historik Juraj Prai, rodák z Nových Zámkov. (* 11. 6. 1723)

1878 v Stredných Plachtinciach sa narodil Imrich Szentpétery, profesor na univerzite v Budapešti, popredný maďarský historik, člen Maďarskej akadémie vied. (+ 14. 7. 1950)

1881 v Bratislave zomrel dirigent a hudobný skladateľ Karl Mayerberger. (* 9. 6. 1828)

1944 vo Veľkých Brestovanoch tragicky zahynula Matilda Pálffyová (Mareková), držiteľka striebornej medaily v gymnastickom cvičení družstiev na OH v Berlíne. (* 11. 3. 1912)

1956 v Kremnici zomrel maliar a grafik Gejza Angyal. (+ 24. 12. 1888)

1990 v Prahe zomrel český filozof a politológ pôsobiaci na Slovensku Milan Šimečka. (* 7. 4. 1930)

2002 v Bratislave zomrel filmový dokumentarista a etnograf Martin Slivka. Smrť ho zastihla počas prác na dokumente Francúzski partizáni. (* 1. 11. 1929)

2019 v Bratislave zomrel scénograf, filmový architekt, pedagóg, etnograf, dramaturg, scenárista a režisér, pútnik kultúrou a históriou slovenského národa, bývalý predseda Matice slovenskej a osobnosť slovenskej kultúry Viliam Ján Gruska. Určujúco inicioval, inšpiroval a ovplyvnil činnosť a tvorbu folklórnych súborov, folklórnych skupín, ideu a dramaturgiu desiatok programov, projektov, festivalov a ich scén, tvorbu množstva filmových a televíznych diel. (* 24. 9. 1936)

24. September

1665 palatín František Vešeléni a ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni Pohronec položili základný kameň pevnosti Leopoldov.

1710 kapitulovala kurucká posádka Nových Zámkov, ktorá ovládala pevnosť 6 rokov. Povstalci vedení Františkom II. Rákocim stratili tak posledný oporný bod na západnom Slovensku.

1771 v Nitre vyniesli rozsudok nad 42 ženami z Prievidze, ktoré sa vzbúrili proti panskej vrchnosti v dôsledku nerešpektovania prievidzských privilégií. Vidlami a kyjakmi napadli úradné osoby, za čo boli za asistencie vojska zatknuté a odvezené na stoličný súd do Nitry. Ženy boli odsúdené na 40 – 60 rán korbáčom, čo bolo aj okamžite vykonané. 

1797 v Pliešovciach sa vzbúrili poddaní proti vrchnosti. Ozbrojení sekerami, napadli hajduchov a panské košiare s ošípanými.

1834 vydavateľ a kultúrny organizátor pôsobiaci v Liptovskom Mikuláši Gašpar Fejérpataky-Belopotocký zorganizoval prvý národný výstup na Kriváň.

1886 bola dokončená železničná trať Štúrovo-Čata-Šahy.

1935 pri výkopových prácach na stavbe finančného riaditeľstva v Košiciach objavili robotníci unikátny zlatý poklad, jeden z najbohatších na svete. Obsahoval 2 920 zlatých mincií z 15. – 17. storočia a niekoľko ďalších predmetov zo zlata s celkovou hmotnosťou viac ako 10 kilogramov. Košický zlatý poklad putoval do Prahy, odkiaľ sa po dlhých prieťahoch vrátil do Východoslovenského múzea až roku 1967.

1938 do novoutvorenej vlády na čele s generálom Janom Syrovým bol kooptovaný zástupca HSĽS Matúš Černák. Spolu s ekonomickým odborníkom Imrichom Karvašom bol ministrom bez kresla.

1944 do Bratislavy prišiel na oficiálnu návštevu ríšsky vodca SS a popredný činiteľ nacistického Nemecka Heinrich Himmler. Pohľad na bratislavské ulice s hustou premávkou osobných a nákladných áut ho vzhľadom na nedostatok pohonných hmôt v Ríši šokoval. Podľa vyjadrenia svojho pobočníka pohoršovalo ho aj množstvo odpadu na bratislavských ovocných a zeleninových trhoch, z ktorých by bolo možné nasýtiť stovky hladujúcich nemeckých rodín. Jedálny lístok z hotela Carlton si dokonca odniesol domov, aby ho ukázal Adolfovi Hitlerovi. Počas rozhovorov s prezidentom Jozefom Tisom mu vyčítal nedôsledné riešenie židovskej otázky a mmnožstvo výnimiek udelených Židom.  

1945 v Topoľčanoch vypukli protižidovské výtržnosti. Počas nich dav zranil 47 židov. Po vojne sa do Topoľčian vrátilo 550 židov z pôvodných 3 200. Medzi židmi a nežidovským obyvateľstvom vzrastalo sociálne napätie, vyplývajúce z reštitúcii arizovaného židovského majetku, ale aj z prednostného zásobovania židov potravinami a spotrebným tovarom. Po incidennte pri ošetrovaní dieťaťa židovským lekárom začali rozvášnené skupiny útočiť na židov. K nim sa pridali aj ľudia z okolia, ktorí prišli do Topoľčian na jarmok. Proti násilníkom zasiahla armáda a hlavní aktéri boli postavení pred súd a odsúdení. Topoľčianske protižidovské nepokoje boli posledným excesom tohto druhu na Slovensku.

Narodili sa a zomreli

1824 v Jelšave zomrel evanjelický kňaz a literárny historik Pavol Valaský. (* 29. 1. 1742)

1848 v Spišsom Hrušove sa narodil Eduard Krajňák, stredoškolský profesor, etnograf a historik. Venoval sa vzniku slovanských štátov a dejinám slovenského národného hnutia. Ako etnograf zbieral výšivky a súčiastky ľudového odevu, bol aj zakladateľom výšivkárskeho spolku Izabela. (+ 6. 3. 1924)

1890 v Revúcej sa narodil Rudolf Viest, generál, vojenský veliteľ SNP.

Rudolf Viest

Po skončení meštianky odišiel do Budapešti, kde študoval na vyššej priemyselnej škole. Ako jej čerstvý absolvent istý čas pracoval v peštianskej stavebnej firme Milana Harminca. Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval na východný front, kde padol do ruského zajatia. Presvedčenie, že jeho miesto je na strane národov bojujúcich proti monarchii, ho priviedlo do radov srbskej dobrovoľníckej divízie a neskôr do formujúcich sa česko-slovenských légií. Vyznamenal sa počas sibírskej anabázy a cez Japonsko a Spojené štáty americké sa vrátil do vlasti. Stal sa dôstojníkom z povolania. Postupne prešiel viacerými vojenskými funkciami. Ako vôbec prvý Slovák v ozbrojených silách medzivojnovej ČSR získal roku 1938 hodnosť divízneho generála. Niekoľko mesiacov po vzniku Slovenskej republiky odišiel do Francúzska, kde velil čs. zahraničnej jednotke. Doma ho medzitým odsúdili na trest smrti. Od leta 1940 patril k popredným predstaviteľom česko-slovenského exilu. Po vypuknutí SNP napriek zlému zdravotnému stavu a malým vyhliadkam na úspech žiadal o preloženie na Slovensko. Vinou prieťahov zo sovietskej strany prišiel do Bystrice až 7. 10. 1944 a okamžite sa ujal velenia. Ale ani jeho energia a skúsenosti nedokázali zabrániť rozkladu povstaleckých síl a zastaviť nápor Nemcov. Generálov posledný rozkaz vydaný 27. októbra, obsahoval výzvu na pokračovanie v boji. Spolu s generálom Jánom Golianom padli začiatkom novembra 1944 do rúk nacistov. Pri vypočúvaní nemeckými orgánmi preukázal veľkú osobnú statočnosť a nezlomnú vieru vo víťazstvo. Ďalšie osudy Rudolfa Viesta sú prikryté rúškom záhad. Podľa dlho udržiavanej verzie zahynul v nemeckom zajatí, iné zdroje však tvrdia, že bol spolu s Golianom odvlečený a začiatkom päťdesiatych rokov zomrel v jednom z nespočetných táboroch na území Sovietskeho zväzu. (+ asi 1945)

1930 v Bratislave zomrel redaktor a politik Emanuel Lehocký. (* 4. 1. 1876)

1978 v Bratislave zomrel herec Vladimír Durdík st. (* 1. 1. 1924)

1984 v Prahe zomrela spisovateľka Zuzka Zguriška. (* 13. 4. 1900)

25. September

1528 v bitke pri Blatnom Potoku (Sárospatak, Maďarsko) porazili vojvodcovia Jána Zápoľského vojsko Ferdinanda I. Habsburského vedené Gašparom Seredym a Štefanom Révaiom. V bitke zahynulo 500 košických strelcov bojujúcich pod zástavami Ferdinanda.

1572 v Bratislave bol za uhorského kráľa korunovaný Rudolf, najstarší syn Maximiliána I.

1663 pevnosť Nové Zámky bola po 39-dňovom obliehaní vydaná Turkom. Jej veliteľ Adam Forgáč pod tlakom zvyšku obrancov dohodol s veľkovezírom Ahmedom Köprülüm čestné podmienky kapitulácie. Z Nových Zámkov mohlo slobodne odísť 2 472 zdravých vojakov aj s osobnou výzbrojou a batožinou. O doliečenie chorých a ranených, neschopných prepravy, sa veľkovezír osobne postaral. Pevnosť predstavovala kľúčový bod protitureckej obrany a tak sa Osmanom otvorila cesta na sever. Dobytie Nových Zámkov malo veľký ohlas v celej európskej verejnosti.

1673 boli traja superindententi evanjelickej cirkvi a 32 kňazov z Liptova, Hontianskej a Zvolenskej stolice boli predvolaní na delegovaný súd v Bratislave, kde boli obvinení z buričstva, vlastizrady a dehonestovania katolíckej cirkvi.

1699 uhorský kráľ Leopold I. potvrdil organizačný poriadok a stanovy Bratislavskej obchodnej gildy, profesijného združenia bratislavských obchodníkov.

1825 v Bratislave bola za uhorskú kráľovnú korunovaná dćera bavorského kráľa Maximiliána I. Karolína Augusta, štvrtá manželka rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka I. 

1848 uhorský kráľ a rakúsky cisár Ferdinand V. vydal manifest k národom Uhorska, V ňom dal na vedomie, že vymenoval grófa Františka Lamberga za veliteľa všetkých vojsk v Uhorsku a poveril ho úlohou zastaviť občiansku vojnu, krviprelievanie a násilie. Ďalej oznámil, že vydal pokyny, aby sa v Hornom Uhorsku, teda na Slovensku, obnovil zákonný poriadok. Mnifest vniesol do radov slovenských povstalcov i SNR zmätok a neistotu. Nakoniec spôsobil predčasné ukončenie septembrovej dobrovoľníckej výpravy.

1849 cisár František Jozef podpísal poštovú reformu. Jej súčasťou bolo aj zavedenie poštových známok. Pre tlačoviny bola určená jednograjciarová a pre miestne zásielky dvojgrajciarová (čierna) známka. Trojgrajciarová (červená) bola určená pre listy posielané do vzdialenosti 10 míľ (75 km). Šesťgrajciarová (hnedá) pre listy do 20 míľ a devaťgrajciarovú (modrú) si vyžadoval list posielný do vzdialenosti nad 20 miľ (150 km), čo bol poldenný zárobok remeselníckeho tovariša. Reforma zaväzovala poštové úrady doručiť miestne zásielky v deň podania a listy do vzdialenosti desiať a viac míľ na druhý deň od ich podania na pošte.

1851 jazykovedec a básnik Michal Godra sa Slovenských pohľadoch pokúsil uviesť do života slovenské vedecké názvoslovie. Medzičasom zaužívané cudzie výrazy dôsledne preložil do domáceho jazyka a aj preto sa jeho pojmy v praxi neuplatnili. Profesor mal byť učbár, filozofia mudroveda, matematika velkoveda, idea duševida, syntéza skladba, kompozícia složba, fráza mluvka, teoretik znateľ, teória umohledba, experiment viskus, pumpa výsos, elektrina mluno atď.

1903 z gymnázia v Rimavskej Sobote vyhodili pre slovenské zmýšľanie 6 študentov. Dvoch z nich, Milana Kulíška a Dušana Viesta, vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku.

1944 na núdzovom letisku pri Brezne pristálo lietadlo so štábom 2. československej paradesantnej brigády na ktorého čele bol plukovník Vladimír Přikryl.

1997 Medzinárodný súdny dvor v Haagu vyniesol rozsudok v spore o vodné dielo Gabčíkovo medzi Slovenskom a Maďarskom. Súd uznal právoplatnosť zmluvy z roku 1977.

Narodili sa a zomreli

1657 v Kežmarku sa narodil Imrich Tököli, vodca protihabsburského povstania. 

Imrich Tököli

Bol synom uhorského magnáta slovenského pôvodu Štefana Tököliho a Márie, rodenej Ďulafivej. Študoval na evanjelickom lýceu v Prešove. Roku 1670 ušiel do Sedmohradska, lebo jeho otec bol zapletený do sprisahania proti Leopoldovi I. Tu sa zapojil do protihabsburského odboja. Začiatkom roka 1680 bol zvolený za náčelníka kurucov a začal novú etapu protihabsburského povstania. V priebehu roka ovládol východné časti krajiny. Svadbou s bohatou vdovou Helenou Zrínskou si posilnil hospodárske zázemie a spojenectvom s Turkami znásobil vojenské sily. V júni 1682 vypovedal prímerie uzavreté s cisárom Leopoldom I. a vpadol na východné Slovensko. V auguste sa mu poddali Košice a o necelý mesiac aj pevnosť Fiľakovo, kde bol z moci Turkov korunovaný za kráľa Stredného Uhorska. Na sklonku jari 1683 v spolupráci s Turkami začal ofenzívu na západné Slovensko. Jeho vojsko spálilo Trnavu a nakrátko sa zmocnilo Bratislavy. 12. 9. turecká armáda utrpela pri Viedni zdrvujúcu porážku a Tököliho panstvo sa začalo rúcať. Väčšina šľachty prešla na stranu Habsburgovcov. Cisárske vojská vytlačili Tökölyio so zvyškami kurucov na východ krajiny. Veľkovaradínsky paša ho dokonca dal uväzniť a chcel ho vydať Habsburgovcom. Aj keď sultán svojho vazala oslobodil, opustili ho aj najskalnejší prívrženci. V roku 1690 bol vďaka podpore Turkov zvolený za knieža Sedmohradska, ale vlády sa už nemohol ujať. Po uzavretí mieru medzi Habsburgovcami dožil zvyšok života po boku manželky v tureckom exile. Jeho telesné pozostatky dala uhorská vláda exhumovať a za veľkej slávy roku 1906 priviezť do rodného Kežmarku, kde ich uložili v evanjelickom kostole. (+ 13. 9. 1705)

1714 v Rábe (Györ, Maďarsko) bola sťatá Juliana Korponaiová, známa aj ako levočská biela pani. 

Juliana Korponaiová

Stala sa známou najmä vďaka historickému románu Móra Jókaiho. Pochádzala zo šľachtickej rodiny Géciovcov. Vydala sa za kapitána hradu Čabrad Jana Korponaia. Počas povstania Františka II. Rákociho bývala v Levoči. Na sklonku roka 1709 mesto obkľúčili cisárske jednotky. Levoča bola silne opevnená a bol tu i dostatok potravín, zbraní a streliva s dobre zorganizovanou obranou. Po niekoľkých neúspešných útokoch bol cisársky veliteľ nútený pristúpiť na rokovanie. Tajné rokovania však začal aj kurucký veliteľ Štefan Andráši a v noci 13. 2. 1710 otvoril brány mesta. J. Korponaiová bola len sprostredkovateľkou medzi Š. Andrášim a cisárskym generálom Löffelholtzom. O niekoľko rokov, zrejme v snahe získať majetky pre syna, oznámila cisárskemu generálovi Jánovi Pálffimu, že vlastní listy Františka II. Rákociho, ktorými vyzýva na nové povstanie. Svoje tvrdenie však nemohla dokázať, pretože listy, údajne kompromitujúce mnohé vysokopostavené osobnosti, vraj spálila. Napriek tomu ju obžalovali a odsúdili na smrť. (* Ožďany okolo 1680)

1791 v Levoči sa narodil Karol Marko, maliar, popredný predstaviteľ krajinomaľby v 19. storočí. Napriek tomu, že bol maliar-amatér, bol vyhľadávaným umelcom v monarchii i v Taliansku, kde dlhodobo pôsobil.    (+ 18. 11. 1860)

1852 v Španej Doline sa narodil Michal Bodický, evanjelický kňaz, publicista a spisovateľ. Patril medzi národne uvedomelú slovenskú inteligenciu. (+ 23. 12. 1935)

1853 v Dej (Rumunsko) sa narodil Július Lekly, novinár, redaktor, organizátor kultúrneho života v Košiciach. (+ 9. 4. 1915)

1905 v Revúcej zomrel evanjelický kňaz, folklorista a národovec Ľudovít Adolf Reuss. (* 18. 4. 1822)

1909 v Pezinku sa narodil Eugen Suchoň, hudobný skladateľ. Študoval hru na klavíri a kompozíciu v Bratislave a Prahe. Vyučoval na Akadémii múzických a dramatických umení v Bratislave, na Štátnom konzervatóriu aj na Univerzite Komenského. Vypracoval sa na najvýznamnejšieho predstaviteľa modernej slovenskej hudby. Je autorom prvej slovenskej národnej opery Krútňava, opery Svätopluk a mnohých mnohých chorálových skladieb a kantát. Jeho posledným veľkým dielom bola Slovenská omša. (+ 6. 8. 1993)

1990 v Bratislave zomrela operná speváčka Oľga Hanáková (* 14. 8. 1926)

26. September

1777 uhorská kráľovná Mária Terézia nariadila presťahovať univerzitu z Trnavy do Budína. Namiesto univezity bola v Trnave zriadená Kráľovská právnická akadémia. V meste však účinkovala iba do roku 1784, kedy ju premiestnili do Bratislavy.

1815 Rakúska monarchia, Rusko a Prusko utvorili vo Viedni Svätú alianciu. Jej cieľom bolo udržať poriadok v Európe, ktorý nastolil Viedenský kongres. K Svätej aliancii pristúpili všetci európski vladári s výnimkou Veľkej Británie a pápeža.

1848 v bitke pri Senici utrpeli slovenskí dobrovoľníci porážku od oddielov gardistov z Bratislavskej župy, ktoré boli doplnené aj niekoľkými stotinami riadneho cisárskeho vojska. Slovenskí dobrovoľníci mali vyše 30 padlých a po neúspechu ustúpili na myjavské kopanice.

1891 v Budapešti vznikol Uhorský turistický spolok. Jeho členovia zamerali svoje turisticko – organizačné aktivity predovšetkým na Vysoké Tatry.

1893 americkí Slováci si v Chicagu založili Maticu slovenskú (medajlón)

Matica slovenská v USA

O potrebe obnoviť v starej vlasti rozpustenú Maticu slovenskú aspoň na americkej pôde uvažovali vedúce osobnosti našich krajanov už od roku 1888. Ich vzájomné spory, ale aj strach tých, čo sa chystali na návrat do Uhorska, oddialil uskutočnenie tejto myšlienky. Z iniciatívy dvoch najväčších krajanských organizácií – Národného slovenského spolku (NSS) a Prvej katolíckej jednoty (PKJ) sa napokon v Chicagu uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie Matice slovenskej. Za jej predsedu bol zvolený Štefan Furdek, zapisovateľom sa stal Anton Štefan Ambrose. Zo zakladajúcej schôdze poslali Národným novinám do Martina telegram: “Vzkriesená Matica pozdravuje Slovákov.” Zakrátko začali v slovenských vysťahovaleckých centrách vznikať “Zbory synov a dcér Matice slovenskej”, v ktorých sa mal sústreďovať kultúrny a spolkový život. V priebehu jedného roka mala MS už 1400 členov. Vydala Sborník Matice slovenskej, vyplnený prácami doma žijúcich autorov a knihu Radca slovenských prosťahovalcov. Tým sa jej ambiciózny program vyčerpal. Napäté vzťahy medzi NSS a PKJ, Rovnainkom a Furdekom zapríčinili rozkol. Po piatich rokoch účinkovania sa MS v Amerike rozpadla.

1918 Edvard Beneš s dodatočným súhlasom T.G. Masaryka oznámili v Paríži utvorenie dočasnej česko-slovenskej vlády. V USA sa zdržujúci Masaryk bol dosadený do funkcie jej predsedu, Beneš sa stal ministrom zahraničia a vnútra. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, ktorý bol v tom čase s čs. légiami na Sibíri, pridelili kreslo ministra vojny.

1921 prezident T.G. Masaryk vymenoval novú vládu na čele s Edvardom Benešom. Slovensko v nej zastupovali osvedčení centralisti Vavro Šrobár, Ivan Dérer a Martin Mičura. Vláda pôsobila do októbra 1922.

1944 v Banskej Štiavnici zavraždili partizáni 83 slovenských Nemcov, ktorých sem privliekli vlakovým transportom z obcí Píla a Veľké Pole.

1944 vedenie SNP vyhlásilo druhú mobilizáciu záloh. Týkala sa všetkých záložníkov vo veku 36 až 40 rokov. Mobilizácia znamenala početný vzrast povstaleckej armády o ďalších 5 000 mužov, ktorí mali nahradiť vekovo mladších vojakov predovšetkým v tylových, pracovných a strážnych jednotkách.

1966 v Bratislave bola popravená štyridsaťtriročná Irena Čubírková (rod. Srncová), ktorá chladnokrvne zavraždila svojho prvého manžela Jána Čubírku a v roku 1964 na samote pri Bolerázi i druhého manžela. Ambróza Ščepku.

1998 vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky zvíťazilo HZDS so ziskom 27,00 % hlasov pred Stranou demokratickej koalície (SDK), ktorá dostala 26,33 % hlasov. Víťaz volieb nedokázal zostaviť koaličnú vládu.

Narodili sa a zomreli

1811 v Ľubeli sa narodil Jonáš Bohumil Guoth, lekár, zberateľ ľudových piesní. (+ 20. 12. 1888)

1867 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Ján Volko, richtár mesta v rokoch 1898 – 1920, ktorý sa významne zaslúžil o jeho rozvoj. Za jeho éry tu bola postavená ľudová škola, meštianska škola aj gymnázium. (+ 1. 11. 1920)

1908 v Predajnej sa narodila Alžbeta (Beta) Poničanová, herečka. V rokoch 1938 – 1980 bola členkou Činohry SND v Bratislave a herecký talent uplatnila aj v 20 filmoch. (+ 18. 12. 1987)

1945 v New Yorku (USA) zomrel hudobný skladateľ a etnomuzikológ slovenského pôvodu Béla Bartók. (* 25. 3. 1881)

1976 v Bratislave zomrel literárny historik, bibliograf, novinár Ján Čaplovič. (* 25. 2. 1904)

1996 v Bratislave zomrel literárny kritik, historik a dramaturg Ján Števček.   (+ 13. 9. 1929)

27. September

1436 pápež Eugen IV. vydal právo udeľovať odpustky fare a Kostolu sv. Agneši v Ruskinovciach na Spiši, keďže počas husitského vpádu utrpeli nesmierne škody.

1527 Mikuláš Salm, vojvodca Ferdinanda Habsburského, v bitke pri Tokaji porazil vojská Jána Zápoľského. Bola to prvá významná vojenská zrážka dlhotrvajúceho boja o uhorskú korunu, ktorý sa skončil až roku 1538. 

1760 v Bratislave sa konala slávnostná prísaha Uhorskej šľachtickej gardy. Gardu dala zriadiť Mária Terézia a jej úlohou mala byť ochrana osoby panovníka. Skutočným cieľom však bola integrácia uhorských šľachticov vo viedenskom prostredí, lebo gardisti konali svoju službu v rezidencii Habsburgovcov.

1831 od prvého prípadu cholery, ktorý sa vyskytol v Trnave 4. augusta, zomrelo tu 495 ľudí. Bola to takmer desatina z celkového počtu obyvateľov mesta. V tomto období vrcholila prvá veľká epidémia cholery na Slovensku.

Cholerové epidémie na Slovensku

V lete roku 1831 po prvýkrát v dejinách postihla cholerová epidémia slovenské kraje. K nám sa rozšírila z územia Poľska, kam ju zavliekli dovliekli ruské vojská z ázijských oblastí. Napriek prísnym sanitačným opatreniam sa rozšírila po všetkých kútoch, no najviac boli postihnuté južnejšie a na rovinách, či v podhorí ležiace oblasti.  Úmrtnosť tých, ktorí sa nakazili bola vyše 50 percent. V Slovenskom Mederi (dnes Palárikovvo) z dvoch tisícov obyvateľov na choleru ochorela polovica, rovných 1000 ľudí a z nich zomrelo 438. V súvislosti s touto epidémiou vypuklo aj Východoslovenské sedliacke povstanie, nazývané aj cholerové. Celkovo na Slovensku zomrelo asi 183-tisíc ľudí, v celom Uhorsku vyše 200-tisíc. Menej rozsiahle epidémie cholery sa vyskytli roku 1835-1836, 1849, 1855. Ďalšia epidémia vypukla roku 1866.  Choleru k nám dovliekli pruskí vojaci, ktorí od leta okupovali Záhorie. Odtiaľ sa rozšírila najmä na západné a stredné Slovensko. Zomrelo vyše 100-tisíc ľudí. Veľká epidémia sa vyskytla aj v rokoch 1872 a 1873, keď si v celom Uhorsku vyžiadala 200-tisíc obetí. Na Slovensku sa však vyskytla len v obmedzenej miere. Sporadicky sa cholera u nás objavila aj v 20. storočí, najmä počas 1. svetovej vojny, ale k jej masovému rozšíreniu nedošlo.

1840 uviedli do prevádzky prvý úsek prvej (konskej) železničnej trate v Uhorsku medzi Bratislavou a Svätým Jurom.

1859 v Kežmarku sa konalo zhromaždenie predstaviteľov evanjelickej cirkvi Potiského dištriktu. Jeho účastníci vyslovili nesúhlas s protestantským patentom vydaným cisárom. Hlavný predstaviteľ protestného zhromaždenia Levočan Eduard Žedéni (pôvodne Pfanschmidt) bol uväznený.

1871 druhé valné zhromaždenie Spolku svätého Vojtecha v Nitre bolo napadnuté poštvanou maďarónskou lúzou. Jeho účastníci museli mesto narýchlo opustiť.

1874 v mestskom divalde v Banskej Štiavnici sa poslednýkrát hralo slovenské predstavenie, počas ktorého však miestni maďaróni zorganizovali hlučné protesty. Hra sa pre všeobecnú ruvačku musela predčasne ukončiť.

1902 v Chicagu (USA) vznikol americkoslovenský robotnícky spolok Rovnosť.

1947 sa v Sklarskej Porube (Poľsko) neďaleko Varšavy skončila porada predstaviteľov deviatich komunistických strán štátov strednej a východnej Európy pod vedením sovietskych komunistov. Na porade sa vytvorilo Informačné byro (Informbyro) komunistických strán, ktoré riadilo ich činnosť podľa predstáv sovietskeho diktátora J.V. Stalina. Smernice a odporúčania Informbyra KSČ o zostrení triedneho boja a zápasu s klerikalizmom znamenali zvýšenie represálii pre široké vrstvy obyvateľstva v nasledujúcom období.

Narodili sa a zomreli

1864 v Černovej pri Ružomberku sa narodil Andrej Hlinka, katolícky kňaz, politik, spisovateľ, hlavný predstaviteľ ľudového a autonomistického hnutia na Slovensku.

Andrej Hlinka

Pochádzal zo skromných pomerov, jeho otec bol roľníkom a pltníkom. Nižšie gymnáziium absolvoval v Ružomberku a vyššie v Levoči. 1. 7. 1883 ho prijali do kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Rektor seminára si neskôr o ňom poznamenal, že má náklonnosť k slavizmu. Po kňazskej vysviacke a krátkom pôsobení ako kaplán, bol vymenovaný za farára do Sliačov. Z domu si doniesol zmysel pre sociálne potreby ľudu. Staral sa o hmotné povznesenie svojich farníkov.

Roku 1905 bol zvolený za ružomberského farára. V meste vyvíjal intenzívnu verejnú činnosť. Založil slovenský peňažný ústav – Ľudovú banku. Vo voľbách do parlamentu roku 1906 podporoval slovenského kandidáta Vavra Šrobára. Úrady ho obvinili zo štvania proti maďarskej národnosti a v júni ho uväznili. Bol odsúdený na dva roky väzenia a spišský biskup Alexander Párvy mu zakázal vykonávať kňazskú činnosť. Hlinka si v segedínskej väznici napokon odsedel vyše 30 mesiacov a vyslúžil si gloriolu martýra. Medzitým pápežská kúria vyhovela jeho žiadosti i početným intervenciám a povolila mu pastoračnú činnosť. Vrátil sa späť na ružomberskú faru a roku 1913 založil Slovenskú ľudovú stranu. 

Hlinkov podpis nechýbal ani medzi signatármi Deklarácie slovenského národa v októbri 1918. Už dávnejšie podporoval myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. O to väčšie bolo jeho sklamanie, keď sa sľuby o partnerstve oboch národov neplnili. Na sklonku augusta 1919 odišiel cez Poľsko na mierovú konferenciu do Paríža, aby tu tlmočil slovenské stanovisko, ale neuspel. Po návrate domovi bol obvinený zo zrady. Nasledovala niekoľkomesačná internácia v českých väzniciach. V apríli 1920 bol zvolený za poslanca SĽS, a tak ho museli ho prepustiť. Väzenie iba upevnilo jeho autoritu. Stal najvýznamnejším politickým činiteľom autonomistického hnutia. Strana, ktorú viedol, sa roku 1925 premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Vo voľbách na Slovensku pravidelne víťazila, ale centralistické princípy medzivojnovej ČSR eliminovali kažý pokus o realizáciu sľubovanej a stále odkladanej autonómie Slovenska. Masy slovenského ľudu Hlinku milovali a zbožňovali. Svojím životom a činmi, ale aj povahou si dokázal získať obdiv a úctu aj u svojich politických protivníkov. Na veľkej manifestácii za naplnenie princípov Pittsburskej dohody 5. 6. 1938 v Bratislave sa ťažko chorý Andrej Hlinka so slovenskou verejnosťou lúčil slovami: “Národe môj, milujem ťa, a či budem žiť, alebo v zemi hniť milovať ťa neprestanem.” (16. 8. 1938)

1973 vo Washingtone zomrel slovenský a čs. politik, diplomat a publicista Štefan Osuský. (* 31. 3. 1889)

28. September

1213 kráľovná Gertrúda, manželka uhorského panovníka Ondreja II., bola zákerne zavraždená aj s časťou svojho sprievodu. Vražda mala národnostný motív, keďže kráľovná bola nemeckého pôvodu a uhorská šľachta ju najmä preto nenávidela. Páchatelia vraždy neboli nikdy potrestaní.

1396 križiacke vojsko pod velením uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského v bitke pri Nikopole (Bulharsko) podľahlo osmanskej presile. Oddiely sultána Bajazida I. si za niekoľko hodín poradili s výkvetom uhorskej šľachty, ale aj s francúzskymi, burgundskými, nemeckými a poľskými rytiermi. Žigmund sa zachránil útekom, mnoho urodzených križiakov padlo do tureckého zajatia, medzi nimi aj burgunský následník trónu, za ktorého Turci žiadali výkupné vo výške 200 000 zlatých.

1559 v Kremnici na zhromaždení evanjelikov duchovného a svetského stavu  zo stredoslovenských banských miest – Banskej Štiavnice, Kremnice, Banskej Bystrice, Novej Bane, Banskej Belej, Ľubietovej a Pukanca bolo prijaté spoločné vyznanie viery siedmych (banských) miest zv. Confessio heptapolitana (montana) formulované do 20. článkov. Jeho autorom bol štiavnický kňaz Ulrich Cubicularius (Kammerknecht). Ako vzor mu slúžilo vyznanie piatich východoslovenských mestách, zostavené ešte roku 1549 bardejovským rektorom Jánom Stockelom odvodené od augsburských článkov evanjelickej viery. Týmto krokom sa upevnila umiernená reformácia augsburského vyznania na strednom Slovensku.

1616 turčiansky prepošt Peter Pázmaň bol kráľom Matejom II. vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa.

1830 v Bratislave bol najstarší syn Františka I. korunovaný za uhorského kráľa ako Ferdinand V. Svätoštefanskú korunu mu na hlavu položil ostrihomský arcibiskup Alexander kardinál Rudnai.

Posledná korunovácia uhorského kráľa

Neznámy slovenský študent, ktorý bol na korunovácií osobne prítomný, nám o tejto slávnosti zanechal zaujímavé svedectvo:

„Videl sem nyní v Prešporku tolik slávy, kolik víc sotva nekdy uvidím, pri korunovaní princa Ferdinanda za krále. Všecku královskú familii dobre sem videl, aj každému dobre sem se prizrel. Mladý Napoleon Bonapart, syn toho straného Napoleona, nekdy krála francauszského, pred kterým se celá Európa trásla pokud živ byl, nejvíce se mi pozdal, nebo jakási vážnost vyhlédla z tvári jeho. Nejvíce sem se pozrel Ferdinandovi, vnove korunovanému králi. Když šel z domu královského, nesl se na jednom prekrásnem sivkovi, který se všecken od zlata a kamení skvel. Po jeho boku jelo osem pod stríbrem gardistov uherských, aneb strážcuv královských. Za ním šel jeho otec král Franc s královnou na kočizlatem okuvaném a na osmich sivkách, které velmi nádherne zlatem ozdobené byli. Potom šla královná bavorská na koči zlatem okuvaném a na šesti koních černých jako havrani, za ní šli na jiném koči královské dámy. Za nimi šli uherskí magnáši na vraných koních v šatách uherských nejskvostnejších, všecko pod zlatem stríbrem a drahém kameni. Strelba taková byla, až se Prešpurek trásl.“  

1848 slovenskí dobrovoľníci po boji na Poriadi pri Myjave ustúpili na Moravu.

1848 na moste medzi Budínom a Pešťou rozzúrený dav zavraždil podmaršala grófa a Františka Filipa Lamberga, ktorého cisár Ferdinand V. vymenoval za hlavného veliteľa všetkých vojsk v Uhorsku a poveril ho obnoviť v krajine poriadok. Medzi Lambergovými vrahmi bol údajne aj klenovský rodák Samuel Figuli. 

1864 v Turej neďaleko Levíc bola predvedená mláťačka na konský pohon, ktorá bola skonštruovaná a vyrobená v Kachelmannovej továrni na výrobu hospodárskych strojov vo Vyhniach.  

1882 v Bratislave vypukli protižidovské nepokoje proti ktorým muselo zakročiť vojsko. V priebehu niekoľkých dní sa rozšírili do viacerých obcí Bratislavskej župy a preto uhorský ministerský predseda Koloman Tisa (Tisza) vyhlásil v celej župe výnimočný stav.

1899 otvorili Mestské divadlo v Košiciach (dnes sídlo Východoslovenského divadla). Prvou premiérovanou hrou bol Bánk bán maďarského dramatika Jozefa Katonu.

1918 Francúzsko uznalo čs. národ za spojenecký a za jeho reprezentanta vo Francúzsku jestvujúcu Česko-slovenskú národnú radu.

1919 česko-slovenské légie v Rusku uzavreli s boľševikmi dohodu o prímerí.

1927 vznikol Spolok evanjelických farárok na Slovensku. Presedníčkou sa stala Mária Zochová, manželka evanjelického biskupa Samuela Zocha.  Sídlom spolku bolo jej bydlisko, mesto Modra. 

1944 na povstalecké letisko Tri Duby prileteli českí komunistickí funkcionári Rudolf Slánsky a Jan Šverma. V ich sprievode bol aj slovenský komunista Marek Čulen a skupina sovietskych dôstojníkov.

Narodili sa a zomreli

1817 v Rimavskej Sobote sa narodil Michal Tompa, kalvínsky kňaz a básnik. (+ 30. 7. 1868)

1888 v Nitre sa narodil Július Bártfay, sochár. Od roku 1906 viedol v Nitre umelecko-stolársku dielňu. Po prvej svetovej vojne absolvoval študijné pobyty v Ríme a Paríži a v Nitre si otvoril sochársky ateliér. Najplodnejšie obdobie boli 30. roky 20. storočia, keď vytvoril viaceré hodnotné sochárske diela (Smetana, Nietzsche, Beethoven) a množstvo pomníkov a votívnych sôch pre obce na západnom Slovensku. Po druhej svetovej vojne zmenil námety, aby zodpovedali predstavám vládnucich činiteľov (Partizán, Tankista, Hutníci) a získal tak viacero vysokých štátnych ocenení. (+ 25. 8. 1979)

1919 v Čiernom Balogu sa narodil Gustáv Papp, lekár a operný spevák. Absolvent štúdia medicíny na Slovenskej univerzite v Bratislave (1944), zároveň však navštevoval konzervatórium. Jeho lyrický tenor našiel uplatnenie v operách a operetách. Roku 1955 zanechal lekársku prax a stal sa sólistom opery SND v Bratislave. Niekoľko sezón hosťoval aj v Štátnej opere v Lipsku (Leipzig, Nemecko). (+ 7. 10. 1997)

1924 v Skalici sa narodil Mirko Nešpor, študent a účastník SNP. (+ 17. 12. 1944)

1950 v Starej Pazove (Juhoslávia) zomrel evanjelický farár a spisovateľ Vladimír Konštantín Hurban. (* 4. 8. 1884)

29. September

1239 uhorský kráľ Belo IV. udelil Rožnave mestské výsady. Obyvatelia boli oslobodení od platenia daní gemerskému županovi a od mýtnych poplatkov.

1299 spišskí Sasi založili na Skale útočisťa v Slovenskom raji kartuziánsky kláštor. Bol to prvý kláštor tohto rádu v Uhorsku.

1711 sa Juraj Jánošík spolu so štyrmi druhmi pridal ku zbojníckej skupine Tomáša Uhorčíka a stal sa jej kapitánom. Jeho spoločnící boli Satora z poľskej Soli, Pavel Gašparec nazývaný aj Mlynarčík, Bartek z Predmiera a Ondrej z Dlhej na Kysuciach. Všetci boli už pred Janošíkovou smrťou popravení v Tešíne. Pred pristúpením Jánošíka k Uhorčíkovej skupine patrili títo zbojníci: Pavol Bernatík, Vrabeľ, Huncaga zvaný aj Turjak zo Staškova, Kovalovský, Bagar, Turjak, Gaborčík, Kubo Chliastakov všetci z Rakovej na Kysuciach. K Jánošíkovej družine sa neskôr pridali: Gaveľ zo Soli v Poľsku, Satora a Vavrek z Poľska, Kovalčík z Moravy a Pavol Mlinarčík z Radôstky.

1848 peštiansky evanjelický farár Ján Kollár pravdepodobne pod nátlakom vydal osvedčenie o vernosti, v ktorom zdôraznil, že „nemá nijakú účasť na poburovaní Slovákov v horných stoliciach, ba toto povstanie z najvnútornejšieho presvedčenia pokladá za nezákonné a odsúdeniahodné“.

1858 rozsiahly požiar zničil v meste Brezne 40 domov.

1906 v Skalici sa začal prvý slovenský roľnícky zjazd, jeho organizátorom bol Pavol Blaho. Jeho účastníci pochádzali najmä zo západného Slovenska. Do vypuknutia 1. svetovej vojny sa uskutočnilo celkovo 7 slovenských roľníckych zjazdov.

1938 poľský veľvyslanec Papeé predložil Prahe ultimátum obsahujúce územné požiadavky Poľska. Poliaci žiadali pripojiť oblasť Českého Tešína, ale aj menších území na Kysuciach, Orave a na Spiši vrátane presunu hranice na hlavný hrebeň Vysokých Tatier.

1944 sa začali ťažké boje v priestore Dolných Hámrov, neďaleko Žarnovice. Slovenským jednotkám sa protiútokom podarilo vytlačiť z obce oddiely nemeckej bojovej skupiny Schill. Jej príslušníci neskôr hodnotili boje pri Dolných Hámroch ako najťažšie počas celého ťaženia na Slovensku.

1949 boli KSČ a KSS zlúčené do jednej straníckej štruktúry na čele s predsedom Klementom Gottwaldom a generálnym tajomníkom Rudolfom Slánskym.

1969 ÚV KSČ skončil päťdňové rokovanie o vnútropolitickej situácii a odštartoval tzv. normalizáciu. XIV. zjazd KSČ konaný 22. 8. 1968 bol vyhlásený za nelegálny a viaceré demokratizačné opatrenia boli zrušené. Hlavní predstavitelia reformného hnutia v komunistickej strane na čele s Alexandrom Dubčekom boli zbavení funkcií.

Narodili sa a zomreli

1822 vo Veličnej sa narodil Peter Michal Slavomil Bohúň, maliar a litograf príslušník štúrovskej generácie obrodencov. Navštevoval lýceá v Levoči a v Kežmarku, kde sa zapojil do mladoslovenského hnutia. Vďaka kresliarskemu talentu a podpore Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého bol prijatý do prípravky Akadémie výtvarných umení v Prahe. Štúdium maliarstva však neukončil. Umeleckú pozornosť zameral na slovenskú dedinu a kroje slovenského ľudu. Spolok Tatrín vydal roku 1847 sériu jeho obrazov pod názvom „Slovenské kroje“. Po revolúcii namaľoval sériu portrétov slovenských národovcov, ženských portrétov, náboženských obrazov a viacero obrazov s historickým motívom. Od roku 1850 pôsobil ako učiteľ na vyššej dievčenskej škole v Liptovskom Mikuláši-Vrbici. Po vynútenom odchode M.M. Hodžu z mikulášskej fary do exilu opúšťa aj J. B. Klemens svoje miesto a usadil sa v Sliezsku. (+ 20. 5. 1879)

1879 v Krajnom zomrel evnajelický kňaz, básnik a národovec Ján Juraj Boor. (* 30. 4. 1826)

1903 v Martine sa narodil Ján Pauliny-Tóth, politik a diplomat. V 30. rokoch bol vo vedení SNS a vydával Slovenské národné noviny. Roku 1939 odišiel do exilu. Pridal sa k Edvardovi Benešovi a bol členom Štátnej rady v Londýne. Po vojne pôsobil ako vyslanec v Taliansku, roku 1948 opäť emigroval a pôsobil ako hlásateľ slovenského vysielania BBC v Londýne. (+ 15. 3. 1966)

1919 vo Zvolenskej Slatine sa narodila Mária Ďuríčková (vl. menom Mária Masaryková), spisovateľka, autorka literatúry pre deti a mládež, prekladateľka a scenáristka. Pôsobila ako učiteľka, potom ako šéfredaktorka časopisov Zornička, Slniečko a Družba. Napísala niekoľko úspešných kníh pre deti: My z ôsmej A, Danka a Janka, O Guľkovi Bombuľkovi a ďalšie. (+ 15. 3. 2004)

1920 v Močiari sa narodil Ctibor Belan (pôv. Weiss), maliar. Bol spoluzakladateľom a riaditeľom Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, manželom maliarky Márie Medveckej. (+ 23. 6. 1991)

1926 v Revúcej zomrel advokát, historik a riaditeľ tunajšieho slovenského gymnázia Július Botto. (* 24. 7. 1848)

1946 v Bratislave bol popravený generál žandárstva Timotej Ištók.                 (* 7. 3. 1891)

1975 v Bratislave zomrel básnik a prekladateľ Pavol Horov. (* 25. 5. 1914)

1988 v Bratislave zomrel novinár, filozof a sociológ Andrej Sirácky. (* 9. 12. 1900)

30. September

1478 medzi uhorským kráľom Matejom Korvínom a českým panovníkom Vladislavom I. Jagelovským bola uzavretá zmluva, ktorá ukončila desať rokov trvajúcu českú vojnu. Matej Korvín získal vládu nad Sliezskom, Moravou a Lužicou, České kráľovstvo zostalo obmedzené len na územie Čiech.

1482 uhorské vojská po dlhom obliehaní dobyli rakúsku pevnosť Hainburg neďaleko Bratislavy.

1612 v Bytči vydával palatín Juraj Turzo svoju najmilšiu dcéru Barboru za Krištofa Erdödyho.

Svadba Barbory Turzovej

Na sobáš prišlo 150 veľmožov z Uhorska i okolitých krajín a vyslanci niekoľkých panovníckych rodov ako aj zástupcovia 36 uhorských stolíc, ôsmych kapitúl, 17 miest, 13 obcí a ďalší vojenskí, cirkevní a dvorskí hodnostári. Ich sprievod tvorilo 2 621 sluhov a čeľadínov a 4 324 koní. Na svadobnej hostine sa zjedlo 100 kusov hovädzieho dobytka, 140 teliat, 200 ošípaných, 350 baranov, 1 000 sliepok, 400 kapúnov, 400 husí, 15 moriek, 600 prepelíc, 400 zajacov, 30 sŕn a jeleňov, 2 500 pstruhov, 100 hlavátok, 180 šťúk a 1 000 belíc. Na prípravu jedál sa spotrebovalo 6 000 vajec, 20 okovov (asi 1 000 l) octu. Na svadobné stoly sa dostali aj cudzokrajné plody ako mandle, africké orechy, morské hrozno, ryža i cukor a vzácne koreniny – škorica, ďumbier, klinčeky. Hostia vypili 650 okovov (350 hl) vína a 295 (160 hl)  okovov piva. Jedlá pripravovalo 20 kuchárov a množstvo pomocníkov. Čapovaním vína a piva bolo nepretržite zamestnaných 10 ľudí. Svadobná hostina trvala 5 týždňov.

1785 uhorský panovník Jozef II. zakázal konanie všetkých procesií s výnimkou sviatku Božieho Tela.

1828 bola vydaná kráľovská rezolúcia, ktorá nariadila, aby slovenskí evanjelici v obci Lajoškomárno (Maďarsko) dostali slovenského kaplána. Nariadenie vyšlo v súvislosti s násilnosťami, ktoré vrchnosť rozpútala proti tamojším Slovákom z toho dôvodu, že si žiadali po slovensky hovoriaceho duchovného. Viacerí obyvatelia obce boli v dôsledku podania tejto žiadosti palicovaní a uväznení. Postup stoličnej vrchnosti proti Slovákom v Lajoškomárne sa stal symbolom násilnej maďarizácie slovenských sídiel v Zadunajsku a na Dolnej zemi. 

1901 v Bratislave sa začala skúšobná prevádzka v mestskej elektrárni. Jednosmerný elektrický prúd s napätím 220 V vyrábali dve dynamá každé s výkonom 50 kW. Bola to prvá mestská elektráreň na Slovensku.

1938 čs. vláda prijala rozhodnutie mníchovskej konferencie štyroch veľmocí Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka o odstúpení pohraničných území obývaných nemeckou menšinou susednej Nemeckej ríši.

1944 nemecké vojenské jednotky sa zmocnili Svätého Kríža (Žiar nad Hronom) a v ten istý den vpadli aj do Sklabine, odkiaľ odvliekli 144 občanov.

1948 predseda vlády ČSR Antonín Zápotocký na tlačovej konferencii vyhlásil, že v záujme dobrých susedských vzťahov s Maďarskom je potrebné potrebné spravodlivo doriešiť aj otázku Maďarov žijúcich v Českolovensku. Po tomto oznámení boli v priebehu mesiaca maďarskej menšine na Slovensku vrátené všetky občianske práva.

1996 Grasalkovičov palác v Bratislave sa opäť stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Do zrekonštruovanej budovy, ktorá takmer 4 desaťročia slúžila pionierom, sa nasťahoval druhý prezident SR Michal Kováč.    

Narodili sa a zomreli

1740 vo väzení na bratislavskom hrade zomrel evanjelický kňaz, superintendent a slovenský spisovateľ Daniel Krman, ktorý si tu už deviaty rok odpykával doživotný trest. (* 28. 8. 1663)

1848 sa v Sačurove narodil Ľudovít Jekelfaluši, rakúsko-uhorský poľný maršal a v rokoch 1899 – 1910 minister vojny. Zastával aj úrad ministra obrany Uhorska. (+ 22. 7. 1911)

1845 v Liptovskej Lúžnej sa narodil Franko (František) Veselovský, advokát pôsobiaci v Trnave, slovenský národovec, poslanec uhorského snemu za Slovenskú stranu s ľudovým programom v senickom volebnom okrese v rokoch 1901 – 1905. Nebojácne vystupoval v parlamente a kritizoval prechmaty úradov voči Slovákom. Aby nemohol opäť kadidovať roku 1905 ho obžalovali a odsúdili na rok väzenia. Pôsobil v Spolku sv. Vojtecha a bol aj riaditeľom Ľudovej banky v Trnave. Keď Veselovský zomrel maďarské noviny Trnava a okolie (Nagyszombat és vidéke) mu zložili takúto poklonu: „Bojovali sme proti nemu, ale povinní sme vyznať pravdu a i po smrti vyzdvihnúť Veselovského silnú osobnosť, čistý mužský charakter ako cnosť ľudskú.“ (+ 13. 3. 1917)

1894 vo Zvolene zomrel katolícky kňaz na Detvianskej Hute, slovenský národovec a folklorista Peter Tomkuljak. (* 29. 6. 1838) 

1914 v Trenčíne sa narodil Vojtech Bárdoš, lekár virológ zameraný na epidemiológiu a patofyziológiu. Objavil prvé dva komármi prenášané vírusy v Európe. V rokoch 1945 – 1952 prednosta hygienicko-epidemiologického odboru Povereníctva zdravotníctva a vedúci oddelenia Výskumného ústavu epidemiológie a mikrobiológie v Bratislave. Člen New Academy od Sciences a expert Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Od roku 1971 vedúci virologického pracoviska SAV vo Valticiach (Česko) Roku 1966 bol vyznamenaný medailou Pasteurovho ústavu v Pariži. (+ 4. 6. 1982)

1996 v Bratislave zomrel sochár Jozef Kostka. (* 29. 1. 1912)