sobota, 2 júla, 2022
spot_img
ÚvodNa zamyslenieKtorým smerom sa vydáme?

Ktorým smerom sa vydáme?

Prof. J. Husár, 22.9.2021

Čitateľ sa môže spýtať prečo som si zvolil taký nadpis. Odpoveď je jednoduchá. Kúpil som si Denník N, ktorý má nadpis Čo nesedí na vojne policajtov a na mail som dostal Uznesenie o obvinení J. Čurill, P. Ďurka, M. Sobotu a Š. Mašina. A nakoniec SME má nadpis Očistec v štáte pokračuje s podnadpisom Všetci zadržaní vyšetrovatelia idú do väzby, polícia chce kauzy stíhať ďalej. Tak vypadá Slovensko?

- Podporte nás -

Vo všetkých uvedených prípadoch sa poukázalo na to, že kde je „prazačiatok“. Hoc žijeme v 21. storočí a ľudský duch svoje skúsenosti pretavil aj do ekonómie, teóriu štátu a práva a aj sociológie, a i napriek tomu my dnes nevieme ich náročné  poznatky využiť, využiť v prospech ľudstva, ľudí na Slovensku. Akokoľvek problémy zvažujem, predovšetkým je to problém vzdelanosti vodcov po roku 1989. Nevedeli dať smer vývoja Slovenska hlavne po roku 1993. Aby som na problém ukázal hlbšie, nemôžem sa nezastaviť pri pojme globalizácia, ktorá predovšetkým nepriaznivo zasiahla ekonomiky krajín, a to na celom svete.

Ako občan vidí, globalizácia preniká , povedal by som, všetkým pórmi do života národov, ba sa stáva každodennou samozrejmosťou a jej extrémne protirečivé prejavy a dôsledky plodia na jednej strane svojich zbožňovateľov, stúpencov ba propagátorov, a na druhej strane svojich odporcov, potieračov a kritikov. Obe krajnosti popisujú povrchný a skreslený jeho obsah. Potrebujeme triezvy a, dovolím si povedať, vedecký poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu  príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu procesu globalizácie, ktorý sa rodí pomaly, ba tvrdím, že sa aj  zveličujú pozitíva. Potreba objektívneho poznania prevratných a zároveň rozporuplných globalizačných premien, ktoré sa šíria aj Európou aj Áziou či Ameriku, celoplanetárne, chýba. Nedovolím si to urobiť, čaká to dnešných ekonómov aj sociológov, udať smer. Globalisti hovoria iba o obrovskom jej potenciály a zabúdajú na hrozby a riziká, ktoré ohrozujú ľudstvo, jeho existenciu a budem ich nižšie čiastočne ilustrovať. Miera rozpornosti v globalizačných trendoch sa veľmi vyostrila, ba hádam dnes dosahuje kritickú úroveň, čiže, podľa mňa, sme na civilizačnom rázcestí, na ktorom sa musíme rozhodnúť, ktorým smerom sa má ľudstvo vydať.

Budem konkrétny. Pozrime sa preto, čo si myslí o mimoriadne vážnej otázke o potravinovej sebestačnosti exponent Bruselu, Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku; na portáli Euractiv považuje za určujúce: „Myslím si, že koncept potravinovej sebestačnosti v podobe, v akej bol v minulom storočí vytvorený a používaný, je v dobe globalizovaného sveta a súčasnej životnej úrovne prekonaný a ťažko naplniteľný. Nedáva zmysel potravinová sebestačnosť na relatívne veľmi malých územiach (??!!), ako je napríklad Slovensko, s obmedzeným rozsahom plodín, pre ktoré sú v rámci primárnej produkcie na našom území vhodné podmienky. Určitá, zmysluplnejšia „sebestačnosť“ prichádza do úvahy u veľkých, globálnych hráčov na svetovom trhu, s oveľa širším diapazónom možnej produkcie – v našom prípade ide o Európsku Úniu.“ Zato sú naše polia obsiate iba kukuricou, pšenicou a repkou. Neveril som tvrdeniu, že to povedal vedúci zastúpenia. Nemôžem ho akceptovať. Prečo? Matematici sa vedia vždy medzi sebou dohodnúť čo je pravda, ale politikov ovplyvňujú ich osobné záujmy (viď aj našu NR SR, zvlášť dnes) a teda tie sú príčinou, že sú proti sebe, nevedie ich túžba poznať čistú pravdu. Osobným záujmom môže byť napr. aj zotrvanie vo funkcii.

Vyššie som hovoril o globalizácii všeobecne, ktorá zasiahla planétu. Globalizujú sa aj financie, finančný svet, finančné trhy, globálna neoliberálna hegemónia. Aká je pozícia Európy v oblasti finančných trhov? Začnem Slovenskom. V SR máme 28 bánk, z tohto zahraničných 14. Ale veď Raiffeisen BANK má Tatra banku a.s., ako odštepný závod. Čitateľovi však musím podstatu fungovania finančného systému EÚ (hoc máme ECB) ukázať na sile a záujmoch Deutsche Bank. Deutsche Bank si s D. Trumpom vybudovala čulé vzťahy a to už v 90. rokoch minulého storočia. Spravovala mu majetok a financovala výstavby kasín, golfových stredísk i mrakodrapov. A to v čase, keď mal do väčšiny „bežných“ bánk, finančných inštitúcií, zatvorené dvere. Počas dvoch desaťročí mu DB požičala dve miliardy dolárov. Keď sa D. Trump stal americkým prezidentom, bola jeho najväčším veriteľom. D. Trump bol na čiernom zozname mnohých bánk, keďže mal za sebou nejeden bankrot a existovali dôkazy o jeho platobnej neschopnosti a obludne pritom nadhodnocoval svoj majetok. My DB zbožňujeme. Analogické, jemne povedané, falošné finančné transakcie robila J&T, či Penta na Slovensku. Teda ozaj je pred nami otázka, ktorým smerom sa vydáme, lebo naši politici po roku 1989 vôbec nerešpektovali hlboké poznatky ekonómie (nemali ich) a jej požiadavky hlavne na ochranu meny. Jadrom ekonómie je odpovedať: čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať. Naše chemické podniky v dnešných časoch globalizácie, napríklad Slovnaft, naše elektrotechnické podniky – Tesla Piešťany a ich čip – a naše poľnohospodárske podniky (JRD) riešili čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať. Dnes ich nemáme. Je tu však globalista Monsanto. Máme ju aj na Slovensku.

Záver. Protirečivosť ekonomických, sociálnych a ekologických a celkových spoločenských súvislostí a dôsledkov globalizácie si musí uvedomiť naša vláda a predovšetkým Európska komisia. Nielen banky, ale všeobecne aj podniky musíme vidieť v súradniciach globalizácie. Musíme si uvedomiť bariéry a deformácie v oblasti práce a v sociálnych dimenziách človeka. Všeobecne povedané, treba si uvedomiť globalizáciu ako mýtus liberalizmu. V krátkej mojej úvahe som jej analýzu nemohol urobiť. Je to námet pre spoločenských vedcov.

image_printTlačiť článok

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň