pondelok, 5 decembra, 2022
spot_img
ÚvodZastierané udalostiNezávislí od Slovenska

Nezávislí od Slovenska

Účinnými nástrojmi šírenia neoliberálnej ideológie v podmienkach Slovenska sú rozličné združenia, nadácie, think tanky, ktoré vznikli v 90. rokoch a odvtedy sa tvária ako slobodné a nezávislé. Nezávislé od Slovenska, od života slovenských občanov a závislé od peňazí utajovaných či anonymných darcov, od neoliberalizmu v celom svete, najmä však od dolárov plynúcich z USA a z ďalších krajín.

S touto „nezávislosťou“ je späté fungovanie takých inštitúcií, akými sú Inštitút pre verejné otázky (IVO), Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy (M.E.S.A. 10), Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácia F. A. Hayeka, Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), Nadácia Pontis, Občianske oko, atď., atď.

Tieto organizácie sa začali formovať v období, keď sa rozpútal boj o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. Nečudo, že v tom čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných darcov o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Najväčšie finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr a nadácií.

Daňoví poplatníci USA sú určite „radi“, že môžu prispieť na činnosť „významných a demokratických“ inštitúcií v SR. V tejto „radosti“ nie sú osamotení – k štedrým donorom patria aj americký miliardár Soros, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké inštitúcie. A v ére „správnej“ vlády to boli aj domáce finančné fígle – napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 získal „Inštitút“ od Úradu vlády SR v rokovacom konaní bez zverejnenia zákazku za 2,5 milióna korún na vypracovanie „Vízie vývoja Slovenskej republiky do roku 2020“. Jej editormi boli Fedor Gál, Grigorij Mesežnikov a Miroslav Kollár, autorský kolektív tvorili členovia a spolupracovníci tzv. tretieho sektora. Neviem, ako a komu táto „prognostická“ práca poslúžila, ale verejnosť by si zaslúžila poznať pravdu. Isté je, že mimovládky získali autoritu nie vďaka svojim výsledkom, ale predovšetkým zásluhou neadekvátneho vplyvu v médiách. A ten je výsledkom zväčša cieleným, ale zavše aj rezultátom ohlupovania a nevedomosti novinárov. Napokon, najvýstižnejšie o tom svedčí počet citácií členov tzv. tretieho sektora vo vybraných médiách za rok 2006 a 2007 (pramene: spw.blog.sme.sk a aktuálne.centrum.sk).

Inštitút pre verejné otázky (IVO) sa môže honosiť roku 2006 až 278 citáciami, najviac z nich mal Grigorij Mesežnikov (prezident inštitútu) 140, na ďalšom mieste skončil Martin Bútora (čestný prezident) 73 citácií. Roku 2007 mal prvý spomenutý dokonca 192 citácií a druhý trocha zvoľnil tempo, keď mal iba 46 citácií. Začiatkom roka 2008 inštitút vynikajúco charakterizoval sám seba publikáciou „Súhrnná správa o stave spoločnosti za rok 2007“. Okrem iného sa v nej tvrdí, že zatiaľ sú na Slovensku iba tendencie k „mytologizácii dejín“, z ktorej namiesto vlastenectva vytŕča nacionalizmus, zatiaľ sú tu pokusy obmedziť slobodu združovania a pôsobenia „mimovládok“, iba neurčité zásahy do slobody vlastníctva a podnikania, iba sklony nasadiť náhubok slobodným médiám. Reformy sa nezrušili, objavili sa len nekvalifikované zásahy do kľúčových reforiem a výroky považujúce vraj občanov maďarskej národnosti za akýchsi druhoradých občanov.

Členovia Nadácie F. A. Hayeka sa môžu zase popýšiť tým, že roku 2006 mali 195 citácií. Rekordérom bol Martin Chren (riaditeľ) s pozoruhodnou cifrou 135. Roku 2007 tak silno nezabodovali. Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) sa „vyšplhala“ roku 2006 až na hranicu 154 citácií. Najväčší podiel mal na tom „analytik“ Ivo Samson so 105 citáciami, roku 2007 zaznamenal 75 citácií. Transparency International Slovensko si pripísalo roku 2006 na svoje konto celkovo 124 citácií. Najviac sa činila prezidentka Emília Sičáková-Beblavá so 72 citáciami, roku 2007 sa ešte viac pochlapila a zaznamenala 86 citácií.

Aliancia Fair-play nezaostala za svojimi spolupútnickými organizáciami a roku 2006 si pripísala k dobru 117 citácií. Zuzana Wienková (výkonná riaditeľka) zaúradovala s 92 citáciami, roku 2007 troška poľavila a na svoje konto si zapísala 73 citácií. Centrum pre ekonomické a sociálne analýzy (M.E.S.A. 10) citovali roku 2006 v médiách 85- krát. Jeho prezident Viktor Nižňanský to dotiahol v citáciách tohto centra najvyššie – 51, roku 2007 si ho médiá všimli iba 22-krát. Inštitút ekonomických a sociálnych analýz (INESS) sa roku 2006 prezentoval v médiách 84 citáciami. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) zaznamenal roku 2006 celkovo 69 citácií. V tomto prípade však analytik Peter Goliáš so 43 citáciami predbehol svojho šéfa Eugena Jurzycu (23).

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika dosiahol roku 2006 spolu 68 citácií. Jeho prezident Peter Zajac bol najusilovnejší – citovali ho 21-krát, roku 2007 26-krát. „Mimovládky“ Health Policy Institute, Euractiv.sk a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť mali roku 2006 dovedna 123 citácií. Roku 2007 sa to pohybovalo na podobnej úrovni. Ak sa zahráme na matematikov, zistíme, že všetky tieto organizácie roku 2006 zaznamenali 1 297 citácií vo významných médiách. Pritom zástupcovia Slovenskej akadémie vied boli citovaní iba 204-krát – a to menovite Pavel Karasz 97-krát, Zuzana Kusá 69-krát, Viliam Páleník 28-krát a Peter Staněk 10-krát. Za rok 2007 celkové údaje nie sú, vieme však, že Zuzana Kusá mala 36 citácií, Juraj Marušiak 22.

Pracovníkov univerzít citovali médiá 102-krát. Pri tomto porovnaní sa ukazuje, že „mimovládky“ stále hrajú veľmi silnú presilovku. Za mužstvo tretieho sektora úspešne a horlivo kopali a kopú v médiách predovšetkým títo jednotlivci: Oliver Brunovský (Nadácia otvorenej spoločnosti), Eva Čobejová (Domino fórum, týždenník . týždeň), Ondrej Dostál (Konzervatívny inštitút, .týždeň), Ľubomír Feldek (Nadácia Milana Šimečku), Fedor Gál (Konzervatívny inštitút a mnohé ďalšie), Lászlo Gyurovszký (exminister, Konzervatívny inštitút), Eugen Gindl (Nadácia otvorenej spoločnosti), Lajoš Grendel (Nadácia otvorenej spoločnosti), Michal Havran (Domino fórum), Štefan Hríb (Konzervatívny inštitút, Domino fórum, .týždeň), Ján Hrubala (Nadácia otvorenej spoločnosti), Peter Hunčík (IVO), Eugen Jurzyca (INEKO), Miroslav Kollár (Nadácia otvorenej spoločnosti), Juraj Kušnierik (.týždeň), Martin Lengyel (Domino fórum, .týždeň), Daniel Lipšic (exminister, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť), Grigorij Mesežnikov (IVO, Nadácia otvorenej spoločnosti), Jozef Majchrák (IVO), Ivan Mikloš (exminister, M.E.S.A. 10), Zuzana Mistríková (Nadácia Milana Šimečku, .týždeň), Martin Mojžiš (.týždeň), Milan Nič (Nadácia Pontis, Nadácia otvorenej spoločnosti), Viktor Nižňanský (M.E.S.A. 10), Ivo Samson (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), Peter Schutz (Domino fórum, SME), Emília SičákováBeblavá (Transparency International Slovensko), Zuzana Szatmáryová (Delet), Ján Štrasser (Domino fórum), Peter Tatár (Konzervatívny inštitút), Marek Vagovič (.týždeň), Magda Vášáryová (Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku), Michal Vašečka (IVO), Peter Zajac (Konzervatívny inštitút), Eduard Žitňanský (IVO), Róbert Žitňanský (.týždeň). Zostava aj na dve futbalové mužstvá s dostatočným počtom náhradníkov. A keby sme tam zaradili všetkých, čo sa v „mimovládkach“ tak obetavo a „neziskovo“ angažujú, tak by to bolo na niekoľko desiatok futbalových tímov.

 LETOKRUHY časopisu Slovanská vzájomnosť 2011-2016.

Pavol Dinka

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň