streda, 30 novembra, 2022
spot_img
ÚvodOtvorené listyOtvorený list mladej slovenskej inteligencii

Otvorený list mladej slovenskej inteligencii

Boli ste to vy, študenti vysokých škôl, kto pred takmer 15 – mi rokmi spontánne začal proces oslobodenia našej spoločnosti. Predovšetkým oslobodenia od strachu a cudzích nanútených ideológií, ktoré nevychádzali ani z našej mentality, ani z našich túžob a potrieb. Vďaka Vám za to!

         Dejiny tento Váš čin isto vysoko ocenia. Ako je to však s ocenením vašej odvahy a prezieravosti spoločnosťou, ktorú ste svojim činom oslobodili? Koľko z vašich vtedajších požiadaviek sa splnilo? Nie je to dnes – a to najmä vďaka vám, vlastnom slobodnom a demokratickom štáte – práve študenti, vysokoškolská mládež, koho vnútorné pomery v Slovenskej republike doslova vyháňajú do zahraničia hľadať šťastie a zmysel svojho života?

         Napĺňanie zmyslu nášho života v cudzích službách a uskutočňovanie cudzích záujmov bola mnohogeneračná, už takmer historická a osudová, úloha Slovákov počas mnohých storočí – keď nemali svoj vlastný štát. Z hľadiska nášho tvorivého prínosu pre rozvoj ľudskej kultúry a civilizácie to bola úloha až obdivuhodne významná a, možno, aj úloha čestná. Bola to však úloha ponižujúca – pod cudzími menami a symbolmi slúžiť cudzej sláve a prospechu. Ponižujúca o to viac, že náš vstup na javisko európskych dejín bol impozantný – svojou silou aj svojou kultúrou. Hneď na počiatku vytvorili naši predkovia dva geopolitické útvary európskeho významu – boli nimi Samova a Svätoplukova ríša. Naši priamy predkovia však mali nielen kniežatstva, kráľovstva a ríše, ale – a to už v 9. storočí – svoj vlastný kultúrny jazyk (jeden zo štyroch liturgických jazykov vtedajšej Európy), mali svoju – dnešným slovníkom povedané – vysokú školu či univerzitu a – ako prvý zo všetkých Slovanov – aj svoj vlastný štát.

         Dokázateľne nie sme iba národom roľníkov, bačov či drevorubačov ako nám to – s jasným zámerom potlačiť a zničiť naše sebavedomie, ale najmä ambíciu obnoviť vlastnú štátnosť – vnucovala cudzia či cudzou ideológiou mocensky deformovaná  vlastná tzv. historiografia. Boli sme a sme aj legitímnymi potomkami vlastných kniežat a kráľov!

         Z takéhoto postavenia však vyplýva nielen honor, ale aj povinnosť sa správať na tejto úrovni a plná zodpovednosť za vlastný osud. Suverén – či už kráľ alebo slobodný občan – musí rozhodovať o sebe, svojom živote a štáte nielen slobodne, ale aj sebavedome a, samozrejme, predovšetkým – múdro. Ak to buď – nedokáže alebo – nechce, tak o ňom budú zákonite rozhodovať iní.

         Byť vlastníkom vlastnej vlasti je túžbou a cieľom snažení všetkých národov sveta. A túto hodnotu považujú za najvyššiu hodnotu svojho národného dedičstva. Tento cieľ – obnovením slovenskej štátnej samostatnosti – dosiahli aj dnes žijúce generácie Slovákov. Pozemok a priestor a s ním aj šancu – teda máme.

         Našou najbližšou úlohou je – vnútorná integrácia nášho štátu a vytvorenie moderného slovenského politického národa ako spoločnosti rovnoprávnych občanov, bez ohľadu na ich etnický pôvod, konfesionálne či iné rozdielnosti. Táto rozhodujúca skúška našej národnej aj občianskej zrelosti je prácou pre viac generácii. Aby sme v nej úspešne obstáli, musíme – či chceme alebo nie – podriadiť svoje osobné záujmy záujmom celospoločenským a – naučiť sa priateľsky či kolegiálne tvorivo a konštruktívne – spolupracovať. To je jediné, ale veľmi podstatné a rozhodujúce, čo nás delí od úspešnosti tých, ktorí tento stupeň zrelosti majú už za sebou.

         Predovšetkým – nebojme sa! Ako slobodní občania slobodného štátu máme právo vyžadovať – ale v prípade neúspešnosti si aj vynucovať – nielen od štátu, ktorý tvoríme, ale aj od jeho úradníkov – prezidentom SR počnúc a referentom štátneho úradu končiac – aby vytvárali priestor a podmienky pre plnohodnotné, ľudsky dôstojné rozvíjanie našej osobnej, ale aj národnej individuality a pomáhali tak napĺňať zmysel nášho poslania, ktoré je v tvorivej práci a vytváraní vlastných autentických hodnôt – ako nášho osobitého prínosu do pokladnice ľudskej kultúry a civilizácie.

         Túto smelú a ťažkú, ale závažnú a osudovú úlohu môže splniť iba národ vysoko vzdelaný, fyzicky aj psychicky – najmä však morálne – zdravý, ktorého ambíciou je čo najlepšie postavenie medzi slobodnými národmi sveta. Vážená mladá slovenská generácia, vysokoškolskí študenti, stredoškoláci a všetka – duševne či inak pracujúca mládež. Mať vlastný štát nie je dar – je to odmena! Vzácna odmena, ktorej sa nedostane – a sme toho svedkami aj v súčasnej Európe – každému národu. Máme šancu – po ktorej nielen túžili ale ktorej celý svoj život a prácu zasvätili a obetovali najväčšie osobnosti nášho národa, ale aj mnohí naši zahraniční priatelia. Poďakujme sa im všetkým a poďakujme sa im činmi hodnými starobylého a zároveň moderného národa, subjektu medzinárodného práva, ktorý sa rozhodol vziať svoje  veci a vzťahy do vlastných rúk.

         Nie prehra so silnejšími, najviac bolí a najťažšie sa hoja rany po šanci spálenej vlastnou vinou. Nedopúšťajme sa už ďalších chýb, ale spojme svoje sily – a tak, ako to excelentne pred očami celého sveta dokázali naši hokejisti, dokážme aj my slovenská inteligencia, že sme hodní takejto vznešenej, čestnej ale aj krásnej úlohy. Dokážme, že sme po rokoch neslobody pochopili, že mať vlastný domov – je výsada. Aký si ho urobíme, taký ho budeme mať a ako si zariadime – tak budeme žiť.  Byť skutočne doma je možné iba na jedinom mieste na svete – my to miesto máme, urobme z tejto šťastnej prítomnosti aj našu dôstojnú a úspešnú budúcnosť.

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň