nedeľa, 21 apríla, 2024
spot_img

Pohreb profesora Ďuricu – za hrsť postrehov

29. januára 2024 sme sa v Bratislave rozlúčili s profesorom Milanom Stanislavom Ďuricom, ktorý nás opustil vo veku nedožitých 99 rokov.

Posledná rozlúčka pritiahla pomerne veľký počet ľudí. Jej prvá časť, zádušná svätá omša, sa konala v saleziánskom kostole na Miletičovej ulici. Viedol ju arcibiskup Stanislav Zvolenský a provinciál saleziánov don Peter Timko. Prítomných bolo asi 40 kňazov a tiež nitriansky biskup Viliam Judák. Z predstaviteľov štátu, VÚC, magistrátu, akademickej a vedeckej obce (Univerzita Komenského, SAV) sa neprišiel rozlúčiť nik, s výnimkou zástupcov Matice slovenskej.

Ľahostajnosť či ignorácia k veľkým osobnostiam je na Slovensku príslovečná. Tým skôr, ak ide o stúpencov slovenskej štátnosti. Ak by bol nebohý čechoslovákom, liberálom či protagonistom maďarskej iredenty – ako nedávno zosnulý Miklós Duray, je veľká pravdepodobnosť, že by mal aj štátny pohreb a jeho odchod by „citlivo vnímala“ aj hlava štátu…

V znamení obáv a strachu

Zarážajúci bol však aj prístup predstaviteľov cirkvi a najmä jeho domovskej rehole – saleziánov. Už úradná tlačová správa saleziánov (resp. TK KBS) o úmrtí obišla podstatu profesorovho životného diela. Aj počas obradov, či už zo strany predsedajúceho arcibiskupa Zvolenského alebo provinciála Timku bolo cítiť, že si dávajú veľký pozor, aby nespomenuli názov niektorého z diel, ktoré sú červeným súknom pre médiá a Židovskú náboženskú obec.

Tlačový orgán RKC Katolícke noviny (č. 6/2024) venovali profesorovi presne štyri vety – že zomrel a bol pochovaný… Ako poznamenal jeden z pamätníkov, „približne takýmto spôsobom za socializmu informovali KN o odchode politicky nepohodlných kňazov“

Provinciál Timko v homílii nepriamo priznal, že o Ďuricovi – a generácii saleziánov do roku 1950 – toho veľa nevie a informácie si musel naštudovať. Profesora vyzdvihoval len v rovine verného a pracovitého syna saleziánskej rehole. Keď spomenul jeho vedecké dielo, skončil pri dizertačnej práci o Turínskom plátne (1956), ďalej už pre istotu nešiel a len spomenul, že bol aj historikom. Úradná správa SDB o pohrebe zmienila z desiatok jeho kníh iba brožúru o dejinách charizmy dona Boska… Pritom drvivá väčšina ľudí poznala Ďuricu práve ako historika (slovenských dejín). Ako kňaza ho vnímala menej a ešte menej ako saleziána.

Ďurica ako historik nesmierne zarezonoval ešte v relatívne najslobodnejšom období 90. rokov, keď národ nebol sužovaný diktátom EÚ a NATO. Jeho kalendárium Dejiny Slovenska sa v r. 1997 dostalo do škôl ako učebná pomôcka, no po kriku tzv. demokratických médií a nátlaku zo strany Európskej komisie ju dal napokon vtedajší premiér V. Mečiar stiahnuť zo škôl. Tým sa ukázalo, že Slovensko de facto nemá právo na vlastný, slobodný výklad národných dejín…

Zdá sa, že po 30 rokoch „budovania demokracie“ a Slovenskej republiky sa nesmie už ani na cirkevnej pôde spomenúť, že Ďurica patril medzi špičku historickej vedy; že jeho kalendárium dejín Slovenska vyšlo už v 6. vydaniach, pričom sa predalo viac než stotisíc kusov. Akoby bolo zakázané zmieniť, že práve on je autorom najfundovanejšieho životopisu Dr. Jozefa Tisa. Tisovi venoval aj svoju poslednú vedeckú štúdiu, a to do zborníka z konferencie v Nitre (2017). Dalo by sa očakávať, že na pohrebe sa nebude  zvýrazňovať fakt, že Ďurica bol prvým historikom, ktorého po roku 1989 navštívila novodobá Štátna bezpečnosť – dnes pod názvom Národná jednotka boja proti terorizmu a extrémizmu, ktorá je súčasťou NAKA. V stredu, 1. februára 2017 premiér R. Fico a minister vnútra R. Kaliňák túto špeciálnu politickú políciu s veľkou slávou predstavili verejnosti a médiám ako osobitnú jednotku na „ochranu demokracie“ a na „potieranie extrémizmu“. O dva dni nato, v piatok 3. februára 2017, už dvaja „elitní policajti“ na podnet Denníka N začali ako vôbec svoju prvú kauzu vyšetrovať vydanie historických kalendárov Dr. Tisa s fotografiami starými 80 rokov. Ako prvé navštívili byt 92-ročného profesora Ďuricu…

Takisto sa dalo očakávať, že cirkevní predstavitelia vyzdvihujúci EÚ nebudú citovať Ďuricove práce, kde dokazuje slobodomurárske pozadie tejto inštitúcie.

No viacerí sa odôvodnene pýtali, prečo sa nemohlo na pohrebe spomenúť, že práve Ďurica bol držiteľom najvyššieho talianskeho štátneho vyznamenania? Koľkí zo slovenských saleziánov, kňazov, alebo celkovo občanov dostali takúto poctu?

Ďalším faux-pas bolo, keď provinciál či arcibiskup kondolovali kde-komu, rodine, rehoľným spolubratom (ktorí sa o neho, mimochodom, za života ani veľmi nezaujímali) a iným, nik sa ani len slovom nepoďakoval osobe, ktorá sa o prof. Ďuricu deň-noc starala posledných 15 rokov, a osobitne v posledných troch kritických rokoch, p. Eve Bobkovej…

O Ďuricovom charaktere svedčí aj jeho materiálna štedrosť pri podpore kresťansko-národných projektov, či ľudí v núdzi. Osobitne aj založenie nadácie či to, že svojej reholi venoval nadštandardný byt na Drotárskej ulici.

O podstatných zásluhách na vedeckom poli sa nezmienil ani prítomný arcibiskup Zvolenský. Druhý (a posledný) z prítomných biskupov V. Judák z Nitry, hoci je sám historikom, profesorove dielo dobre poznal a boli aj kolegami na bohosloveckej fakulte, slovo nedostal.

Ignorácia médií

Nie dobrou vizitkou vedenia cirkvi bolo aj to, že na rozlúčke s touto osobnosťou európskeho formátu neboli zástupcovia médií (Lumen, Lux, KN a pod.). Kamerový záznam tak zverejnil len katolícky aktivista Anton Čulen na svojej stránke „Aliancia za nedeľu“. No keď mal nedávno pohreb známy propagátor vakcinácie a dlhoročný spolupracovník Dr. Fauciho prof. Vladimír Krčméry, priamy prenos prenášali televízie a neobvykle veľký priestor dostal i v Katolíckych novinách, Luxe či Lumene. Z biskupov až na dvoch prišli vtedy všetci a reči nemali konca-kraja…

Rozlúčkové podujatie v saleziánskom kostole na Miletičovej bolo naopak na prejavy veľmi skromné a poviazané tak, aby sa nevymklo z línie „politickej korektnosti“. Akoby sa ktosi bál, že v chráme zaznie meno katolíckeho kňaza a prvého slovenského prezidenta. To by bolo asi pre dnešnú cirkev nepredstaviteľným škandálom. Určite väčším, ako keby ktosi v chráme vyvesil dúhovú vlajku či kosák s kladivom. Nečudo teda, že viacerí veriaci, ktorí profesora a jeho mimoriadne zásluhy o národ, cirkev a o pravdu poznali, odchádzali sklamaní.

Rozlúčka na cintoríne

Druhá časť rozlúčky, uloženie ostatkov do saleziánskej hrobky na cintoríne Vrakuňa (predtým Ružinov) sprevádzalo ešte väčšie prekvapenie. Už pri vchode do cintorína stálo päť policajných áut a viacero policajtov v civile, tzv. tajných. Staršej generácii to nepochybne pripomenulo rozlúčkové obrady s politicky nepohodlnými osobami pred rokom 1989, ktoré sa nikdy nezaobišli bez prítomnosti ŠtB.

 

Ľudia sa mohli iba dohadovať, či policajné zložky prišli z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie saleziánskej rehole. Okrem toho, na každom strome v tesnej blízkosti hrobky viselo varovanie saleziánov (SDB) o zákaze akejkoľvek „ideologickej a politickej propagácie“

Pritom na cintoríne bolo oveľa menej návštevníkov než na sv. omši. Neboli tu už ani biskupi. Ako prvý, v mene dekana RKCMBF v Bratislave prof. Jančoviča krátko prehovoril Doc. Tibor Reimer. Poďakoval „donovi Milanovi“, ktorý „bol veľkým vedcom ale mal vždy ľudský prístup k nám študentom“, za roky pôsobenia na akademickej pôde.

Nasledoval príhovor historičky prof. Emílie Hrabovec, ktorá patrila do okruhu najbližších spolupracovníkov zosnulého profesora. Vo svojom brilantnom prejave – ktorý bol bezpochyby najsvetlejšou časťou obradov 29. januára – vyzdvihla podstatu Ďuricových zásluh. Po desaťročiach ponižovania a deformácií slovenského historického vedomia konečne zaviedol „historický naratív, ktorý nie je odvodeninou cudzích naratívov, ale vlastným slovenským pohľadom na dejiny. Národ ho za to miloval, protivníci nenávideli“, dodala. Osobitne tiež vyzdvihla aj „jeho“ generáciu z 20. rokov, ktorá bola pevne ukotvená v národnom i kresťanskom povedomí. Práve preto najviac trpela, najviac zaplňovala väznice komunistického Československa, no zároveň sa najviac angažovala v budovaní exilu.

Potom moderátor, sekretár SDB Jozef Skala prečítal kondolenciu, ktorú poslal košický arcibiskup Bernard Bober. Profesora označil za „mimoriadne vzácneho saleziánskeho kňaza a historika“, ktorý s „neúnavnou angažovanosťou“, skúmal slovenské dejiny, pričom ale si „netrúfa hodnotiť jeho celoživotné dielo“.

Krátky pozdrav predniesol aj profesorov synovec, tiež salezián Dominik Felber.

V mene rodákov a občanov rodnej obce Krivany zhromaždenie pozdravil bývalý dlhoročný starosta Ján Šejirman. Posledné „voľné minúty“ využil p. Sásik. V krátkej spomienke na stretnutie s profesorom začiatkom 90. rokov vyzdvihol jeho podporu emancipačnému hnutiu, mladým ľudom, ktorí ho vtedy rozvíjali, a tiež spomenul jeho hodnotenie „SNP“ ako národnej tragédie. Príhovory zakončil pozdravom a tiež symbolicky, básňou zloženou na počesť profesora, akademický maliar V. Hornáček.

Pozn.: Ide o rozšírenú verziu článku z časopisu Svedectvo

www.pv-zpko.sk/wp-content/uploads/Svedectvo-3-2024-.pdf

- Podporte nas -
Predchádzajúci článok
Ďalší článok
SÚVISIACE ČLÁNKY

4 KOMENTÁRE

  1. Vďaka. Pekne a pravdivo. Nad pohrebom historika sa vznášala ustrašenosť a nedostatok národnej hrdosti. Je možné, aby sa láskavý, vzdelaný, nekonečne pracovitý a neúnavný vedec dočkal od vlastného národa uznania? Bez širokej propagácie jeho diela sa to nepodarí. Naopak od počiatku existencie je už čo i len myšlienka na národ Slovákov aj príslušníkmi národa potieraná. Kým dejepiscom budú diktovať históriu politici, nič sa nezmení. Stačí si pozrieť učebnice pre všetky stupne škôl.

  2. … tak toto je veľmi veľmi smutné a bolestné
    Čo očakávame od politikov? Ako chcem, aby boli pravdiví, keď samotní predstavitelia Cirkvi sú ustráchaní a priam sa podkladajú svetskej moci za podložku? Česť výnimkám
    Veľmi nerada to píšem, ale je to tak…

  3. Nikdy som nepočul krajšie a mocnejšie slová povzbudenia, ako mi raz napísal Vdp. biskup V.Judák: ,, Nebojte sa, Ten, ktorý to má vidieť, to vidí. Ako inak by sme boli prežili? Krivdy, rany nás musia posilňovať. I zušľachťovať!

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)