Pánu profesorovi blahoželáme k narodeninám, dnes má 84 rokov a jeho inšpiratívne myšlienky chceme ešte dlho uverejňovať, veľa zdravia a stále inšpiratívnu myseľ Vám želáme!
K nadpisu ma inšpirovalo dielo Vzdelaní príbuzní od V. Leksu- Pichaniča. Dovolím si odcitovať z poslednej strany obalu diela: „Názov Vzdelaní príbuzní triafa presne. Nie je v ňom preklep. Kniha je o ľuďoch, ktorí nám vôbec nie sú vzdialení, aj keď sme na nich pozabudli – narodili sa, vyrastali alebo pracovali na Slovensku a boli dobrodením pre celú spoločnosť. Zanechali nám dedičstvo a to predsa robia príbuzní. Tým dedičstvom je ich práca a vzdelanie. Kniha je teda naozaj o našich vzdelaných príbuzných. Len keď spoznáme a pochopíme , čo pre nás ich odkaz znamená, môžeme teraz a tu zušľachtiť našu krajinu a zanechať našim ľuďom , čo v nej budú žiť po nás“.
Budem rád, ak si tento citát čitateľ starostlivo prečíta. Hlavne preto, že sa vďaka globalizácii zmietame v ideách a myšlienkach, ktoré nám neukazujú kde a ako. Leksa-Pichanič dôkladne opisuje dielo viac ako 30 slovenských velikánov z rôznych oblastí vedy. Aj ja som sa snažil zamyslieť na slovenskými ekonómami z rokov 1965-70 a zverejnil som to vo vedeckom ekonomickom časopise. Pokúsil som sa vniesť nový rozmer do poznania tých, ktorý nám zanechali veľké ekonomické duchovné bohatstvo, ba nám v tom čase urobili slávu a hrdosť nielen v bývalom socialistickom tábore.
Vnímajúc dianie v ekonomike po roku 1989 a porovnávajúc ho s dedičstvom prof. V. Pavlendu, prof. S. Kočtúcha a iných, ktorí skúmali to, ako majú „správne fungovať ekonomické bunky“ ekonomiky a ukázali ako musia byť všetky jednotlivé zložky ekonomiky správne pospájané, nemôžem nepovedať, že dnešní ekonómovia nič také neponúkli; iba začali predávať a nechali rozkrádať. Musíme preskúmať, hovorí Pavlenda, naše vlastné praktické skúsenosti a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať zmenu chýb. Tým vlastne jednoznačne povedal, že ak je nejaký člen tejto zložitej mašinérie poškodený, musí byť včas rozpoznaný a odstránený. Títo ekonómovia objavili akúsi „bielkovinu“, ktorá je nevyhnutná práve na kontrolnú funkciu v „bunkách ekonomiky“ – stupeň ekonomického rozvoja– aj v matematickom tvare, teda mieru schopnú vyhodnotiť úroveň ekonomického života akékoľvek regiónu – dediny, okresu, kraja, či republiky. Tá miera dokáže, čo žiadala ekonomická teória, odhaliť „nádory zaostávania“ v ekonomickom vývoji. Vlády po roku 1989 iba rozdávali po okresoch peniaze, ale nevedeli, aký bude mať dôsledok konkrétny ekonomický zásah, napr. výstavba 10 km železníc, či 20 km diaľnic a čo horšie, nevedeli, aký bude dôsledok, ak sa uzavrie železničné spojenie zo Zvolena do Dudiniec. Aby som hlbšie priblížil ich poznatky, spomeniem iba jediné dielo od V. Pavlendu Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Čitateľa upozorním na najzásadnejšie kapitoly, či podkapitoly diela. Druhú podkapitolu nazval Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach. V druhej kapitole má podkapitolu Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania a treťou je Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Mimoriadny význam, podľa mňa, má kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj v československých podmienkach. V nej navrhuje zásadné opatrenia a to v časti K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky a hlavne v časti Model riadenia československého národného hospodárstva a oblastné riadiace orgány. V tej má zásadný význam časť 3 Plnšie uplatnenie slovenských národných orgánov a časť 4 Orgány hospodárskeho riadenia na Slovensku v novej sústave riadenia. Tu vznikla požiadavka na to, aby Slovensko malo konečne vládu; a to sa stalo od 2/1/1969, keď Slovensko malo konečne predsedu vlády a nie predsedu zboru povereníkov, ktorý vlastne nemal takmer žiadne právomoci. Po týchto tézach sa teda treba spýtať, či mala tak premyslenú ekonomickú politiku EHS, či EU? Nebudem ich rozoberať. Už Anglicko zistilo chyby a nedostatky. Mojim zámerom je to, čo hovorí predposledný odsek môjho príspevku.
Príbeh slovenských ekonómov v duchu nadpisu z rokov 1965-70 je poučný v tom, čo nestihli spraviť, a prečo to nesihli spraviť. Ich nádejná vedecká a pedagogická práca bola veľmi rýchlo prerušená okupáciou Československa v nešťastnom auguste 1968. A neskôr aj normalizáciou, ktorá nám priniesla skôr klamstvá ako pravdu. Avšak slovenskí ekonómovia bojovali a zreteľne formulovali svoje tvrdenia. Pracovali v EHK v Ženeve, či v OSN v New Yorku. Normalizácia im nebránila v práci, nedokázala zobrať talent ani charakter. Nebola to však prítomnosť armád, kto vyhadzoval ekonómov z fakúlt, z práce, ale tí menej talentovaní, menej charakterní, o to viac závistliví a ctibažní. Tí zariadili, že sa zo služieb OSN museli vrátiť. A tak sa stalo, že nemohli ustrážiť svoje tézy, hlavne ich potrebnú realizáciu. Dnes nemáme takých ekonómov ako v rokoch 1965/70. Teda Kryl vo svojej piesni tiež iba inak vyjadril dnešnú realitu:
Demokracie rozkvétá, byť s kosmetickou vadou: ti, kteří kradli po léta, dnes dvojnásobně kradou, ti,kdo nás léta týrali, nás vyhazují z práce, a z těch, kdo pravdu zpívali, dnes nadělali zrádce.
J. A. Segner zostrojil reaktívnu turbínu – Segnerovo koleso – pracujúcu prevratným spôsobom. Z nadpisov kapitol Pavlendovho diela čitateľ cíti, že to boli prevratné myšlienky. Väčšina študentov na ekonomických fakultách študuje marketing a tak nám vzdelaní ekonómovia chýbajú. Zabudli sme byť hrdí na vedcov a ekonomických ešte viac, zničili sme ich chodníky vo vede.
Prof. J. Husár
Bratislava 31/5/2020.
