sobota, 2 júla, 2022
spot_img
ÚvodCOVID-19Vieme riadiť?

Vieme riadiť?

Prof. J. Husár Bratislava 27/7/2021

Spomeniem iba dva fakty. Prvým je nadpis v SME (21/7/2021) Pilot Bergoglio od pána  P. Tkačenka. Začnem citátom: „Zbabelejšia kategória politikov fňuká vždy. Či to bol Fico, Pellegrini, Matovič, alebo Heger, podchvíľou sa poľutovali, aké majú ťažké položenie. Čokoľvek urobia, odnesú si za to kritiku, povážte!“

Aj druhým je opäť nadpis v SME 22/7/2021: „Naď na obrane rozhadzuje peniaze. Predstavte si, že na ministerstve zdravotníctva chcete nakúpiť zdravotnícku techniku. Nezverejnilo by však akú a s akými parametrami. Minister by odkázal, že všetky informácie poskytne až po podpise zmluvy. Takéto niečo sa stalo na obrane. Ministrovi Naďovi to prešlo.“ Náladové uplatnenie vlastnej vôle?  Ale veď vláda rozhoduje kolektívne! To nie je vedecké riadenie. Ekonomická veda má bohaté nástroje rozhodovania pre riadenie ekonomiky, objektivizujúce problém, dianie, a to ekonometriu, diskriminačnú analýzu, či iné. Najlepšie nástroje na optimalizáciu fungovania ekonomiky, teda aj rozdelenie peňazí. Optimálne rozdelia celok na časti.

- Podporte nás -

Predovšetkým, bohužiaľ, zabudli sme na jednoduché slovko pán, pán Heger. Každému hneď tykáme, či ho až zhadzujeme. Ide mi však o závažnejšiu vec. Predseda vlády nemá robiť čokoľvek, musí vedieť, čo treba urobiť, veď riadi štát! Sledujúc zvady a neznalosť načrtnúť dráhu rozvoja ekonomiky SR, dovolím si čitateľa informovať o problémoch a potrebných riešeniach pre našu ekonomiku. Začínal som v ZSMK Tlmače. Ak riaditeľ našiel na dvore továrne cigaretový ohorok, išiel za fajčiarom a požiadal ho, aby ho išiel upratať. 70 rokov sa venujem ekonómii. Prečítal som viacero kníh z vedy o riadení (managerial economics), výborných slovenských a aj anglických. Zapamätal som si, že úloha riaditeľa je predovšetkým rozhodujúca pre dlhodobý úspech (naše vlády to nevedia), a to vo všetkých typoch organizácií, podnikov. Musí si byť vedomí dynamických zmien v ekonomickom prostredí. Práve preto je náročné presne odhadnúť podmienky, všeobecne, dopytu aj ponuky, pretože to zvyšuje práve potreba pre včasné, aktuálne a efektívne rozhodnutie riaditeľa, a to si žiada vedu.

Premenlivosť cien, rýchle tempo technologických zmien aj postupujúca globalizácia znamená, že je náročné zabezpečiť efektívne využitie našich ekonomických zdrojov, čo musí riešiť na úrovni ekonomiky predovšetkým vláda. Ba viac, hádam nikdy nebola tak potrebná ekonomická analýza, a to bez ohľadu na to či sa týka jednotlivca, domácnosti, podniku neziskovej organizácie a či úrovne vlády. To všetko si žiada analýzu, ekonomické uchopenie reality a z toho vyplývajúce rozhodnutie, rozhodovanie. Musíme si uvedomiť, že  integrujúci prístup si žiada, či na úrovni podnikov a či národnej ekonomiky, aby rozhodovanie bolo interdisciplinárne a to v najpravdivejšom zmysle slova. To si musí uvedomiť predseda vlády a minister financií. Problémy má aj EÚ. Dnes som dostal cez internet článok I. Benczes The fiscal compact and the EU’s crisis management. Finančná a ekonomická kríza z roku 2008 ukázala hádam navždy, že členské štáty nie sú schopné sa ochrániť pred epidémiu krízy. Negatívne efekty šoku sa šírili z jedného na druhého člena, podkopávajúc tak stabilitu celej eurozóny. 9/5/2010 bolo rozhodnuté, že miesto ad hoc záchrany pred krachom (Miklošov bailout) EÚ bude implementovať tri piliere, finančnú infraštruktúru (ECOFIN, 2010). Nevidím v tom vedecké riešenia. Úplne zabudli na vedecké poznatky, zásadné diela o kríze už z roku 1936. Prekvapila ich. Prečo? Nepoznali diela hospodárskych cykloch.  Poslucháča univerzity by vyhodili zo skúšky pre neznalosť. Dovolím si povedať, že aj EÚ rozhoduje ad hoc.

Pre ekonomickú politiku je dôležitá analýza štruktúry trhov, ktorá poskytuje základ skúmania externého ekonomického prostredia a aj pre preskúmanie cenových praktík, čo je základom úspešného riadenia, zasahovania do fungovania ekonomiky. Dopad, vplyv vlády na podnikové prostredie, vrátane ohraničení, ktorými vláda vplýva na riadenie, vyžaduje realizáciu aj regulácie, napr. antitrustovým zákonom.

V tejto spojitosti musím spomenúť dielo veľkého slovenského ekonóma Prof. R. Brišku. Už v roku 1943 vydal dielo Národné hospodárstvo. Má v ňom kapitolu Hospodárske vlnenie. Dal nám zásadné poznatky, ktoré asi nevedia ani v EÚ a ani naša vláda. Žiaľ, dnes vláda nepozná teórie vysvetľujúce hospodárske vlnenie. Ani nespomeniem diela, spisy o hospodárskych konjunktúrach, stačí si otvoriť internet. Odcitujem z diela Brišku: „Krízy a depresie sa menia a odstraňujú  a vyvoláva sa hospodárske oživenie v prvom rade štátnym zásahom a nečaká sa na samočinné oživenie plynúce z vlastných síl hospodárstva“. Potom uvádza druhy konjukturálnej hospodárskej politiky. Vie o tom predseda vlády, či minister financií SR?

V dnešnej dobe sú to už fundamentálne poznatky manažérskej ekonómie (managerial economics). Je tak obsiahla, že  sa z nej nedá urobiť krátky manuál, ktorý by si politici mohli prečítať cestou v aute. Totiž dnešné vedecké spisy a hospodárskej politike hovoria aj o tom, že rozhodovanie vlády sa musí opierať aj o existenciu neistoty, teda využiť poznatky teórie rizika (riziko je aj to, že sa objaví politik, ktorý nemá poznatky). Hovoria o dlhodobom strategickom plánovaní (pojem, ktorý bol u nás tabu). Ako inak možno hovoriť o alokácii nedostatkových zdrojov ekonomiky SR? Rozhodovanie dnes sa nutne musí založiť na kvantitatívnych metódach, ktoré som spomenul v úvode úvahy. Iba tie nám poskytujú hlbší vhľad do ekonomiky. Ti uľahčujú praktické použitie ekonómie v rozhodovacích situáciách. Vláda jasne dokumentuje, že nevie predvídať a teda riadiť. Vidíme, čo robí v prípade kovid.

Záver. Verím, že každý člen NR SR a každý člen vlády vyrieši z hlavy tento problém: fľaša a zátka stoja 1,10 eura a fľaša je o 1 euro drahšia ako zátka. Koľko stojí fľaša a koľko stojí zátka? Môže využiť aj inverziu matice.  Hospodárske riadenie nemôžeme založiť na svojvôli, bezohľadnom a náladovom uplatnení vlastnej vôle a moci. To je totiž rozmarnosť a vrtošivosť, čo nemá nič spoločné so žiadnou vedou, a teda ani s ekonomickou vedou, poznatkami. A ako povedal Fr. Kráľ, bezmedznosť svojvôle naráža na hrádze vzdoru. Nedeje sa to v SR? Napríklad pred budovou vlády. ZSSR by bez vedy v októbri 1957 nevypustil Sputnik. Ak sa bežný človek chce zamestnať, zamestnávateľ vyžaduje prísny vstupný pohovor. Nemali by ho mať aj členovia vlády? Alebo trochu alegoricky. Predstavte si, že by Mozart hral Koncert pre klavír v krátkych nohaviciach a tričku.

Prof. I. Karvaš, guvernér SNB, vo svojom diele venoval 90 strán peniazom. V rokoch 1939-45 zabezpečil výmenný kurz českej a slovenskej koruny 7:1!

image_printTlačiť článok

1 KOMENTÁR

  1. kde chýba pokora a zodpovednosť pred Bohom, ťažko čakať že bude pred človekom. Bez morálky sa budovať nedá. Sledujem ako sa vytrácajú aj posledné zvyšky odbornosti a navyše všade sa navyšujú ceny. Vďaka za postrehy

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň