streda, 29 júna, 2022
spot_img
ÚvodPoučme sa z dejínVyhlásenie obnovenia SNR

Vyhlásenie obnovenia SNR

Vládnuca vrstva vtedajšieho mnohonárodného uhorského štátu, ktorá mala chrániť a presadzovať prirodzené práva Slovákov – ako najstaršieho historického a kultúrneho národa v Uhorsku – v tejto ľudskej  aj politickej povinnosti zlyhala a zradila, preto slovenská inteligencia, na čele s Ľudovítom  Štúrom,  Jozefom  Miloslavom  Hurbanom  a  Michalom Miloslavom Hodžom – spolu s generačnými druhmi – založili v roku 1848 Slovenskú národnú radu.

         Slovenskí politici súčasného obdobia tento historický názov odmietli a nazvali svoj vrcholný zákonodarný orgán  Národná rada Slovenskej republiky.  Vzhľadom na skutočnosť, že tento politický orgán volených zástupcov občanov Slovenskej republiky, vykonávajúci zákonodarnú činnosť,  koná nie vždy na prospech občanov nášho štátu ani v záujme  slovenského národa, rozhodli sme sa my, zástupcovia a predstavitelia slovenskej inteligencie ako priami a programoví pokračovatelia generácií slovenskej národnej inteligencie – bernolákovcov, štúrovcov, memorandistov, matičiarov… a ďalšíchobnoviť Slovenskú národnú radu v jej historicky overenej podobe ochrancu práv slovenského, dnes už znova politického národa, ako Slobodnú radu slovenského národa,  ustanovizeň cti a svedomia vyjadrujúcu slobodnú vôľu a slobodné rozhodnutia slobodných občanov slobodného štátu.

         My, ktorí sme sa podieľali na obnovení Slovenskej republiky, sme vždy boli a vždy budeme jej lojálnymi občanmi.  Rešpektujeme súčasný politický systém, stav a pomer síl ako ich určili voľby 2002  – aj keď s týmto stavom nie sme spokojní!

- Podporte nás -

         Pretože, na rozdiel od  meruôsmeho roku máme svoj vlastný štát a k nemu prislúchajúce orgány, našim zámerom nie je vytvoriť náhradný či „tieňový“ politický zákonodarný orgán, ale! – uplatnením slobodného práva na vlastný názor na veci verejné, teda aj zákony a iné všeobecne záväzné rozhodnutia dotýkajúce sa nášho národného a štátneho života, chceme a budeme spoluvytvárať slobodné prostredie demokratického dialógu a spolupráce  s cieľom – vyviesť našu spoločnosť z krízy, v ktorej sa v súčasnosti nachádza.

         Napĺňame týmto naše programové vyhlásenie z jari roku 1990, vyjadrené aj v našich Stanovách – „… v konečnom dôsledku svojej činnosti pripraviť Slovákov ako zvrchovaný, o svojich veciach a vzťahoch slobodne rozhodujúci národ – na existenciu v Európe /svete/   bez  geopolitických    hraníc.“   Zároveň tým plníme naše  Uznesenie  z  roku   1992 – „…prevziať na seba príslušný podiel morálnej a odbornej zodpovednosti prislúchajúcej inteligencii v demokratickom a právnom štáte, za aký Slovenskú republiku považujeme.“ Chceme svojou činnosťou – „… vytvoriť novú tradíciu partnerských vzťahov medzi štátom a inteligenciou, aby sme sa zúčastňovali na pozitívnom ovplyvňovaní spoločnosti, ktorej sme organickou a prirodzenou súčasťou.“

         Vychádzame z presvedčenia, že politika v slobodnej demokratickej spoločnosti nie je iba výsadou politikov a verejných činiteľov. Politika tvorí  prirodzenú súčasť života slobodných občanov ako   jedno   z  ich   základných   práv,   ale   aj   povinností,   ktoré  nám priniesol november 1989.

         Našim základným heslom bolo a zostáva: múdrosť, svornosť, vytrvalosť! – a zmyslom nášho pôsobenia je: „uplatňovaním humanistickej etiky, kresťanských zásad a demokratických princípov“ – vlastným príkladom tvorivej spolupráce slovenskej inteligencie presadzovať v našej spoločnosti  národného zmierenia, porozumenia a spolupráce všetkých, ktorí chcú svojimi vedomosťami a schopnosťami pomôcť pri riešení problémov a prekonávaní prekážok na našej ceste k dôstojnej a úspešnej budúcnosti.

krédo obnovenej SNR

Súčasnosť je poznamenaná viacerými „stigmami“ doby, z ktorých očividne vyniká až kŕčovité – často šialenstvu podobné – negovanie princípov prirodzeného vývoja človeka aj ľudstva. Neproporčné a neopodstatnené vyzdvihovanie tzv. slobody jednotlivca a nadraďovanie jeho osobných záujmov  nad spoločenské vzťahy – na úkor rodiny, národa, štátu, ale aj celého ľudstva nadobúdajú rozmery, ktoré ohrozujú a nemilosrdne ničia – prirodzené tisícročiami overované a potvrdené spoločenské väzby ako nevyhnutný základ komunikácie a existencie ľudstva.

         Čoraz častejšie rôzni spasitelia, spravidla iba chorobne ctižiadostiví iluzionisti a manipulátori, prekračujú – za účinnej pomoci masovokomunikačných prostriedkov – svojimi experimentami nielen hranice poznaného – a teda aj zvládnuteľného -, ale aj hranice chápania podstaty ľudskej existencie a našu, ľudskú úlohu a poslanie v živote a svete, ktorého sme prirodzenou a organickou súčasťou. Nielen pre už napáchané škody, ale najmä z obavy o budúcnosť ľudstva – je nevyhnutné zaujať rázne racionálne stanovisko.

         Slovo – pojem – jav… prirodzený – má v živote zásadný význam, nezastupiteľné miesto.  Väčšina nešťastí  spôsobených nami, ľuďmi – má na svedomí práve až patologická záľuba určitého typu ľudí v porušovaní zákonov a zákonitosti sveta. 

         Zvlášť kruto (desiatkami miliónov obetí!) sa vypomstili všetky doterajšie ideologické či revolučné zásahy do prirodzeného vývoja národov. Národ ako kolektívna – geograficky, mentálne, historicky, kultúrne… determinovaná bytosť a osobnosť – je najzložitejším a najcitlivejším organizmom na akékoľvek neorganické experimenty ideológov akéhokoľvek druhu. Dokonca aj tých, ktorí to myslia úprimne a dobre…

         Evolúcia ako prirodzený proces tvorby nových kvalít a foriem života, má vždy viac predností a pozitív ako revolúcia, ktorej základom je deštrukcia a ničenie.

         Vzhľadom na doterajšie stereotypy nahromadilo dnes ľudstvo už toľko zbraní, že je nimi schopné mnohonásobne zničiť nielen seba, ale aj všetok život na Zemi. Je preto nevyhnutné zavrhnúť doterajšie konfrontačné spôsoby „riešenia“ vzájomných sporov.

         Najvhodnejším – civilizovaním a – spôsobom spolužitia národov, komunikácie  ich rôznorodých mentalít a z nich vyplývajúcich kultúr je: vzájomné rešpektovanie prirodzeného práva každého subjektu – ako neopakovateľnej  individuality – na vlastný vývoj a smerovanie motivované úlohou a povinnosťou splniť svoje poslanie a vytvoriť vlastnú autentickú kultúru ako svoj vklad o pokladnice ľudstva.

         A takéto naplnenie zmyslu svojho národného života sa musí snažiť každý národ sám, aby opodstatnil svoju existenciu. Komunikovať možno a treba, no práca a tvorba je už iba vecou každého subjektu. To je aj úlohou slovenského národa, najmä však povinnosťou jeho inteligencie.  Vychádzajúc z týchto skutočností, hlásime sa k tomuto krédu:

         Slovenský politický národ je prirodzeným dedičom všetkého a všetkých, ktorí sa podieľali na tom, aký dnes sme, ako žijeme, aké hodnoty vyznávame prostredníctvom svojej kultúry.

         Erbovými znakmi našej mentality sú tvorivosť a mierumilovnosť. Priateľskú a partnerskú, vzájomne výhodnú mierovú spoluprácu považujeme za ideál vzťahov medzi slobodnými subjektami a tvorcami vlastných dejín a kultúr.

         Ako príslušníci národa, ktorý nikdy nevnucoval svoj spôsob života iným – uplatňujeme svoje prirodzené právo žiť tak, ako vyhovuje našej mentalite, aby sme mohli splniť svoje poslanie tvorcov hodnôt, ktoré od počiatku našich kultúrnych dejín civilizovali Európu a svet.

         Nevytvárali sme totalitné ideológie, boli sme však postihnutí negatívnymi následkami každej z nich. Nech nám slúži ku cti, že aj tým najneľudskejším z nich sme hľadali – a aj vtlačili – tvár ľudskosti v dobách najťažších!

         Poučení vlastnou skúsenosťou preto zásadne  odmietame akékoľvek zasahovanie do prirodzeného vývoja nášho, ale aj iných národov – či už mocenské alebo nanútenými cudzími ideológiami –, čo považujeme  za zločin proti ľudskosti. Rovnako ako ideológov a manipulátorov s ľudským vedomím vnucujúcich svoje osobné, neprirodzené a často aj zvrátené predstavy národom a ľudstvu – považujeme za zločincov, lebo ich konanie už spôsobilo nenahraditeľné morálne škody a mnohomiliónové straty na ľudských životoch!

         Človek aj národ sú slobodné bytosti, ktorých prirodzeným právom je všestranný a harmonický rozvoj svojej osobnosti a základnou povinnosťou je  vytváranie autentickej kultúry.

         Nemáme právo ničiť to, čo vytvorili generácie pred nami. Ak nechceme zničiť ľudstvo a svet – či už morálnym rozkladom alebo vojenským konfliktom – mocenská, početná či technologická prevaha nesmie byť určujúcim faktorom vzájomných vzťahov!

         Doterajšie delenie na „veľmoci“ a „tých ostatných“, vedie k obmedzovaniu slobody iných, k ponižovaniu ich dôstojnosti či obsadzovaniu ich životného priestoru… čiže ku konfrontácii, čo je z hľadiska potrieb ľudstva nežiadúce a škodlivé.

Už nemáme právo ničiť zdroje a sily, najmä teraz, v čase, keď ich treba použiť na riešenie problémov, ktoré sme z prevažnej časti spôsobili svojím chybným konaním my, ľudia. Je najvyšší čas zastaviť ničenie duchovných aj materiálnych hodnôt slovenského národného dedičstva, ale aj celej ľudskej civilizácie! Hlásime sa k humanistickému odkazu morálnych autorít našich aj svetových dejín a budeme aktívne presadzovať tie hodnoty, ktoré nás oprávňujú nazývať sa najvyspelejšími bytosťami našej planéty.

image_printTlačiť článok

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň