streda, 30 novembra, 2022
spot_img
ÚvodOsobnostiZjednocujúca osobnosť - Štefan Moyzes

Zjednocujúca osobnosť – Štefan Moyzes

Stalo sa našou neblahou, nebezpečnou a veľmi škodlivou tradíciou, že naše vnútorné spory vrcholia najmä v čase, keď je tlak nepriateľov najväčší. Bolo tomu zrejme tak aj za čias Veľkomoravskej ríše a nie je tomu inak ani dnes. Aj nekultúrny, neplodný a zároveň nenáležitý spor o zásluhy Andreja Hlinku ako otca národa je toho smutným dôkazom. Pritom všetci – a som presvedčený, že aj jeho hlavní aktéri – vieme, že uškodí nám všetkým ako celku, celému slovenskému národu a nielen v našich domácich vzťahoch, ale ublíži aj nášmu obrazu v očiach cudziny. Je smutné, že mnohým našim – a práve Slovákom –  ide najmä o to…

         V takejto rozvadenej a nenávistnej atmosfére je vzácne až sviatočné a je priam balzamom, čo hojí rozjatrené rany spoločnosti, ak máme v našich dejinách osobnosť – a priamo  Hlinkovho „oltárneho brata“ –  ktorého meno ani dejinotvorný odkaz slovenskú spoločnosť nedráždi a nerozdeľuje na nezmieriteľné tábory. Pritom obaja velikáni – Štefan Moyzes aj Andrej Hlinka –  svojim presvedčením aj konaním pôsobili v hlavnom životodarnom prúde  slovenských dejín ako pokračovatelia a reprezentanti slovenskú spoločnosť zjednocujúceho úsilia.

         Každý národ, pokiaľ sa nedohodol „sám so sebou“, neujasnil a neusporiadal si vzťahy k vlastným hodnotám a ich tvorcom a pokiaľ sa nezjednotil v záujme spoločného cieľa, ktorým je pre každý národ – dôstojný a plnohodnotný národný život a jeho dlhodobo perspektívna budúcnosť – taký národ bol vždy nielen odkázaný na milosť či nemilosť iných, ale aj odsúdený slúžiť cudzím záujmom!

         Som presvedčený, že po vyše 1000 rokov trvajúcej, ľudskú aj národnú dôstojnosť ponižujúcej a doslova miliónmi ľudských životov draho zaplatenej národnej skúsenosti bez vlastného štátu – už Slováci nemajú právo správať sa tak, aby sa do otrockého postavenia vrátili späť! Preto už viac nesmieme opakovať chyby našej minulosti, zato si však musíme sústavne opakovať a pripomínať odkaz tých, ktorí nás vyviedli z tmy na svetlo súčasnej rovnoprávnosti so všetkými slobodnými národmi sveta.  Jednou z takýchto osobností je aj náš dnešný oslávenec.

         Bohaté životné dielo Štefana Moyzesa má mnoho podôb a jeho osobnosť má nezastupiteľné miesto nielen v slovenských dejinách, ale tiež v dejinách bratského chorvátskeho  národa aj v dejinách Slovanov ako veľkej rodiny kultúrne, jazykovo a mentálne príbuzných národov.

         Ak si niekto myslí, že Štefan Moyzes nepatril k tým najodvážnejším bojovníkom národného pohybu Slovákov nech si uvedomí, že to bol  práve on, Štefan Moyzes ako banskobystrický biskup, kto sa jednoznačne a nekompromisne postavil  proti vtedajšej maďarskej a maďarónskej vrchnosti a napriek výslovnému a striktnému zákazu  platiaceho pre celé vtedajšie Uhorsko – priviedol Slovákov až k prameňom našej kultúrnej histórie a vlastnej štátnosti tým, že pri príležitosti 1000. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda do nášho staroslovenského Rastislavovho kráľovstva – oživil v nás nielen spomienku, ale zobudil sebavedomie Slovákov ako kultúrneho a historického národa – jedného z najstarších v Európe!

         Už v Tatríne,  najmä na pamätnej „4. sednici“ v Čachticiach, pri spoločnom katolícko-evanjelickom stole,  vtedajší uvedomelí dušpastieri slovenského národa začali to, čo vyústilo bratským podaním si rúk obidvoch rozhodujúcich konfesií v Matici slovenskej, práve za predsedníctva biskupa Štefana Moyzesa spoločne s Karolom Kuzmánym, aby ukázali celému národu, že sa to dá, ak je spoločná dobrá vôľa. A navyše, celou svojou ďalšou činnosťou a spoluprácou dokazovali, že inak ako spoločne  – k úspechu prísť ani  nemôžme.

         Všetci, čo akýmkoľvek spôsobom zjednocovali Slovákov – či bernolákovci alebo štúrovci na princípe jazyka či Tatrín, alebo neskôr Matica slovenská či to bolo na jazykovom, kultúrno-osvetovom alebo politickom základe – všetci správne pochopili podstatu nevyhnutnosti – dohodnúť sa ako národ a zjednotiť svoje úsilie. To je alfou aj omegou našej národnej úspešnosti!

         Vždy boli a budú osobné či skupinové záujmy, je tu však predovšetkým slovenský národ, ktorý – a to si treba uvedomovať s plnou vážnosťou a zodpovednosťou – tu bude iba dovtedy, kým bude mať takých verných a pre svoj národ doslova všetkých obetí schopných synov, akým bol a zostane – veselský rodák, vysoký cirkevný a svetský hodnostár, excelentný pedagóg a kultúrny pracovník, obdivuhodný človek a prvý predseda Matice slovenskej, nadovšetko však verný slovenský rodoľub Štefan Moyzes.

         Večná mu vďaka za jeho vznešený príklad múdreho, zodpovedného a obetavého postoja k životným záujmom Slovákov, ktorý nech jasne žiari na cestu dôstojnej a šťastnej budúcnosti slovenského národa! Nech mu za to – naša spoločná vďačná pieseň – slávou zazvoní!

Veselé pri Piešťanoch, 14. 10. 2007

Pri príležitosti osláv 210. výročia narodenia Š. Moyzesa

                                                                  Akad. mal. Viliam Hornáček

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň