pondelok, 5 decembra, 2022
spot_img
ÚvodNa zamyslenie18. apríl – čierny deň v očiach slovenského národa

18. apríl – čierny deň v očiach slovenského národa

18. apríla 2020 si pripomíname 73 rokov od popravy Dr. Jozefa Tisu  – prezidenta prvej Slovenskej republiky. Za jeho celoživotnú službu v prospech slovenského národa sa dočkal tej najzákernejšej „odmeny“.

Trest smrti bol slovenským národom prijatý s veľkým smútkom a zároveň hnevom, čo väčšina spoločnosti dala slušne najavo. Celé súdne pojednávanie bolo vedené neprofesionálne a s veľkým množstvom neospravedlniteľných chýb, či zámerne vykonaných krokov v neprospech obžalovaných (v jednom procese súdili aj A. Macha a F. Ďurčanského).

To, že prvý prezident SR bol odsúdený nespravodlivo, bolo už veľakrát dokázané renomovanými historikmi vo svojich vedeckých publikáciách. No knižne spracované osobné svedectvá a knihy od historikov, ktorí prezentovali a prezentujú výsledky vedeckého výskumu bez ideologických defektov  dnes na šírenie povedomia o našich skutočných dejinách nepostačujú.  Tieto neležia zaprášené vo výpredaji na pultoch najväčších kníhkupectiev – väčšina z nich je prístupná len v knižniciach a archívoch.

Naopak – verejnosť je každý deň ešte aj dnes ovplyvňovaná vykonštruovaným obrazom dejín, ktorý nám zanechal totalitný režim.

Do médií hlavného prúdu sa neustále pretláča ideologická nálepka, ktorá označuje prvý Slovenský štát ako „klérofašistický“, prvého prezidenta za vojnového zločinca spoluzodpovedného za ohavnosti, ktoré sa diali v koncentračných táboroch. Mediálnou propagandou zdeformovaní pomýlenci  okolo strán, ktoré sa hrdia „progresívnymi“  myšlienkami, neváhali dokonca v predvolebnom zápase na svojich mávatkách použiť grafiky a slogany, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani sám predseda „Národného súdu“ Igor Daxner.

No prezentovanie výsledkov vedeckého výskumu mnohých historikov, ktorí sa problematike venujú dlhé roky, je v týchto médiách aj v takzvanej demokracii zamlčované a nežiadúce.

Takýmto princípom „demokracie“ sa spoločnosť zjavne polarizuje. Jedna časť spoločnosti Jozefa Tisu velebí, druhá zase zatracuje aj bez základných informácií o historických udalostiach. Ak by sa pripustil a podporil verejný dialóg bez cenzúry, situácia v celej spoločnosti by sa určite upokojila. Ak nie je o takúto diskusiu z nejakého „neznámeho dôvodu“ záujem, logicky z toho vyplýva, že zvyšovanie napätia a polarizácia spoločnosti niekomu vyhovuje.

Nedovoľme, aby sa deformovaný výklad dejín zapredaných služobníkov zneužíval na politicko – mocenské záujmy. Nesmieme sa nechať zastrašiť a podporiť tak silu novodobej totality, ktorá za šírenie pravdivých informácií hrozí prísnym trestom a snahu o diskusiu ignoruje či dokonca potláča.

Každý, komu záleží na tom, aby boli naše dejiny správne pochopené aj zo strany laickej verejnosti by mal aktívne vyvíjať tlak na kompetentných, aby sa o našich dejinách mohlo znovu slobodne diskutovať.  Jediným zmyslom poznania nefalšovaných dejín je vziať si ponaučenie a neopakovať chyby, ktoré sa stali v minulosti.

Rád by som preto na tomto mieste prispel ku skutočnému obrazu spomínaných udalostí. Prikladám kópiu autentického dokumentu, ktorý je uložený v SNK v Martine v literárnom archíve v pozostalosti F. Čatloša pod spisovou značkou 129 B20 . Ide o list Antona Rašlu – obžalobcu Jozefa Tisu – a teda priameho účastníka spomínaného súdneho procesu. V liste Čatlošovi z roku 1966 okrem iného vysvetľuje podstatu Národného súdu.

Citujem najdôležitejšie časti:

Nikdy sa nebojím priznať (a uviedol som to aj vo svojej habilitačnej práci o podstate mimoriadneho súdnictva), že Národný súd a ľudové súdy po r. 1945 boli mimoriadnymi súdmi, revolučnými súdmi, kde ako je známe sa ani tak nehľadá objektívna pravda, ako tvorí historická politická pravda. Objektívnu historickú pravdu sú povolaní odhaliť vedeckou metódou historici – niekedy z taktických dôvodov po určitom časovom odstupe. Na to budú mať dokumenty, pamäti a svedectvá. …

Lenže v revolučnom politickom procese (akým súdy v r. 1945-47 boli), nešlo vôbec o vašu osobu, ale o to, aby novej politickej garnitúre nik v budúcnosti nevytýkal, že sa nedištancovala od „fašistického režimu slovenského štátu“. Tu šlo o to, aby celý národ nebol obviňovaný známymi formuláciami – ktoré som musel aj ja v svojom procese vypočuť – : „Všichni ste zradili“. Ak nemal byť celý národ objektom pomsty, museli sme „vinníka“ nájsť hoci i v telefónnom zozname.

Verím, že to netreba komentovať a každý súdny človek si vie názor utvoriť sám.

Úcta patrí všetkým čestným historikom či publicistom, ktorí sa nedali kúpiť za tridsať strieborných, a ktorí sa neboja verejne a pravdivo prezentovať výsledky svojho výskumu v alternatívnych médiách, na sociálnych sieťach a konferenciách s vedomím, že za to môžu byť šikanovaní a trestaní.

Túto spomienku končím s nádejou, že súdny proces s Dr. Jozefom Tisom bude otvorený a na základe faktov objektívne prehodnotený.


Obraciam sa týmto článkom zároveň na podpredsedníčku vlády pre investície a informatizáciu Veroniku Remišovú, ktorá pred parlamentnými voľbami 2020 na sociálnej sieti facebook navrhovala odškodňovať obete a pozostalých obetí komunistického režimu, aby začala konať to, čo si predsavzala. Tiso medzi ne patrí bezpochyby…

15.4.2020 Branislav Čech

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

2 KOMENTÁRE

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň