štvrtok, 30 júna, 2022
spot_img
ÚvodZastierané udalostiAbsurdné obvinene Kulturblogu za tričká s J. Tisom

Absurdné obvinene Kulturblogu za tričká s J. Tisom

Národná protiteroristická jednotka NAKA vzniesla obvinenie voči občianskemu aktivistovi a redaktorovi Kulturblogu študentovi Jánovi Pastuszekovi. Dôvodom je predaj tričiek s malou podobizňou prvého prezidenta SR Dr. Jozefa Tisu prostredníctvom internetového obchodu.

Spájanie prezidenta J. Tisa s ideológiou nacizmu, alebo fašizmu, postráda kontakt s historickými reáliami a je lživé. Aj známy historik Dušan Kováč už v roku 1992 v zborníku o J. Tisovi napísal, že „je evidentné, že nacizmus bol Jozefovi Tisovi úplne cudzí“ a jeho spolupráca s nacistickým Nemeckom bola „vynútená okolnosťami“. 1

Podobne ako v časoch Slovenského štátu aj dnes u nás (a nielen u nás) prebieha súboj dvoch svetov, dvoch konceptov myslenia – kresťanského a totalitného. V období Slovenského štátu totalitný koncept myslenia predstavovali dva systémy: komunizmus, resp. internacionálny socializmus, ktorý sa od r.1917 rozširoval z Ruska do celého sveta a ním vyvolaný protipól: národný socializmus, ktorý sa šíril z Nemecka.

- Podporte nás -

Kresťanský (katolícky) koncept myslenia v Slovenskom štáte zastupoval tábor okolo prezidenta Jozefa Tisa, ktorého nacisti tolerovali vďaka jeho veľkej obľúbenosti v národe. Dokazujú to správy nacistickej tajnej služby, ktoré publikoval lekár a publicista židovského pôvodu MUDr. Gabriel Hoffmann. Uvediem tu niektoré tajné správy:

  1. Vplyv klerikálneho tábora okolo prezidenta Tisa treba odstrániť (21.11.1940 – Vedúci politického oddelenia ríšskeho ministerstva zahraničných vecí Woermann pripravil  pre svojho šéfa Joachima von Ribbentropa)

„Ministrov, ktorí Tukov kurz odmietajú, treba len postupne odstraňovať. Dnes Tisovo odstúpenie vynútené za spoluúčasti Nemcov, by vnútropolitickej situácii na Slovensku nepomohlo, ale skôr poškodilo. Tiso ako Hlinkov nástupca a spoluzakladateľ Slovenského štátu je mimoriadne populárnou osobnosťou. Odstránenie klerikálneho vplyvu vo vedení Slovenského štátu treba dosiahnuť evolučnými cestami.

Tisom a jeho priateľmi presadzované premenenie Slovenska na kresťanský, stavovský štát podľa Schuschiggovho vzoru treba znemožniť aj bez odstránenia prezidenta. Na druhej strane však bolo by žiadúce, aby Tuka v boji o národnosocialistické usporiadanie vecí na Slovensku, dostal od nás znovu výslovné zmocnenie, ktoré by mohol použiť aj proti Tisovi.“ 2

Ako to vyplýva z iných dokumentov, ide o týchto ministrov: Sivák, Stano, Medrický a Fritz.

  • Tiso je hlavným vinníkom potlačenia nacizmu (V nedatovanom hlásení bezpečnostnej služby po Tukovom vyhlásení „Slovenského národného socializmu“ v októbri 1940)

„Slovenský národný socializmus nemá vlastne s výrazom socializmus nič spoločné, on je kresťansko-sociálny; potom už iba kresťanský a aj sociálny, a nakoniec už len kresťanský. Aby sa najprv dal program tomuto národnému socializmu, bola založená Katolícka akadémia a v konečnom výsledku nevie sa už vôbec nič o národnom socializme: toto slovo takmer vymizlo. Zostala však naďalej stará dobrá Slovenská ľudová strana so svojím klérom a s ním na čele nasadenými mužmi… Hlavným vinníkom za tento vývoj na Slovensku je štátny prezident Tiso.“3

  • Vypukol boj medzi politickým katolicizmom a nacizmom (január 1941 – krátko pred svojím odvolaním zo Slovenska vyslanec von Killinger v hlásení svojmu nadriadenému štátnemu podsekretárovi Lutherovi)

„Momentálne situácia je taká, že vypukol boj medzi predstaviteľmi národného socializmu (Tuka, mach, Murgaš) a medzi kresťanským socializmom – čítaj politický katolicizmus (Tiso a jeho prívrženci).”4

  • Medzi Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a Hlinkovou gardou sú ťažko preklenuteľné rozpory. (12.2.1941 – R.Heydrich píše v liste ríšskemu ministrovi zahraničných vecí)

„Medzi Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou a Hlinkovou gardou sú ťažko preklenuteľné rozpory. Zatiaľ čo sa Hlinkova garda pod vedením ministerského predsedu Dr. Tuku zasadzuje za národnosocialistickú slovenskú vnútornú politiku, snaží sa Hlinkova slovenská ľudová strana, pod vedením prezidenta Dr. Tisu tento program Hlinkovej gardy znemožniť.“5

  • Hlavný prejav ministra Medrického (z Tisovho tábora) sa hemžil iba výrazmi „Kristus kráľ“, „kresťanská viera“ a “ „kresťanské presvedčenie“. (23.2.1941 – píše poradca Pehm)

Poradca Pehm sa zúčastnil na jednom z kurzov pre okresných tajomníkov Hlinkovej strany, lebo tam mal rečniť generálny tajomník minister Medrický. Na druhý deň o tom hlásil: „Hlavný prejav ministra Medrického sa hemžil iba výrazmi “Kristus kráľ‘, „kresťanská viera“ a „kresťanské presvedčenie.“6

  • Tisova reč je v príkrom kontraste s ohlasovaním národného socializmu (24.3.1941  – poradca Pehm píše do Berlína)

Vo svojej správe sa Pehm pozastavuje nad Tisovou rečou pred tajomníkmi strany a cituje z nej vetu: „My Slováci máme po prvý raz príležitosť, lebo po prvý raz máme moc v rukách, aby sme realizovali náš kresťansko-sociálny program.“ Táto reč, komentuje Pehm „stojí v príkrom kontraste k údajnému ohlasovaniu takzvaného slovenského kresťanského národného socializmu, ako sa to teraz dokázalo… V tejto reči je potom opäť raz narýchlo vpletená veta o vďačnej prítulnosti k Veľkonemeckej ríši a k Adolfovi Hitlerovi, aby sa tým mohlo kedykoľvek dokazovať: Hľa, my sme predsa za Nemecko“7

  • Politické presvedčenie Tisa voči Nemecku nikdy nebolo priateľské (24.7.1942 veľvyslanec Hans Elard Ludin píše ako tajnú ríšsku záležitosť – Geheime Reichssache – túto správu):

„Masa slovenského ľudu a hlavne slovenská inteligencia pravdepodobne nikdy nemala skutočne priateľský pomer k Nemecku… Samostatný štát padol Slovákom do klína ako zrelé ovocie všeobecného politického vývoja, na ktorom oni sami mali len malý podiel… Spomienka na to, ako bol Tiso z Bánoviec do Berlína donesený a za šéfa Slovenskej republiky dosadený, pôsobí – bez posmechu – priamo symbolicky pre jestvovanie tohoto štátu… Ako najväčšia časť „bojovníkov“ Hlinkovej strany, tak aj Tiso bol rozhodnutý v najlepšom prípade prebojovávať autonómiu v rámci československého štátu… Vedome, alebo podvedome musia si títo muži – ktorých politické presvedčenie nikdy nebolo voči Nemecku priateľské – priznať, že na tomto nikým neočakávanom vývoji a osude národa oni nemajú žiadnej zásluhy.“8

Za zmienku stojí fakt, že Hans Ludin, veľvyslanec Nemeckej ríše na Slovensku (autor poslednej horeuvedenej tajnej správy) krátko pred svojou popravou konvertoval na katolícku vieru, vyspovedal sa a prijal sviatosti. V liste na rozlúčku svojej manželke napísal:

“Poznáš moje srdce skrz naskrz, nie je schopné neľudského citu ani neľudského činu. Moja tragická vina tkvie v tom, že som nerozpoznal nevyspytateľnosť systému, ktorému som slúžil, a že som proti nemu nebojoval všetkými prostriedkami riskujúc život vtedy, keď som ho rozpoznal. Zrejme sa to stalo preto, že som prakticky do konca veril vo Vodcovo poslanie a jednoducho som nevedel, ako nezodpovedne a akými prostriedkami konal nielen proti svojmu ĺudu, ale aj proti celej Európe…Vieš to a vieš aj to, ako veľmi mi prirástol k srdcu slovenský ľud, ako vážne som bral svoju úlohu na Slovensku, ako veľmi ma zasiahlo povstanie a jeho následky a ako som so slovenským ľudom trpel.“9

Zhrnutie

Kresťanský (katolícky) koncept myslenia, ktorého nositeľom bol klérus a angažovaní veriaci, predstavoval počas obdobia Slovenského štátu hlavnú hrádzu proti šíreniu nacizmu. Horeuvedené správy nacistickej tajnej polície dokazujú, že J. Tiso nebol v žiadnom prípade nacista ani fašista.

Dnešná liberálna mediálna scéna pokračuje vo svojom nepriateľskom postoji voči kresťanstvu, zvlášť katolíckej cirkvi a prvý prezident Slovenského štátu ThDr. Jozef Tiso je v súčasnosti najdehonestovanejšou osobnosťou našich dejín. Je preto namieste otázka, kto je tu v skutočnosti „fašista“, kto zastáva pozíciu potláčania pravdy a pravdivého informovania verejnosti, kto sa tu snaží manipuláciou minulosti ovládať prítomnosť a aké má z toho výhody, kto tu má blízko k ideám boľševizmu a nacizmu.

Dnes tu máme na stole obvinenie Kulturblogu zo zločinu „šírenia extrémistických materiálov“.

Na základe 40 rokov komunistickej a ďalších 30 rokov liberálnej antikresťanskej propagandy tu vyrástli „znalci“, „prokurátori“ a „sudcovia“, ktorí sú schopní obviniť a odsúdiť človeka na základe star(onovej) ideologickej propagandy a nie na základe pravdy a práva. Konanie takýchto súdov a aj NAKA v prípade Kulturblogu je protiústavné, je proti spravodlivosti a právu a teda nemorálne.

Použité zdroje:

1:Valerián Bystrický – Štefan Fano: Pokus o politický a osobný profil Jozefa Tisu

2,5,8:Gabriel Hoffmann a Ladislav Hoffmann: Katolícka cirkev a tragédia slovenských židov v dokumentoch

3,4,6,7: Róbert Letz, Peter Mulík, Alena Bartlová: Slovenská ľudová strana v dejinách 1905 – 1945

9: Alexandra Senf: Bolestivé mlčanie s. 35-36

Ing. Mgr. Ľudovít Gunčaga

image_printTlačiť článok

1 KOMENTÁR

  1. Zaujímavé, že ani okupovaní Dáni, ani Bulhari alebo Fíni neboli „prinútení“ kolaborovať. Neokradli 70 tisíc vlastných občanov a neodlifrovali ich na nútené práce. Dáni ich dokonca odviezli takmer do jedného do Švédska. A stalo sa…tradaaaa… nič.

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň