štvrtok, 30 júna, 2022
spot_img
ÚvodNezaradenéČo sa deje ? Čo robia s ekonómiou politici?

Čo sa deje ? Čo robia s ekonómiou politici?

Mnoho čitateľov si iste pamätá krízu z roku 2008. Odvtedy vedecké časopisy analyzujú prečo prišla.

Články uvádzajú rôzne názory, ba sú aj také, ktoré hovoria, že odvtedy sa ekonomiky Európy nedostali do stavu, ktorý by mali vykazovať.


Čelíme, žiaľ, prehlbujúcim sa dôsledkom súčasne pôsobiacej globálnej ekonomickej krízy,  liberalizácii, deregulácii a opakovanej recesii, pokračujúcemu dlhodobému trendu mimoriadneho poklesu výroby a zníženému odbytu automobilov a komponentov vyrábaných v SR na západných, ázijských a východných trhoch, dlhodobo nepriaznivej priemyselnej štruktúry SR (zanedbané poľnohospodárstvo) a jej negatívny dopad na ekonomický rast, tvorbu blahobytu obyvateľovextrémne vysokú závislosť SR na konjunkturálne a cyklické zmeny vo vonkajších všeobecne ekonomických a menovite  obchodných vzťahoch vo svetovej globálnej a liberalizovanej ekonomike. Bezhraničná temnota? Rútime sa rýchlym tempom do záhuby? Čo sa deje?

- Podporte nás -

Ekonómia ako veda je nielen odhaľujúca, ale aj fascinujúca. Dovolím si to tvrdiť zato, že sa jej venujem celý život a študoval som ju nielen doma, ale aj v zahraničí. Učili ma velikáni. Pri vyjadrovaniach médií, a bohužiaľ aj „odborníkov“ k fungovaniu ekonomiky V SR (aj EÚ) sa mi zdá, že som ekonómiu neštudoval. Dávno som totiž tak intenzívne neštudoval vedecké články ako v súčasnosti, lebo nielen na vyššie spomenutú krízu, ale aj na problém peňazí v ekonomike, či problém inflácií v krajinách EÚ musíme mať vedecké odpovede (čo sa nenosí). Tak náročne ako dnes som študoval vtedy, keď som pracoval v EHK v Ženeve na komparácii krajín regiónu EHK na báze štrukturálnej analýzy, konkrétne leontievovského modelu. Tá náročnosť vtedy (1968) vyplynula z toho, že model bol založený na hlbokých matematických poznatkoch, bez ktorých sa komparácia ekonomík nedá realizovať. Aj zato sa ekonomická analýza stavu a diania vtedy v ekonomikách dostala na veľmi vysokú úroveň. Dnes zapadla. Nové nástroje výskumu a analýzy spôsobili explóziu informácií o ekonomike. To spôsobilo, že v ekonomike sa objavilo mnoho nových vecí (rovnováha). Tie objavy mali za následok, že sme získali fundamentálne poznatky o podstate ekonomiky, odhalili najvnútornejšie ekonomické zákony o štruktúre a pohybe ekonomiky. Teda, ekonómia neposkytla len novú víziu o fungovaní ekonomiky, ale neobyčajne, okúzľujúco, jasne ukázala  proces poznávania (kognície) celého ekonomického prostredia, progresu poznatkov k dokonalosti.

Mohol by som čitateľovi ponúknuť udivujúce, úžasné poznatky ekonómie. Ide mi však o to, že chcem zdôrazniť, že sme zanedbali vývoj, rozvoj vedeckej mysle ba aj ukázať, že nemáme kreatívne, dynamické myslenie, nemáme tak potrebné originálne idey, sú veľkou požiadavkou dnešnej doby, súčasného stupňa civilizácie. Je priam nemožné prísť ku komplexnému, vyčerpávajúcemu, súbornému, súhrnnému, celkovému a úplnému pohľadu súčasnej ekonomickej vedy na ekonomiku. A preto máme veľa ekonomických hádaniek, ba až zmätkov. Svoje tvrdenie doložím témou najnovších nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu. Dostali je za teóriu aukcií. Bez dlhšej odbornej diskusie čitateľovi poviem jadro problému. Aukcia je proces kupovania a predávania objektov založený na cenovej súťaži predávajúcich a/alebo kupujúcich. Organizátor aukcie navrhuje pravidlá: – kto sa môže zúčastniť – ako sa podávajú cenové ponuky – ktoré informácie sa zverejňujú počas aukcie – kedy aukcia končí – ako sa určuje víťaz – ako sa určuje cena. Iste aj čitateľ vie položiť otázky. Ale, môžeme analyzovať správanie účastníkov aukcie? Môžeme výsledky tejto analýzy využiť na návrh vhodnejších pravidiel aukcie? Iste je však dnes závažnejšou otázkou, čo bude s peniazmi? Iste aj čitateľ má kreditku. Čo bude so zákonom obehu peňazí? Môže nás zachrániť digitálne euro, či kryptomeny? To sú záhady, ktoré treba vyriešiť, aby ekonomické toky ekonomiky prebehli podľa zákonov a hladko. Tie čakajú na riešenia. Potrebujeme aspoň imaginatívne hypotézy súčasnej ekonomickej vedy. Iste niektoré z nich budú zamietnuté v dôsledku rozvoja ekonomickej teórie. Avšak aj ekonómia sa musí opierať o hypotézy. Ľudský um objavil mnoho ohromujúcich vecí a iste ich ešte veľa objaví. Nielen na to, aby zväčšil svoju silu pôsobenia nad prírodou, ale aj nad fungovaním ekonomiky, ktorá nemôže krívať na niektoré zo „svojich kolies“. V ekonómii tiež vidíme, že pojmy sú abstraktnejšie a abstraktnejšie (marginálny produkt), menej ilustratívne (vyžadujú chápať pojem prvej derivácie, napr. ekonomický rast) a teda menej pochopiteľné. Ale to neznamená, že ich v živote nemáme používať a reálne na riadenie ekonomiky využívať. Jasným dôkazom plochosti pojmov je plán obnovy vlády. Denne nám médiá prezentujú aký máme HDP/capital (na osobu), či najnovšie aj aký bude podiel z eurofondov na občana. Nemecko vraj dostane 14 368 eur, Dánsko 6653, Rakúsko 4224, ČR 3409. Maďarsko 2891 a SR 916 eur. Sú to natoľko agregované údaje, že sa stráca ich hlbšia informatívnosť.

Pozrime si problémy inak. Spomenutý leontievovský model využíva maticu A, čo je usporiadaná množina údajov o ekonomike a to v riadkoch a stĺpcoch (čiže ekonomický mikroskop). Nech prvok a51je potreba NPK na 1 euro poľnohospodárskej produkcie, napr. 0,0021, potom z celej množiny takýchto údajov Leontiev navrhol vypočítať inverznú maticu (I – A)-1, ktorej prvky majú hlbší význam ako prvky aij, a ktorá je nevyhnutná na to, aby minister financií a minister hospodárstva dostal na stôl projekcie hodnôt rôznych ekonomických veličín, napr. saldo zahraničného obchodu, či saldo štátneho rozpočtu, a to vo variantnom riešení, čiže ak by sa hodnota 0,0021 znížila na hodnotu 0,0019. Prvky inverznej matice bijsú fascinujúce. Minister im musí rozumieť! Obyčajnými úvahami úradníkov na MF SR sa k takejto hodnote nedá dôjsť. Iba vďaka ekonomickému modelu. Variantnosť riešení je práve dôsledkom hypotéz, ktoré chce minister financií, či minister hospodárstva realizovať, a vie ich naformulovať. Hypotézy sú neoddiskutovateľnou potrebou a pomocou nich sme schopní hypotetizovať nielen najabstraktnejšie idey, ale reálne simulovať ekonomické situácie (vďaka IT sa modelu).  Práve tieto hypotézy pomáhajú tvorcom politiky informovať občana o ekonomických problémoch ekonomiky a dôsledkoch až na občana. Nieby bolo, bolo by , veľké lákadlo politikov. Treba presvedčiť občanov, že vedecky riadime ekonomiku, naznačiť, načrtnúť, predvídať ba ostrejšie vidieť očakávané ekonomické výsledky fungovania, a urobiť ich ľahšie predstaviteľnými pre občana.

Publikovaný plán obnovy z pohľadu vedy – to sú iba kozmetické úpravy a možno iba dočasné zmeny. Aké riešenia a vedecké prostriedky  majú ambíciu skutočne zmeniť spôsoby výroby, či dopravy vo svete, to je dnes principiálna otázka? A ako bude fungovať ekonomický systém? Aké prostriedky musí ekonómia ponúknuť? To je podstata problémov dneška a musí ju reflektovať plán obnovy. Tvorcovia si musia uvedomiť, čo sa deje. Produktívna štruktúra EÚ a potreba jej transformácie je hlavnou výzvou dneška. Tak ako nemôžeme jesť polievku bez lyžice, nemôžeme robiť ani hospodársku politiku bez ekonometrie. Inak, ako povedal p. Sulík, iba tliachajú.

 
Prof. J. Husár

Bratislava 13/10/2020

image_printTlačiť článok

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň