nedeľa, 28 mája, 2023
spot_img
ÚvodOsobnostiBenedikt XVI. na večnosti

Benedikt XVI. na večnosti

V posledný deň roku 2022, v sobotu 31. decembra sa do domu nebeského otca vrátil pápež Benedikt XVI.

Jozef Ratzinger, také bolo jeho občianske meno, v čase zvolenia mal 78 rokov. Bol ôsmym nemeckým pápežom vo viac ako dvetisícročných dejinách Cirkvi. Nemec, pre ním na Petrovom stolci, bol naposledy benediktín Viktor II. Gebhard, ktorého pontifikát bol veľmi dávno, v rokoch 1055 až 1057.

Jozef Razinger sa narodil v Marktl nad Innom v Bavorsku v Pasovskej diecéze 16. apríla 1927. Roky mladosti prežil v Traunsteine; v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny bol povolaný do armády. Po štúdiách a formácii v seminári v rokoch 1946 až 1951 bol spolu s bratom Georgom vysvätený 29. júna 1951 za kňaza. Ako kňaz študoval ďalej filozofiu a teológiu na univerzite v Mníchove, kde v roku 1953 dosiahol doktorát. Témou jeho práce bolo Učenie Cirkvi v diele svätého Augustína. Po štyroch rokoch sa habilitoval s prácou Teológia dejín u svätého Bonaventúru.

Jozef Ratzinger pôsobil najmä ako pedagóg: prednášal teológiu vo Fresingu, v Bonne, Münsteri, v Tübingene a v Regensburgu. V tom čase už bol známy nielen medzi nemeckými biskupmi, ale aj na medzinárodnom teologickom fóre. V čase koncilu ho kolínsky arcibiskup kardinál Jozef Frings, menoval za svojho teologického poradcu, s ktorým sa zúčastnil na  2. vatikánskom koncile. Ako profesor napísal veľké množstvo najmä teologických odborných publikácií, ako napr. Úvod do kresťanstva, Dogma a zjavenie. V širokej verejnosti získal ohlas jeho rozhovor so známym talianskym novinárom Vittoriom Messorim, Dialógy o viere, tiež aj viacero kníh rozhovorov s Petrom Seewaldom: Soľ zeme, Boh a svet, s predsedom talianskeho senátu Marcellom Perom Bez koreňov. V roku 1997 mu v taliančine vyšla jeho autobiografia: Môj život. Niektoré jeho knihy vyšli aj v slovenčine.

Dňa 24. marca 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za arcibis­kupa Mníchova a Freisingu a 27. júna toho istého roku za kardinála.

Pápež Ján Pavol II. spoznal v jeho vyjadreniach silnú podporu Kristovho učenia už vo vtedy v sekularizovanom svete, a preto ho v roku 1981 pozval do Ríma, kde mu zveril úrad prefekta Kongregácie pre náuku viery – bývalého Svätého Ofícia. V tomto úrade zotrval až smrti sv. Jána Pavla II.

Kardinál Ratzinger Bol tiež hlavným redaktorom Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý vyšiel v roku 1992. V jeho 2865 paragrafoch sa nachádza minimálne jeden, ktoré explicitne nehovorí o viere v trojediného Boha, ani o sviatostiach, či Božích prikázaniach, ale prorocky pripomína dnešné časy. Má číslo 675: „Pred Kristovým príchodom Cirkev musí prejsť poslednou skúškou, ktorá otrasie vierou mnohých veriacich. Prenasledovanie, ktoré sprevádza jej putovanie tu na zemi, odhalí „tajomstvo neprávosti“ v podobe náboženského podvodu, ktorý prináša ľuďom zdanlivé riešenie ich problémov za cenu odpadnutia od pravdy. Najväčším náboženským podvodom je podvod antikrista, to znamená určitého pseudomesianizmu, v ktorom človek oslavuje sám seba namiesto Boha a jeho Mesiáša, ktorý prišiel v tele.“

O tom už písal aj sv. Pavol: „Príde čas, keď ľudia neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (Druhý list Timotejovi 4, 3-4)

Kardinál Ratzinger, síce nie ako pápež Benedikt XVI., ale ešte v roku 1992 navštívil Bratislavu, kde slúžil svätú omšu a kázal v Dóme svätého Martina a v Istropolise, ktor dnes už nestojí, mal prednášku na tému: Význam kresťanských a etických hodnôt v pluralistickej spoločnosti. Určite to bolo niekde publikované. Pohľadajme.

Prvý príhovor kardinála Ratzingera po jeho zvolení za pápeža Benedikta XVI. bol veľmi jednoduchý: „Drahí bratia a sestry! Po veľkom pápežovi Jánovi Pavlovi II., páni kardináli zvolili mňa, jednoduchého a poníženého robotníka vo vinici Pánovej. Teším ma skutočnosť, že Pán vie pracovať a konať aj s nedostatočnými nástrojmi. Predovšetkým sa zverujem do vašich modlitieb. V radosti zmŕtvychvstalého Pána a s dôverou v jeho neustálu pomoc kráčajme ďalej. Pán nám pomôže a Mária, jeho Najsvätejšia Matka bude po našom boku. Ďakujem“.

V roku 2013 sa Benedikt XVI. rozhodol predčasne ukončiť svoj pontifikát a 11. februára v onom roku sa služby rímskeho biskupa vzdal. V celom svete sa v istých veci znalých kruhoch do dnešného dňa viedli diskusie, či tento deň bol ozaj koncom jeho pontifikátu, alebo len utiahnutím do súkromia, ako to robia všetci biskupi po dovŕšení 75. roku života. Latinský text jeho demisie totiž hovorí o vzdaní sa konkrétneho vykonávania služby a nie pápežského úradu: „Uvedomujúc si závažnosť tohto aktu, v plnej slobode vyhlasujem, že sa vzdávam služby rímskeho biskupa, následníka svätého Petra, mne zvereného kardinálmi 19. apríla 2005.“ Benedikt XVI, až do svojej smrti nosil bielu pápežskú reverendu a podpisoval sa ako pápež Benedict PP XVI. O zdvojenom charaktere pontifikátu hovoril v roku 2016 aj osobný sekretár pápež Benedikta XVI. arcibiskup Georg Gänswein: „Ide akoby o spoločnú službu – jeden ju vykonáva aktívne, druhý v modlitbe, kontemplatívne.“ Pontifikát Benedikta XVI. sa teda na Silvestra v roku 2022 definitívne určite skončil. Bohu vďaka za tieto časy, najmä počas jeho aktívnej služby. Pohreb zosnulého pápeža Benedikta XVI. bude v vo Vatikáne vo štvrtok 5. januára 2023. Určite to bude svetová udalosť a možnosť stretnutia hláv štátov i znepriatelených krajín…

Ján Košiar

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -
Externý Autor
Externý Autor
Externí prispievatelia.

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň