nedeľa, 4 decembra, 2022
spot_img
ÚvodNezaradenéDiskriminuje nielen Štatistický úrad SR Slovákov?

Diskriminuje nielen Štatistický úrad SR Slovákov?

27. 5. 2021. Margaréta Vyšná.

Štatistický úrad SR nielenže kladie požiadavky pravdepodobne nad rámec zákona, ktorými by poškodzoval a diskriminoval slovenských občanov, ale si ani neplní povinnosti vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Prečo ŠÚ SR vyžaduje maďarčinu?

Asistent sčítania musí ovládať, okrem slovenčiny aj menšinový jazyk na jazykovo zmiešaných územiach SR. (Indul a népszámlálás második, asszisztált szakasza – Kérdések és válaszok – Körkép.sk (korkep.sk) Uvádza webový portál www.korkep.sk vyjadrenie ŠÚ SR prostredníctvom jeho hovorkyne. Povinnosť občana SR ovládať jazyk národnostných menšín v Slovenskej republike neukladá žiadna legislatíva, vyžadovaním jeho ovládania dochádza k diskriminácii príslušníkov väčšinového národa. Podmienka ovládania menšinového jazyka asistentov sčítania by vyradila používateľov slovenského jazyka a príslušníkov väčšinovej spoločnosti zo systému dosčítavania a odoprela ústavné právo účasti občanov SR na riadení a správe verejných záležitostí. ŠÚ SR vo svojej odpovedi na otázky občianskej iniciatívy – Vlastenecký dohľad nad sčítaním obyvateľov 2021 v rámci sprístupnenia informácií o sčítacích asistentoch a podmienke ovládania menšinového jazyka uviedla: „Tlačová správa má informatívny charakter, necituje zákon, nie je záväzným právnym aktom. Orgány samosprávy sa pri prenesenom výkone štátnej správy riadia všeobecne záväznými predpismi, pričom tlačové správy medzi ne nepatria.“ To však nie je odpoveďou na zverejnený fakt, že ŠÚ SR pravdepodobne svojvoľne a protizákonne vyžadoval maďarčinu od kandidátov na asistentov. Znamenalo by to, že ŠÚ SR bránil obyvateľom neovládajúcich menšinový jazyk prihlásiť sa za sčítacích asistentov, čím by ich obmedzil a poškodil. ŠÚ SR tak koná z vlastnej iniciatívy – zámerne či vedome alebo je donucovaný niekým iným? Bežný občan sa môže právom pýtať, čo touto štatistickou politikou sleduje? Pritom sa obmedzovanie ústavného práva vzťahuje najmä na obce na juhu štátu s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, nie v osadách, kde je homogénne menšinové obyvateľstvo. V ďalšej časti odpovedi, paradoxne poukazuje na diskrimináciu etnických skupín: „…význam týchto údajov (možnosti uviesť aj druhú národnosť) sa znásobuje zvýšeným objemom zahraničnej migrácie. Údaje sú relevantné pre pochopenie kultúrnej rozmanitosti obyvateľstva, postavenia etnických skupín v spoločnosti, ako aj na definovanie a monitorovanie rovnosti a nediskriminácie.“

Prečo aj starostovia obcí vyžadujú maďarčinu?

Podľa zákona o sčítaní (223/2019) starosta obce vymenuje mobilných asistentov sčítania so zreteľom na jazyk národnostných menšín používaný v obci. Čo to asi môže znamenať v praxi? Aj keď to nie je vyslovené uprednostnenie menšinových jazykov, opäť to v praxi znamená diskrimináciu obyvateľov neovládajúcich menšinový jazyk.

Ak si zavolá domov obyvateľ slovenskej národnosti mobilného asistenta – vybraného obcou a ovládajúceho menšinovú maďarčinu – alebo príde do kontaktného centra, kde je záruka, že asistent nebude váhavého obyvateľa ovplyvňovať? Najmä, ak poznáme praktiky miestnych menšinových politikov vo voľbách či predchádzajúcich sčítaniach. Koľko Slovákov sa nám takto stratí na juhu Slovenska? Veď pred asistovaným sčítaním nebolo sčítaných viac ako pol milióna obyvateľov. Alebo si máme myslieť, že zo strany štátnych kompetentných úradov ide o zámer? Na jednej strane sa SR v Ústave SR prihlásila k dodržiavaniu ľudských práv a slobôd a k tomu, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám nesmie viesť okrem iného k diskriminácii jej ostatného slovenského obyvateľstva (§ 34), na druhej strane, viacero zákonov nabáda na porušovanie tohto princípu.

Koľko Slovákov stratíme zbytočne?

Ešte v roku 2018 rozhodol Štatistický úrad SR, na základe medzinárodných odporúčaní „dobrej praxe“ susedných štátov a Metodiky sčítania obyvateľov z hľadiska ich príslušnosti k národnosti alebo etniku so zreteľom na materinský jazyk, že Slováci si budú môcť uvádzať aj druhú národnosť. „Dobrá prax“ susedných štátov znamená, že zo všetkých členských štátov EÚ iba tri – Poľsko, Maďarsko a Česko donútili svojich občanov v predchádzajúcom sčítaní možnosťou uvádzať si aj druhú národnosť. Metodiku vypracovala tzv. expertná pracovná skupina, ktorú zriadil splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny a ktorá bola zostavená z väčšiny zástupcov menšín alebo menšinového orgánu. ŠÚ SR však nebral do úvahy väčšinu slovenského obyvateľstva a z nich väčšinu s tradičnou kultúrnou orientáciou Slovákov (ako dokazujú rôzne vedecké štúdie a prieskumy), ani neurobil žiadny podkladový analytický materiál alebo prieskum, aby mohol objektívne rozhodnúť o takej závažnej zmene, akou je rozštiepenie kultúrnej orientácie a národnej identity Slovákov a ktorej „úrodu“ ešte len budeme s plačom zbierať.

Nielen Štatistický úrad ignoruje väčšinovú spoločnosť alebo návrat k maďarským praktikám v Uhorsku?

Po treťom týždni asistovaného sčítania sa sčítalo viac ako 5 miliónov obyvateľov Slovenska. Generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR nezabudla vyzvať, aby sa sčítali najmä obyvatelia patriaci k národnostným menšinám, lebo nedostanú dotácie. Občania slovenskej národnosti túto zástupkyňu štátnej inštitúcie Slovenskej republiky nezaujímajú (spomína iba dane a občanov), napriek tomu, že aj oni sa ešte nesčítali všetci a aj napriek tomu, že počet obyvateľov slovenskej národnosti dramaticky klesol od sčítania v roku 2011 o 300 tisíc (5 %). Počet príslušníkov maďarskej menšiny za tri posledné sčítania ustálene klesá o 1 %. ŠÚ SR na svojej oficiálnej webovej stránke uvádza, že jeho spoločne uznávané hodnoty sú kvalita, spoľahlivosť, nestrannosť a odborná nezávislosť – dôveryhodnosť našej inštitúcie zakladáme na nestrannosti a odbornej nezávislosti od politických, riadiacich alebo správnych útvarov a orgánov, ako aj subjektov v súkromnom sektore. Nuž, takéto spôsoby, aké nám predvádza ŠÚ SR nechtiac asociujú obdobie nielen maďarskej manipulácie pri sčítaniach obyvateľov za „starých dobrých čias“ v Uhorsku v prospech maďarskej národnosti, ale v súčinnosti s legislatívou a politickou korektnosťou aj „salámové“ pomaďarčovanie Slovákov v ich vlastnom štáte. V roku 2019 za zákon o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a ďalšiu diskrimináciu Slovákov na národnostne zmiešaných územiach SR jednohlasne hlasovali všetci poslanci NR SR tzv. národných a sociálnych politických strán spolu s tešiacim sa menšinovým Mostom. Nikto nebol proti zákonu. Paradoxne, poslanci za klub OĽANO, zrejme však z iných dôvodov, sa väčšinou zdržali hlasovania.

Ako sa mohlo postupovať? Zákon o sčítaní mal v prípade sčítacích asistentov zabezpečiť také podmienky väčšinového demokratického princípu, aby väčšina sčítacích asistentov neovládala národnostný jazyk. A ŠÚ SR mal dozerať na plnenie tohto zákonného rámca.

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň