sobota, 3 decembra, 2022
spot_img
ÚvodKalendáriumHISTORICKÝ KALENDÁR: JÚL

HISTORICKÝ KALENDÁR: JÚL

1. Júl

1605 povstalcké vojská vedené sedmohradským kniežaťom Štefanom Bočkajom sa zmocnili Trenčianskeho hradu.

1618 príslušník mladšej vetve Habsburského rodu Ferdinand II. Štajerský bol v Bratislave korunovaný za uhorského kráľa.

1783 v Bratislave vyšlo prvé číslo Prešporských novín, vydávaných v biblickej češtine. Redigoval ich Štefan Leška. Bolo to prvé periodikum určené slovenskej inteligencii. Napriek veľkým ťažkostiam s odbytom, lebo nemali viac ako 60 predplatiteľov, vychádzali celé štyri roky.

1832 v Bratislave bolo založené panské kasíno.

1850 cisársky poštový úrad vo Viedni vydal prvú sériu známok v hodnote od jedného po 15 grajciarov. Zároveň bolo nariadené ich povinné používanie na celom území Rakúskej monarchie pri všetkých typoch poštových zásielok.

1851 medzi Rakúskom a Uhorskom bola zrušená colná hranica, ktorá celé storočie znevýhodňovala uhorský export a naopak zvýhodňovala dovoz tovarov z Rakúska a Česka.

1898 v Skalici vyšlo prvé čislo časopisu Hlas.

Hlas – mesačník pre literatúru, politiku a sociálne otázky

Časopis bol fórom mladšej generácie slovenskej inteligencie, ktorá si vďaka nemu vyslúžila označenie „Hlasisti“. Medzi nimi boli Vavro Šrobár, Anton Štefánek, Fedor Houdek i Pavel Blaho, niekdajší študenti vysokých škôl vo Viedni a v Prahe, kde sa prostredníctvom spolkov Detvan a Tartran dostali pod vplyv profesora Tomáša G. Masaryka. K nim sa spočiatku pridala aj skupina národne a sociálne orientovaných mladých katolíckych kňazov ako Andrej Hlinka, František Jehlička, Jozef Buday a Ján Kempný, ale aj mladý publicista Milan Hodža. Časopis vydávaný vďaka českej finančnej podpore zdôrazňoval potrebu užšej spolupráce s Čechmi a vyjadroval kritické postoje národnému centru v Martine. Jeho články vyvolali v slovenskej spočnosti veľký rozruch a mnoho rozbrojov. Vzťahy medzi vedením SNS a hlasistami sa v jednom období tak vyostrili, že martinský redaktor Jozef Škultéty vyzval na súboj redaktora Pavla Blahu, ktorý to však odmietol. Pre ostré napádanie zaslúžilých národovcov, ale aj tradičných duchovných hodnôt mnoho Slovákov spočiatku s časopisom sympatizujúcich, sa nakoniec od neho odvrátilo. V období, keď ho redigoval skalický lekár P. Blaho, mal Hlas 800 predplatiteľov. Po presťahovaní redakcie do Ružomberka roku 1903 sa redigovania ujal tamojší lekár V. Šrobár, počet predplatiteľov klesol na 300. Roku 1904 Hlas prestal vychádzať.

1900 sa v Jablonci (Česko) konala svadba následníka habsburského trónu Františka Ferdindanda d´Este s grófkou Žofiou Chotkovou z Chotkova a Vogninu, s ktorou sa zoznámil v Bratislave. Vzhľadom na to, že to bol morgantický zväzok a cisár František Jozef s ním nesúhlasil, žiadny reprezentant dvora na sobáši nebol prítomný. František Ferdinand sa musel vzdať všetkých dedičských nárokov na habsburské žezlo pre svojich budúcich potomkov.

1908 v Pittsburghu (USA) začal vychádzať mesačník Živena. Vydávala ho organizácia slovenských žien v USA s rovnakým názvom.

1924 v USA nadobudol platnosť protiimigračný zákon, ktorý výrazne obmedzil vysťahovalectvo Slovákov do Ameriky. Na celú ČSR pripadla kvóta 2 030 prisťahovalcov, zatiaľ čo roku 1923 prekročil počet vysťahovalcov 14 000. 

1930 sa začala pravidelná letecká premávka na linke Praha – Bratislava – Záhreb.

1928 na Slovensku vstúpilo do platnosti krajinské zriadenie. Slovensko sa po prvýkrát vyčlenilo ako geograficko-administratívna jednotka pod názvom Slovenská krajina. Na krajinské orgány prešla časť kompetencií zrušených žúp a Úradu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Tie tvoril Krajinský úrad na čele s prezidentom Jánom Drobným, krajinské zastupiteľstvo s 54 členmi, z ktorých sa 36 volilo a 18 vymenovávala vláda. Ďalšími orgánmi bol krajinský výbor a odborné komisie. Krajinské zriadenie sa malo stať akousi náhradou autonómie, v skutočnosti však bolo úplne podriadené pražskej vláde.

1933 plukovník generálneho štábu Rudolf Viest bol povýšený na brigádneho generála čs. armády. Bol to jediný Slovák spomedzi 139 generálov všetkých stupňov, sám však o sebe hovoril, že je Čechoslovák. Podobná nevyváženosť panovala aj vo vyššom dôstojníckom zbore a v ďalších zložkách. Medzi 5 439 vyššími dôstojníkmi s hodnosťou kapitán, major, podplukovník a plukovník bolo len 67 Slovákov. V čs. armáde roku 1938 aktívne slúžilo 20 800 dôstojníkov a rotmajstrov z nich bolo len 830 Slovákov, čo nepredstavovalo ani 4 % z celkového počtu.

1949 pápež Pius XII. vydal dekrét, na základe ktorého všetci členovia komunistickej strany mali byť vylúčení z cirkvi. V praxi sa však toto cirkevné nariadenie neuplatnilo.

1968 v Bratislave bola zriadená Slovenská požičovňa filmov.

1991 v Prahe bol podpísaný protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Druhý najsilnejší vojenský pakt na svete, ktorého členom bolo Československo od roku 1955, zanikol.

1997 v Trenčíne vznikla Univerzita Alexandra Dubčeka so zameraním strojárstvo a prírodné vedy.

Narodili sa a zomreli

1506 v Budíne sa narodil Ľudovít II. Jagelonský uhorský a český kráľ. Po smrti otca Vladislava II. Jagelovského roku 1516 sa ujal vlády v oboch krajinách, ale až do roku 1521 ho zastupovala regentská rada. Keďže mu chýbala moc a aj autorita nedokázal odstrániť anarchiu, do ktorej Uhorsko upadlo. Oslabenie krajiny využil turecký sultán Sulejman I. a roku 1526 podnikol výpravu do Uhorska, ktorá spečatila panovníkov osud.                     (+ 29. 8. 1526)

1815 v Zemianskom Podhradí sa narodil Ladislav Paulíny, evanjelický kňaz, spisovateľ a cirkevný historik. Na základe rozsiahlych pramenných výskumov vydal štvorzväzkové dielo Dejepis superintendencie Nitrianskej.  (+ 25. 4. 1906)

1824 v Revúcej sa narodil Samuel Ormis, pedagóg a ľudovýchovný pracovník. (+ 18. 10. 1875)

1865 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Vladimír Krivoš, stenograf, polyglot, stúpenec tolstojizmu. Ovládal 40 jazykov, z toho 26 plynule. Vytvoril prvý ruský stenografický systém, bol riaditeľom stenografického úradu ruskej dumy, riaditeľom cárskej knižnice a tajným radcom cára Mikuláša II. V rokoch 1915 – 1918 bol v exile na Sibíri, v rokoch 1924 – 1928 internovaný v gulagu na Soloveckom súostroví. Prekladal do ruského jazyka a napísal aj hru Tolstojovec. (+ 4. 8. 1942)

1875 v Martine sa narodil Milan Mitrovský, maliar a publicista.                     (+ 30. 10. 1943)

1883 v Malackách sa narodil Štefan Friedrich, strojný inžinier, politik pôsobiaci v Budapešti. V júli a auguste 1919 bol ministerským predsedom Maďarska, neskôr zastával posty ministra vnútra a obrany. Patril medzi významné politické osobnosti medzivojnového Maďarska, bol vodcom kresťanskej opozície a po 2. svetovej vojne zakladateľom Maloroľníckej strany. Po prevzatí moci ho maďarskí komunisti uväznili a vo väzbe pravdepodobne roku 1951 zomrel.

1904 v Brezne zomrel zberateľ ľudovej slovesnosti Adolf Peter. (* 25. 11. 1837)

2. Júl

1271 uhorský kráľ Štefan V. a český kráľ Přemysl Otakar II. uzavreli v Bratislave mierovú zmluvu. Přemysl Otakar II. vrátil Štefanovi V. všetky hrady a mestá na západnom Slovensku, ktorých sa zmocnil počas jarného ťaženia, a uhorský panovník sa vzdal nárokov na Štajersko, Kransko a Korutánsko.

1280 uhorský kráľ Ladislav IV. za zásluhy pri obrane hraníc kráľovstva udelil obyvateľom Trnavy zem v Brestovanoch.

1615 gróf Juraj Druget Humenský (Hommonay) založil jezuitské kolégium v Humennom, aby podporil rekatolizáciu východného Slovenska.

1837 v Budatíne spadol meteor, ktorý vážil 19 funtov (8 kg). Uschovali ho na miestnej rímsko-katolíckej fare.

1847 Trenčianska stolica vypovedala zo svojho územia všetkých židov, ktorí tu nebývali aspoň 10 rokov a nemali riadne doklady. Zároveň vyhlásila za neplatné všetky úžernícke zmluvy vzťahujúce sa na ešte nezožatú úrodu.

1915 ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Ján Černoch odporučil katolíckemu kléru, aby zvony a iné kostolné predmety z ušľachtilých kovov, s výnimkou historicky cenných, odovzdali vojenským orgánom. Toto odporúčanie bolo vydané v súvislosti s rastúcim nedostatkom kovov v Rakúsko-Uhorsku v dôsledku vojnového stavu. V priebehu nasledujúcich troch rokov mnohé kostoly na Slovensku prišli o svoje zvony.

1917 v bojoch pri Zborove (Ukrajina) sa vyznamenala česko-slovenská strelecká brigáda. Bolo to prvé bojové nasadenie česko-slovenských légií v Rusku. Brigáda sa skladala z troch plukov a mala 3 500 vojakov. V boji prenikli 5 kilometrov do hĺbky nepriateľských pozícií a zajali vyše 3 000 zväčša českých vojakov rakúsko-uhorskej armády. Brigáda však utrpela aj značné straty: 185 padlých a vyše 800 ranených.

1942 bola zriadená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU).

Slovenská akadémia vied a umení

Podľa predstáv jej zriaďovateľov mala byť najvyššou kultúrnou a vedeckovýskumnou inštitúciou SR. Jej založenie predstavovalo vyvrcholenie slovenských vedeckých snáh, ktoré sa dvtedy mohli presadiť len v obmedzenej miere. Jedinou slovenskou inštitúciou s vedeckým zameraním bola od roku 1919 Matica slovenská, ale jej štruktúra a poslanie nevyhovovali ambíciám a potenciálu mladej generácie slovenských intelektuálov s európskym rozhľadom. Po vzniku slovenského štátu roku 1939 silneli hlasy, aby sa založila inštitúcia, v ktorej sa mala veda pestovať programovo a na profesionálnej úrovni. V súlade s požiadavkou zabezpečiť rozvoj vedy a umenia 2 júla 1942 prijal Snem SR zákon o zriadení SAVU. Prvým predsedom sa stal vedec svetového mena profesor František Valentin, gnerálnym tajomníkom profesor Ľudovít Novák. SAVU začínala v zložitých podmienkach poznačených vojnovými udalosťami. Jej sídlom bola Bratislava. Členila sa na tri hlavné odbory: duchovedný, prírodovedný a umenovedný. V rámci SAVU vznikli viaceré vedecké ústavy – jazykovedný, historický, zemepisný, literárnovedný i astronomický, ktorý sídlil v budove observatória na Skalnatom Plese. Napriek tomu, že na konci roka 1944 pracovalo v SAVU iba 30 ľudí, vydávala niekoľko vedeckých časopisov. Najvýznamnejším projektom bola 6-zväzková Slovenská vlastiveda. Po skončení vojny sa istý čas uvažovalo o jej zrušení, no napokon roku 1953 ju transformovali a podriadili pražskému centru. Na jej základoch sa vybudovala naša v súčasnosti naša najväčšia vedecká inštitúcia – Slovenská akadémia vied.

1946 prezident ČSR Edvard Beneš vymenoval novú vládu Národného frontu na základe výsledkov májových volieb. Na jej čele bol Klement Gottwald, ktorý v inauguračnom prejave označil Československo za ľudovodemokratický štát. Z 26-člennej vlády bolo 7 Slovákov.

1949 v súvislosti s pokusom zatknúť miestneho kňaza vypukli náboženské nepokoje v obci Lutila. Zúčastnilo sa na nich asi 200 veriacich. Bezpečnostné sily proti nim zasiahli a následne bolo 18 osôb odsúdených na nepodmienečné tresty až 6 rokov väzenia.

1972 na medzištátnom atletickom stretnutí Československo-Maďarsko v Budapešti vyrovnala slovenská atlétka Eva Glesková svetový rekord v behu na 100 metrov časom rovných 11 sekúnd.

1979 pri záchrannej akcii vo Vysokých Tatrách havaroval vrtuľník s členmi Tatranskej horskej služby. V jeho troskách zahynulo 5 záchranárov.

1992 predstavitelia českej Občianskej demokratickej strany a HZDS sa dohodli na vytvorení spoločnej dočasnej vlády na čele s Jaroslavom Stráskym, ktorá mala fungovať len do rozdelenia Česko-Slovenska.

1995 pápež Ján Pavol II. v arcibiskupskej katedrále v Košiciach vyhlásil jezuitov Melchiora Grodeckého, Marka Križana a Štefana Pongráca za svätých. Po obsadení Košíc vojskami Gabriela Betlena roku 1619 boli umučení, lebo sa odmietli zriecť katolíckej viery. Do dejín vošli ako traja košickí mučeníci a už v roku 1905 boli vyhlásení za blahoslavených.

Narodili sa a zomreli

1764 v Toporci sa narodil Ján Feješ, právnik, filozof a spoluzakladateľ Učenej malohontskej spoločnosti. (+ 16. 3. 1823)

1806 v Gbeloch sa narodil Ján Krstiteľ Juriga, katolícky kňaz a ostrihomský kanonik. Bol podporovateľom slovenských politických a kultúrnych snáh, ako aj veľkým mecénom a ochrancom slovenských študentov teológie. (+ 10. 4. 1888)

1911 v Novej Vsi nad Žitavou sa narodil František Studený, maliar a výtvarný pedagóg. Bol autorom mnohých figurálnych kompozícií, zátiší a kresieb. Často stvárňoval kytice kvetov a najmä zátišia s motívom rýb. (+ 22. 12. 1980)

1940 v Dolnom Kubíne zomrel lekár a spisovateľ Jozef Nádaši-Jégé. (* 12. 2. 1866)

1979 pri leteckom nešťastí vo Vysokých Tatrách zahynul horolezec Milan Kriššák, pokoriteľ dvoch himalájských osemtisícoviek. (* 31. 1. 1944)

1983 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ a dirigent Bartolomej Urbanec.  (* 12. 11. 1918)

3. Júl

1751 rímsko-nemecký cisár a manžel kráľovnej Márie Terézie František Štefan Lotrinský zavítal do Banskej Štiavnice. Počas 11 dňového pobytu v meste osobne navštívil niekoľko banských diel a sfáral aj do baní. Ďalším cieľom jeho cesty na stredné Slovensko bola Kremnica.

1812 v Bratislave vyšlo prvé číslo Týdeníka, slovenských novín, ktoré vydával Juraj Palkovič. 

Týdeník

Po zániku Prešpurských novín a Starých novín literního umění v polovici osemdesiatych rokov 18. storočia boli slovenskí vzdelanci nútení siahnuť po inorečových novinách. Vďaka neúnavnému úsiliu profesora na slovenskej katedre evanjelického lýcea v Bratislave Juraja Palkoviča sa napokon podarilo získať privilégium na vydávanie novín. Palkovičov Týdeník pripomínal skôr brožúrku ako noviny, na aké sme zvyknutí dnes. Vydavateľ uprednostnil malý formát najmä preto, aby sa ľahšie expedovali do všetkých kútov Slovenska, ale aj do Čiech a k Slovákom na Dolnú zem. Noviny boli vydávané v biblickej češtine. Celý názov tohto tretieho slovenského periodika znel: Týdeník aneb cýsařské králowské národní nowiny z obzwláštního Cysařsko-králowského dowolení pracy a nákladem Jiřího Palkoviče v Prešpurku vydaný. Pôvodne malo stáť v názve Slowenské národní nowiny, proti čomu však zakročila stoličná vrchnosť, ktorá Palkoviča obžalovala z urážky uhorského národného majestátu za to, že sa slovenský časopis opovážil nazvať Slovenské národné noviny. V období, keď Palkovič získal privilégium na vydávanie novín, panoval v monarchii ostrý protiliberálny kurz, reprezentovaný cisárom Františkom I. a kancelárom Klemensom Metternichom. Z toho dôvodu nemohol Týdeník prinášať politické spravodajstvo. Výnimkou boli len informácie o bojoch európskych národov s francúzskym cisárom Napoleonom I. Preto prevládali príspevky hospodárskeho a vzdelávacieho charakteru. Novinysi iba ťažko nachádzali cestu k slovenským vzdelancom. Predplácalo si ich len 160 čitateľov. Vydavateľ neustále zápasil s finančnými problémami. V roku 1818 definitívne prestali vychádzať.

1866 v bitke pri Sadovej neďaleho Hradca Králové v Čechách pruské vojská porazili rakúsko-saskú armádu. Bolo to rozhodujúce stretnutie krátkej, ale krvavej prusko-rakúskej vojny. Proti 215 000 mužov rakúskej severnej armády (z toho 20-tisíc Sasov) so 770 delami stálo 220 000 Prusov so 780 delami. Podobne ako v menších zrážkach v predchádzajúcich dňoch palebná prevaha moderných pruských zadoviek opäť triumfovala. Rakúsko-saské sily mali 5 658 mŕtvych, 7 500 ranených, 22 000 zajatých a 7 400 nezvestných. Prusi mali 1 920 padlých a takmer 7 000 ranených.

1885 sedemčlenná deputácia posledného výboru Matice Slovenskej na čele s Ľudovítom Turzom-Nosickým predložila Prestolný prosbopis ministerskému predsedovi uhorskej vlády Kolomanovi Tiszovi, keď ho niekoľko dní predtým podali aj panovníkovi Františkovi Jozefovi. V prosbopise sa žiadalo zrušenie zákazu Matice slovenskej a opätovné povolenie jej činnosti. Ministerský predseda sa žiadosťou odmietol zaoberať.

1914 americký patentový úrad vo Washingtone zaregistroval pod číslom 1 108 484 vynález leteckého padáka, ktorého autorom bol slovenský vysťahovalec Štefan Banič.

1940 Slovenský snem prijal zákon č. 168/1940 o Slovenskej univerzite. Zákon zriadil namiesto Komenského univezity Slovenskú univerzitu v Bratislave, ktorá mala aj latinský názov: Universitas Slovaca Istropolitana. Členila sa na 6 fakúlt: právnickú, filozofickú, lekársku, prírodovedeckú, katolícku bohosloveckú a evanjelickú bohosloveckú. Úradnými jazykmi boli slovenčina a latinčina. V nasledujúcom období zaznamenala Slovenská univerzita nebývalý rozvoj, a to napriek tomu, že bola vojna. Kým roku 1939 mala 2 500 poslucháčov roku 1944 to bolo o tisíc viac.

1946 podpredseda čs. vlády Zdeněk Fierlinger požiadal Svätú stolicu o odvolanie štyroch slovenských biskupov, Andreja Škrábika, Jána Vojtaššáka, Michala Buzalku a Eduarda Nécseya, z funkcii z dôvodov kolaborantstva.  Vatikán tejto požiadavke nevyhovel.       

1949 Vatikánsky rozhlas začal pravidelné vysielanie v slovenskom jazyku.

1992 Federálne zhromaždenie nezvolilo Václava Havla za prezidenta Česko-Slovenska. Havel nenašiel podporu najmä u slovenských poslancov.

Narodili sa a zomreli

1737 v Kežmarku zomrel Juraj Buchholtz mladší, evanjelický kazateľ, pedagóg a prírodovedec. (* 3. 11. 1688)

1746 v Zlatovciach (dne súčasť Trenčína) sa narodil Ján Straka, evanjelický kňaz a náboženský spisovateľ. (+ 28. 1. 1804)

1835 v Banskej Bystrici sa narodil Pavol Kuzmány, úradník a spisovateľ, prvý riaditeľ Živnostenskej banky pre Čechy a Moravu v Prahe (1869). V literárnej tvorbe realisticky predstavil život slovenského malomesta v 1. polovici 19. Storočia. (+ 10. 11. 1900)

1863 v Dlhom Poli sa narodil Jozef Holánik Bakeľ, umelecký remeselník – drotár, podnikateľ. Založil a viedol drotáreň, v ktorej sa zo špeciálneho pocínovaného drôtu vyrábali umelecké predmety. Za svoje výrobky získal viacero ocenení na zahraničných výstavách. (+ 7. 8. 1942)

1864 v Slovenskom Pravne sa narodil Ján Alojz Wagner, popularizátor prírodných vied, odborník v poisťovníctve. Bol zakladateľom a riaditeľom Prvej slovenskej poisťovne v Bratislave. Vydával populárno-vedecký časopis Svet. Publikoval články z oblasti asatronómie, fyziky a poisťovníctva.            (+ 18. 10. 1930)

1872 v Budapešti sa narodil Matúš Jankola, katolícky kňaz, spisovateľ a organizátor slovenského života medzi vysťahovalcami v Amerike. Teologické štúdiá ukončil v USA a pôsobil na slovenskýh farnostiach v štátoch Pensylvánia a Connecticut. Zaslúžil sa o vznik Ústredného slovenského národného výboru v USA (1905), ktorý finančne podporoval zápas Slovákov v Uhorsku za všeobecné volebné právo. (+ 5. 5. 1916)

1900 v Bratislave sa narodil Ľudovít Križan, maliar a grafik. (+ 14. 11. 1975)

1949 v Košiciach sa narodil Peter Cón, hudobný skladateľ, autor zborových a komorných skladieb. Venoval sa aj elektroakustickej hudbe, viedol akademické spevácke združenie Tempus. (+ 24. 10. 1992)

1982 v Bratislave zomrel spisovateľ a prozaik Ján Čajak mladší. (* 18. 7. 1897)

1984 v Bratislave zomrel sochár Rudolf Pribiš. (* 19. 3. 1913)

4. Júl

907 pri Bratislave sa zrazili bavorsko-moravské vojská s Maďarmi. V niekoľko dní trvajúcej sérii bitiek napokon zvíťazili Maďari. V súvislosti s bitkami sa v Salzburských análoch objavila aj prvá písomná zmienka o Bratislave: Brezlauspurc. 

1321 uhorský kráľ Karol I. Robert daroval komesovi Julovi a jeho bratovi Ondrejovi bane na striebro v Pukanci spolu s míľovým právom a s právom konania slobodného trhu.

1453 uhorský kráľ Ladislav V. vyrúbil kráľovským mestám mimoriadnu daň, určenú na financovanie boja proti bratríkom.

1607 nitriansky biskup František Forgáč bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa.

1831 Bratislavská stolica vyzvala panovníka Františka I., aby podporil boj Poliakov za slobodu.

1880 ministerský predseda a minister vnútra Kálmán Tisza osobitným listom vystríhal obyvateľstvo Spišskej župy pred vysťahovalectvom do Ameriky. Jeho výstraha však nemala žiadny účinok. Vysťahovalecký prúd zo Spiša a aj zo susedných oblastí severovýchodného Slovenska v nasledujúcom období ešte zosilnel.

1903 v Budapešti začal vychádzať Slovenský týždeník. Jeho zakladateľom, redaktorom a vydavateľom bol Milan Hodža. Popri Ľudových novinách sa stal najobľúbenejším slovenským periodikom a vychádzal v náklade 14-tisíc kusov. Boli určené predovšetkým širším vrstvám. Po prevrate roku 1918 sa noviny presťahovali do Martina a neskôr do Bratislavy, kde vychádzali ako orgán agrárnej strany až do decembra 1938.

1928 v Trenčianskych Tepliciach bol založený Zväz slovenských speváckych zborov. Jeho prvým predsedom sa stal Mikuláš Schneider-Trnavský.

1942 medzi Bratislavou a Popradom začala premávať najmodernejšia vlaková súprava Slovenských železníc Tatranský expres.

1945 na hrade Devín sa konal Slovanský deň za účasti podpredsedov čs. vlády Viliama Širokého a Jána Ursínyho. Minister vnútra Václav Nosek prečítal posolstvo čs. vlády slovenskému ľudu, v ktorom zdôraznil, že bratský život slovanských národov v Československu znamená splnenie ich stáročného sna.

Narodili sa a zomreli

1845 v Chminianskej Novej Vsi sa narodil Pavol Sziynei-Merse, maliar. Priekopník moderného maliarstva v Uhorsku, ktorého dielo je tématicky zviazané so Slovenskom. (+ 2. 2. 1920)

1880 v Štiavnických Baniach sa narodil Vojtech Tuka, právnik, politik, predseda slovenskej vlády. (+ 20. 8. 1946)

Vojtech Tuka

Bol synom učiteľa ľudovej školy, ktorý patril medzi národných pracovníkov. Intelektuálne bol veľmi nadaný a svynikajúcim prospechom ukončil v Pešti právnické štúdiá. Už ako 33-ročný dosiahol hodnosť univerzitného profesora. Pôsobil na novozaloženej Alžbetínskej univerzite v Bratislave, ale po vzniku ČSR bola zrušená a Tuka zostal bez miesta. Kariéra v štruktúrach HSĽS mu zabezpečila poslanecké kreslo a popredné postavenie v slovenskom autonomistickom hnutí. Pätnásťročný žalár vo vykonštruovanom procese za údajnú velezradu roku 1929 urobil z neho   martýra. Po prepustení z väzenia na jeseň roku 1938 sa vrátil do verejného života. Správne odhadol, že rozhodujúcim činiteľom v európskej politike sa stal Adolf Hitler a tak aj on vsadil na nacistickú kartu. Jeho osobné kontakty s Führerom, ale aj vzdelanie a zásluhy, mu pomohli do funkcie ministerského predsedu Slovenskej republiky. Od jesene 1939 bol premiérom slovenskej vlády. Počas svojho takmer päťročného pôsobenia na čele slovenskej exekutívy si nezískal veľkú obľubu. Jeho pokusy o presadenie národnosocialistického systému na Slovensku sa stretli s odporom aj u väčšiny predstaviteľov slovenského štátu na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Po salzburskom diktáte sa v júli 1940 stal aj ministrom zahraničia. Postaral sa i o to, aby bol inštalovaný za prvého rektora Slovenskej univerzity. Hoci princípy nacizmu mu boli cudzie, pre politickú kariéru bol ochotný sa s nimi navonok stotožniť. Za jeho éry dosiahlo Slovensko celý rad úspechov najmä v hospodárskej oblasti, avšak viaceré rozhodnutia, ktoré sám inicioval, boli v rozpore s oficiálne hlásanými kresťanskými princípmi štátu a aj zločinmi proti ľudskosti. Po mozgovej mŕtvici, ktorá ho postihla na jar roku 1944, zostal čiastočne ochrnutý a v septembri na všetky funkcie rezignoval. Hoci po vojne bol už len fyzickou troskou, Národný súd ho odsúdil na trest smrti povrazom.

1930 v Prievidzi sa narodil Štefan Uher, filmový režisér a scenárista. Po absolvovaní štúdií na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe roku 1955 celý svoj život venoval filmu. Začínal ako režisér v štúdiu dokumentárnych filmov. Túžba nakrútiť hraný film sa mu splnila už roku 1961. Cenu filmovej kritiky získalo jeho v poradí už druhé dielo – Slnko v sieti. Poetický snímok o problémoch mladých ľudí nieslo už jasné znaky Uhrovho moderného režijného rukopisu s výraznými dokumentaristickými prvkami. V nasledujúcom období v tvorivej spolupráci so spisovateľom Alfonzom Bednárom nakrútil tri hodnotné diela, ktoré však v období normalizácie museli zostať v trezore. Z nich azda najviac upútal film Panna Zázračnica. Poslednou etapou vo filmovej tvrbe Štefana Uhra boli 80. roky 20. Storočia, keď nakrútil svoje najzrelšie filmy. Divácky najuspešnejším bol tragikomický príbeh o osudoch slobodnej matky a jej dospievajúcej dcéry v prostredí východoslovenskej dediny Pásla kone na betóne. (+ 29. 3. 1993)

1935 v Novom Meste nad Váhom zomrel evanjelický kňaz a historik Július Bodnár. (* 8. 10. 1870)

1945 pod náporom zdravotnej krízy ukončil svoj život skokom z okna svojho pražského bytu maliar Cyprián Majerník. (* 24. 11. 1909)

1975 v Pozdišovciach zomrel ľudový umelec – hrnčiar Ján Čižmárik, najvýznamnejší tvorca tradičnej pozdišovskej keramiky. (* 6. 9. 1911)

1974 v Sriemskej Kamenici (Srbsko) zomrel, básnik, literárny kritik, redaktor a prekladateľ Michal Babinka. (* 25. 8. 1927)

1976 vo Važci zomrel učiteľ, spisovateľ a publicista Štefan Rysuľa. (* 13. 8. 1900)

5. Júl

1044 v bitke na rieke Rábe pri dedine Menfö (Maďarsko) nemecký kráľ Henrich III. porazil uhorské vojsko vedené kráľom Samuelom Abom, ktorý po boji prišiel o život. Samuel Aba, ktorý panoval v nepokojnom období od roku 1042. Bol švagrom Štefana I., a počas svojej krátkej vlády nesutále zápasil s prívržencami svojho predchodcu Petra I. Orsedola.

1639 baníci v Španej Doline štrajkovali, lebo im ťažiari nevyplácali riadne mzdy ani stravné

1809 v bitke pri Wagrame neďaleko Viedne francúzsky cisár Napoleon I.  porazil rakúsku armádu vedenú arcivojvodom Karolom a zabezpečil si tak víťazstvo v celom vojenskom ťažení. S 12 600 mŕtvymi (z toho 7 000 Francúzov) to bola to jedna z najkrvavejších bitiek v 19. storočí. Krátko po nej zaplavili územie západného Slovenska zvyšky 120-tisícovej rakúskej armády a množstvo utečencov.  

1848 v Pešti bolo otvorené rokovanie uhorského snemu, do ktorého bola časť poslancov volená na základe nového volebného práva, prijatého v sústave tzv. marcových zákonov. Aj keď sa na voľbách snemových poslancov mohli zúčastniť aj skupiny nešľachtického obyvateľstva, ktoré spĺňali majetkový a vzdelanostný cenzus potrebný na výkon volebného práva, šľachta mala na sneme obrovskú prevahu.  

1863 na sviatok sv. Cyrila a Metoda sa na mnohých miestach Slovenska a v celom slovenskom svete sa slávilo tisícročie misie slovanských apoštolov. Na slávnostiach znela aj kantáta Slavimo slavno Slaveni, ktorú k pocte vierozvestcov zložil hudobník slovenského pôvodu Franz Liszt.

1876 sa pri Alexinovaci na rieke Drine (Srbsko) odohrala bitka medzi srbskými vojskami a osmanskou armádou. Na strane Srbov bojovali aj slovenskí dobrovoľníci.

1915 v Uhorsku boli z dôvodov zásobovacích ťažkostí a vzrastajúceho nedostatku zavedené dva bezmäsité dni v týždni.

1945 námestník československého ministra zahraničia Vladimír Clementis vyhlásil, že vysídlenie Nemcov a Maďarov z územia republiky bude trvať jeden rok. Podľa jeho slov z územia Slovenska sa malo vysídliť 600 000 Maďarov a miesto nich sa malo z Maďarska presídliť 350 000 Slovákov.

1955 v Prahe sa skončila I. československá spartakiáda. Bolo to masové cvičenie usporiadané podľa vzoru sokolských zletov, ale s komunistickou ideológiou. Na prvej spartakiáde vystupovali cvičenci všetkých vekových kategórií a aj vojaci s tankami a svoju zostavu predvádzali aj príslušníci bezpečnosti so samopalmi. Až do roku 1990 sa spartakiády organizovali každých 5 rokov s výnimkou roku 1970. Mali demonštrovať rozvinutosť čs. telovýchovy a masovú podporu širokých vrstiev komunistickému režimu. Režim sa usiloval zapojiť do spartakiádnych cvičení, čo najväčší počet ľudí.

Narodili sa a zomreli

1632 v Brezne sa narodil Izák Caban, evanjelický kňaz, pedagóg a filozof. Bol prvým priekopníkom filozofie atomizmu na Slovensku a autorom vyše 60 teologicko-filozofických prác. (+ 18. 3.1707)

1759 v Spišskej Kapitule zomrel teológ, profesor a rektor Trnavskej univerzity Juraj Arvaj. (* 26. 5. 1697)

1764 v Pustých Úľanoch sa narodil Ján Lavotta, huslista, hudobný skladateľ, ktorý položil základy maďarskej salónnej hudby. (+ 11. 8. 1820)

1780 v Žiline sa narodil Juraj Tvrdý, katolícky kňaz, nitriansky kanonik a rektor biskupského seminára. Patril k mladšej generácii bernolákovcov. Podporovateľ a spoluorganizátor národného hnutia najmä medzi katolíckymi kňazmi, na tieto ciele vynaložil vyše 40-tisíc zlatých z vlastných prostriedkov. Stál pri zrode Matice slovenskej a vyvíjal veľkú snahu o získanie súhlasu na založenie Spolku svätého Vojtecha od vysokej cirkevnej hierarchie. (+ 23. 11. 1865)

1808 v Bobrovci sa narodil Peter Arvaj, katolícky kňaz. V rodnej obci bol 58 rokov duchovným a založil tu prvý spolok triezvosti na Slovensku. Bol veľkým propagátorom abstinenčného hnutia a ľudovýchovnej práce.              (+ 23. 1. 1892)

1817 v Levoči zomrel prvý pomológ na Slovensku Ján Leibitzer. (* 1. 6. 1763)

1840 v Hornej Lehote zomrel evanjelický kňaz a spisovateľ Adam Chalupka. (* 28. 10. 1767)

1863 v Zemianskom Podhradí sa narodil Cyril Holub, lekár, balneológ, po roku 1918 riaditeľ Tatranských liečebných ústavov. (+ 19. 5. 1919)

1869 v Žiari nad Hronom (Svätý Kríž) zomrel banskobystrický biskup a slovenský národovec Štefan Moyzes. Smrť ho zastihla vo sviatok sv. Cyrila a Metoda, o ktorého zavedenie (od roku 1864) sa u Svätej stolice sám najviac zaslúžil. (* 24. 10. 1797)

1876 v bitke pri Alexinovaci (Srbsko) padol slovenský dobrovoľník Adolf Svätopluk Osvald. (* 12. 5. 1839)

1955 v Mníchove (Nemecko) bol pomocou výbušného nástražného systému zavraždený niekdajší slovenský diplomat a popredný predstaviteľ slovenského exilu Matúš Černák. Zosnovateľom atentátu bola s najväčšou pravdepodobnosťou československá tajná služba. (* 23. 8. 1903)

1964 v Bratislave zomrel architekt a staviteľ Milan Harminc. (* 7. 10. 1869)

1977 v Bratislave zomrel lekár-ortopéd Ján Červeňanský. (* 29. 1. 1905)

6. Júl

1311 pápežský legát Gentile exkomunikoval oligarchu, pána západného s stredného Slovenska Matúša Čáka. Stalo sa to niekoľko dní po tom, ako Matúš zaútočil na Budín.

1320 uhorský kráľ Karol I. Róbert uzavrel svoje tretie manželstvo – s Alžbetou, vnučkou poľského kráľa Vladislava I. Lokietka.

1605 hajdúsi Štefana Bočkaja a spojenecké oddiely Tatárov vyplienili okolie Trnavy a do otroctva odvliekli 1 000 ľudí.

1663 veliteľ Preddunajského kapitanátu gróf Adam Forgáč napadol s 2 400 vojakmi predvoj veľkej tureckej armády pri Štúrove (Parkan). Keďže nemal presné informácie o sile nepriateľa, zaútočil na päťnásobnú tureckú presilu. Po krátkom boji bola veľká časť jeho oddielov zničená. Porážka oslabila novozámockú pevnosť, čo viedlo k jej pádu.

1695 nitrianskeho biskupa a predsedu uhorskej komory Leopolda Koloniča uhorský kráľ Leopold I. vymenoval za ostrihomského arcibiskupa. Maďarskí historici Koloniča neskôr obviňovali, že prispel k poslovenčovaniu katolíckej cirkvi a Maďarov utláčal. Vo funkcii zotrval až do smrti v roku 1708.

1783 cisár Jozef II. navštívil Banskú Štiavnicu. Keďže obyvatelia mesta si čakanie na panovníka, ktorý sa cestou zdržal, krátili popíjaním vína a silnej pálenky z Pukanca – pukančiny, privítanie bolo príliš rozjarené, a tak cisár hneď na druhý deň mesto bez rozlúčky opustil.

1846 požiar spustošil v Trenčianskych Tepliciach 32 domov. Zahynulo 7 ľudí, väčšinou kúpeľných hostí.

1852 v Rimavskom Brezove vznikla Rimavsko – muránska železiarska účastinná spoločnosť.

Rimamuránska železiarska spoločnosť

Vznikla zlúčením troch slovenských železiarských spoločností Rimavskej koalície, Muránskej únie a Spolku gemerských železiarov. Stal sa z nej najväčší železiarsky komplex nielen na Slovensku. Výroba surového železa sa sústredila v troch vysokých peciach na okolí Revúcej a štvrtej v Hnúšti. Moderná valcovňa plechov v Ózde (Maďarsko) spracovávala vyrobenú surovinu, čo bolo dôležitým predpokladom prosperity celej akciovej spoločnosti. Spoločnosť vlastnila rozsiahle komplexy lesov v Gemeri a Novohrade ako aj bane na železnú rudu. Po zlúčení zaznamenala veľký vzrast produkcie. Roku 1857 vyrobila 678 ton železa, roku 1880 už 20- tisíc ton. Jedným z hlavných akcionárov bolo mestečko Revúca. Značný prílev peňazí umožnil jeho občanom podporovanie národného hnutia. Roku 1881 sa zlúčila so Šalgótarjánskou spoločnosťou pre rafináciu železa, čím vznikla Rimamuránsko-šalgótarjánska železiarska účastinná spoločnosť, najväčší bansko-hutnícky koncern v Uhorsku s vyše 15-tisíc zamestnancami.

1915 pri príležitosti 500. výročia upálenia Jána Husa mal v Ženeve (Švajčiarsko) prednášku poslanec ríšskej rady Rakúska za Realistickú stranu Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý sa od decembra 1914 trvalo zdržiaval v cudzine. Švajčiarska tlač o jeho vystúpení napísala, že súkromne vypovedal vojnu Rakúsku. O mesiac neskôr vrchné veliteľstvo rakúsko-uhorskej armády vydalo na neho zatykač.

1925 pod patronátom prezidenta ČSR T. G. Masaryka a za účasti čs. vlády sa v Prahe sa konala veľkolepá spomienka pri príležitosti 510. výročia upálenia Jána Husa, na ktorej odzneli ostré útoky proti katolíckej cirkvi. Pápežský nuncius Francesco Marmaggi na protest opustil Prahu, čo malo za následok otvorenú diplomatickú roztržku medzi Prahou a Vatikánom. Prerušené diplomatické styky sa podarilo obnoviť až začiatkom roka 1928. Proti Husovým oslavám i proti podpore ateizmu zo strany štátu protestoval na pôde parlamentu v mene HSĽS Andrej Hlinka a celý biskupský zbor.

1995 pri Kolároviciach havaroval autobus s českými turistami. Nehoda si vyžadala 17 ľudských životov.

Narodili sa a zomreli

1476 v Ríme zomrel matematik, astronóm, profesor na bratislavskej Akadémii Istropolitane Ján Regiomontanus (vl. menom Muller). (* 6. 6. 1436)

1832 vo Viedni sa narodil arcivojvoda Maximilián, mladší brat cisára Františka Jozefa. Bol oveľa inteligentnejší ako jeho ostatní súrodenci a mal veľké osobné ambície, ktoré však neokázal naplniť. Spočiatku podnikol niekoľko plavieb po moriach a oceánoch a ako prvý habsburský arcivojvoda navštívil USA i Brazíliu. Ako 22 ročný bol vymenovaný za vrchného veliteľa rakúskeho námorníctva a pri jeho reorganizovaní prejavil značné schopnosti.  Po svadbe s belgickou princeznou Charlottou roku 1857 bol vymenovaný za guverného lombardsko-benátskeho kráľovstva, ale po vojne roku 1859 sa musel funkcie vzdať. Odmietol ponuku stať sa gréckym a poľským kráľom, ale roku 1864 prijal výzvu mexickej šľachty, aby sa stal cisárom v Mexiku napriek protestom svojej matky Žofie. Jeho snahu podporoval aj francúzsky cisár Napoelon III., keďže jeho krajina mala voči Mexiku veľké finančné pohľadávky. Na čele neveľkého expedičného zboru sa vylodil na mexickom pobreží. V krajine zmietanej občianskou vojnou sa však nemohol presadiť a jeho cisárska dráha sa skončila tragicky. (+ 19. 6. 1867)

1848 v Pružine sa narodil Gabriel Baroš, politik a národohospodár, od roku 1886 bol uhorským ministrom dopravy a obchodu. Reorganizáciou sa zaslúžil o zlacnenie železničnej dopravy a tak sa cestovanie sa stalo prístupným aj nižším spoločenským vrstvám. Uverejnil viacero článkov a štúdií v slovenčine a bol členom vedenia Uhorsko – slovenského kráľovského vzdelávacieho spolku. (+ 8. 5. 1892)

1893 v Dolnej Krupej sa narodil Ján Dopjera, výrobca hudobných nástrojov. Spolu s otcom a bratmi sa roku 1908 vysťahoval do USA. Od roku 1922 vyrábal v Los Angeles bendžá a gitary. Vynálezca a výrobca brnkacieho nástroja dobro (odvodené od názvu Dopjera brothers), ktorý v USA zľudovel. (+ 1972)

1928 vo Viedni zomrel politický predstaviteľ juhoslovanských Slovákov Ľudovít Miloš Mičátek. (* 25. 8. 1874)

1987 v Bratislave zomrel vedec v oblasti zvárania Jozef Čabelka. (* 15. 2. 1910)

1989 v Budapešti zomrel maďarský politik slovenského pôvodu János Kádár (pôv. menom Ján Cermanik). (* 26. 5. 1912)

1990 v Prahe zomrel turkológ a historik Jozef Blaskovics. (* 12. 6. 1910)

2000 v Bratislave zomrel dirigent Ľudovít Rajter. (* 30. 7. 1906)

7. Júl

1685 spojenecké vojská Svätej ligy začali obliehať Nové Zámky, ktoré boli od roku 1663 v rukách Turkov.

1818 predstaviteľ hudobného romantizmu skladateľ Franz Schubert, žijúci vo Viedni po prvýkrát pricestoval na Slovensko. V kaštieli v Želiezovciach pôsobil počas letných prázdnin ako súkromný učiteľ hudby Márie a Karolíny Esterházyovej.

1852 cisár František Jozef v rámci svojej cesty po Uhorsku navštívil Banskú Štiavnicu. Pri tejto príležitosti oslobodil 31 hodrušských baníkov uväznených pre vzburu. Prijal ich na krátku audienciu a na veľké prekvapenie sa s nimi zhováral plynulou slovenčinou.

1870 v Skalici začali vychádzať Katolícke noviny ako tlačový orgán Spolku sv. Vojtecha. Keďže bez prerušenia vychádzajú aj v súčasnosti, môžeme ich označiť za noviny s najdlhšou tradíciou. Nadviazali na periodikum s totožným titulom vydávané Spolkom sv. Štefana od roku 1849 a Katolícke noviny-Cyril a Metod, ktoré v Pešti od roku 1857 vydávali Andrej Radlinský a Ján Palárik.  Od roku 1879 bola stala sídlom ich redakcie Trnava. Roku 1905 sa stali politickým týždenníkom Slovenskej ľudovej strany a získali si veľkú obľubu. Cirkevná vrchnosť však zakázala ďalej používať ich názov a tak sa premenovali na Ľudové noviny. Nákladom takmer 20 000 kusov sa stali najrozšírenejšími slovenskými novinami v Uhorsku. Od roku 1919 vychádzali opäť ako Katolícke noviny, od roku 1940 s podtitulom „politicky nezávislé celoštátne noviny“. V roku 1949 bolo vedenie redakcie vymenené a noviny sa museli preorientovať na cirkevno – náboženský časopis, lojálny voči štátnemu zriadeniu. Od politického systému nezávislé postavenie si Katolícke noviny obnovili až začiatkom roka 1990.

1900Nenašiel sa človek, ktorý by riskoval dvjkrajciarový korešpodenčný lístok. Tak si vážia na istých stranách svojich vlastných tak rozumia národnej práci, honosiac sa svojim výtečníctvom!” ponosovali sa Národné noviny vo svojom 78. čísle, keď až po desiatich dňoch mohli oznámiť, že 28. júna zomrel jeden z najlepších slovenských literárnych historikov, katolícky kňaz Michal Chrástek.

1944 ilegálne vedenie KSS vypracovalo pre moskovské vedenie KSČ správu o vývoji na Slovensku od októbra 1938. V nej sa pozitívne hodnotil hospodársky a sociálny pokrok i súčasné ekonomické pomery a stav životnej úrovne, ako aj skutočnosť, že režim SR sa snaží zachovať si najvyššiu prípustnú mieru nezávislosti od Nemecka.

1944 americké letectvo podniklo útok na Škodove závody v Dubnici, kde sa vyrábali delá a letecké motory. Pri bombardovaní zahynulo 16 ľudí a 30 bolo ranených. Továreň utrpela materiálne škody, ale výroba bola zakrátko obnovená.

1946 oddelenie pre vedeckú politiku Národně socialistickej strany vydalo prísne tajné Memorandum o Slovensku. Boli v ňom načrtnuté spôsoby definitívneho riešenia slovenskej otázky pomocou duchovnej a mocenskej asimilácie Slovákov vrátane vojenského obsadenia a vysídlenia väčšej časti obyvateľstva.

1947 čs. vládna delegácia na čele s ministrom zahraničia Janom Masarykom prišla do Paríža na konferenciu o realizácii hospodárskej pomoci USA povojnovej Európe v podobe Marshallovho plánu. Zakrátko však bola z parížskych rokovaní odvolaná do Moskvy.

1968 päť členských štátov Varšavského paktu (ZSSR, Poľsko, Maďarsko, NDR a Bulharsko) poslalo čs. vedeniu list varujúci pred nebezpečenstvom kontarevolúcie. Bol to začiatok propagandistických príprav na vojenský zákrok.

1976 za predsedu SNR bol jednohlasne zvolený Viliam Šalgovič, agent sovietskej tajnej služby NKVD. Stál na jej čele až do decembra 1989.

Narodili sa a zomreli

1540 v Budíne sa narodil Ján Žigmund, syn uhorského kráľa Jána I. Zápoľského a jeho manželky Izabely Jagelovskej. Keďže Ján Zápoľský   zomrel v priebehu dvoch týždňov, stal sa jeho nástupcom na uhorskom tróne. Napriek tomu, že vyrastal v podmienkach neustálych intríg a zápasov s Habsburgovcami a Turkami, dostal vynikajúcu výchovu. Okrem toho, že bol výborným jazdcom a turnajovým rytierom zvládol deväť jazykov, bol chápavý a prístupný. Po smrti svojej matky (1559) sa pokúšal o vyrovnanie s Habsburgovcami, čo sa mu však podarilo až Speyerskou zmluvou uzavretou roku 1570 s uhorským kráľom Maximiliánom I. (+ 14. 3. 1571)

1980 v Bratislave zomrel botanik, realizátor prvého geobotanického mapovania Slovenska Ján Futák. (* 13. 1. 1914)

1987 v Piešťanoch zomrel dirigent a hudobný skladateľ Tibor Frešo.              (* 20. 11. 1918)

8. Júl

1436 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský udelil Bratislave erbovú listinu, ktorou mestu potvrdil právo užívať svoj znak.

1548 ríšsky snem v Augsburgu odhlasoval finančnú pomoc vo výške 100 000 zlatých pre Uhorsko na obranu proti Turkom. Aj pomocou týchto prostriedkov sa na území Slovenska začalo s budovaním obranného systému.

1605 Turci, ktorí operovali ako spojenci sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja, organizátora prvého veľkého protihabsburského povstania, vyplienili mesto Gelnicu a množstvo ľudí odvliekli do otroctva.

1842 úplné zatmenie Slnka na severovýchodnom Slovensku vydesilo množstvo jednoduchých ľudí, ktorí o tomto úkaze nemali ani tušenia. Podľa očitých svedkov, keď sa po siedmej hodine rannej náhle zošerilo a Mesiac úplne zakryl slnko, v Prešove na trhu nalakaní ľudia padali na kolená, iní bežali do chrámu a volali: „Čo sa to stalo, že slnce tak ochorelo?!“…

1860 v Hlohovci požiar spustošil 80 domov.

1867 ničivý uragán zrútil vežu farského kostola v Nových Zámkoch a poškodil množstvo domov v meste a na okolí.

1919 po odstúpení vlády Karla Kramářa prezident ČSR T.G. Masaryk vymenoval novú vládu na čele so sociálnym demokratom Vlastimilom Tusařom. Pracovala do 25. mája 1920, medzi jej 17 členmi boli traja Slováci: Vavro Šrobár (minister zdravotníctva), Milan Hodža (minister unifikácie) a Fedor Houdek (minister výživy).

1923 začala sa stavba železničnej trate Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou. Dokončená bola v decembri 1927.

1945 v Martine sa konal prvý zjazd Demokratickej strany, na ktorom boli prijaté programové zásady, v ktorých sa ešte silno prejavovala čs. politická koncepcia. Zásady definovali slovenský národ ako samostatnú etnickú jednotku, ale zároveň volali po kultúrnom, duchovnom, hospodárskom a   sociálnom zjednocovaní Slovákov a Čechov. Za predsedu strany bol zvolený Jozef Lettrich.

1949 obec Borský Mikuláš bola prepadnutá bezpečnostnými zložkami štátu.

Júlové udalosti v Borskom Mikuláši

Obec obsadili jednotky Národnej bezpečnosti a ľudových milícií a izolovali ju od okolia. Každého kto im padol do rúk surovo zbili, niektorých obyvateľov aj viackrát. Po vyčistení ulíc vtrhli do domácností, kde zmlátili celé rodiny, nevynímajúc starých ľudí, ženy a deti. Mnohí utrpeli aj vážnejšie zranenia. Tento bezprecedentný kolektívny trest, ktorý trval tri dni, bol odvetou za to, že z obce vyhnali agitátora okresného výboru KSS v Senici Tavalya, keď obyvateľov vyzýval na vstup do družstva pomocou pištole a vyhrážania. Siedmi Búrania boli odsúdení na nepodmienečné tresty. Dvaja z nich boli obvinení aj z prípravy ozbrojeného povstania a z väzenia sa už viac nevrátili.

Narodili sa a zomreli

1676 v Zborove zomrel František I. Rákoci, uhorský magnát a titulárny sedmohradský knieža. Bol synom sedmohradského kniežaťa Juraja II. Rákociho a jeho maželky Žofie Bárotiovej. Pod vplyvom matky prestúpil po otcovej smrti roku 1661 na katolicizmus a to mu zabránilo zaujať sedmohradský kniežací stolec. Po svadbe s chorvátskou šľachtičnou Helenou Zrínskou sa zaplietol do protihabsburského sprisahania na čele s palatínom Františkom Vešelénim a chorvátskym bánom Petrom Zrínskym, ktorý bol jeho svokrom. Po krachu sprisahania v roku 1670 si zachránil život vďaka intevenciám svojej matky a jezuitov a vyviazol s pokutou 400 000 zlatých. (* 1642).  

1817 v Dolnom Kubíne sa narodil Andrej Radlinský, katolícky kňaz, jazykovedec, redaktor, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov národného hnutia v 19. storočí.

Andrej Radlinský

Študoval teológiu na seminároch v Trnave, Bratislave a na univerzite vo Viedni. Popri štúdiu sa intenzívne venoval jazykovede a ďalším vedným disciplínam. Po vysvätení za kňaza roku 1841 účinkoval ako kaplán v Budíne, kde sa stal sa členom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Od roku 1843 pôsobil ako kňaz v Banskej Štiavnici, kde sa prejavili jeho neobyčajné organizátorské schopnosti. Tu založil slovenskú besedu, spolok miernosti, slovenské ochotnícke divadlo, sporiteľňu aj ženský spolok. Po vypuknutí revolúcie roku 1848 sa stal tŕňom v oku košútovským radikálom. Musel Štiavnicu opustiť a uchýliť sa do Viedne, kde istý čas pracoval ako redaktor Slovenských novín. Od roku 1850 sa jeho pôsobiskom stala Kráľovská námestná rada v Budíne. Bol poverený redigovať preklady krajinských zákonov pre slovenský ľud. V období Bachovho absloutizmu, v 50. rokoch 19. storočia, keď národné hnutie na Slovensku ustrnulo, bol našim najväčším národným aktivistom V Budíne vydával niekoľko slovenských periodík. Zaslúžil sa o zavedenie reformu štúrovskej slovenčiny a o jej priate v tábore slovenských katolíkov. Už v roku 1851 presadil, aby sa Katolícke noviny tlačili v tomto jazyku. Maďarskej aristokracii i radikálom bol tŕňom v oku a tak ho roku 1861 preložili na faru do Kútov. Až do smrti pokračoval v službe národu, cirkvi a prostému ľudu. Stál pri vzniku Matice slovenskej v roku 1863 a Spoku svätého Vojtecha v roku 1870. Pevným národným presvedčením Andreja Radlinského neotriasli ani útoky na jeho osobu. Za účasť na národopisnej výstave v Moskve roku 1867 bol dokonca označený za vlastizradcu. Štvavá kampaň vyvrcholila niekoľkými fyzickými útokmi na jeho osobu, ale ani to ho neodradilo od národnej práce. (+ 26. 4. 1879)

1916 v Bratislave zomrel, historik Teodor Ortvay, autor 7 zväzkových dejín Bratislavy. (* 18. 11. 1843)

1935 v Martine zomrel úradník a slovenský spisovateľ Samuel Cambel. (* 25. 4. 1883)

9. Júl

1552 turčiansky zeman Juraj Šucho zahynul pri hrdinskej obrane hradu Dregeľ (Drégely, Maďarsko), keď tri dni s päťdesiatimi spolubojovníkmi odolával útokom desaťtisícového tureckého vojska. Do histórie vošiel pod maďarským prímením Szondy.

1892 vo Viedni vznikol slovenský spolok Národ, ktorého cieľom bolo združovať viedenských Slovákov a zabrániť ich asimilácii. Podľa odhadov tu žilo okolo 50-tisíc Slovákov. Za predsedu spolku bol zvolený Ján Wagner.

1940 exilový čs. národný výbor v Londýne sa uzniesol na britskej pôde ustanoviť dočasné štátne zriadenie ČSR. Tvoril ho úrad prezidenta, vláda a Štátna rada. Po uznaní tohto kroku Veľkou Britániou 21. 7. 1940 Edvard Beneš menoval exilovú vládu. Do jej čela postavil katolíckeho kňaza Josefa Šrámka a z trinástich ministerských kresiel prenechal Slovákom až 5. Členmi londýnskej exilovej vlády sa tak stali osvedčení čechoslováci Ján Bečko, Ján Lichner, Rudolf Viest, Štefan Osuský a Juraj Slávik.

1947 čs. vládna delegácia na čele s ministrom zahraničia Janom Masarykom bola počas rokovaní v Moskve prinútená odmietnuť Marshallov plán.

1949 sa asi 500 obyvateľov Heľpy sa vzbúrilo, keď príslušníci štátnej bezpečnosti chceli odviesť tunajšieho kňaza. Po zásahu ozbrojených zložiek bolo zatknutých 28 osôb a odsúdených na niekoľkoročné tresty väzenia.

1968 na II. chirurgickej klinike v Bratislave uskutočnili transplantáciu srdca.

Druhá transplntácia srdca na svete

Po Juhoafrickej republike bolo Slovensko druhou krajinou, kde sa lekári podujali vykonať takú zložitú operáciu akým v tom čase bola transplantácia srdca 30 člennému tímu pod vedením MUDr. Karola Šišku a MUDr. Vladimíra Haviara sa po šiestich hodinách podarilo pacientke transplantovať cudzie srdce, ktoré začalo aj pracovať, ale asi po piatich hodinách pacientka zomrela. Ďalšia, tentoraz úspešná transplantácia srdca sa na Slovensku uskutočnila až o 30 rokov neskôr.

Narodili sa a zomreli

1578 v Štajerskom Hradci (Graz, Rakúsko) sa narodil Ferdinand II. uhorský a český kráľ, rímsko-nemcký cisár, príslušník mladšej, štajerskej vetve habsburského rodu. Po smti bezdetného Mateja II. roku 1619 sa ujal vlády. Jeho panovanie poznačili konflikty s protestantami a Francúzskom v rámci 30-ročnej vojny, ktorá vypukla krátko po jeho nástupe na trón. Aj dnes je považovaný za symbol rekatolizácie a násilného postupu proti protestantom najmä v Čechách a Rakúsku. (+ 15. 2. 1637)

1654 vo Viedni zomrel Ferdinand IV., korunovaný kráľ uhorský, český a rímsky. Po otcovi Ferdinandovi III. sa mal ujať vlády, ale predčasná smrť na následky kiahní v tom zabránila, čo vyvolalo dynastickú krízu v habsburskom rode. (* 8. 9. 1633)

1739 v Beluši sa narodil Pavol Adámi, veterinár a lekár, profesor na univerzitách vo Viedni a Krakove. (+ 11. 11. 1814)

1806 v Banskej Štiavnici sa narodil Ján Kachelman, právnik a historik. V rokoch 1853 –1867 vydal trojzväzkové dielo o dejinách baníctva v stredoslovenskej banskej oblasti. (+ 28. 11. 1873)

1849 v Blatnici pri Martine sa narodil Ondrej Duchaj, šafraník a neskôr veľkopodnikateľ na Ďalekom východe. Ako podomový obchodník so šafranom vo veku 14 rokov odišiel do Ruska. Od roku 1890 úspešne podnikal na Sibíri. Založil sieť veľkoobchodov s názvom slavianskije magaziny v viacerých sibírskych mestách a v Mandžusku. Stal sa najbohatším Slovákom svojej doby, ale za boľševickej revolúcie roku 1917 prišiel o celý svoj majetok a vrátil sa do rodnej obce takmer bez prostriedkov. (+ 4. 1. 1942) 

1904 v Budapešti zomrel uhorský politik a podnikateľ Albert Zai (Zay), zakladateľ sklárne a továrne na výrobu vychádzkových palíc a dáždnikových rúčok v Uhrovci. (* 22. 6. 1825)

1994 v Bratislave zomrel, matematik, profesor prírodovedeckej Fakulty UK Milan Kolibiar. (* 14. 2. 1922)

2011 v Bratislave zomrel staviteľ, vodohospodár a vysokoškolský učiteľ Peter Danišovič, pôvodca myšlienky a spoluautor projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros na Dunaji.

10. Júl

1621 vojská pod vedením sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena porazili v bitke pri Nových Zámkoch cisársku armádu. V boji zahynul aj veliteľ cisárskych vojsk generál Karol Bonaventura gróf de Buquoi.

1663 sa v Púchove konal konvent evanjelického kňazstva, zvolaný Jánom Amosom Komenským. Na ňom musel obyvateľ Lednice a vizionár Mikuláš Drábik verejne odprisahať pravdivosť svojich apokalyptických videní, ktoré naznačovali blízky koniec habsburského rodu a pápeža.

1705 po dlhšom obliehaní sa povstaleckým vojskám Františka II. Rákociho vzdala cisárska posádka hradu Smolenice. Obrancovia mohli v plnej zbroji hrad opustiť a za zvukov vojenskej hudby odpochodovali smerom k Bratislave. K tomuto kroku boli prinútení predovšetkým nedostatkom vody.  Vojaci už niekoľko týždňov museli hasiť smäd iba vínom. Dokonca aj cesto na pečenie chleba sa rozrábalo vo víne.

1849 vo Viedni začali vychádzať Slovenské noviny ako tlačový orgán viedenskej vlády určený pre Slovákov. Ich redaktormi boli slovenskí národovci Andrej Radlinský, Daniel Lichard a neskôr i Jonáš Záborský. Noviny zohrali významnú úlohu pri organizovaní slovenského života v porevolučnom období. Spočiatku boli vydávané v štúrovskej slovenčine, no od januára 1850 prevládla tzv. staroslovenčina (slovakizovaná čeština). Vychádzali až do konca roka 1860. 

1901 turčiansky hlavný župan Juraj Just upozornil uhorského ministra vnútra na nebezpečné šírenie slovenského národného povedomia na území župy prostredníctvom slovenských novín posielaných z Ameriky.

1903 v Ružomberku zanikli Ľudové noviny, tlačový orgán Slovenskej národnej strany. Noviny vychádzali od roku 1897 a ich zodpovednými redaktormi boli Anton Bielek a Andrej Hlinka.

1933 čs. parlament prijal nový tlačový zákon, na základe ktorého mohol krajinský úrad zakázať rozširovanie tlačovín hanobiacich demokratické a republikánske zriadenie, alebo ohrozujúce celistvosť a samostatnoť štátu. Zákon umožnil ešte prísnejšiu kontrolu opozičnej tlače.

1933 v Ženeve (Švajčiarsko) bola založená Slovenská rada. Jej predstavitelia, politickí emigranti zo Slovenska František Jehlička a Viktor Dvorčák, stáli v službách Maďarska a nepriamo napomáhali iredentu. V lete roku 1938 švajčiarska vláda zakázala Slovenskej rade vyvíjať ďalšiu politickú činnosť.

1947 vláda ČSR sa rozhodla odvolať svojho zástupcu na parížskej konferencii o Marshallovom pláne.

Narodili sa a zomreli

1290 v kumánskom tábore v Biharskej stolici (Rumunsko a Maďarsko) bol zavraždený uhorský kráľ Ladislav IV. (* 1262)

Ladislav IV. Kumánsky

V poradí 23 uhorský panovník z Arpádovského rodu bol synom kráľa Štefana V. a jeho manželky Alžbety, kumánskej princezny, preto sa mu dostalo aj prímenie Kumánsky. Na trón sa dostal po otcovej predčasnej smrti roku 1272 ako desaťročný, ale až do roku 1277 vládla jeho matka. Panovanie Ladislava IV. Kumánskeho bolo poznačené zápasom rôznych skupín oligarchov, z čoho vznikla všeobecná anarchia a hospodárky úpadok. V dôsledku tesných stykov kráľa s pohanskými Kumánmi sa v mnohých oblastiach Uhorska oživilo pohanstvo, za čo Ladislava IV. pápež exkomunikoval z cirkvi a na krajinu uvalil interdikt. Ostrihomský arcibiskup Vladimír (Lodomér) roku 1288 o kráľovi napísal: ”Spojil sa s Tatármi a sám sa správal ako Tatár.” Keď si nedokázal poradiť so skupinou odbojnej šľachty privolal si roku 1285 na pomoc Tatárov zo Zlatej hordy a tí vyplienili východnú časti krajiny až po Tatry. Svoju manželku Izabelu z rodu Anjouovcov odohnal a žil s kumánskymi konkubínami. To sa mu však stalo osudným, lebo práve žiarlivosť a osobné nezhody medzi kráľom a kumánskymi náčelníkmi sa stali príčinou jeho násilnej smrti. (* 1262)

1658 v Bologni (Taliansko) sa narodil Luigi Ferdinando Marsigli, prírodovedec, polyhistor. Roku 1726 vydal v Haagu (Holandsko) 6 zväzkové dielo Danubius Pannonico Mysicus, observationibus geographicis astronomicis, hydrographicis, historicis, physicisperlustratus, v ktorom po prvýkrát podrobne zachytiíl zmepisné, historické, prírodovedecké geologické a hospodárske pomery na území Slovenska, ktorého geografické označenie nájdeme aj na mapových prílohách. (+ 1. 11. 1730)

1783 vo Viedni zomrel, pôvodne jezuitský kňaz, knihovník cisárskej knižnice, historik a poradca panovníčky Márie Terézie Adam František Kollár. (* 17. 4. 1718)

1795 v Bratislave zomrel tlačiar a nakladateľ Ján Michal Landerer.                (* 5. 8. 1726)

1895 v Budapešti sa narodil Mikuláš Gacek, úradník, publicista, prekladateľ, legionár. Pôvodne úradník Ľudovej banky v Ružomberku, od roku 1917 príslušník čs. légií v Rusku, kde dosiahol dôstojnícku hodnosť a absolvoval sibírsku anabázu. Domov sa vrátil až roku 1920. Pôsobil ako notár na Orave. Vynikajúci prekladateľ ruských realistov a publicista. Za 1. Slovenskej republiky bol pracovníkom Ministerstva zahraničia a tlačovým atašé na našom veľvyslanectve v Moskve. Tak ako mnoho iných príslušníkov slovenskej inteligencie bol na sklonku vojny odvlečený do ZSSR, kde v gulagoch strávil 10 rokov. (+ 22. 1. 1971)

1916 vo Viedni sa narodil Rudolf Altrichter, výtvarník a grafik autodidaktik. Venoval sa najmä plagátovej tvorbe. V roku 1947 spolu s Orestom Dubayom a Ernestom Zmetákom založil Spolok slovenských grafikov. (+ 8. 9. 1978)  

1984 v Bratislave zomrel herec a člen činohry SND Samuel Adamčík. (* 23. 7. 1904)

1987 v Bratislave zomrela poetka a spisovateľka. Štefánia Pártošová.             (* 28. 10. 1913)

1986 v Prešove zomrel športovec, ľahký atlét Štefan Stanislav. (* 12. 8. 1902)

2020 v Prahe zomrel významný politik a generálny tajomník UVKSČ Miloš Jakeš. (* 12. 8. 1922)

11. Júl

1430 vojvoda Ctibor mladší v bitke pri Trnave utrpel od husitov ťažkú porážku. Husiti, tiahnuci z Moravy cez Záhorie k Trnave vypálili a vylúpili vyše sto obcí. Kráľ Žigmund poslal proti husitským tlupám v počte asi 10-tisíc bojovníkov uhorské vojsko vedené vojvodom Stiborom a Jánom Matisom. Uhorské oddiely napadli husitskú vozovú hradbu neďaleko Trnavy, ale pre oneskorený útok Jána Matisa boli porazení. Ctibor stratil 6 000 chlapov, husiti asi 2 000.

1439 uhorský kráľ Albrecht I. Habsburský daroval mestu Bratislava lodný most cez Dunaj aj s mýtom. Most bol v prevádzke iba niekoľko rokov a potom ho povodeň poškodila. Ďalší lodný most postavili v Bratislave až roku 1780.

1843 na evanjelickej fare v Hlbokom, pôsobisku Jozefa Miloslava Hurbana, sa za účasti Michala Miloslava Hodžu a Ľudovíta Štúra začala porada o novom slovenskom spisovnom jazyku. Schôdzka trvala do 16. júla.

1848 minister financií uhorskej vlády Ľudovít Košut požiadal snem o odhlasovanie sumy 42 miliónov zlatých na výstavbu uhorskej armády v počte 200 000 mužov. Poslanci jeho žiadosti vyhoveli, ale budovanie vlastných ozbrojených síl vystupňovalo napätie medzi Viedňou a Pešťou.

1849 v bitke pri Komárne sa veliteľ uhorských honvédov Juraj Klapka pokúsil prebiť cez línie cisárskeho vojska, ale neuspel. V krvavom boji stratil 1500 mužov a ustúpil späť do komárňanskej pevnosti. 

1862 na stavbe baziliky v Pešti došlo k nešťastiu, pri ktorom zahynulo 8 stavebných robotníkov. Všetci boli rodákmi z Liptova.

1868 sa na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici začalo vyučovať po maďarsky, hoci väčšina profesorov i študentov ovládala tento jazyk len čiastočne. V priebehu troch rokov akadémie úplne vymizla nemčina ako pôvodný vyučovací jazyk.

1947 Národné zhromaždenie prijalo zákon o revízii prvej pozemkovej reformy o národnej bezpečnosti a zákon o organizácii roľníkov.

1949 Najvyšší súd v Prahe vyniesol konečný rozsudok nad skupinou obžalovaných, obvinených z účasti na činnosti protikomunistickej organizácie Biela légia. Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesák boli odsúdení na trest smrti. Obžalovaných už predtým odsúdil krajský súd v Bratislave na doživotie, no štátny prokurátor Anton Rašla sa proti rozsudku odvolal a tým sa ich prípad dostal pred Najvyšší súd. (20. 2. 1951)

1951 Národné zhromaždenie ČSR prijalo zákon o ochrane štátnych hraníc. Na jeho základe sa na hraniciach s Rakúskom a so západným Nemeckom začalo s urýchleným budovaním drôtených zátarasov napustených vysokým napätím, rozširovaním hraničného pásma, ba aj s kladením mín tak, aby územie Československa nemohol bez povolenia nikto opustiť.

1960 bola Národným zhromaždením schválená nová tzv. socialistická ústava. Československo bolo deklarované za socialistický štát (ČSSR). Slovensko bolo degradované aj tým, že bol prijatý jeho nový heraldický symbol, ktorý mal podobu nevydareného novotvaru. Článok 4 novej ústavy potvrdil mocenský monopol KSČ tým, že ju vyhlásil za vedúcu silu štátu a spoločnosti.

1971 slovenskí horolezci Ivan Fiala a Michal Orolín po prvýkrát v histórii slovenského horolezectva zdolali himalajskú osemtisícovku. Vystúpili na 8154 metrov vysoký Nanga Parbat.

Narodili sa a zomreli

1451 v Mělníku (Česko) zomrela Barbora Celjská, druhá manželka uhorského kráľa a rímsko-nemeckého cisára Žigmunda. Jej manželský zväzok so Žigmundom prekonal viaceré krízy, aj kvôli nevere oboch partnerov. Svojho zaťa Albrecht Habsburského, manžela dcéry Márie, nenávidela a snažila sa po Žigmundovej smrti roku 1437 prekaziť jeho nástup na trón. Napokon bola prinútená dožiť život v Čechách.

1872 v Banskej Štiavnici zomrel evanjelický kňaz, pedagóg a publicista Ľudovít Matej Šuhajda. (* 21. 12. 1806)

1889 v Budapešti zomrel básnik a publicista Július Revický – Bálek. (* 9. 4. 1855)

1982 v Bratislave zomrel básnik Andrej Plávka. (* 18. 11. 1907)

12. Júl

1260 v bitke pri Kressbrune (Groissesbrunn, Rakúsko) sa zrazili vojská vedené uhorským kráľom Belom IV. a českým panovníkom Přemyslom II. Otakarom. Uhorské vojská podnikli z táborov pri Devínskej Novej Vsi útok na české postavenia na druhej strane rieky Moravy, kde však narazili na Přemyslovu obrnenú jazdu, ktorá uhorské oddiely rozprášila. Bola to jedna z najväčších bitiek stredoveku. V boji a na úteku prišlo podľa dobových údajov o život takmer 20 000 vojakov kráľa Bela IV. Po dlhšom jednaní bol v apríli 1261 medzi oboma panovníkmi uzavretý mier, ktorý potvrdil aj sobáš Přemysla II. s vnučkou Bela IV. Kunhutou v októbri 1265.

1307 v listine košického richtára Arnolda sa po prvýkrát spomína existencia cechu na Slovensku. Bol to cech kožušníkov v Košiciach. Na začiatku 16. storočia pracovalo v slovenských mestách asi sto cechov, ale v polovici 18. storočia ich bolo už vyše tisíc.

1321 Kráľ Karol I. Róbert potvrdil Žiline právo, aby v okruhu jednej míle všetci rybári podliehali mestu a nikto iný nemohol vykonávať remeslo, iba obyvateľ Žiliny.

1608 baníci v Banskej Štiavnici sa vzbúrili proti zadržiavaniu miezd.

1758 Mária Terézia nariadila uhorskej Miestodržiteľskej rade, aby všetky osoby obvinené z bosoráctva neboli odsúdené, ale aby ich spisy boli odoslané do Viedne, kde sa mala závažnosť ich prečinov preveriť.

1939 nariadením slovenskej vlády bol počet Židov vykonávajúcich advokátsku prax zredukovaný na 4 %, aby zodpovedal ich podielu na obyvateľstve Slovenska.

1940 v meste Duxford (Veľká Británia) vznikla 310 čs. stíhacia peruť britského kráľovského letectva. Jej veliteľom sa stal plukovník Karol Mareš. V priebehu niekoľkých mesiacov vznikli ešte tri ďalšie perute a českí a slovenskí letci sa zapojili do leteckej bitky o Britániu. V bojoch s nepriateľom padlo 511 čs. letcov.

Narodili sa a zomreli

1774 v Dobroči sa narodil Jozef Dekret – Matejovie, prednosta banskobystrického lesného úradu, lesný odborník a priekopník moderného lesníctva na Slovensku. (+ 18. 1. 1841)

1812 na hrade Červený Kameň sa narodil Móric Pálfi, generál, politik a veľkostatkár. (+ 14. 9. 1897)

Móric Pálfi

Bol predstaviteľom uhorskej konzervatívnej aristokracie, ktorá počas revolúcie 1848 – 1849 zotrvala na strane habsburskej dynastie. V roku 1855 dosiahol hodnosť generála a o tri roky neskôr podmaršala. Zúčastnil sa na vojne so Sardínskym kráľovstvom a s Francúzskom roku 1859, kde bol ťažko ranený. Roku 1861 sa stal uhorským miestodržiteľom a v tejto funkcii posudzoval Memorandum slovenského národa a žiadosť o povolenie Matice slovenskej. Jazykové a kultúrne požiadavky Slovákov považoval za oprávnené, negatívne sa však staval k otázke vzniku slovenského autonómneho územia (Okolia). Po odchode z politickej funkcie 1865 zveľaďoval svoje veľkostatky Smolenice a Dobrá Voda. Vybudoval moderné lesné hospodárstvo a viacero miestnych podnikov na spracovanie dreva. V Smoleniciach zriadil chemickú továreň, v Dechticiach a Horných Orešanoch založil veľké rybníky.

1825 v Banskej Štiavnici sa narodil Gustáv Richter, banský inžinier a konštruktér, profesor Baníckej školy v Banskej Štiavnici. Pričinil sa o zavedenie pneumatického strojového vŕtania, ktoré sa po prvýkrát v Uhorsku pokusne použilo roku 1873 pri razení dedičnej štôlne Jozef. Skonštruoval vŕtacie kladivo, ktoré na technickej výstave v Terste získalo zlatú medailu. (+ 4. 2. 1902)

1872 v Trhových Svinách (Česk) sa narodil Emil Hácha, právnik, prezident Č-SR od novembra 1938 do marca 1939 a štátny prezident Protektorátu Čechy a Morava do mája 1945. (+ 27. 6. 1945)

1876 v Lukovištiach sa narodil Ivan Krasko (vlastným menom Ján Botto), básnik a prekladateľ. Povolaním chemický inžinier. Svoju poéziu predstavil verejnosti na stránkach Slovenských pohľadov roku 1896. Postupne rozvinul talent a zaradil sa medzi našich najvýznamnejších moderných básnikov. (+ 3. 3. 1958)

1907 v Malackých sa narodil Ľudo Zúbek, redaktor, spisovateľ a prekladateľ. Spočiatku bankový úradník, potom dramaturg a šéfredaktor programového týždeníka slovenského rozhlasu, riaditeľ a vedúci redaktor vydavateľstva Tatran. Ťažiskom jeho literárnej tvorby sú historicky orientované biografické romány: Ján Kupecký (1938), V službách Mateja Hrebendu (1949) Doktor Jesenius (1956), Jar Adely Ostrolúckej (1957), Ríša Svätoplukova (1969). Pri ich spracovaní sa opieral o dôkladný historický výskum. Bol autorom viacerých rozhlasových hier, dramatických pásem a fejetónov. (+ 23. 6. 1969)

1926 v Španej Doline sa narodil Vojtech Adamec, dirigent a hudobný skladateľ. (+ 27. 4. 1973)

1932 pri leteckej nehode neďaleko Otrokovíc (Česko) zahynul obuvnícky podnikateľ Tomáš Baťa. (* 3. 4. 1876)

1974 v Bratislave zomrel spisovateľ Ferdinand Gabaj. (* 17. 12. 1908)

13. Júl

1277 kráľ Ladislav IV. uzavrel s rímsko-nemeckým cisárom Rudolfom Habsburským spojenectvo namierené proti českému kráľovi Přemyslovi II. Otakarovi.

1883 v Hlohovci vyšlo prvé číslo šovinistického protislovenského týždeníka Felvidéki nemzetor (Hornouhorská národná stráž). Jeho vydavateľom bola maďarizačná organizácia FEMKE so sídlom v Nitre a redaktormi Gustáv Libertíni a Ľudovít Tóh. Za hlavnú úlohu si vytýčil ochromenie činnosti hornouhorskej panslávskej ligy, odhalenie panslávskych vodcov a faktorov a bičovanie a prenasledovanie ich snáh, ale aj vyhľadávanie všetkých panslávov a ich hriešnych hniezd, aby na svetlo vynieol ich sanhy vedúce k štátnemu a spoločenskému prevratu. V prvom úvodníku sa zastrájal, že vlastným menom bude menovať na tele nášho drahého (rozumej maďarského) národa hlodajúcich červov, aby maďarská národná mienka bola spravodlivým sudcom ich zločinov. Časopis neskôr vychádzal v Nitre a znikol roku 1891.

1883 obrovský požiar postihol Liptovský Mikuláš a priľahlú obec Vrbica. Zhoreli tri štvrtiny mesta, 300 domov a 600 hospodárskych stvenísk. O život prišlo 5 ľudí. 

1922 Národné zhromaždenie prijalo nový školský zákon, ktorým sa zaviedla osemročná povinná školská dochádzka a zreformovalo sa základné školstvo. Zaviedol aj nové predmety – občiansku náuku a ručné práce. Zákon sa na Slovensku začal uplatňovať až s päťročným oneskorením.

1936 medzi Bratislavou a Prahou začal premávať motorový rýchlovlak Slovenská strela. Súprava poháňaná výkonným benzínovým motorom pozostávajúca z dvoch komfortných vagónov, dosahovala až 130-kilometrovú rýchlosť. Takmer 400 kilometrovú vzdialenosť z Bratislavy do Prahy prekonala za 4 hodiny a 51 minút, teda o dve hodiny rýchlejšie ako rýchliky ťahané parnou lokomotívou.

1968 na Slovensku bola obnovená činnosť od roku 1950 zakázanej gréckokatolíckej cirkvi. Jej vedením bol poverený Ján Hirka ako ordinár a apoštolský administrátor s právami biskupa.

Narodili sa a zomreli

1608 v Štajerskom Hradci (Graz, Rakúsko) sa narodil uhorský a český kráľ, rímsko – nemecký cisár Ferdinand III. Bol najstarším synom panovníka Ferdinanda II. a Anny Bavorskej. Na trón nastúpil po otcovej smrti v roku 1637. Keďže sa predtým ako armádny veliteľ aktívne zúčastnil bojov v tridsaťročnej vojne, usiloval sa skončiť tento dlhotrvajúci a krvavý konflikt. Podarilo sa mu to až roku 1648. Poslednú etapu jeho vlády poznamenali ekonomické ťažkosti a snaha o rekonštrukciu vojnou zničených území v habsburskej ríši. (+ 2. 4. 1657)

1717 v Bratislave sa narodil Karol Ondrej Bel, historik, básnik, estét, profesor a rektor univerzity v Lipsku, riaditeľ saskej kráľovskej knižnice. Jeho širokú erudovanosť a humanistickú orientáciu ovplyvnil otec, bratislavský evanjelický kňaz a uhorský polyhistor Matej Bel. Napriek tomu, že celý aktívny život strávil v Sasku vo väčšine historických diel sa prejavil ako uvedomelý Slovan a Slovák. (+ 4. 4. 1782)

1732 v Köszegu (Maďarsko) sa narodil Ján Krstiteľ Horváth, osvietenec a profesor Trnavskej univerzity. (+ 21. 10. 1800)

1873 v Brezovej pod Bradlom zomrel národovec, učiteľ a priekopník družstevníctva Samuel Jurkovič. (* 9. 2. 1796)

1895 vo Vsetíne (Česko) sa narodil Karol Goláň, učiteľ, historik, profesor histórie na UK v Bratislave. Vo svojej odbornej práci sa zaoberal najmä Slovenským povstaním v rokoch 1848 – 1849. (+ 31. 7. 1961)

1897 v Prievaloch sa narodil Eugen Lehotay, hudobný pedagóg, organizátor speváckych a divadelných podujatí, osvetár. Bol autorom detskej operety Nezbedník, zakladateľom spevokolov. Experimentoval aj v oblasti psychotroniky, zaoberal sa hypnózou a objavil niekoľko liečivých prameňov v Smrdákoch. (+ 22. 4. 1977)

1960 v Buenos Aires (Argentína) zomrel slovenský spisovateľ a predseda Matice slovenskej Jozef Cíger Hronský. (* 23. 2. 1896)

2018 v Bratislave zomrel Ivan Fiala, horolezec a tréner. Absolvoval stovky výstupov v Tatrách, Alpách, liezol na Palmíre, Hindukúši, Aljaške a v Andách na horu Aconcagua. (* 25. 8. 1941)

14. Júl

1271 uhorský kráľ Štefan V. uznal tzv. druhým viednským mierom zvrchovanosť českého kráľa Přemysla Otakara II. nad Korutánskom a Kraňskom.

1500 uhorský a český kráľ Vladislav II. sa pripojil k protitureckej lige, ktorú tvorili pápež Alexander VI., francúzsky kráľ Ľudovít XII. a Benátky.

1672 v Turej Lúke prepadli sprievod vedený veľkovaradínskym biskupom Jurajom Báršoňom, ktorý sa pokúsil vizitovať turolúcky evanjelický kostol. Rozzúrení evanjelici zabili biskupovho brata, kráľovského radcu Jána Báršoňa, a niekoľkých ďalších členov sprievodu. Tažko raneného biskupa zachránil evanjelický kňaz Daniel Krman starší, ktorý ho ukryl na fare. Táto náboženská vzbura mala však o krátky čas smutnú dohru.

1683 200-tisícová turecká armáda pod vedením veľkovezíra Kara Mustafu začala obliehať Viedeň. Obliehanie trvalo do 12. septembra.

1764 tlačiar Ján Michal Landerer začal v Bratislave vydávať po nemecky písané Bratislavské noviny (Pressburger Zeitung). Po prekonaní počiatočných ťažkostí s nízkym počtom predplatiteľov (roku 1779 ich bolo len 100) sa na sklonku 80. rokov 18. storočia noviny stali trvalou súčasťou periodickej tlače na území Slovenska aj Uhorska. Prinášali vnútropolitické i zahraničnopolitické spravodajstvo, populárno-vedecké články, hospodárske informácie i recenzie literárnych diel. Pomerne intenzívne si všímali aj slovenskú problematiku. Ich obľuba vzrástla v druhej polovici 19. Storočia, a tak od roku 1880 mali ranné i večerné vydanie. Vychádzali nepretržite 165 rokov a zanikli na prahu veľkej hospodárskej krízy roku 1929.

1809 francúzske a saské vojská obsadili Bratislavu a zostali tu až do 19. novembra. Na sklonku mája 15-tisíc francúzskych vojakov pod velením maršala Louisa Davouta útočilo na opevnené predmostia v priestore Petržalky, ktoré bránil rakúsky generál Vincent Bianchi. Trvalo však mesiac, kým sa Francúzom podarilo vytlačiť rakúske sily z hlavných pozícií, a 27. júna začali zo 40 diel ostreľovať Bratislavu. Počas dvoch dní intenzívnej paľby v meste zhorelo 125 domov a veľa bolo poškodených.

1869 uhorský kráľ František Jozef podpísal zákon, ktorý zreformoval súdnictvo a zaistil postvenie sudcov. Zákon vyžadoval od sudcu právnicke vzdelanie, politickú neangažovanosť a vytváral podmienky pre ich nezávislosť. 

1927 Národné zhromaždenie schválilo zákon, ktorým sa na Slovensku zrušili župy. V nasledujúcom roku sa Slovensko malo stať osobitnou správnou jednokou s názvom Slovenská krajina a malo byť podelené na menšie územno správne celky-okresy.  

1928 predseda HSĽS a vodca autonomistickej opozície na Slovensku Andrej Hlinka bol na audiencii u prezidenta T. G. Masaryka.

1930 čs. vláda zaujala kladné stanovisko k návrhu francúzskeho ministra zahraničných vecí Aristida Brianda na vytvorenie Paneurópy – európskej federatívnej únie. Nemecko a Veľká Británia sa však k francúzskej snahe stavali negatívne.

1939 francúzsky konzul v Bratislave oznámil, že jeho vláda uznáva slovenský štát.

1949 pred Štátnym súdom v Bratislave sa skončilo pojednávanie so šesťčlennou skupinou hnutia Biela légia, ktorého aktivisti bojovali proti komunizmu a usilovali sa o obnovenie slovenskej samostatnosti. Vedúci skupiny Augustín Lednický bol odsúdený na trest smrti. Michal Biščo a Štefan Erlach dostali doživotné väzenie, Antona Petreka súd odsúdil na 25 a Jána Ganišina na 15 rokov väzenia.

1950 nariadením č. 112 zrušila československá vláda všetky diecézne semináre a rehoľné vysoké školy a v Bratislave zriadila jedinú bohosloveckú vysokú školu – Rímsko-katolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu, ktorá bola pod prísnou kontrolou štátu. Počet študentov teológie klesol z 500 na 25.

Narodili sa a zomreli

1765 vo Veľkom Rovnom sa narodil Juraj Alojz Belnay, profesor histórie, filozofie a práva na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Bol autorom viacerých historických prác a pod vplyvom francúzskej revolúcie vydal aj spis požadujúci o občiansku rovnosť a odstránenie šľachtických privilégií. (+ 26. 10. 1809)

1803 v Skalici zomrel hudobník a pedagóg Adam Škultéty. (* 20. 12. 1748)

1897 v Kaltleutgebene (Rakúsko) zomrel uhorský politik, generál a majiteľ veľkostatkov na západnom Slovensku gróf Móric Pálfi. (* 12. 7. 1812)

1926 vo Vrútkach sa narodil Vojtech Vilhan, architekt, popredná osobnosť moderného interiéru a výstavníctva. Po skončení SVŠT v Bratislave pôsobil ako architekt v Stavoprojekte a asistent na VŠVU. Bol autorom interiéru Slovenskej koliby na svetovej výstave v Montreale roku 1967, navrhol interiér pre budovy Národného zhromaždenia v Prahe i Matice slovenskej v Martine. Za svoje práce získal viacero ocenení. (+ 1. 11. 1988)

1933 v Novom Meste nad Váhom sa narodil Tibor Vichta, filmový scenárista a dramaturg Štúdia hraných filmov v Bratislave. Scénaristicky a dramaturgicky spolupracoval na úspešných slovenských filmoch Boxer a smrť, Kto odchádza v daždi, Noční jazdci. (+ 23. 1. 1991)

1946 v Brne zomrel Ján Maliarik, evanjelický kňaz, publcista a filozof, autor projektu univerzálneho štátu. (* 8. 11. 1869)

1950 v Budapešti zomrel profesor histórie a člen Maďarskej akadémie vied Imrich Szentpétery, rodák zo Stredných Plachtiniec. (* 23. 9. 1878)

1976 v Bratislave zomrel sochár a reštaurátor Jozef Pospíšil. (* 27. 4. 1897)

2000 v Bratislave zomrel jazykovedec Jozef Mistrík. (* 2. 2. 1921)

15. Júl

1251 uhorský kráľ Belo IV. vydal zakladaciu listinu premonštrátskeho kláštora na mieste pod Znievskym hradom v dnešnom Kláštore pod Znievom. Premonštrátom povolil postaviť si kláštor a kostol a obdaroval ich majetkami aj preto, lebo počas tatárskeho vpádu utrpeli nesmierne škody. Okrem mýta v Šintave a Šali daroval kláštoru Veľký Slavkov, Sliače na Liptove, Šaľu, Tešedíkovo (Pered), Kľúčovec a viacero dedín na území dnešného Maďarska. Premonštrántsky kláštor v Turci sa stal významným kultúrnym strediskom pre celé stredné Slovensko. Keďže plnil aj funkciu hodnoverného miesta na overovanie listín, hral dôležitú úlohu aj v oblasti majetkovo – právnych vzťahov.

1490 uhorské stavy, ktoré sa zhromaždili na Rákošskom poli neďaleko Pešti, neuznali nástupnícke práva Jána Korvína, nemanželského syna kráľa Mateja, a za panovníka si zvolili českého kráľa Vladislava Jagelovského.

1514 šľachtické vojská pod vedením spišského grófa Jána Zápoľského porazili pri Temešvári (Timisoara, Rumunsko) Juraja Dóžu a skoncovali s najväčším sedliackym povstaním v Uhorsku.

Sedliacke povstanie

Roku 1514 dostal ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakač povolenie od pápeža Leva X. organizovať križiacku výpravu. Na Veľkú Noc 1514 sa vo všetkých kostoloch čítala pápežská bula, ktorá vyzývala ľud zúčasniť sa križiackeho ťaženia proti Turkom. Pod červenými zástavami s bielym krížom sa pri Budíne, Varadíne a Stoličnom Belehrade zhromaždilo viac ako stotisíc sedliakov. Za ich vodcu bol určený sikuľský zeman Juraj Dóža. V masách križiakov sa šírili myšlienky hlásané františkánskymi kazateľmi o sedliackom kráľovstve, chudobe a majetkovej rovnosti.

Na nátlak magnátov v máji nariadili rozpustenie križiackeho vojska. To vyvolalo živelnú vzburu. Na jej čelo sa postavil Dóža a sedliaci ho zvolili za kráľa. K ozbrojencom a pridávali aj ďalší poddaní a tak sedliacka rebélia nadobudla hrozivé rozmery. Povstanie sa územia Slovenska dotklo len okrajovo, i keď aj tu panovala veľká nespokojnosť.  Proti regulárnym vojskám však sedliaci nevedeli využiť svoju početnú prevahu. V bitke pri Temešvári boli hlavné sily povstalcov porazené a Dóža zajatý, ale boje s menšími skupinami pokračovali až do septembra. Ako sedliackeho kráľa Dóžu posadili na žeravý trón a na hlavu mu položili žeravu korunu. Tisícky vzbúrených sedliakov popravili, mnohých pribili na kríž. Po udusení povstania nasledoval kolektívny trest pre všetkých poddaných v Uhorsku bez výnimky. Šľachtický snem v októbri 1514 „dedične a na večné časy“ uvrhol poddaných do nevoľníctva. Bolo im zakázané sťahovať sa, určil sa nájomný poplatok zemepánovi vo výške jeden zlatý od každej sedliackej domácnosti ročne. Sedliakom sa stanovila bezplatná robota na panskom zatiaľ v rozsahu 52 dní do roka a zvýšili sa aj naturálne dávky z úrody, domácich zvierat, včiel a viníc.

1891 vstúpil do platnosti zákon o povinnom nedeľnom pracovnom pokoji.  Pracovníci dopravy a spojov ho však nemuseli dodržiavať.

1912 vo Vrútkach Národný súd vyniesol verdikt vo veci obvinenia z podplácania Slovenských ľudových novín uhorskou vládou. Rozhodol, že noviny neboli podplácané, ale iba ich dvaja redaktori. Jednému z nich – Floriánovi Tománkovi – súd udelil pokarhanie. Národný súd bol právne nezáväzným orgánom SNS a riešil iba otázky cti, mravnosti a národnej zrady svojich členov. Mohol trestať iba vylúčením zo strany. V období po druhej svetovej vojne sa stal trestnoprávnou inštitúciou, ktorá vynášala nad bývalými činiteľmi SR aj hrdelné tresty. Väčšina odsúdených bola aj v týchto prípadoch obvinená zo zrady národa.

1954 Dunaj dosiahol v Bratislave výšku 984 cm. Voda zaplavila rozsiahle územia a 11-tisíc ľudí muselo by evakuovaných.

1997 komisia Európskej únie neodporučila zaradiť SR medzi štáty, s ktorými sa majú začať rozhovory o vstupe do EÚ. Dôvodom mal byť nedostatok demokracie na Slovensku.

Narodili sa a zomreli

1748 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Adam Kasanický, orientalista. Pôsobil ako profesor hebrejčiny na univerzitách v Trnave a v Budíne. Bol podporovateľom a členom bernolákovského hnutia. (+ 8. 10. 1804)

1784 v Ľubietovej sa narodil Vavrinec Dunajský, sochár. Pôsobil v Pešti, kde realizoval veľké kompozície na sakrálne a dekoratívne účely, najmä kríže, oltáre a náhrobníky, ale aj výzdoby fasád domov a peštianskej Reduty.          (+ 15. 2. 1833)

1792 v Skalici zomrel katolícky kňaz, františkán a hudobný skladateľ Juraj Pavlín Bajan. (* 12. 4. 1721)

1871 v Brezne zomrel evanjelický kňaz, spisovateľ, dramatik a národovec Ján Chalupka. (* 28. 10. 1791)

1969 v Prešove zomrel pedagóg, filológ a prekladateľ Jozef Koreň. (* 7. 12. 1887)

1974 v Bratislave zomrel lekár-chirurg Viliam Chorváth. (* 11. 4. 1915)

16. Júl

1366 uhorský kráľ Ľudovít I. udelil mestu Bardejov právo meča. Znamenlo to, že richtár a mestská rada mohli v prípade previnenia trestať smrťou obyvateľov mesta, alebo aj tých, ktorí sa na jeho území dopustili závažného previnenia. 

1388 veľmož poľského pôvodu Ctibor zo Ctiboríc dostal od kráľa Žigmunda za verné služby hrad Beckov a Nové Mesto nad Váhom.

1761 uhorská kráľovná Mária Terézia nariadila, aby bohorúhači, ktorí sa obzvlášť surovým spôsobom verejne a viacnásobne rúhali Bohu, ako aj Panne Márii a svätým, boli v dôsledku priťažujúcich okolností potrestaní smrťou.

1848 návštevou Ľudovíta Štúra, Jozefa M. Hurbana a Michala M. Hodžu u básnika Jána Hollého na fare v Dobrej Vode sa skončili porady o priajtí nového spisovného jazyka pre Slovákov na báze stredoslovenského nárečia.

Štúrovská slovenčina

Nejednotsnoť v užívaní písomného jazyka oslabovala Slovákov práve v období, keď maďarizačný tlak si vyžadoval zjednotenie. Evanjelici zotrvávali pri Biblickej češtine, ktorá sa však od moderného českého jazyka už veľmi líšila. Katolíci používali bernoláčtinu, ale evanjelici na ňu hľadeli s dešpektom a nazývali ju aj věkomluvou. Dielo básnika Jána Hollého síce pomáhalo prekonávať jazykové i konfesionálne predsudky voči bernoláčtine zo strany evanjelikov aj katolícki vzdelanci sa pohrávali s myšlienkou povýšiť na spisovný jazyk čisté stredoslovenské nárečie. Dôležitým argumentom bolo, že Bernolákovčina vychádza z nárečia, ktorým sa hovorí len na okolí Trnavy, ale stredoslovenský dialekt je udomácnený na ploche desaťnásobne väčšej. Okrem toho na Slovensku panoval názor, že na upätí Tatier je kolíska Slovanov i Slovákov a teda aj tunajší dialekt je matkou slovanských jazykov. A tak sa stredoslovenčina objavuje na stránkach slovenských literárnych časopisov už v prvej polovici 30. rokov 19. storočia. Ján Chalupka uverejnil roku 1834 v Belopotockého kalendári tri básne v čistej stredoslovenčine Článkami v oravskom nárečí prispieval do almanachu Zora aj peštiansky národovec Ján Herkeľ. Aj evanjelická inteligencia si uvedomovala, že používanie bibličtiny ako literárneho jazyka je neudržateľné. Stále častejšie sa objavovali snahy nahradiť ju syntézou modernej češtiny a hovorovej slovenčiny, akousi formou československého jazyka. Snažil sa o ňu Ján Kollár. Na českej strane však nebol záujem o českoslovenčinu a tak snaha o jazykové zblíženie nemala nádej na úspech. Na mladé slovenské pokolenie pôsobili zbierky slovenských ľudových piesní vydané Jánom Kollárom a Pavlom Jozefom Šafárikom vydávaných v pôvodnom dialekte. Písne swetské lidu slowenského v Uhřich a aj Národnje spievanky s prevahou ľudivého folklóru v stredoslovenčine jasne dokazovali, že tento jazyk je medzi Slovákmi najviac rozšírený. Vedúca osobnosť mladoslovenského hnutia Ľudovít Štúr sa stotožnil s názorom, že Tatry sú kolískou Slovanstva a teda pôvodné a od cudzích vpylvov uchránené podtatranské nárečie sa musí stať základom novej spisovnej slovenčiny, čo povedie k národnému zjednoteniu. Na porade v Bratislave 14. februára 1843 oboznámil s týmto zámerom členov Slovenského ústavu pri evnjelickom lýceu v Bratislave, kde sa jeho plán stretol s pochopením. Ďalším krokom na ceste k novej spisovnej reči boli rozhovory na Hurbanovej fare v Hlbokom a návšteva Jána Hollého, ktorý s novým jazykom súhlasil. Roku 1844 vyšiel II. ročník Hurbanovho alamnachu Nitra už v stredoslovenčine. Tento jazyk užívali aj od 1. augusta 1845 vychádzajúce Slovenskje národnje novini. Až v roku 1846 vyšli základné jazykovedné práce Ľudovíta Štúra, ktoré stredoslovenčinu kodifikovali: Nárečja Slovenskuo alebo potreba písanja v tomto nárečí a Nauka reči Slovenskej.  Mladšia generácia evanjelikov i katolíkov prijala stredoslovenčinu za spisovný jazyk, ale najmä u starších predstaviteľov evanjelickej obrodeneckej inteligencie sa štúrova slovenčina stretla s veľkým odporom. K jazykovému zjednoteniu prispela až Hattalova reforma stredoslovenčiny roku 1852 a postupné prekonávanie predsudkov i osobných nedozozumení zo strany tzv. staroslovákov, ktorí až do konca 50. rokov 19. storočia používali slovakizovanú češtinu.

1849 v Bratislave bol trestom smrti zastrelením potrestaný 49 ročný katolícky kňaz zo Šoporne Dávid Mesároš, rodák z Dlhej nad Váhom. Dôvodom boli jeho výzvy na ozbrojený odpor proti cisárskym vojskám a rozširovanie Košutových proklamácií medzi farníkmi.

1859 cisár František Jozef vydal proklamáciu k národom monarchie v ktorej oznámil stratu provincie Lombardsko na severe Talianska a zároveň prisľúbil reformy a liberalizáciu pomerov.

1938 v jubilejnom roku ČSR sa podarilo obnoviť výstavnícke tradície v Košiciach za prítomnosti ministerského predsedu Milana Hodžu tu otvorili Výstavu východu ČSR. Do konca augusta ju navštívilo vyše 350 000 ľudí.

1975 pri Kútoch zostrelili dve stíhačky československej ľudovej armády poľské športové lietadlo, ktoré sa pokúšalo uletieť do Rakúska. Pilot zahynul.

Narodili sa a zomreli

1342 na hrade Višegrád (Maďarsko) zomrel uhorský kráľ Karol I. Róbert. Bol príslušníkom anjouovskej dynastie, pôvodom z Francúzska, ktorá vládla v Neapolskom kráľovstve. Vďaka príbuzenským zväzkom s Arpádovcami a aj podpore pápeža sa stal uhorským panovníkom, definitívne až v roku 1308. Jeho cesta na uhorský trón bola komplikovaná, poznačená zápasom oň s českým kráľom Václavom III. a bavorským kniežaťom Otom III. V prvom desaťročí svojej vlády sa musel vysporiadať s odporom domácich oligarchov na čele s Matúšom Čákom. Po roku 1320 si upevnil moc a uskutočnil niekoľko dôležitých hospodárskych reforiem. (* Neapol 1287)

1671 v Bratislave bol popravený evanjelický kazateľ, kupec a vizionár Mikuláš Drábik. Od roku 1638 pútal na seba pozornosť apokalyptickými predpoveďami o skaze habsburského rodu na základe svojich „videní“. Drábikove proroctvá, plné neuveriteľných výpadov proti vládnucej dynastii, preložil do latinčiny Ján Amos Komenský a ešte roku 1655 ich vydal v Amsterdame v spise nazvanom Lux in tenebris (Svetlo v temnotách) a rozširoval ich po Európe. Po potlačení Vešeléniho sprisahania bol začiatkom roka 1671 zaistený a odsúdený na smrť. Jeho poprava sa uskutočnila na bratislavskom Hlavnom námestí ráno o deviatej. Starec bol najprv sťatý, no na znak zneuctenia panovníckeho rodu písmom i slovom mu kat odťal pravicu a vytrhol jazyk. Obe časti tela boli pribité na pranier. Drábikovo mŕtve telo bolo spolu s jeho spismi spálené a popol vysypaný do Dunaja. (* 5. 12. 1586)

1725 v Rudabányi (Maďarsko) sa narodil Jozef Gvadáni, generál, básnik a spisovateľ. V cisárskej armáde dosiahol vysokú vojenskú hodnosť, ale aj popri vojenskej službe tvoril kratšie príležitostné maďarské i slovensko-maďarské básne. Po ukončení vojenskej kariéry sa usadil v Skalici a zintenzívnil literárnu činnosť. Napísal oslavnú báseň na piešťanské kúpele a bol autorom deväťzväzkovývh dejín sveta v maďarskom jazyku. (+ 21. 12. 1801)

1740 v Norimbergu (Nemecko) zomrel jeden z najvýznamnejších slovenských barokových maliarov Ján Kupecký. (* Pezinok 1667)

Ján Kupecký

Pochádzal z rodiny moravských exulantov, ktorá sa usadila v Pezinku. Hoci prejavoval umelecké nadanie už od detstva, mal sa vyučiť tiež za tkáča. Preto radšej ušiel z domu a vďaka priazni grófa Jozefa Cobora sa stal pomocníkom a učňom u švajčiarskeho maliara Benedikta Klausa v Holíči. Po skončení výučby odišiel roku 1686 do Talianska. Keď sa mu podarilo prekonať počiatočné ťažkosti v Ríme si otvoril ateliér a získal povesť jedného z najlepších svetových portréristov. Po návrate na Slovensko pôsobil istý čas aj na dvore Františka II. Rákociho, ktorého viackrát portétoval. Potom sa stal cisárskym dvorným maliarom. Aj ruský cár Peter I. Veľký si u Kupeckého počas pobytu v Karlových Varoch objednal portrét a potom ho pozval na dlhší pobyt do Petrohradu. Od roku 1723 žil trvalo v Norimbergu, po boku svojej ženy, ktorá bola dcérou jeho učiteľa Klausa. Zhotovil viacero hodnotných portrétov nemeckých kniežat i popredných norimberských mešťanov.

1901 v Ružomberku sa narodil Karol Sidor, politik, novinár a publicista.       (+ 20. 10. 1953)

Karol Sidor

Patril medzi naše najvýraznejšie politické osobnosti medzivojnovej éry, predstaviteľ polonofilského krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Od mladosti bol prívržencom Andreja Hlinku a ešte ako stredoškolský študent sa zapojil do ľudového hnutia. Keď na jeseň roku 1919 Česi Hlinku uväznili, zorganizoval protestný študentský štrajk a bol vylúčený z gymnázia. Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa stal šéfredaktorom denníka HSĽS Slovák. Zaradil sa medzi radikálnych stúpencov autonómneho hnutia. Na sklonku roka 1938 bol poverený funkciou hlavného veliteľa HG. Od decembra do marca 1939 zastupoval Slovensko v česko-slovenskej vláde. 11. marca 1939 ho prezident Emil Hácha vymenoval za predsedu vlády Slovenskej krajiny namiesto zosadeného Jozefa Tisa. Jeho váhanie v otázke vyhlásenia samostatnosti Slovenska a súperenie a konkurencia o primát v slovenskej politike s Tisom ho napokon vyradili z vysokých funkcií. Bol vymenovaný za vyslanca vo Vatikáne, kde pôsobil až do roku 1945. Po vojne sa zapojil do exilového hnutia usilujúceho sa o obnovenie slovenskej štátnosti. Roku 1948 sa stal predsedom SNR v zahraničí. Ešte predtým ho Národný súd odsúdil na 20 rokov väzenia, i keď počas existencie SR pôsobil v diplomacii. Posledné roky života strávil v Kanande. (+ 20. 10. 1953)

1927 v Trnave sa narodil Ernest Špitz, maliar. Ťažiskom jeho tvorby boli figurálne práce – portréty, ale aj prírodné a mestské motívy. Patril k organizátorom kultúrneho života, venoval sa hudbe a literatúre.                      (+ 12. 11. 1960)

1959 v Bratislave zomrel spisovateľ a novinár Emo Bohúň. (* 13. 4. 1899)

1993 v Bratislave zomrel vedec v oblasti mechaniky a pedagóg Ján Gonda. (* 13. 11. 1905)

17. Júl

1083 Svorada (rehoľné meno Ondrej) a Benedikta, pustovníkov z trenčianskej Skalky a nitrianskeho Zobora vyhlásil pápež Gregor VII. za svätých.

1440 poľský kráľ Vladislav III. bol v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) korunovaný za uhorského kráľa. Keďže pravá koruna bola v rukách jeho sokyne Alžbety, na korunovačný akt použili ako náhradu korunu zo svätoštefanského relikviára.

1554 Turci sa zmocnili hradu Fiľakovo. Z podmaneného kraja v jeho okolí si vytvorili Fiľakovský sandžak, ktorý jestvoval pol storočie.

1574 hrady Modrý Kameň, Divín a Drienov padli do osmanských rúk.

1613 oravský župan a palatín Juraj Turzo určil chotárne hranice obce Klin na Orave a jej osadníkov na 16 rokov oslobodil od daní.

1765 uhorská kráľovná Mária Terézia zakázala uhorským poddaným pri cestách na Moravu, do Čiech a Rakúska nosiť so sebou valašky.

1775 poddaným bolo zakázané konať nákladné pohreby, svadby, hostiny či iné oslavy, rovnako nechať počas pohrebov neúmerne dlho vyzváňať na kostolných zvonoch.

1931 rozsiahly požiar zničil rázovitú podtatranskú obec Važec. Z 581 zhorelo 540 vo veľkej väčšine nepoistených domov. Obete na životoch boli len dve, ale vo važeckých domácnostiach oheň zničil množstvo cenných predmetov ľudového umenia.

1937 vláda Milana Hodžu podala demisiu, no v priebehu štyroch dní zostavil Hodža novú vládu iba s minimálnymi personálnymi zmenami. Jediným Slovákom v prvom i druhom Hodžovom kabinete bol okrem ministerského predsedu Ivan Dérer vo funkcii ministra spravodlivosti. 

1945 v Postupime (Potsdam, Nemecko) sa začala konferencia veľmocí, na ktorej bol vyjadrený dodatočný súhlas s už začatým vyháňaním Nemcov z územia Česka. Rozhodnutie o odsune Nemcov znamenalo aj faktický koniec nemeckej menšiny na Slovensku. V nasledujúcich dvoch rokoch nútene opustilo svoje stáročné domovy asi 30-tisíc slovenských Nemcov. V roku 1940 žilo na Slovensku takmer 130-tisíc občanov hlásiacich sa k nemeckej národnosti. V roku 1944 a začiatkom roka 1945 evakuovalo pred frontom asi 100-tisíc Nemcov. Časť z nich sa po skončení vojny pokúsila o návrat, ale rozhodnutie postupimskej konferencie ich osud spečatilo.

1987 bol zverejnený návrh zákona, ktorým sa v roku 1989 mala zaviesť samospráva a samofinancovanie štátnych firiem, vrátane voľby riaditeľa všetkými zamestnancami.

1992 SNR prijala deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Deklaráciu podporilo 113 poslancov, 24 bolo proti (KDH a maďarské strany) 10 sa zdržalo. Necelú hodinu po vykonaní tohto aktu prezident Václav Havel oznámil svoju abdikáciu k 20. júlu. Cieľom tohto kroku posledného Česko-slovenského prezidenta bolo mediálne prekryť deklaráciu o slovenskej zvrchovanosti.

Narodili sa a zomreli

1803 v Skalici sa narodil Michal Hlaváček, evanjelický kňaz, stredoškolský profesor a publicista. Pôsobil na evanjelických lýceách v Bratislave i v Levoči a bol spoluorganizátorom, podporovateľom a ochrancom národného hnutia slovenskej mládeže. (+ 18. 12. 1885)

1866 v Šuranoch sa narodil Michal Matunák, katolícky kňaz, historik a archivár. Zaoberal sa predovšetkým dejinami tureckej okupácie a dejinami mesta Kremnice. (+ 5. 12. 1932)

1888 v Ľubovci sa narodil Pavol Peter Gojdič, gréckokatolícky kňaz a biskup a martýr. (+ 17. 7. 1960)

Pavol Peter Gojdič

Po štúdiách teológie v Prešove a Budapešti bol roku 1911 vysvätený za kňaza. Niekoľko rokov slúžil ako kaplán a farár v Prešovskej eparchii a potom vstúpil do rehole bazilánov v Mukačeve. Roku 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora Prešova a v marci nasledujúceho roku za titulárneho biskupa. Zaslúžil sa o prehĺbenie duchovného života v prešovskej gréckokatolíckej eparchii. Presadzovanie rusínskeho jazyka medzi grékokatolíckmi veriacimi a najmä na ľudových školách mal za následok konflikt s úradmi, ktoré uprednostňovali slovenčinu. Po vzniku SR sa napätie ešte viac vyostrilo a biskup Gojdič odstúpil.  Pápež Pius XII. jeho abdikáciu neprijal a roku 1940 ho povýšil na sídelného biskupa. Po skončení druhej svetovej vojny sa postavenie grékokatolíckej cirkvi mimoriadne zhoršilo. 28. apríla 1950 bola za pomoci čs. a sovietskych tajných služieb v Prešove zorganizovaná pseudosynoda, na ktorej bol vyhlásený návrat k pravosláviu. V ten istý deň bol biskup. Gojdič internovaný a roku 1951 v zinscenovanom procese odsúdený na doživotný žalár. Napriek tomu, že mu štátne orgány ponúkali okamžité prepustenie a návrat do funkcie ak prestúpi na pravoslávie, zostal až do smrti verný grékokatolíckej cirkvi. Zomrel v deň svojich 72. narodenín v leopoldovskej väznici.  Roku 2001 bol vyhlásený za svätého.

1898 v Trenčianskej Teplej sa narodil Štefan Straka, maliar. Vyštudoval Akedémiu výtvarných umení v Prahe. Ťažiskom jeho tvorby boli žánrové scény zo života slovenského ľudu. (+ 25. 1. 1932)

1913 v Nedanovciach zomrel veľkostatkár a národohospodár Gregor Friesenhof. (* 9. 1. 1840)

1927 v Trnave sa narodil popredný básnik slovenskej moderny a dlhoročný minister kultúry Miroslav Válek. (+ 27. 1. 1991)

Miroslav Válek

V rodnej Trnave študoval na gymnáziu a v Bratislave na vysokej škole obchodnej, ktorú však nedokončil. Manželský zväzok s dcérou sovietskeho veľvyslanca Zorina   mu pomohol prekonať viaceré úskalia na začiatku karéry. Pracoval ako redaktor vo viacerých periodikách od roku 1963 bol šéfredaktorom časopisu Mladá tvorba. Roku 1966 založil a viedol literárny časopis Romboid, stal sa tajomníkom a zakrátko aj predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Prvé básne publikoval už po druhej svetovej vojne. Ako tvorca modernej ľúbostnej poézie sa predstavil zbierkou Dotyky (1959), nasledovala Príťažlivosť (1961) a Nepokoj (1963). Dielami potvrdil svoj mimoriadny talent. Veľkú obľubu získali aj zbierky básní určené deťom: Kúzla pod stolom (1959), Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov (1964), Do Tramtárie (1970). Roku 1969 bol vymenovaný za ministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky a v tejto funkcii pôsobil takmer 20 rokov. V období tvrdej normalizácie sa mu podarilo odolávať snahám komunistických radikálov, ktoré ohrozovali národné kultúrne dedičstvo. Aj keď sa rigorózna ideologizácia kultúry nezhodovala s jeho avantgarným presvedčením, nedokázal jej zabrániť. Výčitky svedomia tlmil pohárikmi gruzínskeho koňaku. Aj v tomto období zostal verný ľúbostnej lyrike. Jeho posledná veľká zbierka Zakázaná láska (1977) sa svojim obsahom úplne vymykala z kultúrneho klišé, nad ktorou prísne bdelo jeho ministerstvo v spolupráci s príslušným oddelením ÚV KSS. Dielo Miroslava Válka patrí do zlatého fondu slovenskej básnickej moderny. 

1995 v Bratislave zomrela poetka a spisovateľka Máša Haľamová. (* 28. 8. 1908)

18. Júl

1397 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský udelil mestské práva Turanom, a to v tom istom rozsahu, aké užívalo mesto Krupina.

1673 pluk chorvátskeho vojska dostal poverenie vykonať exekúciu v Senici. Mal to byť trest za predchádzajúce náboženského nepokoje (1. 6.). Chorváti mestečko dva dni plienili, pričom zabili mnoho jej obyvateľov, nakoniec ho podpálili. Izaiáš Pilárik, syn senického evanjelického kňaza, v diele opisujúcom prenasledovanie evanjelikov tvrdil, že senická tragédia nemala obdobu v celom Uhorsku.

1800 v dôsledku veľkého požiaru museli v Bratislave strhnúť budovu dreveného letného divadla na promenáde. Bolo postavené v druhej polovici 18. storočia.

1860 na území Slovenska bolo pozorovateľné úplne zatmenie slnka.

1866 ženijné jednotky rakúskej armády v snahe zabrániť pruským vojskám postupovať k Viedni spálili drevený cestný most cez Moravu v Devínskej Novej Vsi a do vzduchu vyhodili neďaleký železničný most na trati Bratislava – Viedeň. Po prvýkrát bola použitá výbušnina na zničenie mostnej konštrukcie na Slovensku.

1918 dolná komora uhorského parlamentu odmietla 161 hlasmi proti 96 udeliť volebné právo ženám.

1941 ZSSR uznal legitimitu čs. exilovej vlády v Londýne a nadviazal s ňou oficiálne vzťahy. Vedenie ZSSR sa vyslovilo za obnovenie Československa v jeho predmníchovských hraniciach a dalo tiež súhlas na organizovanie čs. vojenských jednotiek na svojom území.

Narodili sa a zomreli

1552 vo Viedni sa narodil Rudolf II., uhorský, český kráľ, rímsko-nemecký cisár. (+ 20. 1. 1612)

Rudolf II.

Bol najstarším synom Maximiliána II. a Márie Španielskej, a preto bol vychovávaný v Španielsku na dvore svojho strýka Filipa II. Tu si osvojil rekatolizačné zásady a absolutistické formy vlády. Za uhorského kráľa ho korunovali v Bratislave roku 1572.  Po otcovej smrti roku 1576 sa ujal vlády. Za svoje sídlo si zvolil Prahu. Bol nadpriemerne vzdelaný, plynulo ovládal 6 jazykov, výborne hovoril aj po česky. Snažil sa o vyhnanie Turkov z Uhorska, ale v dlhej pätnásťročnej vojne s Turkami (1592 – 1606) nezaznamenali cisárske vojská podstatnejšie úspechy. Jeho úsilie o rekatolizáciu vyvolalo v Uhorsku živelný odpor a následne aj povstanie vedené Štefanom Bočkajom (1604 – 1606). Viac času ako vladárskym povinnostiam venoval svojim záľubám. Zaujímal sa o alchýmiu, astrológiu, mágiu, ale aj o výtvarné umenie a architektúru. Bol mecenášom vedcov, umelcov, remeselníkov i pochybných šarlatánov. O manželský zväzok nemal záujem. Udržiaval však intímne vzťahy so ženami aj z nižších spoločenských vrstiev, čo pravdepodobne zapríčinilo ochorenie na syfilis. Vleklá choroba, spojená s ďalšími zdravotnými komplikáciami, vyvolávala návaly melanchólie, ktoré prechádzali do dlhotrvajúcich depresií a výbuchov zúrivosti. Jeho duševný stav zneužívali rôzni dobrodruhovia a hochštapleri. Panovnícky dvor sa tak dostal do krízy a ríši rakúskych Habsburgovcov hrozil rozpad.  Kolapsu zabránil Rudolfov mladší brat Matej, ktorý ho po dohode s ostatnými Habsburgovcami a vojenskou podporou uhorských, rakúskych a moravských stavov   roku 1608 zbavil vlády v Uhorsku, na Morave a v Rakúsku. Rudolf II. vládol už len v Čechách, Sliezsku a Lužici a zostal mu aj titul rímsko-nemeckého cisára, roku 1611 prišiel aj o titul kráľa českého. Totálny mocenský pád zhoršil Rudolfovo podlomené zdravie a zakrátko zomrel. (+ 20. 1. 1612)

1679 v Köszegu (Maďarsko) zomrela Mária Séčiová, pre svoju krásu známa aj ako Muránska Venuša. Ako 24-ročná sa už po tretíkrát vydala a to za vdovca Františka Vešeléniho, ktorému pomohla, aby v roku 1644 obsadil s cisárskym vojskom hrad Muráň. Jej muž bol roku 1655 zvolený za uhorského palatína. Mária Séčiová sa aktívne zúčastňovala na politickom dianí a patrila medzi aktérov Vešeléniho sprisahania, organizovaného jej mužom od roku 1665. Po prezradení sprisahania organizovala v roku 1670 na Muránskom hrade ozbrojený odpor proti cisárskym vojskám. Generál Hans Sporck hrad dobyl a Máriu Séčiovú zajal. Bola pozbavená majetku a doživotne internovaná. Pre krásu i odvahu bola častým námetom maďarskej romantickej literatúry. (* 1610)

1876 v Belehrade zomrel lekár, slavista a popredná osobnosť srbského vedeckého a kultúrneho života Ján Šafárik. (* 14. 11. 1814)

1894 v Reiterne (Rakúsko) sa narodil Augustín Malár, dôstojník, generál Slovenskej armády. Vyrastal v Skalici, za prvej svetovej vojny príslučník čs légií v Taliansku, kde dosiahol hodnoť kapitána. V ČS armáde bol povýšený na podplukovníka až roku 1936. Po vzniku SR sa roku 1939 stal veliteľom pešej divízie. V rokoch 1941- 1942 velil Rýchlej divízii na východnom fronte a bol povýšený na generála. U mužstva bol veľmi obľúbený a mal veľkú autoritu. Roku 1944 bol vymenovaný za veliteľa armádneho zboru so sídlom v Prešove. Dvom zborovým divíziám bola určená kľúčová úloha v povstaleckých plánoch, do ktorých bol zasvätený aj generál Malár. Keď na sklonku augusta 1944 SNP vypuklo, nebol ochotný hazardovať v improvizovanej akcii so životmi svojich vojakov, a preto rozhlasovým prejavom vyzval slovenské vojsko na návrat do posádok. Nemci ho aj napriek tomu zatkli a internovali v zajateckom tábore. (+ Königstein, jar 1945)

1897 v Selenči (Srbsko) sa narodil Ján Čajak mladší, prozaik, prekladateľ publicista. Autor poviedok, čŕt a románov najmä z prostredia Dolnozemských Slovákov. (+ 3. 7. 1982)

1978 v Bratislave zomrel filozof Igor Hrušovský. (* 14. 4. 1907)

2021 v Bratislave zomrel počas vystúpenia na javisku herec, textár a humorista Milan Lasica (* 3. 2. 1940)

19. Júl

1554 v Levoči sa narodil chlapec s dvomi hlavami. Obe hlavy boli riadne vyvinuté i konštrukcia jeho tela bola normálna, ale aj tak v priebehu niekoľkých dní zomrel.

1664 cisárske vojsko vedené generálom Louisom de Souches napadlo neďaleko Levíc oddiely vedené novozámockým pašom Alim. Turci mali veľkú početnú prevahu, bolo ich takmer 20- tisíc, zatiaľ čo cisárski disponovali iba 12 – tisícovým zborom. Aliho však pred začatím boja opustili valašskí a moldavskí spojenci a tak Louise de Souches v krvavom boji zvíťazil. Vyše 6-tisíc Turkov prišlo o život. Bola to jedna z najväčších bitiek s Turkami na našom území.

1741 v Bratislave zasadajúce uhorské stavy vyzvali prostredníctvom grófa Jozefa Esterháziho panovníčku Máriu Teréziu, aby sa v Bratislave natrvalo usadila a odtiaľto spravovala celú habsburskú ríšu.

1815 na základe prípisu Miestodržiteľskej rady vydal slúžny Trenčianskej stolice okružný list pre všetkých obyvateľov, zakazujúci zmenu priezviska: “Wedle rozkazu slávnej rady královskej dáwa se na vedomý, že pod pokutu prísneho trestania sa všetkym zakazuje, aby prímeny swe jakunkolwek spusobem premenit se nikdo neopowažil.” Rozkaz platil pre celé Uhorsko a znamenal, že sa priezviská všetkých obyvateľov postupne stabilizovali.

1831 v súvislosti s cholerovou epidémiou došlo v Košiciach k prvým hromadným nepokojom, ktoré v priebehu niekoľkých dní prerástli do rebélie poddaných, v histórii označovanej aj ako východoslovenské sedliacke povstanie 

Východoslovenské sedliacke povstanie

Bola to najväčšia sedliacka vzbura v 19. storočí v celom Uhorsku. Spôsobila ho epidémia cholery a aj veľké napätie medzi poddanými a šľachtou, ktoré panovalo na Slovensku v záverečnej fáze feudálneho systému. 

Úrady v snahe zabrániť šíreniu epidémie nariadili rozsiahle sanitačné opatrenia. Do zdrojov pitnej vody sa sypalo chlorové vápno a priestory, kde ležali nakazení, sa dezinfikovali vápnom. Keď však aj po týchto opatreniach v Košiciach veľa ľudí pomrelo, začala sa šíriť fáma, že páni prostredníctvom lekárov chcú otráviť ľud. Tieto chýry sa rozšírili po celom východnom Slovensku a boli hlavnou príčinou živelných nepokojov. Na sklonku júla vypukli v Zemplínskej stolici lokálne vzbury, najväčšia v okolí Slovenského a Uhorského (dnes Vyšného a Nižného) Žipova neďaleko Trebišova, kde sa na čelo sedliakov postavil richtár Michal Pavúk. V Zemplíne sa vzbúrili roľníci vo vyše 30 obciach. Rebélia sa šírila do Šariša, na Spiš, do Abova a Gemera. Povstanie malo živelný charakter. Hoci sa na ňom zúčastnilo takmer 40 000 roľníkov zo 150 obcí na východnom Slovensku, nemalo jednotné velenie. Výbuch násilia smeroval proti zemepánom, stoličným a panským úradníkom, ale i kňazom, ktorých podozrievali, že pri prijímaní podávajú ľuďom otrávené hostie. Vzbúrenci sa vrhli na panské sídla, majere i fary, ktoré vyrabovali. Pritom zabili asi 40 osôb, ďalších mučili, aby im vyzradili tajomstvo s práškami. K najväčším masakrom došlo v Merníku a v Kluknave na Spiši, kde ozbrojení sedliaci pobili 15 ľudí. Proti rebelantom zasiahlo vojsko a na sklonku augusta bolo povstanie úplne potlačené. Štatariálne súdy odsúdili 119 účastníkov vzbúr na trest smrti a vyše 4 000 do väzenia alebo na telesné tresty. Tvrdosť justičných represálií potvrdzuje počet popravených, ktorý trojnásobne prevyšoval počet obetí povstania.

1849 po obsadení Pešti rakúsky maršal Julius Haynau vydal nariadenie, ktorým pod trestom smrti zakázal slovom, činom alebo nosením revolučných znakov podporovať košútovských vzbúrencov.

1851 rozsiahle krupobitia a prietrže mračien zničili veľkú časť úrody na území Šariša, následkom čoho obyvateľstvo v prvých mesiacoch roku 1852 postihol hlad.

1909 v Bratislave začal premávať prvý trolejbus. Jeho linka viedla z Pražskej ulice na Železnú studničku.

1921 Národné zhromaždenie schválilo zákon o štátnom príspevku v nezamestnanosti, ale len odborovo organizovaným zamestnancom. V porovnaní s ostatnými krajinami bol to jeden z prvých sociálnych zákonov tohto druhu.

Narodili sa a zomreli

1902 v Bytčici (dnes súčasť Žiliny) zomrel katolícky kňaz, publicista a ľudovýchovný pracovník Romuald Zaymus. (* 7. 2. 1828)

1908 v Smižanoch sa narodil Jozef Brandobur, prekladateľ, publicista, rozhlasový redaktor a aktívny turista. Zostavil turisticko – osvetové publikácie Tatranský pozdrav. (+ 30. 8. 1976)

1914 vo väzení v Budapešti zomrel redaktor týždeníka Národný hlásnik a publicista Miloš Pietor. (* 19. 12. 1876)

1913 v Lubine sa narodil Rudolf Uher, sochár. Pri svojej tvorbe vychádzal z domácich tradícií. Preslávil slovenské sochárske umenie vo svete, roku 1970 získal na Expe v Ósake 1. cenu za plastiky. Bol aj spoluzakladateľom Medzinárodného sochárskeho sympózia vo Vyšných Ružbachoch. (+ 27. 8. 1987)

1943 sa v Žiline narodil herec Ľubo Gregor. (+ 17. 11. 2016)

2008 zomrel v Bratislave lekár a profesor Jaroslav Siman, ktorý roku 2000 úspešne oddelil siamské dvojčatá. Zároveň ako prvý na Slovensku urobil transplantáciu srdca u dieťaťa a prvú transplantáciu pečene u dieťaťa. Bol zakladateľom kardiochirurgie vrodených chýb ako samostatného odboru na Slovensku a spoluzakladateľom Detského kardiochirurgického centra Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. (* 12. 10. 1933)

20. Júl

1467 v Bratislave začala činnosť prvá univerzita na území Slovenska Academia Istropolitana. Bola organizovaná podľa slávnej Bolonskej univerzity, ale keďže jej štatút a matriky sa nezachovali, nevieme, či mala všetky štyri fakulty. Jej kancelárom sa stal ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz zo Sredny a rektorom prepošt Bratislavskej kapituly Juraj Schomberg. Na univerzite pôsobili viacerí vynikajúci humanistickí učenci ako hvezdár a matematik Johan Regiomontanus (Müller). Keď sa Ján Vitéz roku 1471 zaplietol do sprisahania proti kráľovi Matejovi Korvínovi, univerzita začala upadať a v 80. rokoch 15. storočia zanikla.

1498 na kongrese v Krakove (Poľsko) uhorský kráľ Vladislav II., poľský kráľ Ján Albert a moldavský vojvoda Štefan III. Veľký uzavreli spojenectvo proti Turkom.

1543 kartuziánsky kláštor na Skale útočiska (dnešné Kláštorisko) na Spiši bol zbúraný, keďže po odchode rehoľníkov sa stal hniezdom lupičov a zbojníkov.

1590 v Bratislave po zemetrasení vypukol požiar, ktorý zničil 320 domov.

1682 Ondrej Sirmaj, veliteľ oddielu povstaleckých vojsk Imricha Tököliho (Thököly) na čele brigády pozostávajúcej z 1300 kurucov sa prekvapujúcim nočným útokom zmocnil košickej citadely. Kuruci porúbali jej veliteľa a 78 cisárskych vojakov, 94 zajali.

1866 v námornej bitke pri ostrove Vis (Lissa) v Jadranskom mori porazila rakúska flotila pod vedením admirála Wilhelma Tegethoffa početnejšiu talianske námorné sily. Drtivé víťazstvo našeho loďstva potvrdzuje aj pomer strát.Taliani prišli o 612 dôstojníkov a námorníkov, kým rakúske námorné sily mali len 38 mŕtvych. 

1895 bola vydaná proklamácia k národom slovenskému, rumunskému a srbskému v uhorskom  štáte. V mene delegátov Provizórneho výboru rumunsko-slovensko-srbského národného spolčenia ju za Slovákov podpísal Pavel Mudroň a Samuel Daxner. Proklamácia datovaná v Martine, Sibiu (Rumunsko) a Novom Sade (Srbsko) oznamovala vzájomnú solidaritu nemaďarských národov v Uhorsku v boji za svoje prirodzené práva a na 10. august zvolala do Budapešti kongres. 

1939 šéf Úradu propagandy Alexander Mach bilancoval výsledky pôžičky na obnovu Slovenska. Obyvatelia upísali 358 miliónov korún, čo bolo o 33 miliónov viac, ako venovalo neokyptené Slovensko na obranu ČSR v predchádzajúcom období.

1944 sa na chate neďaleko obce Čremošné uskutočnila porada politického a vojenského vedenia odboja. Politickú skupinu zastupovali Gustáv Husák, Ladislav Novomeský, Ján Ursíny, Jozef Lettrich, Peter Zaťko a Ivan Horváth. Na čele vojakov bol podplukovník Ján Golian. Na porade sa dohodlo začať s odbojom v príhodnom čase a koordinovať ho s akciami Červenej armády ako aj vyslať do Sovietskeho zväzu svojich splnomocnencov.  

1992 posledný prezident Česko-Slovenska Václav Havel abdikoval. Bola to  siedma abdikácia v poradí ôsmeho čs. prezidenta.

1998 príval z rozvodneného potoka Svinka zmietol cigánsku osadu v katastri obce Jarovnice na východnom Slovensku. Katastrofa si vyžiadala 47 ľudských životov.

Narodili sa a zomreli

1664 v boji s Turkami pri  Leviciach zahynul hontiansky župan Štefan Koháry, podmaršal a veliteľ banskej oblasti, slávny protiturecký bojovník. Bol zasiahnutý siedmimi guľkami a zrútil sa z koňa pričom mu noha zostala zachytená v strmeni. Kôň ho vliekol až po Hronké Kosihy. Bol pochovaný v rodinnej hrobke v Hronskom Beňadiku. (* okolo 1625) 

1675 v Trenčianskej Turnej sa narodil Samuel Timon, jezuita, historik, geograf a profesor filozofie na univerzitách v Trnave a Košiciach. Vo svojich historických prácach zdôrazňoval, že Slováci sú najstarším národom v Uhorsku. (+ 7. 4. 1736)

1804 v Modre sa narodil Henrik Sájbeli, katolícky kňaz, titulárny biskup, národovec, spoluzakladateľ a prvý predseda Spolku sv. Vojtecha. Už ako kaplán v Budíne sa zapojil do národného hnutia, bol členom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej a štedrým mecénom slovenskej tlače. Aj ako prefekt Pázmánea vo Viedni  udržiaval styky so slovenskými národovcami a podieľal sa na vzniku Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha. (+ 9. 8. 1886)

1832 v Rimavskej Bani zomrel evanjelický kňaz, historik, zakladateľ Učenej spoločnosti malohontskej Matej Holko. (* 10. 2. 1757)

1880 v Smrečanoch sa narodil Vladimír Pavol Čobrda, evanjelický kňaz, biskup, náboženský spisovateľ. Komunistickým režimom bol donútený vzdať sa roku 1951 hodnosti generálneho a o dva roky neskôr aj dištriktuálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. (+ 2. 9. 1967)

1914 vo Vrútkach sa narodila Hana Zelinová (vlastným menom Havlátová), spisovateľka a redaktorka. Vynikla ako autorka širokého spektra literárnych žánrov. Dôkazom pestrej palety jej tvorby sú  historické romány Diablov Čardáš (1958), Alžbetin dvor (1972), drámy Mária (1943), Ktosi je za dverami (1946),  bábková hra Bambusová princezná (1966), baladická poviedka pre mládež Jakubko (1959), zbierky noviel, televízne i rozhlasové hry. (+ 16. 3. 2004)

1945 za dodnes nevyjasnených okolností zomrel v Bratislave povereník pre financie Tomáš Tvarožek. Oficiálnou príčinou smrti mala byť mozgová mŕtvica, ale podľa inej verzie ho našli zastreleného vo vlastnej pracovni. Keďže patril medzi zástancov oddelenej českej a slovenskej meny, v súvislosti s jeho smrťou nemožno vylúčiť, že bol odstránený z politických  dôvodov. V októbri 1945 vydal čs. prezident Edvard Beneš dekrét o jednotnej mene, ktorý stanovil pomer protektorátnej a slovenskej koruny 1 : 1, hoci po prechode frontu si slovenská koruna udržiavala  niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. (* 21. 12. 1892)

1993 v Spišskom Podhradí zomrel veterinárny lekár, anatóm Peter Popesko. (* 6. 4. 1925)

21. Júl

1265 uhorský kráľ Belo IV. udelil podtatranskej osade Hybe také výsady, aké užívali obyvatelia Krupiny a ohraničil ich mestský chotár.

1342 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) bol za uhorského kráľa slávnostne korunovaný Ľudovít I. Patril medzi najvýznamnejších panovníkov a preto získal aj prívlastok Veľký.

1467 v Bratislave začala činnosť prvá univerzita na území Slovenska Academia Istropolitana. Bola organizovaná podľa slávnej Bolonskej univerzity, ale keďže jej štatút a matriky sa nezachovali, veľa o nej nevieme. Je však bezpečne zistené, že na nej  pôsobili viacerí vynikajúci humanistickí učenci ako hvezdár a matematik Johan Regiomontanus (Müller). Podobne ako dve predchádzajúce univerzity, ktoré vznikli na pôde Uhorska (Pécs a Budín), rýchlo zanikla – už v polovici osemdesiatych rokov 15. storočia. (odkaz 29. 5. 1465)

1479 zmluvou v Olomouci (Česko) uhorský kráľ Matej Korvín a český panovník Vladislav Jagelovský ukončili uhorsko-českú vojnu. Súčasťou Uhorska zostala Morava a Sliezsko.

1718 po dvojročnej vojne s Osmanskou ríšou uzavreli povereníci rímsko-nemeckého cisára a uhorského kráľa Karola VI. (III.) uzavreli v Požarevaci (Srbsko) mier s tureckým sultánom Ahmedom III Karol III. získal Temešský banát, poslednú časť Uhorska, ktorú mali Turci pod kontrolou ako aj severné Srbsko s Belehradom, severnú časť Bosny a západné, tzv. Malé Valašsko. Požarevacký mier znamenal pre habsburskú monarchiu významné územné zisky na Balkáne. Súčasťou zmluvy bola aj obchodná dohoda, ktorá umožnila  slobodné podnikanie obchodníkom z Osmanskej ríše  na území monarchie. V tejto súvislosti sa v Komárne usadila početná komunita srbských kupcov. 

1763 v kaštieli Františka Esterháziho v Tomašíkove (Tallóš) založili sirotinec.

1773 pápež Klement XIII. zrušil jezuitský rád. Keďže jezuiti ovládali na Slovensku dve tretiny gymnázií a Trnavskú univerzitu, bola v tejto súvislosti potrebná rozsiahla reforma školstva.

1860 na zasadaní rozšírenej ríšskej rady vo Viedni rumunský gréckokatolícky biskup Andrej Saguna a chorvátsky katolícky biskup v Djakove Jozef Juraj Štrosmajer predložili  návrh, aby sa pri plánovanej obnove ústavných pomerov v krajine brali do úvahy aj národné, najmä však jazykové práva Slovákov.

1903 slovenský advokát pôsobiaci v Budapešti František Kabina podal žiadosť o obnovenie Matice slovenskej, adresovanú predsedovi uhorskej vlády Karolovi Khuen Hedervárymu. Bývalých členov Matice prostredníctvom niektorých periodík vyzval aktivne sa podieľať na hnutí o jej obnovenie. Kabinova akcia mala značný ohlas, ale skončila sa neúspešne.

1938 v Trnave vznikla prvá skupina polovojenskej organizácie prívržencov a aktivistov HSĽS s názvom Hlinkova garda (HG).

Hlinkove gardy

Pôvodným poslaním členov Hlinkovej gardy bolo roznášanie straníckej tlače a letákov HSĽS. Po vyhlásení autonómie 6. októbra 1938 HG spontánne vznikali vo všetkých slovenských mestách a vo väčšine dedín. Do konca roka boli ustanovené aj okresné štruktúry a Hlavné veliteľstvo HG v Bratislave, kam česko-slovenská armáda pridelila 40 dôstojníkov, aby pomohli pri jej budovaní. Prvým veliteľom HG sa stal Karol Sidor, v marci 1939 ho vystriedal Alexander Mach, ktorý stál na čele HG až do vypuknutia SNP, s výnimkou obdobia od mája do júla 1940, keď HG velil František Galan. Od septembra 1944 bol jej veliteľom Otomar Kubala. Čestnú funkciu najvyššieho veliteľa HG zastával predseda HSĽS a prezident štátu Jozef Tiso. HG bola dôležitou súčasťou politického i verejného života SR. Prijatím zákona o Hlinkovej garde v septmebri 1939 sa stala masovou brannou organizáciou. Všetci obyvatelia Slovenska vo veku od 18 do 60 rokov sa povinne mali stať  jej členmi. Mladší ako 18-roční a starší ako 6-roční sa stali členmi Hlinkovej mládeže (HM). V  decemebri 1939 sa presadil princíp dobrovoľnosti, ale i tak počet všetkých členov  prekračoval štvrť milióna. Mocenský a politický vplyv HG na dianie v štáte bol spočiatku veľký, ale mal klesajúcu tendenciu. Zo štátneho rozpočtu dostávala ročne asi 3 milióny korún, čo bolo vzhľadom na jej početnosť málo. Z príslušníkov HG sa vytvorili oddiely dobrovoľníkov, ktoré sa zúčastnili na bojových akciách v marci 1939 počas Homolovho pučua v bezprostredne nasledujúcej malej vojne s Maďarskom. Oddiely HG sa zúčastnili na ťažení proti Poľsku v septembri 1939. Niektoré skupiny sa roku 1942 sa aktívne zapojili aj do perzekúcií voči židovskému obyvateľstvu, vykonávali dozor v pracovných táboroch a dobrovoľnú poriadkovú službu. Po vypuknutí SNP dobrovoľníci z HG vytvorili Pohotovostné oddiely HG a poľné roty HG. Po doplnení povolanými brancami a aj zajatými príslušníkmi povstaleckej armády a zbehnutými partizánmi vykonávali tieto jednotky v počte asi 5 000 ľudí strážnu a poriadkovú službu po boku nemeckých síl. V ojedinelých prípadoch sa zúčastnili na bojových akciách proti partizánom a ako asistenti nemeckých bezpečnostných síl aj trestných výprav. Po skončení vojny bola HG zakázaná a vyhlásená za zločineckú organizáciu. Väčšina predstaviteľov HG postavili pred súd a odsúdili. Mnohí radoví príslušníci HG boli až do konca života perzekovaní. Činnosť niektorých jednotlivcov a skupín HG počas vojny sa desaťročia zneužívala na diskreditáciu úsilia Slovákov o národnú samostatnosť.

1939 Slovenský snem jednohlasne schválil Ústavu Slovenskej republiky.

Prvá slovenská ústava v našich dejinách

Prijatím ústavy sa zavŕšila etapa vytvárania a stabilizácie samostatného štátu, ktorá sa začala ešte vyhlásením autonómie (6. 10. 1938). Na texte ústavy pracovali právni experti pod vedením predsedu slovenského snemu Martina Sokola. Mala 13 hláv a 103 paragrafov. Štát definovala ako združenie všetkých mravných a hospodárskych síl národa v kresťansko-národnej pospolitosti, ktoré má usmerňovať všetky vzájomné rozdiely a sociálne rozpory tak, aby sa mravným a politickým vývojom dosiahol  najvyšší stupeň blaha spoločnosti i jednotlivca. Podľa ústavy bol slovenský štát republikou, na čele ktorej bol prezident volený Snemom na 7 rokov. Zákonodárna moc prislúchala snemu, ktorý mal 80 poslancov, výkonná moc vláde. Kandidátnu listinu pre voľby do Snemu zostavoval a o strate poslaneckého mandátu rozhodovala Štátna rada, ktorá mala 27 členov. Poslanci Snemu mali byť volení na 5 rokov, na základe všeobecného a tajného hlasovacieho práva. Za jedinú slovenskú politickú stranu ústava vyhlásila HSĽS, stranu slovenskej národnej jednoty. Každá národnosť mala mať svoju osobitnú politickú stranu. Všetci občania Slovenskej republiky podľa charakteru svojho povolania sa mali zoskupiť do siedmych profesných stavov. Ústava slovenskej republiky medzi povinnosťami občanov zdôrazňovala pracovnú povinnosť a sociálnu úlohu vlastníctva, pričom sa zakázalo vykorisťovanie sociálne slabých občanov. Národnostiam na území štátu zabezpečovala všetky kultúrne a politické práva a umožňovala im pestovať úzke styky s materskými národmi.

1966 pri Pavliciach neďaleko Trnavy boli bleskom usmrtení traja chalpci.

Narodili sa a zomreli

1540 v Sibiu (Rumunsko) zomrel na následky porážky uhorský kráľ Ján Zápoľský, posledný panovník Uhorska slovenského pôvodu. (* 1487)

 Ján Zápoľský

Bol synom magnáta Imricha Zápoľského a Hedvigy Tešínskej, narodil sa na Spišskom hrade. Vďaka dedičstvu po otcovi a strýkovi Štefanovi sa v prvom desaťročí vyšvihol  medzi najmocnejších magnátov krajiny. Vlastnil 72 hradov a panstiev a takmer desatinu všetkých poddaných v Uhorsku. Ťažisko jeho majetkového vlastníctva bolo na území Slovenska, pričom k najdôležitejším patrili Trenčín, Orava a Spiš. Krvavo potlačil Dóžovo povstanie (1514) a tým si získal popularitu medzi strednou a nižšou šľachtou. Po smrti Ľudovíta II. v bitke pri Moháči 29. augusta 1526 sa dal zvoliť za uhorského kráľa. Keďže na uhorskú korunu si na základe dynastických práv nárokoval Ferdinand Habsburský, vypukla dlhoročná občianska vojna. Aby si zabezpečil podporu širokých vrstiev, vydával sa za národného kráľa a operoval s vlasteneckými heslami. Nakoniec však proti habsburskej presile bol nútený opierať sa o vojenskú pomoc sultána Sulejmana I., čo malo pre Uhorsko nešťastné  následky Veľkovaradínskym mierom s Ferdinandom I. Habsburským 24. 2. 1538 si Zápoľský zabezpečil vládu nad východnou časťou krajiny a svadbou s dcérou poľského kráľa Izabelou si upevnil svoje medzinárodné postavenie, otrasené spojenectvom s Turkami. Niekoľko dní trvajúce oslavy spojené s hostinami po narodení jediného potomka a dediča Jána Žigmunda začiatkom júla 1540 boli príčinou Zápoľského smrti.

1701 v Lipsku (Nemecko) zomrel niekdajší rektor školy v Krupine a  spisovateľ Juraj Láni. Ako príslušník evanjelickej inteligencie bol Bratislavským delegovaným súdom roku 1674 odsúdený na galeje, ale z väzenia sa mu podarilo ujsť do exilu v Nemecku. Zanechal po sebe obdivuhodné  literárne dielo, aké mohla splodiť len všetranná osobnosť. Bol autorom teologických spisov a nábožensko-filozofických diel, ale i autobiografie a cestopisu, ako aj prác z oblasti astronómie, prírodovedy a histórie. (* Trenčianska Teplá 1646)

1874 v Budapešti zomrel kňaz, národný buditeľ, vydavateľ slovenskej literatúry, organizátor kultúrneho života a publicista Jozef Karol Viktorin. (* 12. 3. 1822)

1880 v Košariskách sa narodil Milan Rastislav Štefánik, astronóm, politik, generál francúzskej armády a jeden z tvorcov Česko-Slovenska. (+  4. 5. 1919)

 Milan Rastislav Štefánik 

Pocházal z početnej rodiny evanjelického farára. Po štúdiách na lýceu v Bratislave a Šoproni zmaturoval na gymnáziu v Sarvaši. Univerzitné štúdiá začal na technike, ale viac ho lákala astronómia, z ktorej obhájil aj dizertačnú prácu. Na jeseň roku 1904 odišiel do Paríža a venoval sa vede. Počas svojich výskumov, zameraných najmä na slnko, precestoval takmer celý svet a súčasne preukázal diplomatické nadanie. Získal francúzske občianstvo a po vypuknutí 1. svetovej vojny pôsobil v službách francúzskej armády ako pilot. V boji sa vyznamenal odvahou i vynaliezavosťou. V septembri 1915 bol ako poručík odvelený na srbský front s úlohou agitovať medzi slovanskými vojakmi v rakúsko-uhorskej armáde. Pre zhoršenie zdravotného stavu bol z frontu odvelený. Po návrate do Paríža sa zoznámil s Edvardom Benešom a vyzval Tomáša G. Masaryka, aby z Británie prišiel do Paríža, kde mu vďaka svojim kontaktom sprostredkoval stretnutie s francúzskym ministrom zahraničia Aristidom Briandom a ďalšími vplyvnými osobnosťami. Spolu s T.G. Masarykoma E. Benešom vytvorili vo februári Národnú radu krajín českých, neskôr premenovanú na Česko-slovenskú národnú radu. M.R. Štefánik sa stal spolu s Josefom Dürichom jej podpredsedom. Veľkou mierou sa podieľal na vzniku a medzinárodnom uznaní Česko-Slovenska. Predovšetkým jeho zásluhou sa podarilo vybudovať česko-slovenské légie v Rusku i v Taliansku. Utlmil aj rozpory medzi Slovenskou ligou a Českým národným združením v USA. V auguste 1918 sa vydal na cestu cez USA a Japonsko k čs. légiám na Sibíri. Medzitým v dočasnej exilovej čskoslovenskej vláde, ktorá vznikla v septembri 1918, sa stal ministrom vojny. V polovici novembra 1918 bol vo Vladivostoku, ale keď vzniklal Česko-slovenská republika, nebolo už v novej vláde pre Štefánika miesto. Obavy z toho, že svojim vplyvom by mohol rázne zastupovať záujmy Slovenska, viedli jeho bývalých politických druhov z exilu k úvahám, izolovať ho na diplomatickom poste. Po absolvovaní misie na Sibíri, kde sa mu podarilo dojednať stiahnutie čs. légií, do vlasti sa vrátil do Francúzska. Tu sa vystupňoval jeho konflikt s Benešom. Po krátkych vojensko-politických rokovaniach v Ríme sa zo severotalianskeho mesta Udine vydal na svoj posledný let. Na rodnú pôdu však už nevstúpil.

1883 v Abramovej-Láclavej sa narodil Jozef Országh, politik, funkcionár agrárnej strany a publicista. Roku 1919 vymenovaný za župana Turčiansko-zvolensko-hontianskej župy, od roku 1923 stál na čele Považskej veľžupy. V roku 1931 sa stal krajinským prezidentom Slovenska. Po roku 1938 bol penzionovaný. (+ 28. 12. 1949)

1936 v Trnave zomrel lekár a národný aktivista Ján Záthurecký. (* 18. 10. 1875)

22. Júl

1456 uhorské vojská pod vedením Jána Huňadyho porazili v bitke pri Belehrade osmanskú armádu vedenú sultánom Mehmedom II. Na pamiatku tohto slávneho víťazstva prikázal pápež Pius II., aby každý deň na poludnie vyzváňali kostolné zvony.

1576 Turci vypálili a vyplienili Očovú, mnoho ľudí zabili a asi 50 odvliekli do otroctva. Bolo to už druhýkrát v priebehu desaťročia. Opakované turecké nájazdy prinútili obyvateľov hľadať si bezpečnejšie sídla vo vyššie položených oblastiach.

1866 pri Lamači sa odohrala posledná bitka prusko-rakúskej vojny, ktorá vypukla v júni.

Bitka pri Lamači

Po rozhodujúcom víťazstve pruských armád v bitke pri Hradci Králové 3. júla 1866 rakúske zbory ustupovali na juh, aby sa v priestore Viedne a Dunaja pokúsili o nové meranie síl. Pruská armáda im bola v pätách. 17. júla 1866 Prusi prekročili Moravu a vpadli na Záhorie. Rakúske sily sa pokúsili zastaviť pruský postup v priestore Lamača, kde terén umožňoval vytvoriť pevnú obrannú líniu. 22. júla o siedmej ráno Prusi zaútočili na rakúske postavenia, ale ich pokus o prielom bol neúspešný. Jedna pruská brigáda postupovala horským terénom Malých Karpát, aby obišla rakúske pozície. V priestore vrchu Kamzík a na Kolibe došlo k prudkým bojom. Na pravé poludnie, keď sa pruské útočné skupiny prebili až k lamačskému kostolu, bol boj prerušený, lebo do platnosti vstúpilo prímerie. V tejto najväčšej bitke prusko- rakúskej vojny na území Slovenska padlo asi 400 vojakov. Počas bojov vyhorela obec Dúbravka a veľká časť Lamača. Pruské vojenké jednotky v počte asi 30-tisíc mužov sa po vyhlásení prímeria ubytovali v záhorských obciach a zdržali sa tu do druhej polovice augusta. Na ich pobyt zostala obyvateľom okrem vyjedených zásob potravín veľmi nepríjemná spomienka – epidémia cholery, ktorú sem Prusi dovliekli. Vyžiadala si vyše 100-tisíc obetí.

1869 päťčlenná deputácia Novej školy slovenskej odovzdala ministrovi školstva Jozefovi Eötvöšovi petíciu podporenú 70-tisíc podpismi, aby bolo uhorským Slovákom v zmysle národnostného zákona povolené vyššie školstvo. Minister odmietol tvrdenia, že sa Slovákom v školstve ubližuje, a zdôraznil, že vláda nemá v úmysle potláčať slovenský národ, ba prisľúbil, že v predmetnej žiadosti urobí všetko, čo je len možné.  

1919 Národné zhromaždenie prijalo zákon č. 438 o štátnej podpore elektrifikácie, ktorý mal veľký význam pre budovanie elektrickej siete na celom území štátu. V tých časoch si prevažná časť priemyselných podnikov vyrábala elektrickú energiu sama a len v prípade prebytku zásobovala elektrinou aj okolité domácnosti. Na Slovensku bolo vtedy vyše 500 nízkokapacitných elektrární, z nich však len 40 predávalo energiu aj iným subjektom. Zákon určil jednotné parametre kmitočtu, smernosti a napätia pre elektrickú energiu a eliminoval vlastnícke prekážky pri výstavbe verejného elektrického vedenia. Umožnil postupnú elektrifikáciu slovenských miest. Elektrifikácia vidieka značne zaostávala a vo väčšej miere sa rozbehla až na sklonku 30. rokov 20. storočia. Pripojením na verejnú elektrickú sieť posledných osád na východnom Slovensku sa v roku 1967 elektrifikácia ukončila. 

1941 Rýchla brigáda Slovenskej armády zasiahla do bojov na sovietsko-nemeckom fronte pri Lipovci na západnej Ukrajine.

Bitka pri Lipovci 1941

Prvým väčšim bojovým krstom Slovenskej armády vo vojne proti Sovietskemu zväzu bola bitka pri Lipovci na západnej Ukrajine. Rýchla brigáda, ktorá mala necelých 5-tisíc vojakov, 43 tankov a 123 diel, obsadila mestečko. Vinou nezodpovedného veliteľa brigády plukovníka Rudolfa Pilfouska však pri ďalšom postupe narazila na početné oddiely Červenej armády. Na slovenské jednotky zaútočila strelecká divízia s 15-tisíc mužmi. Naši vojaci boli nútení viesť ťažké ústupové boje bez podpory tankov, keďže im došlo palivo a preto čelné jednotky opustili. Slovákov od pohromy zachránilo delostrelectvo, ktoré zdecimovalo útočné vlny sovietov a tak sa väčšine podarilo ustúpiť. Počas celodenných bojov zahynulo 75 slovenských vojakov a asi 200 utrpelo zranenia a iba dvaja padli do zajatia. Straty Červenej armády boli však niekoľkonásobne vyššie, odhaduje sa, že mala asi 600 mŕtvych. Bitka pri Lipovci sa spočiatku hodnotila ako víťazstvo, od skončenia 2. svetovej vojny ako ťažká porážka. V skutočnosti to bol nerozhodný boj s oveľa silnejším nepriateľom, v ktorom slovenskí vojaci potvrdili vysokú bojovú morálku.

Narodili sa a zomreli

1587 vo Viedni zomrel Zachariáš Rohožník Mošovský, nitriansky biskup a učenec. (* 12. 5. 1542)

1805 vo Viedni sa narodil Rudolf Feistmantel, profesor lesníctva na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a autor lesníckej encyklopédie. (+ 7. 2. 1805)

1911 v Lontove zomrel maršal a dlhoročný spoločný minister obrany Rakúsko-Uhorska Ľudovít Jekelfaluši. (* 30. 9. 1848)

1922 vo Východnej sa narodil Peter Ratkoš, historik. Zaoberal sa najmä problematikou stredovekých dejín Slovenska. Jeden z najlepších znalcov dejín veľkomoravského obobia. Bola autorom edície prameňov k dejinám Veľkej Moravy a k baníckemu povstaniu na strednom Slovensku v rokoch 1525 – 1526. (+ 1. 9. 1987)

1993 v Bratislave zomrel básnik a minister kultúry SSR v rokoch 1986 –1989 Pavol Koyš. (* 8. 1. 1932)

1999 v Bratislave zomrel Ladislav Slovák, dirigent a hudobný pedagóg. (* 10. 9. 1919)

2017 v Bratislave zomrel Štefan Nosáľ, umelecký vedúci, choreograf a režisér umeleckého súboru Lúčnica. Od roku 1989 bol nositeľom titulu Národný umelec. (* 20. 1. 1927)

23. Júl

1290 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) bol za uhorského kráľa korunovaný Ondrej III., posledný príslušník dynastie Arapádovcov na Uhorskom tróne. Korunoval ho ostrihomský arcibiskup Vladimír (Lodomér).  Panovník sa zaviazal zachovať mier, potrestať všetkých, ktorí ničili krajinu a sľúbil byť poslušným synom cirkvi.

1348 uhorský kráľ Ľudovít I. na žiadosť Petra zo Šároviec udelil Šárovciam v Tekovskej stolici právo konať každú sobotu týždenný trh.

1815 po obrovskej prietrži mračien prívaly vody z potoka Holeška zničili vo Vrbovom 70 domov a zrovnali so zemou obec Stráže a polovicu dediny Krakovany. Dovedna zahynulo 30 ľudí.

1848 minister financií Ľudovít Košut požiadal občanov Uhorska krajiny o verejnú pôžičku potrebnú na vznik vlastnej meny.

1849 za účasť na gerilových akciách proti cisárskym jednotkám odsdúdil vojenský súd v Bratislave Jozefa Budíka, Jozefa Tótha a Jozefa Trexlera z Tvrdošoviec na trest smrti obesením. Troch ďalších obyvateľov Štefana Vidu, Jozefa Šmidroňa a Michala Janeka na dlhoročné väzenie v okovách. Ako notorické hniezdo košutovskej rebélie dostala obec Tvrdošovce pokutu vo výške 6000 zlatých.

1851 v Banskej Bystrici slávnostne inštalovali Štefana Moysesa do funkcie banskobystrického biskupa.

1860 bolo vydané nariadenie, že úradnou rečou v Uhorsku je popri nemčine aj maďarčina. V 22 stoliciach sa mohla pri úradovaní používať aj slovenčina.

1871 v Rakúsko-Uhorsku bola uzákonená metrická sústava pre dĺžkové, plošné a objemové miery. 

Zavedenie metrickej sústavy

Miery hmotnosti, dĺžky, objemu i plochy sa postupne vyvíjali a prešli mnohými zmenami. V stredoveku sa používali rôzne lokálne varianty tej istej miery, z hľadiska množstva však značne odlišné. Na západnom slovensku sa používala bratislavská, trnavská, vrbovská, topoľčianska, chtelnická, čachtická, hlohovská i čachtická pezinská merica a samozrejme aj ďalšie, pričom medzi nimi boli značné rodiely. Prvý pokus o zjednotenie mier podnikol kráľ Žigmund roku 1405. Vzhľadom na rôzne výnimky a oslabenie centrálnej moci sa však jeho reforma neujala. Roku 1659 sa povinne zaviedli bratislavské miery. Uhorské miestodržiteľstvo prikázalo roku 1779 používať viedenské miery, čo však spôsobilo chaos. Až v druhej polovici 19. storočia sa začala mieram venovať náležitá pozornosť a napokon bolo rozhodnuté zaviesť modernú metrickú sústavu v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Základnou dĺžkovou mierou sa stal jeden meter, so 100 centimetrami. Nahradil dovtedy používanú siahu (1, 89 cm), ktorá sa delila na 6 stôp (31,5 cm) a 72 palcov (2,63 cm) a 144 prstov. Kilometer nahradil uhorskú míľu, ktorá mala 8800 metrov. Plošné miery ako uhorské jutro (1200 štvorcových siah – 4315 m2) alebo katastrálne jutro (1600 štvorcových siah – 5754 m2) sa nahradili hektárom alebo árom. Ešte predtým sa prestala používať bratislavská merica ako jednotka na meranie plochy polí, ktorá mala 600 štvorcových siah alebo 21,51 ára. Plocha lúk sa merala na kosce a vinice na kopáče.

Namiesto holby (0,84 l) sa ako základná objemová jednotka začal užívať liter. Zanikli aj väčšie objemové miery okov, ktorý mal 64 holieb (54 l) alebo sud(180 holieb – 151 l). Zanikla aj dutá miera na obilniny, merica.

Rovnaké zmeny prebehli aj s mierami hmotnosti. Kilogram nahradil ich základnú jednotku funt (560 g), ktorý sa delil na 16 uncí a 32 lótov. Sto funtov tvorilo cent, či centnár, ktorý mal 56 kilogramov. Po tejto zmene sa však staré miery popri metrickej sústave používali takmer polstoročie.

1892 v Sibiu (Rumunsko) sa uskutočnila národná konferencia, na ktorej sa zúčastnili aj slovenskí predstavitelia Miloš Štefanovič, Július Botto a Samo Daxner. Bola tu proklamovaná slovensko-rumunská solidarita a vzájomná pomoc pri obrane národných práv. V nasledujúcom roku sa k proklamácii solidarity pripojili aj Srbi.

1914 Rakúsko-Uhorsko odoslalo srbskej vláde ultimátum, ktoré obsahovalo požiadavky nepriateľné pre suverénny štát. V súvislosti s prehlbujúcou sa politickou krízou a hrozbou vojny bola v oboch častiach monarchie obmedzená sloboda zhromažďovania, verejného prejavu a na tlač bola uvalená cenzúra.

1925 silná búrka spôsobila zrážku vlakov v Pezinku. Zahynuli dvaja cestujúci.

Narodili sa a zomreli

1503 v Budíne sa narodil Anna Jagelovská, najstaršia dcéra uhorského a českého kráľa Vladislava Jagelovského a jeho manželky Anny Sandalskej z Foix. Roku 1515 bola vydatá za Ferdinanda Habsburského, ktorý sa vďaka tomuto sobášu stal kráľom Uhorska a Čiech. Hoci ich sobáš bol uzavretý z dynastických a politických dôvodov bol to veľmi šťastný manželský zväzok. Anna Jagelovská porodilal svojmu mužovi 7 detí. (+ 29. 1. 1547)

1822 v Spišskej Novej Vsi sa narodil Ján Mariáši, vysoký vojenský hodnostár. Vyznamenal sa ako dôstojník honvédov za revolúcie v rokoch 1848 – 1849. Po jej porážke bol odsúdený na smrť, no trest mu zmenili na dlhoročný žalár. Po prepustení žil v Markušovciach. Vrchol vojenskej kariéry dosiahol po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867.  Od roku 1869 bol veliteľom Košického vojenského okruhu. (+ 24. 1. 1905)

1904 v Bohuniciach pri Pukanci sa narodil Samuel Adamčík, herec, dlhoročný člen činohry SND. Zrelý vek a charakteristický zachrípnutý hlas ho predurčili, aby stvárňoval predovšetkým postavy starcov v klasických dramatických dielach. (+ 10. 7. 1984)

1976 v Prešove zomrel gréckokatolícky biskup, spisovateľ a martýr grékokatolíckej cirkvi Vasiľ Hopko. (* 21. 4. 1904)

24. Júl

1308 spišský župan magister Kokoš udelil Teodorikovi z Huncoviec právo usadiť v Spišskej Starej Vsi osadníkov, ktorých oslobodil na 16 rokov od daní, povolil im konanie týždenných trhov a výstavbu kostola.

1475 uhorský kráľ Matej Korvín požiadal bardejovských mešťanov, aby svojím delostrelectvom doplnili kráľovské vojsko organizované na výpravu proti Turkom. Delostrelectvo ako nová palná zbraň sa v Uhorsku začalo používať na sklonku 14. storočia. Pre potreby kráľovského vojska ho až do 16. storočia zabezpečovali kráľovské mestá. Dôvodom bola existencia špecializovaných dielní, kde sa odlievali všetky druhy palných zbraní. Táto povinnosť predstavovala pre mestá mimoriadnu finančnú záťaž. Vzhľadom na to, že na sklonku stredoveku z 23. slobodných kráľovských a banských miest Uhorska 15 ležalo na území Slovenska, kráľovské delostrelectvo zaobstáravali predovšetkým slovenské mestá.   

1623 obyvatelia Žiaru nad Hronom (Tekovského Svätého Kríža) obdržali výsady mestečka od uhorského kráľa Ferdinanda II.

1868 katolícky kňaz, spisovateľ, historik a národovec Jonáš Záborský v 59. čísle Pešťbudínskych vedomostí zhodnotil 20 ročný vývoj od zrušenia feudalizmu a zrovnoprávnenia všetkých obyvateľov Uhorska v roku 1848: “Dvadsať už uplynulo rokov od vymanenia sedliakov a čo vidíme? Aký pokrok sa stal v takom dlhom čase? V každej obci nachádzajú sa dvaja traja boháči, obyčajne skrbci a úžerníci. Ostatné množstvo sa má horšie ako pod panštinou Trie biedu a živorí v nesmiernej chudobe. Kto pod panštinou (t. j. v období poddanstva do roku 1848) mal dobré koníky, teraz honí v jarme dáke biedne kravky, alebo ani toľko nemá. Chalupy letia ľuďom na hlavu, role sú zapustnuté alebo pozastavované, sady divé… Kto videl dávnych poddaných a vidí teraz slobodných občanov, iného rozdielu u mnohých nezbadá ako lenivosť a pijanstvo…“

1903 za spoločného ministra financií Rakúsko-Uhorska bol vymenovaný stupavský rodák Štefan Burián.

1919 Národné zhromaždenie schválilo zákon o založení katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave.

1942 oddiely Rýchlej divízie sa prebili cez obranné postavenia Červenej armády na sever od Rostova (Rusko) a vtrhli do jeho predmestí. Slovenské vojenské jednotky sa významne zaslúžili o ovládnutie strategicky dôležitého mosta a predmostia za riekou Don v neďalekom Batajsku. Dobytie Rostova a prekročenie Donu umožnilo nemeckej armáde rozvinúť útok na Kavkaz a Stalingrad. Júlové operácie v priestore Rostova predstavujú najúspešnejším bojové vystúpenie Slovenskej armády v celom jej ťažení. Veliteľ Rýchlej divízie genrál Jozef Turanec obdržal najvyššie nemecké vojenské vyznamenanie – Rytiersky kríž. 

1956 vláda ČSR nariadila znížiť početný stav ozbrojených síl o 10 000 vojakov.

Narodili sa a zomreli

1576 v Bojniciach sa narodil Stanislav Turzo, uhorský magnát, protiturecký bojovník a krajinský hodnostár. Príslušník spišskej vetvy rodu bol horlivým evanjelikom, i keď na istú dobu konvertoval na katolicizmus. Podporoval evanjelické školstvo a zaslúžil sa o vytvorenie samostatných štruktúr evanjelickej cirkvi na východnom Slovensku organizovaním Spišskej synody roku 1614. V roku 1622 bol zvolený za palatína. Bol posledným evanjelikom v tejto funkcii. (+ 1. 5. 1625)

1791 vo Viedni zomrel geológ, banský a hutný odborník Ignác Born autor prvej vedeckej syntézy o geologickej stavbe Západných Karpát. (* 26. 12. 1742)

1848 v Rozložnej sa narodil Július Botto, advokát, nárdovec, historik.

Július Botto

Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej a od roku 1869 na tomto ústave aj vyučoval. Po ukončení právnického vzdelania bol advokátom v Revúcej. Od roku 1919 istú dobu viedol obnovené revúcke gymnázium. Popri advokátskej práci sa venoval histórii a na sklonku 19. storočia sa zaradil medi najlepších slovenských historikov. V Slovenských pohľadoch uvereňoval rozsiahle štúdie zo slovenských i uhorských dejín. Napísal aj biografie významných Slovákov (Matúš Čák, Janko Francisci, Jonáš Záborský, Michal M. Hodža, Štefan M. Daxner). Za prácu Krátka história Slovákov, vydanú roku 1914,ho uhorské orgány súdne stíhali. Roku 1906 vyšiel prvý zväzok jeho najrozsiahlejšieho diela Slováci – vývin ich národného povedomia, ktoré aj v súčasnoti predstavuje cennú analýzu slovenských dejín 19. storočia. Po prevrate roku 1918 napísal Dejiny Matice slovenskej. Viaceré Bottove práce zostali v rukopise a dopsiaľ neboli vydané. Viaceré Bottove historické práce zostali doposiaľ v rukopise.

1858 v Nitre zomrel nitriansky biskup Imrich Paluďaj, opatrný podporovateľ slovenských národných snáh. (* 31. 10. 1780)

1864 v Sebedíne-Bečove narodil Daniel Bodický, pedagóg, osvetový pracovník. Vypracoval Mluvnicu a pravopis slovenský pre ľudové školy, ktorá vyšla v 13 vydaniach. Bol zakladajúcim členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a predsedom spolku školských inšpektorov. (+ 6. 10. 1932)

1868 na pustatine Vatya v Peštianskej stolici (Maďarsko) zomrel evanjelický kňaz a statkár, autor národných obrán Samuel Hojč, rodák z Brezna. (* 16. 11. 1806)

1903 v Ružomberku sa narodil Vojtech Budínsky (Budaváry) Krička, archeológ, zakladateľská osobnosť slovenskej archeológie, medzinárodne uznávaný odborník na slovenský pravek. Od roku 1942 viedol Šátny archeologický a konzervačný ústav v Bratislave a na Slovenskej univerzite bol profesorom archeológie. (+ 5. 1. 1993)

1904 v Rabčiciach sa narodil Milo Urban, spisovateľ, redaktor, prekladateľ. Veľký literárny talent potvrdil románom Živý bič (1927). Román Hmly na úsvite (1931) získal cenu Slovenskej krajiny. Od roku 1940 pôsobil ako šéfredaktor denníka Gardista, za čo bol po vojne perzekvovaný. Po roku 1957 sa mohol vrátiť k literárnej činnosti, ale jeho diela už nedosiahli predchádzajúcu umeleckú úroveň. (+ 10. 3. 1982)

1905 v Senici zomrel zakladateľ tunajšej slovenskej tlačiarne, publicista a učiteľ Ján Bež. (+ 21. 3. 1842)

1956 v Martine zomrela ochotnícka herečka a režisérka Mária Pietorová. (* 4. 1. 1879)

1979 v Trenčíne zomrel lekár-pediater Alojz Chura. (* 11. 6. 1899)

25. Júl

1683 povstalecké vojská pod velením Imricha Tököliho obkľúčili Bratislavu a začali ju ostreľovať delami. Mesto sa mu poddalo, ale hrad však zostal v rukách cisárskych vojsk. O dva dni tököliovci z obáv pred príchodom cisárskej armády Bratislavu vyprázdnili. 

1729 uhorský kráľ Karol III. zakázal židom usadiť sa v stredoslovenských banských mestách. Zákaz platil na vzdialenosť 7 míľ (50 km). Rovnaké nariadenie vydal už jeho otec Leopold I. na sklonku 17. storočia. Až František Jozef roku1861 všetky obmedzenia pre židov zrušil.

1848 rakúska armáda, ktorej velil maršal Jozef Václav Radecký, porazila vojská sardínskeho kráľa Karola Alberta a talianskych dobrovoľníkov v bitke pri Custozze. O dva dni uzavreli bojujúce strany prímerie.

1892 bola do užívania odovzdaná železničná trať Poprad – Studený potok –Kežmarok.

1905 katolícky kňaz a vynálezca pôsobiaci v USA Jozef Murgaš predviedol úspešný pokus bezdrôtového telegrafovania. Z mestečka Scranton bol pomocou elektromagnetického signálu odoslaný telegram s textom „Chváľte Boha, od ktorého všetko požehnanie pochádza“. Na Murgašovej stanici v 19 míľ vzdialenom mestečku Wilkes Barre bol telegram prijatý v prítomnosti zástupcov popredných amerických telegrafických firiem.  

1918 Francúzska vláda vemenovala generáala Maruca Janina za veliteľa česko-slovenských légií v Rusku.

Česko-slovenské légie v Rusku

Už na počiatku vojny vznikla v Rusku Česká družina, zložená prevažne z ruských občanov českého pôvodu a doplnená niekoľkými Slovákmi. Postupne sa rozšírila na strelecký pluk a v apríli 1916 na brigádu. Do jej radov sa príjmali aj zajatí Slováci a Česi, ale len keď požiadali o udelenie ruského občianstva. V marci 1917 dosiahol Milan Rastislav Štefánik povolenie od Dočasnej vlády, na vybudovanie samostatných česko-slovenských jednotiek v Rusku. Prehlbujúci sa chaos v Rusku a a zlé pomery v zajateckých táboroch zvýšili príliv dobrovoľníkov. V lete 1917 sa vyznamenali v bitke pri Zborove. (3. 7.) Do októbra 1917 sa vytvoril Amádny zbor s dvoma divíziami, dvoma delostreleckými plukmi a jednou záložnou brigádou v sile asi 60 tisíc mužov. Slovákov bolo takmer 6 tisíc a vytvorili samostatný Tatranský pluk.  Revolúcia skomplikovala postavenie česko-slovenských légií. Vo februári 1918 sa prehlásili za časť francúzskej armády a s boľševikmi uzavreli dohodu o voľnom odchode cez Sibír na frontu do Francúzska. Incident na stanici v Čeljabinsku (14. 5. 1918) zmenil situáciu. V priebehu niekoľkých týždňov sa legionári zmocnili celej transibírskej magistrály v dlžke 8 000 kilometrov. V júli 1918 dobyli aj hlavné mesto Sibíre Jekaterinburg, kde krátko predtým bola boľševikmi vyvraždená celá cárska rodina. V auguste vytlačili zvyšky boľševických oddielov od Volgy a zmocnili sa Samary a Kazane, kde im do rúk padol aj ruský zlatý poklad. Obyvateľstvo vítalo česko-slovenských legionárov ako osloboditeľov. Úlohou generála Maurica Janina bolo koordinovať spojenecký výsadok v Archangeľsku s generálnym útokom č.-s. légií na Moskvu. Víťazné boje č.- s. vojska v Rusku spôsobili svetovú senzáciu. Keďže naše vojská podliehali politickému vedeniu ČSNR, jej medzinárodná prestíž vzrástla. V priebehu augusta a septembra bola uznaná všetkými členmi Dohody za predstaviteľku slovenského a českého národa (- 28. 9. 1918). Víťazný postup légií však netrval dlho. Rozpory v tábore Dohody ohľadom vojenskej intervencie, ale aj nezhody medzi Štefánikom a Masarykom, ktorý naliehal na ich stiahnutie a aj vyčerpanosť vojska bojujúceho na obrovskom priestore, viedli v septembri 1919 k uzavretiu prímeria s boľševimi. Légie sa začali postupne sťahovať od Volgy a smerovali cez Sibír k Vladivostoku. Poslední legionári sa vrátili do vlasti až na sklonku roku 1920. 

1920 v Martine sa uskutočnilo prvé cvičenie slovenských robotníckych telocvičných jednôt.

1939 nariadením slovenskej vlády bol obmedzený počet židovských lekárov na 4 %, aby zodpovedal podielu Židov na obyvateľstve krajiny. Zo 650 židovských lekárov mohlo ďalej vykonávať lekársku prax už len 52. 

1944 Ministerstvo vnútra SR vydalo zákaz počúvania „nepriateľského“ zahraničného rozhlasového vysielania. Zákaz sa vzťahoval na všetky úradné a verejné miestnosti a jeho nedodržanie sa malo stíhať pokutou.

1951 Štátny súd v Bratislave vyniesol rozsudky nad šiestimi rehoľnými sestrami rádu sv. Vincenta (vincentkami). Žalovali ich z trestných činov velezrady a aj vojenskej zrady. Boli odsúdené na 3 – 8 rokov odnatia slobody.

Narodili sa a zomreli

1564 vo Viedni zomrel rakúsky arcivojvoda, uhorský a český kráľ, rímsko-nemecký cisár Ferdinand I. Habsburský, zakladateľ habsurského súštátia v strednej Európe. (* 10. 3. 1503

1822 v Hybiach sa narodil Jakub Grajchman, básnik a dramatik, podporovateľ štúrovského hnutia. (+ 9. 6. 1897)

1875 v Pribyline sa narodil Ján Lajčiak, evanjelický kňaz a filológ. Po ukončení teologických štúdií študoval na univerzite v Lipsku aj orientálnu filológiu. Ovládal 7 orientálnych jazykov a z hebrejčiny prekladal biblické Žalmy. Jeho dielo Slovensko a kultúra, ktoré vyšlo až po autorovej smrti je majstrovskou analýzou slovenskej kultúry. (+ 28. 10. 1918)

1914 v Banskej Štiavnici sa narodil Vladimír Bahna, režisér dokumentárnych a hraných filmov. Medzi jeho dielami vynikajú najmä celovečerné snimky Zemianska česť, Posledná bosorka a Skrytý prameň. (+ 19. 10. 1977)

1914 v Čachticiach sa narodil Rudolf Strechaj, tlačiar a politik. Jeho kariéra sa začala v povstaleckej SNR, kde pôsobil ako reprezentant komunistov. Po odstránení tzv. buržoáznych nacionalistov začiatkom päťdesiatych rokov sa stal jednou z najvplyvnejších politických osobností. Slovenska. Od roku 1953 bol predsedom Zboru povereníkov a od roku 1960 predsedom SNR. (+ 28. 7.  1962)

1951 v Londýne zomrel historik, publicista a politológ Robert William Seton Watson (pseud. Scotus Viator), ktorý informoval európsku verejnosť o útlaku Slovákov v Uhorsku. (* 20. 8. 1879)

26. Júl

1828 v Bratislave na petržalskej strane Dunaja otvorili drevené letné divadlo.

1862 predstavenstvo mestečka Liptovský Mikuláš poslalo prípravnému výboru Matice slovenskej list, v ktorom žiadalo, ”aby Slovenská Matica v Liptovskom Sv. Mikuláši ubytovaná bola. Mesto pre spolok Matičný dáva hospodu z troch izieb pozostávajúcu na dva roky zdarma, ba čo viac, po dvoch rokoch mesto hotové bude vystaviť i zvláštnu, spolku primeranú miestnosť a príležitosť.”

1866 medzi Rakúskom a Pruskom bol v Mikulove uzavretý predbežný mier, ktorý skončil ich vzájomný vojnový konflikt, trvajúci od 17. Júna. Mierom Rakúsko uznalo rozpustenie nemeckého spolku, František Jozef sa zriekol svojich práv v Šlezvicku Holštajnsku v prospech Pruska a monarchia musela zaplatiť 20 miliónov zlatých ako vojnovú reparáciu. Na krátkej, ale krvavej vojne nesprávne nazývanej aj ako boj “Nemcov s Nemcami,” sa v uniformách rakúskej armády zúčastnilo veľa regrútov zo Slovenska a mnohí obetovali za cisára a vlasť aj svoj život. Mimoraidne straty utrpel nitriansky Vilhelmov pluk, ktorého mužstvo tvorili poväčšine Slováci. V bojoch zahynula štvrtina pluku: 11 dôstojníkov a 281 vojakov.

1914 v Piešťanoch sa skončil dvojdňový aviatický míting, najväčšie podujatie svojho druhu v Uhorsku. Najdlhší let trval 80 minút a najvyššia dosiahnutá výška bola 2 200 metrov.

1928 vo Vysokých Tatrách vypukol rozsiahly lesný požiar.

1939 Slovenský snem prijal zákon o novom územno-správnom členení Slovenska. Územie štátu bolo rozdelená na 6 veľžúp – Bratislavskú, Nitriansku, Trenčiansku, Pohronskú, Tatranskú a Šarišsko-zemplínsku. 

1939 Slovenská národná banka dala do obehu prvú slovenskú mincu v hodnote 5 korún. Bola zo striebra a na reverze niesla zobrazenie Andreja Hlinku.

1944 ukrajinský štáb partizánskeho hnutia so sídlom v Kyjeve vysadil pri Liptovskej Osade jedenásť parašutistov, ktorým velil Peter Alexejevič Veličko. Bol to prvý výsadok organizátorov partizánskeho hnutia na Slovensku.

Partizáni na Slovensku

V priebehu augusta 1944 počet partizánov rýchlo narastal. K ruským parašutistom sa pridali vojnoví zajatci, zbehovia, alibisti, dobrodruhovia, ale aj úprimní vlastenci, strhnutí zmesou komunistickej, slovanskej a protinemeckej propagandy šírenou sovietskymi komisármi. Slovenská armáda zásobovala partizánske oddiely zbraňami, takže tu našli ideálne podmienky. Nerozmyslené partizánske akcie viedli k nemeckému zásahu. Po vypuknutí SNP (29. 8. 1944) počet partizánov ešte vzrástol asi na 7-tisíc, z nich len polovica mala bojovú hodnotu. Väčšina partizánskych jednotiek neviedla obvyklý partizánsky boj, lebo operovala na povstaleckom území. Velitelia a komisári jednotlivých oddielov podliehali svojmu veliteľstvu v Kyjeve a preto bolo ťažké koordinovať ich boj s povstaleckými silami. Po potlačení SNP sa na začiatku novembra 1944 počet partizánov zvýšil, keď časti slovenskej armády ustúpili do hôr, zároveň sa zmenil aj spôsob boja. Na začiatku roku 1945 sa v slovenských horách a podhorských osadách skrývalo asi 13-tisíc partizánov. Ich akcie však nedokázali spôsobiť nemeckej brannej moci väčšie ťažkosti. Napriek tomu, že od skončenia vojny sa ich činnosť vykreľovala iba pozitívne, činnosť viacerých partizánskych skupín patrí k najtemnejším javom našej novodobej histórie. Na povstaleckom území rekvirovali motorové vozidlá, privlastňovali si zbrane dovážané zo ZSSR a dostávali sa do sporov s vojenským velením povstaleckých síl. Niektoré oddiely vedené predovšetkým sovietskymi veliteľmi pozostávajúce z deklasovaných živlov sa dopustili hromadných vrážd a neslýchaných krutostí, o ktorých sa dlho mlčalo.

1948 na zasadaní predsedníctva ÚV KSČ v Prahe bolo prijaté uznesenie o podriadení KSS pražskému centru. KSS sa stala organickou súčiastkou KSČ a prestala jestvovať ako samostatný subjekt. ÚV KSS bolo podriadenou zložkou ÚV KSČ. Stranícka organizácia na Slovensku si mohla ponechať názov Komunistická strana Slovenska.

1951 osobitná vládna komisia vydala nariadenie o prechode 77 500 administratívnych pracovníkov do výroby. Na jeho základe boli úradníci, technici a hospodárski pracovníci preraďovaní na manuálnu prácu. Uvoľnené miesta z časti zaujali niekdajší robotníci preškolení v rámci rýchlokurzov na administratívnu a úradnícku činnosť.

Narodili sa a zomreli

1678 vo Viedni sa narodil Jozef I. Habsburský, najstarší syn cisára Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry. Trón zaujal po otcovej smrti v máji 1705. Patril k najschopnejším panovníkom v habsburskom rode. Bol energický, prezieravý moderný a na rozdiel od svojich predchodcov aj nekonvenčný – mal niekoľko mileniek. Jeho osobným heslom bolo Amore et timore (Láskou a bázňou). Vládol však len krátko. Šesťročné panovanie Jozefa I. poznačil celeoeurópsky konflikt o španielske dedičstvo a v Uhorsku posledná kurucká vojna pod vedením Františka II. Rákociho. (+ 17. 4. 1711)

1890 v Brezovej pod Bradlom sa narodil Ján Závodný, priekopník slovenskej kinematografie. V roku 1908 odišiel do USA, kde roku 1920 založil spoločnosť Tatra Film Corporation, s ktorou o rok neskôr nakrútil na Slovensku film Jánošík. (+ 18. 2. 1980)

1904 v Senici sa narodil Ivan Horváth, právnik, politik, publicista a spisovateľ.

Ivan Horváth

Študoval právo v Bratislave a diplomaciu na Slobodnej škole politických vied v Paríži. Roku 1928 získal titul doktor práv. Potom pracoval v advokátskych kanceláriách Ivana Dérera a Júliusa Markoviča v Bratislave a Novom Meste nad Váhom aj preto vstúpil do Sociálno-demokratickej strany Československa. So sociálne orientovanou literárnou a publicistickou činnosťou sa predstavil už v 20. rokoch 20. storočia. Vrcholom jeho predvojnovej tvorby bola zbierka noviel Vízum do Európy (1930). Začiatkom roku 1944 ho kooptovali do štruktúr budúcej SNR. V septembri 1944 prestúpil do KSS a po vojne sa začala jeho politická kariéra. V máji 1945 sa stal povereníkom pre sociálnu starostlivosť a zakrátko aj podpredsedom SNR. Literárnej a publicistickej činnosti sa venoval aj naďalej, od januára 1946 bol šéfredaktorom Kultúrneho života. Dva roky strávil vo funkcii čs. veľvyslanca v Budapešti, ale roku 1950 ho zaktli a obvinili zvelezrady. Počas dlhej vyšetrovacej väzby ho nútili chodiť bez prestávky aj 24 hodín za deň. Do cely Ruzynskej väznice ho posadili s niekdajším politickým protivníkom ministrom vnútra SR Alexandrom Machom, ale spoločné utrpenie ich zblížilo. V roku 1954 ho v procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami odsúdili na 22 rokov väzenia. Roku 1959 bol prepustený, ale rehabilitácie roku 1963 sa už nedožil. 

1914 v Pukanci zomrel botanik a učiteľ Samuel Kupčok. (* 21. 4. 1850)

1995 v Ríme zomrel katolícky kňaz a básnik Gorazd Zvonický. (* 29. 6. 1913)

27. Júl

1576 Turci prepadli obec Žibritov a úplne ju vypálili. Časť obyvateľov zabili a zvyšok odvliekli do otroctva.

1728 francúzsky filozof Charles Montesquieu prišiel do Bratislavy, aby sa zúčastnil na snemových rokovaniach a urobil si predstavu o „uhorskej slobode“. Neskôr navštívil aj stredoslovenské banské mestá.

1762 vyšlo nariadenie kráľovnej Márie Terézie, sprísňujúce tresty tým, ktorí chceli bez povolenia emigrovať do cudziny. Pri prvom pokuse boli odsúdení na 5 rokov, pri druhom na desať rokov, a ak boli po tretí raz prichytení pri pokuse o emigráciu, mali byť odsúdení na smrť.

1896 uhorský kráľ František Jozef podpísal zákon č. 25 o výkupe želiarov a zmluvných poddaných spod robotných povinností. Suma za výkup však predstavovala až 20-násobok ročnej hodnoty ich roboty, čo väčšina príslušníkov tejto sociálnej vrstvy aj tak nemohla splatiť. Preto sa systém polofeudálnych vzťahov vo forme bezplatnej roboty na majetkoch veľkostatkára na mnohých miestach Slovenska udržal až do zániku Rakúsko-Uhorska.

1936 na železničnej strati Červená Skala – Margecany sa začala pravidelná premávka. Trať merala 93 kilometrov a prechádzala náročným horským terénom Horehronia a Hnileckej doliny. S maximálnou nadmorskou výškou 957 metrov nad morskou hladinou sa stala najvyššie položenou rýchlikovou traťou v ČSR. Výstavbu sprevádzali ostré sociálne zrážky, ale aj tragické havárie, pri ktorých prišlo o život 6 robotníkov.

1965 sa podarilo zahatať pretrhnuté hrádze na Dunaji neďaleko Čičova a Patiniec.

Koniec najväčšej dunajskej povodne

Od 17. júna 1966 sa cez dva vyše 200-metrové otvory na Žitný ostrov a Podunajskú nížinu valilo 1 500 kubíkov vody za sekundu. V priebehu niekoľkých dní bolo zaplavené územie s rozlohou 720 štvorcových kilometrov. Pod vodou sa ocitlo 46 obcí a mestá Komárno, Kolárovo, Dunajská Streda, 60-tisíc obyvateľov muselo byť evakuovaných. Záplavy úplne zničili takmer 4 000 domov a vyše 6 000 poškodili. Bez strechy nad hlavou zostalo 25-tisíc ľudí. Celkové škody prekročili tri miliardy korún. Bola to najväčšia povodeň na Slovensku v 20. storočí.

Narodili sa a zomreli

1775 v Bratislave sa narodila Terézia Brunšviková, grófka, organizátorka a zakladateľka detských opatrovní. Roku 1828 otvorila v Budíne prvú detskú opatrovňu v monarchii o rok neskôr aj v Banskej Bystrici. Bola propagátorkou ženského hnutia, zakladala ženské spolky a jej zásluhou vznikla aj prvá dievčenská priemyselná škola v Uhorsku. Často sa zdržiavala na majetkoch na západnom Slovensku, v Bielom Kostole a dolnej Krupej. Bola priateľkou Ludwiga van Beethovena, ktorý jej roku 1809 venoval sonátu Fis dur op. 78 pre klavír. (+ 17. 9. 1861)

1787 vo Zvolene sa narodil Samuel Rožnay, evanjelický učiteľ a kňaz, básnik a prekladateľ. (+ 14. 11. 1815)

1813 v Olomouci (Česko) zomrel skalický tlačiar Jozef Antonín Škarnicel. (* 17. 3. 1729)

1851 v Uhrovci zomrel učiteľ Samuel Štúr, otec národných dejateľov Ľudovíta a Karola Štúra. (* 16. 3. 1789)

1911 v Šúrovciach sa narodil Aurel Hudcovič, lekár, gynekológ-pôrodník, profesor Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Napísal množstvo odborných štúdií a vysokoškolských učebníc. Bol medzinárodne uznávaným expertom vo svojom odbore. (+ 31. 10. 1981)

1919 v Spišskom Podhradí-Spišskej Kapitule zomrel katolícky kňaz a vlastivedný pracovník Štefan Mišík. (* 1. 12. 1843)

1933 v Bratislave sa narodil literárny historik, teoretik a translatológ Anton Popovič. Patril medzi najvýznamnejších svetových translatológov. Založil Nitriansku translatologickú školu a snažil sa osamostatniť translatológiu ako samostatnú disciplínu, ktorá v jeho dobe stále platila za súčasť filológie.        (+ 24. 6. 1984)

1990 v Bratislave zomrel záhradnícky a sadovnícky odborník a krasokorčuliar Emil Skákala. (* 6. 8. 1922)

1995 v Bratislave zomrel hobojista a hudobný pedagóg Rudolf Novák. (* 24. 6. 1926)

1995 v Düsseldorfe (Nemecko) zomrel hokejový brankár Vladimír Dzurilla, najlepší hokejista Slovenska 20. storočia. (* 2. 8. 1942)

28. Júl

1347 uhorský kráľ Ľudovít I. na žiadosť komesa Hanuša, košického mešťana, udelil mestu Košice právo v oktáve sviatku svätého Michala konať výročný trh. Druhou listinou udelil na žiadosť spomenutého Hanuša právo konať výročný trh aj v lehote piatich dní okolo sviatku Najsvätejšej Trojice.

1566 Ján Žigmund Zápoľský, vládca Sedmohradska, užívajúci titul uhorského kráľa, posilnený tureckými oddielmi, začal z Košíc pochod na západ, aby obsadil časť Slovenska, ktorá bola pod kontrolou Habsburgovcov. Po smrti jeho hlavného spojenca tureckého sultána Sulejmana I. sa v septembri 1566 Zápoľského ofenzíva predčasne skončila.

1672 na vŕšku Hrajkyv blízkosti Turej Lúky bolo obesili 12 účastníkov vzbury, pri ktorej boli zabití niekoľkí členovia sprievodu veľkovaradínskeho biskupa Juraja Báršoňa.

1742 berlínskym mierom sa skončila prvá sliezska vojna, ktorá bola súčasťou zápasu o habsburské dedičstvo. Rakúsko sa muselo zriecť väčšej časti Sliezska v prospech Pruska. Obyvatelia, najmä katolíci a tí ktorí hovorili slovanským jazykom a nechceli zostať pod zvrchovanosťou pruského kráľa, sa zo Sliezska vysťahovali na územie habsburskej monarchie. Mnohí sa usadili aj na Slovensku.

1849 uhorský parlament zasadajúci v Segedíne prijal národnostný zákon, ktorý zaručoval jazykové práva nemaďarským národom v nižších úradoch, na súdoch a na školách. Parlament prijal aj zákon o emancipácii Židov.

1849 po demisii grófa Františka Stadiona bol za ministra vnútra vo vláde Felixa Schwarzenberga vymenovaný právnik a dovtedajší minister spravodlivosti Alexander Bach. Stal sa symbolom nasledujúcej 10 rokov trvajúcej éry neoabsolutizmu, nazývanej aj Bachov absolutizmus.

1907 slovenskí vysťahovalci, pôvodom zväčša z Oravy, položili vo Fort William (dnes Thunder Bay, Kanada) položili základný kameň katolíckeho kostola.

1914 Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku. Týmto aktom sa začala 1. svetová vojna.

Vypuknutie 1. svetovej vojny

Na Rakúsko-uhorské vypovedanie vojny reagoval ruský cár Mikuláš II. nariadením o mobilizácii. Nemecko dalo Rusku ultimátum a po jeho odmietnutí v Petrohrade 1. augusta 1914 vypovedalo Rusku vojnu. Európska dráma vrcholila v prvom augustovom týždni: 3. augusta vyhlásil nemecký cisár Wilhelm II. vojnu aj ruskému spojencovi – Francúzsku. Hneď nato vtrhli nemecké armády do Belgicka, aby zo severu zaútočili na francúzske územie. Porušenie belgickej neutrality bolo zámienkou pre Veľkú Britániu na vyhlásenie vojny Nemecku. Do rozrastajúceho sa konfliktu sa v prvej fáze zamiešala Osmanská ríša ako spojenec ústredných mocností – Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Na ďalekom východe zas Japonsko vypovedalo vojnu Nemecku. Kráľovstvo Čierna Hora napriek svojej miniatúrnej veľkosti sa postavilo na stranu Srbska a vypovedalo vojnu Rakúsko-Uhorsku. Do spoločnej Rakúsko-uhorskej armády i honvedskych jednotiek bez veľkého nadšenia ale disciplinovane a v dôverov v rýchle víťazstvo narukovali aj Slováci. Vo viacerých mestách na Slovensku sa konali demonštrácie, na ktorých nechýbali transparenty s nápismi “éljen a háború” (nech žije vojna). Štátny aparát Uhorska sa pripravoval internovať popredných slovenských národovcov a zaviedol ostrý kurz proti nemaďarským národom. Už prvý mesiac bojov naznačil, že optimistické očakávania o niekoľkotýždňovej vojne sa nesplnia. Nemecko síce zastavilo ruský postup do Východného Pruska, ale do podrobnosti naplánovaná operácia nemeckého generálneho štábu, ktorej cieľom bolo zničenie francúzskych armád, začiatkom septembra zlyhala. Prvá moderná vojna v dejinách ľudstva pokračovala s narastajúcou intenzitou i počtom ľuských obetí až do novembra 1918.

1920 konferencia veľvyslancov zasadajúca v belgickom meste Spa definitívne stanovila hranice medzi Poľskom a Československom. Poľsko-slovenská hranica bola skorigovaná na severnej Orave a na Spiši v prospech Poľska. Poliaci pôvodne žiadali takmer polovicu Oravskej a Spišskej župy, ale napokon svoje požiadavky zredukovali. Slovensku bolo odňaté územie severnej Oravy a Spiša s rozlohou takmer 500 štvorcových kilometrov. V 25 zabratých obciach žilo 24 000 obyvateľov. Poľsko sa ani so značnou zmenou hraníc neuspokojilo a roku 1938 sa opäť domáhalo rozšíriť svoje územie na úkor Slovenska.

1922 z iniciatívy preláta Eugena Filkorna vzniklo v Bratislave Kolégium sv. Svorada. Tzv. Svoradov sa stal významným strediskom slovenských katolíckych vysokoškolákov.

1940 v Salzburgu sa uskutočnili rokovania medzi nemeckým kancelárom Adolfom Hitlerom a predstaviteľmi slovenského štátu na čele s prezidentom Jozef Tisom. Z nemeckej strany bol presadený celý rad požiadaviek, ktoré posilnili postavenie radikálov na čele s ministerským predsedom Vojtechom Tukom. Hitler si Salzburským diktátomvynútil personálne zmeny v slovenskej vláde. Z funkcie ministra zahraničia musel byť odvolaný Ferdinand Ďurčanský a rezort prešiel do kompetencie V. Tuku. A. Mach sa stal ministrom vnútra a Jozef Kirschbaum bol odvolaný z funkcie generálneho tajomníka HSĽS. Slovenská strana musela prijať do kľúčových rezortov aj nemeckých poradcov, tzv. beráterov, ktorých úlohou bolo vplývať na hospodársky a politický vývoj Slovenska v súlade s nemeckými predstavami.

1976 v Bratislave havarovalo dopravné lietadlo Il 18, ktoré letelo z Prahy. Pri pokuse o núdzové pristánie zrútilo do jazera Zlaté piesky. Zahynulo 70 cestujúcich a 6 členov posádky. Z potopeného trupu lietadla sa podarilo vytiahnuť iba troch zranených pasažierov.

Narodili sa a zomreli

1697 v Uhrovci zomrel spisovateľ a evanjelický kazateľ Tobiáš Masník. Okrem niekoľkých literárnych diel vydal roku 1696 v Levoči prvú príručku správneho písania pre Slovákov: Správa písma slovenského-jak se má dobře písati, čísti a tisknauti. (* 28. 10. 1640)

1724 v Polkowiciach (Poľsko) sa narodil Cyprián Jasgie, kamadulský mních, prírodovedec a botanik. Od roku 1756 pôsobil v Červenom Kláštore. Zanechal po sebe cenný herbár – zbierku liečivých bylín z oblasti Tatier a Pienin. Podľa nepotvrdených správ roku 1768 preletel z vrchu Tri Koruny v Pieninách až do Tatier na vlastnoručne zostrojenom lietacom stroji. (+ 16. 4. 1776)

1748 vo Veličnej sa narodil Matej Šulek, evanjelický kňaz, historik, básnik. (+ 27. 6. 1815)

1855 v Jelšave zomrel Samuel Ferjenčík, publicista, meteorológ a ovocinár. (* 4. 12. 1793)

1878 vo Zvolene sa narodil Ľudovít Medvecký, právnik a politik. Už ako vysokoškolák sa zapojil do národného hnutia, snažil sa o aktivizáciu SNS. Stal sa spolupracovníkom časopisu Hlas, ktorý bol opozičnou tribúnou proti konzervatívnemu Martinu a propagátoromčesko-slovenskej vzájomnosti. Pôsobil ako advokát vo Zvolene, kde vydával Zvolenské noviny a v politických procesoch právne zastupoval mnohých slovenských národovcov. Po vzniku ČSR zostal prívržencom pražského centralizmu, za čo bol odmeňovaný vysokými funkciami a materiálnymi výhodami. (+ 26. 3. 1954)

1883 v Pivnici (Srbsko) sa narodil Samuel Činčuriak, roľník, spisovateľ, misijný pracovník. (+ 14. 11. 1952)

1918 v Lišove sa narodil Ján Madlen, lesnícky odborník, profesor na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Bol priekopníkom lesníckej muzeológie, zakladateľom a riaditeľom Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene. (+ 17. 4. 1981)

1951 v Bratislave zomrel keramikár Ferdiš Kostka, ktorý ako prvý slovenský výtvarník získal titul národný umelec. (* 11. 10. 1878)

1962 v Bratislave zomrel predseda SNR Rudolf Strechaj. (* 25. 7. 1914)

1962 v Bratislave zomrel evanjelický kňaz, stredoškolský profesor a prekladateľ Biblie Jozef Roháček. Prvé vydanie Roháčkovej Svätej Biblie vyšlo v roku 1936. (* 5. 2. 1877)

1978 v Sušiciach (Česko) pri autonehode zomrel historik umenia Václav Mencl, autor základných diel o stredovekej architektúre Slovenska. (* 16. 1. 1905)

29. Júl

1593 sa začala pätnásťročná vojna, najdlhší vojenský konflikt medzi Habsburgovcami a Turkami na prelome 16. a 17. storočia. Počas jej trvania obyvateľstvo Slovenska trpelo pustošivými turecko-tatárskymi nájazdami, ale veľa príkoria mu spôsobili aj prechmaty cisárskeho vojska. Ukončil ju mier podpísaný v ústí rieky Žitavy. (11. 11. 1606)

1848 sedmohradský snem napriek odporu rumunského a nemeckého obyvateľstva odhlasoval úniu s Uhorskom.

1878 rakúsko-uhorské vojenské jednotky vstúpili do Bosny a Hercegoviny, ktorá bola súčasťou Osmanskej ríše.

Okupácia Bosny a Hercegoviny

Na obsadenie osmanskej provincie Bosny a Hercegoviny dostala Rakúska-uhorská monarchia mandát od predstaviteľov európskych mocností na Berlínskom mierovom kongrese. Generálny štáb v snahe zabezpečiť si sympatie domáceho obyvateľstva povolal na vojenskú akciu predovšetkým slovanské obyvateľstvo monarchie a na čelo vojsk postavil srbsko-chorvátskych generálov Filipoviča a Jovanoviča. Tí vydali k národom Bosny a Hercegoviny proklamáciu, v ktorej uviedli, že vojská rakúskeho cisára a uhorského kráľa prichádzajú s cieľom ukončiť násilnosti a nepokoje. 

Moslimské obyvateľstvo vedené fanatickým Hadži Lojom, podporované časťami tureckej armády, sa postavilo na zúfalý odpor. Boje trvali až do októbra a na strane monarchie si vyžiadali takmer 10 000 obetí. medzi nimi veľa Slovákov. Operácii v Bosne sa zúčastnil aj Svetozár Hurban Vajanský. Po pacifikovaní odporu dostala Bosna a Hercegovina štatút okupovanej provinice, ale až do roku 1908 formálne zostala pod zvrchovanosťou tureckého sultána.

1893 uhorskí žandári zakročili proti slovenským národovcom, keď chceli položiť veniec na rodný dom Jána Kollára v Mošovciach pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia.

1897 bola dokončená zubačka zo Štrby na Štrbské Pleso.

1913 v Žiline bola definitívne založená Slovenská ľudová strana. Predsedom výkonného výboru sa stal Andrej Hlinka, podpredsedom František Skyčák, tajomníkom Ferdinand Juriga, pokladníkom Florián Tománek a zapisovateľom Ignác Grebáč-Orlov. Založením SĽS sa definitívne osamostatnil katolícky ľudový prúd v slovenskej spoločnosti, ktorý doposiaľ vykázal najväčšie volebné úspechy. Ako hlavný cieľ si strana vytýčila zlepšenie národného postavenia Slovákov a riešenie pálčivých sociálnych problémov v duchu pápežských encyklík a sociálnej náuky katolíckej cirkvi. Oficiálnym tlačovým orgánom strany sa stali Slovenské ľudové noviny.

1929 pred Krajským súdom v Bratislave sa začalo hlavné pojednávanie v procese s Vojtechom Tukom, Alexandrom Machom a Antonom Sznackým. Všetci traja boli obvinení z protištátnej činnosti, Tuka aj zo špionáže. Súd trval do 5. 10. 1929 a skončil sa odsúdením Tuku na 15 a Sznackého na 5 rokov. Macha súd oslobodil. Bol to najväčší politický proces medzivojnovej ČSR, ktorého cieľom bolo diskreditovať autonómne hnutie a zastrašiť jeho prívržencov.

1933 tlač uverejnila článok člena SNR a poprevratového župana Ľudovíta Bazovského Poznámky k revízii mierových zmlúv. Bazovský obvinil čs. režim, že úmyselne hatil rozvoj Slovenska, a žiadal, aby české krajiny nahradili Slovensku škody, ktoré tu za 14 rokov spôsobili. Bazovský pripúšťal aj možnosť revízie Trianonskej zmluvy, ale pri zachovaní slovenskej integrity. Autora článku trestne stíhali.

1944 minister vnútra SR Alexander Mach oznámil totálne nasadenie krajiny v oblasti vojenského priemyslu. Zástupcov tlače informoval, že vláda plánuje využiť všetky dostupné pracovné sily mužov i žien na zvýšenie vojnovej produkcie.

1968 v Čiernej nad Tisou sa začali rozhovory medzi čs. predstaviteľmi a vedením Sovietskeho zväzu na čele s generálnym tajomníkom KSSZ Leonidom Iljičom Brežnevom.  Čs. delegáciu viedol prvý tajomník KSČ Alexander Dubček a prezident Ludvík Svoboda. Výsledkom trojdňových jednaní bola dohoda o ďalšom stretnutí v Bratislave.

Narodili sa a zomreli

1095 v Nitre zomrel uhorský kráľ Ladislav I., neskôr vyhlásený za svätého. Vládol od roku 1077 a stal sa stelesnením panovníckych a rytierskych cností. Jeho pozostatky boli uložené vo Veľkom Varadíne (Oradea, Rumunsko). V Uhorsku dlho smútili za svojim obľúbeným panovníkom. Až tri roky sa nosil tmavý odev, nehralo sa na hudobných nástrojoch a netancovalo sa. Všetci dospelí muži sa na znak smútku po celé tri roky neholili. (*okolo 1045 v Poľsku)

1793 sa v Mošovciach narodil Ján Kollár, evanjelický farár, básnik, významná postava národného hnutia. (+ 24. 1. 1852)

Ján Kollár

Pochádzal z remeselníckej rodiny. Študoval na nižšom gymnáziu v Kremnici, evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle. Veršovaným eposom Slávy dcéra (1824) vzbudil u slovanských národov žijúcich v habsburskej monarchii pocit spolupatričnosti a národnej hrdosti. Bol autorom myšlienky slovanskej vzájomnosti. V rokoch 1819 – 1848 pôsobil ako evanjelický kaplán a farár v Pešti a roku 1834 bol zvolený za seniora Peštianskej stolice. Podieľal na organizovaní národného života, bol spoluzakladateľom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. S pomocou spolupracovníkov vydal dvojzväzkové dielo Národnie spievanky (1833 – 1835), ktorým priblížil skutočnú reč slovenského ľudu a jeho poéziu vzdelaným vrstvám. Ako stúpenec československého kmeňa presdzoval používanie poslovenčenej češtiny vo funkcii písomného jazyka Slovákov. Odsúdil uzákonenie spisovnej slovenčiny Ľudovítom Štúrom a názorovo sa rozišiel s mladou generáciou slovenských národovcov. Od roku 1849 pôsobil ako dôverník (poradca) Schwarzenbergovej vlády v slovenskej otázke. Bol vymenovaný za profesorom slovanskej archeológie na Viedenskej univerzite. Zasadil sa za používanie staroslovenčiny (poslovenčenej češtiny) na Slovensku i v Slovenských novinách, vydávaných vo Viedni.

1842 v Budíne zomrel katolícky kňaz, titulárny biskup a rektor univerzity v Pešti Ján Derčík. (* 16. 5. 1785)

1904 v Martine sa narodil Ivan Pietor, politik, spoluzakladateľ Demokratickej strany. Bol účastníkom SNP. Po vojne vykonával funkciu ministra obchodu a dopravy. Po februári 1948 podal demisiu a odišiel z politického života a pracoval ako robotník, neskôr ako podnikový právnik. Amatérky maľoval. (+ 5. 8. 1977)

1911 v Banskej Bystrici sa narodil Ján Cikker, hudobný skladateľ a pedagóg.

Ján Cikker

Základy hudobného vzdelania získal u svojej matky, ktorá bola učiteľkou hudby. Na štátnom konzervatóriu v Prahe študoval dirigovanie, hru na organe a u Víteslava Nováka aj kompozíciu. Súbežne navštevoval prednášky hudobnej vedy na Karlovej univerzite. Štúdium zavŕšil na Viedenskej hudobnej akadémii. Po teoretickej stránke bol vynikajúco pripravený. Od roku 1938 bol profesorom hudobnej teórie na konzervatóriu v Bratislave. Po skončení vojny bol aj dramaturgom opery SND a roku 1951 sa stal profesorom hudobnej kompozície na VŠMU. Už ako študent v Prahe komponoval skladby charakteristické vyspelým hudobným jazykom, emocionalitou, ale aj slovenským koloritom. Už ako 30-ročný sa zaradil sa medzi významné osobnosti slovenskej hudobnej moderny. Cikkerove symfónie, komorné, vokálne a zborové skladby patria k našim najlepším hudobným dielam. Najväčšie umelecké i spoločenské úspechy dosiahol však v opernej tvorbe. Roku 1953 skomponoval operu Jánošík, po nej nasledovali Mister Scrooge, Vzkriesenie, Hra o láske a smrti, Coriolanus, Beg Bajazíd, Zo života hmyzu a ďalšie. Niektoré z nich boli z pozitívnym ohlasom uvedené aj v zahraničí. (+ 21. 12. 1989)

1977 v Bratislave zomrel, jazykovedec, slovakista a univezitný pedagóg Ján Stanislav, autor päťzväzkových Dejín slovenského jazyka (* 12. 12. 1904)

30. Júl

1336 uhorský kráľ Karol I. Róbert povolil bratislavským mešťanom slobodný dovoz tovaru z Viedne a z celého Rakúska, zároveň im však zakázal slobodný vývoz tovarov z Uhorska do Rakúska.

1907 uhorský parlament prijal zákon 45/1907, známy aj ako „derešový“ zákon umožňoval obmedziť osobnú slobodu poľnohospodárskym robotníkom zo strany ich zamestnávateľov, ba pripúšťal možnosť telesných trestov. Mal zabrániť silnejúcemu štrajkovému hnutiu medzi poľnohospodárskymi robotníkmi.

1928 v Bratislave vznikol slovenský veslársky klub.

1944 veliteľ 2. slovenskej technickej brigády nasadenej na opevňovacie práce v severnom Taliansku plukovník Ján Imro opustil svoju jednotku a prešiel na stranu spojencov.

Narodili sa a zomreli

1552 pri Temešvári (Rumunsko) zahynul v boji s Turkami hrdinskou smrťou magnát Štefan Lučenský (Lošonci), spolumajiteľ panstva Topoľčany, Dobrá Voda, Halič, Rimavská Sobota, Tisovec a Slanec. Jeho smrťou vymrel mocný rod po meči. (* okolo 1510)

1799 v Ábelovej sa narodil Ján Šalamún Petian, jeden z najvýznamnejších súdobých prírodovedcov-ornitológov. (+ 5. 2. 1855)

1813 vo Višňovom pri Čachticiach zomrela Eva Znachorová, ktorá sa narodila roku 1700. Žila veľmi skromne a prísne dodržiavala všetky pôsty. Tajomstvo jej dlhovekosti spočívalo aj v pravidelnom dennom režime. Celý život chodila spávať veľmi skoro, no skoro aj vstávala. Aj vo vysokom veku sa tešila dobrému zdraviu. Preukázateľne sa dožila 113 rokov.

1825 vo Zvolene sa narodil Mikuláš Štefan Ferjenčík, novinár a publicista. (+ 3. 3. 1881)

Mikuláš Štefan Ferjenčík

Študoval na banskoštiavnickom lýceu a potom v Levoči, kde od roku 1846 redigoval Študentský zábavník pre levočských Slovákov. Právnické štúdiá absolvoval v Prešove. V revolučnom roku 1848 sa zúčastnil na vypracovaní a vyhlásenia Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, za čo bol perzekvovaný a musel sa niekoľko mesiacov skrývať. Roku 1849 bojoval ako kapitán v slovenských dobrovoľníckych zboroch a viackrát sa vyznamenal. Po revolúcii pôsobil v administratíve, najprv v rodnom Zvolene, potom v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a v Budíne. Od roku 1870 trvalo žil ako redaktov v Martine. Popri literárnej práci, zameranej predovšetkým na prózu, napísal 14 divadelných hier, no väčšina z nich zostala v rukopise. Patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenskej žurnalistiky 19. storočia. Od roku 1861 redigoval Pešťbudínskke vedomosti a od roku 1870 martinské Národné noviny. Dlhší čas viedol redakciu časopisu Orol. V roku 1868 založil týždenník Národný hlásnik.

1838 vo Viedni zomrel niekdajší trenčiansky a liptovský župan, tajný kráľovský radca Štefan Ilešházi, bratislavský rodák. Bol posledným mužským potomkom slávneho rodu Ilešháziovcov. (* 30. 4. 1762)

1859 vo Vsetíne (Česko) sa narodil Ferko Urbánek, úradník, dramatik. Bol synom staviteľa, ktorý sa presťahoval s rodinou do Dohnian, kde si kúpil gazdovstvo. Po rokoch štúdia a krátkom pôsobení v profesiách lekárnika a notára sa Ferko Urbánek vrátil domov a začal gazdovať na otcovom majetku. Po požiari bol nútený sa rozlúčiť s krajom svojho detstva a odsťahoval sa do Trnavy. Počas svojho plodného života napísal okolo 60 divadelných hier, vyše 200 básní a piesní, zakomponovaných do dramatických diel. Jeho hry Stídža od hája (1889), Rozmajrín (1899), Hrob lásky (1912) a mnohé ďalšie patrili medzi najčastejšie hrané ochotnícke predstavenia. Patril k zanieteným národným buditeľom, o čom svedčí jeho rozsiahla publicistická činnosť. Od mladosti sa zúčastňoval na práci spolkov, v ochotníckych divadlách bol režisérom, scénografom i hercom. (+ 10. 12. 1934)

1868 v Chanave zomrel kalvínsky kňaz a popredný maďarsky píšúci básnik Michal Tompa. (* 28. 9. 1817)

1894 na salaši v horách pri Liptovskej Sielnici zomrel národovec, básnik, etnograf Samo Bohdan Hroboň, spolupracovník Ľudovíta Štúra a aktivny účastník revolúcie v roku 1848. Posledné roky trávil v samote a mal pri sebe len dve knihy, grécky Nový zákon a Miczkiewiczove básne v poľštine. Zaoberal sa univerzálnym všeslovanaským jazykom. (* 27. 8. 1820)

1912 v Bystričke sa narodil Viliam Žingor, účastník odboja, veliteľ povstaleckých oddielov a partizánskej brigády M. R. Štefánika. Roku 1949 bol uväznený, o rok neskôr odsúdený na smrť a popravený. V roku 1968 bol rehabilitovaný. (+ 18. 12. 1950)

1906 v Pezinku sa narodil Ludovít Rajter, dirigent Slovenskej filharmónie a hudobný pedagog na VŠMU v Bratoslave. (+ 6. 7. 2000)

1946 v Bratislave popravili bývalého prednostu 14. tzv. židovského oddelenia Ministerstva vnútra SR Antona Vaška. Národný súd ho odsúdil za podiel na spoluorganizovaní deportácií židovského obyvateľstva zo Slovenska roku 1942. Jeho pohrebu v Lamači sa zúčastnil desaťtisícový zástup, a preto bolo rozhodnuté, telá popravených politických previnilcov pozostalým už viac nevydávať. (* 29. 4. 1905)

1960 v Bratislave zomrel redaktor a spisovateľ Rudolf Jašík. (* 2. 12. 1919)

1967 v Bratislave zomrel, organizátor hudobného života Ľudovít Ďuriš. (* 6. 2. 1921)

31. Júl

1379 uhorský kráľ Ľudovít I. udelil mestské výsady Ľubietovej. Vďaka nerastnému bohatstvu sa v nasledujúcom storočí zaradila medzi najvýznamnejšie stredoslovenské banské mestá.

1490 do Vlčkoviec pri Trnave prišiel sprievod českého a zvoleného uhorského kráľa Vladislava II. Jagelovského, kde ho čakali predstavitelia uhorskej šľachty a cirkevnej hierarchie. Vladislav II. tu podpísal korunovačný diplom, ktorý bol podmienkou jeho nástupu na trón. Zaručil sa rešpektovať staré šľachtické slobody a odstrániť všetky novoty zavedené kráľom Matejom Korvínom, najmä však šľachtickú daň vo výške jeden zlatý ročne. Súhlasil aj s tým, že krajiny patriace k českej korune – Morava, Sliezsko a Lužica – zostanú súčasťou Uhorska. Zaviazal sa, že bude trvalo bývať v Uhorsku a na čelo uhorských úradov bude vymenovávať iba ľudí domáceho pôvodu.

1518 požiar úplne zničil Spišskú Belú. Okrem obrovských materiálnych škôd prišlo o život aj 25 obyvateľov.

1881 na rozkaz potiského evanjelického biskupa Štefana Cékuša bol z fary v Píle za asistencie vojska vyhodený evanjelický kňaz a slovenský dramatik Daniel Lauček. Jeho hlavným previnením bolo národné presvedčenie.

1914 v Rakúsko-Uhorsku vyhlásili všeobecnú mobilizáciu. Postupne bolo zmobilizovaných 3 800 000 vojakov. Obyvatelia starší ako 50 rokov boli spod mobilizačnej povinnosti vyňatí, ale k vojsku mohli nastúpiť dobrovoľne.

1956 Národné zhromaždenie prijalo ústavný zákon o slovenských národných orgánoch. Právomoc SNR a Zboru povereníkov sa o čosi zvýšila najmä v oblasti riadenia školstva, kultúry, zdravotníctva, poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu na Slovensku. 

Narodili sa a zomreli

1527 vo Viedni sa narodil Maximilián I. (II.), uhorský a český kráľ, rímsko-nemecký cisár. Ako najstarší syn Ferdinanda I. Habsburského a Anny Jagelonskej prebral po otcovej smrti roku 1564 vládu v habsburskom súštátí. V mladosti sympatizoval s reformáciou a hoci zostal katolíkom, za jeho panovania prevládal duch náboženskej tolerancie. Podarilo sa mu uzavrieť kompromisný mier s Turkami roku 1568 a vyrovnať sa s Jánom Žigmundom Zápoľským. S manželkou španielskou princeznou Máriou Habsburskou, ktorá bola zároveň jeho sesternicou mali spolu 16 detí. (+ 12. 10. 1576)

1849 v bitke medzi uhorskými vojskami a Rusmi pri Šegešvári (Sigisoara, Rumunsko) údajne padol slávny maďarský básnik slovenského pôvodu Sándor Petöfi. Okolnosti jeho smrti sú dodnes predmetom diskusií a ani jeho telo sa nikdy nenašlo. Podľa jednej verzie bol ruskými vojskami zajatý a život dožil v ruskej internácii na Sibíri pod svojím pôvodným menom Alexander Petrovič. (* 1. 1. 1823)

1849 v Košútoch zomrel slovenský zeman a poľnohospodársky odborník Juraj Košut. Na rozdiel od svojho bratranca uhorského politika Ľudovíta Košuta bol veľkým podporovateľom národného hnutia. Ako čelný predstaviteľov slovenskej šľachty v Turčianskej stolici zorganizoval podpisovú akciu na podporu žiadosti Ľudovíta Štúra o vydávanie novín. Na znak vďaky Jozef Milosalv Hurban v II. zväzok almanachu Nitra, ktorý vyšiel roku 1844 už v štúrovskej slovenčine, uctil si ho týmto venovaním: Vysokourodzenému pánu, pánu Ďurkovi Košutovi z Košút, viacej slávnych stolíc súdnej tabule prísediacemu, cirkeve ev. a. v. záturčianskej dozorcovi, Slovákov obrancovi horlivému, nárečia slovenského milovníkovi, krajanov svojich priateľovi vernému a od svojich hlboko milovanému, váženémui na znak úcty a vďačnosti slovenskej… (* Košúty 1781)

1880 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Ján Volko-Starohorský, geológ, speleológ, ochranca prírody. Zameriaval sa na výskum jaskýň Nízkych Tatier a Liptova, bol spoluzakladateľom Múzea slovenského krasu. (+ 17. 12. 1977)

1902 v Pukanci sa narodil Vojtech Mucha, lekár, zakladateľ modernej hygieny na Slovensku, priekopník preventívnej medicíny. Od roku 1939 bol vedúcim Ústavu hygieny na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, potom pôsobil aj ako riaditeľ ústavu Experimentálnej medicíny SAV. (+ 9. 8. 1984)

1942 v Bratislave sa narodil Peter Scherfhauer, divadelný režisér a pedagóg. Od roku 1973 bol režisérom brnianského Divadla na provázku a aktívnym účastníkom viacerých medzinárodných divadelných projektov. (+ 29. 6. 1999)

1961 v Bratislave zomrel historik Karol Goláň. (* 13. 7. 1895)

1966 v Bratislave zomrel herec, pedagóg a režisér Andrej Bagar, tvorca moderného slovenského divadelníctva. (* 29. 10. 1900)

1967 v Krakove (Poľsko) zomrel katolícky kňaz a emigrantský politik pôvodom zo Slovenska Ferdinand Machaj. (* 4. 5. 1889)

1968 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ Viliam Bukový. (* 18. 1. 1932)                                              

1978 v Paríži zomrel diplomat a redaktor Fedro Ballo. (* 10. 6. 1026)

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň