nedeľa, 4 decembra, 2022
spot_img
ÚvodOdporúčameIniciatíva 2. november – pamätný deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov

Iniciatíva 2. november – pamätný deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov

Začiatkom roka 2021 sa slovenská vláda zaoberala návrhom, aby bol 12. apríl v Slovenskej republike ustanovený za pamätný deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov. Návrh mal vyzdvihnúť dejinný fakt, že 12. apríla 1947 sa začalo vysídľovanie  obyvateľov maďarskej národnosti z územia dnešného južného Slovenska v rámci procesu výmeny obyvateľstva. Táto výmena sa pritom udiala v súlade s medzinárodným právom, na základe medzištátnej zmluvy medzi vtedajšou Československou republikou a Maďarskou republikou.

Návrh, ktorý predložil poslanec Gyorgy Gyimesi zodpovedá jeho videniu dejín. To vychádza z jednostranných téz maďarskej politiky poznačenej tzv. Trianonským komplexom – teda trvalým odmietaním prijatia faktu zániku Uhorska v r. 1918 a bolestínstvom nad údajne nespravodlivou slovensko-maďarskou štátnou hranicou.

Maďarskí historici či publicisti až dodnes interpretujú novšie maďarské dejiny z pozície ukrivdených. Pritom krivdy, ktoré spôsobila budapeštianska politika svojou veľkomaďarskou a šovinistickou ideológiou svojím obyvateľom i okolitým národom zamlčiavajú, nevšímajú si ich. Rovnako ignorujú príčinno-následné súvislosti historických javov. Aj výmene maďarského a slovenského obyvateľstva v roku 1947 príčinne predchádzali tragické skúsenosti Slovákov (a iných národov) najprv s tvrdou maďarizáciou v Uhorsku, ktorej cieľom bola úplná likvidácia slovenského národa a jeho identity, neskôr s maďarizačnou politikou medzivojnového Maďarska voči početnej slovenskej menšine, ktorá po Trianonskej mierovej zmluve zostala v maďarskom štáte bez akýchkoľvek národných práv, s revizionizmom horthyovského Maďarska, spochybňujúcim platnosť Trianonskej mierovej zmluvy, a napokon s tvrdou maďarskou politikou na okupovanom južnom Slovensku po novembri 1938.

Vysídlenie Maďarov zo Slovenska, ktoré začalo 12. apríla 1947, a viaceré opatrenia vtedajšieho režimu voči maďarskému obyvateľstvu boli z hľadiska postihnutých zaiste bolestné a ako každé kolektívne opatrenie voči jednotlivcom nespravodlivé. Nad každou osobnou krivdou a bolesťou vyjadrujeme preto úprimnú ľútosť. Z historického pohľadu však tieto udalosti mali svoje vážne príčiny, o ktorých sa u nás nehovorí. Bola to hlavne tragická skúsenosť s tvrdou deslovakizačnou politikou horthyovského Maďarska voči státisícom Slovákov a predovšetkým s násilným vyháňaním a okrádaním Slovákov z územia, ktoré bolo rozhodnutím fašistického Talianska a národnosocialistického Nemecka vo Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 odtrhnuté od Slovenska a okupované Maďarskom. Tieto vyháňania, spojené s násilím a neľudským správaním maďarských úradov a obyvateľov, spôsobili viac než stotisíc Slovákom kalváriu, ktorá v nich a v ich potomkoch dodnes vyvoláva najtrpkejšie spomienky a ktorá ovplyvnila aj rozhodnutia československého štátu po roku 1945.

Žiaľ, maďarské médiá a politici svoju tému naďalej jednostranne živia a falošne interpretujú. Podobne ako za čias horthyovskej iredenty a expanzie aj dnes zamlčiavajú to, čo sa nehodí do ich výkladu dejín a podnecujú obyvateľstvo maďarskej národnosti proti väčšinovému, štátotvornému národu, čím sa usilujú prekaziť pokojné spolužitie obyvateľov a zvyšovať napätie v spoločnosti.

Spoločným témam našich dejín, akokoľvek bolestným, sa nechceme vyhýbať. Sme však presvedčení, že vyrovnať sa s nimi možno iba v duchu historickej pravdy a spravodlivosti. My Slováci na južnom Slovensku máme nádej, že sa tu raz bude dať žiť v duchu pravdy, spravodlivosti a pokoja, bez nutnosti neustále čeliť šovinistickým silám.

Predmetný návrh poslanca Gyimesiho nakoniec vetoval štátny tajomník MZV Martin Klus.

Z dôvodu spravodlivého pohľadu na dejiny vyslovujeme podnet, aby bol za pamätný deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov ustanovený 2. november, kedy došlo na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže k násilnému odtrhnutiu južných území Slovenska a vysídleniu viac než stotisíc Slovákov, spojenému s nepredstaviteľným utrpením a nespravodlivosťou. Nespomínať si na túto skúsenosť a nevidieť v dejinách tieto príčinné súvislosti je upieraním ľudskej a národnej dôstojnosti Slovákov, aj vďaka utrpeniu ktorých tu dnes stále sme.

S týmto cieľom vyhlasujeme Iniciatívu 2. november, a vyzývame verejnosť na podporu a spoluúčasť v tomto snažení, aby vláda a parlament Slovenskej republiky vyhlásili 2. november za pamätný deň nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov.

V rámci Iniciatívy 2. november dávame tiež do pozornosti knihu Krvácajúca hranica z r. 1940 obsahujúcu autentické svedectvá a konkrétne osudy Slovákov z obdobia 1938 – 1945, ktoré sú v našej verejnosti málo známe.

Použitá fotografia:      Pamätník „TRIANON 100 + 1 rokov“ odhalený 25. júna 2021 v Komjaticiach,  zdroj: https://www.komjatice.sk/

Bližšie informácie o knihe Krvácajúca hranica: https://www.zsi.sk/produkt/krvavajuca-hranica/

Výňatok z knihy Krvácajúca hranica – Doklady č. 1 až 10:

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň