Vážený pán minister,
nedostal som žiadnu odpoveď na môj list, ktorý som Vám poslal a v ktorom som reagoval na Váš materiál, kde som poukázal na to, o čom treba v EÚ rozhodovať a aj na to, ako treba v EÚ rozhodovať, a to pomocou modelov založených aspoň na I/O analýze. Ako akési jadro som Vám zaslal môj matematický I/O vzťah pre regióny (štáty EÚ) na báze skúseností ČSSR. V mojej Aplikovanej makroekonómii uvádzam niekoľko makroekonomických modelov pre vládu. Aj v politike treba využívať matematickú vedu. Inak môžeme len ťažko hovoriť o demokracii. Ona nám pošepká alternatívy.
Toto moje tvrdenie doložím citátmi z diela Fundamentals of Managerial Economics od M. Hirscheya a J. M. Pappasa. Majú kapitolu Government and the Market Economy. Na s. 548 píšu: „Not only are these features of competitive markets attractive on an economic basis, but they are also consistent with basic democratic principles.“ Alebo ďalej: „Regulatory policy can be a valuable tool with which to control monopolies, restoring control over price and quantity decision to public“. Na tej iste strane sa píše, že: „ A second political purpose of regulatory intervention is to limit concentration of economic and political power. It has long been recognized that economic and political relations become intertwined and that concentrated economic power is generally inconsistent with the democratic process “.
A na záver „Important political considerations often constitute compelling justification for government intervention in the market place. Deciding whether a particular regulatory reform is or is not warranted is complicated by the fact that political considerations can run counter to efficiency considerations. This is not to say that policies should never be pursued when the expected benefits are exceeded by expected costs. Costs in the form of lost efficiency may sometimes be borne to achieve more equitable economic solutions “.
Pán minister, my musíme vedieť, čo chceme. My sme suverénny štát. Je to práve ekonómia, ktorá zdôvodňuje potrebu veľkého ekonomického priestoru, zdroje ktorého sa majú optimálne využívať, treba hľadať riešenia. Náš veľký ekonóm, guvernér SNB v rokoch 1939 – 45, Prof. Karvaš vo svojej knihe hovorí: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené“. A tak súčasný problém rozdeľovania eurofondov, v duchu vyššie uvedených citátov a poznatkov, ukážem na jednoduchom príklade. Fľaša a zátka stoja 1,1 eura. Fľaša je o euro drahšia ako zátka. Čiže: koľko stojí zátka a koľko fľaša? Vyjadrím to matematicky: f + z = 1,1 a z + 1 = f. Po vyriešení zistíme, že f = 1,05 a z = 0,05. Táto sústava vzťahov sa dá využiť aj ak mám rozdeliť 1,1 bil. euro medzi dve krajiny. Krajina f dostane 1,05 bilióna a krajina z dostane 0,05 bilióna. Nech Vám vyriešia problém rozdelenia, ak má byť rozdiel medzi krajinami 0,8 bil. eur (krajina z by mala dostať trikrát viac). Vidíme, že kritická je druhá podmienka, princíp (aj Váš materiál hovorí o potrebe princípov) o ten sa musí naša krajina, moje Slovensko, pobiť, vedecky zdôvodniť. Takúto požiadavku na vládu nemôže mať Zuzka z Peseku. Tej to musí niekto povedať. Tú požiadavku môžu naformulovať ekonomickí vedci. Kde sú dnešní?
Iste viete, že V. Šrobár spísal svoje politické predstavy a skúsenosti už v roku 1919 v knihe: Vláda ľudu v demokracii. Kto z našich dnešných politikov má také dielo? Sám napísal, že chce poučiť slovenský ľud „ako si máme zriadiť svoj štát a svoj občiansky život v našej republike, aby sme jednak žili ako národ vzdelaný, bohatý a mravný, jednak aby naša nová republika bola mocná, trvanlivá, a zabezpečila pre nás i pre potomkov našich spokojný a bezpečný život.
Pán minister, my si spravujme naše bohatstvo, naše tri faktory výroby: pôdu, kapitál a prácu. My si odpovedajme na základné otázky, ktoré rieši ekonomická veda: čo vyrábať (tanky, maslo), ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom) a pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých). Len keď spoznáme a pochopíme, čo pre nás ekonomická veda znamená, môžeme zušľachtiť našu krajinu a zanechať niečo ľuďom, čo v nej budú žiť po nás. Aj v politike aplikujme vedu, Decision Making Theory. Práve som si dočítal článok: Thomas Kalinovski Why International Cooperation Is Failing. How the Clash of Capitalisms Undermines the Regulation of Finance.
S pozdravom,
Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.
Bratislava 21/12/2020.