Prof. J. Husár, 30.11.2021
dnešnú úvahu (26/11/2021) som mal napísanú dávnejšie. Jej podstatu som sa snažil napísať v mailoch predsedovi vlády, ministrovi financií a ministrovi hospodárstva. Odpovedal mi iba p. Sulík. Dnes ju uvádzam celú.
Aby čitateľ veril, zopakujem mail pre ministra financií: „Vážený pán minister, dovoľujem si Vás upriamiť na článok A Linear Programming Approach to Designing an Optimum Tax Package od R. Agarwalda a G. C. Goodsona. Po vylúčení zo strany som 20 rokov aplikoval modely lineárneho programovania v našich JRD, napr. JRD Lehnice, JRD Šaľa, JRD Tešedíkovo, JRD Slušovice atď. Moje modely aplikovali aj v Maďarsku a Gruzínsku a mali 230 až 300 rovníc a 300 až 340 premenných. Najväčší, a to pre oblasť Zlaté Moravce – Vráble (11 JRD), mal 2200 rovníc a 2500 premenných. Doposiaľ mám matice a aj výročné správy. Teda sa to dá overiť. Pán minister, súčasné ekonometrické modely nám dovoľujú vedecky odpovedať na celú škálu úloh, potrieb; hovorí o tom aj anglický článok. Bol by som rád, keby sme začali veriť ekonomickej vede. Človek je omylný, hlavne bez nástroja. S pozdravom“ Prof. J. Husár.
Pri uvažovaní o obsahu mojej úvahy som vychádzal z toho, že občan by mal vedieť, čo má žiadať od vlády a poslancov NR SR. Vedel som čo povedal A. Einstein: „Poznanie je nevyhnutným momentom praktickej činnosti“. To treba žiadať od vlády; pochybujem o poznatkoch predstaviteľov. Poznanie totiž znamená preniknúť do podstaty, napr. definície HDP, teda hlavne pochopenie jeho väzieb v ekonomike. Iba teória dáva základ predstáv ako funguje ekonomika. Aj občan aj vláda by mali vedieť ako sa správa hospodárstvo ako celok, tak ako chápeme aký je princíp napr. fungovania bicykla. O ekonomike nás to učí makroekonómia – má svoj pojmový aj metodologický aparát. Niekedy sú to nie jednoduché pojmy (napr. pojem marginálny). Človek musí pochopiť aj zmysel ekonomických pojmov. A takým hlavným je hrubý domáci produkt. Každé z 3 použitých slov je náročné. Iba pripomeniem, že novinári vyspovedali viacerých poslancov NR SR. Jedným z nich bol B. Bugár. A priznal, že veru on to nevie. Druhou bola Prof. K. Tóthová. Ona sa vynašla inak, povedala na to sú ekonómovia. Iste si to pár čitateľov pamätá. A čo by bolo ak by sa ich boli pýtali na ekonomické úlohy vlády, či úlohy parlamentu? HDP ako číslo nemá zmysel. Ak spočítate cenu rušňa a cenu 100 kg cibule a dostanete hodnotu 14 254, čo to je? Ekonómovia preto urobili skupiny výdavkov, ktoré keď spočítali získali HDP. Teda HDP je súčet výdavkov obyvateľstva na spotreby (C), výdavkov na investície (I), výdavkov vlády (G), výdavkov na export (X) a mínus výdavky na import (M). HDP má však viacero definícií. Druhou je táto: HDP = C + S (úspory) + T (dane). A z nich plynie dôležitá miera; je to rovnováha ekonomiky, čiže (S – I) + (T – G) = (X – M). Uvádza vzťahy medzi veličinami. Ona je objektom analýzy makroekonómie a je základom ekonomickej politiky vlády. Potrebujeme aj detailnejší pohľad na C, ktoré pozostáva zo 4 podskupín, napr. a) výdavky domácností na stravu b) výdavky na bývanie atď.. Aj výdavky na investície pozostávajú z podskupín; investície do poľnohospodárstva, investície na dopravu, investície do energetiky, atď. Čitateľ vie, že investície do poľnohospodárstva žiadajú inú štruktúru profesií zamestnancov ako investície do dopravnej siete. A teda ekonomický obsah problémov je celkom iný. Avšak práve uvedená rovnováha ekonomiky SR sa od roku 1992 nedá vyčísliť. Vlády to netrápilo a netrápi. Nielen to, od toho istého roku má SR iba deficit štátneho rozpočtu, teda (T – G) je negatívne. Táto informácia je prvou informáciou o tom ako sa správa ekonomika. Ak by platilo, že: – 2 – 5 = -7, tak ekonomika je v dezolátnom stave. Aj ekonóm je vždy pred problémom odhaliť príčinné zákonitosti vysvetľujúce fungovanie ekonomiky, napr. C = f(Y). Hospodárstvo je systém a teda nemôžem v ňom habarkovať habarkou.
Makroekonomická veda sa zaoberá nástrojmi ekonomickej politiky, ktoré má k dispozícii vláda, aby zabezpečila makroekonomickú stabilitu. Sú to: daňová politika (ktorá je dnes na pretrase a v zlom stave), politika kontroly peňazí (dnes ju robí ECB, nie NBS), monetárna politika kontrolujúca hlavne úrokové miery (vidíme aký je v nich neporiadok) a politika vplyvu na finančné trhy.
Tu by si mal čitateľ uvedomiť, že vláda a NR SR musia riešiť ekonomickú úlohu vlády, a teda by ju mali prerokovávať raz štvrťročne. Ekonomická politika vlády spočíva v efektívnej alokácii zdrojov ekonomiky, vláda by masla zabezpečiť spravodlivé rozdelenie národného príjmy (pozostáva z príjmu domácností, príjmu podnikov, a príjmu vlády, kto koľko) a nakoniec veľkou úlohou vlády je stabilizovať ekonomiku. Žiaľ, od roku 1992 som nezistil, že by to vláda a NR SR robili, hoci už Kopernik v r. 1507 pripravil pre sejm správu o kolobehu peňazí. Vláda nemá jasné pojmy, čo sú dane, transfery a odvody. Ak si čitateľ pozrie ŠR ľahko sa o tom presvedčí. Prečo hovoríme o príspevku na sociálne zabezpečenie? Veď jeho výška je predpísaná, teda je daňou, Prečo hovoríme o príspevku na zdravotné poistenie, veď je predpísaný, teda je opäť daňou. Voláme to odvodom. Prečo? Vláde predovšetkým musí byť zrejmé, čo determinuje úroveň aktuálneho HDP (outputu, aj potenciálneho) v každom momente; dnes iste budú významné výdavky na lieky, v r. 2007 to nebolo. Žiada si to poznať teóriu determinácie národného príjmu, determinácie jeho stability. Členovia vlády o tom ani nepočuli. Vrcholovou zodpovednosťou vlády a NR SR je zabezpečiť dráhu – úroveň a rýchlosť rastu – outputu (HDP) plnej zamestnanosti, o čom vláda a poslanci hádam ani nepočuli. Zato nevedia, čo robiť v dnešnej situácii. Mali by si to priznať a nie balamutiť ľudí. O všetkom spomenutom hovorí systém národných účtov, ktorý predpisuje Eurostat. Ani vláda ani NRSR ho od toku 1989 neprerokovávali. Teda nemajú obraz o ekonomike a tak rozprávajú vedľa; majú iba nadpriemerné ambície. A tak je dnes skutočnou podstatou ekonomickej politiky nie starostlivosť o ľudí, krajinu, ale dojednávanie si kšeftov, teda korupcia, ktorá sa denne pretriasa v médiách. Na Slovensku dnes nie je jediná oblasť, ktorá by fungovala – viď daňový systém, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, slovenské železnice, atď. . Vláda nemá schopnosť uplatňovať vlastné rozhodnutia a teda čomu vláda slúži? Ak si čitateľ starostlivo prečíta SME, či Denník N, celkom bežne sa tam opíše o rozvrate. Ekonomická politika stratila svoje opodstatnenie a akoby sa stala prekážkou fungovania ekonomiky, a teda aj štátu. Stratili sa akékoľvek zábrany v ekonomickej morálke. Verejný záujem je na druhej koľaji, vláda nedala jeho kontúry. Programy strán sú skôr komickým čítaním ako jasným smerom ekonomiky do budúcnosti na báze ekonomickej vedy (rovná daň?, default?,…) Bežný človek má dojem, že politici nevedia čo je podstatou politiky, teda starostlivosť o ostatných, ale len starostlivosť o seba. Ba človek získa dojem, že nerozumejú ľuďom, rozumejú iba manipuláciám (súdne rozhodnutia sú dôkazom) a nevidia hnev ľudí. Zabrzdili ekonomický chod krajiny. Ako jeden dôkaz uvediem citát zo SME (26/11/2021): „Vláda si umýva ruky nad terajšou katastrofou slovami, že Slováci sa nezachovali rozumne a zodpovedne, pričom sme sa presne na to vraj spoliehali. To ako keby sa v Rusku spoliehali na silu abstinencie“. Ale na čo sme sa my spoliehali po voľbách? Nezachovali ste sa nezodpovedne? Zachovali ste sa rozumne?
Záver. Každý vysokoškolsky vzdelaný ekonóm pozná meno D. Ricardo. Bol členom Dolnej snemovne Anglicka a musí vedieť podstatu jeho brilantnej teórie známou ako Ricardova ekvivalencia. Také dielo nemá ani jeden ekonóm v NR SR. Ba si dovolím tvrdiť, že ani jeden člen parlamentu nie je svojou kvalifikáciou pripravený na apercepciu, t. j. vnímanie a osvojenie si informácií obsiahnutých v bázických poznatkoch a zákonoch ekonómie, teda v jeho pamäti nie sú zafixované príslušné pojmy a vzťahy medzi nimi. Členom NZ ČSSR bol Prof. P. Rapoš, rektor VŠE, vedúci katedry a profesor politickej ekonómie. Pre neho bolo samozrejmé, že materiály o ekonomických problémoch, ktoré prerokovávalo NZ dal dekanom, ktorí zodpovedali za odborné stanoviská k materiálu. Jedno z nich v roku 1966 znelo: „Ako súčasť konsolidácie a dynamického vývoja národného hospodárstva i naďalej prehlbovať predpoklady pre harmonický rozvoj oblastí našej krajiny na posilnenie jednotnej ekonomiky“. Hovorme si pravdu, aj keď nepríjemnú. Nevieme aké budú budúce križovatky ekonomických ciest. Ekonómia nie je moderný balet, kde si predvádzané dielo môžete vyložiť ako chcete. Nastala diskrepancia medzi vedou a ekonomickou realitou. Získať ekonomické poznatky je tvrdá práca.