sobota, 2 júla, 2022
spot_img
ÚvodNezaradenéNezbúrajme si dom

Nezbúrajme si dom

Úvaha profesora ekonómie Jaroslava Husára pre Blog J. Husára o tom, kam sa to rútime a ako nezodpovedne si riadime hospodárstvo okolo seba na Slovensku. Zverejnené 17.11.2020 20,15 h

Nemôžem nezačať mailom, ktorý sa v češtine šíri po Slovensku: „OBROVSKÁ KORUPCE NA SLOVENSKU!!! KDE JE TEĎ NAKA??? Matovičův brutální střet zájmů by na západě okamžitě vedl k rezignaci premiéra z funkce, ale skandál je potichu zametán pod koberec! Manželka slovenského premiéra seděla v managementu soukromé školy v Trnavě, kterou ovládá stejný podnikatel, jenž řídí i společnost Eurolab Lambda, vítěznou firmu v podivném tendru na mamutí vládní zakázku za skoro 44 milionů EUR na nákup 10 milionů testů s finanční podporou nadace Billa Gatese! Do soukromé bilinguální školy trnavského podnikatele chodí obě Matovičovy děti a lidé ve městě tím vysvětlují, jak je možné, že firma s dluhem u sociální pojišťovny vyhrála vládní tendr na covidové testy pro celoplošné testování, které se možná nakonec ani neuskuteční!“ – TOP INFO

Vôbec nevyužívame obrovské myšlienkové bohatstvo slovenských ekonómov – národohospodárov

Iste nie som sám, ktorý vidí, ako (ne)funguje ekonomický systém SR. Ako ekonóm som si položil otázku: čo sa stalo s našou dobou? Porovnávam to s tým, čo som zažil, ale hlavne s tým, čo nám zanechali ako duchovné bohatstvo najväčší slovenskí ekonómovia, ba s tým aký obraz o fungovaní ekonomiky opísali slovenskí ekonómovia. Musím predovšetkým spomenúť viac ako tisícstranové dielo z roku 1943 s názvom  „Národné hospodárstvo“ od profesora Rudolfa. Brišku, ktorý bol externým spolupracovníkom na mojej katedre. Hlavne ale si spomínam na sedenia a prechádzky, ktoré sme spolu absolvovali. Iba opis života a diela, ideí najväčších slovenských ekonómov osvetlia čo nám zanechali.

- Podporte nás -

V dnešnej úvahe budem viacerých citovať – niet lepšia cesta k porozumeniu (vnímaniu) ich teórie – tých, ktorých som zažil, ktorí sú mi nielen vedeckým vzorom. Uvediem niekoľko hlavných myšlienok velikána  profesora Brišku:

“ Národohospodárska politika ustanoví zásady – na základe poznatkov hospodárskej teórie, vedy – akými prostriedkami  sa má do hospodárstva zasahovať, aby sa stanovené ciele čo najlepšie, najrýchlejšie a čo najlacnejšie dosiahli. Národohospodárska politika nás učí o verejných zásahoch do hospodárstva, ich dôsledkoch a medziach. Pri národohospodárskej politike ide o zásahy štátu, obcí, okresov, žúp a iných verejných odborných záujmových organizácií do hospodárstva. …. Je to umenie využitia národohospodárskych poznatkov v praxi z hľadiska záujmov celku, celého štátu, národa alebo skupiny obyvateľstva a nikdy nie z hľadiska jednotlivca“.

Čítali tieto múdre vety tí, čo klamali s diplomovkami? Profesor Briška v predslove napísal: „Preto je kniha aj písaná, pokiaľ možno, jednoducho a ľahko chápateľne pre všetky vrstvy obyvateľstva“.

Náš druhý velikán, profesor Imrich Karvaš, guvernér Slovenskej národnej banky od roku 1939. napísal v roku 1947 šestošesťdesiat stranové dielo Základy hospodárskej vedy a hovorí:

Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva  alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.

Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom“.

Tohto velikána slovenského národného hospodárstva mučili,  až na jedno ucho ohluchol. Kto  zo súčasných slovenských ekonómov napísal takéto dielo a žiadal tak jasne vymedzené požiadavky na fungovanie ekonomiky Európy ešte dávno pred vznikom Európskej Únie?

Dnes úplne zabúdame na obdobie plodných ekonomických myšlienok, a to v období rokov 1962 – 70. Výklad života a ideí najväčších národohospodárov toho obdobia si žiada pripomenúť dve diela. Prvým je 412- stranové dielo z roku 1966 Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR od Prof. V. Pavlendu. Musím uviesť z Predslovu jeho diela toto:

 „Vedec predsa nemôže byť ľahostajný k osudu výsledkov svojej dlhoročnej, často celoživotnej práce“.

Čítali to tí, čo opísali diplomovky? Oni bolo ľahostajní k úmornej práci našich velikánov. Nie sú na nich hrdí. Nemôžu, lebo nemajú poznatky, nečítali ich. Pozrime si iba nadpisy kapitol či podkapitol:

Teoreticko – metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Má časť hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania a časť meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania, v ktorej uvádza vážne kritériá ekonomického vyrovnávania. V prílohách má 42 tabuliek, ktoré som vypočítaval nielen ja. Štvrtá kapitola je Sústava spoločenského riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj v československých podmienkach. V nej navrhol, aby sme v ČSSR mali federáciu. Jedna subkapitola má názov Plnšie uplatnenie slovenských národných orgánov.

Ktorý z tých čo v súčasnosti klamali s diplomovkami riešili v diplomovke aj dnes takýto aktuálny problém? Nemáme takéto problémy aj dnes? Ktorý súčasný ekonomický vedec to tak zreteľne napísal?

V tejto úvahe musím spomenúť aj dielo svojho vedúceho katedry. V roku 1970 vyšlo 312- stranové dielo Ekonomická dynamika, ktoré napísal Prof. J. Sojka. Má v nej dôležitú časť Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu (ekonomické optimum). A píše: „Je otázkou morálky“ ekonomiky, aký spôsob úhrady, prípadne rozdeľovania príjme. Aby sme diferencovali pojmovo a obsahovo, označme pojmom agresívny ekonomický systém, ktorý je agresívny voči svojim podsystémom v tom zmysle, že podsystémy realizujú taký spôsob  úhrady, prípadne rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie  podsystémy neuhradzujú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vzniká v dôsledku toho, že sa vzdali využitia  svojich mobilných zdrojov“.

Kam až vedie ignorancia flákačov diplomoviek v súčasnej vláde SR?

Nájdem takéto tvrdenia v diplomovkách tých, čo sa prehrešili voči vedeckej poctivosti?

Žil som v susedstve týchto velikánov, ba som bol jeden z tých, čo presadili konštrukciu stupňa ekonomického vývoja a nie HDP. Toto sú základy stavby ekonomickej vedy, na ktoré dnes zabúdame. Ba sme ich zbúrali.

Robil som v priemyselnom podniku ZSMK v Tlmačoch. Pracovalo tam až osem tisíc ľudí. Teraz je  to a.s. SES Tlmače, ale vraj v úpadku (po roku 1993 už bolo zničených viac ako 120 podnikov, zoznam koloval). Viem, že  SES Tlmače zvládli výrobu statorov s priemerom 6,5 m; unikátne. Výrobu si objednala nemecká firma Siemens. Bol to unikátny a najväčší elektromotor na svete.  Išlo o prototypy troch obrích statorov s konštrukčnou hmotnosťou 224 ton, s maximálnym vonkajším priemerom 19,8 metra a výškou 2,3 metra. Kvôli rozmerom statora bolo treba ho realizovať v 4 častiach. Bola to zákazka za 25 mil. Sk (829 847,97€). Stator bol poskladaný z 90 000 kremíkových plechov. Motor bol vyrobený pre poháňanie obrovských mlynov na drvenie medenej rudy v Argentíne. Priemer jednej z drviacich oceľových gúľ bol 1 meter. Je zaujímavý aj príkon tohto elektromotora. Bol 400 MW. Pre porovnanie jeden blok atómovej elektrárne ma výkon 440 MW! Teda toto je cesta zabezpečenia zamestnanosti v SR. Musíme ponúkať produkciu, ktorá bude lákadlom. My sme mali, ako sa hovorí, náš know-how. Dnes nevyrábame naše autá. Paradox!

najväčší elektromotor sveta SES Tlmače snímka od autora

Zažívame krízu? Prečo?

Zažívame dnes vážnu krízu? Prezidentka musí tíšiť vášne. Cítime sa sklamaní? Čo nás v budúcnosti čaká? Máme veľa duchom prázdnych rôznych celebrítTrh je nadriadený zákonom. Nemáme kultivovať ľudskú dušu? Ako ekonóm, načo mám byť hrdý? To, čo bolo v minulosti- už nie je. Na čo budú hrdé moje vnúčatá?

Čo vyrábať, ako vyrábať a pre koho vyrábať? Žijeme v krajine, kde nie je nič hanba?

Ešte k tomu o čom hovorí mail z úvodu: Zbúrali sme si ekonomický dom. Zabudli sme na poznatky našich velikánov a tak už 28 rokov naši ministri financií  s ľahkosťou vytvárajú deficit štátneho rozpočtu, nepoučili sa a naše v minulosti úspešné poľnohospodárstvo má veľké deficity zahraničného obchodu, dováža viac ako vyváža.

saldo obchodu s potravinami a poľnohospodárskymi produktami SR

 Z nášho exportu (nie „nášho“ vozidiel VW,KIA, PSA a LandRover) Slovenská republika nezbohatne.

Profesor Jaroslav Husár

Bratislava 17/11/2020

image_printTlačiť článok

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň