Tlmočím svoju osobnú skúsenosť s redakciou SME, ktorá ma v priebehu niekoľkých hodín označila za šíriteľa fašizmu a nacizmu. Stačilo napísať blog so svedectvom o Dr. J.Tisovi a dôvodoch prečo vyznamenal nemeckých vojakov v Banskej Bystrici, vyjadriť nesúhlas s nenávistným ideologickým slovníkom redakcie SME a nasledovala eliminácia z mediálneho povrchu zemského.
11.10.2020 som zverejnil na portáli SME blog s názvom: Keby ste o J.Tisovi toľko neklamali, neponižovali a nevyhrážali sa – otvorený list šéfredaktorke SME Beate Balogovej. Redakcia SME blog odmietla publikovať a označila ho za „propagáciu nacizmu a fašistického režimu“.
Redakcia SME sa ukázala ako mediálny ostrov totality, kde slobodný človek nemôže publikovať články podľa najlepšieho svedomia a poznania, aby neohrozil totalitnú ideológiu, na ktorej si mediálna skupina SME buduje svoju moc, maskujúc to ako boj proti „fašizmu“ či „nacizmu“.
Takúto propagandistickú taktiku, označovať všetko ideologicky nevyhovujúce za fašizmus, vymyslel Stalin a intenzívne túto metódu presadzoval na zjazdoch Komunistickej internacionály (1919-1935). Metóda sa ujala a za „fašizmus“ bol označený nie len národný socializmus ale aj sociálna demokracia, ktorá nesúhlasila so Stalinskou líniou.
V blogu vyjadrujem výhrady voči ponižovaniu, dehonestácii a vyhrážaniu sa občanom, uvádzam zamlčiavané fakty o udalostiach v Banskej Bystrici v r. 1944, ako aj svedectvo katolíckeho kňaza, ktorý sa v septembri 1944 len zázrakom zachránil pri masakri v obci Sklené. Toto všetko je pre redakciu SME fašizmus:
Vážená pani šéfredaktorka SME Beata Balogová
S rozhorčením som si prečítal článok „45 je viac ako 88“ v tlačených novinách SME zo dňa 27.8.2020, ktorého autorom je Michal Havran. Už numerologický názov článku naznačuje snahu novín SME o propagáciu symbolu „88“, čím sa autor snaží prekryť chýbajúce znalosti historickej reality. Z hľadiska historiografie je článok založený na lžiach a poloprávdách. Polopravdách, ktoré sú horšie ako lži. V článku uverejňujete fotografiu, z udalosti vyznamenávania nemeckých vojakov v Banskej Bystrici v r. 1944 s prezidentom J.Tisom, ako odovzdáva dar nemeckému veliteľovi Slovenska generálovi Höflemu:
Už za komunizmu sme mali v učebnici dejepisu podobnú, pre komunistickú propagandu „kultovú“ fotografiu, avšak celá pravda o tejto udalosti je podobne ako komunistami, aj Vami v článku zamlčaná.
Prečo prezident J. Tiso vyznamenal nemeckých vojakov v Banskej Bystrici v r. 1944
Z mnohých vyjadrení historikov uvediem tu svedectvo Jozefa Vrbu, ktorý vo svojej knihe „Muž, ktorý sa vzoprel Hitlerovi“ hovorí, že v priamej komunikácii o tejto udalosti s prezidentom J. Tisom, dostal nasledovnú odpoveď:
„My sme v takej situácii, že zachraňujeme, čo môžeme. Za zavraždenie nemeckej vojnovej misie v Turčianskom Svätom Martine mali byť ako odplata zbombardované a vypálené tri mestá, ktoré boli ohniskom povstania: Zvolen, Banská Bystrica a Brezno. Malo byť zastrelených 300 ľudí, ktorých mali Nemci v rukách a odtransportovaných 15000 ľudí do Nemecka. Žiadal som a prosil generála Höfleho, aby to nebolo uskutočnené. Odôvodňoval som to nevinou mnohých ľudí, ktorí boli zatiahnutí do povstania komunistickou a benešovskou propagandou. Iní sa tam dostali mobilizáciou, ktorú nariadili na povstaleckom území pod trestom smrti. Iný sa ocitli v povstaní tak, že boli povolaní na manévre. Konečne s Božou pomocou sa mi podarilo generála Höfleho prehovoriť tak, že prisľúbil upustiť od odplaty, ale položil si podmienku, že vyznamenám istý počet ním vybraných nemeckých vojakov.
Prezident Dr. Tiso, veľmi dojatý a s vážnosťou mi povedal: ‚Ďakujem Bohu, lebo mi tými pár plieškami umožnil zachrániť životy a hodnoty, na vytvorenie ktorých sa trápili generácie a ak by boli zničené, na ich náhradu by sa museli trápiť ďalšie generácie. Mám čisté svedomie a som v duši rád, lebo sa mi podarilo zachrániť od zbombardovania a zničenia mestá Zvolen, Banskú Bystricu a Brezno, oslobodiť 300 ľudí od zastrelenia, zabrániť odtransportovaniu 15000 povstalcov. Kto vie, čo by tam s nimi boli porobili, či a koľkí z nich by sa boli vrátili domov. Tam by im bol život visel na vlásku. ‘“ 1
Za zmienku stojí aj fakt, že Hermann Höfle, odsúdený v Bratislave na trest smrti obesením, krátko pred popravou 9. decembra 1947, konvertoval na katolícku vieru.
Nechcem sa tu venovať ďalším ahistorickým a prázdnym floskuliam, ktoré sú uvedené v článku, pod ktoré by sa nepodpísal žiadny historik, napr., že „úhlavným okupantom krajiny bol Jozef Tiso a jeho ľudácka banda“, alebo že „Tisov režim rozpútal v 44-om druhú fázu slovenskej občianskej vojny“, atď…
Ponižovanie, dehonestácia a kriminalizovanie občanov
Za vážny považujem iný aspekt v tomto článku a tým je koncentrovaná nenávisť a pohŕdanie občanmi, ktorí majú iný názor na históriu ako Vy a nezdieľajú Vaše ideologické videnie sveta, ani Váš vyjadrovací ideologický slovník. K takýmto občanom patrím aj ja. Týchto občanov pravidelne ponižujete, dehonestujete, označujete ich vo Vašich článkoch za fašistov, neonacistov, extrémistov. Tieto a ďalšie nenávistné invektívy, ktoré stále stupňujete, napr. „úchyl v parku s polostiahnutými slipmi“, „neonacistické vyžraté bôčiky“, „dediční antisemiti“, atď. poukazujú nie tak na nich, ale na Vás samých a na Váš duševný svet.
Vyhrážanie sa občanom fyzickou likvidáciou, popravou
Agresivita vo Vašom článku, kde sa vyhrážate občanom fyzickou likvidáciou, resp. popravou je neakceptovateľná. Demagogicky útočíte na občanov a uvádzate, že by Vás „nemali podceňovať, nemali by zabúdať, ako skončili ich politické a vojenské vzory v štyridsiatom piatom.“
Právom odsúdené osoby v 45-om nie sú vzormi, ako nie sú vzormi ani aktéri justičných vrážd a zamlčiavaných zločinov, a tí ktorí po 45-om krágľovali aj svojich vlastných. Ale nemusíme sa držať 45-teho, vieme ako skončili triedny nepriatelia komunistov aj v 44-tom, dokonca to vieme veľmi podrobne, ako napr. zo svedectva z obce Sklené (tu uvádzam odkaz namiesto znenia svedectva):
https://blog.postoj.sk/26324/svedectvo-katolickeho-knaza-o-masakri-obcanov-slovenskeho-statu
Zhrnutie
Na pomníku obetiam povstania v Sklenom je napísané okrem všeobecnej informácie aj jedno číslo.
Nie je to 45, ani 88. Je to č. 187 – počet obetí. Choďte porozprávať príbuzným týchto obetí, ktoré číslo je viac, 45, alebo 88. Alebo majte úctu k všetkým obetiam, nie iba k tým ideologicky vhodným. Nepodnecujte vo Vašom médiu SME ľudí k nenávisti. Ak nebudete mať lásku k pravde, všetko čo robíte vyjde navnivoč.
Zdroje: 1: Jozef Vrba: Muž, ktorý sa vzoprel Hitlerovi (1999)
Horeuvedený článok redakcia SME zmazala s odôvodnením, ktoré si dovolím takto symbolicky zarámovať:
Komsomolská éra nastúpila
Na Postoji nedávno v rozhovore s novinárom Dagom Danišom bola vyslovená obava, že nastúpila komsomolská éra. (https://www.postoj.sk/62562/obavam-sa-ze-nastupila-komsomolska-era-zurnalistiky)
Väčšina z nás si to predstaví ako naše bývalé SZM (Socialistický zväz mládeže) z 80-tych rokov, ktorého úlohou bolo šíriť komunistickú propagandu a ideologicky naformátovať členov. V skutočnosti v ére Komsomolu, ktorý založil syfilitik Lenin, prebiehalo masové zatýkanie, mučenie a vraždenie vlastných občanov, považovaných za triednych nepriateľov. A triednych nepriateľov z nich vyrábali vtedajšie médiá, ovládané revolucionármi. Dnešní revolucionári so svojou šialenou kultúrnou revolúciou, slovnými hyperbolami vedúcimi k hyperbolickej nenávisti, majú už od generálnej prokuratúry odobrené, že môžu mentálne aj fyzicky mrzačiť náš národ. V septembri 2020 námestník generálnej prokuratúry Jozef Szabó oznámil zrušenie obvinenia M. Havrana ešte pre začatím pojednávania. Legalizoval tým novú definíciu katolíckej cirkvi na najvyššej úrovni riadenia štátu: „katolicizmus je už u nás taký, že nikdy nevytvoril priestor na nespochybniteľnú a kultivovanú príčetnosť, že prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci s čo najdebilnejším panteónom bôžikov, bábik a fakieľ.“ (M.Havran)
Rozmýšľam, akým slovníkom sa pán námestník Jozef Szabó, tento predstaviteľ degenerácie prokuratúry, rozpráva doma, keď spoločnosť smeruje v spolupráci s redakciou SME do verbálnej žumpy. Katolíkom možno teraz beztrestne skákať po hlave ešte viac. Katolíci by snáď už mohli prestať byť ticho. Lebo v opačnom prípade už možno zajtra nebudú môcť hovoriť vôbec…
Ing. Mgr. Gunčaga Ľudovít
Pozn.: Tento článok som uverejnil ako bloger v denníku Postoj 24. 11. 2020, redakcia Postoja článok následne vymazala…
