sobota, 3 decembra, 2022
spot_img

SLOVANSKÉMU A KRESŤANSKÉMU SVETU Devínske memorandum

Devín, ktorý je spolu s Nitrou symbolom prvého štátu našich predkov, patrí nielen Slovákom, ale všetkým Slovanom. Preto považujeme za prirodzené, aby práve z Devína zaznel hlas na obranu slovanstva ako celku či suverenity a územnej celistvosti ktoréhokoľvek slovanského štátu – dnes  ohrozenej Srbskej republiky.

         V dejinách sa len výnimočne stáva, že národný symbol je aj symbolom celej civilizácie. Pamätníky pripomínajúce hrdinské činy a obete padlých pri obrane vlastných hodnôt sú uctievanými majákmi každej  civilizácie, ktorá nechce stratiť správny smer pri napĺňaní svojho dejinného poslania.  Práve pamätníky bojovníkov za národnú slobodu a obrancov civilizácie sú tým skutočným svetlom umožňujúcim správnu orientáciu v našom historickom vedomí, aby sme nielen vedeli – kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme, ale aj to – vďaka komu sme a zároveň, aby sme lepšie chápali podstatu nášho konania a aj zmysel nášho života. Takýmto pamätníkom pre celú kresťanskú európsku civilizáciu je aj Kosovo a Metohija! Tu bola postavená hradba a bašta, ktorá spolu s mnohými ďalšími slovanskými pevnosťami tvorila ochranu, bez ktorej by sa západná Európa nemohla rozvíjať tak pokojne a tak mnohostranne…

         Každý jednotlivec aj národ má právo na slobodu, dôstojnosť aj na vlastnú cestu. Každý má však zároveň – a to vo vlastnom záujme  – aj povinnosť ctiť si obete zápasu o tieto hodnoty a ich pamätníky, lebo – poznajúc zákony sveta – vieme, že bez obetí by nebolo ani hodnôt a – poznajúc krutosť víťazov – zrejme by nebolo ani nás…

         My, Slovania sme často (aj v súčasnosti) objektom rôznych experimentov. Treba však priznať, že  predovšetkým pre svoje už chronické chyby a  vlastnosti – medzi ktoré patria predovšetkým:  nízka náročnosť k sebe, k životu a svetu; neochota vzájomne sa ctiť, pomáhať si a spolupracovať medzi sebou; neúcta k vlastným hodnotám a náchylnosť preberať cudzie vzory; neúcta až pohŕdanie vlastnou historickou pamäťou – teda tým najvzácnejším, čo všade na svete tvorí – a malo by tvoriť aj u nás! – základ nášho úspešného života a jeho perspektívnej budúcnosti…       

Medzi slabiny Slovanov patrí aj ich častá neochota (si) vládnuť. A aj nechuť súťažiť s inými – najmä o prvenstvo! Tieto vlastnosti odsúvajú Slovanov (nomen – omen?) – aj napriek ich početnosti a aj v svetových rozmeroch dominujúcej rozlohe ich vlasti – do úlohy druhoradých (nedominantných) civilizaciotvorných  subjektov, ktoré sa takmer spravidla stávajú objektami cudzích záujmov a aj ich ochotnými realizátormi.

         Vo všeobecnosti sa stav – „byť objektom“ – chápe ako menejcenný a ponižujúci, kým každá zdravá a sebavedomá individualita (aj národ) sa zo všetkých síl snaží – stať sa a byť suverénnym subjektom zvrchovane rozhodujúcim o sebe a nezastupiteľným tvorcom vlastnej kultúry, svojich dejín a svojho osudu.

         Nech sa nám stane mementom, že – žiaden ideologický experiment v dejinách sveta nestál ľudstvo toľko obetí na životoch ako si vyžiadal slovanských obetí – do Ruska implantovaný totalitný komunistický režim. Náš slovanský podiel viny neospravedlňuje ani fakt, že tento experiment nebol dielom slovanského ducha a väčšina vrcholných predstaviteľov sovietskeho režimu (napr. aj Lenin či Trockij) – nemala ani kvapku slovanskej krvi! Aj preto „sovietska moc“ narábala so Slovanmi iba ako s „materiálom na uskutočnenie svetovej revolúcie“, čo bolo iba propagandistickou zásterkou na zakrytie skutočných cieľov – získať vytúženú a vysnívanú svetovládu pre hŕstku vyvolených…

         Vo vlastnom záujme si treba uvedomiť, že každý, kto si nevytvorí – vlastnú perspektívnu koncepciu svojho národnoštátneho života – je odkázaný na cudziu a skôr či neskôr je okolnosťami donútený pracovať na cudzí prospech.

         Návrhov na uskutočnenie „zlatého veku slovanstava“, v ktorom by sa slovanské národy postavili na čelo svetového vývoja a naplnili tak svoje dejinné poslanie obohatením svetovej kultúry a civilizácie o svoj autentický a neopakovateľný prínos – vzniklo už mnoho… Nenašla sa však autorita, ktorá by ich dokázala uskutočniť. Pritom – tá autorita tu stále je a čaká. Dokonca už roky vyzýva Slovanov, aby sa poučili a chopili sa svojej historickej príležitosti.

         Slovanstvo dnes opäť stojí pred osudovými rozhodnutiami a čím dlhšie ich bude odkladať – tým menej budú účinné. Vážne ohrozenie našich spoločných hodnôt a záujmov je vždy neodkladnou výzvou k činu! A prirodzenou reakciou na každé ohrozenie je – spájanie síl! Preto viac ako slová podpory sú dnes potrebné skutky, ktoré zabránia ďalšiemu ústupu Slovanov z centrálnej Európy (Lužickí Srbi!), oslabovaniu ich vplyvu v Európe a dnes najviac aktuálnemu – pokračujúcemu ponižovaniu a trestaniu srbského národa.

         Aj súčasné snahy NATO o vybudovanie tzv. bezpečnostného protiraketového systému na území slovanských štátov (Česko a Poľsko) dokazujú, že zámerom pôvodcov tohto plánu je: presunúť hlavné ohnisko konfliktov medzi slovanské národy a kresťansko-muslimskú civilizáciu. Hlavným cieľom tohto projektu je nielen oslabiť svojich súperov, ale aj zarobiť na tom miliardy potrebné na udržanie si postavenie svetového hegemóna.

         V zmysle – na Devíne 5. mája 2005 národným zhromaždením prijatej –Magny charty slovanských národov a  z  nej vyplývajúceho záväzku „… garantovať si navzájom – neobmedzenú štátnu suverenitu; nenarušiteľnosť územnej celistvosti; nedotknuteľnosť hraníc…“ vyzývame predstaviteľov slovanských štátov, aby – všetkými dostupnými prostriedkami zabránili odtrhnutiu Kosova a Metohije od Srbskej republiky a nedopustili vytvorenie precedensu, ktorý hrozí likvidáciou miliónmi ľudských obetí dosiahnutých a krvou zaplatených výsledkov 2. svetovej vojny a pokračujúcimi ďalšími územnými nárokmi voči slovanským štátom!

         Vyzývame predstaviteľov všetkých kresťanských cirkví, aby – svojou spoločnou autoritou medzi veriacimi zabránili strate Kosova a Metohije pre európsku kresťanskú civilizáciu!

         V tejto – pre slovanstvo aj kresťanstvo – osudovej chvíli vyzývame všetky slovanské aj kresťanské autority, aby zanechali vzájomné nevraživosti či malicherné spory a zjednotili sa v úsilí zachrániť Kosovo a Metohiju – ako posvätný symbol obrany hodnôt našej civilizácie – vo vlastníctve tých, ktorí ho svojou prácou vybudovali, civilizovali  a zaplatili krvou vlastných obetí!

         Zachránime tým zároveň aj mier ako základnú hodnotu a podmienku priateľskej spolupráce všetkých národov na báze  vzájomnej úcty a porozumenia, ktoré sú jedinou možnou cestou pre rozvoj pozitívnych hodnôt našej európskej civilizácie.

         Nech sa tento náš rozhodný postup pri obrane symbolu európskej kresťanskej civilizácie – stane prvým spoločným krokom na ceste vedúcej k naplneniu nášho dejinného poslania – „spájať to najlepšie v nás na prospech všetkých a spoločné blaho celého ľudstva.“

Devín, 28. 4. 2007

image_printTlačiť článok
- Podporte nas -
SÚVISIACE ČLÁNKY

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)