My, príslušníci národa, z ktorého vlasti už od počiatkov našich dejín vyžarovala civilizačná misia kresťanstva, nositelia jeho mravného odkazu – ctiť, dodržiavať a žiť v zmysle zásad jeho prikázaní -, si vo vianočnom čase dovoľujeme upriamiť pozornosť našich blízkych, spoluveriacich a všetkých občanov nášho štátu – Slovenskej republiky – na čoraz naliehavejšiu potrebu duchovnej obrody Slovenska.
Robíme tak vedome práve v čase najkrajších sviatkov kresťanstva – sviatkov pokoja, mieru a nádeje -, symbolizovaných narodením dieťaťa, Vykupiteľa ľudstva.
V tomto čase zblíženia ľudských sŕdc dokáže aj sluch počuť viac, ako sú schopné vypovedať slová, a zrak vidieť viac, ako možno napísať. Obraciame sa predovšetkým na tých, ktorí mali šťastie pocítiť v detstve blahodarnú ochranu rodičovskej lásky a uvedomujú si jej nenahraditeľnosť v prirodzenom a zdravom vývoji človeka, aby tento najvzácnejší dar ľudskosti preniesli do príbytkov svojich detí, ako svetlo nádeje.
Svojím odhodlaním chceme povzbudiť všetkých, čo sa nechcú zmieriť s nesprávnym smerom súčasného vývoja a navrhnúť východiská z toho stavu. V dobrej vôli pomôcť pri vytváraní šťastnej budúcnosti jednotlivcov, národov i ľudstva musíme vysloviť svoje obavy z ich budúceho osudu. Bytostne pociťujeme obavu, a množiace sa dôkazy nás utvrdzujú v presvedčení, že nielen vplyvní jednotlivci, ale aj mnohé národy sa uberajú smerom vedúcim podľa analogických príkladov z dejín k všeobecnému úpadku a napokon k zániku. Podľa nášho presvedčenia k zániku predčasnému a zbytočnému, ktorému možno pri dobrej vôli a spoločnom cieľavedomom úsilí ešte stále zabrániť.
Vzhľadom na stále masívnejšie a bezohľadnejšie rozširovanie vplyvu liberalizmu, najmä propagovaním tzv. bezbrehej slobody, a poznajúc následky jeho pôsobenia na rôzne spoločenstvá ľudí, vyslovujeme presvedčenie, že liberalizmus nie je výrazom pravej slobody, lež prejavom bezradnosti a ľahostajnosti k namáhavému, ale overenému cieľavedomému formovaniu kladného vzťahu k ľudským hodnotám. V týchto súvislostiach musíme s poľutovaním konštatovať, že aj v najvyššej hodnote osobného aj národného bytia – slobode – je väčšina ľudí náchylná vidieť anarchiu, rozvrat všetkých hodnôt a príležitosť na ukojenie svojich najnižších pudov. Po hodnotovom rebríčku liberalizmu sa nemožno dostať k vrcholom ľudskosti, naopak, spravidla sa ním schádza na dno ľudskej biedy.
Jedným z najtragickejších dôsledkov svetových trendov je skutočnosť, že cena života človeka klesla na takú ponižujúcu „úroveň“, aká nemá obdobu v celých doterajších dejinách ľudstva!
Je všeobecnou pravdou, že doteraz žiadna civilizácia na planéte Zem sa tak cynicky nekochala vo vlastnom úpadku ako práve naša.
S hanbou aj s pocitom viny za nesplnenú povinnosť voči tomu najkrajšiemu a najvzácnejšiemu, čím môže život obdariť ľudí, musíme priznať, že nijaké historicky známe spoločenstvo na Zemi nezneužívalo bezbrannosť detí v takom masovom meradle, vedome ničiac nielen právo detí na dôstojný a šťastný život, ale chamtivo a sebecky likvidujúc aj ich nádej na prežitie v budúcnosti.
Naša civilizácia dokázala zredukovať po tisícročia vytváranú bohatosť a mnohotvárnosť foriem a prostriedkov vzájomnej komunikácie medzi ľuďmi na jediný, absurdne sfetišizovaný ekvivalent – peniaze. Svedčí to o obmedzenosti a ľahostajnosti žijúcich generácií, ktoré sú orientované na osobný komerčný prospech, devastujúci všetky oblasti kultúry, ba aj medziľudské vzťahy.
Čas Vianoc je časom darov, časom ľudskej veľkodušnosti a spolupatričnosti. Aby sme mohli byť poctení požehnaním vianočného tajomstva a stali sa poslami jeho odkazu dobrej vôle a nádeje – musíme sa očistiť od skutkov, ktoré zaťažujú naše svedomie. Prvým krokom je priznanie si viny a pocit ľútosti. Potom nasleduje pokánie a náprava chyby alebo škody, ktoré sme svojím správaním a konaním spôsobili.
Ostatný rok 1999 je zaťažený tým najväčším zločinom, aký možno proti ľudskosti spáchať, vojnou…
V tomto požehnanom vianočnom čase si s bolesťou uvedomujeme, že to boli príslušníci našej, tzv. západnej civilizácie, ktorí sa zúčastnili na nevypovedanej a Bezpečnostnou radou OSN neschválenej agresívnej vojne proti Juhoslovanskej zväzovej republike, čím sa previnili zločinom proti ľudskosti. Týmto zločinom je zaťažené nielen svedomie európskych agresorov, ale najmä svedomie USA. Ich konanie je zločinom aj preto, lebo sa zámerne a vedome dopustili zabíjania bezbranného civilného obyvateľstva a ničenia civilných cieľov – nemocníc, škôl, elektrární, komunikácií, mostov… Navyše sa agresori správali podľa neprijateľného a civilizovanými národmi dávno zavrhnutého princípu tzv. kolektívnej viny a trestu.
Aj informačná blokáda a mediálne embargo spolu s cenzúrou o týchto udalostiach, ktoré sa uskutočňujú dodnes, poukazujú na hlboký rozvrat základných princípov demokracie a svedčia o ťažkej kríze civilizačných hodnôt.
Prejavom hlbokého úpadku a bezohľadného cynizmu agresorov je odmietnutie iniciatívy jednej z najväčších morálnych autorít súčasného sveta – pápeža Jána Pavla II. -, aby sa zabíjanie nevinných a bezbranných ľudí zastavilo aspoň počas najväčších sviatkov kresťanstva – Veľkej noci.
Na vojnu vždy najviac doplácali deti, jej najbezbrannejšie obete. Z hľadiska zaužívaných pravidiel civilizovaného správania sa je nevyhnutné, aby sa agresori nielen ospravedlnili najmä im, deťom, ale aj nahradením aspoň materiálnych škôd uznali skutočnosť, že aj srbské deti sú rovnako deťmi ako deti albánske a majú, práve tak ako všetky deti sveta, rovnaké právo na dôstojný život a šťastnú ľudskú budúcnosť!
Čas Vianoc ponúka príležitosť napraviť aspoň to, čo sa napraviť dá. Zabitých rodičov a súrodencov týmto deťom už nikto nevráti.
Ženy, najmä matky, vidiac, ako sa „plod ich života“ stáva čoraz masovejšie bezbrannou korisťou agresivity, komerčnej chamtivosti, úchylnosti a bezcharakternosti zločinných trendov súčasného sveta, by mali neodkladne vytvoriť a presadiť Chartu ochrany detského života a sveta, ktorá by zabránila, aby sa deti stali opustenými sirotami nášho bezohľadného sveta, živoriacimi bez nároku a práva na vlastný, detský svet. Veď práve detský život a svet bol vždy oázou čistoty a krásy, a tým aj jedinou nádejou na znovuzrodenie sveta dospelých.
Uvedomujeme si tragickú zákonitosť sveta, ktorá od nepamäti ľudstva dokazuje, že už pri narodení každého nového života, ako nádeje budúcnosti striehne závisť a neprajníctvo herodesov či judášov, ktorých životným zmyslom je škodiť a páchať zlo. Hoci aj vraždiť neviniatka alebo zrádzať svojich najbližších…
Zlo sa organizuje do čoraz silnejších a zákernejších zoskupení. Sme svedkami skutočnosti, že rôzne „masmediálne komandá“ už získali taký vplyv, že zhubne pôsobia na ľudstvo ako celok.
Preto je nevyhnutné prejsť od málo účinných spôsobov individuálnej misie dobra a jeho hodnôt a neodkladne spojiť všetky sily na spoločný, aktívny a dynamický postup proti svorkám zla, ktoré začínajú okolo ľudstva sťahovať svoju vražednú slučku.
Veríme však, že sa nájde oveľa viac takých, ktorí smelo a odhodlane prejavia svoju nezlomnú vôľu pomáhať v odvekom zápase dobra a zla na strane tých, čo chcú žiť v láske, priateľstve a mieri medzi ľuďmi a národmi sveta, aby sme do nového tisícročia vstúpili bez omylov, ktoré sme urobili v minulosti, a s nádejou, že sa ľudskosť opäť zaskvie na najvyššom piedestáli civilizačných hodnôt sveta.
Ponúkame svoje sily na zápas, ktorý nebude ľahký. Uvedomujeme si, že ak nepostavíme hrádzu zlu včas, už zajtra bude neskoro. Našou prvoradou povinnosťou je zachrániť pred ničivým vplyvom propagácie agresivity, nenávisti a zločinnosti v každej podobe… naše deti aj všetky deti sveta. Ak to urobíme včas a dôsledne, máme nádej, že našu starostlivosť a lásku odplatia naše deti láskou a starostlivosťou o svoje deti. Aby sa ľudský život stal skutočne dôstojný a šťastný.
Prajeme slovenskému národu, všetkým mierumilovným národom sveta a všetkým ľuďom čistého srdca a dobrej vôle milostiplné a štedré Vianoce, múdre a šťastné vykročenie do Nového roka 2000, aby sa stal rokom porozumenia a priateľskej tvorivej spolupráce všetkých ľudí dobrej vôle a mierumilovných národov sveta.
Bratislava 21.12.1999
