streda, 29 júna, 2022
spot_img
ÚvodNezaradenéVšetko je dovolené

Všetko je dovolené

Na margo state „Pád neoliberalizmu 2020“ profesor ekonómie Jaroslav Husár vo svojom blogu zverejňuje 29.11.2020 svoju úvahu:

Všetko je dovolené: Aj nehovoriť pravdu. K tejto úvahe ma podnietila úvaha Ing. P. Zajaca-Vanku  Pád neoliberalizmu z web stánky Spolku národohospodárov. On povedal pravdu.

 Možno by som podstatu mojej úvahy mohol vyjadriť aj takto:

distribúcia príjmu a fundamentálne príčiny súčasnej krízy kapitalizmu

- Podporte nás -

Musím sa však oprieť o náročnejšiu ekonomickú analýzu, rozbor, čo mi čitateľ iste dovolí, umožní. Totiž, podľa mňa, dve hlavné charakteristiky neoliberalizmu (modla našich politických strán v súčasnej vláde) sú polarizácia distribúcie príjmov ľudí a deregulácia finančného systému. Obe boli v posledných rokoch v interakcii, a to veľmi sofistikovane, a tak sa stali predpokladom súčasnej krízy.

Polarizácia distribúcie príjmov je úzko naviazaná na medzinárodné nerovnováhy, ktoré sú prapríčinou súčasnej krízy (pozrel som si štatistiky USA, Veľkej Británie, Francie a iných). Stredná vrstva pracujúcich (domácností) zažíva, odborne vyjadrené, stagnujúce mzdy vo väčšine vyspelých krajín. Nielen to, spotreba, výdavky na spotrebu sa zvyšovali rýchlejšie ako priemerná mzda. A toto spolu s nízkou úrovňou investovania malo za následok deficit dopytu domácností. Ukázali sa mi dve rôzne stratégie: v anglosaských krajinách deficit, ako hovorí ekonomická veda, disponibilného príjmu bol kompenzovaný úvermi a rastom úrovne zadlženia. Rozmach výstavby domov umožnil (dovolil) domácnostiam brať si hypotéky, ktoré by si nedovolili  iba vďaka svojmu príjmu, ale banky vystihli, že to je príležitosť, ktorá je odôvodnená tým, že ceny domov a bytov budú rásť (dokonca aj u nás) a dávali úvery! A tak v týchto krajinách sa vyvolal rozmach spotreby, ale súčasne sa objavil deficit na bežnom účte krajín. Prítok kapitálu mal za následok ešte väčší nárast výstavby „bublinových“ domov a bytov spolu so súčasným vplyvom aj na iné finančné trhy. V druhej skupine krajín sa mi ukázalo, že stredná vrstva domácností mala tiež stagnáciu miezd. Avšak výdavky na spotrebu sa ani nezmenili. U nich zohral úlohu netto export ako komponent dopytu po raste. Vybudovali si akýsi model rastu HDP na báze exportu.

Zdá sa (žiada si to hlbšiu analýzu), že tieto modely mali rôzny ekonomický efekt. Ale sú tam vzťahy. Model výdavkov na spotrebu na báze úverov má za následok deficit bežného účtu a bude teda fungovať ak existujú krajiny, ktoré majú prebytok exportu. Opačne, stratégia na báze rastu exportu bude fungovať iba ak existujú deficitné krajiny, ktoré pohltia ich export.

Verím, že čitateľ cíti ekonomickú náročnosť tejto úvahy. Ale potreboval som to. Totiž nerovnováhy na bežných účtoch boli umožnené, a to je to, čo spomína Ing. Zajac – Vanka, finančnou globalizáciou a liberalizáciou kapitálových tokov (pamätáme si ako ponovembroví politici obdivovali voľný pohyb práce, kapitálu a zdrojov). A tak korene dnešnej  krízy sú iste v najväčšej miere vo finančnom sektore. A ako teraz pri pandémii badáme nárast dlhov, vidíme náročnosť ekonomickej krízy, a to nás núti urobiť záver, že to musí mať hlboké štrukturálne korene. Toto pokladám za veľmi náročné, čo čaká ekonomiky EÚ.

Toto je teda naozaj kríza  neoliberalizmu

Stavebné kamene neoliberalizmu – financializácia, rastúca nerovnosť a globalizácia  – majú za následok rast nerovnováh, ktoré vypukli v dnešnej kríze. Toto je teda naozaj kríza  neoliberalizmu. Neoliberalizmus je tak viac o ekonomickej sile a menej o voľnom trhu. Všímajúc si diskusie o dôsledkoch krízy, potom absencia zásadnej snahy regulovať financie, a zdráhavosť, váhavosť vlád, aby sa nacionalizovali banky za účelom priemyselnej politiky, to sú trvalé tabu, hlavne tabu o potrebe rastúceho zdaňovaní hlavne super boháčov, ktorých vytvoril neoliberalizmus. Vidíme aj tlak na neustále znižovanie verejných výdavkov (hoc práve teraz naši politici do nich hlboko načierajú), ktoré je dôsledkom finančnej krízy. Môžeme urobiť ešte raz záver, že v politickom zmysle toto je kríza neoliberalizmu. Tvrdím, že na to, aby sme ovládli ekonomiku, ju treba najskôr spoznať, poznať podstatu jej fungovania. A to robí ekonomická veda. Iba veda preniká do hĺbky najvnútornejších zákonov štruktúry a pohybu ekonomiky. Tieto moje zistenia a tvrdenia potrebujem pre môj iný, dlhší záver mojej úvahy.

„Zabili“ nám cestu dopredu

Vo svetle uvedených myšlienok a na pozadí mojich životných skúseností nemôžem nenapísať to, čo nasleduje. Mrzí ma, že (nám) sa rozbili koncerny. Napríklad Slovchémia mohla dnes konkurovať západným koncernom. Rozbili sa (nám) koncerny Škoda, ČKD (kde som písal diplomovku), ZŽS, ZVS a ďalšie, ktoré mali za sebou aj výskumné ústavy. Tie pracovali pre tieto koncerny. Dnes si žiaden malý podnik nemôže dovoliť výskum. Tam je zabitá naša cesta dopredu. Vždy budeme iba prívesok západných koncernov. Mali sme Petrochemický výskumný ústav, Drevársky výskumný ústav, Výskumný ústav celulózy a papiera. Dnes z nich prakticky nič neexistuje. Mali sme aj veľmi dobré projektové ústavy, pretože keď sa vyvinie nový výrobok, je potrebné, aby nasledovala projektová príprava, čím sa výsledky výskumu reálne prenesú do výrobnej praxe. Takými boli Chemoprojekt Bratislava, Celprojekt Ružomberok, Hydroprojekt Bratislava, Drevoprojekt a ďalšie. Dnes z týchto predvýrobných etáp realizácie nových technológií v oblasti priemyslu prakticky nič neexistuje. Ja sám som pracoval vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva a naše modely optimalizácie rastlinnej výroby, živočíšnej výroby a závlahových sústav aplikovali nielen jednotné roľnícke družstva na Slovensku, ale aj v Maďarku, vo Francúzsku, či Nemecku. Mám ešte list z ministerstva poľnohospodárstva z Francie.

Všetko je dovolené

Tieto skúsenosti a hrdosť na to, čo sme dokázali, tí mladší ako štyridsaťroční nevedia. Nepochopia. Ľahko sa s nimi manipuluje. Všetko je dovolené, aj manipulácia s pravdou. Nie je dovolené spomínať a dokazovať fakty. Ľudia sú už dezinformovaní a tak ich treba informovať, lebo vládne moc korupcie.

Ako zakončiť? Ideológia neoliberalizmu – všetko je dovolené (hoc A. Smith, otec ekonómie ako prvé dielo napísal Teóriu morálky) – sa stala (dnes na Slovensku) určujúcou ekonomickou a politickou silou. Jeho nosnou myšlienkou je absolútne minimalizovanie štátu v prospech voľného trhu, kde spoločenské vzťahy sú brané len ako vzťahy čisto obchodné a konkurenčné. Spoločnosť, kde  ako určujúci vzťah medzi ľuďmi sa berie konkurencia ako vrchol slobody, možnosť voľby v procese predaja a kúpy, v ktorej sa odmeňuje úspech a trestá sa neschopnosť nie je cesta, po ktorej máme kráčať. A, žiaľ, nerovnosť je braná ako cnosť; všetko je dovolené!

Prof. J. Husár

Bratislava 29/11/2020.

image_printTlačiť článok
Predchádzajúci článokFaustiáda pod rúškom humanity a charity
Ďalší článokVakcíny a Slovensko

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň