V októbri minulého roku sme upozornili na mimoriadnu knihu na slovenskom knižnom trhu, ktorá pootvorila dvere za ktorými sa skrýva nahá demokracia, dnes tak idealizovaná a ospevovaná. Dnes zverejňujeme komentár k tejto knihe od Larry Romanoffa (ZDROJ: The Unz Review)
Volebné systémy s viac stranami („demokracia“) sú tu s nami už niekoľko storočí, ale zdá sa, že za celú tú dobu nikoho nenapadlo (zrejme okrem Číňanov), že vyberanie nemytých a menejcenných ľudí z ulíc nie je ideálnou metódou pre dobré vládnutie. Politický systému „demokracie“ bol analyzovaný v knihe „Mantra „demokracie a liberalizmu“ (Dubský 2022). Dubovský Ján (2022). Mantra „demokravie a liberalizmu“, Braislava, Eko-konzult 2022,s. 72, ISBN. Demokracia bola na Západe vždy vyzdvihovaná ako najdokonalejšia forma vlády, ale pod vplyvom obrovskej propagandistickej kampane sa zakrátko premenila na vrchol osvietenej ľudskej evolúcie a v samostatné náboženstvo, a to nie len v mysliach Američanov, ale na Západe všeobecne. Vzhľadom na to, že volebný systém s viac stranami tvoril základ vonkajšej (zahraničnej a parazitickej) kontroly vlády SŠA, bolo nutné túto fikciu vštiepiť priamo do americkej psychiky. To sa im podarilo do tej miery, že „demokracia“ so svojmi tisícami významov je dnes ekvivalentom biblického úryvku – posolstvo od Boha, ktoré zo svojej podstaty nemožno spochybniť. Demokracia ako najnebezpečnejšie náboženstvo, nech už je charakterizovaná akokoľvek, je „univerzálnou hodnotou“, pretože vraj predstavuje vrchol civilizácie. „Demokracia“ je totižto veľmi často prezentovaná ako odraz „túžob celého ľudstva“. Tieto názory a presvedčenia sa však z veľkej časti javia ako nepreskúmané postoje, ktoré zrejme nikdy neboli otvorene spochybnené alebo dokonca diskutované, postoje, ktoré vďaka intenzívnej neustálej propagande počas celých generácií získali status zjavených náboženských právd, ktoré nemožno spochybniť, pretože sú zo svojej podstaty nespochybniteľné. Falošnú propagandistickú kampaň, ktorej cieľom bolo vštiepiť americkej psychike teológiu „demokracie“, zahájili na začiatku 20. storočia Edward Bernays a Walter Lippmann, dvaja židia, ktorí sa riadili pokynmi Rothschildovcov a londýnskej City. Lippmann napísal, že ľud je v „ demokracii“ nielen „zmätené stádo nevedomých a všetečných outsiderov“, ktorý je potrebné udržiavať len ako „zainteresovaných divákov“, ktorých má ovládať „tajná vláda“. Došli k záveru, že vo volebnom systéme s viacerými stranami („demokracii“) musí byť verejná mienka „vytváraná organizovanou inteligenciou“ a „inžiniersky riadená neviditeľnou vládou“, pričom ľud je odsunutý do postavenia neinformovaných pozorovateľov (Romanoff 2022).
Keď európski bankári chazarského pôvodu, pôsobiaci v londýnskej City, podnietili sériu európských prevratov, ktoré nahradili panovníkov, bola jedna z ich hlavných motivácií vytvoriť takú formu národnej vlády, ktorá by im zabezpečila nadvládu. Aby to bolo možné dosiahnuť, bolo nutné nahradiť monarchov takou formou vlády, ktorú by bolo možné celkom ovládať zo zákulisia. Výsledkom je systém boja o moc, ktorý sa skladá z mnohých strán. Od začiatku ich tiež napadlo, že politicky ambiciózny, ale nemajetný, neinteligentný, neinformovaný a z veľkej časti neschopný človek z ulice sa dá omnoho ľahšie kúpi’t, ovládať a skorumpovať, než by sa dal skorumpovať ten najlepší a najchytrejší v štáte (Romanoff 2022). Už macedónsky kráľ Filip konštatoval, že „osol, naložený zlatom, otvorí každé dvere“.
Rovnosť je niečo, čo si žiadna „demokracia“ nemôže dovoliť. „Demokracia“ sa nemôže udržať bez dôveryhodnej elity, ktorá prostredníctvom propagandy utvára, formuje a ovláda verejnú mienku. Demokracia spočíva v zdaní, ale nie v podstate, v konštrukcii, podľa ktorej prefíkané „elity“ vyberali kandidátov, ktoré mohli ľudu predstierať, že ich volí, ale ktorí boli ovládaní svojimi pánmi a poslúchať ich. Po tejto účasti na „demokracii“ sa očakávalo, že sa ľudia vrátia do svojho normálneho stavu apatie a neangažovanosti. Vedomá a inteligentná manipulácia s organizovanými zvykmi a názormi más je dôležitým prvkom „demokratickej“ spoločnosti. Ti, ktorí manipulujú týmto neviditeľným mechanizmom spoločnosti, tvoria neviditeľnú vládu, ktorá je skutočnou vládnucou mocou. Inými slovami, podstatou demokracie je, že niekoľko „neviditeľných ľudí“ manipuluje zmätené stádo, aby uverilo, že ovláda transparentná systém vlády, a to tak, že si vyberie jedného z dvoch dopredu vybraných kandidátov, ktorí sú už kúpení a zaplateni rovnakými neviditeľnými ľuďmi. „Demokratický“ proces, t. j. výber podriadených vodcov a/alebo rozhodovania o celkovej trajektórii akejkoľvek inštitúcie, by temer nevyhnuteľne viedol ku zlyhaniu. Univerzita, kde menovanie učiteľov podlieha schváleniu študentami, môže byť „demokratickejšia“, no nekompetentnosť študentov je príčinou zlyhania univerzity. Podobne armády, v ktorých boli rozkazy dôstojníkov podrobené vetu kolektívnej múdrosti ich podriadených, temer vždy stroskotali na bojovom poli. „Demokracia“ zlyhává všade, kde bola vyskúšaná, Preto ani riaditeľa jadrovej elektrárne nemožno vyberať voľbami zamestnancov. Arény, kde sú vhodné „demokratické postupy“, sú skrátka obmedzené (Romanoff 2022).
Je treba vziať do úvahy ešte jeden a to podstatný faktor a to je vzdelanie a odborná príprava. Riadiť sociálne zložitý systém štátu je náročná činnosť a vyžaduje nielen formálnu kompetenciu, ale hlavne činnú kompetenciu. Jedným z najoslnivejších nedostatkov západného „demokratického“ modelu je, že volení vládni úradníci nepotrebujú pre výkon svoje funkcie žiadne kvalifikačné predpoklady. A k tomu, aby sa niekto stal prezidentom alebo premiérom západnej „demokracie“, žiadne predpoklady nie sú potrebné. Namiesto toho bola „demokracie“ povýšená na náboženstvo tak sväté, že akékoľvek spochybnenia jej významu je považované za vlastizradné rúhanie a je neustále propagované ako univerzálna hodnota, odrážajúca túžby celého ľudstva. Nedostatky, ktoré sú vlastné volebnému systému viacerých strán sú tak ohromujúc jasné, tak oslnivo zrejmé a tak závažné, a pritom dokonale priehľadné, že sa musíme diviť, prečo sa o tom mlčí. To je jeden zo schizofrenických nedostatkov, hodný na preskúmanie. Tieto oslňujúco zjavné a fatálne nedostatky si nikdy nevšímajú média, nikdy sa o nich nepíše v učebniciach politológie, sociológie, dejepisu, ani nikde inde (Romanoff 2022).
Ve skutočnom svete politiky sú parlamentné debaty pretvárkou.
Vládna politika v každej „demokracii“ je celkom špinavá záležitosť, vôbec nie ten vznešený a nezištný systém, ktorý sa prezentuje v základných učebniciach.
