streda, 11 decembra, 2024
spot_img
ÚvodKalendáriumHISTORICKÝ KALENDÁR: MÁJ

HISTORICKÝ KALENDÁR: MÁJ

1. Máj

1461 povereníci kráľa Mateja v Trenčíne slávnostne privítali dcéru českého kráľa Juraja Podebradského Katarínu aj s jej sprievodom a odprevadili ju do Budína, kde s ňou na konci mája uhorský panovník uzavrel manželstvo.

1517 majiteľ hradu a panstva Slovenská Ľupča Ladislav Dóci prepadol, vyraboval a podpálil mesto Brezno, s ktorým mal predtým viacero sporov. Dóciho ozbrojenci pozabíjali desiatky breznianskych mešťanov.

1784 uhorský kráľ Jozef II. vydal nariadenie o sčítaní obyvateľstva.

Prvé sčítanie obyvateľov Uhorska

Ambíciou Jozefa II. bolo prebudovať Habsburskú monarchiu na pevne centralizovaný a dobre organizovaný štát. Tomuto cieľu mal slúžiť aj  celkový súpis obyvateľstva Uhorska. Napriek tomu, že panovník vydal nariadenie už v máji, sčítať sa začalo v novembri 1784. Pre nedostatok sčítacích komisárov a odpor šľachty ho dokončili až roku 1787. Bolo to  prvé  komplexné sčítanie obyvateľstva na našom území, ktoré sa vykonalo modernými metódami.          Prinieslo zaujímavé výsledky: Uhorsko malo 6 467 829 obyvateľov, Sedmohradsko 1 440 986, Chorvátsko 647 017 a v obvode vojenskej hranice na juhu krajiny žilo 709 353 obyvateľov. Priemerná hustota na štvorcový kilometer bola najvyššia v Chorvátsku: 34 osôb, v Uhorsku 31 a v Sedmohradsku 24. Na Slovensku bola koncentrácia obyvateľstva ešte vyššia ako bol uhorský priemer. Bratislavská stolica mala 54 osôb na štvorcovom kilometri, čo bolo najviac v celej krajine. Po nej nasledovala Nitrianska stolica s 51 osobami na štvorcovom kilometri, Trenčianska a Varaždínska v Chorvátsku mali 48 osôb a aj chudobná Oravská stolica prevyšovala uhorský priemer s 37 obyvateľmi na štvorcovom kilometri. Najľudnatejším mestom bol Debrecín s 29 871 obyvateľmi, po ňom nasledovala Bratislava s 28 502 obyvateľov a Banská Štiavnica s Banskou Belou – 20 598 obyvateľov. Mnohé mestá však boli mestami len podľa mena a počet ich obyvateľov sotva prevyšoval ľudnatosť väčšej dediny. Ľubietová mala 1 283 obyvateľov a Zvolen 1 649. Sčítanie potvrdilo aj vysoký podiel šľachty na všetkom obyvateľstve, mnohonásobne prevyšujúci západoeurópsky priemer. V Uhorsku žilo 389 146 osôb patriacich ku šľachtickému stavu, z toho 197 616 mužov. Na území Uhorska bolo 306 528 šľachticov, v Sedmohradsku 63 468 a v Chorvátsku 19 150. Najväčšie sústredenie šľachty bolo na na severovýchode krajiny. V Marmarošskej stolici tvorila šľachta 16,6 % obyvateľstva, v Boršodskej 15,2 % a Satumarskej 14,2 % , v Turčianskej stolici bol každý desiaty obyvateľ šľachticom. V tom istom období v susedných Čechách pripadal jeden šľachtic na 855 obyvateľov.

1844 predstavením hry Čech a Nemec začalo svoju činnosť slovenské divadlo v Banskej Štiavnici.

1848 vo všetkých slovenských mestách sa konali “sviatky slobody a zbratania”. Rečníci zhromaždenému ľudu čítali marcové zákony, ktoré znamenali koniec feudalizmu a zrovnoprávnenie občanov. Po slávnostných rečiach nasledovali hostiny a veselice. V Liptovskom Mikuláši pred stoličným domom podžupan Adolf Sentiváni zhromaždenému ľudu vysvetľoval nové zákony po slovensky. Pri tejto príležitosti rečnili aj obaja mikulášski kňazi, katolícky Juraj Bartoš a evanjelický Michal Miloslav Hodža.

1854 bol v Uhorsku zrušený výnimočný stav, zavedený po porážke revolúcie v roku 1849. Počas jeho platnosti bol prísne obmedzený pohyb obyvateľstva. Bez úradného povolenia sa nik nesmel vzdialiť na viac ako 6 míľ (10 km) od svojho stáleho bydliska, inak bol potrestaný väzením a pokutou.

1858 katastrofálny požiar zničil mestečko Sučany. Zhorel aj starobylý evanjelický kostol.

1862 milánsky týždeník Aleanza publikoval plán Ľudovíta Košuta na vytvorenie konfederácie národa maďarského, srbského a chorvátskeho, ktorá mala zahrnovať Uhorsko a celý severný Balkán. Spoločným jazykom konfederácie mala byť francúžština. So samostatným územím pre Slovákov sa v tomto návrhu nerátalo. Predstavy Ľudovíta Košuta a prevažnej časti uhorskej porevolučnej emigrácie sa ukázali ako nereálne.

1873 na bývalej konskej železnici Bratislava – Trnava sa začala parná prevádzka.

1890 v Bratislave, Košiciach a v niektorých ďalších mestách sa po prvýkrát oslavoval 1. máj ako sviatok práce. Najväčšie oslavy boli v Budapešti, kde sa na nich zúčastnilo aj množstvo slovenských robotníkov. V Liptovskom Mikuláši bolo proti robotníkom kožiarskych dielní povolané vojsko. 

1909 v Bratislave vyšlo prvé číslo sociálno-demokratického týždenníka Robotnícke noviny.

1918 v Liptovskom Mikuláši sa po prvýkrát od vypuknutia vojny konalo prvomájové zhromaždenie, ktoré malo aj národno-politický charakter.

Prvomájové zhromaždenie v Liptovskom Mikuláši

V štvrtom roku vojny sa dostala monarchia do vážnej krízy. Úrady si uvedomovali vážnosť situácie. Jedným z riešením, ktoré malo zastaviť rastúcu nespokojnosť, malo byť uvoľnenie rôznych obmedzení, prijatých na začiatku vojny. Preto sa opäť začali povoľovať verejné zhromaždenia s politickým obsahom. A tak sa prvého mája 1918 sa zišlo na hlavnom námestí v Liptovskom Mikuláši asi 3 tisíc ľudí. Zhromaždení vyzvali prítomného politika a lekára  Vavra Šrobára, aby predniesol prejav. Šrobár prečítal pripravený text rezolúcie, ktorú zhromaždenie prijalo. Okrem požiadavky na uzavretie spravodlivého mieru, zavedenie všeobecného volebného práva a osemhodinového pracovného času odznela požiadavka bezpodmienečného uznania práva národov Rakúsko-Uhorska na sebaurčenie, a “teda aj  uhorskej vetvy československého kmeňa.” Mikulášska rezolúcia predstavovala prvé oficiálne slovenské stanovisko verejne proklamované počas vojny, ktoré obsahovalo aj samourčovacie požiadavky. Formulácia o československom kmeni však spôsobila v slovenskom tábore nedorozumenia a obavy z možnej straty národnej identity a veľa nedorozumení.

1937 československý rozhlas začal vysielať aj pre zahraničie. V programoch určených pre krajanov boli aj slovenské dramatické relácie.

1940 nariadením slovenskej vlády bola zavedená všeobecná pracovná povinnosť.

1941 pri Matici slovenskej v Martine vznikla Slovenská národná knižnica.

1948 neformálne prvomájové zhromaždenia robotníkov a sympatizantov socialistických politických smerov sa zmenili na organizovanú slávnosť, na ktorej sa mala demonštrovať podpora komunistickému vedeniu štátu. V nasledujúcich štyroch desaťročiach bol prvomájový sviatok práce v každom meste vždy podrobne pripravený a aj nacvičený. Pozostával zo sprievodu zúčastnených pred tribúnou obsadenou miestnymi funkcionármi. Sprievody obvykle spestrovali zástavy, heslá, podobizne komunistických vodcov a aj alegorické vozy. Vzhľadom k povinnej účasti všetkých pracujúcich, ale aj školákov, vojakov a ďalších zložiek, sprievody trvali niekoľko hodín.

1951 Povereníctvo vnútra vydalo všetkým miestnym a mestským národným výborom na Slovensku tajný pokyn, aby na 1. mája zabezpečili pohotovosť hasičských zborov, lebo “triedny nepriateľ by mohol využiť prvomájové oslavy pracujúcich a zakladať v obciach a mestách požiare.“

1964 ministerstvo vnútra podstatne obmedzilo rozsah hraničného pásma, kde bol do dovtedy možný vstup iba na zvláštne povolenie. Týmto opatrením bol po štrnástich rokoch verejnosti opäť sprístupnený hrad a obec Devín, ako aj ďalšie dediny v blízkosti hranice s Rakúskom.

2004 Slovensko spolu s Maďarskom, Českom, Poľskom, Slovinskom, Maltou, Cyprom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom sa stalo členom Európskej únie.

Narodili sa a zomreli

1625 v Piešťanoch zomrel uhorský palatín Stanislav Turzo, ktorý tu bol na liečebnom pobyte. Pochovali ho v Levoči. (* 24. 7. 1576)

1643 v Kežmarku sa narodil Juraj Buchholz starší, evanjelický kňaz. Patril k obdivovateľom, objavovateľom a najväčším znalcom Vysokých Tatier tých čias. Roku 1664 vystúpil na Slavkovský štít a potom absolvoval ešte veľa tatranských túr. V roku 1719 mu vyšiel aj podrobný opis tatranského horstva a prírody. (+ 14. 5. 1725)

1800 v Bratislave sa narodil Ľudovít Landerer, tlačiar a nakladateľ. (+ 1. 2. 1854)

1838 v Békešskej Čabe (Békescsaba, Maďarsko) sa narodil Michal Žilinský, stredoškolský profesor, uhorsko – slovenský historik a politik. Bol poslancom uhorského snemu, zvolenským županom a štátnym tajomníkom ministerstva kultúry. Aj vo svojej vysokej funkcii tajne podporoval slovenské snahy. (+ 4. 10. 1925) 

1904 v Clevelande (USA) sa narodil Filip Anton Hrobák, publicista a organizátor amerických Slovákov. (+ 10. 1. 1964)

1909 v Krompachoch sa narodil Július Barč-Ivan, evanjelický kňaz a dramatik a spisovateľ. Vo svojich dramatických dielach riešil predovšetkým sociálne problémy, ktoré v rodných Krompachoch a na ich okolí citlivo vnímal už od detstva. Dráma z baníckeho prostredia Matka (1943) patrí medzi diela s vyhranenou sociálnou tematikou. Ďalším jeho známym dielom je hra Dvaja, presýtená filozofickými meditáciami a dialógmi, ktoré vyvierajú z hĺbky ľudskej duše. (+ 25. 12. 1953)

2. Máj

1424 uhorský kráľ Žigmund udelil svoje manželke Barbore sedem stredoslovenských banských miest a Zvolen.

1702 vypukla vojna o španielske dedičstvo, najkrvavejší konflikt 18. storočia. 

Vojna o španielske dedičstvo

Bol to prvý globálny konflikt v dejinách ľudstva, lebo prebiehal súčasne na troch kontinentoch a na oceánoch. Jej hlavným účastníkom bol uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár Leopold I., a tak sa vojna dotkla aj územia Slovenska a jeho obyvateľstva. Smrť bezdetného španielskeho kráľa Karola II. v roku 1700 spôsobila európsku krízu. Leopold I. a francúzsky kráľ Ľudovít XIV. si nárokovali na rozsiahle španielske dedičstvo, ktorého súčasťou bolo aj Neapolsko, Milánsko, španielske Nizozemsko a zámorské dŕžavy. Ľudovítovi XIV. sa podarilo dosadiť svojho vnuka Filipa z Anjou na španielsky trón. S tým však Leopold I. nesúhlasil a žiadal španielsku korunu pre svojho syna Karola. Z obavy pred francúzskou hegemóniou sa na jeho stranu postavilo Anglicko, Holandsko a Prusko a 2. mája 1702 vyhlásili Francúzsku vojnu. Vojvodca v službách Leopolda I. princ Eugen Savojský v bitke pri Höchstäde v auguste 1704 porazil francúzsko-bavorské vojská a vytlačil ich z Rakúska. Ľudovítovi XIV. sa však podarilo vyvolať protihabsburské povstanie, vedené Františkom II. Rákocim, ktoré roku 1703 zachvátilo takmer celé Uhorsko a ohrozovalo aj Viedeň. Pozemné boje sa rozšírili na Pyrenejský polostrov, do Talianska, Nemecka. Bojovalo sa aj v severoamerických kolóniách Anglicka a Francúzska, v karibskej oblasti, ba aj v Indii a na všetkých oceánoch. V bitke pri belgickom meste Malplaquet roku 1709 utrpela francúzska armáda katastrofálnu porážku. Ľudovíta XIV. však zachránila predčasná smrť Leopoldovho nástupcu, cisára Jozefa I. v marci 1711. Anglicko nemohlo dopustiť, aby sa v rukách jeho mladšieho brata Karola sústredilo dedičstvo španielskych i rakúskych Habsburgovcov. Výsledkom dvanásťročnej vojny bol napokon kompromisný mier. Filip z Anjou zostal španielskym kráľom a rakúskym Habsburgovcom pripadli európske časti španielskeho dedičstva. Okrem toho, že súčasťou vojny v rokoch 1703-1711 bolo povstanie Františka II. Rákociho, ktoré sa z veľkej časti odohrávalo na území Slovenska, bolo v prvej fáze vojny zo slovenských stolíc zverbovaných veľa nováčkov. 

1849 uhorský snem vymenoval novú revolučnú vládu na čele s Bertalanom Szemerem. Jej činnosť sa skončila už 11. 8. 1849.

1882 za účasť v nevlasteneckých a panslavistických tajných spolkoch vylúčili 12 slovenských študentov z evanjelických lýceí v Prešove a Bratislave. S okamžitou platnosťou boli vylúčení aj zo štúdií na všetkých školách v Uhorsku. Medzi nimi boli deti popredných slovenských národovcov i budúce významné osobnosti slovenského kultúrneho a politického života: Štefan Daxner, Peter Makovický, Žigmund Pauliny-Tóth, Gustáv Maršall a ďalší.

1896 bolo v Budapešti otvorené prvé metro na európskom kontinente. Na jeho výstavbe pracovalo tisíce slovenských sezónnych robotníkov. Zároveň v tento deň v Budapešti otvorili celokrajinskú výstavu, čo súviselo s vyvrcholením tzv. mileniových osláv. Proti šovinistickému duchu osláv takzvaného tisícročia zaujatia vlasti protestovali slovenskí, srbskí a rumunskí národní vodcovia.

1915 v rámci bojov v 1. svetovej vojne došlo na východnom fronte k rozhodujúcemu zlomu. Rakúsko-uhorskej a nemeckej armáde sa podaril prielom pri Gorliciach (Poľsko). Ruská armáda bola prinútená stiahnuť sa z Karpát i z územia Poľska.

1918 najvyššia vojenská rada Dohody zložená z predstaviteľov Veľkej Británie, Francúzska a Talianska rozhodla, že česko-slovenské légie v Rusku majú byť čo najrýchlejšie dopravené do Francúzska.

1920 ružomberského kňaza a predsedu Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku na jeho fare napadli a zranili dvaja sociálnodemokratickí radikáli.

1928 v Dolných Krškanoch pri Nitre žandári začali paľbu do štrajkujúcich poľnohospodárskych robotníkov, pričom zabili jednu ženu a ďalšiu ženu a muža ťažko zranili.

1953 do skúšobnej prevádzky uviedli Oravskú priehradu, dovtedy najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku. Jej výstavbu začali už v roku 1941. Umelé jazero má plochu 35 km2 po napustení zatopilo štyri staré oravské dediny – Slanicu, Osadu, Oravské Hámre a Ústie nad Oravou.

1957 československá tajná služba uniesla z Rakúska Jozefa Vicena, jedného z hlavných organizátorov slovenského protikomunistického hnutia Biela légia. V Prahe ho odsúdili na 25 rokov väzenia.

1997 v Banskej Bystrici uskutočnil lekársky tím Roosveltovej nemocnice prvú tranplantáciu pečene na Slovensku.

Narodili sa a zomreli

1826 v Trenčianskych Stankovciach zomrel dôstojník a kartograf Ján Lipský, autor Generálnej mapy Uhorska. (* 10. 4. 1766)

1838 v Močenku zomrel nitriansky biskup a podporovateľ národného hnutia Jozef Vurum. (* 27. 11. 1763)

1842 v Spišskom Podhradí sa narodil Teodor Kežmarský (Kézsmarszky), lekár pôrodní. Od roku 1869 pracoval na pôrodníckej klinike univerzity v Budapešti. Jeho zásluhou sa začala systematicky prednášať gynekológia na všetkých lekárskych fakultách v Uhorsku. (+ 18. 5. 1902)

1863 v Radvani sa narodil Martin Braxatoris Sládkovičov, najmladšie (piate) dieťa básnika Andreja Sládkoviča. Bol evanjelickým kňazom a po otcovi zdedil básnický a literárny talent. Patril k najlepším prekladateľom ruskej, nemeckej i maďarskej klasickej poézie. (+ 29. 8. 1834)

1877 v Borskom Mikuláši sa narodil Florián Tománek, katolícky kňaz, redaktor, publicista a politik. Stál pri zrode SĽS roku 1905 a ako redaktor Ľudových novín zvádzal ostré novinárske súboje s protivníkmi nielen z maďarského, ale i slovenského tábora. Ako radikálny stúpenec autonómie bol za politickú činnosť väznený po vzniku ČSR. V dôsledku nezhôd s vedením HSĽS sa roku 1929 vzdal aktícnej politiky. (+ 25. 3. 1948)

1880 v Liptovskom Petre sa narodil Štefan Vladimír Bella, vodohospodár, vyskoškolský profesor. Bol odborníkom európskeho významu v odbore hydromelioračných prác, spoluautorom komplexného vodohospodárskeho plánu Slovenska. (+ 28. 12. 1952)

1903 v Bronswille (USA) sa narodil Ján Šmigovský, podplukovník Slovenskej armády. Ako veliteľ vojenskej pechotnej školy v Nitre sa nepridal k SNP. Hoci zachoval vojenskú subordináciu, na základe retribučného zákona bol za “zradu na Národnom povstaní” odsúdený na trest smrti a popravený. (+ 9. 10. 1945)

1981 v Bratislave zomrel dramaturg, prekladateľ a novinár Ladislav Obuch. (* 17. 6. 1926)

1995 v Bratislave zomrel hudobník a skladateľ Dezider Ursíny. (* 4. 10. 1947)

3. Máj

1469 v Olomouci zvolila časť katolíckej šľachty Mateja Korvína za českého kráľa, ktorý vykonal aj predpísanú korunovačnú prísahu. Keďže tento krok nemal potrebnú medzinárodnú podporu, Matej Korvín sa skutočným českým kráľom nikdy nestal.

1474 uhorský kráľ Matej Korvín udelil výsady mestečku Sučany.

1605 hajdúsi Štefana Bočkaja a spojenecké oddiely tatárov prepadli Sobotište. Vyplienili najmä tunajšie habánske dvory. Habáni, ktorí sa nestihli ukryť v lese, boli umučení. V nasledujúcich dvoch dňoch vyplienili habánske dvory vo Veľkých Levároch, v Moravskom Svätom Jáne, Gbeloch i Brodskom. Tatári a hajdusi však vyrabovali a podpálili domy aj ostatnému obyvateľstvu.              

1823 na zhromaždení predstaviteľov Tekovskej stolice v Hronskom Beňadiku bolo rozhodnuté, že na protest proti nezákonnému postupu dvora pri vyberaní daní a vojenským odvodom sa všetky stoličné úrady rozpustia. Pečať a nevybavené spisy boli uložené do archívu v župnom dome v Zlatých Moravciach, ktorý bol uzamknutý, a kľúče župný poverenec uložil v hronskobeňadickom konvente.

Šťastný a nešťastný deň v živote Jána Hollého

Ruský slavista na petrohradskej univerzite profesor Izmail Srieznevskij navštívil katolíckeho kňaza a básnika Jána Hollého v Maduniciach. Sedliak, ktorý ruského učenca do Maduníc viezol mu o Hollom porozprával toto: “Takého kňaza medzi tisícami nenájdete, takého dobrého človeka na celom svete niet. Od nikoho nežiada ničoho – ani desiatok, ani za pochovávanie, alebo sobášenie. Čo dajú, to vezme, a sám porozdáva, preto je i chudobný. Ale on na to ani nemyslí, už mu dávali i lepšie fary, chceli ho spraviť kanonikom, nechce, chce umrieť v Maduniciach. A piesne ako skladá, hej!….”

Tretá máj o rok neskôr, sa stal Hollému osudným. Požiar, ktorý vypukol v susedstve, zachvátil aj faru, ale reumatizmom postihnutý Hollý nemohol sa pohnúť z postele. Odniesli ho do kostola, ale aj tam sa požiar rozšíril. Hollý utrpel rozsiahle popáleniny a oheň mu ťažko poškodil zrak. Kňazské povolanie už nemohol vykonávať a žiadal sa do penzie. Odišiel k priateľovi na faru na Dobrej Vode, kde 6 rokov oddane čakal na vykupiteľku smrť.

1897 v Národných novinách vyšiel článok Progresívna paralýza, ktorý reagoval na návrh Nitrianskej župy pomaďarčiť historické slovenské názvy miest a obcí. Podľa návrhu sa Holíč mal premenovať na Terézujvár, Handlová na Hunyad, Gbely na Kohári, Senica na Rét Almás, Dubnica na Ledvény atď.

1919 v Bratislave 20 športových nadšencov založilo 1. československý športový klub (ČsŠK)

Prvý československý športový klub v Bratislave

Vznikol zásluhou policajného kapitána Richarda Brunnera. Z jeho iniciatívy sa rozbehli práce na výstavbe športového ihriska v Petržalke. Už koncom augusta 1919 tu novozaložený futbalový oddiel odohral svoj prvý zápas. K futbalu zakrátko pribudol atletický, plavecký, šermiarsky a zápasnícky oddiel, ako aj družstvo hádzanárok. Základom prvého bratislavského športového klubu Slovákov zostával futbal, dosahujúci napriek rýdzemu amaterizmu čoraz výraznejšie úspechy. Po obsadení Petržalky Nemcami v roku 1938 sa musel klub presťahovať na Tehelné pole, kde zakrátko vyrástla celá sieť športovísk. Po skončení vojny dostal ŠK  nové meno Slovan Bratislava. Slávu bratislavského Slovana šírili jeho odchovanci po celom svete. Napriek skromným podmienkam tu vyrástli mnohí vynikajúci krasokorčuliari ako  olympijský víťaz Ondrej Nepela, bronzový olympionik Karol Divín či držitelia medailí zo šampionátov Jozef Sabovčík a Liana Drahová. Do rodiny športovcov Slovana patrí aj olympijský víťaz vo veslovaní z Ríma 1960 Pavol Schmidt a zlatý cyklista z olympiády v Montreali 1976 Anton Tkáč. Futbalisti Slovana zozbierali množstvo majstrovských titulov a stali sa držiteľmi cennej trofeje európskych futbalových súťaží. Veľké úspechy dosiahol aj  hokejoý oddiel, ktorý vznikol v roku 1921. Belasý dres obliekali také osobnosti svetového hokeja ako Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka či bratia Šťastní.

1944 vláda Slovenskej republiky vydala vyhlásenie, ktorým udelila právo uzatvárať medzinárodné dohody týkajúce sa Slovenska iba slovenským ústavným orgánom. Toto vyhlásenie bolo namierené proti diplomatickým a politickým aktivitám  československého exilu vedeného Edvardom Benešom.

1945 v priestore pohoria Javorníky opustili zvyšky nemeckých vojsk územie Slovenska.

Narodili sa a zomreli

1270 na Margitinom ostrove pri Pešti zomrel uhorský kráľ Belo IV. Roku 1235 sa stal uhorským kráľom. Jeho panovanie poznačilo spustošenie krajiny Tatármi v rokoch 1241 – 1242, ale aj boje o Babenberské dedičstvo v Rakúsku a zápas so synom a nástupníkom na tróne Štefanom V. Vynikol ako organizátor rekonštrukcie krajiny po tatárskom vpáde. (* november 1206)

1820 vo Veľkej pri Poprade sa narodil Eduard Dávid Blasy, priekopník turistiky a horolezec, zakladateľ Tatranského múzea. (+ 25. 6. 1888)

1822 v Blatnej na Ostrove sa narodil Štefan Bittó, predstaviteľ Bratislavskej stolice v roku 1848, po vyrovnaní roku 1867 popredný uhorský politik. V rokoch 1872 – 1875 predseda snemovne a predseda uhorskej vlády. (+ 8. 3. 1903)

1865 v Bratislave sa narodil Maximilián Hussarek, právnik a politik, posledný ministerský predseda Rakúskeho cisárstva. 22. októbra 1918 bol vymenovaný za  predsedu rakúskej ríšskej vlády, ale vo funkcii zotrval iba do vyhlásenia Rakúskej republiky v novembri 1918. (+ 6. 3. 1935)

1884 v Kroměříži (Česko) sa narodil František Nábělek, biológ, botanik, zakladateľ Botanického ústavu a Botanickej záhrady v Bratislave a rektor Slovenskej univerzity v rokoch 1948 – 1949. (+ 10. 6. 1965) 

1909 v Martine sa narodila Zora Jesenská, prekladateľka, redaktorka a divadelná kritička. Roku 1968 sa aktívne zapojila do zápasu za ľudské a občianske práva, a preto bola odstránená z verejného i literárneho života. (+ 21. 12. 1972)

4. Máj

1448 v Kremnici bol uzavretý večný mier medzi Jánom Jiskrom, veliteľom žoldnierov v službách maloletého uhorského kráľa Ladislava Pohrobka a Pongrácom zo Svätého Mikuláša a jeho prívržencami. Mierová zmluva ukončila obdobie vnútorných bojov, ktoré trvalo od roku 1441 a ich dejiskom bolo najmä územie stredného a východného Slovenska.

1748 Rožňavu spustošil rozsiahly požiar, väčšia časť mesta ľahla popolom.

1798 kongregácia turčianskeho evanjelického seniorátu rozoslala všetkým evanjelickým ľudovým školám v Turci tzv. Náukovú osnovu vypracovanú Ondrejom Plachým. V osnove sa konštatovalo, že základom zdarnej výučby je materinský jazyk a preto bolo nariadené vyučovať vo všetkých školách po slovensky.

1802 uhorský kráľ František I. zrušil doživotnú vojenskú službu.

1823 vo Veľkej Revúcej zhorelo 68 domov a 30 stodôl. Oheň spôsobilo 12 ročné dievča.

1871 bola otvorená železničná trať Lučenec – Fiľakovo – Šalgotarján – Pešť. Merala 163 kilometrov a rýchlikom ju bolo možné prekonať za tri a pol hodiny.

1906 spišský biskup Alexander Párvy potrestal ružomberského farára Andreja Hlinku  za jeho národné angažovanie suspendovaním z farského úradu. V odôvodnení tohto kroku podanom Svätej stolici tvrdil, že Hlinka má neskrotnú, buričskú povahu a viackrát vyzýval ľud k podpaľačstvu, krviprelievaniu a k revolúcii.

1915 bola v celej Rakúsko-uhorskej monarchii vypísaná prvá vojnová pôžička. Mnoho ľudí bolo nútených poskytnúť väčšie sumy štátu, za ktoré dostali bezcenné dlhopisy.

1919 pri prílete na letisko neďaleko Vajnor zahynul minister vojny česko-slovenskej vlády generál Milan Rastislav Štefánik.

Smrť Milana Rastislava Štefánika

Okolnosti Štefánikovho úmrtia sú dodnes opradené rúškom tajomstva a predmetom rôznych dohadov a manipulácií. Krátko po nešťastí vydala Československá tlačová agentúra oficiálnu správu: “4. mája okolo obeda sa lietadlo so Štefánikom a jeho doprovodom zrútilo asi z výšky 400 metrov pri Vajnoroch neďaleko Bratislavy. Po páde sa lietadlo vznietilo. Pri stroji bola najdená mŕtvola Štefánika, dvoch talianskych dôstojníkov a pilota, ktorého rozsekala vrtuľa lietadla. Telo Štefánika neporušené ohňom, ležiace tvárou k zemi, ako aj telá jeho sprievodcov boli okamžite odvezené do Bratislavy.

Očitý svedok nehody Tomáš Kabasta z Vajnor roku 1940 opísal spomínanú udalosť takto: “V ten deň, 4.5. 1919, išiel som z Čeklísa (Bernolákovo) do Vajnor. Zrazu sa mi pred očami objavilo lietadlo, letelo smerom na Vajnory. Keď bolo asi v 200-metrovej výške, počul som vystreliť salvu z kanónov (asi 4 výstrely), čo zodpovedá jednej batérii, a videl som rozprsknúť šrapnely nad lietadlom. Strieľajúce kanóny boli umiestnené medzi Ivankou a Vajnormi. Po prvej salve sa lietadlu nič nestalo, letelo ďalej svojím smerom. Zrazu však vidím, že z lietadla vystrčili bielu plachtu priemeru asi len meter, ktorú som veľmi dobre videl, čo značilo nestrieľajte. Bola vystrelená aj druhá salva a pozoroval som, že po nej lietadlo zakolísalo, bolo poškodené, ale nie tak, aby v lete nemohlo pokračovať. Vzápätí bola vystrelená tretia salva a v tom už šľahali z neho plamene. Videl som z lietadla vypadnúť predmet podobajúci sa kufríku, z ktorého vypadnuvšie papiere vírili v povetrí, a súčasne vypadla i jedna taška, ktorá dopadla celá. Vo víre lietajúcich papierov vyskočili z lietadla dve osoby a padali na zem s horiacim lietadlom. Pri nešťastí boli aj dve ženičky, ktoré vojaci s nasadenými bodákmi hnali preč.”

Kabastu vojaci odviedli do Bratislavy, kde bol tri dni zavretý a vypočúvaný, čo vie o páde lietadla. Vypočúval ho človek v talianskej rovnošate, hovoriaci po česky. Hoci Kabastovo svedectvo a výpovede mnohých ďalších svedkov sú aj dnes spochybňované, keďže boli publikované až po vzniku Slovenskej republiky, Štefánikovi najbližší príbuzní tiež tvrdili, že smrť nespôsobila letecká nehoda. Štefánikova matka, prítomná na vajnorskom letisku, rovnako ako jeho brat Pavel boli presvedčení, že sa stal obeťou atentátu.

1930 v Bratislave otvorili expozíciu Zemedelského múzea, predchodcu dnešného SNM.

1939 britský konzul v Bratislave oznámil slovenskému ministrovi zahraničia, že jeho krajina de facto uznáva slovenský štát. Po tom, ako sa Slovenská armáda zúčastnila po boku Nemcov ťaženia proti Poľsku, bol britský konzul z Bratislavy odvolaný.

1969 ÚV KSS zvolil za prvého tajomníka Štefana Sádovského, ktorý bol uvoľnený z funkcie predsedu vlády. Novým predsedom vlády sa stal Peter Colotka.

Narodili sa a zomreli

1763 v Paludzi (dnes Liptovský Mikuláš) zomrel evanjelický farár, náboženský spisovateľ a básnik Ján Blasius. (* 21. 6. 1684)

1785 v Pešti zomrel astronóm a jazykovedec Ján Šajnovič (* 12. 5. 1733)

1837 v Lešti sa narodil Ján Tébus (Thébus), evanjelický kňaz a publicista, slovenský odrodilec. Pôsobil ako kňaz vo Zvolene. Smutne sa preslávil brožúrou Protestantizmus a panslavizmus (Protestantizmus és panszlavizmus), ktorú pod pseudonymom Felvidéky vydal v Budapešti roku 1882. Preddunajský evanjelický dištrikt rozkladajúci sa na západnom a strednom Slovensku označil za malé slovenské kráľovstvo akoby tisíc míľ vzdialené od maďarskej zeme, keďže tu doposiaľ vládne slovenčina. Slovenských študentov na evanjelických školách i niektorých pedagógov  vyhlásil za panslávov a vlastizradcov. Jeho dielo odštartovalo vlnu represálií proti Slovákom na evanjelických lýceách a v cirkvi. (+ Zvolen, jún 1906)

1869 v Jásovej zomrel katolícky kňaz Juraj Holeček, národovec (* 5. 4. 1811)

1873 v Stredných Plachtinciach zomrel evanjelický kňaz, básnik a spisovateľ Samuel Godra, spoluzakladateľ Spoločnosti česko-slovanskej na evanjelickom lýceu v Bratislave. (* 25. 8. 1806)

1872 v Prahe sa narodil Jozef Florián Babor, lekár-biológ. V rokoch 1924-1943 bol prednostom Ústavu všeobecnej biológie Kekárskej fakulty UK (SU) v Bratislave, znalec slovenskej flóry a fauny. (+ 11. 1. 1951)

1887 v Ružomberku sa narodil Ján Hajdóczy, organizátor telesnej výchovy, odborník v ľahkej atletike. (+ 17. 10. 1950)

1889 v Jablonke (dnes Poľsko) sa narodil Ferdinand Machaj, katolícky kňaz a politik,  jeden z hlavných propagátorov myšlienky pripojenia územia Oravy, Kysúc a Spiša k Poľsku. Po roku 1920 spoluorganizátor slovenskej légie v Poľsku, ktorá mala v prípade vojenského konfliktu ČSR s Poľskom a Maďarskom vpadnúť na územie Slovenska. (+ 31. 7. 1967)

1891 v Paríži (Francúzsko) spáchal samovraždu niekdajší zvolenský podžupan a jeden z najväčších nepriateľov Slovákov Béla Grunwald. (* 2. 12. 1839)

1895 v Turčianskych Tepliciach sa narodil Mikuláš Galanda, maliar a grafik. Po štúdiách v Budapešti a Prahe, ktoré skončil až roku 1927, sa začiatkom 30. rokov zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej výtvarnej moderny. Iniciátor nových výtvarných smerov v medzivojnovom období. Na svetovej výstave v Paríži  roku 1937 boli jeho knižné ilustrácie odmenené striebornou medailou. (+ 5. 6. 1938)

1952 v Trnave zomrel sochár Ján Koniarek. (* 30. 1. 1878)

5. Máj

1334 uhorský kráľ Karol I. Róbert na žiadosť sedmohradského vojvodu Tomáša udelil obyvateľom Rimavskej Soboty výsady, aké užíval Budín, vrátane práva opevniť mesto hradbami.

1453 uhorský kráľ Ladislav V. udelil Bardejovu erb.

1742 kráľovná Mária Terézia pod trestom konfiškácie zakázala Židom obchodovať s liadkom a pušným prachom. Pri opakovanom porušení tohto nariadenia im hrozil trest smrti.

1908 kráľovský okresný súd v slovenskom mestečku Kovačica (Srbsko) odsúdil 35 tamojších obyvateľov na úhrnný trest 6 rokov a 8 mesiacov väzenia a 6 280 korún pokuty za ich odpor proti maďarským bohoslužbám.

1924 letecká linka, ktorá dovtedy prepravovala cestujúcich na trase Praha – Bratislava, bola predĺžená do Košíc.

1945 čs. vláda uznala predmníchovskú líniu slovensko-poľskej hranice na Orave a Spiši a prepustila Poľsku 27 obcí, ktoré do roku 1920 a od septembra 1939 boli súčasťou Slovenska. Obyvatelia s týmto rozhodnutím nesúhlasili a v nasledujúcom období došlo k mnohým konfliktom s poľskou administratívou, vojenskými a bezpečnostnými zložkami, ale aj s ozbrojenými extrémistami, ktoré si vyžiadali viaceré obete na životoch.

1947 sa skončila platnosť tzv. retribučného zákona. Jeho pôvodným cieľom bolo potrestať tých, ktorí sa dopustili vojnových zločinov, ale aj kolaborantov s nacistickým režimom. Niektoré jeho ustanovenia, najmä týkajúce sa kolaborácie a tzv. rozbitia republiky, boli však koncipované tak, že sa dali poľahky zneužiť. V celom Československu bolo na základe tohto zákona riešených vyše 130-tisíc trestných oznámení, 713 osôb bolo odsúdených na trest smrti, teda takmer toľko ako v Nemecku, 741 na doživotie a takmer 20 tisíc na stratu slobody. Retribučné súdy odsúdili množstvo nevinných ľudí, čo dokumentuje aj prípad poslanca Slovenského snemu a krajského inšpektora HG Kolomana Horniša, ktorému predseda senátu neskôr povedal: Zaslúžil by si si metál, ale musel som ťa odsúdiť!

1950 z funkcie predsedu Zboru povereníkov bol odvolaný Gustáv Husák. Spolu s ním musel opustiť funkciu aj povereník školstva a kultúry Ladislav Novomeský. Za predsedu Zboru povereníkov bol vymenovaný Čech pôsobiaci na Slovensku Karel Bacílek, povereníkom školstva sa stal Ernest Sýkora.

1985 pápež Ján Pavol II. vymenoval slovenského arcibiskupa Jozefa Tomka za kardinála a zveril mu vedenie Kongregácie pre evanjelizáciu národov.

Narodili sa a zomreli

1609 vo Viedni zomrel Štefan Ilešházi, uhorský palatín. Patril medzi najvýznamnejšie osobnosti tých čias. Vďaka vojenskej zdatnosti i svadbe s Katarínou Pálfiovou sa pôvodne chudobný zeman pôvodom z Eliášoviec na Žitnom ostrove stal jedným z najbohatších magnátov. V roku 1603 bol pre trenice s panovníkom obvinený z velezrady a odsúdený na smrť. Život si zachránil útekom do Poľska. Počas povstania Štefana Bočkaja sa vrátil do Uhorska, a keďže sprostredkoval mier medzi Habsburgovcami a povstalcami, vrátili mu skonfiškované majetky a roku 1608 bol zvolený za uhorského palatína. V jeho viedenskej rezidencii našli veľa českých náboženských kníh, v ktorých hľadal v posledných dňoch života útechu. Pochovali ho vo farskom kostole v Pezinku. (* 1541)

1705 vo Viedni zomrel kráľ a cisár Leopold I. Panoval takmer 48 rokov. Za jeho vlády  prepuklo v Uhorsku niekoľko protihabsburských povstaní a hnutí, no zároveň sa mu podarilo oslobodiť väčšinu Uhorska od Turkov. (* 9. 6. 1640)

1747 vo Viedni sa narodil Leopold II. uhorský a český kráľ, rímsko-nemecký cisár, druhorodený syn kráľovnej Márie Terézie a cisára Františka Štefana Lotrinského. V roku 1765 sa stal veľkovojvodom Toskánskym, kde presadil mnohé osvietenské reformy. Po smrti staršieho brata Jozefa II. roku 1790 vládcom v Habsburskej monarchii. Podarilo sa mu zažehnať veľkú vnútropolitickú krízu v Uhorsku, ktorá vypukla na sklonku vlády Jozefa II. v dôsledku jeho reforiem a obnoviť habsburskú suverenitu aj v Rakúskom Nizozemsku. (+ 1. 3. 1792)

1850 v Brezovej pod Bradlom sa narodil Vladimír Hurban, evanjelický kňaz pôsobiaci medzi dolnozemskými Slovákmi, národovec, druhý syn Jozefa Miloslava Hurbana. (+ 11. 2. 1914)

1855 v Dolných Strehároch sa narodil Ľudovít Kubáni, maliar. Autor viacerých oltárnych obrazov v Novohrade. (+ 5. 5. 1912)

1887 v Huštáku (dnes súčasť Liptovského Mikuláša) sa narodil Milan Žuffa, chemik, vynálezca. Od roku 1912 stál na čele rodinnej garbiarskej firmy v Liptovskom Mikuláši, neskôr bol predsedom Ústredného združenia slovenského priemyslu, angažoval sa aj v národnom hnutí. (+ 7. 12. 1942)

1904 v Budapešti zomrel maďarský spisovateľ a politik Móric Jókai, rodák z Komárna. (* 18. 2. 1825) 

1905 v Martine sa narodil Ján Fišer, fyzik. Patril k prvým čs fyzikom, ktorý použil kvantomechanické metódy. (+ 4. 2. 1980)

1912 v Dolných Strehároch zomrel maliar Ľudovít Kubáni. (* 5. 5. 1855)

1916 v Bridgeporte (USA) zomrel katolícky kňaz a národovec Matúš Jankola. Slovenským krajanským organizáciam testamentárne poručil 130 tisíc dolárov. (* 2. 7. 1872)

1976 v Bratislave zomrela Adela Čajaková – Petrovičová, spisovateľka pre deti. (* 25. 4. 1901)

1988 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ Gejza Dusík. (* 1. 4. 1907)

6. Máj

1346 uhorský kráľ Ľudovít I., vzhľadom na stále narastajúcu zločinnosť udelil richtárovi a prísažným mesta Košice právo stíhať zlodejov, vrahov a zbojníkov na celom území Abovskej stolice.

1566 turecký sultán Sulejman I. začal v poradí už siedme ťaženie do Uhorska. Jeho cieľom bolo dobytie hradu Sihoť (Sziget) južne od Balatonu. 

1615 v Trnave sa ukončilo rokovanie medzi poverencami Gabriela Betlena a uhorského kráľa Mateja II. Panovník uznal Betlena za knieža Sedmohradska a ten sa v tajnosti zaviazal vojensky ho podporiť v prípade tureckého útoku.

1621 cisárske vojská sa zmocnili Bratislavského hradu, ktorý bol od roku 1619 obsadený vojakmi Gabriela Betlena.

1852 v Pešti sa konala symbolická poprava 26 uhorských revolucionárov, ktorí boli odsúdení na smrť, ale keďže ušli do zahraničia, rozsudok sa nedal vykonať. Kat pribil na šibenice tabuľky s ich menami a zároveň boli zbavení majetku a hodností. Medzi nimi niekdajší gubernátor Uhorska Ľudovít Košut a košický rodák Július Andráši,  ktorý sa vo februári 1867 stal ministerským predsedom Uhorska.

1881 v Martine padli za obeť ohňu dve tretiny obytných domov. Zhorel aj stoličný dom, katolícky kostol, fara, škola a synagóga.

1887 veľký požiar zničil v Prešove stovky domov. Zhorel evanjelický kostol aj s budovou lýcea. Oheň si vyžiadal aj viacero ľudských životov.

1919 v Užhorode (Ukrajina) sa konala porada rusínskych národných rád. Bol na nej potvrdený výsledok rozhodnutia predstaviteľov rusínskej komunity žijúcich v USA o pripojení Podkarpatskej Rusi k Česko-Slovensku. 

1945 československá vláda, dočasne sídliaca v Košiciach, sa na krátku dobu  presťahovala do Bratislavy.

Narodili sa a zomreli

1791 v Bratislave sa narodil zoológ a botanik Jozef Sadler. (+ 12. 3. 1849)

1855 v Ardači (Srbsko) sa narodil Ján Bohuslav Abafi, slovenský evanjelický kňaz a publicista. (+ 21. 11. 1905)

1877 v Martine zomrel politik a publicista, predseda SNS Viliam Pauliny – Tóth. (* 3. 6. 1826)

1880 v Lazoch pod Makytou sa narodila Želmíra Duchajová-Švehlová, prvá moderná a školená slovenská maliarka. Študovala portrétnu maľbu na umeleckých školách v Berlíne a Mníchove, kde sa zoznámila s impresionizmom, ktorý najviac ovplyvnil jej tvorbu. Bola aj organizátorkou slovenského výtvarného života a ženského hnutia v rámci spolku Živena. (+ 15. 5. 1955)

1895 v Lehniciach sa narodil maliar a grafik František Reichentál. (* 5. 4. 1971)

1942 sa v Bratislave narodil teatrológ, divadelný kritik, dramaturg a historik Jaroslav Blaho. (+ 14. 4. 2019)

Jaroslav Blaho

Študoval hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, absolvoval štúdium divadelnej vedy na VŠMU. Od polovice 60. rokov výrazne formoval tvár slovenskej opernej kritiky, publicistiky a historiografie. Venoval sa najmä kritickej a publicistickej činnosti v oblasti opernej tvorby. Bol autorom nespočetného množstva odborných štúdií, recenzií, medailónov, autorských textov pre rozhlas a televíziu. V rokoch 1979 – 2014 bol riaditeľom (od roku 2014 už zaniknutého jediného slovenského plenérového festivalu), opernej časti Zámockých hier zvolenských, ktorých bol aj zakladateľom.

Za mimoriadny prínos v oblasti divadla získal Jaroslav Blaho v roku 2015 Cenu Slovenského centra AICTMedzinárodnej asociácie divadelných kritikov, ktorú mu udelili počas slávnostného udeľovania divadelného ocenenia Dosky. V roku 2017 mu taliansky prezident Sergio Mattarella udelil vyznamenanie Rytiera Rádu talianskej hviezdy za osobitnú pozornosť veľkým talianskym skladateľom. V roku 2018 sa stal laureátom Ceny ministerky kultúry za mimoriadny prínos pri propagácii slovenského operného umenia s prihliadnutím na jeho výnimočný vklad v oblasti odbornej reflexie a publikačnej činnosti, ako aj na jeho výrazný podiel pri vzniku a kreovaní opernej časti letného festivalu Zámocké hry zvolenské. Je autorom knihy Legenda bez legiend. Peter Dvorský a jeho doba.

1987 v Prahe zomrel Karol Plicka, hudobný folklorista, kameraman, režisér, fotograf. (* 14. 10. 1894)

7. Máj

1369 uhorský kráľ Ľudovít I. udelil Košiciam právo používať na pečati a na mestskej zástave svoj vlastný erb. Bola to prvá erbová listina pre mesto v Európe. Košický mestský erb bol odvodený od kráľovského znaku. V ľavej strane štítu boli bielo-červené arpádovsko-slovenské brvná a v pravej anjuovské ľalie.

1381 uhorský kráľ Ľudovít I. udelil privilégium žilinským Slovákom. Slovenskí obyvatelia Žiliny mali užívať také isté práva ako Nemci. Listina je dokladom existencie národného povedomia a spolupatričnosti žilinských Slovákov, ale aj priazne panovníka voči nim. Ľudovít I. po matke Poliak, mal k Slovanom prirodzenú náklonnosť.

1505 uhorský a český kráľ Vladislav II. vypovedal vojnu Maximiliánovi I. rímskemu kráľovi a arcivojvodovi Rakúska. I keď vojna trvala do novembra nasledujúceho roku, k veľkým bojom nedošlo. Vojaci Maximiliána I. však zavliekli do Uhorska morovú nákazu. Na následky epidémie moru bolo vyľudnené najmä okolie Bratislavy,  predovšetkým južná časť Záhoria.

1664 po trojtýždňovom obliehaní opustila turecká posádka Nitru. Mesto aj hrad Turci vydali veliteľovi cisárskych vojsk generálovi de Souchesovi. Počas bojov o Nitru bolo zabitých 400 Turkov.

1683 františkánsky kazateľ hlohoveckého kláštora Hieronymus Polašek bol počas kázne v Preseľanoch  poturčencami vytiahnutý z kostola a krutým spôsobom  zavraždený.

1743 kráľovná Mária Terézia pod trestom zakázala remeselníckym tovarišom sláviť tzv. modrý pondelok a po nedeli alebo sviatku sa zdržiavať práce.

1894 evanjelická synoda v Budapešti prijala novú ústavu a zmenila hranice dištriktov tak, aby slovenské evanjelické senioráty zostali pri dištriktuálnych konventoch v  menšine. Týmto krokom bola zabezpečená nehatená maďarizácia predovšetkým v Preddunajskom dištrikte. (západné a časť stredného Slovenska)

1896 v Prahe bola založená Česko-slovanská jednota. Jej zakladateľmi boli členovia spolku Detvan a českí slovakofili. Jej pôvodným cieľom bolo posilnenie slovanského povedomia obyvateľov Čiech. Na začiatku 20. storočia sústredila svoju činnosť predovšetkým na Slovákov. Hoci Jednota mala takmer 3 000 členov, počet Slovákov dosiahol 150.  

1992 vláda Maďarskej republiky vypovedala medzištátnu zmluvu z roku 1977 o spoločnej výstavbe Sústavy vodných diel Gabrčíkovo-Nagymaros.

Spory o vodné dielo Gabčíkovo

Napriek podpisu medzištátnej zmluvy v roku 1977 a začatiu prác, na maďarskej strane sa už od začiatku osemdesiatych rokov objavovali pokusy prehodnotiť celú koncepciu. Z toho dôvodu tempo výstavby maďarskej časti vodných diel výrazne zaostávalo. Protesty ekologických aktivistov a neformálnych skupín v maďarskom Nagymarosi proti výstavbe diela nabrali roku 1989 na intenzite. Protestné akcie fakticky viedli ku zmene režimu v Maďarsku už v lete 1989 a viacerí odporcovia vodného diela sa dostali do vedenia štátu. V októbri 1989 maďarský parlament rozhodol o zastavení výstavby na stupni Nagymaros a poveril vládu, aby rokovala o zmene zmluvy s československou stranou. Postupne Maďari utlmili práce aj na svojej časti diela Gabčíkovo, čo vlastne znamenalo, že rozsiahla stavba nebude môcť byť dokončená. V januári 1991 predložila skupina odborníkov slovenskej vláde nový variant, ktorým sa mal Dunaj prehradiť na Slovenskom území pri obci Čunovo. Ďalšie obštrukcie maďarskej strany viedli k začatiu výstavby podľa novej koncepcie. Napriek platnej zmluve a bez možnosti jej vypovedania Maďari sa odhodlali aj na tento krok. Slovenská strana pokračovala na prácach aj naďalej a koncom októbra 1992 vodná elektráreň v Gabčíkove vyrobila prvé kilowaty elektrickej energie. V Maďarsku sa proti vodnému dielu spustila až hysterická kampaň zo strany vlády a rôznych ekologických skupín. Ich cieľom  bola medzinárodná diskreditácia Slovenska, ktoré v tej dobe smerovalo k štátnej samostatnosti. Maďarská vláda požiadala o riešenie sporu Medzinárodný súdny dvor v Haagu. (25. 9. 1997)

Narodili sa a zomreli

1205 v rakúskom exile zomrel kráľ Ladislav III. Na trón sa dostal v auguste 1204 po predčasnej smrti svojho otca kráľa Imricha I. Mal však len tri roky a tak vládla za neho matka Konštancia Aragónska. Panovníkov strýko vojvoda Ondrej využil nepevné postavenie neplnoletého panovníka a matku i syna vyhnal z krajiny. Ako Ondrej II. sa po Ladislavovej smrti stal uhorským kráľom. (* 1201)

1708 v Banskej Bystrici zomrel evanjelický kňaz a spisovateľ Ján Simonides. Roku 1674 bol bratislavským delegovaným súdom odsúdený na trest smrti za údajnú účasť na Vešeléniho sprisahaní. Na jar 1675 odvlečený na galeje do Talianska, odkiaľ sa vyslobodil. Po amnestii roku 1680 sa vrátil na Slovensko. Zanechal zápisky z bratislavského súdu, väzenia a  z cesty na galeje. (* 1648 Spišské Vlachy)

1831 vo Vrbovciach sa narodil Štefan Leška, evanjelický kňaz, senior, náboženský spisovateľ a básnik, organizátor národného života. (+ 5. 8. 1909)

1887 v Košiciach sa narodil Alexander Prokopp, športový strelec. Na olympijských hrách v Štokholme roku 1912 získal zlatú medailu v streľbe z vojenskej pušky na 300 metrov. (+ 4. 11. 1964)

1898 v Bolerázi sa narodil Stanislav Letus Danišovič, františkán, historik a publicista. Bol mimoriadnym profesorom cirkevných dejín stredoveku na univerzite Antonianum v Ríme, venoval sa najmä dejinám františkánskej rehole na Slovensku. (+ 5. 2. 1975)

1961 v Liptovskom Mikuláši zomrel vydavateľ, kníhkupec a dlhoročný starosta mesta František Klimeš. (* 16. 12. 1875) 

8. Máj

1440 ovdovená uhorská kráľovná Alžbeta dala do zálohu uhorskú korunu aj s ostatnými korunovačnými klenotmi za 2 500 zlatých Ulrichovi Eizingerovi.

1490 český kráľ Vladislav Jagelovský uhorskému magnátovi Štefanovi Zápoľskému česky písanou listinou prisľúbil, že ak bude zvolený za uhorského kráľa, daruje mu do dedičnej držby Starú Ľubovňu a Podolínec ako aj 13 spišských miest zálohovaných Poľsku.

1575 iba 15 ročná sedmohradská šľachtičná Alžbeta Bátoriová a dvadsaťročný uhorský magnát František Nádašdy uzavreli vo Vranove sobáš.

1624 mierom vo Viedni sa skončilo druhé ťaženie sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena do Uhorska.

1822 prudká prietrž mračien spôsobila na Kysuciach a v priľahlej oblasti Javorníkov katastrofálnu povodeň, ktorá si vyžiadala 58 ľudských obetí a veľké materiálne škody. Vyčínanie živlu opísal po latinsky v Žalostnej básni o rozvodnení Dlhopoľského potoka klasicistický veršovec a rodák zo Svederníka Adam Vanoch. 

1906 sa skončili parlamentné voľby, v ktorých slovenskí národní kandidáti dosiahli najväčší úspech od roku 1848.

Najväčší volebný úspech Slovákov za Uhorska

Volebné praktiky v Uhorsku boli veľmi vzdialené európskemu štandardu a nemali nič spoločné s proklamovanou slobodomyselnosťou krajiny. Voľby boli verejné a volebné právo bolo obmedzené len na mužov, ktorí mali požadovaný majetok alebo vzdelanie. Kritéria boli stanovené tak, že k volebným urnám bolo pripustených len 6-7 % obyvateľov. To umožňovalo šľachtickej vrstve kontrolovať moc aj po zániku feudalizmu až do rozpadu Uhorska roku 1918. Vládny aparát vždy vynaložil veľké úsilie, aby sa do uhorského parlamentu nedostal žiadny kandidát, zastupujúci skutočné záujmy národností a tak od polovice 70.- rokov 19. storočia až do začiatku 20. storočia nemal dvojmiliónový slovenský národ žiadne parlamentné zastúpenie. Pod vplyvom vzrastu sebavedomia, národného uvedomenia aj politickej aktivity sa začal tento nepriaznivý stav postupne meniť. V roku 1901 boli do uhorského snemu zvolení štyria národní kandidáti, roku 1905 dvaja. V roku 1906 sa konali predčasné voľby, do ktorých šli slovenskí kandidáti s veľkými nádejami. Napriek nátlaku zo strany úradov a  prechmatom volebných komisií bolo za poslancov zvolených 7 Slovákov: za Slovenskú ľudovú stranu Ferdiš Juriga vo volebnom okrese Stupava, Pavol Blaho v okrese Moravský Sv. Ján, František Jehlička v okrese Pezinok, Martin Kollár v okrese Trnava, Ferko Skyčák za okres Bobrov na Orave a Milan Hodža za kulpínsky volebný okres vo Vojvodine, obývaný Slovákmi a Srbmi. V okrese Liptovský Mikuláš zvíťazil Metod Bella, kandidát Slovenskej národnej strany. Na volebný úspech reagovali úrady zostrenou perzekúciou proti uvedomelým Slovákom i slovenským poslancom. V celom Uhorsku bolo spomedzi Slovákov, Srbov a Rumunov zvolených 26 národnostných poslancov i keď podľa podielu obyvateľov v uhorskom parlamente ich malo byť najmenej 200. V celouhorskom rámci zvíťazila opozičná Strana nezávislosti s 254 mandátmi, pred Ústavnou stranou, ktorá získala 85 poslaneckých kresiel a Ľudovou stranou s 33 poslancami. Nasledujúce voľby v roku 1910 boli pre Slovákov sklamaním. Do uhorského parlamentu sa dostali len traja národní poslanci.

1945 vláda Slovenskej republiky zdržujúca sa v exile v rakúskom meste Kremsmünster podpísala dokument, ktorým sa podrobila veliteľovi armádneho zboru americkej armády generálovi Walkerovi. Týmto aktom z hľadiska medzinárodného práva SR zanikla.

1968 československý prezident Ludvík Svoboda vydal rozhodnutie o všeobecnej amnestii. Na slobodu boli prepustení takmer všetci politickí väzni, niektorí z nich si odpykávali tresty od skončenia vojny.

Narodili sa a zomreli

1535 na Devínskom hrade zomrel uhorský palatín Štefan Bátori, ktorý sa roku 1526 zaslúžil o zvolenie Ferdinanda Habsburského za uhorského kráľa. Za odmenu obdržal hrad a panstvo Devín, kde sa najčastejšie zdržiaval. (* okolo 1460)  

1851 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Ondrej Bella, evanjelický kňaz, zberateľ ľudových piesní, básnik a prekladateľ z hebrejčiny, angličtiny, nemčiny, poľštiny a ruštiny. (+ 12. 10. 1903)

1861 v Pešti sa zastrelil uhorský politik a diplomat Ladislav Teleki. Po politickom neúspechu na pôde uhorského parlamentu, keď sa mu nepodarilo presadiť rezolúciu vedúcu k samostatnosti krajiny, si siahol na život. (* 11. 2. 1811)

1890 v Košeci zomrel katolícky kňaz, básnik a národovec Jozef Emmanuel. (* 18. 3. 1803)

1892 v Budapešti zomrel uhorský minister dopravy a obchodu Gabriel Baroš. Pozostalí mu nechali na cintoríne v Ilave vybudovať honosnú hrobku, kam ho pochovali. (* 6. 7. 1848)

1892 v Budapešti zomrel uhorský minister dopravy a obchodu Gabriel Baroš, rodák z Pružiny. (* 6. 7. 1848)

9. Máj

1271 český kráľ Přemsyl Otakar II. v bitke pri Bratislave porazil uhorské vojsko. Ešte predtým sa Češi zmocnili Devína, Stupavy a Bratislavy, ktorú vyplienili a vypálili.

1319 magister Kokoš, ktorý mal značné majetky na Spiši, založil kláštor kartuziánov v Lechnici (Poľsko).

1504 uhorský kráľ Vladislav II. popdísal 31 zákonných článkov prijatých na sneme na Rákošskom poli neďaleko Pešti a tým aj vstúpili do všeobecnej platnosti. Viaceré sa týkali poddanského obyvateľstva. Obmedzili slobodu sťahovania a zakázali poddaným akýmkoľvek spôsobom poľovať na jelene, srnce diviaky a zajace a tiež chytať  bažanty a jarabice.

1861 mešťania Martina na zasadaní pod predsedníctvom richtára Ondreja Košu a na návrh Ondreja Švehlu prijali uznesenie o konaní celonárodnej porady Slovákov dňa 6. júna, ktorá vošlo do histórie pod označením memorandové zhromaždenie: “Keď teraz do povahy vezmeme, že snem teraz zasadnutý za svoju hlavnú úlohu uznáva vyrovnanie  a zrovnoprávnenie národností v Uhorsku, keď z druhej strany uvážime, že žiadosti národov uhorských len tak sa povoliť môžu, keď sa vyslovia, a teda uznávame za dobré, aby sa národ slovenský z ohľadu na svoje zrovnoprávnenie ohlásil. Čo sa prostriedku týka, akým by sa toto previedlo, uzavrelo sa, aby sa vyzvali všetci národovci slovenskí v Uhrách ku schôdzke do tohto hlavného mesta slávnej tejto stolice Turčianskej ku porade o usporiadaní žiadostí Slovákov na základe rovnosti národov v Uhorsku a na základe jednoty celého Uhorska. K tomuto cieľu sa ďalej ustanovilo, že rozhodnutie toto skrze časopisy slovenské a maďarské uverejní, schôdzka táto sa na 6 jún (bežiaceho roku) ustáli a spolu prvému vicišpánovi slávnej tejto stolice Turčianskej v známosť uvedie.”  

1873 krach na viedenskej burze spôsobil vleklú hospodársku krízu v celej monarchii. Jej príčinou bola nerovnováha medzi vzrastajúcou produkciou a nízkou kúpnou silou širokých vrstiev. Krízu sa podarilo prekonať až na sklonku 70. rokov 19. storočia.

1939 po vzore Hitlerjugend vznikla mládežnícka organizácia slovenských Nemcov, 15-tisíc chlapcov a dievčat bolo zorganizovaných do 5 kmeňov a 83 práporov.

1945 v nočných hodinách predchádzajúceho dňa nacistické Nemecko prijalo bezpodmienečnú kapituláciu. V súvislosti s časovým posunom v ZSSR kapitulácia Nemecka pripadla už na 9. máj. Z tohto dôvodu sa aj v Československu až do roku 1990 slávilo víťazstvo nad fašizmom v tento deň, i keď na západe to bolo ôsmeho mája. Pri tejto príležitosti sa konávali v Bratislave i Prahe mohutné vojenské prehliadky.

1948 Národné zhromaždenie ČSR prijalo novú ústavu, ktorá v krajine zaviedla komunistickú diktatúru, skrývajúcu sa pod názvom ľudovodemokratické zriadenie. Ústava zaručovala základné ľudské slobody a práva, zároveň však umožňovala ich obmedzenie i zrušenie na základe osobitných zákonov. Za základnú povinnosť ústava určila dbať o záujmy štátu. Prvoradou povinnosťou každého občana mala byť obranu štátu a jeho zriadenia. Služba v armáde bola predstavená ako najvyššia občianska česť.

1994 sa Slovenská republika stala pridruženým partnerom Európskej únie.

Narodili sa a zomreli

1823 v Žiline sa narodil Ján Gerometta, katolícky kňaz, publicista a národovec. Prispieval do novín a časopisov a roku 1876 vydal v Prahe nemeckú brožúru Staré a nové pokusy maďarizácie v Uhorsku so zvláštnym zreteľom na Slovákov, v ktorej zhrnul všetky prechmaty Maďarov voči Slovákom od štyridsiatych rokov 19. storočia až po zavretie Matice slovenskej roku 1875. (+ 20. 5. 1900)

1854 v Hornej Súči zomrel katolícky kňaz, publicista, zberateľ a vydavateľ slovenských literárnych pamiatok Michal Rešetka. (* 2. 9. 1794)

1886 v Gbeloch sa narodil Jozef Čársky, katolícky kňaz a biskup. Za národné presvedčenie bol vylúčený z kňazského seminára, ale zásluhou košického biskupa Augustína Fischera-Colbrieho štúdiá dokončil a mohol vykonávať aj pastoračnú činnosť. Od roku 1925 bol titulárnym biskupom a roku 1946 sa stal biskupom Košickej diecézy. Ako jediný z biskupov vysvätených ešte za medzivojnovej ČSR zostal aj za komunistickej éry vo svojom úrade. (+ 11. 3. 1962)

1900 v Spišských Vlachoch sa narodil Ján Skalka, dramatik, rozhlasový dramaturg a prekladateľ. (+ 7. 6. 1982)

1961 v Bratislave zomrel spisovateľ, publicista a folklorista Emil Rusko. (* 27. 6. 1900)

1984 v Prahe zomrel grafik, maliar a ilustrátor Jaroslav Vodrážka. V období medzi svetovými vojnami pôsobil na Slovensku. (* 29. 11. 1894)

10. Máj

1529 turecký sultán Sülejman I. sa na čele 200-tisícovej armády vydal na výpravu do Uhorska, aby podporil Jána Zápoľského v jeho zápase o uhorskú korunu s Ferdinandom Habsburským.

1560 neďaleko mestečka Mošovce spadlo 5 veľkých meteorov.

1566 Turci vypálili Banský Studenec (Kolpachy) a odvliekli do otroctva 70 ľudí.

1698 gróf František Esterházi vydal výsadnú listinu pre Cigánov žijúcich v obci Abrahám neďaleko Trnavy. Dovolil im voľne sa pohybovať po svojich rozsiahlych majetkoch, aby svojou hudbou zabávali ostatné obyvateľstvo. Zároveň prikázal ostatným Cigánom, aby Michala Vereša z Abrahámu uznali za svojho vajdu.

1736 bol slávnostne vysvätený základný kameň kostola Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

1848 z iniciatívy Štefana Marka Daxnera a Janka Francisciho sa v Liptovskom  Mikuláši zišli príslušníci mladej generácie národovcov, aby rokovali o politickom programe pre Slovákov. Medzi účastníkmi porady boli Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban, August Horislav Škultéty, Andrej Červenák, Peter Kellner Hostinský a ďalší. Na porade odsúhlasili Daxnerom navrhnutý 14-bodový národný program zverejnený vo forme Žiadostí slovenského národa v nasledujúci deň.

1849 sa v Skalici začal formovať nový slovenský dobrovoľnícky zbor pod velením majora cisárskeho vojska baróna Henricha Lewartowského. Väčšina dobrovoľníkov pochádzala z Moravy, Čiech a z okolia Myjavy. V nasledujúcich týždňoch prebiehal vojenský výcvik. Jeho bojové nasadenie zdržala cholerová epidémia. Do čistiacich akcií proti gerilám a zvyškom košutovcov sa zbor zapojil až v polovici augusta 1849.

1904 boli v USA patentované vynálezy slovenského katolíckeho kňaza a vynálezcu Jozefa Murgaša. Pod číslom 3 759 825 bol zaregistrovaný Murgašov prístroj na bezdrôtové telegrafovanie. Prístroj na bezdrôtový prenos telegramu dostal číslo 3 759 826. Murgašove patenty odkúpila firma Universal Aether Company so sídlom vo Fhiladelfii a ich autorovi financovala vybudovanie vysielacej stanice v mieste jeho  pôsobiska vo Wilkes Barre. Jozef Murgaš aj naďalej neúnavne pracoval na vývoji bezdrôtového prenosu elektromagnetických vĺn a do roku 1926 si dal patentovať ešte 11 ďalších vynálezov.

1885 vo Viedni sa konala svadba následníka trónu Rudolfa Habsburského s belgickou princeznou Štefániou. Mladomanželom prišli blahoželať aj delegácie z Uhorska, ale Slovákom bolo zakázané samostatne vystúpiť.

1927 sa v Bratislave začala pravidelná premávka autobusov. Autobus chodil na trase od Národného divadla po niekdajšiu železničnú stanicu Bratislava-Nivy.

2002 slovenskí hokejoví reprezentanti sa po víťazstve vo finálovom zápase nad Ruskom v pomere 3 : 2 stali majstrami sveta. Vzápätí sa začali spontánne oslavy tohto najväčšieho športového úspechu v dejinách Slovenska a trvali tri dni. Víťazný gól strelil Peter Bondra.

Narodili sa a zomreli

1705 vo Viedni zomrel, nitriansky biskup a uhorský kancelár Ladislav Matiašovský. (* 17. 5. 1643)

1854 v Spišskej Sobote sa narodil architekt Gedeon Majunke. Navrhol viacero liečební a hotelov vo Vysokých Tatrách (napríklad hotel Slovan v Tatranskej Lomnici), ktoré dodnes vynikajú osobitným architektonickým štýlom. Taktiež sa podieľal na výstavbe kostolov a oprave kaštieľov v podtatranskej oblasti. (+ 10. 4. 1921)

1880 vo Viedni zomrel sochár Karol Alexy. (* 8. 2. 1816)

1918 v Trnave sa narodil Alfred Wetzler (krstným menom Jozef Lánik), publicista. Po dvoch rokoch strávených v koncentračnom tábore v Osviečime sa mu spolu s Walterom Rosenbergom (krstným menom Rudolf Vrba) v apríli 1944 podarilo ujsť na Slovensko. Tu informoval domácich a zahraničných činiteľov, čo sa v koncentračných táboroch sústredených okolo Osvienčimu skutočne deje. Neskôr svoje zážitky opísal v beletrizovanej autobiografii Čo Dante nevidel (1964), ktorá je síce poznačená istým subjektivizmom, ale i tak patrí k najlepším dielam slovenskej dokumentárnej literatúry. (+ 8. 2. 1988) 

1945 v Bratislave sovietski vojaci zastrelili slovenského diplomata, vedúceho sekcie na ministerstve zahraničia slovenskej republiky a zástupcu ministra Jozefa Mračnu. Roku 1939 ho vláda poverila zriadiť slovenské vyslanectvo v USA. Keďže Spojené štáty americké Slovenský štát neuznali a nedošlo k nadviazaniu diplomatických stykov, vrátil sa do vlasti a do konca vojny pôsobil na ministerstve zahraničia. (* 21. 2. 1900)

1972 v Nových Zámkoch zomrel prozaik, esejista a politik Tido J. Gašpar. (* 7. 3. 1893)

1989 v Bratislave zomrel spisovateľ a predstaviteľ intelektuálnej opozície proti komunistickému režimu Dominik Tatarka. (* 14. 3. 1913)

11. Máj

1386 manžel uhorskej kráľovnej Márie Žigmund Luxemburský dal do zálohu Bratislavskú a Nitriansku stolicu svojmu bratrancovi moravskému markgrófovi Joštovi.

1848 v Ondrašovej – Liptovskom Mikuláši boli verejne vyhlásené Žiadosti slovenského národa v štrnástich bodoch.

Žiadosti slovenského národa

Boli prvým politickým aktom Slovákov na celonárodnej úrovni a zároveň aj našim prvým  národným programom s výraznými demokratickými prvkami, z ktorých viaceré predstihli svoju dobu. Žiadosti boli adresované uhorskej vláde, palatínovi Štefanovi a panovníkovi Ferdinandovi V. Proklamovali rovnoprávnosť slovenského národa a nastolili požiadavku federalizácie Uhorska. Každý národ mal mať svoj vlastný snem, samosprávu a zabezpečené práva na používanie materinského jazyka. Požadovali aj zriadenie slovenskej národnej gardy s vlastnou zástavou a veliacou rečou, vybudovanie všetkých typov škôl so slovenským vyučovacím jazykom vrátane univerzity, ako aj výučbu slovenčiny na maďarských školách, pričom sa recipročne mala vyučovať maďarčina na slovenských školách. Okrem toho nastoľovali požiadavky všeobecného volebného práva, slobody tlače a dôsledného zrušenia poddanských povinností. 14 bodové Žiadosti dokázali nielen demokratické smerovanie nášho národného pohybu, ale aj to, že v ničom nezaostávame za ostatnými národmi Habsburskej monarchie, ktoré si podobné národné programy taktiež po prvýkrát sformulovali v jarných mesiacoch roku 1848. Slovenským Žiadostiam však chýbala masová podpora ľudu a tak uhorská vláda Ľudovíta Baťániho na ne odpovedala vydaním zatykača na Štúra a Hurbana, neskôr aj na Hodžu, a zostrenou perzekúciou národných pohybov.

1848 v Nitre boli uväznení Daniel Jaroslav Bôrik, evanjelický farár z Vrboviec, a evanjelický kaplán z Hlbokého Ľudovít Šulek. Dôvodom ich uväznenia bolo doručenie Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej župnej vrchnosti.

1944 pápež Pius XII. vymenoval Nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka za arcibiskupa.

1966 bola dokončená širokorozchodná trať z Hanisky pri Košiciach do Čiernej nad Tisou, určená na priamy dovoz železnej rudy zo Sovietskeho zväzu do košických železiarní. 

Narodili sa a zomreli

1764 v Bratislave zomrel lekár a prírodovedec Andrej Herman. (* 28. 2. 1693)

1819 v Nižnom Skálniku zomrel a evanjelický kňaz osvietenecký filozof Ján Laurenci. (* 22. 12. 1775)

1839 v Pešti zomrel bernolákovec Ján Koiš, zakladateľ a funkcionár Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. (* 19. 3. 1793)

1859 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Aurel Stodola, významný vedec a technik. (+ 25. 12. 1942)

Aurel Stodola

Bol druhým syn garbiarskeho podnikateľa Ondreja Stodolu. Po nemeckej reálke v Levoči a gymnáziu v Košiciach začal študovať na budapeštianskej technike, kde už po prvom roku upozornil na seba vynikajúcimi výsledkami a získal štipendium na trojročné štúdium na slávnej polytechnike vo švajčiarskom Zürichu. Svoje znalosti doplnil na univerzitách v Berlíne a Paríži. Tvorivé návrhy uplatnil najmä ako konštruktér firmy Ruston, kde sa vypracoval na vynikajúceho odborníka, o ktorého prejavili záujem viaceré vysoké školy. Od roku 1892 vyučoval v Zürichu. Vychoval stovky inžinierov z celého sveta. Mnohí z nich  doštudovali vďaka Stodolom založenému fondu na podporu sociálne slabších študentov. Ťažiskom jeho práce bola termodynamika. Pozornosť zameral na zavrhované myšlienky priekopníkov parných turbín, ktoré technicky zdokonalil a tak otvoril cestu vývoju a využitiu veľkých turbogenerátorov. Svoje poznatky publikoval v množstve vedeckých kníh a štúdií. Bol nominovaný na Nobelovu cenu a hoci mu ju nakoniec neudelili, snažil sa svoj talent využiť aj v iných smeroch – počas prvej svetovej vojny navrhol nový typ končatinovej protézy, taký potrebný v tých pohnutých časoch. Bol uznávaným členom viacerých vedeckých spoločností, pričom svoju vedeckú prácu chápal nielen ako duchovnú tvorbu, ale predovšetkým ako humanistický čin. Stodolovu priekopnícku činnosť zhodnotil jeden z najväčších vedcov 20. storočia Albert Einstein týmito slovami: “Keby sa bol Stodola narodil za renesancie, bol by sa stal maliarom alebo sochárom, pretože najväčším impulzom jeho osobnosti je potreba tvoriť. Už celé storočie však takéto povahy inklinujú k technike – v  nej sa vybíja tvorivá potreba nášho veku.”  Stodolove pozostatky boli v roku 1989 prevezené z Zürichu na Slovensko a uložené v rodnom Liptovskom Mikuláši.

1869 v Záhrebe zomrel arcibiskup a kardinál Juraj Haulik, rodák z Trnavy, uctievaný Chorvátmi pre angažovanosť za rozvoj ich  národnosti a kultúry. (* 20. 4. 1788)

1937 v Banskej Bystrici zomrel hudobný skladateľ Viliam Figuš-Bystrý. (* 28. 2. 1875)

1978 v Mani zomrel františkán a literárny historik Vševlad Gajdoš. (* 15. 5. 1907)

12. Máj

1022 podľa Viedenskej maľovanej kroniky v tento deň presne o desiatej hodine dopoludnia postihlo Uhorsko mimoriadne silné zemetrasenie. O škodách a obetiach na životoch v tejto kronike, napísanej až v polovici 14. storočia, niet žiadnej zmienky.

1310 bol v Uhorsku po prvýkrát použitý papier pri vydaní listiny. Použil ho pápežský legát Gentile pri vydaní listiny v Bratislave.

1386 uhorská kráľovná Mária darovala svojmu manželovi Žigmundovi Luxemburskému Trenčiansky hrad s mestom i okolitými obcami.

1635 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň (Pázmány) založil v Trnave univerzitu s filozofickou a teologickou fakultou.

Trnavská univerzita

Peter Pázmáň v zakladacej listine slávnostne potvrdil, že univerzite venuje sumu 100 000 zlatých. Je poslaním bola predovšetkým výchova katolíckeho kňazstva a inteligencie.  Prednášky na univerzite sa začali už 13. Novembra 1635 a o dva roky jej posluchárne opustilo prvých 26 bakalárov filozofie a o rok neskôr aj 14 magistrov.

Univerzita sa stala najvýznamnejších vzdelávacím ústavom v celom Uhorsku. Pedagógmi boli výlučne členovia rádu jezuitov. Zásluhou ostrihomských arcibiskupov Juraja Lipaja a Imricha Lóšiho bola roku 1667 rozšírená o právnickú fakultu. Plnohodnotnou univerzitou so štyrmi fakultami sa stala až roku 1770, keď na nej aj lekárska fakulta. Do presťahovania do Budína roku 1777 na Trnavskej univerzite získalo bakalársky alebo magisterský titul 4290 študentov.  Z nich viac ako polovica (2180) pochádzala z ôsmych slovenských stolíc – Bratislavskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Tekovskej, Oravskej, Liptovskej, Turčianskej a Zvolenskej. Univerzita sa tak významnou mierou podieľala na početnom vzraste slovenskej inteligencie. Významne sa zaslúžila o rozvoj slovenského jazyka, povedomia i národnej myšlienky.

1848 v súvislosti s proklamovaním Žiadostí slovenského národa bol vydaný zatykač na Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana. 

1908 v Paríži sa konal koncert s názvom Melódie všetkých krajín, na ktorom popri francúzskych, amerických, anglických a nemeckých zneli aj slovenské piesne (melodies slovaque), ktoré interpretoval Mikuláš Schneider Trnavský. Bola to prvá prezentácia slovenskej hudby pred francúzskym obecenstvom.

1918 v Rimavskej Sobote sa vzbúrili vojaci 80. cisársko-kráľovského pluku a odmietli  odísť na frontu.

1944 sa uskutočnila sa posledná návšteva predstaviteľov slovenského štátu v hlavnom stane Adolfa Hitlera v Klessheime, ktorú viedol prezident Jozef Tiso. V rámci rozhovorov sa Tiso Hitlera opýtal, či nehodlá uzavrieť mier, na čo mu Führer odvetil, že najprv pri pokuse o vylodenie porazí západných spojencov a tým si zlepší mierové podmienky. Nemci však súhlasili s vytvorením poľného zboru slovenskej armády na východnom Slovensku, pod vedením generála Augustína Malára, ktorý mal zabezpečiť hranice pred vpádom Červenej armády. Vedenie štátu ho plánovalo využiť aj na prechod na stranu protihitlerovskej koalície.

1948 v Paríži vznikla Slovenská národná rada v zahraničí ako ústredný orgán exilových Slovákov v boji za samostatnosť.

1984 Československý olympijský výbor rozhodol o neúčasti svojich športovcov na olympijských hrách v Los Angeles. Bojkot olympiády ohlásili aj ďalšie štáty komunistického bloku. Bolo to odvetné opatrenie za neúčasť amerických a ďalších športovcov zo západnej Európy na olympijských hrách v Moskve v roku 1980.

Narodili sa a zomreli

1542 v Mošovciach (dnes Považany) sa narodil Zachariáš Rohožník Mošovský, nitriansky biskup a humanistický učenec. (+ 22. 7. 1587)

1732 v Martine sa narodil Martin Lauček, evanjelický kňaz, básnik, spisovateľ, cirkevný historik zameraný na obdobie reformácie. Bol reprezentantom tolerančnej cirkevnej spisby. Počas 19 ročného pôsobenia v Skalici pomáhal upevňovať národné sebavedomie skalických Slovákov. (+ 9. 2. 1802)

1733 v Tordase (Maďarsko) sa narodil Ján Šajnovič, jezuita, astronóm a jazykovedec. Prednášal filozofiu na univerzite v Trnave a bol asistentom astronóma Maximiliána Hella. Sprevádzal ho na jeho výskumnej ceste na ostrov Vardo v severnom Nórsku. Počas expedície skúmal laponský jazyk a v jazykovednom diele poukázal na jeho blízku príbuznosť s maďarčinou. (+ 4. 5. 1785)

1809 v Necpaloch sa narodil Jozef Just, právnik  a politik. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol tekovským županom, po jej potlačení ho odsúdili na 8 rokov väzenia. Po amnestii hospodáril na rodinných majetkoch v Turci. Ako jeden z mála predstaviteľov slovenskej šľachty sa zapojil do národného hnutia. Účastník memorandového zhromaždenia v Martine v júni 1861. Politicky sa však angažoval v Deákovej strane vyrovnania, ktorá sa po roku 1867 stala vládnucou silou v Uhorsku a bol aj predsedom jej parlamentného klubu, čo mu nedovoľovalo otvorene sa hlásiť ku Slovákom. Zostal však diskrétnym podporovateľom slovenských národných a kultúrnych snáh. Na Maticu slovenskú tajne venoval 1000 zlatých. Jeho sympatie nezostali maďarským straníckym kolegom utajené a tak si od nich vyslúžil prezývku Slovenský kráľ (Tót király). (+ 5. 12. 1875) 

1839 v Banskej Bystrici sa narodil Adolf Svätopluk Osvald, publicista, básnik. Bol dokonca autorom krátkych dejín Slovenka, ktoré vyšli v Prahe roku 1867. Po vypuknutí srbsko-tureckej vojny roku 1876 bez ohľadu na vek a napriek tomu, že mal ženu i dcérku, sa spolu s mnohými inými Slovákmi prihlásil do dobrovoľníckeho zboru, ktorý pod vedením generála Černajeva bojoval na strane Srbov, a v bojoch zahynul. (+ 5. 7. 1876)

1879 vo Viedni zomrel fotograf a portrétista Ľudovít Angerer. (* 15. 8. 1827)

1906 v Liptovskom Mikuláši sa narodil básnik Andrej Guoth. (+ 9. 8. 1929) 

1938 pri automobilovej nehode v Juhoslávii zahynul publicista a diplomat Bohdan Pavlu, rodák z Moravy, ktorý väčšiu časť aktívneho života pôsobil na Slovensku. (* 3. 3. 1883)

1945 v Ružomberku zomrel básnik, prozaik a pracovník rozhlasu Anton Prídavok. (* 28. 5. 1904)

13. Máj

1270 uhorský kráľ Štefan vymenoval ostrihomského arcibiskupa Filipa za ostrihomského župana a určil, že túto hodnosť budú zastávať aj jeho nasledovníci.  Ostrihomská kapitula bola obdarovaná výnosom z mýtnych poplatkov na území Ostrihomskej stolice. 

1288 uhorský kráľ Ladislav IV. daroval nitrianskemu biskupovi Paschatiovi mesto Nitru aj s majetkami za škody a príkoria, ktoré biskup utrpel od Kumánov. Panovník podriadil obyvateľov Nitry právomoci biskupa a povolil mu vyberať od nich ročný poplatok. Nitra sa tak stala poddanským mestom.

1451 vojvodca v službách kráľa Ladislava V. (Pohrobka) Ján Jiskra dal košickému richtárovi Augustovi Gremecerovi a kapitánovi v Zlatej Idke Pavlovi Mordárovi  košickú mincovňu do zálohu na jeden rok za 5 000 dukátov.

1779 kráľovná Mária Terézia a jej syn Jozef II. uzavreli s pruským kráľom Fridrichom II. mier v Tešíne, čím sa skončila vojna o bavorské dedičstvo, ktorá vypukla v predchádzajúcom roku. Habsburgovci sa zriekli nárokov na Bavorsko a za to dostali  časti jeho územia.

1781 Jozef II. emancipoval 83 tisícovú židovskú komunitu žijúcu v Uhorsku. Židom zabezpečil ochranu náboženstva, jazyka a školstva, povolil im slobodne sa usadiť v kráľovských mestách s výnimkou banských a neobmedzené podnikanie. Museli však prijať nemecké priezviská.

1840 v Bratislave sa skončilo zasadanie uhorského snemu (trvalo od júna 1839), na ktorom boli prijaté viaceré reformné zákony. Poddaným bolo umožnené vykúpiť sa z poddanstva, továrne sa mohli slobodne zakladať a židom sa povolilo kdekoľvek sa usadiť s výnimkou stredoslovenských banských miest. Zároveň sa však prijali zákony posilňujúce postavenie maďarského jazyka v mnohonárodnom Uhorsku. Do troch rokov sa mali všetky cirkevné matriky viesť už iba po maďarsky, maďarčina sa takisto stala výlučnou rokovacou rečou snemu.

1849 kozácky oddiel vpadol na Oravu, aby preskúmal terén pred blížiacou sa inváziou ruských vojsk.  

1889 požiar zničil redakciu, tlačiareň a aj administratívne priestory Amerikánszko-szlovenszkých novin v Pittsburgu (USA). Ich vydávanie sa však podarilo v krátkom čase obnoviť. Na sklonku 19. storočia sa nákladom 30 tisíc exemplárov noviny stali  najrozšírenejším periodikom písaným v slovenskom jazyku.

1891 v Clevelande (USA) vyšlo prvé číslo novín Jednota, ktoré vydávala Prvá  katolícka jednota, ústredný spolok katolíckych Slovákov na pôde USA. Jej základným cieľom bolo: Udržiavať slovenský ľud v náboženstve, podporovať literatúru na Slovensku, obhajovať Katolícku slovenskú jednotu, zoznamovať a zbližovať slovenských rodákov s národom českým. Prvým redaktorom Jednoty bol rodák zo Svätého Jura František Pucher-Čiernovodský, roku 1893 ho vystriedal Štefan Furdek a od roku 1912 ju riadil Jozef Hušek. Všetci patrili k nelepším slovenským novinárom v USA a preto si Jednota získala mimoriadnu obľubu a mala až 50-tisícový náklad. Noviny vychádzajú až do súčasnosti a sú najstaršou slovenskou periodickou tlačou na pôde USA.

1925 na západnom Slovensku sa konal štrajk poľnohospodárskych robotníkov. Zúčastnilo sa ho 25 000 osôb.

2011 sa začalo sčítanie obyvateľstva, domov a bytov, ktoré trvalo do 6. júna. V tomto období žilo na Slovensku podľa oficiálnych výsledkov 5 397 036 obyvateľov. Ku slovenskej národnosti sa hlásilo 4 240 453 ľudí. Najpočetnejšou menšinou bola maďarská (508 714), nasledovala rómska (122 518) a treťou napočetnejšou menšinou bola rusínska (55 469).

Narodili sa a zomreli

1717 vo Viedni sa narodila Mária Terézia, najstaršia dcéra cisára a kráľa Karola VI., uhorská a česká kráľovná, najvýznamnejšia osobnosť v rode Habsburgovcov. (+ 29. 11. 1780)

Mária Terézia

Jej otec cisár a kráľ Karol VI. bol posledným mužským potomkom rakúskej línie habsburského rodu. Okrem chlapca, ktorý zomrel už v útlom veku sa mu narodili už iba dcéry. Prechod dedičských a dynastických práv na ženu predstavoval veľký politický problém. Karol VI. sa snažil Márii Terézii Pragmatickou sankciou zabezpečiť nástupnícke práva a nedeliteľnosť habsburskej dŕžavy. V roku 1740 sa ujala vlády, ale musela čeliť útokom Pruska, Bavorska a Francúzska, ktoré ju neuznali za dedičku. Vo vojne o habsburské dedičstvo (1740 – 1748) dokázala odvrátiť zánik monarchie za cenu straty najbohatšej provincie Sliezska. Neskôr sa jej  na úkor Poľska a Osmanskej ríše podarilo rozšíriť habsburskú dŕžavu o Halič a Bukovinu. V roku 1741 sa stala uhorskou a o dva roky neskôr aj  českou kráľovnou. Jej manžel František Štefan Lotrinský bol roku 1745 zvolený za  rímsko-nemeckého cisára. V druhej polovici vlády presadila dôležité reformy v školstve, justícii, hospodárskom živote a vo vzťahu medzi poddanými a zemepánmi. Mala 16 detí, z nich 13 sa dožilo dospelého veku. Jej manžel odkúpil slovenské panstvá Holíč a Šaštín, kde si zriadili rodinné sídlo. Od polovice 18. storočia trávila veľa voľných chvíľ na zmodernizovanom zámku v Holíči v kruhu rodiny a svojich blízkych. Mária Terézia je výnimočným zjavom v dejinách svetových dynastií. Slabá a krehká žena, nezasvätená do politických záležitostí, dokázala nielen obhájiť integritu ríše, ale aj upevniť  jej veľmocenské postavenie. Sústavou reforiem a modernizačných opatrení priviedla krajiny spojené pod habsburským žezlom k hospodárskemu povzneseniu.

1795 v Kobeliarove sa narodil Pavel Jozef Šafárik, básnik, literárny historik, jazykovedec, etnograf a slavista. (+ 26. 6. 1861)

Pavel Jozef Šafárik

Bol synom evanjelického kňaza. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku, kde sa národne prebudil a začal literárne tvoriť. Po absolvovaní univerzity v Jene roku 1819 sa stal profesorom a neskôr riaditeľom pravoslávneho gymnázia v Novom Sade (Srbsko). Na pozvanie Františka Palackého odišiel roku 1826 do Prahy, kde sa musel zaviazať, že bude pestovať českú vedu. Tu strávil zvyšok života. Pracoval ako redaktor, bibliotekár a predovšetkým ako uznávaná vedecká osobnosť. Na základe dlhoročnej výskumnej práce publikoval svoje najvýznamnejšie diela Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis, ktoré boli preložené aj do iných európskych jazykov. V nich uplatnil svoje rozsiahle filologické, historické a literárne vedomosti, aby dokázal starobylosť slovanských kmeňov v Európe. V revolučnom roku 1848 sa v Prahe zúčastnil na Slovanskom zjazde a zapojil sa do politickej činnosti. Po revolúcii sa utiahol do ústrania a napriek neuveriteľne skromným podmienkam pokračoval vo vedeckom výskume v oblasti slavistiky až do svojej smrti. Pavel Jozef Šafárik je považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností slovanskej vedy. 

1815 v Myjave sa narodil Juraj Ľubomil Kulíšek, evanjelický učiteľ a národovec. Za revolúcie roku 1848 ho uväznili košutisti. Ako učiteľ účinkoval vo Vrbovciach nepretržite celých 60 rokov. (+ 24. 5. 1898)

1816 v Banskej Bystrici sa narodil Karol Ľudovít Libai, maliar, kresliar, litograf. Venoval sa najmä krajinárstvu, zo svojich ciest po Egypte a Palestíne vydal kreslené litografické reportáže, vytvoril aj cykly zo Slovenska. (+ 16. 1. 1888)

1882 v Rajci sa narodil Andrej Škrábik, katolícky kňaz, biskup a náboženský spisovateľ. Roku 1943 bol vymenovaný za biskupa v Banskej Bystrici a zvolený za predsedu Matice slovenskej. Ako cirkevný hodnostár a publicista odsudzoval  komunistickú ideológiu a preto bol na sklonku života vystavený perzekúcii. (+ 8. 1. 1950)

1908 vo Veľkých Kršteňanoch sa narodil Pavol Gašparovič Hlbina, kňaz, básnik katolíckej moderny, spolu s Rudolfom Dilongom jeden z jej najerudovanejších reprezentantov. Prekladal z francúzštiny. (+ 21. 10. 1977)

2004 v Bratislave zomrel maliar a grafik Ernest Zmeták. (* 12. 1. 1919)

14. Máj

1708 mesto Trenčín spustošil rozsiahly požiar. Zhorel kláštor a kostol jezuitov a takmer všetky domy v meste, ušetrený ostal iba farský kostol a hrad.

1821 v Šuranoch a na okolí vyčíňala víchrica, ktorá napáchala na budovách veľké škody. Nápor vetra zmietol strechu kostola vo Veľkom Cetíne.

1824 v Pezinku bol sťatý podpaľač Ján Smetko. Pred súdom priznal, že v meste úmyselne založil 11 požiarov a 4 ďalšie v okolitých obciach.

1875 v Uhorsku sa uskutočnila daňová reforma, ktorá zvýšila staré a zaviedla nové poplatky.

1882 štátny tajomník ministerstva kultu a školstva Uhorska Gedeon Tanárky upozornil evanjelických superintendentov Gustáva Seberíniho a Štefana Cékuša na slovenský študentský spolok Detvan založený na pražskej univerzite. Keďže vraj spolok vyvíja panslávsku agitáciu, žiadal za styky s ním prísne trestať všetkých študentov na evanjelických školách. 

1907 v Bratislave začalo premietať prvé stále kino Fidélio. Neskôr bolo premenované na kino Urania, od roku 1945 sa volalo Hviezda.

1918 na železničnej stanici vo východosibírskom Čeľabinsku (Rusko) došlo k incidentu medzi príslušníkmi česko-slovenských légií a nemeckými vojakmi, ktorí sa vracali zo zajateckých táborov. Pri vyšetrovaní incidentu čeľabinskými orgánmi  nastala otvorená roztržka medzi legionármi a miestnym sovietom. Legionári obsadili stanicu, zmocnili sa zbraní a potom aj celého mesta. Incident viedol k vypuknutiu bojov medzi légiami a jednotkami Červenej armády.

1944 podplukovník Ján Golian, náčelník štábu pozemného vojska Slovenskej armády v Banskej Bystrici, bol československou exilovou vládou vymenovaný do funkcie veliteľa vojenského ústredia na Slovensku.

1955 ako reakcia na prijatie Nemeckej spolkovej republiky do Severatlantického paktu vznikla Varšavská zmluva. V poľskom hlavnom meste bola podpísaná dohoda o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi komunistickými štátmi Československom, Sovietskym zväzom, Albánskom, Maďarskom, Rumunskom, Poľskom, Bulharskom a Nemeckou demokratickou republikou. Zároveň bolo prijaté uznesenie o vytvorení spoločného velenia armád zúčastnených štátov.

1968 neoficiálna organizácia katolíckeho duchovenstva v Československu s názvom Dielo koncilovej obnovy požiadala o schválenie svojej činnosti. Tým sa skončila činnosť štátom organizovaného Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva.

Narodili sa a zomreli

1674 v Spišskom Podhradí zomrel Ján Bayer evanjelický kňaz pedagóg a filozof Vzdelanie získal na nemeckých univerzitách. Ako rektor lýcea a stál aj pri zrode evanjelického kolégia v Prešove. Patril medzi popredných filozofov tých čias, je autorom viacerých filozoficko-teologických prác v latinskom jazyku. (Prešov, *1630)

1725 vo Veľkej Lomnici zomrel Juraj Buchholz starší, evanjelický kazateľ a pedagóg. (* 1. 5. 1643)

1821 v Bratislave sa narodil Viliam Žigmondy, hydrogeológ, ktorý navŕtal Herliansky gejzír. (+ 21. 12. 1888)

1942 v Banskej Bystrici zomrel politik, propagátor včelárstva a učiteľ Juraj Babka. (* 17. 11. 1868)

1996 v Toronte (Kanada) zomrel Leopold Šťastný, slovenský futbalový reprezentant a tréner. (* 23. 5. 1911)

15. Máj

1209 pápež Inocent III. prijal pod svoju ochranu hronskobeňadické opátstvo a potvrdil jeho majetkovú držbu pozostávajúcu zo 47 dedín.

1360 uhorský kráľ Ľudovít I. uzavrel v Trnave zmluvu o priateľstve s rímsko- nemeckým cisárom a českým kráľom Karolom IV.

1440 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) bol trojmesačný Ladislav Pohrobok korunovaný za uhorského kráľa. Korunoval ho ostrihomský arcibiskup kardinál Dionýz zo Seče svätoštefanskou korunou, ktorú Helena Kottanerová, komorná kráľovnej  vdovy Alžbety, Ladislavovej matky, vo februári ukradla z Višegrádu a odniesla do Komárna.

1743 uhorská kráľovná Mária Terézia bola v Prahe korunovaná za českú kráľovnú.  České kráľovstvo malo tak dvoch korunovaných panovníkov – Karola Albrechta Bavorského, ktorý sa vo svätovítskom chráme dal korunovať ešte roku 1741, ale vojská Márie Terézie ho z Čiech vyhnali.

1809 francúzsky cisár Napoleon I. vyzval prostredníctvom tlačenej proklamácie uhorské stavy, aby sa odtrhli od Rakúskeho cisárstva. Výzva sa však nestretla s ohlasom.

1837 v Trstíne (Nádaš) sa po prvýkrát konala Ružová slávnosť, pri ktorej sa volila Ružová panna – najkrajšie dievča z farnosti.

Slávnosť Ružovej panny

Je našou najstaršou súťažou ženskej krásy s najdlhšou tradíciou. Jej organizátorom bol katolícky farár a dekan Imrich Štvrtecký, rodák z Unína. Súťaže sa mohlo zúčastniť každé v Trstíne a Bínovciach bývajúca slobodné dievča, ktorá malo minimálne 17, no najviac 25 rokov, bolo mravné, poctivé a dobrej povesti. Okrem toho sa vyžadovalo, aby taká panenka bohabojný život viedla, skrze svoje statočné, cnostlivé a poriadne obcovanie a nepoškvrnený život od druhých sa delila, svojim rodičom, gazdom, vrchnosti duchovnej i svetskej česť a poslušnosť preukazovala. Pri službách božích, pri vyunaučovaní kresťanskom s pobožnosťou prítomná bola, katechizmus náležite vedela, každému človekovi česť a dobré slová dala….

V prvom ročníku súťaže zvíťazila Katka Fedorová. Získala finančnú odmenu 100 zlatých aod mládenca ružový veniec. Voľba Ružovej panny v Trstíne sa konala vždy v pondelok po svätodušných sviatkoch až do 1. svetovej vojny, teda plných osemdesiat rokov. 

1863 evanjelického kňaza a národovca Michala Miloslava Hodžu neďaleko jeho pôsobiska v Liptovskom Mikuláši zákerne prepadli a zbili dvaja liptovskí zemani. Útočníkom bol stoličný komisár bezpečnosti Belo Lehocký a Ján Ráztokai. Pri útoku bol Hodža ťažko zranený a poranenia utrpel aj jeho spoločník Ján Drahotín Makovický.

1943 kapitán Slovenskej armády a pobočník veliteľa pluku Zaisťovacej divízie Ján Nálepka zorganizoval v Žitomirskej oblasti (Ukrajina) prechod skupiny slovenských vojakov k sovietskym partizánom.

1945 v Bratislave sa konalo prvé riadne zasadanie SNR, na ktorom bol prijatý Ohlas k českému národu. Slávnostne deklarovala vôľu slovákov žiť s Čechmi v spoločnej  republike, ktorá sa politicky, hospodársky a vojensky bude opierať o baštu Slovanstva Sovietsky zväz. Ďalej prijala zákon č. 33 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov a kolaborantov a o retribučnom súdnictve. Zákon bol retroaktívny a stanovoval trest smrti aj za zradu na SNP, či za propagáciu a schvaľovanie politiky okupantov.

1945 partizáni z oddielu Za vlasť pod vedením podplukovníka Savelieva podnikli trestný nájazd na obec Divina, kde predtým miestna milícia zastrelila dvoch rabujúcich príslušníkov partizánskeho oddielu. Zastrelili desať  obyvateľov obce a troch ťažko zranili.

1948 Štátny súd vyniesol rozsudok nad niekoľkými činiteľmi Demokratickej strany, obvinenými z protištátneho sprisahania. L. Obtulovič bol odsúdený na 8 rokov, P. Maxoň a František Jurčovič na 7, Ján Kempný a Jozef Staško na 6, Miloš Bugár na 1 rok a Pavol Čarnogusrký na 18 mesiacov.

1968 vláda sa uzniesla zriadiť výbor na prípravu nového štátoprávneho usporiadania Československej republiky. Zároveň vymenovala komisiu pre riešenie odborných otázok, ktorú viedol podpredseda vlády Gustáv Husák.

Narodili sa a zomreli

1720 v Štiavnických Baniach sa narodil Maximilián Hell katolícky kňaz, jezuita, matematik a astronóm. (+ 14. 4. 1792)

Maximilián Hell

Pochádzal zo známej štiavnickej rodiny Hellovcov, ktorej príslušníci vynikli v technických i prírodných vedách. Jeho starší brat Jozef Karol bol banským inžinierom a vynálezcom. Maximilián sa preslávil ako matematik a astronóm. Ako 18-ročný vstúpil v Trenčíne do jezuitského rádu, štúdium teológie a filozofie skončil vo Viedni. Jeho hlavným odborom sa stala astronómia. Zaslúžil sa o vybudovanie hvezdární v Trnave, Kluži (Rumunsko) i v Budíne. Od roku 1756 bol riaditeľom viedenskej hvezdárne a profesorom mechaniky na univerzite. Na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. vykonal v roku 1769 pozorovanie prechodu Venuše za polárnym kruhom na ostrove Wardö a tak ako prvý na svete zmeral presnú vzdialenosť Zeme od Slnka. Maximilián Hell bol astronómom svetovej povesti, ktorý obohatil odbornú literatúru o viacero významných diel. 

1870 v Kline sa narodil František Skyčák, podnikateľ a politik. Pre panslavizmus bol vylúčený zo všetkých stredných škôl v Uhorsku a doštudoval v Čechách. Spočiatku sa angažoval v Katolíckej ľudovej strane Ferdinanda. Zičiho, neskôr v SNS a Slovenskej ľudovej strane. V rokoch 1905-1914 poslanec uhorského snemu. Bol zakladateľom a majiteľom Ľudovej banky (1902). Po 1. svetovej vojne sa angažoval pri obnovení  Slovenskej ľudovej strany, ale jeho vplyv slabol a od roku 1925 prestal byť politicky aktívny. (+ 9. 4. 1953)

1884 v Krivanoch sa narodila Jolana Cirbusová, prozaička. Už ako 20-ročná začala písať maďarské novely a poviedky. Po vzniku ČSR sa naučila spisovnú slovenčinu a začala svoje diela uverejňovať v slovenských periodikách. V románe Cez zatvorenú hranicu načrtla problém národného prebudenia slovenského zemianstva po roku 1918. (+ 9. 11. 1940)

1890 v Bratislave zomrel lekár pôrodník Ján Ambro. (* 27. 3. 1827)

1899 sa v Beňadikovej narodil Kamil Gross, architekt. Špecializoval sa na projektovanie kultúrnych a športových stavieb (Park kultúry a oddychu v Bratislave, futbalový štadión na Tehelnom poli v Bratislave a Zimný štadión v Bratislave). (+ 31. 10. 1971)

1907 v Mani sa narodil Vševlad Gajdoš, františkán, literárny historik, autor viacerých literárno – historických štúdií. Po skončení vojny perzekvovaný ľudovodemokratickým režimom a odsúdený na dlhoročné väzenie. (+ 11. 5. 1978)

1909 v Myjave sa narodil výtvarník, karikaturista a spisovateľ Štefan Bednár. Bol jedným z priekopníkov reklamnej a úžitkovej grafiky na Slovensku. Jeho inak vydarené politické karikatúry boli po 2. svetovej vojne poplatné komunistickej ideológii. (+ 15. 1. 1976)

1911 v Békešskej Čabe (Maďarsko) bol zastrelený dolnozemský Slovák a agrárno-socialistický politik Ondrej Achim. (* 15. 3. 1871)

1917 v Martine zomrel národný a kultúrny pracovník, zbormajster Samuel Šípka. (* 19. 2. 1827)

1921 vo Varíne sa narodil Alexander Trizuljak, sochár. Zaslúžil sa o vznik viacerých galérií na Slovensku. (+ 15. 10. 1990)

1955 v Martine zomrela maliarka Želmíra Duchajová-Švehlová. (* 6. 5. 1880)

1997 v Bratislave zomrel básnik, prekladateľ, redaktor Ivan Kupec. (* 21. 10. 1922)

16. Máj

1525 dohoda medzi baníkmi a banskobystrickou mestskou radou ukončila prvý banícky štrajk a vzburu. Vyplácanie miezd v znehodnotených medených peniazoch  viedli začiatkom mája k zastaveniu práce vo všetkých banských podnikoch na okolí Banskej Bystrice a k otvorenej baníckej revolte. Bystrický patriciát a ťažiari sa v rámci dohody zaviazali vyplácať mzdy baníkom v strieborných minciach, ale svoj sľub nedodržali. Už v júni vypukla ďalšia vlna nepokojov, ktoré vyústili do ozbrojeného baníckeho povstania vo februári 1526.

1591 Turci prepadli a vyrabovali obec Vlkanovú, neďaleko Banskej Bystrice. Do otroctva odvliekli 100 ľudí, prevažne mladé ženy a deti.

1664 pri Žarnovici sa zrazili cisárske vojská a Turci, ktorí v bitke utrpeli veľkú porážku.

1785 v mestskom divadle v Bratislave začal pôsobiť operný súbor.

1810 na fare v Kostolných Moravciach vznikla Učená spoločnosť banského okolia.  Jej predsedom sa stal Adam Lovich, ale dušou celej spoločnosti bol evanjelický kňaz Bohuslav Tablic, na ktorého fare sa aj ustanovujúca schôdza konala. Spoločnosť sa nazývala aj Slovenská literárno-vedecká spoločnosť banského okolia (Societas litteraria slavica  montana). Jej hlavným zámerom bol vlastivedný výskum, osveta a popularizácia nových poznatkov v poľnohohospodárstve a technike. Členmi boli národne uvedomelí evanjelickí kňazi a učitelia. Spoločnosť sa zaslúžila o zriadenie slovenskej katedry na lýceu v Banskej Štiavnici. Po Tablicovej smrti roku 1832 zanikla.

1820 ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Alexander Rudnai sa vrátil z Trnavy späť do Ostrihoma, odkiaľ musel jeho predchodca pred 277 rokmi ujsť pred Turkami. Pri tejto príležitosti mu najväčší slovenský básnik tých čias, madunický katolícky kňaz Ján Hollý venoval báseň Ke slavnému uvádzaňú jeho knížatskej osvítenosti Alexandra Rudnaiho, arcibiskupa Ostrihomského roku 1820 dňa 16. mája.

1848 uhorský ministerský predseda Ľudovít Baťáň (Batthány) oznámil, že v súvislosti s nebezpečím, ktoré hrozí uhorskej vlasti je potrebné vybudovať vlastné domobranecké (honvédske) vojsko o sile 10 000 vojakov. Za náborové miesta na Slovensku určil Bratislavu, Komárno a Košice.

1880 v Pešti sa začal prvý zjazd Všeobecnej robotníckej strany Uhorska, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia slovenského robotníctva.

1921 v Prahe sa skončil ustanovujúci zjazd Komunistickej strany Československa.

1935 v Prahe bola podpísaná zmluva o vzájomnej pomoci medzi ČSR a ZSSR. Oba štáty sa zaviazali poskytnúť si navzájom podporu v prípade hrozby alebo útoku zo strany iného európskeho štátu. Jej obsah dojednal minister zahraničia ČSR Edvard Beneš so sovietskym vodcom Josipom V. Stalinom. Na Slovensku sa zmluva s boľševikmi stretla s veľkým odporom najmä v radoch HSĽS.

1945 SNR vydala nariadenie o poštátnení školstva na Slovensku. Pokračovala v línii povstaleckej národnej rady, ktorá už začiatkom septembra 1944 poštátnila školy všetkých stupňov a kategórií. I keď proti poštátneniu protestovali predstavitelia katolíckej i evanjelickej cirkvi, v praxi sa nariadenie rýchlo presadilo.

Narodili sa a zomreli

1658 v Balašskych Ďarmotoch (Balassagyarmat, Maďarsko) sa narodil František Sékej (Sékely) jezuita a matematik. Ako profesor logiky a filozofie pôsobil na univerzitách v Košiciach a Trnave. Vydal prvé trigonometrické tabuľky v Uhorsku. (+ 22. 9. 1715)

1713 v Banskej Štiavnici sa narodil Jozef Karol Hell banský konštruktér a vynálezca. Zdokonalil banské čerpadlo na spodnú vodu a vzduchové čerpadlo, ktorým sa dodával čerstvý vzduch do hlbinných šácht. Podieľal aj na výstavbe štiavnických tajchov a celého systému na čerpanie vody zo štiavnických baní. (+ 11. 3. 1789)

1785 v Čadci sa narodil Ján Derčík, katolícky kňaz, titulárny biskup, radca miestodržiteľskej rady a rektor univerzity v Pešti. Vynikajúci znalec orientálnych jazykov, autor učebníc arabčiny a aramejčiny, sympatizant a podporovateľ národných snažení Slovákov. (+ 29. 7. 1842)

1847 vo Vrbovciach sa narodil Pavel Beblavý, evanjelický kňaz a spisovateľ. Väčšinu života pôsobil v Sobotišti. Písal vlastenecké básne, prózy, zachytával aj ľudové povesti a zanechal i osobné spomienky. (+ 19. 5. 1910)

1951 v Bratislave zomrel spisovateľ, literárny kritik, rozhlasový pracovník Dobroslav Chrobák. (* 16. 2. 1907)

1966 v Bratislave zomrel folklorista a hudobný skladateľ Ladislav Berka. (* 19. 4. 1910)

17. Máj

1327 uhorský kráľ Karol I. Róbert vydal zákon o banskom podnikaní. Podľa neho  mohol ktokoľvek dolovať drahé kovy aj na cudzích pozemkoch. Zemepán, ak nebránil banskému podnikaniu na svojom majetku, disponoval aj naďalej vlastníckymi právami. Tento zákon podnietil veľký rozvoj baníctva na území Slovenska v nasledujúcom období. 

1564 bol prijatý vojenský poriadok na obranu stredoslovenských banských miest a ich bezprostredného okolia pred vpádmi Turkov.

1707 v banskoštiavnickom rudnom revíre vypukol rozsiahly štrajk baníkov, keďže boli ich mzdy vyplácané v znehodnotených medených minciach.

1782 bola zrušená uhorská komora, orgán spravujúci kráľovské financie a korunné majetky, ktorý sídlil v Bratislave. Kompetencie komory prevzalo miestodržiteľstvo.

1784 sa začalo vyučovanie na Kráľovskej právnickej akadémii v Bratislave. Vznikla v súvislosti s reorganizáciou škôl (Ratio educationis) v roku 1777 v Trnave, ale po siedmich rokoch ju presťahovali do Bratislavy, kde pôsobila až do zrušenia roku 1914. Študenti museli najprv absolvovať štvorsemestrálny kurz filozofie a potom štvorsemestrálny kurz práva. V právnickom kurze nadobúdali absolventi praktické právne a administratívne vedomosti.

1785 na Dunaji v Bratislave odskúšal konštruktér Kurz prototyp mechanickej lode. Loď bola 19 siah dlhá (vyše 30 metrov) a 2 siahy (3,60 m) široká, viezla náklad viac ako 4 tony a bola poháňaná lopatkami pomocou jednoduchého prevodného mechanizmu.

1863 obyvatelia Liptovského Mikuláša sa vzbúrili proti vrchnosti, ktorá nevyšetrila napadnutie ich evanjelického kňaza Michala Miloslava Hodžu. (15. 5. 1863)

1870 uhorské ministerstvo školstva a kultu schválilo stanovy prvého slovenského ženského spolku Živena – sväzu slovenských žien. Cieľom spolku bolo: mravne vzdelávať a vychovávať slovenské ženy k ženským povolaniam a k národnému cíteniu.

1913 vypukol požiar v bratislavskej Židovni. Napriek zásahu požiarnych zborov z mesta a okolia zhorelo 95 domov.

1935 robotníci na výstavbe železničnej trate Červená Skala – Margecany začali štrajk. Trval až do 24. júna a zúčastnilo sa na ňom vyše 6700 štrajkujúcich. Bol to najmasovejší štrajk stavebných robotníkov v medzivojnovom Československu.

1996 vodná elektráreň v Gabčíkove bola uvedená do trvalej prevádzky.

Narodili sa a zomreli

1395 na následky pádu z koňa počas poľovačky a po predčasnom pôrode zomrela uhorská kráľovná Mária, manželka Žigmunda Luxemburského, dcéra Ľudovíta I. a  bosenskej princeznej Alžbety Kotormaničovej. Po otcovej smrti roku 1382 bola korunovaná za kráľovnú, ale v skutočnosti za ňu vládla matka. S ich panovaním uhorská šľachta nebola spokojná a obe uväznila. Vo väzení bola Alžbeta zavraždená, ale Máriu Žigmund roku 1387 vyslobodil, ale vplyv na vládu stratila. (* 1371)

1643 v Liptovských Matiašovciach sa narodil Ladislav Matiašovský, nitriansky biskup, uhorský kancelár, kráľovský radca, veľký mecenáš katolíckej cirkvi a školstva. Roku 1701 založil v Nitre piaristické gymnázium a kňazský seminár. Odkúpil Červený Kláštor aj s majetkami a daroval ho kamaduldom. (+ 10. 5. 1705)

1788 v Bratislave zomrel školský reformátor Jozef Ignác Felbiger. (* 6. 1. 1724)

1838 v Bardejove sa narodil Vojtech Miškovský, staviteľ, archeológ, maliar a historik umenia. Napísal a sám ilustroval niekoľko kníh o stavebných a umeleckých pamiatkach na východnom Slovensku. Patrí medzi priekopníkov systematickej ochrany pamiatok na Slovensku. (+ 2. 11. 1909)

1860 v Jasenovej na Orave sa narodil Martin Kukučín, vl. menom Matej Bencúr, lekár a spisovateľ. (+ 21. 5. 1928)

Martin Kukučín

Spočiatku pôsobil ako učiteľ v rodisku, potom sa pokúšal študovať teológiu v Bratislave, ale tunajšie ovzdušie neprajné Slovákom ho odvrátilo od tohto zámeru. Od roku 1885 bol poslucháčom medicíny na pražskej univerzite, kde sa aktívne zapojil do činnosti slovenského študentského spolku Detvan. Ako lekár pôsobil na ostrove Brač v Dalmácii, potom sa rozhodol odísť do Južnej Ameriky. Od roku 1908 vykonával lekársku prax v čílskom meste Punta Arenas v Ohňovej zemi. Po roku 1918 sa vrátil do vlasti, ale znechutený tunajšími pomermi žil až do svojej smrti v Chorvátsku. Literárne činný bol už od roku 1883, prekvapil zrelosťou pera a realistickým, ale aj humorným priblížením života prostých dedinských ľudí, čo povrdila novel Rysavá jalovica, vydaná roku 1885. Intenzívne literárne tvoril aj počas štúdií v Prahe, kde vznikol jedna z jeho najlepších noviel Mladé letá (1889). Umelecký vrchol dosiahol v období, keď pôsobil ako lekár  na ostrove Brač v Jadranskom mori, kde čerpal námet pre svoj román Dom v stráni (1904). Po roku 1918 začal spracovávať tematiku zo slovenskej minulosti. Samo Bohdan Hroboň a Ctiboh Zoch sú hlavnými postavami jeho románov Lukáš Blahosej Krasoň a Bohumil Valizlosť Záboj, ktoré vyšli až po autorovej smrti. Obdobiu meruôsmych rokov sú venované tri jeho novely vydané roku 1927 – Košútky , Klbká a Rozmajrínový mládnik. Kritika právom zaradila Martina Kukučína medzi najvýraznejšie postavy slovenskej literárnej tvorby.

1880 v Gočove sa narodil Jur Hronec matematik a vysokoškolský profesor. (+ 1. 12. 1959)

Juraj Hronec

Bol nielen vynikajúcim matematikom, ale aj skvelým pedagógom. Vďaka erudícii, schopnostiam a výsledkom dlhoročnej práce sa stal uznávanou osobnosťou slovenskej vedy. Pritom pochádzal z veľmi skromných pomerov, jeho otec bol roľníkom. Po absolvovaní gymnázia v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži (Cluj, Rumunsko), kde preukázal výborné matematické schopnosti. Nasledovali študijné pobyty v Göttingene, Berlíne a na parížskej Sorbonne. Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny nastúpil ako stredoškolský profesor matematiky na gymnázium v Kežmarku. Po vzniku Česko-Slovenska sa začala nová etapa v jeho  živote. Od roku 1924 prednášal na Vysokom učení technickom v Brne, kde v priebehu troch rokov získal titul vysokoškolského profesora. Popri pedagogickej činnosti sa intenzívne venoval problematike diferenciálnych rovníc. Veľký význam mali jeho  učebnice vyššej matematiky, prvé na Slovensku. Neobmedzil sa iba na teoretické problémy matematiky, ale zapojil sa do hnutia usilujúceho o vznik slovenského vysokého školstva. Od roku 1936 stál na čele akčného výboru pre vybudovanie vysokej technickej školy na Slovensku. Patril medzi spoluzakladateľov, popredných pedagógov a akademických funkcionárov Slovenskej vysokej školy technickej, Vysokej školy obchodnej, Prírodovedeckej a Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity. Počas svojej polstoročnej pedagogickej činnosti vychoval niekoľko generácií slovenských matematikov a technikov. Matematické metódy používal aj v pedagogickom procese. Je autorom ojedinelej pedagogickej rovnice: V-S.C. c. P Výsledok vyučovania (V) závisí od pôsobiacej sily (S) od citlivosti a vnímavosti zmyslov (C) od duševných schopností žiaka (c) a od reagujúceho a vnímajúceho žiaka (P).

1892 v Budapešti zomrel honvédsky generál moravského pôvodu a poslanec za ilavský volebný okres Juraj (György) Klapka, obranca Komárna roku 1849 a organizátor emigrantskej uhorskej légie, ktorá za Prusko-Rakúskej vojny roku 1866 vpadla na Kysuce. (* 7. 4. 1820)

1959 vo Važci zomrel český maliar a grafik Jan Hála, ktorý takmer celé svoje výtvarné dielo zasvätil tejto rázovitej podtatranskej obci. (* 19. 1. 1890)

18. Máj

1705 uhorský palatín Pavol Esterházi sa osobitným listom obrátil na vzbúrené uhorské stavy, ktoré pod vedením Františka II. Rákociho bojovali od roku 1703 proti Habsburgovcom. V mene Jozefa I. prisľúbil, že nový panovník bude vládnuť zákonne a všetky spory je ochotný vyriešiť mierovým rokovaním. Po kratšom váhaní povstalci prijali ponuku na mierové rokovania.

1848 s básnikom Jankom Kráľom a učiteľom Jánom Rotaridesom sa začal súdny proces. Boli obvinení z poburovania, revolučnej agitácie a panslavizmu v novohradskej obci Príbelce a na okolí, za čo im hrozil trest smrti. Proces nebol ukončený a obaja naďalej zostali vo väzbe. Na slobodu sa dostali až v januári 1849 po obsadení Pešti cisárskymi vojskami.

1923 v Prahe sa začalo pravidelné vysielanie Československého rozhlasu. 1. 3. 1925 začalo vysielať brnianske a 1. 8. 1925 aj bratislavské štúdio. Košické štúdio československého rozhlasu sa prihlásilo 17. 4. 1927 a v júni 1929 začalo vysielanie aj štúdio v Ostrave.

1958 sa v Bratislave skončil dvojdňový zjazd KSS. Zaoberal sa dovŕšením výstavby socializmu na Slovensku a najmä boju proti zvyškom ľudáctva. Za predsedu slovenských komunistov bol opäť zvolený Čech Karel Bacílek.

1994 na slovensko-českej hranici začala pôsobiť pasová služba. Občania oboch republík však mohli prekročiť hranicu aj na občiansky preukaz.

Narodili sa a zomreli

1825 vo Viedni zomrel historik a pedagóg Ján Genersich. (* 18. 8. 1761)

1845 v Bratislave zomrel prepošt tunajšej kapituly Michal Adamkovič. Vynikol ako matematik a katolícky teológ. (* 24. 5. 1778)

1846 v Tisovci-Rimavskej Píle sa narodil Daniel Záboj Lauček, evanjelický kňaz, básnik, dramatik a filozof. Pre národné presvedčenie ho maďarónski evanjelickí biskupi vyštvali z fary a zrušili jeho kňazské svätenie. Roku 1885 odišiel do Nemecka a potom do USA. Jeho poézia je poznačená postromantizmom. Laučekovým  najpozoruhodnejším dielom je veršovaná dráma Irina, ktorá čerpá námet z odboja Bulharov proti Turkom. (+ 20. 4. 1911)

1874 v Liptovskom Mikuláši zomrel kníkupec, vydavateľ, divadelník a národovec Gašpar Fejérpataky – Belopotocký. (* 1. 1. 1794)

1902 v Budapešti zomrel lekár-pôrodník Teodor Kežmarský (Kézsmarszky), profesor na lekárskej fakutle univerzity v Budapešti. (* 2. 5. 1842)

19. Máj

1465 ostrihomský arcibiskup Jan Vitéz zo Sredny a pätikostolský biskup Ján Cesinge  v mene uhorského kráľa Mateja Korvína požiadali pápeža Pavla II. o povolenie zriadiť v Bratislave univerzitu.

1575 po trojdňovom obliehaní sa Turci zmocnili hradu Modrý Kameň.

1586 rábsky biskup a kardinál Juraj Draškovič po druhýkrát povolal do Uhorska jezuitov.

Jezuiti na Slovensku

Po prvýkrát sa objavili v Trnave roku 1561, kam ich pozval ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. Ale po požiari ich rezidencie roku 1567 z mesta odišli. Po druhýkrát sa usadili sa v Kláštore pod Znievom roku 1586 a na rozvoj činnosti dostali rozsiahle majetky niekdajšieho benediktínskeho opátstva. Jezuitský rád sa stal najvýznamnejším činiteľom v nastávajúcom zápase o rekatolizáciu. Spoločenstvo Ježišovo (Societas Jesu) vzniklo zásluhou sv. Ignáca z Loyoly (1491 – 1556). Začali pôsobiť po potvrdení rádových regulí pápežom Pavlom III. roku 1540. Na Slovensku sa jezuiti sústredili predovšetkým na misijnú činnosť a na vybudovanie školstva. Až do zrušenia rádu roku 1773 dominovali v strednom a vo vysokom školstve. V polovici 18. storočia viedli obe univerzity (Košice a Trnava) a 14 z  20 gymnázií na našom území. V misijnej i pedagogickej činnosti dosiahli prenikavé úspechy, a preto boli aj častými terčami útokov zo strany nekatolíkov. Niekoľkokrát ich vypovedali z krajiny (1608, 1620, 1706) a počas náboženských zápasov v 17. storočí mnohí jezuitskí misionári a kazatelia prišli o život. Na začiatku 18. storočia mali jezuiti v Uhorsku 11 kolégií, 17 rezidencií a 11 misií. Počet ich členov dosahoval 408, z toho viac ako polovica pôsobila na Slovensku, mnohí z nich v niekdajších baštách protestantizmu. V Košiciach bolo 34 jezuitov, v Levoči 15, v Banskej Bystrici 15, v Trenčíne 18, v Trnave 76, v Komárne 10, v Prešove 7, v Spišskom Podhradí 3, v Rožňave 3,  v Banskej Štiavnici 5, v Skalici 11, v Španej Doline 2, v Leopoldove 1, v Žiline 3 a v Kláštore pod Znievom 6. Od zrušenia rádu prešli viac ako štyri desaťročia, kým sa pápeť Pius VII. odhodlal jezuitskú rehoľu obnoviť. V Habsburskej monarchii mohli pôsobiť až od roku 1851.

1677 uhorský kráľ Leopold I. informoval stolice o nariadení budínskeho pašu, ktorý prikázal nezajímať nepriateľov, ale hneď ich zabiť. Zároveň vydal príkaz pohraničným vojskám, aby Turkov, rebelantov a zbojníkov na mieste potrestali smrťou.

1817 rakúsky cisár František I. vymenoval za veliteľa polície grófa českého pôvodu Jozefa Antona Sedlnického, ktorý sa v nasledujúcom období stal symbolom prenasledovania prívržencov národných a liberálnych hnutí v celej monarchii.

1844 slovenská deputácia odovzdala rakúskemu arcivojvodovi Ľudovítovi nový prestolný prosbopis.

1848 Banskú a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici opustilo 133 slovenských, českých a nemeckých študentov z dôvodov stupňujúceho sa maďarského šovinizmu a útokov. Mesto, najmä majitelia pohostinstiev, ich odchodom utrpelo veľkú škodu.

1849 rakúsky cisár František Jozef s ruským cárom Mikulášom I. rokovali vo Varšave o ruskej vojenskej pomoci pri potlačení uhorskej revolúcie.

1919 za neobjasnených okolností zmizol vo Vysokých Tatrách lekár, balneológ a poprevratový riaditeľ tatranských liečebných kúpeľov Cyril Holub. Jeho telo sa nikdy nenašlo. V roku 1929 bol úradne vyhlásený za mŕtveho. (* 5. 7. 1863)

1920 sa v Bratislave konalo prvé predstavenie baletného súboru SND. Uviedli balet Lea Delibesa Coppélia v choreografii Václava Kalinu.

1935 v prarlamentných voľbách zvíťazila v rámci celého Československa Sudetskonemecká strana so ziskom 15,2% hlasov pred Republikánskou stranou maloroľníckeho a zemedelského ľudu so 14,3%. Víťazstvo nemeckej strany bolo vládnym kruhom tak nepríjemné, že vyhlásenie oficiálnych výsledkov volieb sa oneskorilo o niekoľko hodín. Najsilnejšou stranou na Slovensku sa opäť stala HSĽS spojená so SNS v autonomistickom bloku, ktorá tu získala 30% hlasov. Na druhom mieste skončila Republikánska strana maloroľníckeho a zemedelského ľudu so 17,6 %  a na treťom KSČ so ziskom 13% hlasov. 

1941 slovenská vláda sa uzniesla, že štátnou hymnou Slovenskej republiky bude národná hymnická pieseň Hej Slováci v hudobnej úprave Alexandra Moyzesa. Hymna sa mala hrať alebo spievať pri oficiálnych príležitostiach, oslavách a aj v kostoloch pri bohoslužbách konaných v súvislosti so štátnym sviatkom.

1947 Predsedníctvo ÚV KSČ prikázalo na tajnej porade ministrovi vnútra Václavovi Noskovi začať vyšetrovanie tzv. ilegálnych skupín na Slovensku, zostaviť zoznam  ľudákov na vedúcich miestach a donútiť Demokratickú stranu, aby ich odstránilo. Ak to neurobí, komunisti boli pripravení vylúčiť ju z vlády alebo vystúpením zo Zboru povereníkov vyvolať vládnu krízu na Slovensku.

1998 traja slovenskí horolezci pod vedením Vladimíra Zboju vystúpili na Mount Everest. Na vrchole najvyššieho končiara sveta vztýčili slovenskú a čínsku zástavu ako aj vlajku vládnuceho hnutia HZDS, ktoré toto športové podujatie v rámci začínajúcej sa predvolebnej kampane financovalo. 

Narodili sa a zomreli

1852 v Ústí na Orave sa narodil Blažej Bulla, architekt a staviteľ, zberateľ ľudových piesní, hudobný skladateľ, dramatik, scenárista režisér. Projektoval a roku 1888 postavil Národný dom v Martine. (+ 1. 11. 1919)

1883 v Hornej Lehote zomrel evanjelický kňaz a básnik Samo Chalupka. (* 27. 2. 1812)

1899 v Kremnici zomrel katolícky kňaz a publicista Július Plošic. (* 23. 5. 1819)

1899 v Gornej Mitropolji (Bulharsko) v rodine dolnozemských Slovákov sa narodil  Ján Ambruš, letec a generál. V období medzivojnovej ČSR patril k najlepším letcom a bol aj držiteľom svetového rekordu v dĺžke letu malého lietadla. Počas druhej svetovej vojny účastník leteckej bitky o Anglicko, veliteľ 312. stíhacej perute, neskôr letecký atašé exilovej vlády. Po roku 1945 sa politicky angažoval v DS a preto musel roku 1948 Slovensko opustiť. (+ 20. 1. 1994)

1910 v Sobotišti zomrel evanjelický kňaz a spisovateľ Pavel Beblavý. (* 16. 5. 1847)

1949 v Bratislave zomrel spisovateľ Peter Jilemnický. (* 18. 3. 1901)

20. Máj

1795 v Budíne boli popravení siedmi poprední činitelia jakobínskeho sprisahania. Medzi nimi vodca Ignác Martinovič a syn evanjelického kňaza z Modry Jozef Hajnóci. Pod vplyvom myšlienok Francúzskej revolúcie vytvorili uhorskí jakobíni na začiatku 90. rokov 18. storočia dve tajné organizácie – Spoločnosť reformátorov a Spoločnosť slobody a rovnosti. Plánovali pretvoriť Uhorsko na federatívnu demokratickú republiku, s politickými právami pre jednotlivé národy. Vodca uhorských jakobínov, niekdajší františkánsky opát Ignác Martinovič bol však konfidentom viedenskej polície. Jakobínske hnutie inicioval na jej pokyn, aby prípadné opozičné živly mohli byť včas podchytené a potlačené.

1882 vo Viedni bol podpísaný defenzívny pakt medzi Rakúsko-Uhorskom, Nemeckom a Talianskom, ktorý dostal názov Trojspolok. Pakt zaväzoval svojich  členov k vzájomnej vojenskej podpore v prípade napadnutia.

1947 v Bratislave bol objavený hromadný hrob, v ktorom bolo 90 slovenských Nemcov, povraždených v prvých týždňoch po skončení vojny. S výnimkou dvoch starších mužov boli v hrobe ženy a deti.

1950 bolo zriadené Ministerstvo národnej bezpečnosti ČSR. Prvým ministrom sa stal Karel Bacílek. Ministerstvo sa stalo hlavným centrom organizovania represálií a násilia proti odporcom komunistického režimu v celom Československu.

1994 na hradnom vrchu v Bratislave slávnostne otvorili novú budovu Národnej rady Slovenskej republiky. Už v priebehu krátkeho času nové priestory nedostačovali, a tak sa začalo s výstavbou ďalšej účelovej stavby v areáli bratislavského hradu.

Narodili sa a zomreli

1859 v Myjave sa narodil Ján Cádra, majiteľ hostinca, národovec a politik. Svojou národnou angažovanosťou a podporou slovenských snáh sa zaslúžil o posilnenie národného povedomia v celej myjavskej oblasti. (+ 1. 9. 1910)

1879 v Bielsku – Bialej – Lipniku (Poľsko) zomrel, slovenský maliar Peter Michal Bohúň. (* 29. 9. 1822)

1884 v Bratislave zomrel katolícky kňaz a riaditeľ kňazských seminárov vo Viedni a v Bratislave Jozef Potanček. (29. 2. 1804)

1900 v Kremnici zomrel katolícky kňaz a publicista Ján Gerometta. (* 9. 5. 1823)

1908  v Jasenovej sa narodil Ján Jamnický, herec, režisér, scenárista. Pôsobil v SND vo filme i ako pedagóg a spoluzakladateľ Vysokej školy múzických umení. Bol skvelým recitátorom, pokladá sa za tvorcu novej slovenskej recitátorskej školy. (+ 4. 8. 1972)

1947 v Messelhausene (Nemecko) zomrel bratislavský rodák a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Filip Lenard. (* 7. 6. 1862)

1940 v Bratislave zomrel prozaik a dramatik Jozef Gregor Tajovský. (* 18. 10. 1874)

1940 sa v dnes už neexistujúcej obci Sokolče narodil Stan Mikita (vl. menom Stanislav Guoth), slovensko-kanadský hokejista, člen Hokejovej siene slávy. Ako prvý Slovák v histórii vyhral Stanleyho pohár s klubom Chicago Black Hawks. Stal sa najviac obávaným útočníkom v šesťdesiatych rokoch a vďaka nemu a jeho spoluhráčovi Bobbymu Hullovi disponovalo Chicago najsilnejším útokom dekády. V 60. rokoch sa Mikita štyrikrát stal najlepším strelcom ligy. (+ 7. 8. 2018)

1983 v Bratislave zomrel, jazykovedec a slavista Eugen Pauliny. (* 13. 12. 1912)

1994 v Bratislave zomrel maliar Ivan Štubňa. (* 6. 6. 1926)

21. Máj

1092 synodálny snem v Sabolči (Maďarsko) za účasti uhorského kráľa Ladislava I., cirkevných a svetských hodnostárov, ako aj zhromaždeného ľudu prijal sústavu zákonov, ktoré regulovali náboženský život a sprísňovali disciplínu kňazov. Kňazom a diakonom zakázali bigamiu a obmedzovali uzavieranie manželských zväzkov. Obyvateľstvu bolo nariadené povinné navštevovanie nedeľných a sviatočných bohoslužieb, v prípade zanedbania mali byť previnilci bičovaní. Počet povinných sviatkov v roku bol stanovený na 42 vrátane sviatku patróna kostola. Zákony tiež odstraňovali zvyšky pohanských rituálov a stanovili za ne tresty.

1321 uhorský kráľ Karol I. Róbert oslobodil obyvateľov mesta Košice od platenia štátnej dane.

1327 uhorský kráľ Karol I. Róbert udelil Smolníku rovnaké mestské výsady aké užívala Banská Štiavnica.

1458 v bitke pri Blatnom Potoku (Sárospatak, Maďarsko) zahynul najvýznamnejší bratrícky veliteľ na Slovensku Peter Axamit.

1529 v Pezinku sa konal súd so židovskou komunitou obvinenou z rituálnej vraždy kresťanského chlapca. Súdu predsedal miestny zemepán gróf Peter Svätojurský. Všetkých pezinských Židov uznal vinnými a odsúdil ich na smrť upálením. Pred vykonaním popravy boli deti do 10 rokov omilostené a tie si kresťanskí obyvatelia Pezinka po krste osvojili. V ten istý deň kat spálil 30 pezinských Židov na hranici.

1605 kozáci v službách cisára Rudolfa II. vyplienili Moravské Lieskové a Horné Srnie. Obyvateľstvo sa včas zachránilo útekom, ale z oboch obcí kozáci odviedli všetok dobytok.

1787 Anton Bernolák, študent teológie na bratislavskom generálnom seminári, dokončil spis Dissertatio philologico critica de litteris Slavorum. (Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách). Dielo sa stalo základom bernolákovskej slovenčiny.

Bernolákovská slovenčina

Bol to prvý spisovný jazyk Slovákov. Antona Bernolák svojim dielom o slovenských písmenách ho formuloval na základe západoslovenského nárečia. Práca vznikla s pomocou spoločnosti na pozdvihnutie slovenského jazyka, ktorá pôsobila v kňazskom seminári a podporovali ho profesori Ondrej Sabo a Michal Kratochvíla, ako aj slovenské katolícke duchovenstvo. Kolektívne dielo sa stalo základom bernolákovčiny a bernolákovského hnutia. V nasledujúcich štyroch rokoch kodifikáciu bernolákovskej slovenčiny dovršuje slovenská gramatika (Gramatica Slavica) a Etymologia (Etymologia vocum slavicarum), vydaná v Trnave roku 1791. Vrcholným dielom Antona Bernoláka bol päťjazyčný slovník (Slowár slowenskí, česko-latinsko-nemecko-uherskí), obsahujúcich vyše 30 tisíc slovenských slov a ich ekvivalentov v ostatných štyroch jazykoch. Vyšiel však až rokoch 1825 –1827, teda po Bernolákovej smrti zásluhou ostrihomského kanonika Juraja Palkoviča. Bernolákovu slovenčinu prijali len katolícki Slováci. Evanjelici zostávali ešte 6 desaťročí verní biblickej češtine. 

1920 pápež Benedikt XV. osobitným dekrétom pre Československo rozšíril užívanie slovenčiny a češtiny pri omšiach, svadobných obradoch a pohreboch na úkor latinčiny.

1920 SND v Bratislave uviedlo prvé slovenské predstavenie. Boli to jednoaktovky Jozefa Gregora Tajovského Hriech a V službe.

1921 František Jehlička a František Unger založili v Poľsku Slovenskú národnú radu. Ich ďalším krokom bola proklamácia samostatnej Slovenskej republiky. Táto separatistická akcia dvoch slovenských politických emigrantov bola finančne podporovaná Maďarskom.

1938 v Československu bola nariadená čiastočná mobilizácia. Do zbrane bolo povolaných 170 tisíc mužov. Mobilizácia bola odôvodnená sústreďovaním nemeckých vojsk na hraniciach ČSR.

1969 futbalový klub Slovan Bratislava získal po víťazstve 3:2 nad FC Barcelona  Pohár víťaza pohárov. Ziskom československého pohára roku 1968 si Slovan Bratislava zaistil účasť v európskej súťaži pohárových víťazov. Mužstvo vedené  trénerom Michalom Vičanom si úspešne počínalo už v jesenných kolách súťaže. Na jar v roku 1969 po vyradení futbalistov AC Turín a škótskeho mužstva Dunfermilne sa prebojovalo až do finále. Na Štadióne sv. Jakuba vo švajčiarskom Bazileji v medzinárodných súťažiach málo ostrieľaných slovanistov očakával súper oveľa skúsenejší, španielska FC Barcelona. Po góloch Ľudovíta Cvetlera, Jozefa Hrivnáka a Jána Čapkoviča Slovan celkom nečakane vyhral v pomere 3:2 a získal druhú najcennejšiu európsku trofej.

Narodili sa a zomreli

1829 sa v Dubnici nad Váhom narodil Eduard Kozič, umelecký fotograf. Začiatkom päťdesiatych rokov 19. storočia si v Bratislave otvoril fotoateliér, ktorý patril k najmodernejším v celej Európe. Vynašiel vlastnú metódu farebnej fotografie – chromografiu, ktorú si nechal patentovať. Za fotografickú tvorbu získal viacero medailí a ocenení doma i v zahraničí. (+ 25. 4. 1874)

1879 vo Viedni sa narodil Gustáv Mallý, maliar a výtvarný pedagóg. (+ 3. 8. 1952)

Gustáv Mallý

Patril medzi najtalentovanejších umelcov, ktorí do slovenského výtvarného života vstupovali na začiatku 20. storočia. Vyrastal v Skalici, odkiaľ pochádzal jeho otec. Už v detstve prejavil veľké kresliarske vlohy, a preto od roku 1896 navštevoval Umelecko-priemyselnú školu v Prahe a neskôr aj Kráľovskú akadémiu výtvarných umení v Drážďanoch. Počas štúdií ho finančne podporoval strýko, Ján Mallý-Dusarov, vysoký cirkevný hodnostár a slovenský národovec. Po návrate do Skalice začal pracovať ako slobodný výtvarník. Od roku 1911 sa stala jeho pôsobiskom Bratislava, kde si otvoril súkromnú maliarsku školu. Medzi jeho žiakov patrili najvýznamnejší slovenskí výtvarní umelci 20. storočia ako Ľudovít Fulla, Cyprián Majerník, Ján Mudroch či Koloman Sokol. Mallý vynikol aj ako organizátor slovenského umeleckého života. Stál pri zrode prvého spolku slovenských maliarov v Uhorsku, po prevrate roku 1918 bol spoluzakladateľom Spolku slovenských umelcov v Martine i Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave. Takmer celé jeho výtvarné dielo tvoria oleje na plátne. Ťažiskom jeho tvorby bola krajinomaľba oživená figurálnymi výjavmi. Postupne si osvojil osobitný umelecký výraz, ktorým výrazne obohatil rýchlo sa rozvíjajúce slovenské výtvarné umenie v medzivojnovom období.

1886 v Martine sa narodil Peter Kompiš, kníhkupec, vydavateľ, redaktor a spisovateľ. Literárne sa sústredil najmä na sprostredkovanie obrazu maďarskej a maďarónskej predprevratovej spoločnosti. (+ 11. 6. 1944)

1892 v Kraskove zomrel evanjelická kňaz, spisovateľ a folklorista August Horislav Škultéty. (* 7. 8. 1819)

1915 vo Vysokej nad Kysucou zomrel organizátor slovenského spolkového života v USA Martin Chalan. (* 12. 11. 1853)

1916 v Budapešti zomrel najvýznamnejší generál uhorského revolučného vojska v rokoch 1848 – 1849 Arthur Görgei. (* 30. 1. 1818)

1923 v Bratislave sa narodil Aladár Móži, husľový virtuóz, hudobný skladateľ a umelecký vedúci Bratislavského komorného orchestra, s ktorým dosiahol viacero hudobných úspechov doma i v zahraničí. (+ 24. 1. 1983)

1928 v Pakraci (Chorvátsko) zomrel slovenský spisovateľ Martin Kukučín. (* 17. 5. 1860)

1987 v Bratislave zomrel básnik a prekladateľ Milan Lajčiak. (* 22. 4. 1926)

1996 v Bratislave zomrel historik a univerzitný profesor Branislav Varsik. (* 5. 3. 1904)

22. Máj

1712 v Bratislave bol korunovaný za uhorského kráľa Karol III. Pri tejto príležitosti otvorili aj novú vstupnú bránu do bratislavského hradu, ktorá dostala meno Viedenská brána.

1769 nariadenie uhorskej kráľovskej Miestodržiteľskej rady zakazovalo pochovávanie evanjelikov na katolíckych cintorínoch a pripúšťalo ho len vo výnimočných prípadoch aj to za vysokú sumu.

1809 pri Asperne neďaleko Viedne sa skončila dvojdňová bitka v ktorej rakúske vojská vedené arcivojvodom Karolom porazili armádu Napoleona. Bola to prvá  porážka francúzskeho cisára. Vyše 20-tisíc vojakov padlo alebo bolo ranených. Pod rakúskymi zástavami bojovali aj Slováci spolu s príslušníkmi ostatných národov Habsburskej monarchie. Slovenský Alexandrov pluk bol v boji úplne zničený.

1814 gróf Jozef Huňady usporiadal na majeri Kesy pri Urmíne (Mojmírovce) prvé konské dostihy v Uhorsku.

1867 gubernátor Uhorska v exile Ľudovít Košút poslal z Turína (Taliansko) otvorený list uhorskému politikovi Františkovi Deákovi, v ktorom ho v súvislosti s prijatím Rakúsko-uhorského vyrovnania obvinil z vlastizrady.

1879 uhorský kráľ František Jozef podpísal zákon o povinnom vyučovaní maďarského jazyka na ľudových školách v rozsahu 5 hodín týždenne. Bol to začiatok postupnej maďarizácie ľudového školstva.

Maďarizácia ľudového školstva

Maďarizačný tlak sa po rakúsko-uhorskom vyrovnaní roku 1867 spočiatku sústreďoval len na úrady a stredné školy. V ľudových školách sa vyučovalo tak ako predtým v národnom jazyku. Výuka maďarčiny bola nepovinná a závisela od záujmu žiakov, či ich rodičov, alebo od vôle učiteľa. Situáciu začal meniť až zákon XVIII/1879 vypracovaný z podnetu ministra školstva Augusta Treforta. Zaviedol maďarčinu do všetkých ľudových škôl ako povinný predmet a  zároveň určil, že učiteľský diplom nemôže obdržať nikto, kto nie je schopný vyučovať maďarský jazyk. V nasledujúcich rokoch uhorské ministerstvo školstva pomocou rôznych vyhlášok počet hodín maďarčiny na nemaďarských školách neustále zvyšovalo. Bolo to na úkor výučby iných predmetov. V roku 1905 bolo stanovené, že ľudová škola má byť rozširovateľom vlasteneckého citu a štátnej reči. Vyvrcholením maďarizačných opatrení v školskom systéme boli zákony XXXVI a XXXVII. prijaté v roku 1907, známe pod označením Aponiho školské zákony. Aby sa pred svetom zachovalo zdanie uhorskej slobodomyseľnosti, sa v nich šalamúnsky nariadilo, že v školách, kde vyučovacím jazykom nie je maďarčina sa ju musia žiaci učiť v takom rozsahu, aby po absolvovaní štvrtej triedy vedeli svoje myšlienky slovom a písmom vyjadriť v maďarskom jazyku. Pomocou rôznych subvencií školám a rozdávania prémií učiteľom za výborné výsledky pri šírení maďarčiny sa štátny aparát usiloval o čo najdokonalejšie naplnenie týchto zákonov. Maďarský jazyk sa však medzi ľudom nešíril tak ako sa predpokladalo a do roku 1918 sotva 15 % slovenskej populácie ako tak zvládla štátny jazyk. Žiaľ, maďarizáciou ľudové školy na Slovensku i v iných oblastiach Uhorska stratili svoju pôvodnú funkciu. Namiesto základov vzdelania sa tu deťom od prvej hodiny mechanicky vtĺkal cudzí jazyk na úkor výuky iných predmetov. Malo to tragické následky, lebo z maďarizovaných ľudových škôl vychádzala pologramotná mládež často infikovaná odporom k ďalšiemu vzdelávaniu.

1892 v Bratislave sa konalo prvé veľké zhromaždenie za uzákonenie všeobecného volebného práva. Zúčastnilo sa na ňom asi 2 000 robotníkov.

1927 na pútnickom zhromaždení v Šaštíne zverejnili dekrét Pia IX. Celebre apud gentem Slovacum, ktorým vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.

1948 Živena bola včlenená do komunistickej organizácie Zväzu slovenských žien. Tým zanikla tradičná slovenská ženská organizácia s vyše sedemdesiatročnou tradíciou. Zväz slovenských žien sa zakrátko stal súčasťou Zväzu československých žien.

1949 v bratislavskej Redute sa uskutočnilo slávnostné zlúčenie Svazu přátel SSSR so Zväzom československo – sovietskeho priateľstva na Slovensku do jednej organizácie. Aj táto skutočnosť naznačila, že komunistické vedenie štátu v Prahe nebude trpieť žiadne osobitné slovenské organizácie.

Narodili sa a zomreli

1762 v Prešove sa narodil Štefan Čech, katolícky kňaz a biskup. Po štúdiách teológie v Trnave a na generálnom seminári v Bratislave pôsobil v pastorácii v Spišskej kapitule. Od roku 1821 bol košickým biskupom. (+ 4. 6. 1831)

1821 v Bratislave zomrel profesor trnavskej univerzity, historik a katolícky teológ Ján Nepomuk Adámi. (* 26. 6. 1738)

1914 v Bratislave sa narodil Pavol Gál, geodet, organizátor fotogrametrických prác na Slovensku, profesor Slovenskej vysokej školy technickej. (+ 5. 9. 1979)

1914 v Martine zomrel lekár, múzejník a národovec Ján Petrikovich, podpredseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti. (* 14. 3. 1846)

1951 v Budapešti zomrel stolný tenista Roland Bestercei, rodák z Banskej Bystrice. (* 9. 3. 1893)

23. Máj

1442 jágerský biskup Šimon Rozgoň s vojenským veliteľom Ladislavom Čechom a viac než 4 000 uhorskými a poľskými vojakmi vtrhol do Banskej Štiavnice a úplne ju spustošil.

1845 Marína Pišlová z Banskej Štiavnice, veľká láska Andreja Sládkoviča, ktorej venoval ľubostnú skladbu Marína, sa vo veku 26 rokov na nátlak svojej matky vydala v rodnom meste za pernikára a voskára Juraja Geržu. Básnikovi to na dlhý čas zlomilo srdce.

1912 v Uhorsku vyvrcholil zápas za všeobecné volebné právo a zlepšenie sociálneho postavenia robotníkov. V Budapešti zasiahla proti demonštrantom polícia a vojskom, pričom bolo zastrelených 9 ľudí. V ten istý deň sa konali protestné zhromaždenia aj v priemyselných centrách na Slovensku. Najväčšie bolo v Žiline.

1915 Taliansko vypovedalo vojnu Rakúsko-Uhorsku, a to aj napriek tomu, že roku 1882 podpísalo s ním a s Nemeckom obranný pakt – Trojspolok. Príčinou prechodu Talianska do tábora Dohody boli ambície získať Južné Tirolsko, Istriu a Dalmáciu na úkor monarchie.

1917 v súvislosti so zhoršujúcou sa zásobovacou situáciou vyhlásili štrajk v železničných dielňach v Nových Zámkoch. Bol to prvý väčší štrajk od vypuknutia vojny.

1949 v Trstenej vypukla prvá vzbura veriacich na Slovensku. Dav asi 200 ľudí sa snažil ochránániť tamojšieho kňaza pred zatknutím. Proti vzbúrencom zasiahli jednotky Národnej a Štátnej bezpečnosti.

1979 v Jaslovských Bohuniciach spustili do prevádzky prvý blok jadrovej elektrárne s reaktorom sovietskej výroby, ktorý mal výkon 440 megawattov. Na slávnostnom otvorení prevádzky sa zúčastnil premiér ZSSR Alexej Kosygin a československý predseda vlády Lubomír Štrougal.

2002 v Bratislave otvorili 111 metrov vysokú budovu Národnej banky Slovenska, ktorá je najvyššou na Slovensku.

Narodili sa a zomreli

1583 v Trenčíne zomrel Mikuláš Kolaciniáš, jeden z prvých slovenských orientalistov. Školu v Žiline, kde pôsobil ako rektor, povzniesol na takú úroveň, že sa sem prichádzali zdokonaliť v gréčtine, hebrejčine a orientálnych jazykoch študenti zo zahraničia. Písal aj slovenské verše. (* okolo 1520 Kolačín)

1786 v osade Mauretánia na ostrove Madagaskar na následky zranení zahynul Móric Beňovský. (* 20. 9. 1746)

1819 v Budči sa narodil Július Plošic, katolícky kňaz, publicista, národovec. Roku 1847 sa stal členom spolku Tatrín a prívržencom štúrovskej slovenčiny. Počas revolúcie v roku 1848 sa neúspešne pokúšal presadiť používanie slovenčiny v Tekovskej župe. V memorandovom období (od roku 1861) bol v národnom hnutí mimoriadne aktívny. Ako kňaz v Selciach pri Banskej Bystrici sa zaslúžil o šírenie kultu sv. Cyrila a Metoda. (+ 19. 5. 1899)

1876 v Zlatých Moravciach zomrel básnik Janko Kráľ. Vzhľadom na to, že od revolúcie roku 1848 – 1849 nepôsobil aktívne v národnom hnutí, jeho smrť nemala v slovenskej spoločnosti veľký ohlas. Až roku 1940 objavili Kráľov zabudnutý hrob a jeho telesné pozostatky preniesli na národný cintorín do Martina. (* 24. 4. 1822)

1896 v Čechoch pri Nových Zámkoch sa narodil Andor Jaroš (Jaross), maďarský politik na Slovensku a v Maďarsku. Po prerušení štúdia práva sa usadil na rodinnom majetku a po vzniku ČSR sa zapojil do maďarského politického hnutia s cieľom obnoviť Uhorsko. Bol čelným funkcionárom Maďarskej národnej strany a v rokoch 1935 – 1938 poslancom Národného zhromaždenia. Po viednskej arbitráži sa roku 1938 stal ministrom maďarskej vlády pre slovenské územia pripojené k Maďarsku. Roku 1944 sa stal ministrom vnútra. Po vojne bol postavený pred súd a popravený.             (+ 11. 4. 1946)

1903 vo Zvolene sa narodil Mirko Vesel, dôstojník armády, spoluorganizátor a účastník SNP. Spolu s bratom Milanom Veselom sa 29. 8. 1944 zaslúžil o obsadenie budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, čo bol hlavný podnet na vypuknutie SNP. Po vojne povýšený na generála, ale roku 1950 zbavený hodností a prepustený z armády. Emigroval do Nemecka, kde pracoval ako robotník. (+ 6. 6. 1976)

1911 v Rohožníku sa narodil Leopold Šťastný, futbalista, reprezentant ČSR a Slovenska, úspešný futbalový tréner. (+ 14. 5. 1996)

1929 v Martine sa narodil Daniel Michaelli, herec, režisér, scénarista a televízny dramaturg. (+ 7. 11. 1980)

24. Máj

1396 uhorský kráľ Žigmund udelil mestské výsady Senici.

1616 chorvátsky veľmož Sigfried Kolonič s pomocou ozbrojených obyvateľov mestečka dobyl a vyplienil hrad Devín, ktorý patril jeho sokovi Jánovi Keglevičovi.

1822 slovenskí veriaci zo štvrte Jozefovo mesto (Józsefváros) v Pešti požiadali  ostrihomského arcibiskupa Alexandra Rudnaja, aby nariadil celebrovanie omší v slovenskom jazyku a aby podporil školskú výuku v slovenčine. V odôvodnení žiadosti sa uvádza, že slovenský národ býva od starodávna v peštianskom predmestí, ale v poslednom čase sa tu Nemci veľmi rozmnožili, ktorí však národ slovenského jazyka vysmievajú a potupujú. 

1902 pri banskej katastrofe v bani Fernie v Britskej Kolumbii (Kanada) zahynulo 120 baníkov, z toho 50 Slovákov.

1918 sa v Martine uskutočnila tajná porada slovenských činiteľov pod záštitou SNS, na ktorej Andrej Hlinka vyhlásil: “Sme za orientáciu česko-slovenskú. Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nevydarilo, musíme sa rozísť.”

1919 vojenský veliteľ Slovenska a veliteľ zboru talianskych légii generál Luigi Piccione bol rozhodnutím talianskej vlády pozbavený funkcie a povolaný do vlasti. Spolu s ním odišla talianska vojenská misia pozostávajúca zo 157 dôstojníkov. Boli nahradení francúzskou vojenskou misiou na čele s generálom Mauriceom Pellém.

1921 v Trenčianskych Tepliciach sa začala druhá časť synody Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, na ktorej bola prijatá vlastná cirkevná ústava a vytvorené samostatné slovenské dištrikty.

1934 Národné zhromaždenie 327 hlasmi zvolilo T.G. Masaryka po štvrtýkrát za prezidenta ČSR. Jeho protikandidát komunistický poslanec Klement Gottwald získal 38 hlasov a 53 poslancov odovzdalo biele lístky. U staronového prezidenta sa zreteľne prejavovali známky staroby a nedokázal dopovedať prezidentskú prísahu.

1935 sa začala prevádzka rozhlasového vysielača a štúdia v Banskej Bystrici.

1942 Slovenský snem prijal zákon o vysídlení Židov, na základe ktorého mohli byť  Židia zbavení štátneho občianstva a vysídlení. Ich majetok prepadol štátu. Vysídľovaciemu zákonu nepodliehali Židia, ktorí boli pred 14. 3. 1939 pokrstení a aj tí, čo pred 10. 9. 1941 uzavreli platné manželstvo s nežidom. Ďalej spod jeho účinnosti mohli byť vyňaté osoby, ktorých povolanie a postavenie malo hospodársky význam ak o to požiada rezortné ministerstvo. So znením zákona súhlasili všetci poslanci s výnimkou Jána Eszterházyho, ktorý sa zdržal hlasovania. Hlavným dôvodom bola jeho obava, aby podobný zákonný postup nemohol byť použitý aj proti maďarskej menšine. Deportácie Židov zo Slovenska už v tom čase prebiehali takmer dva mesiace (25. 3. 1942). Účelom zákona bolo dať deportáciám právny rámec a uchrániť pred nimi aspoň časť slovenských Židov.   

1949 dav asi 600 ľudí v Dolnom Kubíne vyslobodil tamojšieho kňaza Viktora Trstenského z rúk Štátnej bezpečnosti, ktorá ho zatkla.

Narodili sa a zomreli

1693 v Essilngene pri Viedni (Rakúsko) sa narodil Georg Rafael Donner, sochár a architekt. Svoje vrcholné diela vytvoril v Bratislave, kde pôsobil od konca 20. rokov 18. storočia. V službách ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterháziho (Eszterházy) vytvoril v bratislavskom Dóme sv. Martina sochársku výzdobu kaplnky sv. Jána Almužníka. Je autorom súsošia sv. Martina so žobrákom v tom istom chráme a mramorového reliéfu s portrétom palatína Jána Pálfiho v kaštieli v Kráľovej pri Senci. (+ 15. 2. 1741)

1778 vo Veľkých Dvoranoch sa narodil Michal Adamkovič, katolícky kňaz, profesor matematiky a teológie, autor učebníc matematiky. Od roku 1839 bol bratislavským prepoštom. (+ 18. 5. 1845)

1803 v Topli sa narodil Alexander Duchnovyč gréckokatolícky kňaz a publicista. Jeden z hlavných predstaviteľov národného obrodenia Rusínov. Od roku 1843 pôsobil ako kanonik kapituly v Prešove. Jeho zásluhou sa Prešov stal v päťdesiatych rokoch 19. storočia strediskom národného a kultúrneho života uhorských Rusínov. (+ 30. 3. 1865)

1856 v Kútoch zomrel katolícky kňaz a jeden z najtalentovanejších historikov Karol Láni. (* 12. 12. 1812)

1881 v Trnave sa narodil Mikuláš Schneider-Trnavský, hudobný skladateľ a pedagóg. (+ 28. 5. 1958)

Mikuláš Schneider – Trnavský

Je našou najvýznamnejšou hudobnou osobnosťou. Pochádzal z rodiny hostinského. Hudobné vzdelanie získal počas ľudovej školy i na trnavskom gymnáziu, kde bol jeho spolužiakom  neskorší svetoznámy hudobný skladateľ Zoltána Kodály, ktorého otec bol v Trnave prednostom železničnej stanice. Obaja po maturite pokračovali v štúdiu na Uhorskej kráľovskej hudobnej akadémii v Budapešti. Schneider potom navštevoval konzervatórium vo Viedni a cyklus hudobného vzdelanie ukončil v Prahe. Rané skladateľské pokusy mu vyšli tlačou ešte počas štúdií. Roku 1905 vydal zbierku slovenských národných piesní, v ktorej uverejnil aj prvú hudobnú harmonizáciu piesne Nad Tatrou sa blýska. Najvýznamnejšie tvorivé obdobie v jeho živote  sa začalo po návrate do Trnavy roku 1909, kde tri desaťročia pôsobil ako riaditeľ chóru v Kostole sv. Mikuláša a hudobný pedagóg. Ťažiskom jeho skladateľskej činnosti bola cirkevná hudba. Spomedzi tridsiatich piatich omší komponovaných pre miešaný zbor, organ a orchester vyniká predovšetkým Slovenská omša (1934) a Omša ku cti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (1938). Významným činom v dejinách slovenskej duchovnej piesne bolo vydanie Jednotného katolíckeho spevníka roku 1937, do ktorého zaradil aj 226 vlastných piesní. Komorná a orchestrálna tvorba svetského charakteru nie je neho veľmi početná. Rozsiahlejšie diela vytvoril až na sklonku života.

1898 vo Vrbovciach zomrel evanjelický učiteľ a národovec Juraj Ľubomil Kulíšek. Na tamojšej ľudovej škole aktívne pôsobil celých 60 rokov. (* 13. 5. 1815)

25. Máj

1563 ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh poslal do Trenta (Taliansko) na cirkevný koncil list, v ktorom žiadal zrušenie celibátu pre katolíckych kňazov a povolenie prijímania pod oboma spôsobmi. Koncil však vyhovel iba jeho druhej požiadavke.

1621 cisárske vojská dobyli hrad Nitru z rúk betlenovských povstalcov.

1784 v Bratislave uskutočnil Štefan Labík prvý let teplovzdušným balónom vlastnej konštrukcie. Bolo to iba rok potom, čo v Paríži vzlietol balón bratov Mongolfierovcov.

1922 skupina útočníkov napadla a zdemolovala bratislavskú redakciu denníka SĽS Slovák.

Útok na redakciu denníka Slovák

Denník Slovenskej ľudovej strany Slovák vznikol síce v Ružomberku, ale v marci 1922 ho presťahovali do Bratislavy. Keďže bol kritický voči pomerom v Československu, mal neustále problémy s cenzúrou a aj s klikou, ktorá riadila štát. Jedno májové číslo uviedlo výňatok z Hlinkovho prejavu v Krupine, na ktorom odznela aj veta: Kto bojoval, Slávik, Štefánek, Ivanka? Áno po kanceláriách sa schovávali. Sadzač však omylom vytlačil Štefánik. Z tejto tlačovej chyby vzniklo organizované pobúrenie. Darmo vyšlo ospravedlnenie sadzača a korektora, 25. Mája 1922 “legionársky lid bratislavský” usporiadal protestné zhromaždenie proti hanobiteľom Štefánikovho mena. Odtiaľto sa vydala skupina asi 100 ľudí k redakcii a administrácii Slováka, ktorú úplne zdemolovali. Rozbili stroje, nábytok, zariadenie, roztrhali knihy, rukopisy a kartotéky. Polícia sa útoku prizerala, ale nezakročila. Iba vďaka nadšeniu  jednotlivcov a podpore zo strany sympatizantov autonómistického hnutia sa podarilo obnoviť vydávanie novín. Po dlhých ťahaniciach štát vyplatil redakcii 18–tisíc korún odškodné.  Zdemolovanie redakcie opozičného Slováka bolo násilným aktom aký si proti slovenským novinám nedovolili ani za bývalého Uhorska.

1931 žandári spustili streľbu do štrajkujúcich poľnohospodárskych robotníkov v Košútoch. Zabili troch ľudí.

1945 SNR rozpustila všetky katolícke organizácie a spolky.

1949 v Prahe sa začal IX. zjazd KSČ s účasťou 2 340 delegátov. Potvrdil ostrý boľševický kurz v strane a bezohľadné presadzovanie diktatúry proletariátu v štáte.

Narodili sa a zomreli

1748 v Smolníku zomrel banský inšpektor a správca erárneho mediarskeho podniku Juraj Ernest Multz de Walda, jeden z najväčších banských odborníkov tých čias. Autor viacerých diel z oblasti baníctva. Zaslúžil sa o vznik banskej školy v Smolníku (1747), pre ktorú vypracoval učebné osnovy, napísal učebnice a zaobstaral učebné pomôcky. (* 1688 v Oloví, Česko)

1814 v Skalici sa narodil Ferdinand Pelikán, katolícky kňaz, redaktor a spisovateľ.  Roku 1848 vydával v Trnave noviny Vudce z Trnavy určené pre katolícku verejnosť, v ktorých však diskreditoval slovenské národné hnutie. (+ 29. 5. 1864)

1856 vo Zvolenskej Slatine sa narodil Ján Bahýľ, stavebný a strojný inžinier, dôstojník rakúsko-uhorskej armády, vynálezca. Patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti našej technickej minulosti. Ako armádny dôstojník viedol projekciu a stavbu vojenských opevnení, po odchode do civilu pracoval v továrni na výrobu vozov a kočov v Bratislave. Venoval sa letectvu, vynašiel  horizontálnu vrtuľu. Roku 1895 sa v Bratislave pokúsil o vzlet o dva roky neskôr sa jeho stroj vzniesol do výšky 3 metre. Spolu s Antonom Marschallom je aj prvým konštruktérom benzínového motora na Slovensku (1897). Je považovaný za vynálezcu vrtuľníka, na ktorom roku 1902 v Bratislave absolvoval let dlhší ako kilometer. (+ 13. 3. 1916)

1869 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ a dirigent Jozef Kumlik. (* 10. 8. 1801)

1889 v Martine zomrel advokát, politik a publicista Ján Baltazár Jesenský, jeden z nemnohých slovenských zemanov, ktorí boli prívržencami národného hnutia. (* 28. 12. 1825)

1895 v Malackách sa narodil Michal Tillner, maliar, krajinár, grafik. Inšpiroval sa najmä krajinou okolo Východnej a Záhorím. (+ 18. 2. 1975)

1914 v Bánovciach nad Ondavou sa narodil Pavol Horov (vl. menom Pavol Horovčak), básnik a prekladateľ. Pôvodne učiteľ, potom pracovník a neskôr riaditeľ  rozhlasu v Košiciach. Od roku 1951 žil v Bratislave, kde prešiel viacerými riadiacimi funkciami. Od roku 1964 sa venoval iba literárnej práci. Jeho básnická tvorba bola často poznačená socialistickou ideológiou a blízka nadrealizmu. (+ 29. 9. 1975)

1936 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella. (* 4. 9. 1843)

1967 v Myjave zomrel ľudový hudobník-primáš, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní Samko Dudík. (* 28. 10. 1880) 

1975 v Bratislave zomrel dramatik a publicista Ivan Bukovčan. (* 15. 9. 1921)

2001 v Bratislave zomrel prozaik a publicista Jerguš Ferko. (* 21. 9. 1956)

26. Máj

1486 uhorský kráľ Matej I. sa pokúsil utíšiť národnostné nepokoje medzi Slovákmi a Nemcami v Trnave, ktoré vypukli počas volieb richtára a prerástli aj do ozbrojených zrážok. Nariadil, aby sa voľba uskutočnila podľa tradičných zvyklostí a každému pôvodcovi nových národnostných nepokojov pohrozil trestom smrti.

1620 sa vo farskom kostole v Prievidzi zišla evanjelická synoda desiatich slovenských stolíc. Radili sa na nej, aké žiadosti majú evanjelici predniesť na sneme v Banskej Bystrici. Tu bol zostavený návrh na dokonalejšie zriadenie evanjelickej cirkvi, ktorý sa však na sneme neprerokoval. Ostatné návrhy evanjelikov snem akceptoval: zabezpečenie náboženskej slobody, potvrdenie zákonov Žilinskej synody, ustanovenie defenzorov pre evanjelickú a katolícku cirkev, ktorí by dohliadali na náboženskú slobodu, ponechanie troch katolíckych biskupstiev s obmedzeným ročným platom a vypovedanie jezuitov a ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmaňa z krajiny. Podľa názoru evanjelikov “sa Pázmaň  len fígľami sa dostal na arcibiskupský stolec a všetko  čo robí, je vlasti len na skazu.”

1622 uhorský kráľ Ferdinand III. zvolal snem do Šopronu (Maďarsko), na ktorom bol Stanislav Turzo zvolený za uhorského palatína. Bol to posledný protestant v tomto vysokom úrade.

1907 za účasti asi 7 000 predstaviteľov rôznych krajanských združení a hostí sa v Clevelande (Ohio, USA) konalo zhromaždenie amerických Slovákov, na ktorom bola vytvorená strešná organizácia vysťahovalcov, Slovenská liga. Tým sa zavŕšil zjednocovací proces slovenských spolkov, ktorý sa začal už na začiatku deväťdesiatych rokov 19. storočia.

Slovenské spolky v USA a Slovenská liga

V demokratických pomeroch aké vládli v USA sa mohutne rozvíjal spolkový život medzi stále väčším počtom našich vysťahovalcov. Prvé spolky mali sociálny a charitatívny charakter a vznikali už od roku 1883. Už o desať rokov bolo v Spojených štátov 277, slovenských spolkov a združení, z toho v štáte Pensylvánia 148. Často však trieštili sily a bojovali navzájom proti sebe a tak neprispievali plnou mierou k rozvoju krajanského života. Aj preto krajanskí vodcovia Štefan Furdek a Peter V. Rovnianek sa snažili o ich integráciu. Rovniankovou zásluhou vzniklol v Clevelande vo februári 1890 Národný slovenský spolok na nadkonfesionálnom základe. O pol roka Štefan Furdek založil Prvú katolícku jednotu, združujúcu katolícke spolky a roku 1893 vznikla aj Evanjelická slovenská jednota. Ich vzájomné vzťahy však neboli najlepšie. Vzájomné útoky v tlači, súdne pravoty mali za následok nepokoje v slovenských kolóniách medzi “klerikármi” a “pokrokármi” pri ktorých musela zasahovať aj americká polícia. Postupne sa darilo odstrániť napätia. V októbri 1899 na schôdzi slovenských národných a kultúrnych pracovníkov v New Yorku založili Ústredný slovenský národný výbor, ktorý si ako hlavnú úlohu vytýčil finančne podporovať slovenské snahy v starej vlasti. Dôležitým krokom ku spojeniu všetkých slovenských  organizácii zohralo Združenie slovenských novinárov v Amerike, ktoré vzniklo zásluhou Štefana Furdeka v decembri 1906 v Pittsburgu. Táto organizácia vytvorila pôdu pre zhromaždenie v Clevelande, na ktorom došlo k utvoreniu Slovenskej ligy. Za jej prvého predsedu zvolili Štefana Furdeka a za predsedov Alberta Mamateya a Petra Pavla Rovnianka. Bola to najvýznamnejšia slovenská organizácia v tej dobe, lebo združovala vyše 100-tisíc Slovákov. Jej členmi sa stali všetky slovenské spolky a organizácie v USA. Významnou mierou sa zaslúžila o vznik ČSR roku 1918, ale nežičlivé pomery v novom štáte pre Slovákov veľakrát ostro kritizovala.

1914 v hoteli Metropol v Budapešti sa uskutočnila porada slovenských politikov, na ktorej sa dohodli, že utvoria Slovenskú národnú radu. Mala mať predsedu a 8 členov. Jej úlohou malo byť zjednotenie všetkých prúdov slovenského politického života. K ustanoveniu vrcholného orgánu Slovákov z dôvodov vypuknutia 1. svetovej vojny nedošlo. 

1946 sa v Československu uskutočnili parlamentné voľby, na ktorých si voliči mohli vybrať strany i kandidátov.

Voľby so zdaním plurality

Prvé povojnové voľby v Československu boli zároveň poslednými, ktoré mali aspoň zdanie plurality. V nasledujúcich štyroch desaťročiach obyvatelia krajiny už nemali možnosť vybrať si spomedzi viacerých strán, ba ani kandidátov.

Hoci asi jedna tretina voličov bola pozbavená hlasovacieho práva a okrem strán združených v Národnom fronte nemohla žiadna iná kandidovať, predsa existovala možnosť obmedzeného výberu. Zápas o hlasy bol veľmi ostrý. KSČ zmobilizovala všetky prostriedky, aby účinnou propagandou získala čo najväčší počet voličstva. O priaznivý volebný výsledok sa usilovali aj ostatné strany. V predvolebnom boji sa využívali všetky formy agitácie. V čase, keď ešte nejestvovala televízia, najdôležitejšími médiami boli rozhlas a spravodajský film. Obe však kontrolovali komunisti, a tak nekomunistické strany využívali najmä tlač a volebné zhromaždenia. Necelé dva mesiace pred konaním volieb vedenie Demokratickej strany podpísalo s politickými predstaviteľmi katolíkov dohodu o spoločnom postupe. Tým si DS zaistila na Slovensku podporu najširších vrstiev. Hlasovalo sa za prísnych bezpečnostných opatrení. Obyvatelia maďarskej i nemeckej národnosti, ako aj tí, ktorí boli obvinení z kolaborácie, neboli k volebným urnám pripustení. V Česku dopadli voľby podľa očakávania. So ziskom viac ako 40 % hlasov sa najsilnejšou stranou stali komunisti. Na Slovensku však triumfovala Demokratická strana. Podporilo ju 62 % voličov. Vzhľadom na celkový volebný výsledok predsedom československej vlády sa stal komunista Klement Gottwald, na Slovensku si demokrati nakrátko posilnili svoje pozície v SNR a v Zbore povereníkov.

Narodili sa a zomreli

1697 v Jágri (Eger, Maďarsko) sa narodil Juraj Arvaj, jezuita, teológ, profesor a rektor Trnavskej univerzity, autor viacerých náboženských a literárno-historických prác v latinskom jazyku. (+ 5. 7. 1759)

1912 v Rijeke (Chorvátsko) sa slovenskej služke Barbore Cermanikovej narodil nemanželský syn Ján. Po 2. svetovej vojne si zmenil priezvisko na Barna a potom pod menom János Kádar sa stal jednou z kľúčových osobností maďarskej komunistickej strany i politiky. V roku 1951 bol odsúdený na doživotie, ale o tri roky ho rehabilitovali. Za revolúcie roku 1956 sa pridal na stranu Sovietov. Viac ako tri desaťročia, až do roku 1988, stál na čele Maďarskej ľudovej republiky. (+ 6. 7. 1989)

1919 v Balašských Ďarmotoch (Balassgyarmat, Maďarsko) zomrel evanjelický kňaz a biskup Preddunajského dištriktu Fridrich Baltík. (* 24. 6. 1834)

1955 v Prahe zomrel básnik, publicista a politik pôsobiaci na Slovensku Ján Halla. (* 14. 4. 1885)

27. Máj

1464 uhorský kráľ Matej potvrdil Bratislave všetky mestské výsady.

1704 v bitke pri Smoleniciach kuruci porazili cisársky zbor, ktorému velil generál Ríčan. Mal k dispozícii takmer 5000 chlapov a pôvodne chcel zásobiť pevnosť Leopoldov. Pri Smoleniciach však narazil na početnejšie sily kurucov a ustupoval horským priesmykom na Jablonicu. O víťazstve kurucov rozhodli ozbrojené skupiny slovenských sedliakov, najmä z okolia Myjavy, ktoré cisárske vojsko počas ústupu decimovali. Zvyšky Ríčanovho zboru boli obkľúčené v jablonickom kaštieli a na druhý deň sa vzdali. Bolo to jedno z najväčších víťazstiev uhorských povstalcov pod vedením Františka II. Rákociho.

1708 v Nitre došlo k nábožensky motivovaným zrážkam medzi katolíckymi a kalvínskymi kuruckými bojovníkmi pri ktorých prišlo o život viacero vojakov, medzi nimi aj plukovník Tomáš Ese, jeden z hlavných veliteľov na začiatku povstania Františka II. Rákociho.

1867 uhorský parlament 209 hlasmi prijal zákon o rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Proti hlasovalo 89 poslancov krajnej ľavice, ktorí chceli úplnú samostatnosť krajiny.

Rakúsko-uhorské vyrovnanie

Hlasovanie uhorského parlamentu dalo definitívnu bodku za zložitým štátoprávnym procesom nazývaným rakúsko-uhorské vyrovnanie. V skutočnosti šlo o dohodu medzi Nemcami a Maďarmi, ktorí si chceli zachovať hegemóniu v mnohonárodnej ríši. Zmena politiky Viedne voči Maďarom bola badateľná už od začiatku šesťdesiatych rokov 19. storočia. Hlavným motorom ústretových krokov viedenského dvora bola cisárovná Alžbeta, ktorej sympatie k niektorým predstaviteľom uhorskej opozície boli všeobecne známe. Návšteva cisára Františka Jozefa v Pešti v júni 1865 viedla k otepleniu vzťahov a krátko potom sa začali rozhovory o novom štátoprávnom modele. Z uhorskej strany viedli rokovania František Deák a intímny priateľ cisárovnej gróf Július Andráši. Neúspech rakúskych armád vo vojne s Pruskom roku 1866 urýchlil cestu k dohode. Po ustanovení uhorskej vlády na čele s Andrášim (27. 2. 1867) bol proces vyrovnania ukončený. Jeho ratifikácia v uhorskom parlamente bola len formálnou záležitosťou. Vyrovnanie zmenilo charakter celej monarchie. Vznikol dualistický celok, skladajúci sa z dvoch rovnoprávnych štátov – Rakúska a Uhorska. Každý z nich mal vlastnú zákonodarnú a výkonnú moc. Spájala ich len osoba panovníka a ministerstvá vojny, financií a zahraničia. Spoločné záležitosti riešili delegácie, do ktorých rakúska ríšska rada a uhorský snem vysielali po 60 poverencov. Súčasťou vyrovnania boli aj dohody o kvóte, ktorou sa obe časti monarchie mali podieľať na financovaní spoločných záležitostí, teda najmä armády a zahraničnej politiky. V roku 1867 bol stanovený podiel Uhorska na 30 %, pričom Rakúska časť kryla 70 % potrieb. Uhorsko bolo rozlohou o niečo väčšie (324 000 km2) ako Rakúsko (300 000 km2), ale tento nepomer svedčí o jeho hospodárskom zaostávaní. Do roku 1907 sa  uhorský podiel zvýšil na 36 %, čo  je dôkazom vzostupu uhorskej ekonomiky. V hospodárskej oblasti vďaka dualizmu Uhorsko dokázalo znížiť rozdiely medzi oboma časťami monarchie, no v politickej, sociálnej aj kultúrnej sfére sa rozdiely ešte viac prehĺbili. V Uhorsku vládla pseudoliberálna aristokraticko-džentrícka klika, ktorá si udržiavala moc vďaka veľmi obmedzenému volebnému právu, bezohľadnému postupu voči politickým protivníkom, národnostiam a potláčaním tlačovej slobody. V rakúskej časti sa politické pomery postupne liberalizovali, práva národností sa rešpektovali a v roku 1907 bolo zavedené pre mužskú časť obyvateľstva všeobecné volebné právo. Tento nerovnomerný vývoj dualistickej Rakúsko-Uhorskej monarchie nadobudol začiatkom 20. storočia také kontrasty, že na maďarskej strane silneli hlasy o uvoľnení zväzkov s Rakúskom. To viedlo k vážnej  kríze dualizmu v rokoch 1905-1907, ktorú sa síce podarilo zažehnať, ale narastajúce problémy sa nevyriešili. Väčšina mladšej generácie rakúskych štátnikov si uvedomovala, že dualizmus vohnal Rakúsko-Uhorsko do slepej uličky, ale zakiaľ vládol jeho spolutvorca cisár František Jozef, nedalo sa na tomto štátoprávnom usporiadaní nič zmeniť. Slováci spočiatku privítali dualizmus, lebo sa domnievali, že  svoje záujmy si v Pešti ľahšie presadia ako vo Viedni. Zakrátko sa však ukázalo, že maďarská zvrchovanosť nad Uhorskom je oveľa horšia ako poručníkovanie z Rakúska. Krátko po zavedení dualizmu sa začalo polstoročné obdobie najtvrdšej maďarizácie a národného útlaku.

1922 bola slávnostne otvorená Bratislavská plodinová burza. Pôvodne to mala byť všeobecná burza, ale pražské politické a obchodné kruhy presadili jej pôsobnosť len v sektore poľnohospodárskych produktov. Až neskôr sa mala rozšíriť aj o ďalšie komodity.

1927 poslanci Národného zhromaždenia v Prahe po druhýkrát zvolili T.G. Masaryka za prezidenta ČSR. Do urny boli vhodené aj dve obálky s neplatnými hlasmi. V jednej bola karikatúra českého leva požierajúceho Slovensko a v druhej text Pittsburskej dohody.

1942 Slovák Jozef Gabčík spolu s Čechom Janom Kubišom spáchali v Prahe atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

1961 v Lipovci pri Martine bol uvedený do prevádzky ďalší stupeň vážskej kaskády. 

Narodili sa a zomreli

1822 v Spišskej Novej Vsi sa narodil Ján Bókai (pôv. Bock), lekár, zakladateľ pediatrie v Uhorsku. Od roku 1862 bol hlavným lekárom detskej nemocnice Štefánia v Pešti. Bol organizátorom zdravotnej pomoci deťom a systematických preventívnych opatrení v oblasti detských infekčných chorôb. Deťom z chudobných rodín pomáhal aj hmotne. (+ 20. 10. 1884)

1922 v Trstenej sa narodil Jozef Šrámek, publicista a činiteľ slovenského exilu. Po odchode do zahraničia roku 1948 sa stal redaktorom československého vysielania Rádia Slobodná Európa v Mníchove. Bol členom výboru poradcov Svetového kongresu Slovákov a organizátorom stretnutia slovenskej mládeže vo Walburgu roku 1980. (+ 6. 6. 1992)

1924 sa v Hronci narodil Ladislav Chudík, legendárny herec a divadelný pedagóg, nositeľ štátneho vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Okrem tohto vyznamenania je držiteľom celého radu ďalších ocenení. Stal sa uznávaným a veľmi populárnym hercom na Slovensku aj v Česku. (+ 29. 6. 2015)

1980 v Bratislave zomrel lekár-kardiochirurg Ladislav Kužela. Na srdcovej klinike v Bratislave sa roku 1968 podieľal na prvej transplantácii srdca v Európe. (* 5. 8. 1926)

28. Máj

1618 vzbúrení českí šľachtici na čele s Henrichom Thunom vtrhli na Pražský hrad a z okien hradného paláca vyhodili kráľovských miestodržiteľov Viléma Slavatu a Jaroslava Martinica, ako aj pisára Fabricia. Všetci traja pád z výšky asi 20 metrov akoby zázrakom prežili. Vzbúrenci vypovedali poslušnosť Habsburgovcom, vyhnali z krajiny jezuitov a zvolili si 30-členné povstalecké direktórium. Pražskou defenestráciou sa začal najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v Európe v období novoveku  30-ročná vojna, ktorá trvala až do októbra 1648. V rámci nej sa dejiskom bojových operácií stalo aj územie Slovenska, a to v rokoch 1619 –1621, 1623, 1626 a v rokoch 1644 – 1645.

1811 v ranných hodinách vypukol na Bratislavskom hrade silný požiar, ktorý zničil hlavný palác, priľahlú budovu Tereziana a vyše 70 domov v jeho okolí.

Požiar bratislavského hradu

Znamenal koniec skvelej éry v jeho dejinách , ktorá trvala viac ako 250 rokov. Skazu zapríčinili pravdepodobne vojaci pluku generála Vincenza Friedricha Bianchiho, ktorí tu boli ubytovaní. Priestor, kde stojí bratislavský hrad, bol dôležitým strategickým i strážnym miestom už v praveku. Od včasného stredoveku tu stála dôležitá pohraničná pevnosť, ktorej význam vzrástol vďaka rozvoju obchodného ruchu na Dunaji a sídla v podhradí. Keďže hrad bol kráľovským majetkom, uhorskí panovníci ho často navštevovali a preto sa aj hradným budovám venovala zvýšená pozornosť. Po Moháčskej porážke roku 1526 a vpáde Turkov do Uhorska sa bratislavský hrad stal miestom, kde boli uložené uhorské korunovačné klenoty. V 17. storočí bol dôkladne prestavaný a modernizovaný, aby mohol odolať náporu modernejších zbraní a dostal svoju charakteristickú siluetu. V šesťdesiatych rokoch 18. storočia sa začalo s realizáciou veľkej barokovej prestavby. Ku krídlu hradného paláca bola pristavaná rokoková stavba, tzv. Terezianum. Tu sa usídlil knieža Albert Sasko-Tešínsky, zať Márie Terézie, novovymenovaný miestodržiteľ Uhorska aj s manželkou Máriou Krisínou. Terazianum bolo luxusne vybavené a svoje obytné priestory si tu zriadila aj panovníčka Mária Terézia, ktorá hrad často navštevovala. Jozef II. však preniesol sídlo miestodržiteľa do Budína. V roku 1784 na hrade zriadil generálny seminár katolíckej cirkvi, kde študovali viacerí významní slovenskí národovci na čele s Antonom Bernolákom. Po odsťahovaní seminára do Trnavy roku 1802 sa tu ubytovali vojaci. Postupné chátranie bratislavského hradu urýchlil katastrofálny požiar. Oheň ušetril iba stavby na severnej a južnej strane hradného areálu. Vyžiadal si aj 9 ľudských životov a materiálne škody boli odhadnuté na viac ako 2 milióny zlatých. Hradný palác sa zmenil na zrúcaniny, o ktoré sa takmer pol druha storočie nik nestaral. Iba nepoškodené časti hradného areálu slúžili naďalej vojsku. S rekonštrukciou bratislavského hradu sa začalo až v roku 1953 a roku 1970 boli hlavné práce v podstate ukončené. Opäť sa stal sídlom významných politických a kultúrnych inštitúcií. 

1846 v Liptovskom Mikuláši útočníci napadli vydavateľa, slovenského národovca Gašpara Fejérpatakyho-Belopotockého. Uväznilo ho a viac ako 2 hodiny ho surovo bili. Na pozadí tohto útoku, pri ktorom Fejérpataky bezmála prišiel o život, boli jeho satirické verše zosmiešňujúce predstaviteľov liptovského zemianstva a národné aktivity. 

1886 na gymnáziu v Levoči sa skončilo vyšetrovanie so skupinou jedenástich slovenských študentov, ktorí boli obvinení zo založenia tajného panslavistického spolku a z prípravy úkladov proti monarchii. Údajne sa stýkali s ruskými agentmi,  dopisovali si s ruským cárom, rozprávali sa po slovensky, hanili maďarskú literatúru a pili “tót nemzet ital” (slovenský národný nápoj) – hriatô. Na základe správy vyšetrovacej komisie ministerstvo školstva a kultu vylúčil obvinených študentov: Vavra Šrobára, Martina Tryznu, Michala Radlinského, Ferka Skyčáka, Floriána Felixa, Jozefa Hayduka a Vendelína Volkmanna zo všetkých škôl v Uhorsku, Andreja Kňazovického, Juraja Šrobára, Jozefa Fileka a Jozefa Majerčáka zo škôl bratislavského, bystrického a košického školského obvodu. 

1911 v Clevelande sa začal ustanovujúci zjazd Slovenskej socialistickej strany v USA.  Socialisticki orientovaní robotníci v USA boli od roku 1901 organizovaní v Socialistickej strane Ameriky. Po tom, čo do USA v dôsledku prenasledovania emigrovali robotnícki vodcovia na čele so Štefanom Martinčekom, začalo socialistické hnutie medzi slovenskými robotníkmi mohutnieť. Novozaložená Slovenská socialistická strana bola jednou z jazykových federácií Socialistickej strany Ameriky.

1955 v Bratislave slávnostne otvorili Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava premiérou hry Herodes a Herodias.

Narodili sa a zomreli

1883 v Kroměřiži (Česko) sa narodil Václav Talich, V rokoch 1919 – 1941 šéfdirigent českej filharmónie, 1949 – 1952 Slovenskej filharmónie. Patril medzi najvýznamnejších českých dirigentov. (+ 16. 3. 1961)

1884 v Kožlanoch (Česko) sa narodil Edvard Beneš, politik a viacnásobný prezident ČSR. Spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Tomášom Garrigue Masarykom patril k najdôležitejším osobnostiam česko-slovenského zahraničného odboja za 1. svetovej vojny. Od roku 1918 bol  ministrom zahraničia a po abdikácii roku 1935 ho Masaryk odporučil na prezidenta ČSR. Funkciu však nedokázal zvládnuť aj v súvislosti s vnútornými a zahraničnopolitickými komplikáciami a dvakrát (1938 a 1948) abdikoval. Patril medzi najzarytejších odporcov slovenských emancipačných snáh. (+ 3. 9. 1948)

1889 v Pezinku sa narodil Richard Réti, šachista a šachový teoretik. Vyštudoval matematiku, ale profesionálne sa venoval šachu. Najväčšie úspechy dosiahol po 1. svetovej vojne, keď získal titul šachového veľmajstra. Zvíťazil aj nad legendárnym J. R. Capablancom a prerušil tak jeho 10 rokov trvajúcu neporaziteľnosť. Bol  viacnásobným majstrom ČSR v šachu a víťazom viacerých svetových šachových turnajov. (+ 6. 6. 1929)

1904 v Kežmarku sa narodil Anton Prídavok, básnik, prozaik, básnik a rozhlasový pracovník. (+ 12. 5. 1945)

1910 v Budapešti zomrel Kálmán Mikszáth, maďarský spisovateľ a novinár slovenského pôvodu, ktorý pre väčšinu svojich románových diel čerpal námety zo slovenského prostredia. (* 16. 1. 1847)

1912 v Malackách zomrel maliar a reštaurátor Alojz Veselý. (* 22. 11. 1836)

1929 vo Veľkej Doline pri Nitre sa narodil Ivan Rumanovský, filmový historik, scenárista a režisér. (+ 5. 12. 2001)

1951 v Prahe zomrel český knihovedec, zakladateľ a prvý riaditeľ Univerzitnej knižnice v Bratislave Jan Emler. (* 1. 8. 1877)

1958 v Trnave zomrel hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský. (* 24. 5. 1881)

29. Máj

1205 po náhlej smrti maloletého Ladislava III. bol v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) za uhorského kráľa korunovaný kaločským arcibiskupom Ondrej II. Vládol až do roku 1235.

1465 pápež Pavol II. na žiadosť uhorského kráľa Mateja Korvína povolil založiť v Bratislave univerzitu. Bola to prvá univerzita na území Slovenska.

Academia Istropolitana

Po obdržaní povolenia od pápeža sa začali rekonštruovať opustené mestské budovy na Ventúrskej ulici a v jeseni 1467 sa začalo vyučovať. Dostala meno Academia Istropolitana, ktoré bolo odvodené od názvu Bratislavy užívaného humanistami – Istropolis, čo znamená Dunajské mesto. O univerzite však vieme len málo, lebo sa nezachovali jej štatúty ani matrika. Kancelárom sa stal ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz zo Sredny, jej chod však riadil vicekancelár, bratislavský prepošt Ján Schonberg. Postupne boli zriadené tri fakulty – filozofická, teologická a právnická. Pripravoval sa aj vznik lekárskej. Vzorom pri ich budovaní bola parížska Sorbonna. Meno Pokus kancelára a zriaďovateľa univerzity Jána Vitéza zvrhnúť Mateja Korvína z trónu v roku 1471 zapríčinil, že panovník ju prestal štedro podporovať a Academia Istropolitana sa nedokázala plne rozvinúť. Koncom 80. rokov 15. storočia prestala jestvovať. 

1913 priekopník letectva v Uhorsku Andrej Kvas, dolnozemský Slovák z Békešskej Čaby (Maďarsko), zložil pilotnú skúšku na svojom vlastnom stroji a získal diplom  pilota. Už roku 1910 v spolupráci s Aladárom Zselyim skonštruoval vlastné lietadlo. V nasledujúcich rokoch uskutočňoval verejné lety. V rokoch 1912 –1913 spolu so stolárom Michalom Boťanským, taktiež dolnozemským Slovákom z Čaby, zostrojil vlastné lietadlo, s ktorým vyhral aj Svätoštefanské letecké preteky.

1943 vo vzdušnej bitke pri Trojicku (južné Rusko) dosiahol letec Slovenskej armády Ján Režnák v poradí už tridsiaty zostrel sovietskeho lietadla. Celkovo zostrelil 32 sovietskych strojov a stal sa najlepším stíhačom slovenského letectva.

1960 sa v New Yorku (USA) predstavitelia dvoch politických zoskupení exilových  Slovákov – Slovenskej národnej rady v zahraničí a Slovenského oslobodzovacieho výboru dohodli na založení spoločného orgánu pod menom Slovenská oslobodzovacia rada (SOR). Predsedom jej výkonného výboru sa stal Ferdinand Ďurčanský.

1971 sa v Prahe začal XIV. zjazd KSČ. Prvého tajomníka ÚV KSČ Gustáva Husáka zvolili zjazdoví delegáti za generálneho tajomníka. Zjazd potvrdil tvrdý normalizačný kurz v Československu.

1975 Federálne zhromaždenie jednohlasne zvolilo generálneho tajomníka ÚV KSČ Gustáva Husáka za prezidenta ČSSR. 

1999 za prezidenta Slovenskej republiky bol väčšinou hlasov zvolený Rudolf Schuster. Po prvýkrát rozhodli o hlave štátu občania Slovenska.

Narodili sa a zomreli

1504 v Šibeniku (Chorvátsko) sa narodil Anton Vrančič, katolícky kňaz, cirkevný a svetský hodnostár, humanistický vzdelanec. Študoval na talianskych univerzitách, do roku 1549 bol v službách Zápoľskovcov, potom prešiel na stranu Habsburgovcov. Bol poverený významnými diplomatickými misiami a sprostredkovaním mieru s Osmanskou ríšou. Roku 1569 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa so sídlom v Trnave a 1572 ho uhorský kráľ Maximilián I. poveril funkciou miestodržiteľa. Autor historických, cestopisných a geografických prác. (+ 15. 6. 1573)

1637 v Liptovskom Mikuláši zomrel evanjelický kňaz a náboženský spisovateľ Juraj Tranovský. (* 27. 3. 1592)

1825 v Novom Meste nad Váhom sa narodil Michal Chrástek, katolícky kňaz, dlhoročný tajomník Matice slovenskej, najvýznamnejší slovenský literárny historik v 19. storočí. (+ 28. 6. 1900)

1847 vo Viedni zomrel právnik a etnograf Ján Čaplovič. (* 22. 9. 1780)

1864 v Kemence (Maďarsko) zomrel katolícky kňaz, spisovateľ, redaktor a publicista Ferdinand Pelikán. (* 25. 5. 1814)

1881 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Miloš Ruppeldt, hudobník, hudobný skladateľ, dirigent a organizátor hudobného a umeleckého života na Slovensku. Hudobné vzdelanie získané od otca rozvinul na konzervatóriu v Lipsku (Leipzig, Nemecko) a diplom profesora klavírnej hry obdržal na hudobnom ústave Giuseppe Verdiho v Buenos Aires (Argentína), kde pôsobil ako kaviarenský klavirista a ladič klavírov. Za 1. Svetovej vojny sa aktivizoval v česko-slovenskom odboji a vstúpil do čs. légií. Po vojne sa stal vedúcou osobnosťou hudobného života na Slovensku. Roku 1919 sa zaslúžil o založenie Hudobnej školy pre Slovensko v Bratislave, vedúci hudobného odboru bratislavského rozhlasu, zakladateľ a dirigent Speváckeho zboru slovenských učiteľov. (+ 18. 11. 1943)  

1938 v Martine zomrel mäsiarsky podnikateľ a politik Bohuš Kianička. (* 12. 9. 1875)

1944 v Petrovci (Srbsko) zomrel spisovateľ a publicista Ján Čajak. (* 19. 12. 1863)

1964 v Bratislave zomrel literárny historik a univerzitný profesor Andrej Mráz. (* 28. 11. 1904)

2006 v Radošinej zomrela herečka, stálica Radošinského naivného divadla Katarína Kolníková. (* 20. 4. 1921)

30. Máj

1614 v Krupine bol obesený evanjelický kazateľ Daniel Caban ako jeden z pôvodcov vzbury slovenských obyvateľov mesta voči úsiliu nemeckého patriciátu cirkevne pripojiť Krupinu do kontubernia stredoslovenských banských miest. Viacerí slovenskí krupinskí mešťania opustili mesto zo strachu pred prenasledovaním.

1881 uhorský snem prijal zákon o podpore priemyselného podnikania. Hlavným zámerom tohto legislatívneho opatrenia bola podpora domácich podnikateľov. Zákon umožňoval podnikateľom v priemyselných odvetviach až 15-ročné daňové prázdniny a zľavy pri železničnej doprave. 

1887 z peštianskeho kňazského seminára boli pre národné presvedčenie vylúčení bohoslovci Peter Rovnianek, Andrej Bielek a Michal Vladár.

1897 vynálezca a konštruktér Ján Bahyľ uskutočnil pred vojenskou komisiou v Bratislave prvý let vrtuľníkom. Vzniesol sa do výšky 3 metre.

1909 v Košiciach bolo otvorené prvé stále kino Uránia.

1917 obnovila svoju činnosť ríšska rada (rakúsky snem) vo Viedni. Na vstupných rokovaniach prečítal predseda českého zväzu poslancov František Staněk vyhlásenie, v ktorom sa v rámci naplnenia samourčovacieho práva dožadoval spojenia všetkých československých kmeňov do českého štátu. Tento štát mal byť súčasťou federalizovanej monarchie a má zahrnovať aj “slovenskú vetvu národa žijúcu v súvislom celku s historickou českou vlasťou.

1936 v Trenčianskych Tepliciach sa začal prvý kongres spisovateľov Slovenska. Jeho organizátorom bolSpolok slovenských spisovateľov. Na kongrese sa zišli slovenskí spisovatelia všetkých ideových smerov a politického presvedčenia. Záverečnú rezolúciu požadujúcu literárne tvoriť “v súlade a túžbami ľudu o sociálnu slobodu a spravodlivosť” podpísalo 51 účastníkov.  

1938 nemecký kancelár a ríšsky vodca Adolf Hitler vydal podrobné smernice vojenského ťaženia proti Československu.

1946 obecenstvo na futbalovom zápase Slovensko – Česko v Bratislave dalo najavo svoju nespokojnosť s pomermi v obnovenom Československu a stále silnejšiemu obmedzovaniu práv slovenských orgánov. Zápas sa skončil prehrou Slovenska 2 : 3 a musel byť viackrát prerušený, lebo diváci opakovane vtrhli na ihrisko. Česká tlač hodnotila futbalové udalosti ako ožívanie ľudáctva na Slovensku.

1948 sa uskutočnili parlamentné voľby s jednotnou kandidátkou. Konali sa v atmosfére zastrašovania, ale aj eufórie v očakávaní lepších zajtrajškov. KSČ mala na volebných lístkoch 70 % kandidátov. Podľa oficiálnych výsledkov na Slovensku hlasovalo za jednotnú kandidátku vyše 85 % voličov. Vhodením bielych lístkov vyjadrilo svoj nesúhlas 14 % voličov.

1953 Národné zhromaždenie v tajnosti prijalo zákon o menovej reforme. Občania si z vkladov mohli vymeniť sumu do 5 000 korún v pomere 5 : 1 a v hotovosti tak, že za 300 starých korún dostali 60 nových. V rovnakom pomere sa menili mzdy a ceny. Ostatná hotovosť a vklady sa vymieňali v pomere 50 : 1, nad 100 000 korún v pomere 500 : 1. Na nekalú výmenu peňazí iniciovanú sovietskymi poradcami, ktorá postihla všetky vrstvy obyvateľstva, reagovala časť verejnosti protestmi a štrajkami. Bezpečnostné zložky ich bezohľadne potlačili.

1965 opäť začalo premávať denné autobusové spojenie Bratislava – Viedeň, zrušené  roku 1948. 

1992 na Donovaloch sa uskutočnilo ustanovujúce zhromaždenie Kongresu slovenskej inteligencie. Jeho účastníci proklamovali, že nechcú spoločný štát s vierolomným partnerom, ale vlastný. Na budúcu Slovenskú národnú radu, ktorá vzíde z najbližších volieb, sa obrátili s výzvou, aby bez otáľania vyhlásila štátnu suverenitu Slovenskej republiky a prijala slovenskú ústavu.

Narodili sa a zomreli

1594 počas obliehania Ostrihoma (Esztergom, Maďarsko) zahynul slovenský a maďarský renesančný básnik Valentín Balaša. (* 20. 10. 1554)

1828 v Gbeľanoch sa narodil gróf Rudolf Ňári, katolícky kňaz a cirkevný hodnostár. Azda ako jediný z grófskeho stavu sa hrdo hlásil k slovenskému národu a bol mecénom národného hnutia. Zaslúžil sa o postavenie pomníka Jánovi Hollému na Dobrej Vode a bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, na ktorú venoval jeden z najväčších príspevkov. (+ 22. 8. 1900)

1905 v Liptovskom Michale sa narodil Miroslav Anton Húska, novinár a etnograf. Autor historicko-etnografických monografií o slovenských pltníkoch a liptovských murároch. (+ 23. 12. 1975)

1945 v Trnave zomrel katolícky kňaz, kanonik, náboženský spisovateľ a novinár Jozef Napoleon Janda. (* 18. 6. 1869)

1952 v Dolnom Kubíne zomrel historik a lesný odborník Andrej Kavuljak. (* 5. 12. 1885)

1969 vo Washingtone zomrel básnik, diplomat a politik Juraj Slávik. (* 28. 1. 1890)

1994 v Bratislave zomrel, výtvarný kritik a historik Ladislav Saučin. (* 6. 2. 1920)

2000 v Košiciach zomrel režisér a riaditeľ divadla Milan Bobula. (* 10. 8. 1927)

31. Máj

1243 uhorský kráľ Belo IV. udelil výsady obyvateľom Spišských Vlách a vyňal ich spod právomoci župana.

1344 sa po prvýkrát spomína v listine železný hámor. Nachádzal sa v Štítniku v Gemerskej stolici.

1347 uhorský kráľ Ľudovít I. nariadil všetkým hodnostárom krajiny, aby prešovských mešťanov nenútili používať cesty, kde majú svoje mýtne stanice, ale nechali ich cestovať po obvyklých cestných trasách.

1433 pápež Eugen IV. korunoval uhorského, českého a nemeckého kráľa Žigmunda za cisára Svätej rímskej ríše.

1489 uhorský kráľ Matej Korvín vyrubil mestu Bratislava ročnú daň vo výške 2 000 zlatých.

1848 katolícky kňaz v Jabloňovom Ján Galbavý odviezol Ľudovíta Štúra do Vysokej pri Morave a šťastne ho previedol cez Moravu do Rakúska. Štúr, na ktorého bol vydaný zatykač, sa na jabloňovskej fare ukrýval dva dni. Až do smrti Ján Galbavý v tento deň slúžieval ďakovnú omšu Te Deum za svoju i Štúrovu záchranu.

1860 rozšírená ríšska rada začala vo Viedni rokovanie. Jej úlohou bolo pripraviť návrh liberalizácie pomerov v habsburskej monarchii. Rokovania boli poznačené značnými rozpormi medzi centralistami a federalistami. Slováci nemali na rokovaniach svojich zástupcov, ale ich záujmy čiastočne obhajoval katolícky biskup Josip Strossmayer a biskup rumunskej ortodoxnej cirkvi v Sedmohradsku Andrei Saguna.

1863 v Selciach pri Banskej Bystrici bol za prítomnosti biskupa Štefana Moysesa a veľkého množstva ľudí slávnostne vysvätený Kostol sv. Cyrila a sv. Metoda. Bol to prvý kostol na Slovensku zasvätený slovanským vierozvestcom. Slávnosť mala celonárodný ráz a bola najväčšou cyrilo-metodskou manifestáciou na Slovensku. Na spoločnom obede vo farskej záhrade, ktorý podával miestny kňaz a národovec Július Plošic, mohli prítomní ochutnať najväčší radostník na Slovensku s nápisom Tisícročný cyrilometodský radostník, ktorý pripravil pekársky majster Makovický zo Slovenskej Ľupče. Bol 11 stôp (vyše 3,5 metra) dlhý, dve stopy široký a pol druha stopy vysoký.  Pod dojmom osláv v Selciach sa konali ďalšie slávnosti na tisícročnú pamiatku príchodu byzantskej misie na Slovensko. Pre nepriaznivý postoj cirkevnej hierarchie zostali obmedzené len na Banskobystrickú (biskup Moyses) a Spišskú diecézu (biskup Ladislav Zábojský). Medzi evanjelickými veriacimi oslavovali tisícročné jubileum len patentálne cirkvi Preddunajského dištriktu, ktoré riadil superintendent Karol Kumány. 

1874 po dokončení tunela v Ľupkovskom priesmyku sa začala pravidelná premávka na prvej uhorsko-haličskej železničnej trati vedúcej z Pešti cez Michaľany, Humenné, Medzilaborce do poľského mesta Przemysl.

1880 uhorský snem schválil pokračovanie výstavby železnice z Nitry do Topoľčian.

1902 v Miškovci (Maďarsko) sa začal krajinský kongres zväzu hospodárskych spolkov, ktorý bol venovaný príčinám masového vysťahovalectva zo Slovenska.

1918 v meste Pittsburghu (USA) bola zástupcami Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predsedom Česko-slovenskej národnej rady Tomášom Garriguom Masarykom podpísaná dohoda o vytvorení spoločného štátu Slovákov a Čechov. Dokument vošiel do histórie pod označením Pittsburská dohoda.

Pittsburská dohoda

Tento základný dokument budúceho štátneho spojenia Slovákov a Čechov zaručoval, že ich štát bude demokratickou republikou, v ktorej bude mať Slovensko autonómne postavenie s  vlastným snemom, súdnictvom, administratívou a slovenčinou ako úradným jazykom. Text Pittsburskej dohody koncipoval samotný Masaryk, ale jej zásady týkajúce sa Slovenska on a pražskí centralisti nikdy nenaplnili. Neskôr spochybňoval jej platnosť a vyhlásil ju za falzum. Nerešpektovanie dohody narušilo spolunažívanie Slovákov a Čechov v novom štáte. Pittsburská dohoda sa stala hlavným argumentom slovenského autonomistického hnutia a jej originál priniesli americkí Slováci do Bratislavy v júni 1938.

1966 v Prahe sa začal XIII. zjazd KSČ. Za prítomnosti najvyššieho predstaviteľa ZSSR Leonida Iljiča. Brežneva predniesol správu o činnosti komunistov prezident a prvý tajomník KSČ Antonín Novotný.

1970 pod vrcholom Huascaránu v peruánskych Andách zahynulo 14 českých a slovenských horolezcov, keď ich tábor zasypali kamenné lavíny uvoľnené silným zemetrasením.

Narodili sa a zomreli

1162 zomrel uhorský kráľ Gejza II., ktorého korunovali ešte ako 11 ročného chlapca. Bol pochovaný v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko). V čase smrti mal 32 rokov.

1793 v Prešove sa narodil Ladislav Zábojský, katolícky kňaz, spišský biskup. V roku 1850 ho panovník František Jozef vymenoval na čelo spišskej diecézy. Patril medzi podporovateľov slovenských kultúrnych, školských a jazykových snáh a štedrým mecenášom cirkvi a sociálne slabých vrstiev. (+ 11. 9. 1870)

1823 v Brodskom sa narodil katolícky kňaz a pedagóg a národovec Martin Čulen. Od roku 1851 pôsobil ako profesor matematiky a fyziky na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Od roku 1862 bol jeho riaditeľom. Pod jeho vedením malo gymnázium slovenský charakter, polročne sa tu učilo 111 hodín v slovenčine, 48 hodín v nemčine a 36 hodín v maďarčine. To bolo tŕňom v oku banskobystrickým maďarónom a tak musel školu opustiť. V októbri 1869 sa stal riaditeľom slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom, ktoré však o päť rokov zavreli. Zvyšok života strávil v pastorácii. Bol autorom slovenských učebníc matematiky a prispievateľom do slovenských periodík. (+ 24. 1. 1894)

1857 v Kežmarku sa narodil Vojtech Alexander, lekár, univerzitný profesor na lekárskej fakulte univerzity v Budapešti, priekopník röntgenológie na Slovensku. V Kežmarku uviedol do činnosti prvý röntgenový prístroj v Uhorsku. Venoval sa aj diagnostike pľúcnych chorôb a skúmaním vývoja ľudskej kostry v prednatálnom štádiu. (+ 16. 1. 1916)

1867 vo Vieuxchatel (Švajčiarsko) sa narodil Wiliam Ritter, spisovateľ, publicista umelecký kritik. Ako poslucháč Viedenskej univerzity sa prostredníctvom moravsko-slovenského kňaza Alojza Kolíska zoznámil so Slovenskom. Intenzívne sa začal zaujímať o jeho ľud a kultúru. S viacerými slovenskými osobnosťami nadviazal úzke kontakty. Spolupracoval na monografii mestečka Myjavy (1911). Život a osudy Slovákov na prelome 19. a 20. storočia mu poslúžili ako námet pre viaceré jeho literárne diela. Bol autorom románu Slovenské dievča (Fillete slovaque), ktoré vyšlo v  Paríži roku 1903 ako prvá časť projektovanej tetralógie zo slovenského prostredia. Jej ďalšie časti Vyšívaný dom, Jánošík a Judapešť už nedokončil. (+ 19. 3. 1955)

1893 v Ivanoviciach zomrel poslanec uhorského snemu a trenčiansky župan Pavol Kubica. (+ 25. 10. 1816)

1902 v Bratislave sa narodil Viliam Široký, pôvodne železničiar, politik. V mladosti vstúpil do komunistickej strany. Od roku 1935 bol tajomníkom členom ÚV KSČ a roku 1938 odišiel do ZSSR. V roku 1941 bol vyslaný na Slovensko, kde ho zatkli a odsúdili na 14 rokov väzenia. Od roku 1945 bol predsedom KSS a predsedom vlády, neskôr aj ministrom zahraničia. Po smrti prezidenta Klementa Gottwalda v marci 1953 sa stal predsedom československej vlády. Funkciu azstával 10 rokov. Podieľal sa na komunistických represáliách, a preto bol po suspendovaní z premiérskeho postu zbavený všetkých funkcií aj politického vplyvu. (+ 6. 10. 1971)

1935 v Martine zomrela prekladateľka Bohdana Škultétyová (rod. Makovická), prekladateľka. (23. 1. 1865)

1970 v Štóse zomrel spisovateľ, literárny kritik maďarskej národnosti. Zoltán Fábry. (* 10. 8. 1897)

1970 v peuánskych Andách zahynul horolezec a strojný inžinier Ivan Bortel. (* 15. 9. 1943)

1986 vo Wickliffe (USA) zomrel katolícky kňaz, básnik, spisovateľ a organizátor vedeckého a kultúrneho života slovenského exilu Mikuláš Šprinc. (* 30. 11. 1914)

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň