piatok, 2 decembra, 2022
spot_img
ÚvodKalendáriumHISTORICKÝ KALENDÁR: MAREC

HISTORICKÝ KALENDÁR: MAREC

1. Marec

1472 pápež Sixtus IV. vyhlásil uhorského panovníka Mateja Korvína za zákonného českého kráľa.

1605 Juraj Turzo, oravský župan, povolil dvom šoltýsom založiť obec Hruštín na Orave.

1666 uhorský magnát František I. Rákoci, zvolené sedmohradské knieža a Helena Zrínska, dcéra Chorvátskeho bána Petra Zrínskeho, slávili sobáš v Makovickom kaštieli na východnom Slovensku. Sobášne obrady odbavoval ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. Svadba spojila dva najbohatšie rody v Uhorsku. František I. Rákoci si na svojom dvore v Blatnom Potoku (Sárospatak, Maďarsko) vydržiaval 726 sluhov, čeľadníkov a telesných strážcov, čo ho ročne stálo 65 tisíc zlatých.

1846 sa začala premávka na konskej železnici z Bratislavy do Trnavy. Cesta osobným vagónom trvala 4 hodiny.

1851 bol zavedený štátny monopol na tabak a spotrebná daň z piva a pálenky v celej habsburskej monarchii. Tabak si mohli jednotlivci pestovať len na povolenej výmere a úrodu museli za nízke výkupné ceny odovzdať štátu. Cena tabaku diktovaná štátom sa neúmerne zvýšila. Tieto opatrenia vyvolali nespokojnosť roľníkov, ako aj fajčiarov a konzumentov alkoholu.

1875 uhorská vládnuca Strana vyrovnania sa zlúčila s opozičnou stranou Ľavého stredu a spolu vytvorili Liberálnu stranu. Tá sa v nasledujúcom štvrťstoročí stala najdôležitejšou politickou silou v Uhorsku.

1879 v Bratislave začali vychádzať prvé robotnícke noviny socialistickej orientácie na území Slovenska. Bola to po nemecky písaná Die Wahrheit – Pravda. Jej redaktorom bol Čech Karel Hanzlíček. Vychádzala dvakrát do mesiaca, ale už v marci 1880 zanikla.

1920 operným dielom Bedřicha Smetanu Hubička začalo v Bratislave svoju činnosť SND. Jeho domovom sa stala budova mestského divadla. Postupne sa utvorili tri hlavné zložky SND – činohra, opera a balet.

1923 na letisku vo Vajnoroch pristálo prvé československé dopravné lietadlo letiace z Prahy.

1950 podľa sčítania ľudu malo Slovensko 3 442 317 obyvateľov. Z nich sa 355 683 prihlásilo k maďarskej národnosti, 48 000 k ruskej a ukrajinskej, 40 000 k českej a 5 000 k nemeckej národnosti. Rusínska národnosť zo štatistík zmizla.

1951 sa obnovilo prídelové zásobovanie múkou a chlebom.

1952 Predsedníctvo ÚV KSS sa uznieslo, aby sa rozličné masové akcie určené pre mládež ale i dospelých, ako napr. filmové predstavenia, športové podujatia a  koncerty, konali v nedeľu dopoludnia. Cieľom bolo odviesť ich účastníkov od obvyklej návštevy nedeľných bohoslužieb.

1960 podľa sčítania ľudu Slovensko malo 4 174 046 obyvateľov. Z nich bolo 3 560 000 Slovákov, 519 000 maďarskej národnosti a 35 000 ruskej a ukrajinskej národnosti.

1990 SNR prijala ústavný zákon o názve Slovenská republika, jej štátnom znaku, vlajke, pečati a hymne. Bol obnovený historický znak Slovenska, na červenom štíte modré trojvršie s bielym dvojkrížom.  

Narodili sa a zomreli

1131 po dlhej chorobe zomrel uhorský kráľ Štefan II. Vládol od roku 1116, i keď za kráľa bol korunovaný už ako štvorročný. Jeho panovanie bolo v znamení konfliktov s Čechmi, Benátčanmi a Byznatskou ríšou. (* 1101)

1456 sa narodil Vladislav II. Jagelovský, od roku 1471 český a od roku 1490 uhorský kráľ. Bol najstarším synom poľského kráľa Kazimíra IV. a Alžbety Habsburskej. Jeho vláda v Uhorsku bola poznačená vzrastajúcou mocou oligarchie, čo viedlo k oslabeniu  krajiny. (+ 13. 3. 1516)        

1553 zomrel hornouhorský kapitán a vojvodca v službách kráľa Ferdinanda I. Habsburského Gašpar Seredi, rodák zo Serede. Pochovali ho vo farskom kostole vo Svätom Jure. (* okolo 1490)

1792 vo Viedni zomrel rímsko-nemecký cisár uhorský a český kráľ Leopold II. Jeho nástupcom sa stal najstarší syn František I. (* 5. 5. 1747)

1816 v Markušovciach sa narodil Ondrej Mariáši, dôstojník, generál. Vyznamenal sa v talianskom ťažení v rokoch 1848-1849. V bitke pri Solferine roku 1859 ako člen rakúskeho generálneho štábu bol zranený a padol do zajatia Francúzom. (+ 28. 1. 1871)

1817 v Litomyšli (Česko) sa narodil Anton Brandl, sochár a reštaurátor, ktorý pôsobil aj na Slovensku. (+ 15. 3. 1893)

1828 v Ústí nad Oravou sa narodil Jozef Kohút, katolícky kňaz a historik. Venoval sa dejinám Oravy a literárnej histórii, najmä bernolákovskému hnutiu. Bol aj veľkým podporovateľom slovenskej literatúry, spolkov i národných podujatí. (+ 16. 6. 1900)

1919 v Radvani (dnes súčasť Banskej Bystrice) zomrel architekt, archeológ a vynálezca Samuel Petrikovich. (* 10. 1. 1855)

1960 v Martine zomrel spisovateľ František Hečko. (* 10. 6. 1905)

2. Marec

1626 v Košiciach slávili svadbu sedmohradský knieža Gabriel Betlen (Bethlen) a Katarína Brandenburská. 

1836 v Bratislave sa skončil najdlhší uhorský snem. Trval 40 mesiacov počas, ktorých vyslanci 470-krát zasadali a prijali 69 snemových zákonov. Zákony boli publikované už v maďarskom jazyku.

1853 cisár František Jozef I. vydal urbársky patent a dekrét o odškodnení.

Urbársky patent riešil otázky spojené s vlastníctvom  pôdy roľníkmi, ktoré boli nevyjasnené od zrušenia poddanstva roku 1848. Vzhľadom na to, že roľníctvo tvorilo takmer 80 % populácie, dotkol sa patent prevažnej väčšiny obyvateľstva. Urbárska pôda sa definitívne stala vlastníctvom niekdajších poddaných. Za stratu výnosu z tejto  pôdy štát sa zaviazal odškodniť bývalých zemepánov sumou 150 miliónov zlatých, v štátnych dlhopisoch. Ostatné neurbárske pozemky – klčoviská, kopanice, vinice a ďalšie grunty tzv. remanencie, užívané poddanými  na zmluvnom základe so zemepánom, si mali roľníci vykúpiť sami za sumu predstavujúcu obvykle 20- násobok ročného úžitku, ktorý mal zemepán z tejto pôdy. Patent zároveň nariadil oddelenie (segregáciu) lesnej pôdy a pasienkov, ktoré poddaní v časoch feudalizmu využívali spoločne so svojimi  zemepánmi. Do vlastníctva bývalých poddaných sa previedlo asi 40 percent všetkej ornej pôdy v krajine, pričom náhradu za necelých 20 % si roľníci  splácali  sami. V mnohých prípadoch sa splátky pretiahli aj na viac ako 4 desaťročia. Až kým neurbárska pôda nebola vyplatená, jej držitelia si museli plniť poddanské povinnosti, ktoré spočívali najmä v bezplatnej práci na majetkoch bývalého zemepána. A tak vzhľadom na nedostatky urbárskeho patentu sa v mnohých horských obciach Slovenska, najmä chudobnejších, udržali feudálne vzťahy až do začiatku 20. storočia.

1870 vládna väčšina uhorského parlamentu zamietla návrh dvojice slovenských poslancov Viliama Pauliny-Tótha a Jána Uhliarika, aby Matica slovenská dostávala zo štátnej pokladnice podporu 20 000 zlatých ročne, tak ako maďarské spolky podobného charakteru v Uhorsku.

1875 kráľ František Jozef I. vymenoval novú uhorskú vládu na čele s Belom Wenckheimom. Ministrom vnútra sa stal Koloman Tisa (Tisza). Vláda zostrila politiku voči Nemaďarom.

1888 občania Rozhanoviec požiadali podžupana Abovsko-turnianskej župy, aby zamedzil vysťahovalectvo z ich obce.

1946 slávnostnou premiérou hry M. Starického Oj, nechoď Hricko na priadky začalo činnosť Ukrajinské národné divadlo v Prešove.

1969 krasokorčuliar Ondrej Nepela získal na Majstovstvách sveta v Colorado Springs (USA), striebornú medailu.

Narodili sa a zomreli

1683 v Lübecku (Nemecko) zomrel niekdajší rektor evanjelického kolégia v Prešove a náboženský vyhnanec Samuel Pomarius. (* 26. 4. 1624)

1833 v Bratislave sa narodil Jozef Karol Ľudovít Habsburský, druhý syn palatína Jozefa a jeho tretej manželky. Vyznačoval sa všestrannou vzdelanosťou, no spočiatku robil vojenskú kariéru. Dosiahol generálsku hodnosť a roku 1869 sa stal hlavným veliteľom uhorských honvédov. Bol mimoriadne zbehlý v prírodných i spoločenských vedách. Najväčšie uznanie získal svojimi prácami o gramatike a etnografii Cigánov. Usiloval sa o usídlenie Cigánov na svojich majetkov v Uhorsku a aj materiálne ich podporoval. (+ 13. 6. 1905)

1835 vo Viedni zomrel cisár František I., ktorý vládol 43 rokov a 1 deň (od 1. 3. 1792). (* 12. 2. 1768)

1884 v Malackách sa narodil Ivan Dérer, politika publicista. Ako jeden z čelných stúpencov pražského centralizmu a čechoslovakizmu mohol za medzivojnovej ČSR zastávať významné funkcie vo vláde: minister pre správu Slovenska 1920, minister pre unifikáciu zákonov 1921 – 1922  a 1926, minister školstva 1929 – 1932, minister spravodlivosti 1934 – 1938. Za vojny zostal v Prahe. Roku 1946 bol zvolený za predsedu Najvyššieho súdu. Komunisti ho funkcie roku 1948 zbavili a na tri a pol roka uväznili. (+ 10. 3. 1973)

1900 v Senici sa narodila Emília Wagnerová, herečka, členka činohry Slovenského národného divadla a Novej scény. Spolu s manželom založila a v rokoch 1936 – 1939  viedla zájazdovú spoločnosť Komorné divadlo Emílie Wagnerovej. (+ 8. 12. 1950)

1904 v Považskej Bystrici sa narodila Irena Blühová, fotografka, publicistka a vydavateľka. Priekopníčka sociálnej fotografie na Slovensku. (+ 30. 11. 1991)

1951 v Novom Meste nad Váhom zomrela spisovateľka Ľudmila Podjavorinská- Riznerová. (* 26. 4. 1872)

1965 v Nitre zomrel hudobný skladateľ, organizátor hudobného života Ján Valašťan – Dolinský. (* 15. 2. 1892)

1975 v Martine zomrel hudobný skladateľ František Kováčik. (* 1. 10. 1902)

3. Marec

1318 na cirkevnej synode v Kaloči (Maďarsko) bol Matúš Čák vyobcovaný z cirkvi. Hlavným žalobcom bol nitriansky biskup Ján, ktorý podrobne dokumentoval všetky Čákove násilnosti a ozbrojené útoky. V odôvodnení vyobcovania sa spomína aj vyplienenie a vypálenie biskupského mesta Nitry Čákovými kde jeho ozbrojenci spôsobili škodu 2000 hrivien striebra.

1585 Július Herberštajn, najvyšší uhorský vojenský kapitán, vydal na Muránskom hrade cechové artikuly pre muránskych šteliarov a hámorníkov v slovenskom i nemeckom jazyku.

1848 na uhorskom sneme v Bratislave vystúpil Ľudovít Košut s prípisom adresovanom panovníkovi. Boli v ňom vyslovené revolučné požiadavky – zrušenie  poddanstva, zrovnoprávnenie všetkých obyvateľov v právach i povinnostiach, vytvorenie samostatnej uhorskej vlády a primerané zastúpenie ľudu na vláde a správe krajiny. Dolná komora Košutove požiadavky jednohlasne prijala, ale v hornej komore sa stretli s odmietnutím.

1869 v Martine sa konalo prvé valné zhromaždenie Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, ktorý sa stal národnou tlačiarňou a vydavateľstvom. Za predsedu spolku bol zvolený Janko Francisci.

1883 v New Yorku vznikol Perši Uherszko-Szlovenszky v nyemoczi podporujuczi Szpolek, prvý svojpomocný spolok slovenských vysťahovalcov.

1918 v meste Brest-Litewski (dnes Brest, Bielorusko) bol uzavretý mier medzi ústrednými mocnosťami Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom, Tureckom a Ruskom. Rusko bolo povinné demobilizovať armádu, vyprázdniť veľké územia na západe vrátane Poľska, Fínska, Litvy, Lotyšska a Estónska a uzavrieť zmluvu s centrálnou Ukrajinskou radou. Okrem toho Rusi mali prepustiť všetkých vojnových zajatcov, čo znamenalo, že väčšina z takmer 50 – tisíc zajatých Slovákov, teda tí, ktorí nevstúpili do čs. légií, sa začala postupne vracať domov.

1923 Národné zhromaždenie ČSR schválilo zákon na ochranu republiky. Za úklady proti republike zákon umožňoval aj trest doživotného väzenia. V rozpore s proklamovanou demokraciou bol aj paragraf o zneuctení prezidenta republiky prejavom, posunkom alebo nadávkou pred dvoma a viac osobami, čo sa trestalo polročným väzením. Zákon bol však zväčša namierený proti silnejúcemu autonómnemu hnutiu na Slovensku. Pod vplyvom týchto skutočností noviny SĽS Slovák zmenili podtitul “ Za Boha, za Národ, za Štát“ na „Za Boha, za Národ“ a pod týmto heslom v nasledujúcom období viedol zápas o autonómiu Slovenska.

1978 z vesmírneho strediska Bajkonur (Kazachstan) bola vypustená kozmická loď Sojuz 28. Na jej palube bol československý kozmonaut Vladimír Remek. Po 17 rokoch, keď do kozmu lietali len Rusi a Američania, sa na kozmickej lodi prvýkrát objavil aj občan štátu, ktorý nepatril ku kozmickým veľmociam. Vladimír Remek bol synom náčelníka letectva a protivzdušnej obrany generálporučíka Jozefa Remka, rodáka z Mojšovej Lúčky pri Žiline. V kozme strávil prvý československý osem dní.

1990 vznikla SNS, jej prvým predsedom sa stal Víťazoslav Móric. Aj keď sa jej predstavitelia sa hlásia ku kontinuite so SNS z rokov 1871 – 1938, za jej morálnym kreditom, duchovným rozmerom i smerovaním obnovená SNS značne zaostáva. Stala  sa však stala trvalou súčasťou slovenskej politiky, ale svoj najväčší volebný úspech strana zaznamenala v prvých voľbách roku 1990.

Narodili sa a zomreli

1865 v Likavke sa narodil Jozef Kačka, katolícky kňaz a národovec. Ako farár na Donovaloch bol roku 1916 zatknutý spolu s notárom Jozefom Messerschmidtom a obvinený z vlastizrady, lebo obaja nabádali nebojovať proti Rusom. Súd ich odsúdil na smrť, ale trest im bol zmenený na 15-ročné väzenie. Po vzniku ČSR bol Kačka z väzenia prepustený a vrátil sa do pastorácie. Kačkovým prípadom vyvrcholili perzekúcie proti slovenským národovcom za 1. svetovej vojny. (+ 20. 3. 1938)

1881 v Martine zomrel spisovateľ, novinár a dlhoročný redaktor Pešťbudínskych vedomostí i Národných novín Mikuláš Štefan Ferienčík. (* 1. 8. 1825)

1881 v Myjave sa narodil Daniel Pažický, kníhtlačiar a vydavateľ. (+ 29. 1. 1941)

1883 v Spešove (Česko) sa narodil Bohdan Pavlu, publicista, politik a diplomat. Detské roky prežil na Slovensku a potom sa celý aktívny život venoval slovenským problémom. Nadviazal na ideológiu hlasizmu a stal sa jedným z hlavných nositeľov čechoslovakizmu. Jeho predvojnová racionálna publicistika zverejňovaná najmä v časopise Prúdy pôsobila najmä na slovenskú mládež. (+ 12. 5. 1938)

1899 v Žibritove sa narodil Martin Hranko, pedagóg, spisovateľ pre deti a mládež. (+ 12. 4. 1940)

1901 v Tuchyni sa narodil Kornel Filo, člen rady Slobodného Československa a člen povstaleckej SNR. (+ 29. 1. 1980)

1958 v Bratislave zomrel prekladateľ a básnik Ivan Krasko (vlastným menom Ján Botto). (* 1. 7. 1876)

Perzekúcie Slovákov za 1. svetovej vojny

Vypovedanie vojny Rusku zo strany Rakúsko-Uhorska 6. augusta 1914 bolo pre uhorské  úrady vítanou zámienkou na rozpútanie represálií voči angažovaným Slovákom. Mnohí z nich boli už pred vojnou boli označovaní  za panslávov, vlastizradcov a podozrievali ich zo špionáže v prospech Ruska. V prvých augustových dňoch sa vo väzení ocitli Janko Jesenský, Milan Hodža a viacerí ďalší. Ministerstvo vnútra malo vypracovaný zoznam s menami 526  slovenských aktivistov (aj dnes sa mylne označuje za zoznam národne uvedomelej inteligencie), z ktorých sa časť mala v prípade vojny s Ruskom izolovať. Ministerský predseda Štefan Tisza ich chcel  internovať v Nemecku, ale  na zákrok bratislavského, trenčianskeho a zemplínskeho župana od toho upustil. Väčšina uväznených sa zakrátko dostala na slobodu. Perzekúcia otvorených Slovákov však pokračovala aj v ďalších mesiacoch vojny. Domové prehliadky, výsluchy, sledovanie, porušovanie listového tajomstva, denunciácie a štvanie v tlači boli na dennom poriadku. Boli zastavené niektoré slovenské periodiká ako napríklad československy orientovaný Slovenský denník vychádzajúci v Budapešti. Koncom októbra 1914 odsúdil bratislavský súd katolíckeho kňaza Jozefa Závodského na dva roky väzenia za nebezpečnú protimaďarskú agitáciu. 26. Júla 1915 vydala Slovenská národná strana prehlásenie, v ktorom protestovala proti perzekúciám svojich členov a prívržencov. To však nemalo žiadny účinok. Prípad Jozefa Kačku a jeho druha bol vyvrcholením prenasledovania. Messerschmidt sa počas vyšetrovania pomiatol. Cisár Karol I. po svojom nástupe chcel Kačku amnestovať, ale predseda vlády Štefan Tisza to odmietol a nezohľadnil ani intervencie bulharského cára Ferdinanda I.

4. Marec

1459 vo Viedenskom Novom Meste (Wiener Neustadt, Rakúsko) korunoval salzburský arcibiskup rímsko-nemeckého cisára Fridricha III. za uhorského kráľa. Aj keď sa Fridrich III. titulu neskôr vzdal a Matejovi Korvínovi vrátil aj uhorskú korunu, korunovácia zostala dôležitým argumentom Habsburgovcov pri ich úsilí o dynastické presadenie sa v krajine.

1632 v Košiciach rozštvrtili vodcu sedliackeho povstania Petra Čására. Povstanie pod jeho vedením vypuklo ešte roku 1631 v okolí Košíc a rozšírilo sa do Zemplínskej, Šarišskej, Spišskej, Gemerskej, Turnianskej i Boršodskej stolice. Hornouhorský vojenský kapitán Mikuláš Forgáč pozval Čására na rokovanie do Košíc, kde ho však zradne zajal, dal mučiť a na výstrahu  kruto popraviť. Povstanie sa po Čásárovej smrti podarilo potlačiť.

1768 uhorská kráľovná Mária Terézia zakázala všetky hazardné hry s kockami.

1806 Hontianska stolica sa ako prvá na Slovensku rozhodla zaviesť úradovanie v maďarskom jazyku vo všetkých odvetviach stoličnej správy i súdnictva, a to napriek tomu, že dve tretiny jej obyvateľov maďarský jazyk neovládali.

1823 v Husinej v Gemerskej stolici 51 ročná chudobná vdova Fazekašová porodila zdravé trojičky.

1849 v Olomouci (Česko) bola publikovaná celoríšska tzv. oktrojovaná ústava. Posilňovala pozíciu panovníka, ale zakotvila aj viaceré liberálne slobody. Pre demokraticky orientovaných občanov i  pre slovenských národných vodcov bola  sklamaním.

1850 viedenská vláda zaviedla na území Uhorska pozemkovú daň.

1932 v Bratislave sa začali prvé Majstrovstvá Slovenska v boxe.

1949 po zlúčení Spolku slovenských spisovateľov a Syndikátu českých spisovateľov vznikol štátom dôsledne kontrolovaný Zväz československých spisovateľov. Jeho prvým predsedom sa stal český spisovateľ Jan Drda.

Narodili sa a zomreli

1172 v Ostrihome (Esztergom, Maďarsko) zomrel kráľ Štefan III., ktorý bol za uhorského panovníka korunovaný v máji 1162. Počas vlády musel bojovať s protikráľmi Štefanom IV. a Ladislavom II. (* 1147)

1821 v Záhrebe sa narodil Ferdinand Martinengo, priekopník telovýchovy a hasičstva v Bratislave. (+ 28. 2. 1895)

1824 v Banskej Bystrici sa narodil Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, lekár, spisovateľ, národovec. (+ 20. 8. 1908)

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský

Patrí medzi popredných činiteľov slovenského národno – emancipačného hnutia najmä v  memorandovom a matičnom období. Ako študent medicíny na viedenskej univerzite sa  aktívne zapojil do revolučných bojov vo Viedni v marcových dňoch roku 1848. Istý čas bol dokonca dôstojníkom študentskej gardy. Po návrate domov ho mobilizovali do národnej gardy a v jej radoch sa ako lekár zúčastnil bojov proti cisárskym vojskám i slovenským dobrovoľníkom. Od roku 1853 sa venoval lekárskemu povolaniu v Brezne a od roku 1868 pôsobil ako banský lekár v Kremnici. Pokiaľ bol ešte mladý, rád a veľa cestoval. Navštívil Taliansko, Istanbul i Blízky východ. Roku 1860 sa zapojil do národoného hnutia. Počas svojho pôsobenia v Brezne navrhol toto mesto za sídlo Matice slovenskej. Okrem maľovania a mineralógie jeho najväčšou láskou bola literárna tvorba. Z jeho pera vyšli pútavé prozaické diela, množstvo noviel, publicistických článkov, cestopisných a humoristických čŕt i obsiahly Vlastný životopis.

1915 v Skalici sa narodil Pavol Bunčák, nadrealsitický básnik, prekladateľ, esejista a literárny publicista. (+ 5. 1. 2000)

1977 v Banskej Štiavnici zomrel zoológ a ekológ František Jozef Turček. (* 3. 12. 1915)

1988 v Denveri (USA) zomrel generál a povojnový čs. politik Mikuláš Ferienčík, účastník SNP a jeden z popredných predstaviteľov DS. (* 5. 12. 1904)

5. Marec

1452 uhorské a rakúske stavy uzavreli týkajúcu sa maloletého kráľa Ladislava Pohrobka. Panovník mal byť až do dospelosti vychovávaný v Bratislave pod dozorom uhorských, českých, rakúskych a moravských hodnostárov.

1647 uhorský kráľ Ferdinad III. udelil mestečku Bojnice trhové výsady.

1674 ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni (Szelepchény) predvolal pred mimoriadny súd do Bratislavy všetkých protestantských kňazov a učiteľov z Uhorska. Na súd sa ich dostavilo takmer 300. Boli obvinení z velezrady a účasti na sprisahaní a hrozil im trest smrti: 236 obvinených sa zrieklo úradov a boli oslobodení, 61 však neustúpilo tlaku a bolo odsúdených na galeje, medzi nimi aj významné osobnosti slovenskej duchovnej kultúry ako Tobiáš Masník a Ján Simonides.

1687 mimoriadny súd v Prešove pod predsedníctvom cisárskeho generála Antonia Caraffu vyniesol prvé rozsudky smrti, ktoré boli okamžite vykonané. Súd pre nemilosrdné mučenie a kruté ortiele vošiel do dejín pod označením Prešovské jatky.

Prešovské jatky

Príčinou rozsiahleho vyšetrovania a následného súdneho pokračovania bola sprisahanecká činnosť namierená proti panovníkovi Leopoldovi I. Cieľom sprisahancov bolo obnovenie moci hornouhorského kráľa a vodcu protihabsburského povstania Imricha Tököliho (Thököly). Tajným heslom a pozdravom osôb zapletených do akcie bolo „vivat Petrus“, pričom to  znamenalo “knieža Imrich Tököly je spása kráľovstva Uhorského” (Princeps Emericus Thoekeli Regni Hungariae Salus). Po odhalení sprisahania bol v Prešove zriadený  súd na čele s cisárskym generálom Wallisom, ale ten bol onedlho nahradený talianskym generálom Caraffom. Súd vyšetroval podozrivých a vynášal rozsudky od 5. marca do 12. septembra 1687. Po krutom mučení  nasledovala rýchla poprava a konfiškácia majetkov. Všetci 24 popravení boli prívržencami evanjelického vierovyznania a preto sa prešovskému súdu nie celkom oprávnene pripisuje aj náboženské pozadie. Medzi obeťami bola väčšina nevinných ľudí, čo bolo príčinou všeobecných protestov na panovníckom dvore. Kráľ Leopold I. snemovým nariadením v októbri 1687 činnosť delegovaného súdu zrušil.

Menoslov martýrov, popravených na rozkaz Caraffov roku 1687 v Prešove dňa 5. marca:

Žigmundovi Zimmermannovi, Františkovi Baraňajovi, Gašparovi Rauscherovi a Andrejovi Kecerovi z Lipovca najprv odťali pravice, sťali hlavy, napokon ich rozštvrtené telá povešali na šibenice vedľa hradských ciest na štyroch svetových stranách, popribíjajúc ich hlavy železným klincom o šibenice.

Dňa 22. marca:

Gabriel Kecer, sotva 30-ročný, syn sťatého Andreja Kecera, Martin Šároši, zať Andreja Kecera, podobne ako i jeho švagor Žigmund Zimmermann, Juraj Schonleben, Samuel Medvecký a Juraj Fleischacker boli popravení ako predošlí.

Dňa 16. apríla:

Dávid Feja košický sudca umrel v mukách, odviezli ho do Košíc, a keď mu odťali pravicu a sťali hlavu mečom, rozštvrtené telo na štyroch miestach okolo Košíc povešali na šibenice na divadlo a výstrahu okoloidúcich.

Dňa 22. apríla:

Andrej Sékej z Veľkej Idy a Juraj Kováč boli sťatí a pochovaní.

Juraj Radvanský, ktorý, súc mučený na koníčku od 1. hodiny popoludňajšej do 8. hodiny večernej, bol taký vysilený, že v jedenásty deň umrel. Jeho telo jednako sa nevyhlo poprave, lebo hlavu mu odťali a spolu s telami Gabriela Paláštiho a Jána Bertóka  bolo rozštvrtené a povešané na štyri šibenice. Tu telá viseli až do konca roku, keď Radvanského syn Ján spolu s ostatnými zvyšky údov sňal a dal  pochovať.

Dňa 6. mája:

Šimon Feldmajer sa v žalári vlastným nožom zmárnil. Jeho mŕtvolu priviazali o konský chvost a dali povláčiť katom, hlavu mu sťali pod šibenicou a telo rozštvrtili a povešali na šibenice.

Dňa 14. mája:

Fridrich Weber a Juraj Bezeg po predchádzajúcom odňatí hlavy a pravice boli rozštvrtení a ich údy povešané. Daniel Weber spolu s doručiteľom listov boli sťatí a nepochovaní.

Dňa 12. septembra:

Kalvínsky kňaz umrel v malej veži, katom verejne vyvezený a pochovaný pod šibenicou. Hovorí sa, že Andrej Sékej bol popravený s dvoma sluhami a okrem nich ešte Fazekaš z Rožňavy a košický mäsiar.

1838 Alexander Boleslav Vrchovský vypracoval návrh na založenie a činnosť Matice slovenskej. Tento projekt, ktorého iniciátorom bol Ľudovít Štúr, sa však v slovenskej spoločnosti nestretol s pochopením.

1860 cisárskym patentom bol rozšírený panovníkov poradný orgán – Ríšska  rada – o   38 ďalších členov, ktorí mali reprezentovať jednotlivé národy a časti habsburskej monarchie. Zo Slovákov nebol do nej povolaný nik. (31. 5. 1850)

1899 v Budapešti bol založený Všeobecný slovenský robotnícky vzdelávací spolok.

1912 v Montreale (Kanada) začal vychádzať Kanadský Slovák, noviny Kanadskej Slovenskej ligy. Od roku 1945 až do súčasnosti vychádzajú v Toronte.

1946 prejavom bývalého britského premiéra Winstona Churchilla pri preberaní čestného doktorátu vo Fultone (USA) sa začala studená vojna. Znamenalo to rozdelenie Európy na dva znepriatelené tábory. Dôsledkom toho bolo aj vybudovanie tzv. železnej opony – systému drôtených prekážok a zátarasov na hraniciach Slovenska a Rakúska.

1949 v Bratislave sa konal ustanovujúci zjazd Kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu. (Csehszlovákiai magyar dolgozók kulturális egyesület), skrátene Csemadok. Napriek tomu, že Československo zaniklo, organizácia pod týmto názvom jestvuje aj naďalej.

1992 Predsedníctvo ČNR prijalo uznesenie, že po zamietnutí zmluvy z Mílov v Predsedníctve SNR už so slovenskou stranou niet o čom rokovať.

Narodili sa a zomreli

1326 vo Vyšehrade (Maďarsko) sa narodil uhorský kráľ Ľudovít I. neskôr nazvaný Veľký. Jeho otcom bol Karol I. Róbert, matkou Alžbeta, dcéra poľského kráľa Vladisava Lokietka. Jeho vláda (1342 – 1382) bola obdobím najväčšieho mocenského a hospodárskeho rozmachu Uhorska. Podľa Ľudovítovho životopisca, kronikára Jána zo Šarišských Sokoloviec, Ľudovít bol strednej postavy, pery mal hrubé a plecia krivé. V boji bol osobne statočný, čo viackrát dokázal. Keď neviedol vojnu najradšej sa venoval lovu. Básnik Petrarca mu odkázal, aby si viac všímal latinčinu svojich listov ako svoje obľúbené chrty. (+ 10. 9. 1382)

1755 v Predmieri sa narodil Jozef Ignác Bajza, katolícky kňaz, národovec a spisovateľ (medajlón)

Jozef Ignác Bajza

Počas štúdia teológie na viedenskom Pázmeneu sa zoznámil s dielami osvietencov a stal sa stúpencom cirkevných a spoločenských reformátorov. Po vysciacke pôsobil ako kaplán v Trnave a od roku 1783 bol farárom v Dolnom Dubovom. Roku 1805 bol preložený  do prevažne evanjelickej Prietrže, kde zotrval do roku 1815. Potom pôsobil ako farár v Zbehoch a od roku 1828 bol kanonikom bratislavskej kapituly. Už ako kaplán dokončil roku 1782  zbierku epigramov pod názvom “Rozličné verše”, ale dielo neprešlo cenzúrou. Roku 1785 vyšlo v Bratislave Bajzovo najvýznamnejšie dielo René. Mláďenca príhodi a skúsenosťi. Je to to prvý moderný slovenský román a to hneď v dvoch zväzkoch. Motívy lásky sa prelínajú s kritikou spoločenských pomerov. Svoje diela napísal v rodnej reči Slovákov, po slovensky, aby aj slovenský národ videl, že i jeho reč môže slúžiť literárnemu umeniu. Napísaním románu sa usiloval, aby Slovákov zo smrteľného spánku vzkriesil. Bajzov literárny jazyk   vychádzal z kultúrnej západoslovenčiny, ale bol bližší k češtine ako bernolákovská slovenčina. Svoju slovenčinu uviedol do života len prakticky bez gramatickej a pravopisnej kodifikácie, ale ako sám neskôr vyhlasoval, bol prvým, ktorý ku slovenským knihám ľad lámal. Spisom Anti-Fándly aneb Dúverné zlúvaní (1789) zaútočil proti bernoláčtine a Jurajovi Fándlymu, čo vyvolalo prvú ostrú polemiku medzi uvedomelými katolíckymi Slovákmi. Napriek tomu sa stal aj členom Učeného tovarišstva a podporovateľom jeho svetových a národných snáh. Veľkej obľube sa v tých časoch tešili aj Bajzove Slovenské dvojnásobné epigrammata (1794), kde vo veršoch vtipne rozpráva o osobných vlastnostiach príslušníkov stavov a povolaní.

1835 v Slavošovciach sa narodil Ľudovít Vansa, hudobný skladateľ a zberateľ ľudových piesní. (+ 9. 9. 1873)

1847 v Spišskej Kapitule zomrel spišský biskup Jozef Belik, štedrý podporovateľ chudoby. (* 1. 12. 1757)

1869 v Nice (Francúzsko) sa narodil Štefan Ambrózy – Migazzi, právnik a dendrológ, zakladateľ arboréta v Mlyňanoch. (+ 31. 8. 1933)

1904 v Myjave sa narodil Branislav Varsík, historik, univerzitný profesor. (+ 21. 5. 1996)

Branislav Varsík

Pochádzal zo známej myjavskej rodiny pytlikárov. Vysokoškolské vzdelanie získal na univerzitách v Bratislave, Prahe i vo Viedni. Po krátkom pobyte na parížskej Sorbonne nastúpil ako pedagóg na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Bol dlhoročným vedúcim Katedry všeobecných dejín a archeológie. Počas svojej 43-ročnej pedagogickej činnosti vychoval stovky učiteľov dejepisu, archeológov, archivárov i profesionálnych historikov. Vo svojom historickom diele sa venoval najmä starším dejinám. Slovenskú historickú vedu obohatil dielami o etnogenéze Slovákov i o stredovekom osídlení slovenského územia v stredoveku. Pozornosť zameral aj na problematiku husitizmu, reformácie i dejín Trnavskej univerzity. Základ jeho vedeckého diela predstavuje vyše 150 knižných prác, odborných štúdií a článkov. Okrem histórie bol jeho veľkou láskou futbal. V mladosti vynikal ako aktívny hráč v drese ŠK Bratislava. Športu sa venoval až do konca života, a preto zostal sviežim a neúnavným aj vo vysokom veku. Svoju poslednú knihu dokončil na prahu deväťdesiatky.

1953 v Scrantone (USA) zomrel katolícky kňaz, publicista a organizátor krajanských spolkov v USA Ján Porubský. (* 23. 6. 1874)

2016 sa konali parlamentné voľby. Volebné víťazstvo obhájil SMER-SD na čele s Róbertom Ficom. Na druhom mieste sa umiestnili liberáli zo strany SaS na čele s Richardom Sulíkom. Po prvýkrát sa do parlamentu dostala aj nacionalistická Ľudová strana Naše Slovensko s predsedom Marianom Kotlebom.

6. Marec

1430 uhorský kráľ Žigmund povolil zriadenie mincovne v Bratislave.

1714 mierom v Rastatte (Nemecko) sa skončila vojna o španielske dedičstvo medzi Habsburgovcami a Francúzskom, ktorá trvala od roku 1702. Bol to prvý globálny konflikt, na ktorom mali účasť aj Anglicko a Holandsko a tak sa bojovalo aj na svetových oceánoch, v Indii a Severnej Amerike. Na vojnových operáciách  v Taliansku a Nemecku i na Pyrenejskom polostrove sa zúčastnilo aj veľa zverbovaných zo Slovenska. Konflikt využili nespokojenci v Uhorsku a s francúzskou pomocou roku 1703 rozpútali veľké protihabsburské povstanie pod vedením Františka II. Rákociho (Rákóczy). Rakúski Habsburgovci si vojnou posilnili mocenské postavenie v Európe. Karol VI. (III.) získal časť španielskeho Nizozemska (dnešné Belgicko), Neapolské kráľovstvo s ostrovom Sardíniou a severotalianske vojvodstvá Milánsko a Mantovu. (2. 5. 1702)

1777 uhorská kráľovná Mária Terézia nariadila presťahovať univerzitu z Trnavy do kráľovského paláca v Budíne.

1784 uhorský kráľ Jozef II. zaviedol nemčinu ako úradný jazyk v Uhorsku. Podľa cisárskeho nariadenia sa každý úradník v priebehu troch rokov musel naučiť nemecký jazyk slovom a písmom, inak mal byť prepustený zo služby. Toto nariadenie narazilo na veľký odpor v radoch uhorskej šľachty.

1844 posledná skupina z 22 študentov, ktorí na protest proti suspendovaniu Ľudovíta Štúra odmietli ďalej pokračovať v štúdiách na evanjelickom lýceu, opustila Bratislavu a odišla do Levoče. Ostatní slovenskí študenti, ktorí z rôznych príčin odísť nemohli,  sa so svojimi druhmi okázalo lúčili a vyprevadili ich až po Ivanku pri Dunaji.

1948 Predsedníctvo SNR vymenovalo nový Zbor povereníkov na čele s Gustávom Husákom. Zo 14 povereníkov bolo 10 komunistov.

Narodili sa a zomreli

1693 vo Viedni zomrel cisársky generál Antonio Caraffa, ktorý bojoval na území Slovenska proti Turkom a kurucom Imricha Tököliho. Roku 1687 predsedal mimoriadnemu súdu v Prešove, ktorý sa pre kruté metódy vyšetrovania a popravy sa  stal známym pod označením Prešovské jatky. (* 1648 v Neapoli, Taliansko)

1694 v Mojmírovciach (Urmín) sa narodil Anton Grassalkovič, slovenský šľachtic, magnát, uhorský politik. (+ 1. 12. 1777)

Anton Grasalkovič

Pochádzal z chudobnej slovenskej zemianskej rodiny z Beckova. Jeho otec sa ešte písal Krassalkovych a bol správcom beckovských majetkov. Anton vyštudoval gymnázium v Nitre a právo Trnave. Postupne pôsobil vo funkcii kráľovského právneho zástupcu, radcu Uhorskej komory, strážcu koruny a tajného radcu. Bol nielen právnikom, ale aj národohospodárom. Zreformoval činnosť Uhorskej komory a vysoko zvýšil jej príjmy. Na tom nesmierne zbohatol. Mária Terézia využívala jeho schopnosti aj vo vojenstve, finančníctve a v zahraničnom obchode. Stal sa  jedným z najbohatších uhorských magnátov. Na svojich panstvách dal vystavať rozsiahle kaštiele obklopené parkom. V Bratislave vybudoval palác, ktorý je sídlom slovenského prezidenta. Nádherný rokokový kaštieľ nechal postaviť v Ivanke pri Dunaji. Bol povýšený do barónskeho a potom aj do grófskeho stavu a bol mu udelený titul novohradského a aradského župana. Anton Grasalkovič pozdvihol svoj rod medzi najvýznamnejšie aristokratické rodiny v Uhorsku. Bol trikrát ženatý. Po smrti prvej ženy Alžbety Langovej roku 1729 si vzal Kristínu Klobušickú. Keď ale roku 1738 vzal si jej mladšiu sestru Teréziu.

1712 v Banskej Bystrici zomrel evanjelický kňaz a spisovateľ Ján Burius. (* 1667)

1911 vo Vrútkach sa narodil Ján Bodenek, prozaik a prekladateľ. Pracoval ako úradník v Matici slovenskej, bol redaktorom časopisu Slniečko a v rokoch 1953 –1958  riaditeľom vydavateľstva Osveta. Debutoval románom pre mládež Ivkova biela mať. Aj ďalšie jeho prozaické diela boli venované predovšetkým mladšej generácii. Jeho humoristická novela Katastrofa bola sfilmovaná pod názvom Skalní v ofsajde. (+ 20. 11. 1985)

1924 v Bratislave zomrel historik, etnograf a národovec Eduard Krajňák. (* 24. 9. 1848)

2011 v Bratislave zomrel futbalový obranca, vyhlásený za futbalistu storočia na Slovensku, Ján Popluhár. Za Česko-Slovensko odohral 62 zápasov. Na majstrovstvách Európy 1960 získal bronzovú medailu. Na majstrovstvách sveta 1962 obsadilo česko-slovenské mužstvo 2. miesto. Bol zaradený do viacerých all-stars tímov na turnaji. Hral aj na MS 1958.

7. Marec

1376 uhorský kráľ Ľudovít I. povýšil Bardejov medzi slobodné kráľovské mestá. V nasledujúcom období bardejovskí mešťania dokázali využiť mestské slobody a vďaka obchodným stykom priviedli mesto k rozkvetu a bohatstvu. 

1542 snem v Banskej Bystrici odsúhlasil mimoriadne dane na vojnu s Turkami. Každá sedliacka usadlosť musel dať 1 zlatý, mešťania a šľachta jednu šesťdesiatinu z hodnoty svojho hnuteľného majetku, cudzinci dokonca jednu štyridsiatinu.

1776 uhorská kráľovná Mária Terézia zakázala mučenie a tresty mrzačenia. 

Mučenie

Kresťanstvo spočiatku odmietalo používanie mučenia. V súdnej praxi sa uplatňovala zásada donútiť obvineného k priznaniu iba miernymi prostriedkami. Kodifikátor uhorského zvykového práva Štefan Verboci (1515) odporúčal v prípade vraždy, lúpeže, podpaľačstva a krádeže použiť voči obvinenému mučenie, ale len v odôvodnených prípadoch. Šľachtic nemohol byť podrobený mučeniu, ak nebol prichytený na mieste činu. V praxi sa až do 18. storočia mučenie neregulovalo a ani neobmedzovalo. Mučenie vykonávali kati so svojimi pomocníkmi v osobitných, obvykle pivničných miestnostiach. Mučiarne susedili s priestormi, kde boli uväznení ďalší obvinení, aby dobre počuli krik a nárek obetí, čo pôsobilo na ich psychiku. Ak sa obvinený ku svojmu činu nepriznal, sudca najprv zavolal kata, ktorý mu slovne pohrozil, potom nasledovala ukážka mučiacich nástrojov a demonštrácia postupu akým spôsobom budú použité. Keď ani to nepomohlo obvinený bol vyzlečený donaha a začalo sa s ľahkým mučením. Pod týmto termínom sa rozumelo bičovanie, nasadenie španielskej čižmy, zvieranie končekov prstov, vyviazanie rukami za chrbtom a obkročné sedenie na drevenom oslovi s mimoriadne ostrou hranou. Sudca na podozrivého neustále naliehal, aby sa priznal. Keď nie, nasledoval ťažší stupeň mučenia, ktoré zanechalo na tele trvalé následky. Sem patrilo natiahnutie na škripec, opaľovanie horiacimi fakľami, vytrhávanie kúskov tela žeravými kliešťami. Obvykle sa všetky tieto spôsoby kombinovali. Keď obeť mučenia zomrela, považovalo sa to za dôkaz viny, najmä v prípade procesov s bosorkami. Tortúre nesmeli byť podrobení chlapci mladší ako 14 rokov a dievčence, ktoré nemali 16 rokov a boli panny. Taktiež tehotné ženy a šestonedieľky. Rovnako bolo zakázané mučiť osoby staré, zošlé vekom, duševne choré i mrzákov. Vo všeobecnosti mohlo sa mučiť len jeden raz v súvislosti s podozrením z jedného trestného činu. Ak sa však vyskytli vážne podozrenia mohla byť tortúra viacnásobná.Pod vplyvom osvietenstva sa začalo mučenie postupne odstraňovať. Za vlády Márie Terézie sa rozbehli reformy v súdnictve. Nový trestný zákonník z roku 1769 pripúšťal ešte 45 druhov tortúry a zároveň ponechával štyri stupne mučenia aj ako vedľajší trest, ale v marci 1776 vyšlo nariadenie o jeho úplnom zákaze. Namiesto mučenia súd mohol vinníkov odsúdiť na vlečenie člnov hore prúdom riek, na galeje, verejné práce, či pobyt v polepšovni. Vo výnose sa ďalej odporúčalo, aby menší delikventi boli palicovaní, bičovaní a vystavení na pranieroch. Počet palíc však nemohol byť vyšší ako 60. Odstránenie mučenia pri výsluchu a jeho použitia vo forme trestu sa v praktickom živote napĺňalo len pomaly a v 20. storočí sme zaznamenali jeho smutnú recidívu. V mnohých smeroch sa oproti dávnej minulosti ešte zdokonalilo o čom sa tisíce našich ľudí  presvedčilo  na vlastnej koži.

1992 nastal rozkol v KDH. Národne orientované krídlo pod vedením Jána Klepáča sa osamostatnilo a vytvorilo SKDH.

Narodili sa a zomreli

1811 v Doľanoch zomrel katolícky kňaz, spisovateľ a národný buditeľ Juraj Fándly.  (* 21. 10. 1750)

1850 v Hodoníne sa narodil jeden z tvorcov Česko-Slovenskej republiky a jej prvý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. (+ 14. 9. 1937)

Tomáš Garrigue Masaryk

Masaryk bol po otcovi Slovák, ktorý pochádzal z Kopčian pri Holíči. Jeho matkou bola ponemčená Moravanka. Spočiatku sa učil kováčskemu remeslu, ale nadanie i pevná vôľa mu pomohli, aby kováčsku dielňu vymenil za gymnázium. Po ukončení sociologických štúdií vo Viedni prednášal na univerzitách vo Viedni a v Prahe. Od roku 1907 bol poslancom ríšskeho snemu za málo významnú Realistickú stranu. Od počiatku svojho verejného pôsobenia venoval veľkú pozornosť Slovensku. V roku 1887 nadviazal úzke styky so slovenskými národovcami, ale predstavitelia SNS na čele so Svetozárom Hurbanom Vajanským sa neskôr s Masarykom rozišli, preto hľadal kontakty s mladšou generáciou. V Prahe to boli členovia slovenského študentského spolku Detvan a na Slovensku sa jeho oporou stali aktivisti združení okolo časopisu Hlas. Na sklonku roku 1914 odišiel do zahraničia. Na jeseň roku 1915 založil s Eduardom Benešom Český zahraničný komitét, združujúci všetky organizácie Čechov v zahraničí. Po pristúpení Milana R. Štefánika sa vo februári 1916 transformoval na Národnú radu česko-slovenskú. V novembri 1918 ho dočasné národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta ČSR a v decembri 1918 sa triumfálne vrátil do Prahy. Vo funkcii prezidenta ČSR zotrval až do roku 1935, keď zo zdravotných dôvodov abdikoval. Stal sa najuznávanejšou osobnosťou medzivojnovej Československej republiky. Jeho humanizmus a mnohokrát zdôrazňovaný demokraticizmus zatienil veľký kult osobnosti, ktorý vedome podporoval. Ako prezident republiky rád navštevoval Slovensko, najmä svoje letné sídlo v Topoľčiankach, ale nedokázal sa vyrovnať s emancipačnými snahami Slovákov a zostal neoblomným zástancom a propagátorom čechoslovakizmu.

1891 vo Veľkých Kostoľanoch sa narodil Timotej Ištók, generál žandárstva. Za medzivojnovej ČSR prešiel rôznymi funkciami v žandárskom zbore, roku 1936 ho vymenovali za veliteľa žandárskej školy v Bratislave. Za SR bol do roku 1942 hlavným veliteľom žandárstva na Slovensku. Tejto funkcie sa ujal aj po vypuknutí SNP a v apríli 1945 povýšený na generála. Napriek tomu, že sa nedopustil žiadnych zločinov bol Národným súdom odsúdený na trest smrti a popravený. (+ 29. 9. 1946)

1892 v Sučanoch sa narodil Jozef Turanec, generál Slovenskej armády. V apríli 1942 bol vymenovaný za veliteľa Rýchlej divízie, s ktorou dosiahol pri dobytí Rostova a v kaukazskom ťažení významné úspechy. 15. augusta 1944 sa stal hlavným veliteľom Slovenskej armády s úlohou obnoviť na Slovensku poriadok. Po vypuknutí SNP ho  na letisku Tri Duby zatkli a odvliekli do ZSSR. Po návrate domov roku 1946 bol postavený pred Národný súd a odsúdený na smrť, no trest mu bol zmenený na 30-ročné väzenie. (+ 9. 3. 1957)

1893 v Rakove sa narodil Tido (Jozef) Gašpar, prozaik, esejista a politik. V medzivojnovom období patril k predstaviteľom bratislavskej bohémy, bol dramaturgom SND a pokladníkom Spolku slovenských spisovateľov. Politicky sa angažoval v HSĽS a v rokoch 1941 – 1945 stál na čele Úradu propagandy. Po vojne bol odsúdený a väznený až do roku 1958. Písal prózu a memoáre. (+ 10. 5. 1972)

1905 v Martine zomrel právnik, spisovateľ a vedúca osobnosť národného hnutia v 2. polovici 19. storočia Ján Francisci-Rimavský. (* 1. 6. 1822)

1922 v Budapešti sa narodil Július Torma, pästiar, tréner. Po druhej svetovej vojne sa zaradil ku svetovej boxerskej špičke. Reprezentoval ČSR na Olympijských hrách v Londýne roku 1948, kde získal zlatú medailu vo váhe do 67 kg. O rok neskôr získal titul majstra Európy. Vybojoval takmer 1000 boxerských zápasov a iba  v siedmych prehral. (+ 23. 10. 1991)

1968 v Košiciach zomrel režisér Kornel Hájek. (+ 22. 10. 1920)

1976 v Bratislava zomrel spisovateľ Jozef Nižňanský. (* 30. 8. 1903)

2001 v Bratislave zomrel literárny historik a publicista Karol Rosenbaum. (* 7. 2. 1920)

8. Marec

1350 uhorský kráľ Ludovít I. udelil hosťom a poddaným z obce Gýmeš (Jelenec) právo konať každý štvrtok týždenný trh.

1435 na uhorskom sneme v Bratislave kráľ Žigmund vydal tzv. Veľký dekrét  (Decretum maius), ktorým reformoval súdnictvo, pevne určil výšku peňažných trestov za niektoré delikty a nariadil, aby sa vydávajúce dievčatá dostali veno v hodnote štvrtiny rodičovského majetku. Nariadil aj revíziu mýt v celej krajine.

1861 v Budíne vyšlo prvé číslo humoristického časopisu Černokňažník. Jeho vydavateľom bol Viliam Pauliny-Tóth. Ako týždenník vychádzal do roku 1864. Roku 1876 s podtitulom humoristicko-satirický časopis obnovili jeho vydávanie v Martine. Vychádzal raz mesačne až do roku 1910.

1868 Bratislavčania založili Okrášľovací spolok. Jeho činnosť bola mestu natoľko prospešná, že v nasledujúcom období sa zakladali okrášľovacie spolky aj v ďalších mestách na Slovensku.

1948 z časti funkcionárov a členov Demokratickej strany vznikla Strana slovenskej obrody a hneď bola prijatá do Národného frontu. Jej prvým predsedom sa stal Ján Ševčík.

1982 dekrétom Quidam episcopi vatikánska Kongregácia pre klérus zakázala kňazom členstvo v štátom kontrolovanej organizácii Pacem in terris, ktorá združovala väčšinu katolíckych kňazov v Československu. Po vydaní dekrétu ju mnoho kňazov opustilo.

1993 prezident SR Michal Kováč vymenoval Milana Čiča za predsedu Ústavného súdu SR.

Narodili sa a zomreli

1782 v Horných Túrovciach sa narodil Gabriel Kováč Martini, evanjelický kňaz,  všestranný vzdelanec, profesor na evanjelickom lýceu v Bratislave. Bol teológom, filozofom, fyzikom, historikom a vynikajúcim matematikom. (+ 19. 7. 1845)

1817 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Jozef Božetech Klemens, maliar a vynálezca. Pôsobil ako učiteľ kreslenia na reálke v Žiline a potom na gymnáziu v Banskej Bystrici. Namaľoval viacero cenných oltárnych obrazov a portrétov slovenských národovcov. Dlhé roky pracoval na modeli stroja poháňanom teplým vzduchom, ktorý nazval žiaroruch. Vynikol aj ako botanik a mineralóg. (+ 17. 1. 1883)

1823 v Košiciach sa narodil Július Andráši starší, uhorský politik. (+ 18. 2. 1890)

Július Andráši

Bol príslušníkom známej magnátskej rodiny s gemerskými koreňmi. Za revolúcie v roku 1848 sa stal zemplínskym županom a členom hornej komory uhorského parlamentu. Ako horlivý prívrženec Ľudovíta Košuta zostal vo funkcii aj po vyhrotení vzťahov medzi Viedňou a Pešťou v septembri 1848. Na čele zemplínskej národnej gardy sa zúčastnil  bojov proti chorvátskemu bánovi Josipovi Jelačičovi a cisárskym vojskám na jar roku 1849. Po porážke revolúcie ušiel do cudziny, čím si zachránil život. Roku 1851 ho v neprítomnosti odsúdili na smrť a v Pešti postavili pre neho  symbolickú šibenicu, na ktorú kat pribil tabuľku s Andrášiho menom. Cisár František Jozef, ktorý rozsudok smrti podpísal, nemohol tušiť, že o sedemnásť rokov bude pre Andrášiho podpisovať menovací dekrét za uhorského ministerského predsedu. Dámy v parížskych salónoch, kde strávil niekoľko rokov exilu, mu dali prezývku „krásny obesenec“. Všeobecná amnestia roku 1858 umožnila návrat do vlasti a pád Bachovho absolutizmu o rok neskôr aj do politiky. Stal sa poprednou osobnosťou v zápase o väčšiu nezávislosť Uhorska od Viedne. Nadviazal osobné kontakty s cisárovnou Alžbetou, manželkou Františka Jozefa. Jej sympatie a vplyv na manžela prispeli k tomu, že rakúsko-uhorské vyrovnanie roku 1867 prebehlo pomerne hladko a Július Andráši bol vymenovaný za minsterského predsedu uhorskej vlády. V júni 1867 spolu s ostrihomským arcibiskupom Jánom Šimorom korunoval v Budíne Františka Jozefa za uhorského kráľa. Funkciu ministerského predsedu zastával do roku 1871. V nasledujúcich rokoch hral významnú rolu v domácej aj európskej politike. Ako minister zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska sa zúčastnil na Berlínskom kongrese roku 1878. Keď dovŕšil šesťdesiatku, utiahol sa  na svoje majetky na východnom Slovensku a iba zriedka sa ukázal v poslaneckej snemovni.

1849 v Smolníckej Huti sa narodil Štefan Zimmerman, jezuita, misionár, spisovateľ. Od roku 1884 pôsobil v Mozambiku. Dokonale zvládol jazyk domorodých bantuských kmeňov a preložil do neho niektoré cirkevné diela. Bol tvorcom prvej gramatiky a položil základy spisovného bantuského jazyka. Zomrel na misii na rieke Zambezi. (+ 1894)

1896 vo Vrbovom sa narodil Elo Šándor, spisovateľ a publicista. Počas 2. svetovej vojny bol spravodajcom čs. exilovej vlády v Londýne, v rokoch 1945 – 1952   riaditeľom Investičnej banky v Bratislave. Bol známym rusofilom a propagátorom ruštiny, ale aj dlhoročným funkcionárom vo Zväze priateľov Sovietskeho zväzu a Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. Jeho najznámejším literárnym dielom je trojzväzkový humoristický román Sváko Ragan z Brezovej. (+ 9. 1. 1952)

1899 v Banskej Štiavnici sa narodil Jozef Kollár maliar. Umelecké dielo sústredil predovšetkým na svoje rodisko. (+ 21. 10. 1982)

1912 v Budapešti zomrel chemik a mineralóg Jozef Locka. (* 14. 3. 1855)

1957 vo väzení v Leopoldove zomrel politik Ján Esterházy, predseda Strany Maďarov na Slovensku. (* 14. 3. 1901)

9. Marec

1524 uhorský kráľ Ľudovít II. nariadil, aby boli všetky spisy Martina Luthera spálené. Tým, ktorí ich čítali, hrozil stratou majetku.

1628 český a uhorský kráľ Ferdinand II. vydal pre Moravu mandát, ktorým nariadil nekatolíckej šľachte a meštianstvu v priebehu troch mesiacov konvertovať na katolicizmus alebo opustiť krajinu. V predchádzajúcom roku vydal obdobný mandát aj pre Čechy. Asi štvrtina šľachty a asi pätina zámožnejšieho meštianstva sa vysťahovala, mnohí z nich na Slovensko. Usadili sa hlavne na Považí (Púchov, Žilina Trenčín) a na Záhorí (Skalica, Senica), ale aj na iných miestach. Príchod moravských a českých exulantov mal na západnom Slovensku pozitívny hospodársky a kultúrny vplyv.

1939 sa na Slovensku začala rozsiahla vojensko – policajná akcia, ktorá vošla do histórie pod označením Homolov puč.

Homolov puč

Bola to jedna z mála bojových akcií čs. armády v celej jej sedemdesiatročnej histórii. Vojenský veliteľ Slovenska Bedřich Homola vyhlásil štatárium a prezident Hácha suspendoval slovenskú autonómnu vládu na čele s Jozefom Tisom, s výnimkou ministra financií Pavla Teplánskeho. Za jej nového predsedu vymenoval Jozefa Siváka a o deň neskôr Karola Sidora. Politický postup Prahy bol kombinovaný s vojenskými opatreniami na Slovensku a dôležité komunikačné centrá a verejné budovy obsadilo vojsko a českí četníci. Vyše 200 predstaviteľov radikálnych prúdov usilujúcich sa o rýchle osamostatnenie Slovenska bolo pozatýkaných a internovaných vo väzniciach na Morave. Puč bol naplánovaný na tajnej porade v Únhošti pri Prahe vo februári 1939 najvyššími českými politickými a vojenskými predstaviteľmi. Obyvateľstvo Slovenska odpovedalo masovými protestmi v mnohých mestách, najväčšie sa odohrali v Bratislave a Prešove. Na niektorých miestach došlo aj k ozbrojenému odporu, najmä zo strany príslušníkov Hlinkovej gardy (Varín a okolie). Výsledkom nepremyslenej akcie českých generálov a politikov bolo prehĺbenie chaosu v štáte od roku 1938 otriasanom vnútornou krízou. To vyhovovalo mocenským ambíciám Adolfa Hitlera. Homolov puč viedol k zániku Česko-Slovenska a k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

1943 exilové združenie činiteľov opozičných voči Eduardovi Benešovi Česká národná jednota vydala v Londýne vyhlásenie, ktorým v zmysle Atlantickej charty uznala právo slovenského národa na národnú slobodu a nezávislosť, teda na samostatný Slovenský štát.

1945 Švajčiarsko prerušilo diplomatické styky so Slovenskou republikou. Slovenskí diplomati akreditovaní vo Švajčiarsku museli opustiť jeho územie.

Narodili sa a zomreli

1776 vo Florencii (Taliansko) sa narodil Jozef  Habsburský, uhorský palatín. Bol v poradí šiestym synom cisára Leopolda II. a Márie Ľudovíky Bourbonskej. Roku 1796 ho uhorský snem zvolil za palatína a v tejto funkcii pôsobil 51 rokov. Bol síce  liberálne orientovaný, ale podporoval maďarizačné snahy a tak prispel k vyhroteniu národnostných vzťahov v Uhorsku. Gróf Karol Zay v osobnom rozhovore s Michalom Miloslavom Hodžom počas jednej hostiny roku 1840 o ňom poznamenal: “Pozrite, milý pán farár, náš pán palatín zmýšľa celkom maďarsky a je oveľa maďarskejší ako my magnáti. Ten nenechá vzniknúť ničomu slovanskému v Uhorsku”. (+ 13. 1. 1847)

1891 v Badíne zomrel evanjelický kňaz, publicista a hudobník August Horislav Krčméry. (* 1. 11. 1822)

1893 v Banskej Bystrici sa narodil Roland Bestercei (pôv. Jacobi), právnik, športovec, vynikajúci stolný tenista. Viacnásobný tenisový majster Maďarska. Na prvých majstrovstvách sveta v stolnom tenise v Londýne roku 1926 zvíťazil v dvojhre aj  štvorhre. (+ 22. 5. 1951)

1902 v Príbovciach sa narodila Hela Krčméryová, spisovateľka a publicistka. (+ 27. 6. 1970)

1903 v Bartone (USA) sa narodil Fraňo Kráľ, učiteľ a spisovateľ. Hlavným motívom jeho literárnej činnosti bola sociálna problematika. Jeho najvýznamnejšími dielami sú romány pre deti a mládež Čenkovej deti a Jano. (+ 3. 1. 1955)

1914 v Českom Těšíne (Česko) zomrel právnik, politik, dlhoročný predseda (od roku 1877) SNS Pavol Mudroň. (* 9. 12. 1835)

1935 vo Viedni zomrel rakúsky politik a posledný predseda ríšskej vlády Maximilián Hussarek, bratislavský rodák. (* 3. 5. 1865)

1957 v Leopoldove počas výkonu trestu zomrel generál Slovenskej armády Jozef Turanec, po skončení vojny odsúdený na 30 rokov väzenia. (* 7. 3. 1892)

2019 v Bratislave zomrel prozaik, básnik, surrealista, kolážista, esejista, scenárista, dramaturg, výtvarník, prekladateľ a kritik Albert Marenčin. (* 26. 7. 1922)

10. Marec

1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav II. Jagelonský uzavreli dohodu týkajúcu sa Haliče a Moldavska, o ktoré viedli spory. Halič zostala pod zvrchovanosťou poľského panovníka a moldavský vojvoda bol povinný zúčastňovať sa na protitureckých výpravách uhorského kráľa.

1566 turecký sultán Sulejman I. poslal Jánovi Žigmundovi Zápoľskému, sedmohradskému kniežaťu a dedičovi Uhorska, kniežacie insígnie – koňa, zlatom vyšívaný kaftan, šabľu s drahokamami a list, v ktorom Sedmohradsku potvrdil slobodnú voľbu kniežaťa.

1591 Turci nečakane prepadli jarmok v Tekovských Lužanoch. Do otroctva odvliekli množstvo ľudí.

1753 uhorská kráľovná Mária Terézia zakázala, aby obyvateľom Uhorska boli udeľované výnimky na dodržiavanie 40-dňového predveľkonočného pôstu a zároveň nariadila jeho prísne zachovávanie. 

1849 SNR na schôdzke v Martine schválila text Slovenského prosbopisu a určila zloženie delegácie, ktorá ho mala v Olomouci odovzdať cisárovi Františkovi Jozefovi (20. 3. 1849). Keďže počas cesty k panovníkovi delegáti zistili, že bola vydaná tzv. oktrojovaná ústava (4. 3. 1849), museli v pripravenom texte vykonať viaceré zmeny.

1960 v SND v Bratislave mala premiéru opera Eugena Suchoňa Svätopluk.

2012 sa konali predčasné voľby do NR SR, ktoré suverénne vyhrala strana SMER-SD (44,41%) na čele s Róbertom Ficom a získala v parlamente ústavnú väčšinu. Na druhom mieste skončilo KDH s 8,82% hlasov.

Narodili sa a zomreli

1503 v Alcalá de Henares neďaleko Madridu (Španielsko) sa narodil Ferdinand Habsburský, zakladateľ rakúskej vetvy Habsburgovcov, ktorá panovala až do roku 1918 a tvorca habsburského suštátia, neskoršieho Rakúsko-Uhorska. (+ 25. 7. 1564)

Ferdinand I. Habsburský

Bol druhorodeným synom burgundského vojvodu Filipa Pekného z rodu Habsburgovcov a dedičky španielskej koruny Jany, ktorej pre progresívnu duševnú chorobu prischlo prímenie Šialená. Po predčasnej otcovej smrti bol spolu s ostatnými súrodencami vychovávaný na rakúskom dvore svojho starého otca Maximiliána Habsburského, ktorého prednosťou bola  premyslená dynastická politika. Riadil sa heslom “Vojny nech vedú iní, ty šťastné Rakúsko, sa vydávaj a žeň.” Svojho vnuka Ferdinanda oženil s Annou, dcérou uhorského a poľského kráľa Vladislava Jagelonského. Roku 1522 Ferdinand vďaka veľkorysému prístupu staršieho brata španielskeho kráľa a rímsko-nemeckého cisára Karola V., ktorý súrodencovi prenechal vládu v rakúskych krajinách, sa ujal vlády a sídlil vo Viedni. Bitka pri Moháči v auguste 1526, kde zahynul Ferdinandov švagor Ľudovít II. Jagelonský, otvorila ctižiadostivému Ferdinandovi cestu na český a uhorský trón. Českú korunu získal už na jeseň  roku 1526, ale o vládu nad Uhorskom musel nasledujúcich dvanásť rokov zvádzať boje s protikráľom Jánom Zápoľským. Napokon sa mu podarilo obhájiť svoje dynastické práva, ale pod jeho žezlom zostala už len tretina krajiny. Hlavným mestom Turkami okliešteného Uhorska, od ktorého sa oddelilo aj Sedmohradsko, ovládané Zápoľského synom Jánom Žigmundom, sa z rozhodnutia Ferdinanda stala Bratislava. Jeho takmer štyridsaťročné panovanie poznačil zápas s tureckým sultánom Sulejmanom I., s Jánom Zápoľským a jeho synom, ale aj konflikty s protestantmi. Po abdikácii Karola V. sa Ferdinand I. roku 1556 stal aj rímsko-nemeckým cisárom. O jeho štátnických schopnostiach svedčí najmä to, že sa mu napriek odstredivým tendenciám podarilo skonsolidovať konglomerát rôznorodých krajín a položiť základy Habsburskej monarchie.

1796 sa v Rimavskej Píle narodil národný buditeľ, ľudový spisovateľ a kníhkupec Matej Hrebenda. Zapísal sa najmä ako rozširovateľ slovenských a českých kníh. Na svojich cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Zachránil mnoho kníh, a tým sa pričinil o vybudovanie prvých knižníc. V roku 1980 ho vyhlásili za jubilanta UNESCO. (* 16. 3. 1880)

1843 v Oradei (Rumunsko) zomrel Matej Husár vodohospodár a zememerač. (* Chrašťany 1778)

1849 v Zemianskom Podhradí sa narodil bibliograf, publicista a národovec Ľudovít Rizner. 40 rokov pôsobil ako učiteľ v rodnej obci. Popritom napísal množstvo článkov do slovenských novín a časopisov, bol autorom školských učebníc. Jeho celoživotným dielom bola 6 zväzková Bibliografia písomníctva slovenského od najstarších čias do roku 1900, ktorá vyšla až po jeho smrti. (+ 7. 10. 1913)

1888 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Ivan Stodola, povolaním lekár a dramatik.  Dramatickú tvorbu obohatil takými cennými dielami, akými sú tragikomédia Jožko Púčik a jeho kariéra alebo romantická dráma Marína Havranová. (+ 26. 3. 1977)

1903 v Podkriváni zomrel učiteľ a postromantický spisovateľ Anton Emanuel Timko. (* 27. 6. 1846)

1973 v Prahe zomrel právnik, politik a publicista Ivan Dérer. (* 2. 3. 1884)

1982 v Bratislave zomrel spisovateľ, publicista a redaktor Milo Urban. (* 24. 8. 1904)

11. Marec

1509 v Prahe bol korunovaný za českého kráľa iba trojročný Ľudovít II. Jagelonský. Korunoval ho slovenský rodák olomoucký biskup Stanislav Turzo.

1810 vo Viedni sa uskutočnil sobáš francúzskeho cisára Napoleona I. s Máriou Lujzou, najstaršou dcérou rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka I. Sobáš mal upevniť habsbursko-francúzske spojenectvo. Ženích pre veľkú zaneprázdnenosť na svadobných obradoch nebol prítomný zastupoval ho nevestin strýko rakúsky arcivojvoda Karol.

1853 v Mestskom divadle v Bratislave sa uskutočnilo predstavenie diorámy, akéhosi predchodcu dnešného filmu. Svetelné efekty vyvolávali zdanie pohybu.

1939 prezident Č-SR Emil Hácha vymenoval novú slovenskú vládu na čele s Karolom Sidorom.

1945 nemecké vojsko začalo v Liptove nečakanú ofenzívu. Nemci sa zmocnili aj Liptovského Mikuláša, pritom vyšlo najavo, ako si sovietski vojaci počas svojej desaťdňovej prítomnosti v meste počínali. Lúpeže, rabovačky, znásilňovanie žien, zatýkanie, odvliekanie a trýznenie boli javy, ktoré na Slovensku sprevádzali osloboditeľskú misiu Červenej armády v rokoch 1944 – 1945.

1950 Vladimír Clementis bol odvolaný z funkcie ministra zahraničných vecí ČSR a nahradený Viliamom Širokým.

1991 sa v Bratislave  konalo veľké celonárodné zhromaždenie na podporu slovenskej samostatnosti, ktoré usporiadala Matica slovenská.

Narodili sa a zomreli

1649 v Čabradskom Vrbovku sa narodil gróf Štefan Kohári, krajinský hodnostár a básnik. Študoval teológiu v Trnave a vo Viedni, no dal sa na vojenskú dráhu. Významný bojovník proti Turkom i proti kurucom za Tököliho i Rákociho povstania. Bol vymenovaný za poľného maršala, dedičného župana Hontianskej stolice a krajinského sudcu. Po celý život skladal verše v maďarskom jazyku a jeho rozsiahle básnické dielo je považované za vrchol maďarskej barokovej lyriky. (+ 29. 3. 1731)

1782 v Modre sa narodil Samuel Libay, umelecký zlatník. Od roku 1807 člen zlatníckeho cechu v Banskej Bystrici. Jeho tepané pokály, filigránske práce, zlaté plastiky a figúry patria medzi predmety vysokej umeleckej hodnoty. (+ 20. 11. 1869)

1789 v Banskej Štiavnici zomrel banský konštruktér Jozef Karol Hell. (* 16. 5. 1713)

1864 v boji pri Chatanooge (Tenesee, USA) padol plukovník armády Únie a rodák zo Zemplína Gejza Mihaloci. (* 1820)

Gejza Mihaloci

Pochádzal zo slovenskej obce v Zemplínskej stolici. Absolvoval vojenskú akadémiu vo Viedni. Na strane košutových honvédov sa zúčastnil bojov s rakúskymi a ruskými zbormi v roku 1849. Po kapitulácii pri Világoši odišiel do emigrácie a usadil sa v USA. Tesne pred vypuknutím americkej občianskej vojny vo februári 1861 požiadal prezidenta Abrahama Lincolna o dovolenie, aby ním vytvorená strelecká dobrovoľnícka rota pozostávajúca zo Slovákov a Čechov žijúcich v Chicagu mohla niesť jeho meno. Tak vznikla jednotka Lincoln Riflement of Slavic, ktorá bola vradená do ilinoiského miličného regimentu a pod velením Mihalóciho sa zúčastnila mnohých bojov južanskými oddielmi. Na počesť významného bojovníka na strane Únie jedna z pevností, ktorá leží neďaleko miesta kde padol, dostala  meno Fort Mihalotzi. (* 1820)

1900 v Hliníku nad Hronom sa narodil Ladislav Majerský, sochár, medailér a maliar. K jeho najvýznamnejším pomníkovým dielam patrí Pomník slobody v Ružomberku (1929) a Pomník padlým v prvej svetovej vojne v Malackách (1929). Vytvoril aj sériu búst slovenských národných a kultúrnych dejateľov. (+ 21. 3. 1965)

1912 v Kostoľanoch nad Hornádom sa narodila Matilda Mareková (vyd. Pálffyová), športovkyňa, držiteľka striebornej medaily v gymnastike družstiev na OH v Berlíne roku 1936. (+ 23. 9. 1944)

1962 v Košiciach zomrel biskup Jozef Čársky. (* 9. 5. 1886)

1973 v Dolnom Kubíne zomrel básnik, diplomat a organizátor kultúrneho života Theo Florin. (* 10. 4. 1908)

12. Marec

1241 vo Vereckom priesmyku (Ukrajina) Tatári zničili uhorské pohraničné vojsko vedené palatínom Dionýzom a otvorili si tak cestu do centra krajiny.

1435 uhorský kráľ Žigmund na sneme v Bratislave vydal v súvislosti s nebezpečenstvom husitských nájazdov sústavu vojenských zákonov. Okrem iného určil, aby majetní šľachtici v prípade potreby postavili zo 100 poddaných 3 jazdných lukostrelcov, ozbrojených aj mečom a štítom.

1441 vojská Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý hájil práva maloletého kráľa Ladislava Pohrobka proti poľskému kráľovi Vladislavovi I., dobyli Šarišský hrad.

1644 sedmohradský knieža Juraj I. Rákoci vtiahol do Košíc, keď ich v predchádzajúci deň bez boja opustil cisársky veliteľ Adam Forgáč. Mesto sa stalo dôležitou základňou protihabsburského odboja, do ktorého Rákoci vyzval uhorské stavy.

Povstanie Juraja I. Rákociho 1644 – 1645

Sedmohradský knieža Juraj I. Rákoci sa na sklonku 30-ročnej vojny rozhodol vstúpiť do  protihabsburskej koalície. V apríli 1643 uzvrel so švédskou kráľovnou Kristínou a francúzskym kráľom Ludovítom XIII. zmluvu, ktorá mu zaručovala ich finančnú, vojenskú a politickú podporu. Vo februári 1644 Rákociho vojsko v počte asi 15 tisíc vojakov sa zo Sedmohradska vydalo na pochod s cieľom zmocniť sa čo najrýchlejšie slovenských stolíc.  Svoje vojenské vystúpenie odôvodnil vyhlásením, že bojuje za obnovenie náboženskej a politickej slobody v Uhorsku. Časť šľachty a mestá sa k nemu pridali. Po obsadení Košíc sa s  pomocou Turkov zmocnil aj stredoslovenských banských miest. 9. apríla 1644 časť jeho oddielov utrpela pri Hlohovci porážku. Cisársky generál Götz a uhorský palatín Mikuláš Esterházi zatlačili vojsko Juraja I. Rákociho a domácich rebelov ďalej na východ a obľahli Košice. Nedostatok potravín a morová epidémia však natoľko oslabili cisárske zbory, že začiatkom jesene nariadil generál Götz ústup k banským mestám. V cisárskom tábore sa prejavili nezhody medzi nemeckými žoldniermi a uhorským vojskom pozostávajúcim prevažne zo Slovákov a Poliakov. Na stranu Juraja I. Rákociho a povstalcov sa pridali aj poddaní v Nitrianskej, Turčianskej a Trenčianskej stolici. Rákocimu  pomohol aj švédsky postup do Čiech. Po víťazstve Švédov pri Jankove v marci 1645 sa stal pánom situácie v celom Uhorsku. Ferdinand III. odvolal svoje vojská na obranu Viedne a ku kniežaťovi poslal svojich povereníkov, aby s ním dojednali mier za každú cenu. V máji obsadili povstalecké vojská celé Slovensko s výnimkou Bratislavy a keď  im 28. mája 1645 Trnava otvorila brány, tiahli  na Moravu. 14 – tisícový zbor sedmohradskej armády obliehal spolu so Švédmi Brno. Zatiaľ však ľahké poľné Rákociho jednotky, hajdúsi a pomocné turecké oddiely sužovali obyvateľstvo najmä na Morave a západnom Slovensku. Po nezdare pod Brnom v polovici augusta 1645 sa Juraj I. Rákoci rozhodol, že radšej uzavrie s Habsburgovcami  mier ako by mal pokračovať v dobrodružstve so Švédmi. 16. decembra 1645 Rákociho vyslanci uzavreli v hornorakúskom meste Linec mierovú dohodu s cisárom Ferdinandom III.

1721 v Bratislave vyšlo prvé číslo novín v latinskom jazyku Nova Posoniensia. Boli to najstaršie noviny v celom Uhorsku. Vychádzali raz do týždňa a ich vydavateľom a redaktorom bol pravdepodobne Matej Bel. Prinášali predovšetkým spravodajstvo zo zahraničia, ale aj zaujímavé správy z domova, najmä z významnejších miest. Zanikli v polovici roka 1722.    

1742 pruské vojsko v rámci bojových akcií vojny prvej sliezskej vojny obsadilo mesto Skalicu a napáchalo tu veľa škôd.

1755 vo františkánskom kláštore v Pruskom dokočil Hugolín Gavlovič Valaskú školu,  najvýznamnejšie dielo slovenskej barokovej literatúry. Svedčí o tom jej posledný verš:  Walaska škola mravov stodola, mravy i cnosti k nasledování i k utekaní, ku statečnosti i k veselosti. Pri ovcach psaná v Pruskem vydaná. Roku Páne 1755 dňa 12 Martii – Brezňa.

1872 bol dokončený posledný úsek Košicko-bohumínskej železnice Kysak – Spišská  Nová Ves.

1919 zákonom č. 30 maďarský parlament v Budapešti vyhlásil vznik Slovenskej krajiny. Územie obývané Slovákmi malo dostať autonómiu.

1924 sa v Bratislave zišlo zakladajúce zhromaždenie Spoločnosti slovenského vlastivedného múzea. Za jej predsedu bol zvolený architekt Dušan Jurkovič. Cieľom spoločnosti bolo vybudovať v Bratislave slovenské múzeum.

1945 k Bratislave boli pripojené samostatné obce v jej susedstve: Karlova Ves, Dúbravka, Lamač a Rača, čím vznikla tzv. Veľká Bratislava. Plocha mesta sa zdvojnásobila.

1983 v Alto Catumbela (Angola) protivládni rebeli zajali 66 slovenských a českých občanov vrátane žien a detí, ktorí pracovali na výstavbe papierne. Prinútili ich pešo putovať na základňu vzdialenú 1200 km. Koncom júna zo zajatia prepustili ženy, deti a nemocných. Zvyšok zajatcov sa domov vrátil až o rok.

Narodili sa a zomreli

1656 v Košeci zomrel pedagóg, spisovateľ a dramatik Zachariáš Kalinka. (* 1629)

1713 v Eisenstadte (Rakúsko) zomrel uhorský palatín a knieža Pavol Esterházy. (* 7. 9. 1635)

1790 vo Viedni zomrel, poľný maršal a vojvodca habsburských vojsk Andrej Hadik, potomok slovenského zemianskeho rodu. (* 16. 10. 1710)

1810 vo Veľkom Slavkove sa narodil jazykovedec a etnograf Pavol Hundsdorfer- Hunfalvi. Patril medzi popredných uhorských vedcov v tomto odbore, bol členom Uhorskej akadémie vied, ale vo svojich tendenčne zameraných etnografických prácach vyhlasoval Slovákov za zmes prisťahovalcov z okolitých krajín, ktorí sa v Uhorsku usadili až v 15. storočí. (+ 30. 11. 1891)

1822 v Zavare sa narodil Jozef Viktorin, katolícky kňaz, literát, publicista podporovateľ a organizátor slovenských národných a kultúrnych snáh. Začiatkom 50. rokov 19. storočia spolu s inými národovcami vyvíjal úsilie o založenie Matice Slovenskej. Almanachom Concordia (1858) prispel k postupnému jazykovému zjednoteniu Slovákov. Bol autorom mnohých publicistických príspevkov do slovenských novín a časopisov, ako aj slovenskej gramatiky v nemeckom jazyku, ktorá sa dočkala štyroch vydaní. (+ 21. 7. 1874)

1846 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Gregor (Rehor) Uram-Podtatranský, učiteľ, spisovateľ a organizátor národného života. (+ 8. 9. 1924)

1849 v Pešti zomrel zoológ a botanik Jozef Sadler. (* 6. 5. 1791)

1868 sa v Košiciach narodil Adorján Aladár Szabó, historik a archivár. Venoval sa najmä cirkevným dejinám a kultúrnym pamiatkam mesta Košíc. (+ 7. 4. 1950)

1921 v Ružomberku zomrel lekár, publicista a prívrženec tolstojizmu Dušan Makovický. (* 10. 12. 1866)

1942 v Bratislave zomrel právnik, profesor súkromného práva na Univerzite Komenského a jej prvý rektor – Slovák Augustín Ráth. (* 2. 6. 1873)

1946 v Budapešti bol popravený košický rodák Ferenc Szálasi, vodca Strany Šípových krížov. (* 6. 1. 1897)

1979 v Bratislave zomrel, hudobný skladateľ, rozhlasový pracovník a dirigent Michal Vilec. (* 6. 8. 1902)

1998 v Bratislave zomrel herec Jozef Kroner (* 20. 3. 1924)

13. Marec

1665 palatín František Vešeléni (Wesselényi) poslal mýtnikovi v Kysuckom Novom Meste slovenský list, v ktorom mu oznámil, čo ho čaká v prípade ďalšieho priestupku voči obchodníkom z Banskej Štiavnice užívajúcim mýtnu slobodu: “Jestliže i zatým se pokusíš predjmenovaných Štiavničanuv prenasledovati a od nich násilne a kvaltovne mýto odbírati, aneb nezákoné zálohy brati, hotový budeš míti povraz na hrdlo a pred tvým vlastným domem na dreve odvisneš….”

1776 na podnet uhorskej kráľovnej Márie Terézie pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex zriadil na Slovensku tri nové rímskokatolícke biskupstvá – Banskobystrické, Spišské a Rožňavské. Ich územia boli vyčlenené z Ostrihomskej a Jágerskej arcidiecézy.

1848 vo Viedni vypukla revolúcia, ktorá odštartovala celú sériu revolučných zmien vo všetkých častiach habsburskej monarchie. Cisár a kráľ Ferdinand V. spočiatku súhlasil, aby proti demonštrantom zakročilo vojsko, ale po veľkom krviprelievaní armádu z ulíc Viedne stiahol a prisľúbil liberálne reformy. Prvým gestom slúžiacim na upokojenie más bolo prepustenie všeobecne neobľúbeného kancelára Klemensa Metternicha. 

1870 sa Pešťbudínske vedomosti zmenili na Národné noviny a z Pešti sa ich redakcia presťahovala do Martina. Ich vydavateľom a redaktorom sa stal Mikuláš Štefan Ferjenčík, ktorého neskôr vystriedal Viliam Pauliny Tóth. Noviny sa stali orgánom SNS a dlhú dobu boli jediným politickým periodikom Slovákov. Napriek úsiliu získať si väčší počet čitateľov ich náklad kolísal od 600 do 1000 kusov. Existenciu novín zachraňovali iba finančné subvencie ruskej vlády.

1908 na dvore nemeckého cisára v Berlíne v rámci klavírneho koncertu vystúpil Mikuláš Schneider-Trnavský. V jeho podaní zneli obecenstvu slovenské piesne.

1935 vo východoslovenských obciach Čertizné a Habura vypukla vzbura roľníkov proti exekúcii. V nasledujúci deň však bola žandármi bezohľadne potlačená.

1939 zosadený predseda slovenskej autonómnej vlády Jozef Tiso bol pozvaný na rozhovor k ríšskemu kancelárovi Adolfovi Hitlerovi.

Jozef Tiso po prvýkrát u Hitlera

Jozef Tiso si dal odsúhlasiť cestu k Hitlerovi predsedníctvu HSĽS. Z Viedne, kde sa k nemu pripojil aj ďalší popredný predstaviteľ HSĽS, minister dopravy a verejných prác Ferdinand Ďurčanský, odletel do Berlína. Na spoločnej schôdzke ho Hitler oboznámil s úmyslom zlikvidovať zvyšok Česka. Zdôraznil však, že o Slovensko nemá záujem, a naznačil, že ak Slováci nechcú byť v priebehu niekoľkých dní obsadení svojimi susedmi, majú okamžite vyhlásiť samostatnosť, ktorú bude Nemecko garantovať. Tiso nepodľahol Hitlerovmu nátlaku deklarovať osamostatnenie Slovenska prostredníctvom nemeckého rozhlasu v Berlíne, ale trval na tom, aby sa celá záležitosť riešila zákonnou cestou. Ešte z Berlína požiadal prezidenta Č-SR Emila Háchu, aby na nasledujúci deň zvolal poslancov Snemu slovenskej krajiny na mimoriadne zasadanie.

Narodili sa a zomreli

1516 v Budíne zomrel uhorský a český kráľ Vladislav II. (* 1. 3. 1456)

1741 vo Viedni sa narodil Jozef II. rímsko-nemecký cisár, uhorský a český kráľ. (+ 20. 2. 1790)

Jozef II. 

Bol najstarším synom kráľovnej Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského. Po otcovej smrti bol roku 1765 zvolený za rímsko-nemeckého cisára a Mária Terézia ho vymenovala za svojho spoluvládcu, ale všetky rozhodovacie právomoci si ponechala. Roku 1780 nastúpil na trón, ale ani v Uhorsku ani v Čechách sa nedal korunovať za kráľa, aby nebol viazaný korunovačnou prísahou. Vo vladárskej praxi sa snažil presadiť princípy osvietenstva, čo narazilo  na odpor vysokej cirkevnej hierarchie a  šľachty. Tolerančným patentom (1781) a zrušením nevoľníctva (1785) si však zaistil popularitu u širokých vrstiev umocnenú aj jeho neformálnym stykom s prostým ľudom, odmietaním okázalosti, skromnosťou a v neposlednom rade aj výbornou znalosťou jazykov vrátane češtiny, ktorú často používal pri návštevách Slovenska. Pokus o presadenie nemčiny ako úradného jazyka a predovšetkým snaha o zdanenie šľachty vyvolali na sklonku jeho vlády odpor uhorských stavov. Pod  tlakom neúspechov vo vojne s Osmanskou ríšou, nepokojov v Rakúskom Nizozemsku (Belgicko) a v Uhorsku bol nútený väčšinu svojich reforiem odvolať.

1754 v Ruste (Rakúsko) sa narodil Teofil Zachariáš Husty, lekár, profesor na Trnavskej univerzite a zakladateľ novej zdravotníckej disciplíny – zdravotnej polície, ktorá bola predchodcom dnešnej sociálnej hygieny. (+ 29. 3. 1803)

1842 v Starej Bystričke sa narodil Karol Brančík, lekár, prírodovedec, riaditeľ trenčianskeho múzea. Bol zakladateľom Prírodovedeckého spolku Trenčianskej župy, ktorý aj dlho viedol. (+ 7. 11. 1915)

1901 v Innsbrucku (Rakúsko) zomrel politik, publicista, vedúca osobnosť rusínskeho národného hnutia a zástanca Slovákov Adolf Dobrianský. (* 18. 12. 1817)

1916 v Bratislave zomrel technik a vynálezca Ján Bahyľ, letecký konštruktér a tvorca  vrtuľníka. (* 25. 5. 1856)

1917 v Trnave zomrel Franko Veselovský, advokát, slovenský poslanec uhorského snemu za senický volebný okres (1901-1910), riaditeľ Ľudovej banky v Trnave. „Bojovali sme proti nemu, ale povinní sme vyznať pravdu a i po smrti vyzdvihnúť Veselovského silnú osobnosť, čistý mužský charakter ako cnosť ľudskú,“ napísali v nekrológu o ňom trnavské provládne noviny Nagyszombat és vidéke. (* 30. 9. 1845)

1920 v Križovanoch nad Dudváhom sa narodil Jozef Šturdík, maliar, ilustrátor básnik. Študoval v Bratislave, vo Viedni a v Paríži. Popri krajinomaľbe sa venoval kresbe a ilustráciám. Výrazným znakom jeho štýlu je poetizácia, zjavná vo všetkých žánroch. Ilustroval diela ľudovej slovesnosti aj tvorbu slovenských i svetových básnikov. Autor  básnickej zbierky Polokružie. (+ 14. 11. 1992)

1921 v Banskej Bystrici zomrel maliar Dominik Skutecký. (* 14 .2. 1849)

1976 v Bratislave zomrela múzejníčka a historička Oľga Wagnerová. (* 23. 6. 1902)

1977 v Bratislave zomrel herec, spevák a režisér František Krištof-Veselý. (* 12. 4. 1903)

14. Marec

1074 v bitke pri Mogyoróde (Maďarsko) porazili údelné kniežatá Gejza a Ladislav vojsko uhorského kráľa Šalamúna. Po porážke Šalamún prišiel o korunu a utiahol sa do západnej časti krajiny. Uhorským kráľom sa stal Gejza I. (1074 – 1077). V bitke zohrali rozhodujúcu úlohu Ladislavove šíky Nitranov.

1756 požiar zničil veľkú časť Žiliny.

1777 sa po prvýkrát v habsburskej monarchii svätila pamiatka sv. Cyrila a Metoda. Tento dátum stanovila Svätá stolica, keď uhorská a česká kráľovná Mária Terézia požiadala pápeža Pia VI. o povolenie uctievať slovanských vierozvestcov, keďže väčšinu obyvateľov monarchie tvorili Slovania.

1848 rakúsky cisár a uhorský kráľ Ferdinand V. pod tlakom revolúcie vo Viedni súhlasil so zrušením cenzúry.

1850 v Banskej Štiavnici vyšlo prvé číslo týždenníka Cyril a Metodso záhlavím Katolícky časopis pre cirkev a školu. Redaktorom bol Ján Palárik, vydavateľom Andrej Radlinský. Palárikovou zásluhou sa časopis stal otvorenou tribúnou pre demokratické a liberálne názory a prispel aj k doriešeniu otázky spisovného jazyka pre Slovákov.

1911 v Dorého galérii v Londýne otvorili slovenskú výstavu. Jej organizátorom bol moravský Slovák a katolícky kňaz Alois Kolísek a anglický slovakofil Seaton Watson. Prvú časť výstavy tvorili predmety ľudového umenia – modranská keramika, výšivky, čipky, výrobky z dreva a kroje, druhá časť predstavovala obrazy moravských Slovákov, najmä Jožu Úprku.

1939 Snem Slovenskej krajiny v Bratislave jednohlasne podporil vznik samostatného Slovenska.

Vznik Slovenského štátu

Narýchlo zvolaní poslanci Snemu Slovenskej krajiny v Bratislave si vypočuli referát podpredsedu HSĽS a nedávno zosadeného predsedu slovenskej vlády Jozefa Tisa o návšteve u Adolfa Hitlera. Na výzvu predsedu parlamentu Martina Sokola všetci prítomní poslanci počtom 57 slávnostnou formou hlasovania, povstaním zo svojich miest, odhlasovali utvorenie samostatného Slovenského štátu. Následne prijatý zákon o Slovenskom štáte právne kodifikoval vyhlásenie samostatnosti. Po tomto akte predsedníctvo snemu vymenovalo novú vládu, lebo predchádzajúca na čele s Karolom Sidorom menovaná 11. marca 1939 česko-slovenským prezidentom Emilom Háchom podala demisiu. Predsedom vlády samostatného Slovenského štátu sa stal Jozef Tiso, podpredsedom Vojtech Tuka. Hoci okolnosti i atmosféra vzniku Slovenského štátu naznačovali malej krajine problematickú budúcnosť, obyvateľstvo vystrašené chýrmi o obsadení Slovenska Nemcami alebo Maďarmi prijalo proklamáciu samostatnosti s radosťou a úľavou. Tento deň sa počas 6-ročnej existencie SR slávil ako sviatok slovenskej samostatnosti, ktorú si v osudných marcových dňoch želala veľká väčšina národa.

1947 po skončení hlavného pojednávania Národného súdu v deň 8. výročia vyhlásenia slovenskej samostatnosti vystúpil hlavný žalobca Anton Rašla a žiadal pre prezidenta SR Jozefa Tisa a neprítomného ministra zahraničia Ferdinanda Ďurčanského tresty  smrti obesením, pre ministra vnútra Alexandra Macha trest smrti zastrelením.

1958 minister vnútra ČSR Rudolf Barák usporiadal v Bratislave tlačovú konferenciu, na ktorej oboznámil prítomných novinárov s novými dôkazmi o účasti POHG na hromadných vraždách na sklonku druhej svetovej vojny v Kremničke, Nemeckej a v Krupine. Dôkazy sa však opierali iba o výpovede obvinených. V nasledujúcich týždňoch sa konali inscenované procesy s bývalými príslušníkmi POHG, na ktorých boli vynesené štyri rozsudky smrti a dlhoročné tresty väzenia. Skutočným cieľom kampane nebolo odhalenie zločinov, ale diskreditácia 1. SR, katolíckej cirkvi, zahraničného exilu a všetkých snáh o posilnenie slovenskej zvrchovanosti.

1968 SNR prijala zákon č. 43/1968, podľa ktorého sa Bratislava opäť stala hlavným mestom Slovenska.

1991 na spomienkovom zhromaždení pri príležitosti 52. výročia vzniku Slovenského štátu na Námestí SNP v Bratislave sa objavil prezident Česko-Slovenska Václav Havel a došlo aj fyzickému kontaktu medzi členmi jeho početnej ochranky a účastníkmi zhromaždenia. Táto pripravená provokácia mala za cieľ vytvoriť negatívny obraz o slovenskom emancipačnom hnutí.

1994 po odhlasovaní nedôvery premiérovi Vladimírovi Mečiarovi v Národnej rade  SR 11. marca prezident Michal Kováč ho odvolal z funkcie.

Narodili sa a zomreli

1571 v Albe Iulii (Rumunsko) zomrel sedmohradský knieža Ján Žigmund Zápoľský, ktorý až do roku 1570 užíval titul uhorského kráľa. (* 8. 7. 1540)

1846 v Radvani sa narodil Ján Petrikovich, lekár, publicista, múzejník. Patril medzi národne uvedomelú slovenskú inteligenciu, zaslúžil sa o vznik a budovanie Muzeálnej slovenskej spoločnosti. (+ 22. 5. 1914)

1855 v Nitrianskom (vtedy Nemeckom) Pravne sa narodil Jozef Locka, chemik a mineralóg. Ako prvý v Uhorsku skúmal chemické zloženie minerálov. (+ 8. 3. 1912)

1901 vo Veľkom Záluží (vtedy Ujlak) sa narodil Ján Esterházy, politik, poslanec národného zhromaždenia ČSR a  Slovenského snemu. Od roku 1939 predseda Strany Maďarov na Slovensku. Na sklonku druhej svetovej vojny odvlečený do ZSSR a po vojne odsúdený Národným súdom na trest smrti, ktorý mu bol zmenený na doživotné väzenie. (+ 8. 3. 1957)

1901 v Orlovej sa narodil Jozef Berger, evanjelický kňaz, profesor bohosloveckej fakulty v Bratislave a maliar. Pôsobil v Českom Těšíne, počas druhej svetovej vojny bol väznený v koncentračnom tábore, po návrate nadsadený na nútené práce. Bol maliarom autodidaktom, maľoval krajiny, zátišia i portréty. (+ 11. 6. 1962)

1913 v Plevníku – Drienovom  sa narodil Dominik Tatarka, spisovateľ a publicista. (+ 10. 5. 1989)

Dominik Tatarka

Krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny absolvoval študijný pobyt v Paríži, preto bol spočiatku pod vplyvom surealizmu a existencializmu. Vrcholom jeho tvorby v tomto období bola novela Panna Zázračnica. Po vojne vstúpil do KSČ a stal sa angažovaným komunistickým novinárom a spisovateľom. Tatarkovu konverziu smerom k socialistickému realizmu potvrdil román Farská republika z roku 1948, glosujúci pomery v Slovenskej republike. Roku 1956 si začal uvedomovať obludnosť stalinského systému a svoje poblúdenie, čo vyjadril dielom Démon súhlasu. Angažoval sa za presadenie demokratizačných zmien. Po okupácii Československa vystúpil z KSČ a po roku 1971 bol vylúčený z verejného života. Udržiaval styky s českými disidentmi a publikoval v samizdatoch. V tomto období vznikli jeho najcennejšie diela, Sám proti noci, Písačky, Listy do večnosti a Navrávačky.

1953 v Prahe zomrel prezident ČSR Klement Gottwald. Jeho smrť nasledovala iba 5 dní po návrate z Moskvy, kde sa zúčastnil na pohrebe sovietskeho vodcu Jozefa Visarionoviča Stalina, čo bolo príčinou rôznych dohadov. V skutočnosti si urýchlil smrť sám, keď nedbal na rady lekárov, ktorí mu cestu lietadlom neodporúčali. Jeho vleklá pohlavná choroba spôsobila vydutie srdcovej aorty a preto sa mal vyhýbať náhlym zmenám tlaku. (* 23. 11. 1896)

1962 v Bratislave zomrel vedúci katedry cirkevných dejín a kresťanskej archeológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte, historik Alojz Miškovič. (* 4. 9. 1902)

1986 v Bratislave zomrel muzikológ, hudobný skladateľ Jozef Kresánek, rodák z Čičman. Ako muzikológ reprezentoval syntézu fenomenologicko-štrukturálnej metódy s hudobno-psychologickou a sociologickou interpretáciou hudby. Orientoval sa na výskum hudobného myslenia v jeho historickom vývoji. (* 20. 12. 1913)

15. Marec

1412 v Starej Ľubovni uzavrel kráľ Žigmund Luxemburský s poľským kráľom Vladislavom II. Jagelonským mier. Po podpise mierovej zmluvy, ktorá uznala zvrchovanosť poľského kráľa v Haliči, Podolí a Moldavsku, zotrval Vladislav II. niekoľko mesiacov na priateľskej návšteve v Uhorsku. Pri tejto príležitosti si kráľ Žigmund od poľského panovníka vypožičal 37 000 kôp pražských grošov (spolu 2 240 000 pražských grošov, teda 88 000 dukátov) a do zálohy mu dal 16 spišských miest: S. Ľubovňu, Podolinec, Matejovce, Poprad, Ľubicu, Hniezdne, Ruskinovce, Spišskú Belú, Spišskú Novú Ves, Spišskú Sobotu, Spišské Podhradie, Tvarožnú, Vrbov, Veľkú, Stráže pod Tatrami. Mestá zostali súčasťou Poľska až do roku 1770.

1731 uhorský kráľ Karol III. vydal rezolúciu pre evanjelikov v Uhorsku. 

Karolínska rezolúcia

Ešte viac obmedzovala verejné pôsobenie evanjelickej cirkvi a. v. a helvétskeho vyznania v Uhorsku i na Slovensku. Evanjelickí biskupi boli podriadení katolíckej cirkevnej hierarchii. Verejné bohoslužby sa povolili len v artikulárnych kostoloch, ktoré sa nachádzali v niektorých kráľovských mestách a po dva na území každej stolice. Ostatné kostoly a modlitebne boli evanjelikom odobraté. Domáce pobožnosti mohli evanjelici odbavovať len v úzkom rodinnom kruhu. Okrem toho museli svätiť katolícke sviatky a ak boli členmi cechových korporácií, museli sa zúčastňovať na katolíckych procesiách. V južných častiach Uhorska, kde sa organizovalo osídľovanie pustých území sa jednotlivé nariadenia rezolúcie v praxi neuplatnili, oveľa prísnejšie sa však postupovalo na Slovensku. V dejinách evanjelickej cirkvi sa tento dátum považuje za začiatok 50-ročného útlaku, ktorý trval až do vydania Tolerančného patentu. (20. 10. 1781)

1808 uhorský kráľ František I. vyzval všetkých majetnejších obyvateľov Uhorska, aby si kúpili účastiny spoločnosti, ktorá hodlá splavniť rieku Moravu.

1848 v Pešti prebehla pokojná revolúcia. Tlačou vyšiel 12-bodový program Žiadostí uhorského národa, ktorý sa v nasledujúcich týždňoch stal hlavnou osnovou žiadostí formulovaných v mnohých slovenských mestách a regiónoch.

Čo si praje uhorský národ

  • Nech je mier, sloboda a jednota.
  • Slobodu tlače a zrušenie cenzúry.
  • Zodpovedné ministerstvo v Budín–Pešti.
  • Každoročný snem v Pešti.
  • Rovnosť pred zákonom bez ohľadu na občianske postavenie alebo náboženstvo.
  • Národnú gardu.
  • Spoločné znášanie tiarch.
  • Zrušenie  urbáru.
  • Porotné súdy na základe rovnosti.
  • Národnú banku.
  • Prísahu vojska na ústavu, uhorské vojsko nech ostane doma a cudzie nech odíde.
  • Oslobodenie politických väzňov.
  • Úniu (so Sedmohradskom).
  • Bratstvo, rovnosť, slobodu.

1856 na radnici v Bratislave sa konalo prvé valné zasadanie Bratislavského prírodovedného spolku. (Verein für Naturkunde zu Pressburg)

1882 slovenskí študenti v Prahe založili spolok slovenských akademikov Detvan. Jeho prvým predsedom sa stal Jaroslav Vlček.

1890 uhorský kráľ František Jozef vymenoval novú uhorskú vládu na čele s Gyulom Szapárym. Vláda pôsobila do novembra 1892.

1939 Národná rada moravských Slovákov uverejnila vyhlásenie, v ktorom uvítala vznik Slovenského štátu a žiadala rozšírenie jeho suverenity aj nad krajmi obývanými moravskými Slovákmi. Ďalej nariadila, aby sa vo všetkých obciach moravského Slovácka utvorili národné výbory, ktoré by prevzali výkonnú moc.

Narodili sa a zomreli

1817 v Hornej Lehote na Orave zomrel František Abafi, zeman, publicista a uhorský jakobín. Bol podžupanom Oravskej stolice, ale ovplyvnený myšlienkami osvietenstva sa začal vzdelávať a cestovať po Európe. Stal sa členom slobodomurárskej lóže v Pešti a začiatkom 90. rokov 18. storočia sa zapojil do jakobínskeho hnutia. Bol autorom prekladu Marseillesy do slovenčiny a maďarčiny. Po odhalení sprisahania krátko väznený, utiahol sa na svoje oravské majetky. (* 1732)

1844 v Liptovskom Hrádku sa narodil podnikateľ a organizátor slovenského politického hnutia Ján Nepomuk Bobula. (+ 15. 11. 1903)

Ján Nepomuk Bobula

Z finančných dôvodov nemohol pokračovať v gymnaziálnych štúdiách a zamestnal sa ako murár v Pešti. Vypracoval sa na paliera a podarilo sa mu aj dokončiť štúdiá. Manželský zväzok s dcérou slovenského podnikateľa Jozefa Pozdecha mu otvoril cestu do vyššej spoločnosti a pomohol pri začiatkoch politickej kariéry. Na sklonku 60. rokov 19. storočia sa stal vedúcou osobnosťou politického hnutia Nová škola slovenská, ktoré sa s cieľom zaistiť jazykové a školské práva Slovákom usilovalo o zblíženie s Maďarmi Opieral sa aj o podporu Ľudovíta Košuta a jeho odporúčací list poslaný Bobulovi z emigrácie. Po rozpade Novej školy roku 1875 sa venoval podnikaniu a zaradil sa medzi popredných staviteľov. Roku 1885 ho František Jozef vyznamenal rytierskym krížom. Roku 1892 sa stal snemovým poslancom volebného okresu Stará Ľubovňa a pripojil sa k vládnucej liberálnej strane. 

1849 vo Svederníku zomrel roľník, latinský básnik, obecný notár a hrobár a  propagátor abstinentského hnutia Adam Vanoch. Roku 1850 na miestnom cintoríne postavili pomník s týmto nápisom: Adam Vanoch zo Svederníka známi jak latinskí básnik a pravotár, chírni Slovan, sedlák, hrobár, obci notár, narodení 17ho Novembra R.P. 1776. Zemrel v Pánu 15.ho Marca 1849 v roku žovota svojho 73om. Pokoj prchu jeho. Tento pomník svojmu Národovci dali vistaviť verní Slováci v R.P. 1850. (* 17. 11. 1776)

1871 v Békešskej Čabe (Békescsaba, Maďarsko) sa narodil Ondrej Achim, dolnozemský Slovák, politik, predstaviteľ agrárno-socialistického hnutia v Uhorsku začiatkom 20. storočia. (+ 15. 5. 1911)

1893 v Bratislave zomrel sochár a reštaurátor Anton Brandl. (* 1. 3. 1817)

1966 v Londýne zomrel politik a diplomat Ján Paulíny – Tóth (* 29. 9. 1903)

1974 v Mníchove (Nemecko) zomrel právnik, publicista a politik, Ferdinand Ďurčanský. (* 18. 12. 1906)

2004 v Bratislave zomrela spisovateľka Mária Ďuríčková. (* 29. 9. 1919)

16. Marec

1428 Barbora, manželka uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, nariadila mešťanom Kremnice, aby sa vyzbrojili zbraňami na útok i obranu a boli pripravení na boj s husitmi.

1456 bol v Budíne sťatý Ladislav Huňady (Hunyady), syn iba nedávno zomrelého vojvodcu a uhorského gubernátora Jána Huňadyho a brat budúceho uhorského panovníka Mateja Huňadyho Korvína. Jeho násilná smrť vyvolala sériu nepokojov v celom Uhorsku.

1495 banskí podnikatelia pôvodom zo Spiša Ján Turzo a jeho syn Juraj založili s augsburskou bankársko-finančníckou rodinou Fuggerovcov spoločnosť Ungarisches Handel (Uhorský podnik), ktorá pôsobila v stredoslovenskej banskej oblasti.

1745 uhorská kráľovná Mária Terézia povýšila Komárno na slobodné kráľovské mesto.

1843 Augustín Horislav Krčméry notovo zachytil pieseň Kopala studienku, ktorej melódia sa stala podkladom slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska, zloženej o rok neskôr Jankom Matúškom.

1890 v Hnúšti došlo k náboženským nepokojom, keď miestni evanjelici nechceli prijať kňaza neslovenského presvedčenia. Predstavení dištriktuálnej cirkevnej deputácie, ktorá mala obyvateľom nanútiť neželaného kňaza na čele s Arpádom Sentivánim, privolali do kostola žandárov a kázali strieľať do zhromaždeného ľudu. Pri vyháňaní ľudí z kostola niekoľkých veriacich žandári bodákmi ťažko zranili.

1931 sa v Prahe sa skončil zjazd nezamestnaných. Jeho účastníci žiadali zaviesť plnú štátnu podporu v nezamestnanosti.

1939 nemecké vojská dokončili obsadzovanie Čiech a Moravy, pričom prenikli aj na západné Slovensko, kde zotrvali niekoľko nasledujúcich dní. Ešte predtým (14. 3.) prezident Č-SR Emil Hácha z Berlína oznámil vytvorenie Protektorátu Čechy a Morava.

1939 poľský vyslanec v Bratislave Chalupczynski vyhlásil, že poľská vláda prijala s uspokojením proklamovanie slovenskej samostatnosti a uznáva Slovenský štát a rešpektuje jeho hranice. 

1963 v Bratislave mal premiéru dvojdielny farebný film režiséra Paľa Bielika Jánošík.

1994 prezident SR Michal Kováč vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom.

Narodili sa a zomreli

1823 v Nižnom Skálniku zomrel filozof  Ján Feješ, spoluzakladateľ Učenej malohontskej spoločnosti. (* 2. 7. 1764)

1828 v Slavošovciach sa narodil Pavol Dobšinský, evanjelický kňaz, folklorista a básnik. (+ 22. 10. 1885)

Pavol Dobšinský

Po skončení teologických štúdií pôsobil ako evanjelický kaplán u Jána Chalupku v Brezne, od roku 1855 bol kňazom v Rožňavskom Bystrom a profesorom na štiavnickom lýceu. Od roku 1861 až do smrti pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spočiatku písal a uverejňoval básne, ale neskôr sústredil svoju pozornosť na slovenské ľudové piesne, rozprávky a povesti. Už v roku 1861 v Banskej Štiavnici vydal Slovenské povesti a roku 1880 v Martine Prostonárodné obyčaje, povesti a hry slovenské. Filozoficky rozoberal povesti a báje a písal úvahy o pôvode slovenského bájoslovia (Úvahy o slovenských povestiach, 1871). Zbrateľskej činnosti Pavla Dobšinského vďačíme za zachovanie zlatého fondu slovenskej ľudovej slovesnosti.

1921 v Hontianskych Nemcoch sa narodil Gustáv Valach, herec. Od roku 1946 bol členom Činohry SND v Bratislave. Svoj veľký herecký talent uplatnil v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách. (+ 27. 4. 2002)

1961 v Prahe zomrel dirigent Václav Talich, ktorý stál pri zrode Slovenskej filharmónie. (* 28. 5. 1883)

 2004 v Bratislave zomrela spisovateľka Hana Zelinová. (* 20. 7. 1919)

17. Marec

1713 v Liptovskom Mikuláši sa vynesením rozsudku skončil súdny proces s najslávnejším slovenským zbojníkom Jurajom Jánošíkom.

Súd s Jurajom Jánošíkom

Potom, čo Jánošík neďaleko Štrby ozbíjal vdovu po plukovníkovi Schardonovi, začali orgány Liptovskej stolice po zbojníkovi intenzívne pátrať. Dôvodom bola aj skutočnosť, že stolica jej musela nahradiť škodu. O jeho zatknutí nevieme nič určitého, ale podľa jednej z verzií, liptovský zeman Lehocký, ktorý vynikal vzrastom a silou, chytil Jánošíka v Mýte pod Ďumbierom u milenky. Aby nemusel požiadať skorumpované orgány Zvolenskej stolice o súčinnosť, sám ho vraj previedol cez Čertovicu do Liptovského Mikuláša. Súd s Jánošíkom prebiehal od 14. marca 1713. Predsedom bol liptovský podžupan Václav Okoličáni, žalobcom (fiškusom) Alexander Čemický a Jánošíkovým obhajcom bol Baltazár Paluďaj. Po vypočutí obžalovaného, žalobcu a obhajcu, ktorý navrhoval Jánošíka okamžite prepustiť na slobodu,  bol podrobený ľahšiemu a potom i ťažšiemu mučeniu. Priznal účasť na niektorých lúpežiach, ale odmietol obvinenie zo zabitia domanižského farára Vrteka.

17. marca 1713 nakoniec sudca Václav Okoličáni vyriekol ortieľ: “Pretože spomenutý obžalovaný Juro Janošak, zavrhnúc prikázania božské aj krajinský zákon, pred dvoma rokmi dal sa na zbojstvo a vodcom alebo hajtmanom takým sa učinil, ktorý so svojimi tovarišmi na cestách mnohých ľudí o majetok pripravil… pána pátera z Domaniže postrelili a bezbožne zamordovali, taktiež iných ako je vymenované, zlých skutkov sa dopustil. Potom pre také veľké zlé činy a prestúpenia prikázaní má byť na hák na ľavom boku prehnutý a tak na príklad iných takých zločincov má byť zavesený”.

1848 uhorský snem vymenoval prvú uhorskú vládu. Jej premiérom sa stal Ľudovít Baťáň (Batthány). Úvodné zasadanie vlády, v ktorej Ľudovít Košut získal kreslo ministra financií, sa konalo v Bratislave.

1939 na celom území Slovenska sa začalo jazdiť po pravej strane.

1994 Národná rada SR jednohlasne určila termín predčasných parlamentných volieb na dni 30. septembra až 1. októbra.

Narodili sa a zomreli

180 v Sirmiu (Sriemska Mitrovica, Srbsko) zomrel rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý sa osobne zúčastnil niekoľkých vojenských výprav proti Kvádom a Markománom na územi dnešného Slovenska. Na brehoch Hrona dokončil svoje filozofické dielo Myšlienky. (* 26. 4. 121)

1729 v Olomouci sa narodil Josef Antonín Škarnicel, zakladateľ a majiteľ tlačiarne v Skalici. (+ 27. 7. 1813)

1815 vo Veličnej sa narodil Ctiboh Zoch (pôv. Timotheus Cochius), evanjelický kňaz, básnik, publicista a národovec. Do národného hnutia sa zapojil už ako študent bratislavského evanjelického lýcea. Od roku 1837 až do smrti bol evanjelickým farárom v Jasenovej na Orave. Podporovateľ štúrovej slovenčiny, člen Tatrína, zakladateľ spolku triezvosti. Za revolúcie 1848 spoluorganizátor petície oravských Slovákov a podporovateľ slovenských snažení za čo bol košutistami uväznený. Bol autorom viacerých prác z filológie, histórie, etnografie, pedagogiky a ďalších vedných odborov. Otec štyroch synov, ktorí patrili tiež medzi významných národných dejateľov. (+ 15. 12. 1865)

1853 v Hybiach sa narodil Belo Klein-Tesnoskalský, básnik, spisovateľ a literárny kritik. Po sľubných literárnych začiatkoch sa v polovici 70. rokov 19. storočia odmlčal. Jeho mlčanie trvalo vyše 40 rokov až do roku 1918. Patril ku “generácii rozviazaných jazykov“. (+ 23. 12. 1941)

1873 vo Veľkom Slavkove sa narodil Michal Guhr, lekár-ftizeológ. Bol šéflekárom sanatória v Tatranskej Polianke, špecializoval sa na pľúcnu tuberkulózu a Basedowovu chorobu. Zaslúžil sa nielen o vybudovanie tatranských liečební, ale bol aj priekopníkom a propagátorom lyžovania. Roku 1911 zorganizoval v Tatranskej Polianke prvé medzinárodné preteky v lyžovaní, o rok neskôr postavil lyžiarsky mostík, zakladal športové a turistické spolky. (+ 23. 8. 1933)

1901 v Ružomberku sa narodila Frída Bachletová (rod. Hluchá), pôvodne robotníčka v ružomberskej celulózke, neskôr herečka. Pôsobila vo viacerých slovenských divadlách a roku 1951 sa stala členkou činohry SND v Bratislave. (+ 28. 12. 1969)

1989 v Bratislave zomrel architekt Ján Štefanec. (* 16. 6. 1903)

18. Marec

1785 uhorský panovník Jozef II. zmenil územno – správne členenie krajiny. Uhorsko  rozdelil do desiatich dištriktov a do ich čela vymenoval osobitných splnomocnencov. Týmto panovníkovým opatrením bola zároveň  zrušená aj stoličná samospráva. Na Slovensku vznikli tri dištrikty so sídlom v Nitre, Banskej Bystrici a v Košiciach.

1838 v Bratislave sa vyzbieralo na pomoc povodňou postihnutej Pešti 14 000 zlatých. Slovenskí študenti bratislavského evanjelického lýcea poslali do Pešti dvoch poslov so  100 chlebmi a 60 funtami (30 kg) bryndze. Tieto potraviny nakúpili z vlastných prostriedkov.

1848 uhorský snem prijal zákon o zrušení poddanstva. Boli zrušené všetky urbárske povinnosti roľníkov vrátane naturálnych a finančných dávok i roboty. Zrušením panskej súdnej stolice zanikla súdna právomoc zemepána a bol zrušený i cirkevný desiatok. Zrušenie poddanstva sa udialo v čase neodkladných jarných prác, a preto sa zemepáni usilovali jeho proklamovanie oddialiť. Z toho dôvodu vzniklo v nasledujúcom období na Slovensku mnoho vzbúr a nepokojov.

1848 Ľudovít Košut prehovoril k masám z balkóna bratislavského hostinca U zeleného stromu (dnešný hotel Carlton), kde oznámil prijatie zákona o zrušení poddanstva, zvestoval pád absolutizmu, vznik ústavného systému a súhlas Viedne s vytvorením uhorskej vlády pod predsedníctvom Ľudovíta Baťáňa (Batthány).

1872 do prevádzky bola odovzdaná košicko-bohumínska železnica. Keďže viedla v zložitom horskom teréne, jej vybudovanie bez použitia techniky bolo mimoriadnym výkonom.

1926 prezident ČSR Tomáš G. Masaryk vymenoval novú vládu zloženú z nepolitických odborníkov pod vedením úradníka rakúskej školy Jana Černého. Bola to v poradí už 8. v priebehu necelých ôsmich rokov existencie nového štátu. Vo vláde účinkovali aj dvaja Slováci – Juraj Slávik bol ministrom poľnohospodárstva aj ministrom unifikácie. Jozef Kállay viedol ministerstvo pre správu Slovenska. Černého vláda úradovala do 12. októbra.      

Narodili sa a zomreli

1321 na Trenčianskom hrade zomrel najvýznamnejší oligarcha na Slovensku Matúš Čák. (* okolo 1260)

Matúš Čák

Po otcovi Petrovi a strýkovi Matúšovi zdedil rozsiahle majetky. Za vlády Ondreja III. (1290 – 1301) bol palatínom a favoritom kráľa. Po kráľovej smrti nastali dynastické zmätky a počas týchto nepokojných čias podstatne rozšíril svoje majetkové vlastníctvo. Vďaka podpore kandidatúry českého kráľoviča Václava III. na uhorský trón získal všetky kráľovské majetky v Bratislavskej a Nitrianskej stolici. Na vrchole moci bol  roku 1311, keď ovládal 14 stolíc a 50 hradov a panstiev. Jeho moc sa koncentrovala na západnom a strednom Slovensku, a preto neskôr dostal prívlastok pán Váhu a Tatier. Na svojom teritóriu vládol ako nezávislý panovník. Na Trenčianskom hrade mal vlastný dvor i palatína a ďalších hodnostárov. Opieral sa o dobre organizované vojenské oddiely, ktoré boli zložené zo Slovákov, a o drobnú šľachtu. Po víťazstve vojsk kráľa Karola Róberta v bitke pri Rozhanovciach roku 1312 nebolo zostalo Matúšovo teritórium  prakticky nedotknuté. Kráľ mohol nad ním obnoviť svoju zvrchovanosť až tri roky po Čákovej smrti.

1707 v Sibiu (Rumunsko) zomrel pedagóg a filozof Izák Caban. (* 5. 7. 1632)

1713 v Liptovskom Mikuláši popravili legendárneho slovenského zbojníka Juraja  Jánošíka, odsúdeného liptovským stoličným súdom v predchádzajúci deň. (* 25. 1. 1688)

1743 v Banskej Štiavnici zomrel bibliograf a literárny historik Dávid Cvitinger. (* okolo 1673)

1803 vo Vrbovom sa narodil Jozef Emmanuel, katolícky kňaz, básnik národovec. Jeho preklad rakúskej štátnej hymny do slovenčiny, ktorá bol v rokoch 1854-1867 oficiálnou slovenskou hymnou. (+ 8. 5. 1890)

1837 v Záhrebe (Chorvátsko) zomrel biskup Alexander Alagovič, významný kultúrno-politický dejateľ Chorvátov, rodák z Manigy. (* 30. 12. 1760)

1853 vo Viedni zomrela Adela Ostrolúcka, životná láska Ľudovíta Štúra. (* 30. 3. 1824)

1901 v Letohrade (Česko) sa narodil Petr Jilemnický, učiteľ, redaktor a spisovateľ. Po skončení prvej svetovej vojny pôsobil na Kysuciach. Ťažké sociálne problémy tunajšieho obyvateľstva opísal v románe Pole neorané (1932). Absolvoval žurnalistickú školu v Sovietskom zväze a stal sa redaktorom Pravdy. Roku 1939 sa vrátil do Česka a posledné dva roky vojny strávil v koncentračnom tábore. Po roku 1945 pôsobil v štátnych a diplomatických funkciách. (+ 19. 5. 1949)

1906 v Trenčíne sa narodil Ján Hajduch, umelecký fotograf. Venoval sa portrétnej, krajinárskej i národopisnej fotografii, bol organizátorom výstav amatérskych fotografov. (+ 4. 8. 1972)

1955 v Bratislave zomrel historik umenia Vladimír Wagner. (* 27. 1. 1900)

1956 v Muriaé (Brazília) zomrel spisovateľ a lekár Gejza Vámoš. (* 22. 12. 1901)

1962 v Bratislave zomrel spisovateľ Ľudo Ondrejov. (+ 19. 10. 1901)

1991 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ a pedagóg Dezider Kardoš. (* 23. 12. 1914)

2004 v Bratislave zomrel filmový režisér a scenárista Martin Hollý ml. (* 11. 8. 1931)

19. Marec

1604 katastrofálny požiar spustošil veľkú časť Bratislavy.

1782 v Banskej Štiavnici začali raziť dedičnú štôlňu, ktorú nazvali Jozef. Bola dokončená v septembri roku 1878. Na vtedajšie časy to bolo jedinečné banské dielo, ktoré z banskoštiavnického revíru odvádzalo podzemné vody až do Hrona a malo dĺžku 40 km.

1856 bolo uvedené do prevádzky osvetlenie bratislavských ulíc plynovými lampami. Svietilo sa svietiplynom, ktorý sa vyrábal v plynárni z čierneho uhlia dovážaného z uhoľných baní v Karvinej v Sliezsku.

1861 v Pešti začali vychádzať slovenské politické noviny Pešťbudínske vedomosti.

Pešťbudínske vedomosti

Boli to najdôležitejšie politické noviny Slovákov v 60. rokoch 19. storočia. Pri organizovaní nášho národného, politického a kultúrneho života zohrali nezastupiteľnú úlohu. Pritom ich náklad neprevyšoval 600 kusov, pričom vychádzali len dva razy do týždňa v celkovom rozsahu štyroch tlačených strán. Ich vydavateľom a zodpovedným redaktorom bol Janko Francisci. Už v prvých číslach na ich stránkach publikoval Štefan Marko Daxner sériu článkov, v ktorých načrtol slovenský politický program. Ten sa stal základom pre Memorandum slovenského národa. V ďalšom období sa v nich zrkadlil zápas o naplnenie národných práv Slovákov. Prispievali do nich najznámejšie slovenské osobnosti memorandového a matičného obdobia ako Jozef Miloslav Hurban, Ján Mallý Dusarov, Andrej Radlinský či Viliam Pauliny-Tóth. Zanikli v marci 1870. Redakcia sa presťahovala do Martina, kde začala vydávať Národné noviny.

1964 vo Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave bol uvedený do prevádzky prvý generátor neutrónov na území Československa.

1990 bol za banskobystrického biskupa vysvätený Rudolf Baláž, správca farnosti v Turčianskom Petre, ktorý po odňatí štátneho súhlasu na vykonávanie pastoračnej  činnosti v rokoch 1971 – 1982 pracoval ako traktorista na JRD a šofér nákladného auta.

1995 v sídle francúzskeho premiéra v Paríži podpísal predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar spolu so svojím maďarským partnerom Gyulom Hornom základnú zmluvu o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi oboma krajinami. Zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom sa však od svojho podpisu stala predmetom rozdielnych interpretácií.

Narodili sa a zomreli

1521 v Augsburgu (Nemecko) zomrel komorský gróf a banský podnikateľ Juraj Turzo. (* 26. 3. 1467)

1589 v Uherskom Brode (Česko) zomrel Pavel Kyrmezer, evanjelický kňaz renesančný dramatik. Jeho Komedie česká o bohatci a Lazarovi z roku 1566 patrí medzi naše prvé dramatické diela. (* Banská Štiavnica okolo 1530)

1637 v Bratislave zomrel ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Peter Pázmaň (Pázmány). Bol najvýznamnejším predstaviteľom katolíckej reformy a mal veľký podiel na rozvoji školstva a duchovnej kultúry najmä v západoslovenskej oblasti.  Pochovali ho vo farskom kostole v Trnave. (+ 4. 10. 1570)

1793 v Trstenej sa narodil Ján Koiš, úradník Miestodržiteľskej rady v Budíne, aktivista národného hnutia. Bol spoluzakladateľom Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej a tiež autorom všeslovanských slovníkov. (+ 11. 5. 1839)

1817 v Beckove sa narodil Jozef Miloslav Hurban, evanjelický kňaz, popredný organizátor slovenského národného hnutia, publicista a spisovateľ. (+ 21. 2. 1888)

Jozef Miloslav Hurban

Pochádzal z kňazskej rodiny. Počas štúdií na evanjelickom lýceu v Bratislave sa pod vplyvom Ľudovíta Štúra stal z národne ľahostajného mladíka uvedomelý a zapálený Slovák a Slovan. Zaradil sa medzi najvýznamnejšie osobnosti štúrovského hnutia. Mal veľký podiel na uzákonení spisovnej slovenčiny roku 1843. Hoci v ňom driemalo literárne nadanie, Hurban bol predovšetkým mužom činu. “Ak neukážeme teraz niečo veľkého, kliatba padne na hroby naše” – vyzval svojich druhov na prahu revolúcie roku 1848, keď sa národy habsburskej monarchie hlásili o svoje práva.

V revolučnom období preukázal veľké organizačné aj vojenské schopnosti. Bol iniciátorom  Žiadostí Slovákov Nitrianskej stolice a stál pri formulovaní prvého slovenského politického programu – Žiadostí  slovenského národa, za čo na neho i jeho druhov vládny komisár Ľudovít Benický vydal zatykač. Bol zakladateľom aj  predsedom prvej SNR. Počas  dobrovoľníckej výpravy a podjavorinského povstania v septembri 1848 sa vyznamenal ako agitátor i bojovník. Rovnako si počínal cez zimnú a letnú výpravu slovenských dobrovoľníkov v rokoch 1848 – 1849. Po revolúcii sa vrátil na evanjelickú faru do Hlbokého. Nasledujúce roky zasvätil kňazskej činnosti a službe národu. Aktívne podporoval všetky významné politické a kultúrne snahy Slovákov, akým bolo Memorandum slovenského národa roku 1861 alebo založenie Matice slovenskej roku 1863. Ctený uvedomelými Slovákmi,  nenávidený maďarónmi, šikanovaný úradmi a viackrát väznený, dožil jeseň svojho života v kruhu svojich blízkych na fare v Hlbokom. V časoch, keď bezohľadná maďarizácia dosahovala vrchol, Hurbanova predčasná smrť, spôsobená ďalším útokom úradov voči jeho  osobe, znamenala koniec účinkovania veľkého bojovníka za práva a slobodu svojho národa.

1832 v Dunajskej Strede sa narodil Armin Vámbery (pôvodne Vamberger), orientalista, cestovateľ, profesor peštianskej univerzity a člen akadémie vied. (+ 15. 9. 1913)

1913 v Rajci sa narodil Rudolf Pribiš, sochár, jeden z najmladších príslušníkov umeleckej skupiny Generácia 1909. Vďaka politicky angažovanej tvorbe a postojom dvakrát dosiahol hodnosť rektora VŠVU. (+ 3. 7. 1984)

1946 sa v dnes už neexistujúcej obci Slanica narodil populárny slovenský herec, moderátor a detský zabávač Jozef Nodžák, známy pod pseudonymom Majster N. (+ 28. 8. 2017)

1955 v Melide (Švajčiarsko) zomrel spisovateľ, publicista a  umelecký kritik William Ritter, ktorý veľkú časť svojho literárno-publicistického a umelecko-kritického diela venoval Slovensku. (* 31. 5. 1867)

1974 v Bratislave zomrel funkcionár KSČ a politik zodpovedný za zločiny režimu v päťdesiatych rokoch Karel Bacílek. (* 12. 10. 1896)

1988 v Toronte (Kanada) zomrel politik DS a aktivista pofebruárového exilu Rudolf Franštacký. (* 11. 2. 1912)

20. Marec

1488 v Brne vyšlo prvé tlačené vydanie kroniky Jána z Turca, ktorá je jedným z najvýznamnejších prameňov pre dejiny Slovenska a Uhorska v 15. storočí.

1528 uhorský kráľ Ján Zápoľský utrpel ťažkú porážku v bitke pri Seni neďaleko Košíc od Jána Kociana, vojvodcu Ferdinanda Habsburského. Po boji ušiel do exilu v Poľsku.

1849 slovenská deputácia vedená katolíckym kňazom Jozefom Kozáčkom odovzdala v Olomouci cisárovi Františkovi Jozefovi prosbopis.

Slovenský prosbopis

Do Olomouca, kam po vypuknutí revolúcie vo Viedni na začiatku októbra 1848 odišiel panovnícky dvor, zavítala 28 členná slovenská deputácia s prosbopisom, ktorého text bol schválený členmi SNR a národnými aktivistami v Martine 10. marca 1849, ale vzhľadom na vydanie oktrojovanej ústavy po ceste do Olomouca čiastočne pozmenený. Dokument vo svojej preambule vyjadril nádej, že národná rovnoprávnosť sa stane základom obnovenej Rakúskej monarchie a bude hlavným zdrojom jej konsolidácie. Ďalšie požiadavky boli zhrnuté do piatich bodov:

1) Uznať slovenský národ, počtom asi 3-miliónový v určitých hraniciach. Toto územie, ktoré obývajú Slováci od nepamäti bolo síce spojené s inými krajinami, ale nikdy sa neprestalo nazývať slovenskou krajinou, Slovenskom.

2) Priznať Slovákom rovnoprávnosť so všetkými národmi rakúskeho mocnárstva a zaistiť ju proti maďarskej nadvláde.

3) Udeliť slovenskému národu podľa par. 71 ústavy také ustanovizne, ktoré by Slovensko bezprostredne spojili s ostatnými krajinami Rakúskej monarchie a vyhovovali jeho národným zvláštnostiam. Umožniť konať Slovákom každoročné snemy a vytvoriť vlastnú krajinskú vládu.

4) Zabezpečiť používanie slovenčiny v úradoch slovenských stolíc, miest a obcí  a odstránenie maďarčiny, ktorá bola do nich opäť uvedená. Rovanko odstrániť aj Slovákom i panovníkovi nepriateľských úradníkov.

5) Zriadiť najvyšší krajinský úrad podriadený ústrednej vláde vo Viedni, ktorý by presadil ústavné a národné zriadenie Slovenska.

Prosbopis odovzdala deputácia panovníkovi na osobitnej audiencii. Cisár v odpovedi zdôraznil, že si hlboko váži lojálny slovenský národ a ubezpečil, že ústava zaručuje rovnoprávnosť všetkých národov v ríši. Troch členov posolstva pozval potom na slávnostnú hostinu. Napriek priaznivému postoju niektorých členov ríšskej vlády k jednotlivým bodom prosbopisu sa proti vyčleneniu Slovenska ostro postavili rakúski konzervatívci na čele s Alfredom Windischgrätzom a tak sa ani tento štátoprávny program nepodarilo presadiť.  

1947 v Novom Meste nad Váhom a Chynoranoch sa uskutočnili spontánne ľudové zhromaždenia, na ktorých bola vyjadrená podpora bývalému prezidentovi SR Jozefovi Tisovi spolu s požiadavkou na jeho prepustenie. Viacerých účastníkov zaistila bezpečnosť a po obvinení z poburovania boli odsúdení na niekoľkomesačné tresty.

Narodili sa a zomreli

1619 vo Viedni zomrel rímsko-nemecký cisár a uhorský kráľ Matej II. Panoval od roku 1608. Jeho vládu poznačilo vzrastajúce napätie medzi katolíkmi a protestantmi. (* 24. 2. 1557)

1814 vo Viedni zomrel historik, autor historických prác o Uhorsku Ján Kristián Engel, rodák z Levoče. (* 17. 10. 1777)

1924 v Staškove sa narodil herec Jozef Kroner (+ 12. 3. 1998)

Jozef Króner 

Už v rodnej obci na Kysuciach sa pod režijným vedením svojho otca sa začal venovať divadlu. Angažmán v profesionálnom divadle získal vďaka vynikajúcim kreáciám, ktoré vytvoril v ochotníckom divadle pri Považských strojárňach v Martine, kde pracoval ako robotník. Počas rokov strávených v martinskom divadle SNP dostal ďalšie príležitosti preukázať svoj talent. Bol rovnako vynikajúci v úlohe prostoduchého Kuba ako aj v role Profesora Poležajeva. Roku 1956 prestúpil do SND. Presvedčivosť a humanizujúca sila jeho hereckého majstrovstva mu dali príležitosť zahrať najmä postavy kladné, bezbranné voči svetu. Postavou Tóna Brtkav vo filme ocenenom Oscarom Obchod na korze vytvoril neprekonateľnú hodnotu slovenského herectva. Srdcia divákov si získal celou galériou filmových postáv – rozšafným hybským zbojníkom Pachom, Adamom Krtom v Rysavej jalovici či múdrym Pichandomv Tisícročnej včele. Mnohostrannosť jeho talentu dokazujú aj knižky, v ktorých opísal a ilustroval zážitky z obľúbeného rybárčenia. Kronerovo herecké umenie pramenilo nielen z mimoriadneho nadania, ale aj z vrúcneho vzťahu k ľuďom. Právom mu patrí čestné miesto v galérii velikánov slovenského umenia.

1938 v Sliači zomrel katolícky kňaz a národovec Jozef Kačka. (* 3. 3. 1865)

1968 v Bratislave zomrel historik a publicista František Bokes. (* 24. 3. 1906)

1989 v Bratislave zomrel jazykovedec a slovakista Jozef Ružička. (* 12. 1. 1916)

21. Marec

1606 na porade príslušníkov habsburskej rodiny vo Viedni namiesto chorého Rudolfa II. za hlavu habsburského rodu zvolili arcivojvodu Mateja.

1724 v Bratislave začala pôsobiť Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada, najvyšší vnútorný orgán Uhorska zastupujúci panovníka. Bola akýmsi medzičlánkom medzi panovníkom a stolicami. Predsedal jej palatín, ale jej 22 členov vymenovával a platil panovník. V jej agende bolo spočiatku vojenstvo a záležitosti slobodných kráľovských miest, neskôr sa jej pôsobnosť rozšírila na všetky oblasti vnútorného života krajiny.

1874 kráľ František Jozef vymenoval novú uhorskú vládu na čele so Štefanom Bittóm, rodákom z Bratislavskej župy. Úradovala do 2. 3. 1875.

1881 spojením Rimavsko-muránskej a Šalgotarjánskej spoločnosti vznikla Rimamuránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť, najväčší bansko-hutnícky koncern v Uhorsku. Ťažiskom jeho priemyselnej základne bola železiarska oblasť stredného Slovenska. 

1910 v súvislosti s rozpustením uhorského snemu poslanci opozície fyzicky napadli členov vlády. Ministerského predsedu Karola Khuen Hederváryho zranilo niekoľko kalamárov, ktoré do neho hodili a ľahšie poranenia utrpeli aj jeho ministri.

1919 v Budapešti sa maďarskí boľševici pod vedením Bélu Kúna zmocnili vlády a vyhlásili Maďarskú republiku rád. Zaviedli diktatúru proletariátu a masový teror proti všetkým opozičným živlom. Ich úsilie o rozšírenie boľševickej revolúcie do okolitých krajín však skrývalo aj zámer obnovenia Uhorska. Ako reakciu na udalosti v Maďarsku čs. vláda vyhlásila mobilizáciu šiestich ročníkov a prostredníctvom ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára zaviedla na celom území výnimočný stav.

1935 v bratislavskom rozhlase sa konala premiéra rozhlasovej opery Alexandra Moyzesa Svätopluk.

1953 čs. parlament zvolil Antonína Zápotockého za prezidenta ČSR a zároveň bol Viliam Široký vymenovaný za predsedu vlády.

1969 v prvom zápase na majstrovstvách sveta v hokeji v Štokholme čs. mužstvo triumfovalo nad Sovietskym zväzom v pomere 2:0.

Víťazstvá s príchuťou porážky

Zápas čs. hokejistov na majstrovstvách sveta v hokeji v Štokholme s mužstvom Sovietskeho zväzu bol sledovaný s veľkými emóciami. Víťazstvo v pomere 2:0 obyvatelia len pred polrokom Sovietmi brutálne okupovanej krajiny pociťovali ako malé zadosťučinenie. Rozradostení ľudia zaplavili ulice v mnohých mestách a hlučne oslavovali športový úspech. Masové prejavy radosti v Bratislave i Prahe však využili provokatéri sovietskych i československých tajných služieb. Došlo k útokom na sovietske vojenské veliteľstvá a kancelárie Aeroflotu. V Bratislave proti zhromaždeným davom brutálne zasiahli bezpečnostné jednotky a viacero ľudí bolo zranených. Situácia sa zopakovala o týždeň neskôr po opätovnom čs. víťazstve nad Sovietskym zväzom v pomere 4:3. Vyprovokované nepokoje využili konzervatívne sily v KSČ, aby sa napokon za pomoci okupantov presadili do čelných pozícií v štáte. Oslava hokejového víťazstva tak napokon prispela k nástupu normalizácie a neostalinizmu v Československu. Smutné bolo aj to, že aj  hokejový titul majstrov sveta nám napokon unikol. 

Narodili sa a zomreli

1801 v Trnave zomrel kanonik a prepošt Šimon Fába, podporovateľ a člen Slovenského učeného tovarišstva. (* 18. 8. 1731)

1817 v Hlbokom sa narodil Karol Ľudovít Semian, evanjelický kňaz, národovec, básnik. Za revolúcie v rokoch 1848 – 1849 sa zúčastnil slovenských dobrovoľníckych výprav. (+ 13. 8. 1891) 

1842 v Nitrianskej Strede sa narodil Ján Bežo, pedagóg, publicista a kníhtlačiar. Po 25 ročnom pedagogickom účinkovaní v Senici sa vzdal učiteľského miesta a venoval sa písaniu a kníhtlačiarskemu podnikaniu. Roku 1888 si v Senici založil tlačiareň, kde sa tlačili predovšetkým slovenské knihy. Ťažiskom jeho vydavateľskej práce boli učebnice, šlabikáre, čítanky a rozprávky pre deti. Založil a redigoval  Noviny mladých, určené deťom a mládeži. (+ 24 .7. 1905)

1919 v Prievidzi sa narodil Stanislav Mečiar, filozof, literárny historik a publicista. Bol ideológom autonomistického hnutia za medzivojnovej ČSR a politickým teoretikom za prvej SR. Na sklonku vojny emigroval a vyvíjal intenzívnu publicistickú a organizátorskú činnosť v slovenskom exile. (+ 23. 11. 1971)

1982 v Ríme zomrel katolícky kňaz, historik a publicista Michal Lacko. (* 19. 1. 1920)

1984 v Bratislave zomrel literárny historik a bibliograf Imrich Kotvan. (* 9. 2. 1910)

22. Marec

1782 vo Viedenskom Novom Meste (Wiener Neustadt, Rakúsko) cisár Jozef II. slávnostne prijal pápeža Pia VI. Po viac ako troch storočiach sa hlava katolíckej cirkvi  podujala na cestu do zahraničia s cieľom presvedčiť Jozefa II., aby nepokračoval v drastických reformách na náboženskom poli. Štyri týždne trvajúce rokovania však nepriniesli žiadny výsledok.

1905 bol za ružomberského farára zvolený slovenský národovec Andrej Hlinka. 

Andrej Hlinka ružomberským farárom

Jeho slávnostná inštalácia sa zmenila na národnú manifestáciu, čo popudilo nepriateľov  slovenských emancipačných snáh v meste i u cirkevnej vrchnosti. Po piatich rokoch účinkovania bol Hlinka rozhodnutím spišského biskupa Alexandra Párvyho z ružomberskej fary suspendovaný. Dôvodom bolo obvinenie, že faru získal podvodom a úplatkami, no v skutočnosti Párvy odstránil Hlinku pre národnú angažovanosť. Intervenciami moravských a českých katolíkov i následníka trónu Františka Ferdinanda sa roku 1909 u Svätej stolice dosiahlo anulovanie Hlinkovho odvolania, ale ten sa na faru mohol vrátiť až po návrate z 30 – mesačného väzenia roku 1910. V ružomberskej farnosti Andrej Hlinka pôsobil nepretržite ďalších 28 rokov. Mesto i jeho okolie povzniesol národne, duchovne, hmotne a aj kultúrne. Zaslúžil sa o založenie Ľudovej banky, postavenie kultúrneho domu a rozvoj ružomberského školstva.

1908 v Čechách a na Morave sa v tento deň uskutočnilo 700 zhromaždení na ktorých sa protestovalo proti národnostnému a politickému útlaku Slovákov v Uhorsku. Asi trištvrte milióna Čechov svojou účasťou vyjadrilo solidaritu so slovenským ľudom. Bola to vôbec najväčšia masová akcia na podporu Slovákov v zahraničí. Jej organizátorom bol český Sokol.

1915 ruskými vojskami od 16. septembra 1914 obliehaná pevnosť Przemysel v Poľsku  kapitulovala. 120 000 rakúsko-uhorských vojakov sa dostalo do zajatia. Medzi nimi bolo aj veľké množstvo Slovákov.

1919 v Kremnici otvorili štátne reálne gymnázium. V siedmich triedach bolo spolu 74 žiakov, z nich 45 sa hlásilo k slovenskej národnosti.

1920 bola v Kežmarku založená Spišskonemecká strana (Zipser Deutsche Partei). Jej prvým predsedom sa stal Karl Bruckner. Strana mala regionálny charakter a vyjadrovala odmietavý postoj k ČSR. Fungovala ako autonómna časť maďarskej Krajinskej kresťansko – socialistickej strany (Országos keresztény – szocialista párt).

1938 požiar v Nižnej na Orave zničil vyše 80 domov a spôsobil obyvateľom chudobnej obce veľké materiálne škody.

1968 Antonín Novotný rezignoval na funkciu prezidenta ČSSR.

1973 poslanci Federálneho zhromaždenia opäť zvolili Ludvíka Svobodu za prezidenta a to napriek jeho ťažkej chorobe.

1996 bolo prijaté nové územno – správne členenie SR. Územie Slovenska sa rozdelilo na 8 krajov a 76 okresov. Viaceré z nich vznikli len na základe politickej objednávky.

Narodili sa a zomreli

1862 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Emil Stodola, právnik, politik a publicista. V snahe aktivizovať slovenskú politiku vypracoval roku 1901 spolu s Petrom Kompišom Ústrojenstvo Slovenskej národnej strany, zásady jej organizačnej činnosti. Ako právnik pôsobiaci v rokoch 1911 – 1918 v Budapešti sa usiloval o užšiu spoluprácu nemaďarských národov Uhorska. Bol účastníkom slovenského národného zhromaždenia v Martine 30. októbra 1918, kde predložil návrh autonómie Slovenska. Po vzniku ČSR patril medzi rozhodných slovenských autonomistov, ale z politického života sa stiahol. Vydavateľ prvého odborného právneho časopisu Právny obzor (1917) a autor novej právnickej terminológie. (+ 28. 6. 1945)

1886 v Liptovskom Mikuláši zomrel Jozef Piťo, cigánsky huslista, zberateľ a doposiaľ najlepší interpret slovenských ľudových piesní, ktorý často vystupoval na podujatiach slovenských národovcov. (* 1800)

1965 v Bratislave zomrel sochár, medailér a maliar Ladislav Majerský. (* 11. 3. 1900)

23. Marec

1546 začala sa výstavba modernej bastiónovej pevnosti v Komárne. Stavebné práce viedol taliansky majster Giovanni Maria de Speciecasa a po ňom Di Dalmato Bartolagi. Stavba bola ukončená až roku 1557.

1804 uhorský kráľ František I. povýšil Jágerské biskupstvo na arcibiskupstvo a z jeho územia vyčlenil samostatnú biskupskú provinciu so sídlom v Košiciach. Košické biskupstvo malo 191 farností a 109 filiálok.

1849 rakúske vojská pod vedením marašála Jána Jozefa Václava Radeckého dosiahli v bitke pri Novare rozhodujúce víťazstvo nad oddielmi Sardínskeho kráľa Karla Alberta a talianskych vlastencov. Straty na rakúskej strane boli 410 mŕtvych a 1 850 ranených, Taliani mali mali vyše 1 000 padlých 2 000 ranených a 5 326 zajatých. Víťazstvo nad početnejšími Talianmi pomohlo obnoviť dôveru k cisárskej armáde od februára 1849 prenasledovanú neúspechmi v uhorskom ťažení. Na porážke Talianov pri Novare  mali podiel aj slovenské pluky, ktoré bojovali v zostave rakúskej armády. Ich  hrdinstvo osobitne vyzdvihol aj maršal Radecký.  

1939 maďarské vojenské jednotky začali z územia obsadenej Podkarpatskej Rusi prenikať na východné Slovensko.

Malá vojna na východnom Slovensku

Maďarské velenie predpokladalo, že po odchode vojakov a dôstojníkov 12. čs divízie do Protektorátu bude územie nebude mať kto brániť. Maďari spočiatku nenarazili na žiadny odpor a postupovali so spevom pod rozvinutými zástavami. Až popoludní ich postup zastavil prudký protiútok jednotiek východnej skupiny pod vedením podplukovníka Augustína Malára. Správy o maďarskom útoku zmobilizovali celé Slovensko. Do boja sa hlásili tisíce dobrovoľníkov a na východ s veľkým oduševnením smerovali aj jednotky Hlinkových gárd. Večer 24. marca bolo medzi oboma stranami dojednané prímerie, no na druhý deň podnikli Maďari letecký útok na Spišskú Novú Ves. Prímerie vstúpilo do platnosti, avšak incidenty medzi slovenskými a maďarskými jednotkami ustali až začiatkom apríla. Na slovenskej strane  Malá vojna vyvolala vlnu nebývalého patriotizmu a vyžiadala si asi 30 obetí. Oveľa väčšou stratou bola úprava hraníc dohodnutá 4. apríla 1939. Slovensko stratilo územie o rozlohe 1 697 km2 so 69 tisíc obyvateľmi.

1939 nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop podpísal ochrannú zmluvu so Slovenskom dohodnutú medzi nemeckou a slovenskou vládou, ktorej súčasťou bol Dôverný protokol o hospodárskej spolupráci.

1942 noviny Gardista informovali o masovom krstení židov na Slovensku. V priebehu mesiaca bolo v Žiline pokrstených 330 židov, v Bratislave 480, evanjelický kňaz Zeman v Trenčíne za jediný deň pokrstil 50 židov. Židov masovo krstili aj v Trnave (105), v Spišskej Novej Vsi (87), i v Ružomberku 28. Podľa zistení redaktorov Gardistu najviac židov bolo pokrstených farármi kalvínskej cirkvi, ktorá patrila k najmenším na Slovensku. Veľa židov pokrstili evanjelickí aj katolícki kňazi.

1944 náčelník štábu pozemných síl Slovenskej armády podplukovník Ján Golian bol  Edvardom Benešom poverený vedením vojenského odboja.

Narodili sa a zomreli

1494 v Moste (Česko) sa narodil Ján Dernschwam, zmocnenec Fuggerovcov pre baníctvo na Slovensku, humanista a cestovateľ. (+ Častá, leto 1567)

1667 na hrade Slovenská  Ľupča zomrel uhorský palatín František Vešeléni (Wesselényi). Počas štúdií na jezuitskom kolégiu v Trnave prestúpil na katolicizmus. Bojoval proti Turkom a sedmohradskému kniežaťovi Jurajovi I. Rákocimu. Sobášom s Máriou Séčiovou 1644 získal hrad a panstvo Muráň, z ktorého vytvoril svoju mocenskú základňu. Roku 1655 ho uhorský snem zvolil za palatína. Roku 1664 začal pripravovať sprisahanie proti Habsburgovcom. Tajné porady viedol na svojom hrade Muráň, ale aj v kúpeľoch Trenčianske Teplice. Jeho náhla smrť spôsobila v radoch sprisahancov bezradnosť a tak sa nakoniec ich akcia skončila fiaskom. (*1605)

1750 na ceste z Trenčína do Banskej Štiavnice zomrel kartograf Samuel Mikovíni. (* Conobaňa 1686)

Samuel Mikovíni

Kartograf, grafik, technik všetranný vedec-polyhistor, člen Pruskej akadémie vied a jedna z najvýznamnejších postáv slovenskej vedy v 18. storočí. Bol nielen synom evanjelického kňaza a pochádzal z Cinobane. Rytectvu sa učil v Norimberku, študoval na nemeckých univerzitách v Altdorfe a Jene, s kartografiou sa zoznámil na vojenskej akadémii vo Viedni. Pre sériu monografií o uhorských stoliciach Notitia Hungariae novae historico-geographica… (1735 – 1742), ktorých zostavovateľom bol Matej Bel, zhotovil na svoju dobu kvalitné mapy a rytiny. Kartografickú tvorbu položil na vedecké základy, pričom sa opieral o trigonometriu.  Pre svoje mapy si určil vlastný nultý poludník, ktorý prechádzal korunovačnou vežou bratislavského hradu. Bol veľkým odborníkom v stavebníctve, viedol regulačné práce na Dunaji a Váhu i odvodňovanie močiarov na okolí Komárna. Navrhoval projekty pre väčšie štátne stavby, ako boli sklady a prachárne a podľa jeho nákresov postavili aj unikátnu kupolu nad Panským kúpeľom v Sklených Tepliciach. Bol odborníkom v stavbe banských strojov a robil výpočty potrebné pri razení banských chodieb a šácht. Zaoberal aj teoretickou matematikou a archeológiou.

1802 v Sučanoch zomrel evanjelický kňaz a básnik Augustín Doležal. (* 27. 3. 1737)

1822 v Lomničke zomrel ekonóm a reformátor Gregor Berzevici. (* 15. 6. 1763)

1862 v Petrovci (Srbsko) sa narodil Gustáv Maršall-Petrovský, slovenský spisovateľ, publicista. Po emigrácii do USA roku 1892 sa zapojil do národného života slovenských vysťahovalcov a bol redaktorom viacerých slovenských novín vychádzajúcich v USA. (+ 15. 6. 1916)

1988 v Unionsville (Kanada) zomrel kanadsko-slovenský priemyselník, podnikateľ, organizátor a podporovateľ slovenského exilového života Štefan Bohuslav Roman. (* 17. 4. 1921)

1988 v Madride (Španielsko) zomrel katolícky kňaz, politológ a publicista Štefan Glejdura (* 14. 12. 1925)

24. Marec

1515 poľský kráľ Žigmund Jagelonský prišiel na čele 1 500 – členného sprievodu do Bratislavy, kde sa mal konať kongres troch panovníkov za účasti uhorského a českého kráľa Vladislava Jagelonského a rímsko-nemeckého cisára Maximiliána I. Habsburského.

1649 na uhorskom sneme v Bratislave bol za uhorského palatína 178 hlasmi zvolený dedičný župan Bratislavskej stolice Pavol Pálfi. Palatínsky úrad zastával až do roku 1653.

1939 vyšlo vládne nariadenie o zaisťovacej väzbe nepriateľov Slovenského štátu.

1949 Národné zhromaždenie ČSR prijalo nový branný zákon. Všetci muži vo veku od 17 do 60 rokov podliehali mobilizačným nariadeniam. Základná vojenská služba trvala 24 mesiacov a musel na ňu nastúpiť každý branec, ktorý dovŕšil 19 rokov.

1991 v Medzilaborciach sa začal prvý svetový kongres Rusínov. Oraganizátorom zjazdu bolo hnutie Rusínska obroda. Ako hlavný cieľ si účastníci zájazdu vytýčili  posilniť rusínsku národnú identitu, jazyk a kultúru.

Narodili sa a zomreli

1684 v Očovej sa narodil Matej Bel, evanjelický kňaz, pedagóg, historik, lingvista, polyhistor. (+ 29. 8. 1749)

Matej Bel

Bol pre šírku svojich vedomostí a svoje rozsiahle dielo už za života nazývaný Veľká ozdoba Uhorska. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Po skončení štúdií na univerzite v Halle od roku 1708 pôsobil ako učiteľ, neskôr rektor gymnázia v Banskej Bystrici aj ako kazateľ. Ako podporovateľ odboja Františka II. Rákociho (Rákoczy) bol odsúdený na smrť, ale obdržal milosť. Od roku 1714 žil v Bratislave, kde bol rektorom školy a kazateľom nemeckej potom i slovensko-maďarskej evanjelickej cirkvi. Tu začal vydávať prvé noviny v Uhorsku, latinsky písané Bratislavské noviny (Nova Posoniensia). Bol autorom viacerých geograficko – vlastivedných, historických, gramatických a teologických kníh aj prekladu Nového zákona do Staroslovenčiny (Biblickej češtiny). Vypracoval návrh na založenie celouhorskej učenej spoločnosti so sídlom v Bratislave, ktorý sa však nerealizoval. 

Vynikol ako zostavovateľ a redaktor monografií jednotlivých stolíc vydávaných pod názvom Notitia Hungariae novae historico-gegraphica (1735-1742), ktoré vyšli vo Viedni v šiestich objemných zväzkoch. Vo svojich dielach často zdôrazňoval slávnu minulosť a vynikajúce vlastnosti Slovákov. Označoval ich za najstarších obyvateľov Karpatskej kotliny. Niektoré jeho diela prispeli k rozvoju slovenského národného obrodenia. Za všestrannú činnosť bol kráľom Karolom III. povýšený do šľachtického stavu a napriek tomu, že bol evanjelikom  pápež Klement XII. ho vyznamenal medailou.

1751 v Bratislave zomrel palatín Ján Pálfi, jeden z najvýznamnejších uhorských vojvodcov a verejných činiteľov v 1. polovici 18. storočia. Pochovali ho v Dóme sv. Martina. (* 20. 8. 1663)

1785 v Borskom Mikuláši sa narodil Ján Hollý, katolícky kňaz a básnik. (+ 14. 4. 1849)

Ján Hollý

Po skončení teologických štúdií v Trnave bol roku 1808 vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Pobedime, Hlohovci a od roku 1814 bol farárom v Maduniciach. Patrí medzi najväčších slovenských básnikov. Jeho epické skladby v bernolákovskej slovenčine čerpajúce námety zo slávnych dní slovenskej minulosti mali veľký ohlas u všetkých slovanských národov. Svätopluk (1833) v 12 spevoch, Cyrillo Methodiada (1835) a ďalšie jeho spevy ovplyvnili mladú generáciu Slovákov a pomohli upevniť národné povedomie i sebavedomie  jej príslušníkov. Hollého fara v Maduniciach sa stala akýmsi pútnickým miestom vlastencov všetkých slovanských národov a zavítali sem aj Ľudovít Štúr s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom, aby im básnik schválil povýšenie stredoslovenčiny na spisovný jazyk. Pri veľkom požiari v Maduniciach (3. 5. 1843) utrpel básnik obdivovaný a uctievaný v celom slovanskom svete ťažké popáleniny a zvyšok života prežil u priateľa Martina Lackoviča na fare na Dobrej Vode, kde i dokonal svoje dni života.

1819 v Rajci sa narodil Juraj Slota, katolícky kňaz, národovec, publicista a redaktor, prvý správca Spolku svätého Vojtecha. (+ 4. 10. 1882)

1906 v Pezinku sa narodil František Bokes, historik a publicista. (+ 20. 3. 1968)

1909 v Čemiciach sa narodil  Ladislav Čemický, maliar. Maliarstvo študoval v Budapešti, absolvoval aj študijný pobyt v Paríži. Po návrate do vlasti sa intenzívne  zapájal do výtvarného diania ako člen umeleckých spolkov i organizátor výstav. Od založenia VŠVU v Bratislave roku 1949 tu pedagogicky pôsobil. Svoju maliarsku dráhu začal krajinomaľbami, najmä z prostredia Tatier a Liptova, a tomuto žánru zostal navždy verný. Na svojich akvareloch lyricky zachytil najkrajšie kúty prírody. V rokoch vojny v jeho tvorbe dominovali sociálne témy, podložené silným humanistickým cítením. Nedeliteľnou súčasťou Čemického tvorby sú portréty najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry a umenia. Okrem maliarstva a pedagogiky vstupoval aj do kultúrnospoločenského diania, svoje úvahy publikoval na stránkach časopisov. (+ 6. 1. 2000)

1960 v Bratislave zomrel maliar Maximilián Schurmann. (* 29. 8. 1890)

25. Marec

1466 sedem stredoslovenských banských miest vytvorili zväz nazývaný sedemmestie (Heptapolitana). Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Banská Belá, Nová Baňa, Kremnica, Pukanec a Ľubietová sa zaviazali v dôležitých hospodárskych a politických otázkach vystupovať spoločne.

1673 bol do funkcie gubernátora Uhorska vymenovaný Gašpar Ampringer majster Rádu nemeckých rytierov, čím bola krajina zbavená autonómneho postavenia, keďže nahradil palatína voleného snemom z radov domácej šľachty. Sídlom gubernátora sa stal bratislavský hrad. Za jeho radcov boli určení dvaja cudzinci – gróf  Polting a generál Paris Spankau, a dvaja domáci hodnostári – ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni (Szelepchény) a nitriansky biskup i prezident uhorskej komory Leopold Kolonič (Kollonich).

1868 v Pešti predstavitelia Novej školy slovenskej založili Slovenský národnodemokratický spolok, ktorý v nasledujúcom roku zorganizoval najmasovejšiu petičnú kampaň medzi Slovákmi v niekdajšom Uhorsku. Za zriadenie slovenských stredných škôl získal 70-tisíc podpisov.

1919 minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár vyhlásil na celom území Slovenska stanné právo a nariadil internovať všetky nespoľahlivé elementy. Štatárium bolo vyhlásené v súvislosti so vznikom boľševickej Maďarskej republiky rád, ale aj s vlnou nepokojov a protestov proti novému štátu.

1922 rakvu s telesnými pozostatkami Michala Miloslava Hodžu priviezli z Českého Těšína do Liptovského Mikuláša.

1939 maďarské letectvo bombardovalo letisko v Spišskej Novej Vsi, kde zahynulo 14 osôb. Bol to vôbec prvý letecký útok na slovenské územie.

1939 Svätá stolica uznala samostatný Slovenský štát.

1942 z Popradu bol vypravený prvý transport židov, pozostávajúci z asi 1 000 mladých dievčat, do koncentračných táborov na Nemcami kontrolovanom území Poľska.

1945 jednotky Červenej armády a rumunské vojská obsadili Banskú Bystricu.

1959 Krajský súd v Bratislave odsúdil popredných vojenských a civilných činiteľov SNP na dlhoročné tresty väzenia, niektorí z nich boli súdení už v predchádzajúcich rokoch. Bývalý guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš, ktorého Nemci za prípravu SNP odsúdili na trest smrti dostal 17 rokov, veliteľ spojovacieho vojska v SNP podplukovník Marko dostal 10 rokov, čo bol jeho štvrtý trest v priebehu desiatich rokov.

1968 slovenskí a českí katolícki biskupi vydali memorandum adresované vláde, v ktorom odmietli riešenie vzťahu medzi štátom a cirkvou nastoleného po roku 1948. 

1988 v Bratislave sa uskutočnila sviečková manifestácia.

Bratislavský Veľký piatok

Takmer dve desaťročia prevažná väčšina obyvateľstva Československa, zastrašená normalizačným režimom nejavila záujem o žiadne nepovolené občiansko-politické aktivity.  25. marca 1988 nastal koniec obdobia občianskej pasivity. Napriek opakovaným hrozbám a rozsiahlym prevetívnym bezpečnostným opatreniam zo strany politickej moci sa v Bratislave uskutočnila pokojná demonštrácia za náboženskú a politickú slobodu, na ktorej sa zúčastnilo takmer 10 tisíc ľudí. Bezpečnostné sily preventívne zatkli jej organizátorov Františka Mikloška a Jána Čarnogurského a proti demonštrantom brutálne zakročili. Veľa účastníkov bolo zadržaných a neskôr odsúdených na krátkodobé tresty. Ako sa však ukázalo neskôr, demonštrácia označovaná aj za Bratislavský veľký piatok bola začiatkom konca komunistického režimu v celom Československu.

1999 vzdušný priestor Slovenska začali využívať letecké sily NATO na agresiu proti Juhoslávii. Súhlas s preletmi bombardovacích lietadiel dal predstaviteľom NATO na separátnych rokovaniach premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničia Eduard Kukan. 73 dní trvajúce bombardovanie Juhoslávie si vyžiadalo asi 1 000 civilných obetí, obrovské materiálne škody a zamorenie veľkých častí krajiny rádioaktívnym strelivom.  

1999 sa odohrala najväčšia masová vražda v kriminálnom podsvetí na Slovensku. V bare Fontána v Dunajskej Strede traja páchatelia postrieľali 10 členov kriminálnej skupiny. Po dvoch rokoch intenzívneho pátrania bol tento trestný čin objasnený.

Narodili sa a zomreli

1702 v Dolných Orešanoch sa narodil Jozef Inocent Dežerický, rehoľník, piaristický pedagóg, básnik a historik. Patril medzi prvých historikov, ktorí sa zapodievali dejinami Veľkej Moravy a dôrazne vyzdvihoval slovanské tradície v najstarších dejinách Uhorska. (+ 16. 11. 1765)

1753 v Gajdeli (dnes Kľačno) sa narodil Juraj Páleš, katolícky kňaz, od roku 1819 riaditeľ prvého slovenského učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule. Roku 1820 v Levoči vydal prvú slovenskú pedagogickú príručku pre elementárne školy: Pedagogia Slowenská pre Triwiálske Školi biskupstwa Spišského. (+ 2. 11. 1833)

1811 v Trenčíne sa narodil Karol Štúr, evanjelický  kňaz, pedagóg, básnik. Bol rovnako nadaný i národne uvedomelý ako jeho mladší brat Ľudovít Štúr, ale zdravotné problémy i starosti o početnú rodinu mu nedovolili v takej miere sa angažovať v národnom živote. Zaslúžil sa o vznik a rozvoj Česko-slovanskej spoločnosti na bratislavskom evanjelickom lýceu. Teologické štúdiá absolvoval v Berlíne a po krátkom účinkovaní na evanjelickej fare vo Vrbovom nastúpil roku 1839 ako profesor na evanjelické gymnázium do Modry. Zakrátko sa stal aj jeho rektorom a ústav si získal také meno, že sem prichádzali aj študenti zo zahraničia, najmä zo Srbska. Roku 1846 sa stal farárom slovenskej evanjelickej cirkvi v Modre. Do slovenských časopisov prispel vlasteneckými veršami a prekladmi  z gréckej literatúry. (+ 13. 1. 1851)

1836 v Lubine sa narodil Jozef Ľudovít Holuby, evanjelický kňaz, botanik svetového mena, folklorista, historik a rodoľub. Po skončení štúdií na teologickej fakulte vo Viedni bezmála 5 desaťročí pôsobil na evanjelickej fare v Zemianskom Podhradí. Jeho celoživotným koníčkom sa stala botanika. Napriek skromným materiálnym podmienkam sa vypracoval na najväčšieho znalca karpatskej kveteny. Zbieral aj predmety ľudového umenia a dennej potreby, porekadlá, povesti a zvyky. Zaoberal sa regionálnou históriou. (+ 15. 6. 1923)

1867 v Skalici sa narodil Pavol Blaho, lekár, politik, národovec.

Pavol Blaho

Pochádzal z roľníckej rodiny. Po maturite na gymnáziu v Trnave študoval vo Viedni medicínu. Tu sa stal sa predsedom spolku Tatran a prostredníctvom rôznych podujatí upevňoval a prebúdzal národné povedomie slovenských študentov, remeselníkov a robotníkov pôsobiacich vo Viedni. Ako vynikajúci spevák a príjemný spoločník dokázal získať aj ľahostajnejších krajanov. Rozvíjal slovensko-české styky, ale aj spoluprácu s nemaďarskými národmi. Po skončení štúdií sa usadil ako lekár v Skalici, kde rozvinul aj vydavateľskú a národno-buditeľskú prácu. Vydával týždenník Pokrok, kalendár Nová domáca pokladnica ale aj kriticky a opozične zameraný mesačník Hlas. Bol spoluzakladateľom Katolíckeho kruhu v Skalici, viacerých potravných družstiev v meste i na okolí, organizoval roľnícke zjazdy. Stal sa všeobecne uznávanou osobnosťou a v rokoch 1906 aj 1910 ho vo volebnom okrese Moravský Svätý Ján zvolili za poslanca uhorského snemu. Jeho zásluhou sa od roku 1908 konali pravidelné porady s moravskými Slovákmi a Čechmi v Luhačoviciach, kde v lete pôsobil ako kúpeľný lekár. Po prevrate roku 1918 sa stal členom Šrobárovej dočasnej vlády, neskôr čestným predsedom Agrárnej strany a od roku 1920 až do smrti bol poslancom Národného zhromaždenia. (+ 29. 11. 1927)

1881 v Simicolau Mare (Rumunsko) sa narodil Béla Bartók, klavirista, hudobný skladateľ, etnomuzikológ. Základy hudobného vzdelania získal od matky Pavly Vojtovej, rodáčky z Martina. Od roku 1888 žil s rodinou v Bratislave, kde zmaturoval. V rámci svojich etnomuzikologických výskumov zozbieral takmer 4 000 slovenských ľudových piesní. (+ 26. 9. 1945)

1887 v Holíči sa narodil Pavel Macháček, katolícky kňaz a politik. Počas štúdií teológie v ostrihomskom seminári bol prenasledovaný ako pansláv. Po vzniku ČSR sa stal poslancom SĽS, s ktorou sa pre názorové nezhody roku 1925 rozišiel. Roku 1939 emigroval do Francúzska, pričom Krajský súd v Bratislave ho odsúdil na doživotie, neskôr mu trest zmenili na 10-ročné väzenie. V emigrácii sa stal prívržencom Edvarda Beneša a členom Štátnej rady. V rokoch 1940-1942 pôsobil v Londýne ako jej podpredseda. Po návrate domov roku 1945 zostal bez politického vplyvu. (+ 2. 1. 1969)

1902 v Kremnici zomrel archivár a historik Pavol Križko. (* 30. 5. 1841)

1948 v Bratislave zomrel katolícky kňaz, politik, redaktor a publicista Florián Tománek, ktorý na fare v Karlovej Vsi pôsobil od roku 1912. (* 2. 5. 1877)

1963 v Liptovskom Mikuláši zomrel maliar a reštaurátor Peter Július Kern. (* 31. 1. 1881)

1981 v Bratislave zomrel huslista, koncertný majster Vojtech Gabriel. (* 6. 2. 1914)

1991 v Bratislave zomrel divadelný režisér Miloš Pietor. (* 3. 2. 1933)

26. Marec

1850 v Uhorsku založili prvé priemyselné komory ako samosprávne záujmové organizácie podnikateľov. Na Slovensku boli v Bratislave a v Košiciach.

1920 v Rumanovej strieľali četníci do protestujúcich poľnohospodárskych robotníkov. Streľba si vyžiadala dva ľudské životy. Streľba pred nastávajúcimi parlamentnými voľbami vyvolala v pražskom NZ búrlivé reakcie. Českí sociálno-demokratickí poslanci pripísali streľbu na vrub ministrovi s plnou mocou pre správu Slovenska Vavrovi Šrobárovi a nazvali ho krvavým diktátorom Slovenska.

1927 bola daná do obehu nová 20-korunová bankovka, na ktorej bol portrét zavraždeného ministra financií ČSR Aloisa Rašína a človeka s podobným osudom, generála Milana Rastislava Štefánika. Nápisy na bankovke boli v češtine a v jazykoch všetkých národností ČSR, iba slovenský nápis chýbal. Po sťažnostiach a protestoch boli bankovky stiahnuté z obehu.

1943 Slovenský snem prijal nový branný zákon, ktorý bol prispôsobený vojnovým pomerom. Veková hranica brancov povinných dostaviť sa na odvod sa znížila na 19 rokov a Židia boli z brannej povinnosti vyradení.

1945 na Nitru podniklo nálet 36 sovietskych bombardovacích lietadiel. Napriek tomu, že sa tam nenachádzali žiadne nemecké jednoty, lietadlá zhodili na mesto vyše 70 ton bômb. Útok si vyžiadal asi 1 000 ľudských životov, 53 budov v meste bolo úplne zničených a takmer 300 poškodených. 

1996 Národná rada SR schválila novelu trestného zákona, ktorý zavádzal ustanovenie na ochranu republiky. Opoziční poslanci niektoré formulácie v zákone ostro kritizovali.

Narodili sa a zomreli

1467 v Krakove (Poľsko) sa narodil Juraj Turzo, banský podnikateľ a komorský gróf. (+ 19. 3. 1521)

Juraj Turzo

Bol hlavným spolupracovníkom svojho otca Jána Turza, levočského rodáka, pri jeho podnikateľských aktivitách v stredoslovenskom banskom revíre. Od roku 1508 stál na čele turzovsko – fuggerovskej spoločnosti Uhorský obchod. Manželskými zväzkami s bohatou rodinou augsburských bankárov Fuggerovcov sa zaslúžil o získanie kapitálu pre baníctvo na strednom Slovensku. V dôsledku spodnej vody upadajúcich medenorudných baní na okolí Banskej Bystrice zmocnil ešte Jurajov otec Ján. Kapitál na potrebné investície sa podarilo získať vďaka obchodnému spojeniu s augsburskými finančníkmi Fuggerovcami. (16. 3. 1496) Nová spoločnosť zmodernizovala ťažbu a vybudovala veľké hutné strediská v Harmanci a na Starých Horách. Turzovsko-Fuggerovský medirsky podnik sa stal na začiatku 16. storočia  najväčším producentom medzi v Európe. Bohatstvo Juraja Turzu natoľko vzrástlo, že sa jeho rod zaradil medzi najvplyvnejšie magnátske rodiny v Uhorsku. Až do vymretia roku 1635 hrali Turzovci v politickom, hospodárskom i duchovnom živote Slovenska i Uhorska významnú úlohu.

1804 vo Viedni zomrel vedec a vynálezca Wolfgang Kempelen. (* 23. 1. 1734)

1870 v Českom Těšíne zomrel evanjelický  kňaz, jazykovedec, publicista a popredný činiteľ národného života Michal Miloslav Hodža. (* 22. 9. 1811)

1877 vo Veľkom Varadíne (Oradea, Rumunsko) zomrel katolícky kňaz, kanonik a národovec Jozef Kozáček, posledný predseda Matice slovenskej. (* 2. 6. 1807)

1934 v Bratislave zomrel Ján Pálffy, posledný bratislavský gróf. Užíval titul dedičného župana Bratislavskej župy a kapitána Bratislavského hradu napriek tomu, že už dávno stratili svoju platnosť. (* 1856)

1954 v Modrom Kameni zomrel právnik a politik Ľudovít Medvecký (* 28. 7. 1878)

1977 v Piešťanoch zomrel lekár a dramatik Ivan Stodola. (* 10. 3. 1888)

27. Marec

1717 niekdajší vodca najväčšieho protihabsburského povstania František II. Rákoci, zdržiavajúci sa v emigrácii v Paríži, obdržal od tureckého sultána Ahmeda III. list s výzvou na spoločný boj proti Habsburgovcom. Prisľúbil mu finančnú podporu 2,5 milióna zlatých ako aj obnovu integrity a nezávislosti Uhorska. Rákoci sa nechal zlákať jeho ponukou a vypravil sa na územie Osmanskej ríše, ale medzitým boli sultánové vojská viackrát porazené cisárskymi oddielmi a tak sa plánované protihabsburské povstanie v Uhorsku nemohlo uskutočniť.

1933 Národné zhromaždenie prijalo zákon o karteloch a súkromných monopoloch. Zákon im poskytoval právnu ochranu. V celom Československu bolo na sklonku 30. rokov 20. storočia 820 kartelov, z nich 642 cenových.

1991 územie Česko-Slovenska opustil posledný sovietsky vojak. Okupácia krajiny trvajúca od 21. 8. 1968 sa skončila. Sovietske vojská zanechali v miestach svojej dislokácie (Sliač, Lešť, Jelšava, Komárno a i.) veľké ekologické škody.

Narodili sa a zomreli

1592 v Českom Těšíne (Česko) sa narodil Juraj Tranovský, evanjelický kňaz, autor náboženskej poézie a piesní. Od roku 1629 pôsobil ako evanjelický kazateľ na Slovensku. Bol zostavovateľom a spoluautorom evanjelického spevníka Cithara sanctorum – Píine duchovní staré i nové, ktorý vyšiel v Levoči roku 1636 a obsahoval vyše 400 zväčša náboženských peisní. Toto dielo bolo až do 20. storočia najčastejšie vydávanou knihou na Slovensku. (+ 29. 5. 1637)

1676 v Borši sa narodil František II. Rákoci (Rákóczy), uhorský šľachtic a vodca najväčšieho protihabsburského povstania v Uhorsku a na Slovensku. (+ 8. 2. 1735)

František II. Rákoci

Bol synom chorvátskej šľachtičnej Heleny Zrínskej a najbohatšieho uhorského magnáta Františka I. Rákociho. V útlej mladosti stratil otca a zanedlho aj matku, ktorá po porážke kuruckého povstania vedeného jej druhým manželom Imrichom Tökölim (Thököly) odišla do exilu v Turecku. Mladý Rákoci bol vychovávaný jezuitmi v Čechách, no po dosiahnutí plnoletosti pripravoval odboj proti Habsburgovcom. Roku 1701 ho zatkli v kaštieli vo Veľkom Šariši a uväznili vo Viedenskom Novom Meste (Wiener Neustadt, Rakúsko). Skôr ako bol pre velezradu postavený pred súd, podarilo sa mu z väzenia ujsť do Poľska, kde sa spojil s ďalšími uhorskými exulantmi na čele s Mikulášom Berčénim (Bercsény). Priazeň vplyvnej poľskej kňažnej Zieniawskej a peniaze francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. mu umožnili návrat do vlasti na čele oddielu žoldnierov, s ktorým v júni 1703 začal protihabsburské povstanie. Obyvateľstvo nespokojné s vládou Leopolda I. sa na Rákociho výzvy chopilo zbrane. V priebehu niekoľkých mesiacov sa povstalcom podarilo ovládnuť dve tretiny Uhorska. Vojenskú moc Františka II. Rákociho zlomila až bitka pri Trenčíne v auguste  1708. Ešte pred uzavretím mieru v Satu Mare (Rumunsko) roku 1711 Rákoci odišiel do cudziny. Najprv žil vo Francúzsku, ale snaha o obnovenie odboja vo vlasti ho zaviedla roku 1717 do Turecka, ktoré začalo vojnu s Habsburgovcami. Jeho plány však stroskotali, a tak zostal v tureckom exile natrvalo. Na brehoch Marmarského mora v malom mestečku Rodosto (Tekirdag, Turecko) si krátil dlhý čas umeleckým rezbárstvom a spomienkami na slávne časy. Sen o návrate do vlasti sa mu splnil až roku 1905, keď jeho telesné pozostatky slávnostne preniesli do Košíc a uložili v Dóme svätej Alžbety. (+ 8. 2. 1735)

1735 v Dubnici nad Váhom zomrel katolícky kňaz a autor prvej národnej obrany Ján Baltazár Magin. (* 6. 1. 1681)

1737 v Skalici sa narodil Augustín Doležal, evanjelický kňaz, básnik a spisovateľ. Jeho veršovaná skladba Pamětná celému světu tragedia (1791) o páde prvého ľudského páru v raji patrí medzi najlepšie básnické diela 18. storočia. (+ 23. 3. 1802)

1754 v hostinci na Pažiti neďaleko Bánoviec nad Bebravou sa narodil Juraj Ribai, evanjelický kňaz, jazykovedec, zberateľ starej slovenskej literatúry. (+ 31. 12. 1812)

1827 v Beckove sa narodil Ján Ambro, lekár – pôrodník. Pôsobil v Bratislave a bol aj autorom Knihy o pôrodníctve pre baby, prvej slovenskej pôrodníckej príručky. (+ 15. 5. 1890)

1860 v Skačanoch sa narodil František Gal, hudobný skladateľ. (+ 11. 12. 1906)

1897 v Stupave sa narodil Róbert Binder, lesný odborník, organizátor lesného hospodárstva a budovateľ slovenského lesníckeho školstva. (+ 2. 12. 1980) 

1924 v Bratislave zomrel publicista a pedagóg Ján Pravdoľub Bella, autor slovenských učebníc pre ľudové školy. (* 5. 12. 1836)

1995 v Bratislave zomrela spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež Margita Figuli. (* 2. 10. 1909)­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­­

28. Marec

1288 uhorský kráľ Ladislav IV. bratislavským mešťanom daroval obec Krásnu Ves (Széplak, Schöndorf) na predmestí za škody, ktoré Bratislava utrpela počas vpádov českého kráľa Přemysla Otakara II. v predchádzajúcom desaťročí.

1546 uhorský kráľ Ferdinand I. vydal pokyn na prevzatie mediarskeho podniku v Banskej Bystrici od Fuggerovcov, aby sa opäť dostal do vlastníctva štátu.

1750 uhorská kráľovná Mária Terézia zriadila generálny invalidný systém. Týmto opatrením sa zlepšila starostlivosť o vojenských invalidov. Boli zriadené vojenské invalidovne subvencované štátom, kde vojenskí invalidi dostávali stravu, ošatenie a poskytovala sa im lekárska starostlivosť.

1848 v stoličnom dome v Liptovskom Mikuláši sa uskutočnilo zhromaždenie zástupcov obcí a mestečiek Liptova, na ktorom boli prijaté Liptovské žiadosti.

Liptovské žiadosti

V stoličného domu v Liptovskom Mikuláši sa zišlo asi 3 000 ľudí z obcí a miest Liptova, aby ich reprezentanti stolice informovali o prevratných spoločenských zmenách, ktoré zrušením feudálneho systému a zrovnoprávnením občanov pripravil v predchádzajúcich dňoch uhorský snem. Na zhromaždení vystúpil evanjelický kňaz Michal Miloslav Hodža, ktorý zápalistou rečou privítal proklamáciu slobody a občianskej rovnosti. Hybský notár Ľudovít Klein prečítal Žiadosti liptovských Slovákov formulované do šiestich bodov:

1) Viesť všetky rokovania v Litovskej stolici v slovenskom jazyku

2) Takisto všetky súdne rozhodnutia, úradné oznamy snemové i stoličné predkladať v slovenskom jazyku

3) Zaviesť ako vyučovací jazyk v národných školách slovenčinu

4) Čo najrýchlejšie uskutočniť voľby do uhorského snemu.

5) Zákonne poistiť  politické a spoločenské práva a slobody slovenskej národnosti lebo bez toho „všetki slobodi a práva len na posmech svetskí vichadzajú.“

6) Zachytiť liptovskú žiadosť do úradnej stoličnej zápisnice a rozoslať ju všetkým stoliciam a dať na známosť ústredným orgánom, ako i palatínovi Štefanovi Habsburskému a uhorskej vláde. V žiadostiach bola po prvýkrát vyslovená požiadavka slovenčiny ako úradného jazyka na území stolice.

Aj keď stoliční úradníci počúvali Kleinove vystúpenie s rozpakmi, zhromaždenie ich jednohlasne prijalo. Štúrove Národňje novini označili túto udalosť za najpamätnejší deň v histórii Slovákov a v budúcnosti má byť deň ich prijatia národným sviatkom. Po zákroku vlády a liptovských úradníkov boli v priebehu dvoch týždňov Žiadosti liptovských Slovákov anulované.

1921 na verejnom zhromaždení SĽS v Trnave, kde vystúpil Andrej Hlinka, došlo k hromadnej bitke. Prívrženci sociálnodemokratickej strany napadli rečníka kameňmi a jeho poslucháčov palicami. Aktivista SĽS Štefan Mikuš utrpel smrteľné zranenie.

1935 Karpatskonemecká strana (Karpathendeutsche Partei) pôsobiaca v rámci Slovenska uzavrela dohodu so Sudetonemeckým vlasteneckým frontom (Sudentendeutsche Heimatsfront) Konrada Henleina. Fúzia vyústila do vzniku Sudetonemeckej strany (Sudetendeutsche Partei), ktorá zvíťazila v májových parlamentných voľbách.

1941 slovenská vláda schválila odpredaj železiarskych závodov v Podbrezovej, Hronci a v Tisovci nemeckej zbrojárskej akciovej spoločnosti Herrmann Göring Werke.

1943 slovenskí katolícki biskupi vydali pastiersky list, v ktorom odsúdili protižidovské opatrenia.

1966 americká filmová akadémia udelila filmu režiséra Jána Kádára Obchod na Korze Oscara v kategórii zahraničných filmov. Hlavnú úlohu stvárnil herec Jozef Kroner.

1990 vo väznici v Leopoldove vypukla vzbura väzňov. Asi 1000 odsúdených do najprísnejšej nápravno-výchovnej skupiny za závažné zločiny sa zabarikádovalo v priestoroch väznice a obsadilo jej sklady. Zákrokom ozbrojených zložiek bola vzbura potlačená. 

1992 v Bratislave bol Alexander Dubček zvolený za predsedu Sociálno – demokratickej strany Slovenska.

Narodili sa a zomreli

1592 v Nivnici (Česko) sa narodil Ján Amos Komenský, učiteľ a kňaz jednoty bratskej, pedagóg a filozof. (+ 15. 11. 1670)

Ján Amos Komenský

Jeho otec sa pôvodne volal Segeš a pochádzal z Pobedíma. Humanistické vzdelanie získal na bratskej škole v Přerove a na akadémii v nemeckom Herborne. Do roku 1621 pôsobil ako učiteľ a kňaz bratského zboru v Přerove a Fulneku, ale po zostrení rekatolizácie odišiel do exilu v poľskom Lešne, kde sa stal riaditeľom školy a seniorom jednoty. Tu začal pracovať na pansofických a didaktických spisoch, ktoré ho neskôr preslávili. Navštívil Anglicko, Holandsko, Nemecko i Švédsko a nadviazal styky s viacerými učencami medzi nimi aj s francúzskym filozofom a matematikom René Descartom. Roku 1650 prijal pozvanie moravských bratov, ktorí žili v exile na Slovensku. Komenského spolužiak a priateľ Mikuláš Drábik mu sprostredkoval návštevu u rodiny kniežat  Rákociových. Cestou do ich sídla posvätil chrámy bratov v Skalici a v Trnave. Do roku 1652 pôsobil v Blatnom Potoku (Sárospatak, Maďarsko), kde z poverenia Rákociovcov zreformoval kalvínsku školu. Po návrate do Lešna ho postihla ďalšia z viacerých nehôd v jeho strastiplnom živote. Poliaci roku 1656 kolóniu moravských exulantov rozohnali. Posledným miestom pobytu dlhoročného vyhnanca sa stal Amsterdam, kde roku 1657 pod názvom Opera didactica omnia vyšlo celé jeho pedagogické dielo. Malo veľký vplyv na slovenské školy v 2. polovici 17. storočia. Komenského učebnice boli na takej úrovni, že ich po istých úpravách vydávali aj jezuiti. Deň narodenia azda najvýznamnejšieho pedagóga modernej doby sa u nás tradične slávi ako deň učiteľov. 

1843 v Sinnicoal Mare (Rumunsko) sa narodil Félix Kutlík, evanjelický kňaz, spisovateľ a publicista. Pôsobil medzi dolnozemskými Slovákmi v Banáte a Vojvodine. Snažil sa o upevňovanie ich kontaktov s materskou krajinou. (+ 30. 6. 1890)

1849 vo Viedni zomrel botanik, lekár, historik, profesor viedenskej univerzity Štefan Ladislav Endlicher, rodák z Bratislavy. Patril medzi popredné osobnosti viedenského revolučného hnutia v marci 1848. (* 24. 6. 1804)

1887 v Lučenci zomrel publicista a spisovateľ Koloman Banšell. (* 26. 8. 1850)

1903 v Košiciach sa narodil Július Jakoby, maliar. Po ukončení štúdiá na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti sa natrvalo usadil v rodnom meste a tu tvoril a pracoval až do konca života. (+ 15. 4. 1985)  

1909 v Sotine sa narodil Ján Mudroch, maliar a výtvarný pedagóg. Predstaviteľ moderného slovenského maliarstva 20. storočia. (+ 4. 2. 1968)

1960 v Bratislave zomrel lekár internista Ladislav Dérer. (* 11. 12. 1897)

29. Marec

1464 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) bol Matej Korvín korunovaný za uhorského kráľa.

1492 na sneme v Budíne bol slovenský magnát Štefan Zápoľský zvolený za palatína s ročným platom 7 400 zlatých.

1705 kurucké vojská v rámci protihabsburského povstania Františka II. Rákociho (Rákóczy) obsadili Modru a Pezinok. V Modre napáchali veľa škôd. V Pezinku sa asi 1000 ľudí ukrylo za múrmi mestského cintorína. Kuruci im zobrali všetko šatstvo a nahých ich hnali až k Šenkviciam.

1862 katastrofálny požiar zničil polovicu mestečka Púchova.

1869 konali sa voľby do uhorského parlamentu. Z 22 Slovákov, ktorí kandidovali, boli úspešní iba štyria. Vo volebnom okrese Kulpín (Srbsko) bol zvolený podpredseda Matice Slovenskej a predstaviteľ Starej školy slovenskej Viliam Pauliny-Tóth. Za hnutie Nová škola slovenská sa vo volebnom okrese Bobrov do parlamentu dostal statkár Zoltán Zmeškal, v liptovsko-mikulášskom advokát Peter Matuška a v púchovskom volebnom okrese zvolili ilavského katolíckeho kňaza Jána Uhliarika. Suverénnym víťazom volieb sa stala Deákova strana vyrovnania, ktorá získala aj na Slovensku takmer 90 % hlasov. 

1869 v Bratislave sa uskutočnilo prvé verejné robotnícke zhromaždenie v Uhorsku. 

1909 v súvislosti s krízou, ktorú vyvolala anexia Bosny a Hercegoviny Rakúsko-Uhorskom bola v monarchii nariadená čiastočná mobilizácia.

1912 Slovenský týždenník oznámil že v Budapešti začal pôsobiť nový slovenský peňažný ústav – Ústredná banka. Zároveň vyzval 80 000 peštianskych Slovákov a ďalších 70 000 žijúcich v okolitých obciach, aby využívali jej služby.

1990 Federálne zhromaždenie prijalo zákon o zmene názvu Československa, čím sa skončila tzv. pomlčková vojna. Pre Slovensko bol odsúhlasený názov Česko-slovenská federatívna Republika, pre Česko a zahraničie sa mal názov používať bez pomlčky – Československá federatívna republika. Zákon vyvolal na Slovensku búrku nevôle, čo viedlo k ďalším rokovaniam. 20. apríla 1990 bol napokon prijatý nový názov štátu, vyjadrujúci suverenitu oboch národných republík – Česká a Slovenská federatívna republika.

2004 odovzdaním ratifikačných listín vo Washingtone (USA) sa Slovenská republika stala členom vojenského paktu NATO. Okrem nej vstúpili do NATO aj ďalšie štáty strednej a východnej Európy – Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

Narodili sa a zomreli

1731 v Čabradskom Vrbovku zomrel krajinský hodnostár maďarský barokový básnik Štefan Kohári. (* 11. 3. 1649)

1705 v Trnave zomrel jezuita a profesor trnavskej univerzity Martin Sentiváni, jeden z popredných učencov tých čias. (* 20. 10. 1633)

1803 v Bratislave zomrel, priekopník sociálneho lekárstva Teofil Zachariáš Husty. (* 13. 3. 1754)

1848 v Tisovci zomrel evanjelický kňaz a biskup Pavol Jozeffy. (* 31. 1. 1775)

1862 v Levoči sa narodil Viktor Greschik, botanik a regionálny historik. Jeho herbár s 25 tisíc položkami rastlín z územia Karpát patrí k najcennejším na Slovensku. (+ 17. 8. 1946)

1918 pri pokuse o prechod na ruskú stranu neďaleko obce Chotin (Ukrajina) bol zastrelený publicista, prekladateľ, prozaik Ivan Lilge. (* 24. 12. 1886)

1926 v Liptovskom Hrádku zomrel lekár, spisovateľ, tolstojovec Albert Škarvan. (* 31. 1. 1869)

1947 v Palmyre (USA) zomrel novinár, publicista vydavateľ a organizátor krajanských spolkov Jozef Hušek. (* 5. 1. 1880)

1993 v Bratislave zomrel filmový režisér Štefan Uher. (* 4. 7. 1930)

30. Marec

1610 prijatím organizačných štatútov sa v Žiline skončila synoda evanjelickej cirkvi Preddunajského dištriktu.

Žilinská evanjelická synoda

Zavŕšila prvú etapu vývoja lutherovej reformácie na Slovensku a utvorila samosprávne orgány evanjelickej cirkvi. Evanjelici sa definitívne zbavili viac-menej formálnej podriadenosti katolíckej hierarchii a zjednotili sa v augsburskom vyznaní. Na synode sa novozvoleným predstaviteľom evanjelickej cirkvi – superintendentom – vymedzili ich práva a povinnosti. Synoda mala význam aj z národnostného hľadiska. Voľba troch slovenských superintendentov, Eliáša Lániho, Izáka Abrahamidesa a Samuela Melika potvrdila, že Preddunajský kapitanát, teda celá oblasť dnešného západného a stredného Slovenska, je slovenskou krajinou, obývanou prevažne Slovákmi. Ich národnostná tolerancia bola však veľkorysá. Nemcom a Maďarom, ktorí na tomto území tvorili iba menšinu, bola umožnená voľba vlastných cirkevných inšpektorov. Zásluhu na zvolaní synody a jej zdarnom priebehu mal palatín Juraj Turzo, ktorý bol horlivým evanjelikom. Jej skutočným organizátorom a autorom synodálnych zákonov a nariadení bol Eliáš Láni, evanjelický kňaz v Bytči, Turzov dvorný kazateľ a plodný slovenský náboženský spisovateľ Po skončení synody sa zostril zápas medzi evanjelickou a katolíckou cirkvou v krajine, v ktorom však v prvom období bolo viac polemiky a menej násilia. Zbraňou nebol meč, ale myšlienka, hovorené a písané slovo, čo nepriamo prispelo k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne.

1848 krajinský vyslanec a designovaný minister financií novej uhorskej vlády Ľudovít Košut poslal obci Mást (dnes súčasť Stupavy) list tohto znenia:

„Občania obce Mást, týmto vás ubezpečujem a na vaše uspokojenie hodnoverne vám na známosť dávam, že vy už viacej nie ste poddanými, ale slobodnými ľudmi. Ste rovnako slobodnými občanmi tohto štátu ako najpoprednejšie knieža či gróf, lebo z rozhodnutia krajinského snemu všetky urbárske služobnosti, dane, roboty, deviatky a všetko ostatné bolo zrušené a urbárski sedliaci i želiari sa stali slobodnými majiteľmi. Všetky ponosy týkajúce sa vlastníctva polí, lesov a pasienkov bude po skončení krajinského snemu riešiť podľa práva a pravdy štátom určený súd, a preto buďte pokojní, tešte sa zo slobody a v pokoji obrábajte svoje polia ako slobodní ľudia. Nech Boh dá, aby ste sa vďaka snemom udelenej slobode stali šťastnými a majetnými občanmi vlasti.“

1884 v meste Streator (Illinois, USA) založili prvú slovenskú evanjelickú farnosť v USA. Koncom roka 1885 vznikli dve katolícke slovenské farnosti v Hazeltone (Pensylvánia) a Streatore. Do vypuknutia prvej svetovej vojny si Slováci na americkej pôde vybudovali až 200 katolíckych a 70 evanjelických farností.

1910 v Skalici vzniklo Družstvo pre speňaženie domáceho ľudového priemyslu. Bola to prvá slovenská inštitúcia, ktorá sa zaoberala ľudovou umeleckou výrobou a jej predajom. Hlavným artiklom boli výšivky najmä zo západného Slovenska.

1919 Štátny učiteľský ústav Uhorského kráľovstva (Magyar király állami tanítoképezde) v Modre sa zmenil na Prvý slovenský učiteľský ústav. V priebehu jedného mesiaca bol však premenovaný na Masarykov 1. štátny československý učiteľský ústav v Modre.

1920 Dočasné národné zhromaždenie schválilo štátne symboly ČSR. Tvorili ho zástava, malý, stredný a veľký znak. 

1921 sa rozpadla Slovenská národná a roľnícka strana, utvorená v januári 1920. Pričinou boli nezhody v otázke autonómie, ktorú presadzovali národniari na čele s Emilom Stodolom, ale agrárnici vedení Milanom Hodžom ju odmietali.

1990 v Bratislave vznikla Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene s cieľom oživiť túžbu Slovákov po zvrchovanosti a samostatnosti.

Narodili sa a zomreli

1626 zomrela grófka Alžbeta Coborová druhá manželka uhorského magnáta a palatína Juraja Turzu. Bola jednou z mála vzdelaných žien tých čias, i keď písať a čítať sa naučila až v dospelom veku. Korešpondovala aj v slovenskom jazyku. Podporovala slovenské evanjelické školstvo a študentov na zahraničných univerzitách. (* 1578)

1748 v Kláštore pod Znievom sa narodil Jozef Kluch, katolícky kňaz. Roku 1808 sa stal nitrianskym biskupom štedrý podporovateľ cirkevného školstva, chudobných a národno – kultúrnych snáh bernolákovcov. (+ 31. 12. 1826)

1820 v Krupine sa narodil Andrej Sládkovič evanjelický kňaz, najvýznamnejší predstaviteľ slovenskej romantickej poézie. (+ 20. 4. 1872)

Andrej Sládkovič (Braxatoris)

Bol ôsmym dieťaťom spomedzi štrnástich potomkov učiteľa Ondreja Braxatorisa a Terézie rodenej Bartolomeidesovej. Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do spoločnosti slovenskej mládeže. Na bratislavskom lýceu pod vplyvom Ľudovíta Štúra sa jeho národné cítenie upevnilo a rozvinulo. Vzdelávanie ukončil ako študent univerzity v Halle. Po návrate domov začínal ako vychovávateľ u rodiny Bezegovcov v Rybároch pri Sliači a tu sa rozvinul aj jeho poetický talent. V lete 1845 predložil zhromaždeniu spolku Tatrín rukopis básnickej skladby Marína v štúrovskej slovenčine. K napísaniu ho inšpiroval nenaplnený vzťah ku krásnej štiavnickej dievčine Maríne Pišlovej (23. 5.). Vrcholom Sládkovičovej tvorby je rozsiahla epická báseň Detvan, ktorú dokončil už v roku 1847. Obe básne sú najvýznamnejšími dielami mladej slovenskej literatúry a po umeleckej stránke ich o štyri desaťročia prekonal až Pavol Országh Hviezdoslav. Po vysvätení za kňaza roku 1847 Sládkovičovým pôsobiskom sa stala evanjelická fara v Hrochoti, odkiaľ prešiel roku 1856 do Radvane pri Banskej Bystrici. Po politickom uvoľnení začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia sa zapojil do prebudeného národného života a pokúsil sa nadviazať na svoje predošlé básnické úspechy. Nežičlivé pomery v radvanskej farnosti a zhoršujúce sa zdravie zabránili jeho ďalšiemu rozletu. “Ja sa dobre mám,” písal Sládkovič v decembri 1869 svojmu priateľovi, “chybujú mi len maličkosti: zdravie a peniaze. Menujem to maličkosťami, lebo čo človek stratiť môže, všetko je maličkosť.” Z jeho ôsmych detí básnický talent zdedil najmladší syn Martin Braxatoris-Sládkovičov. (2. 5. 1863)

1824 v Zeminskom Podhradí sa narodila Adela Ostrolucká, životná láska Ľudovíta Štúra. Bola dcérou vplyvného slovenského zemana Mikuláša Ostrolúckeho, sudcu kráľovskej tabuly v Pešti. Sídlom Ostrolúckovcov bol kaštieľ v Zemianskom Podhradí. Sem chodieval aj Ľudovít Štúr, ktorý s ňou nadviazal úzke kontakty. Ich vzťah mal duchovno-mystický rozmer, no Štúra fascinoval intelekt a vzdelanosť Adely Ostrolúckej. Ovládala päť svetových rečí a intenzívne sa vzdelávala aj v slovanských jazykoch. Otec Adely Ostrolúckej podporil Štúrovu kandidatúru za vyslanca mesta Zvolena na uhorský snem roku 1847 a počas prenasledovania národnými gardami v máji 1848 mu poskytol úkryt. (+ 18. 3. 1853)

1865 v Prešove zomrel grécko-katolícky kňaz, pedagóg a publicista Alexander Duchnovyč. (* 24. 5. 1803)

1900 v Trnave zomrel katolícky kňaz, básnik, predseda Spolku svätého Vojtecha a organizátor národného života Andrej Kubina. (+ 27. 11. 1844)

1926 v Hornej Strede sa narodil Vojtech Mihálik, básnik, prekladateľ a publicista.  Jeho poézia obsahovala mnohé moderné prvky v slovenskej umeleckej obci patril k protireformnému krídlu, čo demonštroval protestným odchodom z redakčnej rady Kultúrneho života v roku 1968. Po okupácii sa dal do služieb normalizácie. Vo funkcii predsedu Zväzu slovenských spisovateľov sa podieľal na čistkách v spisovateľských radoch. (+ 3. 11. 2001)

1980 v Košiciach zomrel spisovateľ a publicista Jozef Buchanec. (* 1. 4. 1926)

31. Marec

1349 uhorský kráľ Ľudovít I. dal vytýčiť hranice Zlatej Idky, v ktorých povolil tunajším mešťanom slobodné banské podnikanie.

1387 za uhorského kráľa bol v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) korunovaný Žigmund Luxemburský, druhý syn českého kráľa a rímskonemeckého cisára Karola IV. Ako manžel dcéry Ľudovíta I. Márie si po svokrovej smrti nárokoval na uhorskú korunu, ale musel o ňu zápasiť takmer 5 rokov.

1474 uhorský kráľ Matej Korvín vydal privilégium pre valaských osadníkov v oravských dedinách Kňažie, Valaská Dubová a Medzibrod. Zaručil im osobnú slobodu a právo nosiť zbraň, pričom boli povinní strážiť cesty a horské priesmyky.

1556 mestečko Vrbov na Spiši úplne vyhorelo. Pri požiari zahynulo aj 14 ľudí.

1683 uhorský kráľ a rímsko-nemecký cisár Leopold I. uzavrel spojenectvo s poľským kráľom Jánom Sobieskim. Poľský panovník sa zaviazal poslať mu na pomoc 40 000 vojakov v prípade ak Turci ohrozia Viedeň. Leopold I. prisľúbil kryť prípadné výdavky vojenskej pomoci sumou 1 200 000 zlatých.

1898 na trati Leopoldov – Hlohovec – Lužianky sa začala pravidelná železničná doprava.

1902 v Martine sa konalo zakladajúce zhromaždenie miestnej celulózky, ktorá mala byť najväčším projektom česko-slovenskej hospodárskej spolupráce.

1995 pápež Ján Pavol II. rozdelil slovenskú cirkevnú provinciu na dve časti. Vo východnej časti povýšil Košickú diecézu na arcidiecézu. Prvým arcibiskupom sa stal košický biskup Alojz Tkáč. V západnej časti zriadil Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave povýšil na konkatedrálu.

Narodili sa a zomreli

1793 v Bratislave zomrel Karl Gottlieb Windisch všestranný vedec a kultúrny dejateľ. (* 27. 1. 1725)

1841 v Mýte pod Ďumbierom sa narodil Samuel Zachej, novinár a podnikateľ. Študoval teológiu v Pešti, filológiu a históriu vo Viedni. Príslušník mladej generácie slovenskej inteligencie, ktorá nastupovala do národného zápasu v 60. rokoch 19. storočia. Pre stupňujúci sa maďarský šovinizmus nenašiel doma uplatnenie a odišiel do Bulharska, kde sa stal úspešným podnikateľom v obchode. (+ 4. 2. 1918)

1859 v Námestove zomrel úradník Miestodržiteľskej rady na dôchodku a národovec Martin Hamuljak. (* 19. 4. 1789)

1882 v Skalici sa narodil Jozef Branecký, katolícky kňaz, historik a spisovateľ. Takmer celý aktívny život pôsobil v Trenčíne. Z mestského archívu čerpal látku pre svoje poviedky a romány s historickou tématikou. (+ 14. 11. 1962)

1889 v Brezovej pod Bradlom sa narodil Štefan Osuský, slovenský a čs. politik, diplomat a publicista. Od detstva žil v USA, kde sa zapojil do krajanského hnutia a v rokoch 1. svetovej vojny presadzoval spojenie Slovákov a Čechov v jednom štáte. V medzivojnovom období veľvyslanec ČSR v Londýne a Paríži. Po vzniku SR roku 1939 zostal v emigrácii, ale pre nezhody s Edvardom Benešom sa dostal do izolácie. (+ 27. 9. 1973)

1929 v Liptovskej Porúbke sa narodil Hvezdoň Kočtúch, ekonóm a politik. Do politického diania sa nakrátko zapojil už roku 1968 a potom až po roku 1989. Roku 1990 bol spoluzakladateľom združenia nezávislých ekonómov Slovenska (NEZES) a zakladajúcim členom HZDS. Koncipoval zásady ekonomickej reformy a hospodársku stratégiu nezávislého Slovenska. Autor niekoľkých ekonomických monografií. (+ 20. 2. 1992)

2020 v Malackách zomrela herečka Eva Krížiková (* 15. 7. 1934)

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -
Predchádzajúci článok
Ďalší článok

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň