pondelok, 5 decembra, 2022
spot_img
ÚvodKalendáriumHISTORICKÝ KALENDÁR: JANUÁR

HISTORICKÝ KALENDÁR: JANUÁR

1. Január

1001 Štefan z rodu Arpádovcov, najstarší syn vojvodu Gejzu, bol korunovaný za uhorského kráľa (alebo 25.12.1000). Na hlavu mu položili korunu, ktorú mu poslal pápež Silvester II., podľa iných prameňov rímsko-nemecký cisár Otto III. Ako kráľ Štefan I. panoval do roku 1038.

1438 Albrecht Habsburský bol v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, Maďarsko) korunovaný za uhorského kráľa. Nástupníctvo v Uhorsku mu zaistil Žigmund Luxemburský, jeho svokor. Ako kráľ Albrecht (Albert) I. panoval do 27. 10. 1439. V roku 1438 bol korunovaný aj za českého a rímskeho kráľa. Bol aj vojvodom Rakúskym a tak sa tri európske krajiny na krátku dobu spojili pod jeho žezlom do personálnej únie. V Uhorsku a Čechách sa musel vyrovnať so silnou protinemeckou opozíciou domácej šľachty a obyvateľstva.

1562 uhorský kráľ Ferdinand I. podpísal zakladaciu listinu pre jezuitské kolégium v Trnave.

1621 sedmohradské knieža a vodca protihabsburského povstania Gabriel Betlen (Bethlen) zvolal snem uhorskej šľachty do Trnavy, na ktorom sa ukázalo, že väčšina si praje uzavrieť s kráľom Ferdinandom II. mier.

1671 v Uhorsku bola zavedená spotrebná daň za mäso, víno, soľ a tabak, ktorá sa nazývala akcízia. Do štátnej pokladnice musel predávajúci prispieť piatimi percentami z predajnej ceny. Zavedenie akcízie vyvolalo všeobecné rozhorčenie. 

1707 Turčianska stolica sa písomne sťažovala okolitým stoliciam na súčasné pomery. V memoriáli sa konštatovalo, že Rákociho nariadenia sú v rozpore so zaužívanými zákonmi a slobodami krajiny. Bol to prvý náznak opozičného hnutia, ktoré však vedenie povstania na čele s Františkom II. Rákocim (Rákóci) na sneme v Ónode (1.5.1707) bezohľadne zlikvidovalo.

1710 kurucký plukovník Adam Javorka zajal neďaleko Vrbového brigádneho generála Ladislava Očkaia (Ocskay), ktorý sa predtým vyznamenal ako veliteľ kuruckých vojsk, ale roku 1708 prešiel na cisársku stranu.

1780 v Bratislave začali vychádzať prvé noviny v maďarskom jazyku Magyar Hírmondó (Uhorský chýrnik). Ich vydavateľom bol Matej Rát. Pre nedostatok predplatiteľov zanikli v októbri 1788.

1846 obyvatelia v tom čase dobe najväčšieho slovenského sídla Békešskej Čaby (Maďarsko) sa na základe zmluvy so zemepánom vykúpili spod poddanských povinností.

1849 v druhej bitke pri Budatíne cisárske jednotky generála Kristiána Götza a slovenskí dobrovoľníci porazili košutovské gardy a obsadili Žilinu.

1850 vyšlo nariadenie o povinnom vedení pozemkových kníh.

1910 v Martine začal vychádzať prvý slovenský ženský časopis Živena. Ilustrovaný mesačník redigovaný Elenou Márothy Šoltészovou bol orgánom Živeny, spolku slovenských žien.

1919 česko-slovenské vojsko obsadilo Bratislavu.

1919 bola oživená činnosť Matice Slovenskej.

1923 do platnosti vstúpilo nové územnosprávne členenie Slovenska. 16 historických žúp nahradilo 6 veľžúp.

1928 v denníku Slovák vyšla úvaha Vojtecha Tuku V desiatom roku Martinskej deklarácie. V nej dokazoval, že po 30. októbri nastane na Slovensku bezprávny stav (vacuum juris), keďže výkonný výbor SNR v Martine po prijatí Deklarácie slovenského národa 30. októbra 1918 sa vyslovil, že po prechodnom období trvajúcom desať rokov sa štátoprávny vzťah Slovenska a Česka upraví novou zmluvou. Článok vyvolal veľkú vnútropolitickú aféru, ktorá prerástla do krízy. Tuka bol zbavený poslaneckej imunity a postavený pred súd.

1969 vstúpil do platnosti  zákon o česko-slovenskej federácii. Presne o polnoci vyhlásil predseda SNR Ondrej Klokoč z balkóna Bratislavského hradu vznik Slovenskej socialistickej republiky.

1980 na Slovensku začali platiť nové základné merné jednotky sústavy SI.

1990 prezident Československa Václav Havel vydal rozhodnutie o amnestii.

1993 o polnoci vstúpil do platnosti  zákon o rozdelení Česko-Slovenska. Po druhýkrát v 20. storočí vznikla tak samostatná Slovenská republika.

Vznik 2. Slovenskej republiky

Po zániku prvej Slovenskej republiky na sklonku druhej svetovej vojny sa na nezávislý slovenský štát nedalo ani pomyslieť. Všetky slovenské pokusy o trocha väčšiu nezávislosť na ústredných orgánoch Československa sídliacich v Prahe boli považované za separatizmus, nacionalizmus, ľudáctvo i fašizmus. Začiatkom šesťdesiatych rokov prestala byť Bratislava hlavným mestom Slovenska a aj tradičný národný znak bol nahradený heraldickým nepodarkom. Výdobytkom reformného procesu roku 1968 bol síce vznik Slovenskej socialistickej republiky v rámci Československej federácie, ale bol to štátny útvar len na papieri. Nemal rozhodovacie kompetencie, postrádal znak, vlajku ba nemal ani cestné označenie na svojich hraniciach.

Až po roku 1989 sa v slovenskej spoločnosti opätovne nastolila požiadavka väčšej miery samostatnosti. Po dlhých ťahaniciach Slovensko získalo istú časť rozhodovacích kompetencií. Slovenskú verejnosť to však neuspokojilo a českú roztrpčilo. O ďalšom vývoji rozhodli voľby v roku 1992. Strany, ktoré mali v programe iba kozmetické úpravy vo federálnych vzťahoch sa na Slovensku vôbec nedostali do parlamentu. Základnou štátoprávnou požiadavkou suverénneho volebného víťaza HZDS bola medzinárodno-právna subjektivita Slovenska a ďalšie uvoľnenie zväzku s Českom. Víťazná politická sila v Čechách – Občianska demokratická strana však nebola ochotná upustiť od predstavy centralizovaného štátu. Po mnohých rokovaniach sa politickí predstavitelia Slovákov a Čechov dohodli na pokojnom rozdelení Česko-Slovenska. 17. júla 1992 slovenský parlament prijal deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. 25. novembra poslanci federálneho parlamentu odhlasovali zánik federácie a spôsob rozdelenia spoločného majetku. 1. januára 1993 sa znovuzrodila samostatná Slovenská republika. Vznik druhého nezávislého štátu Slovákov v 20. storočí privítali občania na námestiach s radosťou i nadšením. Tento akt dokázal schopnosť Slovákov naplniť ambície každého moderného národa o vlastnú štátnosť. Svetové spoločenstvo dodnes oceňuje pokojné i keď nie úplne bezproblémové rozdelenie Česko-Slovenska.

1998 v Bratislave havaroval vrtuľník leteckej záchrannej služby. V jeho troskách zahynulo 5 osôb.

2009 začala na Slovensku platiť nová mena – Euro

Narodili sa a zomreli

1557 v Kluži (Rumunsko) sa narodil Štefan Bočkaj (Bocskay), sedmohradský knieža, vodca protihabsburského povstania v rokoch 1604 – 1606.

Spočiatku patril medzi prohabsbursky orientovanú sedmohradskú šľachtu a pôsobil ako poradca na dvore Rudolfa I. (II.) v Prahe. Sklamaný z pomerov v okolí panovníka, utiahol sa  na svoje panstvá a nadviazal styk s protihabsburskou sedmohradskou opozíciou. V obave o stratu majetkov podnietil na jeseň roku 1604 vzburu vo východných častiach krajiny. S využitím hesiel o náboženskej a politickej slobode sa mu podarilo vyvolať všeobecné povstanie. Aj vďaka tureckej vojenskej pomoci sa  v roku 1605  zmocnil celého Slovenska a vyplienil pohraničné oblasti Moravy a Rakúska. Na vrchole moci ho zvolili za sedmohradské knieža a  uhorské stavy mu udelili titul knieža celého Uhorska. Bočkaj nechcel, aby z jeho odboja príliš profitovali Turci, a preto uzavrel s Habsburgovcami mier. (+ 29. 12. 1606)

1744 v Budíne zomrel profesor logiky a filozofie na Trnavskej univerzite jezuita  Anton Hellmar. (* 27. 10. 1700)

1780 vo Veličnej sa narodil Ján Seberini, evanjelický kňaz, superintendent banského dištriktu, spisovateľ a pedagóg. Bol spoluzakladateľom slovenského národného spolku Tatrín, ale za revolúcie roku 1848 sa dal do služieb Košutovcom, za čo bol odsúdený na smrť. Trest mu bol zmiernený na 20-ročné väzenie. (+ 10. 2. 1857)

1794 v Palúdzi (dnes časť Liptovského Mikuláša) sa narodil Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, kníhkupec, vydavateľ, autor učebníc a kalendárov, organizátor a podporovateľ slovenského života. Od roku 1830 vydával Vlastenecký kalendár, ktorý dosahoval nevídaný náklad 10 000 exemplárov. V Liptovskom Mikuláši založil prvú slovenskú verejnú knižnicu a zorganizoval slovenské ochotnícke divadlo. Na Štúrove Národnie novini zložil kauciu 4 000 zlatých. Za národné aktivity a presvedčenie si veľa vytrpel a počas revolúcie roku 1849 len zhodou šťastných okolností unikol smrti. (+ 18. 5. 1874)

1823 sa v slovenskej obci Malý Kereš (dnes Maďarsko) narodil Alexander Petrovič, slávny básnik a revolucionár. Jeho otec pochádzal z bratislavskej stolice a matka Anna rodená Hrúzová bola pôvodom z Liptova. Základy vzdelania získal na slovenskej škole v neďalekom Asóde (Aszód) a na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, kde bol spolužiakom Andreja Braxatorisa-Sládkoviča. Vo veku 19 rokov si pomaďarčil meno na Sándor Petöfi a v maďarskom jazyku rozvinul svoj veľký básnický talent. Jeho básne dokázali za revolúcie  v rokoch 1848-1849 oduševniť masy a stal sa  najvýznamnejším predstaviteľom maďarskej poézie. Aby sa však zatajili slovenské korene najslávnejšieho maďarského básnika, bol medzi iným zničený aj zápis o konfirmácii Alexandra Petroviča v slovenskom jazyku, ktorý zaznamenal Ján Kollár do matriky slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Pešti. (+ 31. 7. 1849)

1897 sa v Kovačici (Srbsko) narodil Ján Bulík, advokát, organizátor krajanského hnutia juhoslovanských Slovákov, prvý predseda Matice Slovenskej v Juhoslávii. (+ 30. 1. 1942) 

1918 vo Viedni zomrela herečka Katarína Franková. (* 11. 10. 1852)

1924 v Leviciach sa narodil Vladimír Durdík st., herec, člen činohry SND divadla. (+ 24. 9. 1978)

1934 v Krásne nad Kysucou sa narodil František Hübel, maliar, grafik a ilustrátor asi 60 kníh. (+ 2. 10. 1978)

1977 v Bratislave tragicky zahynul športový novinár Imrich Hornáček. (* 9. 8. 1925)

2. Január

1667 sa na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity začali pravidelné prednášky.

1851 cisárskym výnosom bola vo Viedni zriadená Ústredná komisia pre výskum a ochranu historických stavebných pamiatok. V každej krajine habsburskej monarchie,  a teda aj v Uhorsku vznikla jej expozitúra, ktorej úlohou bolo evidovať a chrániť historické objekty. Tento dátum sa pokladá za zrod ochrany stavebných pamiatok na Slovensku.

1863 podalo 42 spišských obcí petíciu cisárovi Františkovi Jozefovi, v ktorej protestovalo proti uprednostňovaniu maďarčiny a požadovali užívanie slovenčiny v úradoch na území obývanom Slovákmi.

1868 Ján Nepomuk Bobula začal v Pešti vydávať Slovenské noviny, ktoré vo svojom prvom čísle uverejnili program Novej školy slovenskej, politického zoskupenia Slovákov usilujúceho sa o vyrovnanie s Maďarmi a sformovaného  ako opozícia voči Starej škole slovenskej, vedenej Viliamom Paulinym-Tóthom. Za svoj konečný cieľ vytýčila, „aby štvormiliónový národ slovenský na svojom otcovskom území, z jednej strany medzi Tisou a Moravou, z druhej medzi horami tatranskými a Dunajom bol  byť šťastný a požíval blaženstvo.“  Medzivýznamné osobnosti Novej školy patrili Ján Palárik, Ján Mallý Dusarov, Koloman Banšell, Jozef Karol Viktorin a s týmto hnutím sympatizovali aj niektorí príslušníci slovenskej šľachty napr. Martin Sentiváni (Szentiványi), Šimon Révaj (Révay), Tadeáš Príleský (Príleszky). Centrom bola Budapešť. Nová škola odmietala pasivitu Starej školy, jej orientáciu na Viedeň a Rusko, ako aj požiadavku vytvorenia Slovenského okolia nastolenú Memorandom roku 1861. Usilovala sa  o rozšírenie národnostného zákona, zastavenie maďarizácie a o plné uplatnenie slovenčiny v školstve a na úradoch. Jej prívrženci v politickej praxi presadzovali demokratizmus a nastoľovali aj sociálne otázky. Snahy o vyrovnanie s Maďarmi však stroskotali aj keď sa Nová škola premenovala na „Slovenskú stranu vyrovnania“ (23. 10. 1872). To viedlo ku kríze celého hnutia, ktorá  roku 1875 vyústila do zániku Novej školy slovenskej.

1913 Štefan Tisa (István Tisza), predseda Strany národnej práce, v Budapešti sa stretol v súboji na šable s predsedom Strany nezávislosti Michalom Károlyim (Mihály). Tisa zranil svojho súpera na hlave a sám utrpel poranenie ramena. Súboj sa konal v dôsledku ich politických konfliktov v parlamente.

1951 rožňavský biskup Róbert Pobožný vysvätil 27-ročného jezuitského kňaza Pavla Hnilicu za tajného biskupa.

1969 Predsedníctvo SNR vymenovalo prvú vládu Slovenskej socialistickej republiky  na čele so Štefanom Sádovským.

1993 Slovenskú republiku v prvých hodinách existencie uznalo 62 krajín sveta.

Narodili sa a zomreli

1799 v Bratislave zomrel básnik a právnik Ján Demian. (* 9. 2. 1734)

1940 v Smolenickej Novej Vsi zomrel vynálezca padáka a objaviteľ jaskyne Driny Štefan Banič. (* 23. 11. 1870)

1969 v Holíči zomrel katolícky kňaz a politik Pavel Macháček. (* 25. 3. 1887)

3. Január

1671 mimoriadny súd v Bratislave pod predsedníctvom grófa Jána Rottala začal svoju činnosť. Za účasť na sprisahaní Františka Vešeléniho (Vesselényi) odsúdil 230 šľachticov, väčšinu z nich na pokuty alebo stratu majetku. Z niekoľkých vynesených rozsudkov smrti bol však vykonaný iba jeden. 30. apríla sťali zemplínskeho šľachtica Františka Bóniša.

1705 na území ovládanom povstalcami vedenými Františkom II. Rákocim (Rákóci), ktoré zahrňovalo celé Slovensko, boli dané do obehu medené mince tzv. libertáše. Nimi sa nahradil nedostatok strieborných mincí, keďže za striebro sa v zahraničí obstarávali potreby pre povstaleckú armádu. Nútený obeh nehodnotných libertášov  mal veľmi zlé hospodárske dôsledky a vyústil do úplného hospodárskeho rozvratu.

1710 v Nových Zámkoch sťali niekdajšieho kuruckého brigádneho generála Ladislava Očkaia (Ocskay). Na trest smrti ho odsúdili pre zradu protihabsburského povstania vedeného Františkom II. Rákocim (Rákóci).

1795 povereníci uhorského kráľa a cisára Františka I. (II.) a ruskej cárovnej Kataríny II. sa v Petrohrade dohodli na treťom delení Poľska. Poľsko na viac ako jedno storočie zmizlo z mapy Európy. Severná hranica Habsburskej monarchie sa posunula až k mestu Brest. Zároveň sa z rakúskeho záboru Poľska začali na územie Slovenska sťahovať Židia, čo viedlo k ich rýchlemu početnému vzrastu v nasledujúcich desaťročiach.

1945 mimoriadny súd zriadený pri Najvyššom súde SR v neprítomnosti odsúdil na smrť šiestich vedúcich činiteľov SNP. Rovnako na trest smrti boli odsúdení siedmi vojenskí činitelia Povstania. Keďže odsúdení sa skrývali na neznámom mieste, neboli rozsudky vykonané.

1947 začal sa plniť dvojročný plán obnovy a rekonštrukcie vojnou zničeného  hospodárstva.

Narodili sa a zomreli

1838 v Banskej Bystrici sa narodil Daniel Kopa, učiteľ a redaktor. Ako učiteľ v Radvani blízky spolupracovník básnika Andreja Sládkoviča, neskôr učil na evanjelickej škole v Hlbokom, kde spolupracoval s Jozefom Miloslavom Hurbanom. Autor slovenskej gramatiky a spoluautor slovenských učebníc. (+ 30. 11. 1920)

1897 sa v Lipne (Poľsko) narodila Pola Negri, vlastným menom Barbara Apollonia Chalupecová, filmová herečka poľsko-slovenského pôvodu. Začínala vo varšavskom divadle ako 15-ročná, o dva roky neskôr už hrala vo filme. Odišla do Berlína a od roku 1923 pôsobila veľmi úspešne v Hollywoode. Keď jej kariéru ukončil nástup zvukových filmov, mala za sebou už takmer 50 filmov. (+ 3. 8. 1987)

1898 v Bardejove zomrel evanjelický kňaz, pedagóg, spisovateľ a prekladateľ Juraj Petruškin – Kello. (* 1. 2. 1844)

1913 v Smolníku sa narodil. Viliam Fedor, dirigent, hudobný pedagóg a zbormajster. Zaoberal sa najmä metodikou hudobnej výchovy. (+ 28. 11. 1979)

1916 vo Zvolene sa narodil Ľudovít Greššo, herec. Pôsobil najmä v divadlách v Trnave a Nitre a stvárnil viacero charakterových úloh vo filmoch. (+ 8. 2. 1982)

1928 v Bratislave zomrel evanjelický biskup a prvý bratislavský župan po vzniku ČSR  Samuel Zoch. (* 11. 12. 1882)

1919 v Bratislave zomrel lekár, významný organizátor zdravotníctva a propagátor športu Matej Dobrovič. (* 27. 6. 1850)

1955 v Bratislave zomrel spisovateľ Fraňo Kráľ. (* 9. 3. 1903)

1969 v Prahe zomrel strojný inžinier, vysokoškolský profesor Eugen Hirschfeld. (* 10. 10. 1892)

1995 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ, umelecký vedúci SĽUK-u Tadeáš Salva. (* 22. 10. 1937)

1995 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ, umelecký vedúci SĽUK-u Tadeáš Salva. (* 22. 10. 1937)

4. Január

1439 uhorský a český kráľ Albrecht I. uzavrel vo Vroclave (Poľsko) prímerie s poľským kráľom Vladislavom III. Dôvodom ich vzájomného konfliktu bol spor o českú korunu, keďže českí kališníci neuznali Albrechta za svojho kráľa a v máji 1438 si za panovníka zvolili kráľoviča Kazimíra, najstaršieho syna Vladislava III. Vojna, ktorá vypukla v lete 1438, postihla aj severné územie Slovenska, keď na Spiš a do Šariša vpadli poľské vojská.

1612 v Levoči sa vyskytol zriedkavý prírodný úkaz. Obyvatelia pozorovali na oblohe 3 slnká.

1718 v meste Edirne (Turecko) prijal turecký sultán Ahmed III. Františka II. Rákociho (Rákóci), ktorý opustil Francúzsko, aby sa na strane Turkov zúčastnil na vojne proti Viedni. Sultán však nebol ochotný splniť jeho požiadavky a zriadiť vojenské jednotky z kresťanov. Posledný pokus Františka II. Rákociho o obnovenie protihabsburského odboja v Uhorsku tým definitívne stroskotal.

1755 colné nariadenie Márie Terézie zaviedlo 30-percentné clo na všetky tovary dovážané do Uhorska, ktoré však zvýhodňovalo rakúskych kupcov. Bez cla sa mohlo doviezť len plátno z Poľska a všetok tovar z územia Osmanskej ríše.

1945 nacistické bezpečnostné sily začali v Nemeckej s popravami. Do 11. januára  postrieľali asi 900 príslušníkov odboja, protifašisticky zmýšľajúcich ľudí a Židov, ktorí boli dovtedy internovaní v banskobystrickej väznici. Aby zahladili stopy, telá povraždených spálili vo vápenke. Popravy v Nemeckej boli najrozsiahlejšími represáliami nacistov na Slovensku.

1947 na Slovenskej univerzite v Bratislave zriadili pedagogickú fakultu.

Narodili sa a zomreli

1604 na hrade Sárvár (Maďarsko) zomrel František Nádašdy, manžel Alžbety Bátoriovej, uhorský magnát a jeden z najvýznamnejších protitureckých bojovníkov v 15-ročnej vojne. Na Slovensku vlastnil viacero majetkov, predovšetkým čachtické hradné panstvo, ktoré po jeho smrti spravovala Alžbeta Bátoriová. (* 1554) 

1760 sa v Levoči narodil Daniel Táľai (Tállyai), redaktor a vydavateľ. Po skončení štúdií na evanjelickom gymnáziu v Bratislave roku 1782 pôsobil vo vydavateľstve Johanna Landerera a neskôr viedol redakciu bratislavských nemeckých novín Pressburger Zeitung. Zároveň pracoval aj ako redaktor maďarských novín Magyar Hírmondó, ktoré vychádzali v Bratislave. Roku 1783 uverejnil dvojjazyčný slovensko-nemecký leták „Prohlášení budoucího psaní Novín v slovenském jazyku“, prostredníctvom ktorého informoval o príprave vydávania slovenských novín. Zásluhou neho začali vychádzať prvé slovenské noviny písané biblickou češtinou s  názvom Prešpurské noviny. Daniel Táľai je ojedinelým zjavom v dejinách žurnalistiky. Sám pôvodom spišský Nemec, mal veľký podiel na rozvoji nemeckej a maďarskej žurnalistiky v Uhorsku a popritom kládol aj základy žurnalistiky slovenskej. (+ 9. 4. 1816)

1818 sav Revúcej narodil Gustáv Reuss, lekár a botanik. Zaoberal sa aj vlastivedou, národopisom, archeológiou a astronómiou, napísal i niekoľko próz. Roku 1858 vyšlo tlačou jeho dielo Květena Slovenska, čili opis všech jevnosnubnych na Slovensku divorastoucích a mnohých zahradných rostlín dle soustavy De Candeollovy. (+ 12. 1. 1861)

1843 vo Svätom Kríži (Žiar nad Hronom) zomrel banskobystrický biskup, podporovateľ slovenských literátov a študentov Jozef Belánsky. (* 20. 6. 1769)

1876 v Osuskom sa narodil Emanuel Lehocký, vedúca osobnosť slovenského robotníckeho hnutia pred 1. svetovou vojnou, vydavateľ a redaktor. Pôvodne vyučený krajčír sa v Budapešti stal členom Sociálnodemokratickej strany Uhorska, v rámci ktorej organizoval slovenské robotníctvo. Roku 1905 v Bratislave založil Slovenskú  sociálnodemokratickú stranu v Uhorsku, ale pre odpor maďarských socialistov nerozvinula svoju činnosť. Bol redaktorom viacerých socialisticky orientovaných slovenských periodík – Napred, Slovenské robotnícke noviny. Roku 1918 sa podieľal na Deklarácii slovenského národa. Po vzniku ČSR presadzoval splynutie slovenskej a českej sociálnej demokracie do jednotnej strany, za čo bol odmenený funkciou senátora v Národnom zhromaždení. (+ 24. 9. 1930)

1879 v Martine sa narodila Mária Pietorová (rod. Ivánková) divadelná ochotníčka, herečka, režisérka a prekladateľka. (+ 24. 7. 1956)

1904 v Linzi (Rakúsko) sa narodil Miloš Dohnány, umelecký fotograf zameraný na sociálne témy a prírodu. (+ 4. 10. 1944)

1905 v Bátovciach sa narodil Ján Igor Hamaliar, literárny kritik a publicista. (+ 14. 10. 1931)

1906 v Lamači (dnes súčasť Bratislavy) sa narodil Alexander Húščava, historik, profesor na univerzite v Bratislave. Priekopník pomocných vied historických. (+ 9. 8. 1969)

1942 v Blatnici zomrel šafraník a veľkopodnikateľ Ondrej Duchaj. (* 9. 7. 1849)

1958 v Nagymarosi (Maďarsko) zomrel múzejník a cestovateľ Koloman Kittenberger. (* 10. 10. 1881)

1960 v Bratislave zomrela publicistka Hana Ruppeldtová. (* 21. 9. 1894)

5. Január

1262 uhorský kráľ Belo IV. uzavrel so svojím prvorodeným synom Štefanom mier v Bratislave. Mierová zmluva skončila ich vzájomný boj, ktorý vznikol pre Štefanov nesúhlas s pridelenou časťou krajiny. Belo IV. roku 1260 udelil Štefanovi správu nad Sedmohradskom, mladšiemu Belovi Slavónsko, Dalmáciu a ďalšie časti na juhu Uhorska, čo sa Štefanovi videlo priveľa, a preto sa chopil zbrane. Konflikt medzi kráľom a jeho synom sa odohrával aj na Slovensku, keď ozbrojenci Bela IV. pokúšali dobyť viaceré hrady, ktoré kontroloval kráľovič Štefan.

1665 uhorský palatín František Vešeléni (Vesselényi) podal panovníkovi Leopoldovi oficiálny protest proti uzavretiu mieru medzi habsburgovcami a Turkami vo Vášvári (Maďarsko) 10. 8. 1664 bez účasti a vedomia uhorskej reprezentácie.

1786 nariadil uhorský kráľ Jozef II. katastrálne vymeranie pôdy a jej evidenciu, aby mohol zdaniť všetky vrstvy obyvateľstva. Jeho zámer pobúril uhorskú šľachtu, ktorá dane neplatila.

1842 v Bratislave začala pracovať Prešporská sporiteľňa – prvý peňažný ústav na Slovensku.

1849 generál Alfred Windischgrätz na čele rakúskych vojsk obsadil Pešť, keď dva dni predtým uhorská vláda a časť snemových poslancov opustili mesto a ušli do Debrecína. Po obsadení Pešti boli z väzenia vyslobodení viacerí slovenskí vlastenci, ktorí boli košutovcami pozatýkaní a odsúdení na dlhoročné väzenie i tresty smrti. Medzi oslobodenými bol Janko Kráľ, Štefan Marko Daxner, Ignác Juračka a ďalší.

1907 uhorská vláda zakázala dovoz novín Slovenský hlásnik, z USA na Slovensko.

1945 maďarské bezpečnostné sily popravili v Košiciach 12 komunistov.

1949 v Moskve sa začali rokovania (do 8. 1. 1948) o založení RVHP ako spoločného orgánu hospodárskej spolupráce komunistických krajín. Československo sa stalo jej zakladajúcim štátom.

1968 v Prahe bol za 1. tajomníka ÚV KSČ zvolený slovenský komunista Alexander Dubček, ktorý v tejto funkcii vystriedal Antonína Novotného. Dubčekovou zásluhou sa začal demokratizačný proces v KS v celej československej spoločnosti.

1976 pri havárii v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice A1 zahynuli dvaja ľudia. Do ovzdušia uniklo veľké množstvo radioaktívneho oxidu uhličitého. Po ďalšej veľkej havárii (22. 2. 1977) československý prototyp jadrovej elektrárne typu A1 bol natrvalo odstavený.

Narodili sa a zomreli

1830 v Paludzi (zaniknutá obec pri Liptovskom Mikuláši) sa narodil Ján Čaják, evanjelický kňaz, učiteľ a básnik. Vo svojej poézii kritizoval neduhy spoločnosti a poukazoval na ťažké postavenie Slovákov. (+ 4. 2. 1867)

1877 v Ružomberku sa narodil Ján Fedor Houdek, podnikateľ, politik a publicista. Stál na čele Ústredného družstva, ktoré disponovalo najväčším agrárnym kapitálom na Slovensku. Publikoval články z histórie i ekonomiky. (+ 26. 2. 1953)

1880 v Okoličnom sa narodil Jozef Hušek, novinár, organizátor krajanských spolkov v USA. Po emigrácii do Ameriky roku 1903 sa ako redaktor v Americko-slovenských novín vypracoval na jedného z najlepších slovenských žurnalistov. Neskôr sám vydával rôzne krajanské časopisy a tlače. Ako signatár Pittsburskej dohody po skončení prvej svetovej vojny podporoval autonomistické hnutie a privítal aj vznik samostatného Slovenského štátu. (+ 29. 3. 1947)

1910 v Liptovskom Hrádku sa narodil Štefan Luby, právnik, profesor na univerzite v Bratislave. Bol jedným z najlepších znalcov histórie práva. Jeho práca „Dejiny súkromného práva na Slovensku“ je doposiaľ neprekonaným dielom. (+ 10. 10. 1980)

1952 v Bratislave zomrel právnik, univerzitný profesor a politik Vladimír Fajnor. (* 23. 10. 1875)

2000 v Bratislave zomrel dirigent Slovenského filharmonického zboru a riaditeľ speváckej zložky Lúčnice Štefan Klimo. (* 1. 11. 1919)

2000 v Bratislave zomrel prekladateľ, nadrealistický básnik, literárny publicista a esejista Pavol Bunčák. (* 4. 3. 1915)

2018 v Borinke zomrel Marián Labuda, jeden z najznámejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov. Bol členom SND a účinkoval a spoluzakladal Divadlo na Korze, rovnako účinkoval aj na Novej scéne. (* 28. 10. 1944)

6. Január

1323 uhorský kráľ Karol I. Róbert začal uskutočňovať peňažnú reformu. Nariadil, aby sa razili mince, ktoré mali mať pevný obsah drahých kovov. Uhorská šľachta na výdavky spojené s menovou reformou navrhla mimoriadnu daň od každej poddanskej brány (porty).

1336 uhorský kráľ Karol I. Róbert a český kráľ Ján Luxemburský na základe višegradského dohovoru vytvorili pevné obchodné vzťahy medzi oboma krajinami a upravili režim na českej ceste vedúcej z Budína cez Trnavu a Skalicu do Prahy. Karol I. Róbert vzal českých a moravských obchodníkov prichádzajúcich do krajiny pod svoju ochranu.

1493 uhorský kráľ Vladislav II. rozpustil Čierny pluk. Táto vojenská jednotka pozostávajúca z profesionálnych žoldnierov bola mocenskou oporou jeho predchodcu na tróne Mateja Korvína.

1550 uhorský kráľ Ferdinand I. zvolal snem do Bratislavy. Keďže uhorská šľachta si žiadala, aby sa panovník  zdržiaval v krajine, kráľ sa snemovým zákonom zaviazal, že do Uhorska pošle svojho najstaršieho syna Maximiliána, ktorý ho mal zastupovať a  naučiť sa jazykom a zvykom obyvateľov krajiny. Snem obnovil slobodu sťahovania pre poddaných, ktorá im bola odňatá roku 1514.

1604 vojenský kapitán Horného Uhorska generál Giacomo Barbiano de Belgiojoso na príkaz cisára uhorského kráľa Rudolfa I. odobral všetky košické kostoly evanjelikom a  nariadil evanjelickým duchovným opustiť mesto. Tieto kroky vyvolali medzi protestantmi v Uhorsku veľké pobúrenie.

1605 vodca protihabsburského povstania Štefan Bočkaj (Bocskay) dal popraviť veliteľa hajdúchov Blažeja Lipaja, lebo si počínal príliš svojvoľne – povoľoval vojsku rabovanie a plienenie.

1657 sedmohradský knieža Juraj II. Rákoci sa pripojil na stranu Švédska vo vojne proti Poľsku. Do Poľska vyslal vyše 20 – tisícovú armádu, ktorá bola po porážkach zajatá Tatármi a odvlečená na Krym. Rákociho poľské dobrodružstvo spôsobilo mocenský úpadok Sedmohradska, čo malo za následok zmenu politických pomerov v strednej Európe.

1678 Turci spustošili obec Poniky neďaleko Banskej Bystrice, 18 obyvateľov zabili a 311 odvliekli do otroctva.

1918 v Prahe bola prijatá Trojkráľová deklarácia. Jej signatármi boli českí poslanci  ríšskeho snemu, ako aj poslanci krajinského snemu a popredné osobnosti českej verejnosti. Najdôležitejšou požiadavkou deklarácie bolo právo národov na sebaurčenie a spojenie českých krajín a Slovenska do nového štátneho útvaru, ktorý však mal byť súčasťou Habsburskej ríše. Text bol pôvodne skonfiškovaný, ale po zverejnení deklarácie na sklonku januára sa stala predmetom útokov zo strany českých Nemcov i peštianskej vlády. Vo viacerých  slovenských mestách zorganizovali úrady aj  protestné zhromaždenia.

1947 v Bratislave v procese s prezidentom Jozefom Tisom vypovedal ako svedok obžaloby arcibiskup Karol Kmeťko. Okrem iného potvrdil, že vyhlásenie slovenskej samostatnosti v marci 1939 s nadšením privítalo 90 percent Slovákov a slovenskí biskupi súhlasili s voľbou Tisa za prezidenta, lebo v ňom videli záruku, že ochráni Slovensko od národno-socialistického novopohanstva. Zmienil sa aj o stanovisku slovenských Židov k osobe Tisa, ktorí mu roku 1942 vyhlásili, že je potrebné, aby  zostal prezidentom, lebo inak všetci do posledného zahynú.

1983 pápež Ján Pavol II. vysvätil za rektora Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Dominika Hrušovského a zveril mu duchovnú správu všetkých slovenských katolíkov v zahraničí.

Narodili sa a zomreli

1681 vo Vrbovom sa narodil Ján Baltazár Magin, katolícky kňaz, básnik, autor prvej slovenskej národnej obrany. Po vysvätení za kňaza (1706) pôsobil ako farár v Košeci a roku 1716 vstúpil do jezuitskej rehole. Od roku 1719 účinkoval na fare v Dubnici nad Váhom. V súvislosti s útokmi snemového vyslanca Michala Bencsika ho trenčianske stavy roku 1722 poverili napísať obranu slovenského národa. Magin vo svojom diele Murices… sive Apologia. (Ostne alebo obrana) vydanom v Púchove roku 1723 dokázal, že Slováci sú najstarší obyvatelia Uhorska, a keďže prijali Maďarov pohostinne a nepodrobili sa im, slovenská šľachta má rovnaké práva ako šľachta maďarského pôvodu. (+ 27. 3. 1735)

1724 v Glogowe (Poľsko) sa narodil Jozef Ignác Felbiger, osvietenský školský reformátor a poradca uhroskej kráľovnej Márie Terézie. (+ 17. 5. 1788)

1787 v Ochtinej sa narodil Ján Ladislav Bartholomeides, historik a náboženský spisovateľ, autor spisu o uhorských študentoch na zahraničných univerzitách. (+ 15. 5. 1862)

1801 v Kline sa narodil Pavol Olexík, lekár, biológ, botanik a zriaďovateľ meteorologickej stanice v Brne. (+ 10. 10. 1878)

1807 v Spišskej Belej sa narodil Jozef Maximilián Petzval, fyzik, matematik a vynálezca v optike a vo fotografii. (+ 17. 9. 1891)

Jozef Maximilián Petzval

V Spišskej Belej sa narodil Jozef Maximilián Pecval (Petzval), fyzik, matematik a vynálezca v optike a vo fotografii. Roku 1828 dokončil štúdium na Geometrickom inštitúte v Pešti a stal sa zememeračom. Počas geodetických prác sa  hlbšie zoznámil s princípmi optiky, ale jeho hlavným oborom zostávali matematika a geometria. Od roku 1835 bol riadnym profesorom oboch disciplín na peštianskej univerzite, od roku 1837 pôsobil na univerzite vo Viedni.  Vďaka praktickým skúsenostiam s optikou a hlbokým teoretickým znalostiam matematiky dokázal vypočítať  potrebné parametre fotografických objektívov, ktoré sa v praxi veľmi dobre uplatnili. Pecvalovým objektívom bolo možné robiť kvalitné fotografické portréty i panorámy krajiny. Zdokonalil aj mikroskop a ďalekohľad, vyvinul účinný reflektor a prispel aj k rozvoju akustiky. Stal sa členom Uhorskej aj Rakúskej akadémie vied. (+ 17. 9. 1891)

1818 v Kežmarku sa narodil Fridrich Hažlinský, prírodovedec, botanik, mykológ a priekopník výskumu bezkvetej flóry Uhorska. (+ 6. 11. 1896)

1823 vo Veľkej Polome sa narodil Peter Kellner – Hostinský, spisovateľ, historik, príslušník štúrovskej mládeže. Okrem literatúry sa výrazne prejavil v odbore hospodárskych dejín, filozofie a prírodných vied. (+ 10. 8. 1873)

1855 v Krupine sa narodila Elena Maróthy – Šoltésová, spisovateľka, redaktorka, zakladateľka ženského hnutia a školstva na Slovensku. Bola dcérou národne uvedomelého evanjelického kňaza Daniela Márothyho, príslušníka štúrovského hnutia, ktorý pôsobil na fare v Ľuboreči. Po vydaji sa roku 1875 usadila v Martine, kde sa zapojila do národného a ženského hnutia. Roku 1881 jej v Slovenských pohľadoch vyšla novela Na dedine a ihneď vzbudia v literárnych kruhoch pozornosť. Po úspechu nasledovali ďalšie diela. Väčšina z nich zobrazuje slovenský život na sklonku 19. storočia. Roku 1894 vydala ženský román Proti prúdu, ktorý zachytáva problém odrodilstva slovenskej šľachty. V rokoch 1894 – 1927 bola predsedníčkou ženského spolku Živena. Veľa síl venovala emancipácii slovenských žien. Počas dlhého a plodného života uverejnila v slovenských novinách, časopisoch a literárnych zborníkoch množstvo literárnych aj publicistických prác. (+ 11. 2. 1939)

1897  v Košiciach sa narodil Ferenc Szálasi, pôvodným menom Salosjan. V medzivojnovom období sa stal zakladateľom a vodcom ultraradikálnej Strany šípových krížov v Maďarsku. 15. 10. 1944 sa s pomocou Nemcov dostal v Maďarsku  k moci. Po vojne bol odsúdený na smrť a popravený. (+ 12. 3. 1946)

1974 v Mníchove (Nemecko) zomrel hudobný skladateľ tanečnej a populárnej hudby Jozef Frank – Zemplínsky. (* 4. 9. 1920)

1992 v Bratislave zomrela prozaička, poetka, dramatička a autorka literatúry pre deti a mládež, Elena Čepčeková. (* 26. 1. 1922)

2000 v Stupave zomrel maliar Ladislav Čemický. (* 24. 3. 1909)

7. Január

1606 vo Viedni začali Štefan Ilešházi (Ilésházy) a Peter Mladoševič, vyslanci povstaleckého snemu, ktorý zasadal v Krupine, mierové rozhovory s arcivojvodom Matejom, aby ukončili viac ako rok trvajúci protihabsburský odboj pod vedením Štefana Bočkaja (Bocskay).

1611 v Bytči popravili pomocníkov Alžbety Bátoriovej (Báthory) obvinených z vrážd mladých dievčat. Ján Ficko bol sťatý, Helene Jóovej a Dorote Sentešovej kat najprv kliešťami odštikal prsty na oboch rukách a potom ich spálil na hranici. Poslednú obvinenú Katarínu Benickú predseda mimoriadneho súdu palatín Juraj Turzo nariadil ponechať ju na ďalšie došetrenie obvinení vo väzení.   

1622 výmenou ratifikačných listín medzi kráľom Ferdinandom II. a sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom (Bethlen) vstúpil do platnosti mikulovský mier. Znamenalo to koniec veľkého protihabsburského povstania. Gabriel Betlen sa zaviazal, zrieknuť sa  titulu uhorského kráľa, vrátiť korunovačné klenoty panovníkovi,  vydať mu všetky hrady a pevnosti, ktorých sa zmocnil počas vojenského ťaženia a vrátiť archív Spišskej komory. Ferdinand II. sa zaručil Betlenovi, že mu udelí titul ríšskeho kniežaťa a daruje mu vojvodstvá Opole a Ratibor v Sliezsku. Panovník zároveň prepustil sedmohradskému kniežaťu 7 stolíc na východe krajiny, medzi nimi Zemplínsku a Abovskú aj s Košicami, na ktorých však bude spravodlivosť aj naďalej vykonávať krajinský sudca. Ďalej sa zaviazal platiť Betlenovi ročne 30 tisíc zlatých na vydržiavanie pohraničných pevností, amnestovať všetkých jeho prívržencov v Uhorsku a opäť potvrdiť všetky body viedenského mieru z roku 1606. 

1687 boli kostoly v Prešove, Kežmarku, Levoči a Bardejove na základe náboženských zákonov č. 25 a 26 z roku 1681 vrátené katolíkom.

1944 sa Rada obrany štátu, na čele s prezidentom Jozefom Tisom uzniesla vybudovať opevnenia na severovýchodných hraniciach Slovenska.

Narodili sa a zomreli

1621 vo Vroclave (Poľsko) zomrel pedagóg a humanistický básnik Peter Fradelius. (* 1580)

1788 v Paludzi (zaniknutá obec pri Liptovskom Mikuláši) sa narodil Gašpar Šulek,  evanjelický kňaz, filozof a teológ. Od roku 1824 profesor teológie na evanjelickom lýceu v Bratislave. (+ 20. 6. 1827)

1902 v Považskej Bystrici sa narodil Michal Maximilián Scheer architekt, urbanista, popredný predstaviteľ funkcionalizmu: Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí žilinská radnica, hotel Palace v Ľubochni, Ústav školských bratov v Banskej Bystrici, Slovenské papierne v Ružomberku, gynekologický a detský pavilón nemocnice v Trenčíne, hotel v Dunajskej Strede. Roku 1965 mu bola udelená Cena Dušana Jurkoviča. (+ 9. 2. 2000)

1919 v Bratislave sa narodil Ján Albrecht, hudobný pedagóg a teoretik. Bol violistom a zakladateľom súboru Musica aeterna, editorom starej slovenskej hudby. (+ 20. 11. 1996)

1921 v Rakove sa narodil Teodor Lamoš, historik a archivár, jeden z hlavných organizátorov archívneho súpisu na Slovensku. Venoval sa najmä dejinám Kremnice. (+ 26. 12. 1965)

1922 v Ludaniciach sa narodila Helena Križanová-Brindzová, spisovateľka pre deti a mládež. V rokoch 1951-1953 bola vedúca rektorka časopisu Zornička, 1953-1955 dramaturgička detského vysielania v bratislavskom rozhlase. Napísala niekoľko románov pre deti a mládež: Modlitba za šťastie, Kocúr lekárom a iné rozprávky, Poštárik, Dušan, Šťastnú cestu, Dušan! (+ 1. 8. 1990)

1931 v Tisovci sa narodil Branislav Kriška, režisér a dramaturg. (+ 30. 4. 1999)

1944 v Hornej Vsi sa narodil Ľuboš Majer, majster sveta v parašutizme. (+ 21. 9. 1972)

1962 vo Zvolene zomrela herečka SND Mária Bancíková. (* 14. 11. 1913)

1974 v Budapešti zomrel maliar a výtvarný pedagóg Eugen Krón. Roku 1921 založil v Košiciach prvú kresliarsku a grafickú školu, v ktorej začínali mnohí významní umelci. (* 1. 5. 1882)

1978 v Bratislave zomrela herečka, členka činohry SND Hana Meličková. (* 27. 1. 1900)

1986 v Bratislave zomrel maliar Július Nemčík. (* 13. 11. 1909)

2016 v Bratislave zomrel rímskokatolícky kňaz a salezián, spisovateľ a charitatívny pracovník Anton Srholec. (* 12. 6. 1929)

2018 v Bratislave zomrel spisovateľ a prekladateľ Jozef Marušiak. (* 22. 11. 1932)

8. Január

1528 kráľ Ferdinand I. zriadil uhorskú komoru, ktorá mala spravovať kráľovské majetky, vyberať štátne dane a clo. Viedol ju kráľovský pokladník. Sídlom komory bol Budín, ale na jeseň roku 1529 v súvislosti s osmanským nebezpečenstvom  zanikla. Novú uhorskú komoru podľa vzoru viedenskej dvorskej komory zriadil o dva roky v Bratislave. (2. 7. 1531)  

1599 jezuiti vydali Ratio studiorum Societatis Jesu, organizačný štatút pre svoje školy. V plnej miere sa však uplatnil až  neskôr, keď sa vďaka rekatolizácii rozvinulo jezuitské školstvo.

1611 palatín Juraj Turzo (Thurzo) nariadil mestskej rade Krupiny, aby boli k nemu vyslaní  zástupcovia slovenskej, nemeckej a maďarskej národnosti, ktorých vypočul v súvislosti so sťažnosťami na nedodržiavanie zákona z roku 1608 o paritnom zastúpení v mestských orgánoch zo strany krupinských Nemcov. Po ich vypočutí rozhodol, aby richtára volili zástupcovia všetkých troch národností volenej obce. Zároveň nariadil, aby v užšej mestskej rade boli šiesti Nemci, traja Slováci a traja Maďari. Do širšej mestskej rady mali byť zvolení vždy ôsmi zástupcovia z každej národnosti, a ak by počet Maďarov nedostačoval, mali byť nahradení Slovákmi.

1620 stavovský snem v Bratislave ponúkol sedmohradskému kniežaťu Gabrielovi Betlenovi (Bethlen) kráľovský titul, ten ho však neprijal a uspokojil sa s používaním titulu uhorské knieža.

1680 na zhromaždení v Hajdúszoboszló neďaleko Debrecína (Maďarsko) si kuruci zvolili za svojho veliteľa kežmarského rodáka Imricha Tököliho (Thököly). Hneď ako sa iba 23 ročný kežmarský rodák ujal velenia, kurucký odboj proti Viedni nadobudol novú intenzitu. Jeho hlavným javiskom sa stalo územie Slovenska.

Povstanie Imricha Tököliho alebo kurucká vojna

Akonáhle sa sotva 23 ročný kežmarský rodák ujal velenia kuruckých vojsk, protihabsburský odboj zosilnel. Jeho hlavným javiskom sa stalo územie Slovenska. Už na jar 1680 vpadli kurucké oddiely cez Považie na Moravu a natrvalo sa zmocnili východnej časti krajiny. Kráľ Leopold I. sa pokúsil upokojiť pomery v krajine zrušením centralizačných opatrení a  po takmer dvoch desaťročiach zvolal snem do Šopronu (Maďarsko), kde bol Tököliho švagor Pavol Esterházi (Eszterházy) zvolený za palatína. Zároveň bola legalizovaná existencia protestantských cirkví. Tokolyho ústupky neuspokojili a v nasledujúcom roku pokračoval v odboji. Svadbou s vdovou po Františkovi I. Rákocim (Rákóci) Helenou Zrínskou v Mukačeve (Ukrajina) roku 1682 rošíril svoju mocenskú základňu. S tureckou vojenskou pomocou dobyl v do konca jesene toho istého roka väčšinu Slovenska až po dolný tok rieky Hron. Z milosti Turkov sa stal vládcom Uhorska ( 16. 9. 1682). Hrozbami i sľubmi donútil väčšinu šľachty, aby sa k nemu pripojila. Tököliho povstanie malo ráz boja za náboženskú a stavovskú slobodu, ale v praxi sa vyznačoval krutým postupom voči katolíkom a prívržencom Viedne. V lete roku 1683 sa jeho oddiely zmocnili aj západného Slovenska, kde si počínali mimoriadne kruto. Vyrabovali množstvo sídiel a podpálili Trnavu, kde zahynulo takmer 4 000 ľudí. Neúspech Turkov pri Viedni (- 12.9.1683) rozhodol o ďalšom osude povstania. Cisárske vojská postupne vytláčali kurucov z územia Slovenska na východ. Po Tököliho uväznení Turkami v októbri 1685 väčšina z jeho bojovníkov prešla na stranu kráľa Leopolda I. O niekoľko mesiacov bol síce prepustený a rehabilitovaný, ale cisárske vojská kontrolovali už celé územie Uhorska, s výnimkou pevnosti Mukačevo, kde ešte kládla odpor Helena Zrínska. So stále zmenšujúcim sa oddielom kurucov bojoval Tököli po boku Turkov vo vojne s Habsburgovcami až do uzavretia mieru roku 1699.

1762 slovenský vysťahovalec Ján Paulíny, rodák z Hornej Trnávky, ktorý pôsobil na Suriname ako vojenský lekár, poslal mestu Banská Štiavnica list aj s finančnou čiastkou so žiadosťou, aby peniaze doručili jeho príbuzným. Bola to prvá zásielka peňazí od vysťahovalca na americký kontinent svojim príbuzným na Slovensko.

1918 americký prezident Thomas Woodrow Wilson v posolstve Kongresu USA predniesol 14 podmienok, na základe ktorých sa malo rokovať o skončení vojny. V nich sa požadovalo stiahnutie nemeckých a rakúsko-uhorských vojsk zo všetkých obsadených území, pričlenenie Alsaska a Lotrinska k Francúzsku, utvorenie samostatného Poľska, sloboda lodnej dopravy a medzinárodného obchodu, ako aj vznik Spoločnosti národov. Desiaty bod obsahoval požiadavku zabezpečenia možnosti  autonómneho vývoja národov Rakúsko-Uhorska. To prispelo k oživeniu politickej činnosti na Slovensku.

1919 minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár zrušil SNR v Martine aj všetky jej krajové a miestne organizácie. Slováci zostali bez svojej politickej reprezentácie.

1920 v Prahe bola založená Cirkev československá, ktorá mala oslabiť vplyv rímsko-katolíckej cirkvi v novom štáte. Na Slovensku nemali jej snahy takmer žiadny ohlas.

Narodili sa a zomreli

1759 v Kežmarku sa narodil Kristián Genersich, prírodovedec, učiteľ a historik. Zaslúžil sa najmä o rozvoj geológie a botaniky, v rukopise zostalo dielo o dejinách jeho rodiska. (+ 30. 4. 1825)

1761 v Stránskom sa narodil Štefan Ďurjan, právnik, profesor Kráľovskej akadémie v Bratislave. (+ po 1840)

1825 v Banskej Bystrici zomrel banskobystrický biskup Anton Makay (* 24. 2. 1756)

1856 v Trnave zomrel majiteľ hostinca, vydavateľ, pedagóg, šíriteľ a podporovateľ slovenskej kultúry Martin Ďurgala. (* 10. 11. 1783)

1899 v Malom Šariši sa narodil Jozef Kolarčík, kultúrno-osvetový pracovník, zberateľ ľudovej slovesnosti, najmä rozprávok, piesní, porekadiel a ľudový liečiteľ. Bol aj autorom rómskej opery. (+ 2. 2. 1961)

1911 v Selciach sa narodil Andrej Očenáš, hudobný skladateľ, v jeho tvorbe dominujú symfónie s výraznou inšpiráciou folklóru. (+ 8. 4. 1995)

1932 v Ladcoch sa narodil Pavol Koyš, básnik a posledný komunistický minister kultúry na Slovensku. (+ 23. 7. 1993)

1950 v Banskej Bystrici zomrel biskup a náboženský spisovateľ, autor polemických prác na obranu cirkvi pred komunizmom Andrej Škrábik. (* 13. 5. 1882)

1972 v Rakši zomrel politik, predseda Demokratickej strany Ján Ursíny. (* 11. 10. 1896)

9. Január

1403 Benátska republika odmietla Uhorsku platiť ročný poplatok 7 000 zlatých, k čomu sa zaviazala pri podpise mieru v Turíne s uhorským kráľom Ľudovítom I. roku 1381.

1475 uhorský kráľ Matej Korvín oznámil pápežovi Sixtovi IV., že sa na boj s Turkami podujme len vtedy, keď dostane primeranú finančnú pomoc.

1571 spojením niekoľkých banských podnikov do jedného celku vzniklo v Banskej Štiavnici Brennerovo ťažiarstvo. Cieľom fúzie bolo zvýšenie efektívnosti štiavnického baníctva. 

1682 kuruckí vyslanci v Istanbule žiadali v mene svojho veliteľa Imricha Tököliho (Thököly) jeho vymenovanie za uhorské knieža. Veľkému vezírovi tlmočili Tököliho sľub, že ak bude jeho žiadosti vyhovené, do dvoch rokov ovládne celé Uhorsko, ktoré kontroloval kráľ Leopold I.

1711 František II. Rákoci (Rákóci) opustil Uhorsko a odišiel do Poľska, aby sa osobne stretol s ruským cárom Petrom I. Do neho vkladal posledné nádeje na vojenskú pomoc pre protihabsburské povstanie, ktoré v Uhorsku rozpútali roku 1703.

1849 minister vnútra Franz Stadion predložil ríšskej vláde plán na rozdelenie Uhorska na národné celky. Jeden z nich tvorilo Slovensko. V tej dobe sa objavilo viacero projektov na vyčlenenie Slovenska z Uhorska a dať mu pevné hranice.

Slovensko na mape monarchie

Severná časť Uhorska obývaná Slovákmi mala už od včasného stredoveku svoje osobitné pomenovanie. Nazývala sa Slovensko, Slovenská zem, či krajina. Nemci a Rakúšania ho volali Slowakei, Slovakia i Windisches Land, Maďari Tót ország, Česi Slovensko i Slováky a tento geografický pojem bol známy aj vo Francúzsku Taliansku i v Británii. Presne určené boli len severné a západné hranice Slovenska, južná a východná hranica bola neurčiatá a tvorilo ju etnické rozmedzie slovensko – maďarské a slovensko-rusínske. Až v pohnutých meruôsmych rokoch bolo vypracovaných viacero projektov vyčlenenia Slovenska z Uhorska a stanovenia jeho presných hraníc. Na konci roka 1848 vládna komisia vypracovala plán na zriadenie Slovenského kráľovstva, ktoré malo zahrňať územie od Bratislavy po Zemplín. Autorom ďalšieho projektu bol dvorný radca Karol Rosenfeld, ktorý navrhol vyčleniť oblasť Bratislavy ako nemecký celok a územie východnejšie od Spiša považoval za kraj obývaný Rusínmi, a preto radil z neho zriadiť osobitnú korunnú krajinu. Za hlavné mesto Slovenska odporúčal Banskú Štiavnicu. V marci 1849 vypracoval  projekt na vytvorenie Slovenského vojvodstva evanjelický kňaz a básnik Ján Kollár a ako poradca viedenskej vlády ho predložil na prerokovanie. Za rozdelenie Uhorska podľa etnických hraníc a za vyčlenenie Slovenska  ako samostatnej korunnej krajiny sa vo svojich memorandách adresovaných vláde prihovárali aj príslušníci konzervatívnej uhorskej šľachty Ján Majlát (Majláth) a Emil Dežöfi (Dessewffy). Ani jeden plán sa nerealizoval, ale Slovensko sa ako pevne ohraničený celok po prvýkrát objavilo na mapách habsburskej monarchie.

1879 požiar v bani Leopold v Banskej Hodruši si vyžiadal životy 20 baníkov.

1906 Dobrú Vodu a okolie postihlo najsilnejšie zemetrasenie na Slovensku v celom 20. storočí. Väčšina budov v obci utrpela rozsiahle škody. Následkom otrasov zeme sa zrútila aj klenba kostola v susednom Hradišti.

1941 v tajnej správe nemeckej vojenskej spravodajskej služby hlásili do Berlína, že prezident SR Jozef Tiso odmieta účinne a cieľavedome presadzovať riešenie židovskej otázky a preto vzniklo napätie medzi Tisom a HG, v ktorej sa už pripravovali plány na puč proti Tisovi.

1944 Slovenská národná jednota pod vedením Petra Prídavka sa v Londýne pretransfromovala na SNR. Bol to orgán exilových Slovákov, ktorí sa usilovali o zachovanie slovenskej samostatnosti v povojnovej Európe.

1970 vláda SSR prijala uznesenie o cirkevnej problematike, ktoré obsahovalo smernice na utlmenie náboženských aktivít a obmedzenie vyučovania náboženstva.

1991 Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo listinu základných práv a slobôd ako ústavný zákon.

Narodili sa a zomreli

1695 v Prietrži sa narodil Pavel Jakobei, evanjelický kňaz. Po skončení štúdií pôsobil v Modre a preslávil sa ako autor barokovej náboženskej a výchovno-moralistickej literatúry v slovenskom jazyku. Roku 1742 vydal aj Česko-slovenskú ortografiu. (+ 3. 8. 1752)

1778 v Luzancy (Francúzsko) zomrel maršal francúzskej armády Ladislav Berčéni, rodák z Prešova. (* 3. 8. 1689)

1840 v Petrohrade (Rusko) sa narodil Gregor Friesenhof, statkár v Nedanovciach pri Topoľčanoch, kde založil prvú meteorologickú stanicu na Slovensku. Bol propagátorom moderného poľnohospodárstva, ale jeho záujmy obsiahli aj archeológiu, biológiu, požiarnictvo, družstevníctvo, geológiu a meteorológiu. Skonštruoval niekoľko nových poľnohospodárskych strojov. Ako jeden z mála príslušníkov aristokracie bol aj členom Matice slovenskej. (+ 17. 7. 1913)

1913 v Chrudime (Česko) sa narodil Peter Zvon (vl. m. Vladimír Sýkora), dramatik a literárny kritik. (+ 19. 10. 1942)

1952 v Bratislave zomrel spisovateľ, publicista a finančný úradník Elo Šándor. (* 8. 3. 1896)

1967 v Bratislave zomrel partizánsky veliteľ a odbojár Vladimír Žalman. (* 27. 11. 1919)

10. Január

1461 uhorský kráľ Matej Korvín vyzval slovenské kráľovské mestá, aby mu poskytli vojenskú pomoci proti Jánovi Jiskrovi a bratríkom.

1709 trom plukom cisárskeho vojska sa napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam podarilo prebiť cez Šturec a obsadiť Ružomberok, odkiaľ začali ofenzívu proti povstalcom Františka II. Rákociho (Rákóczy) v Liptove. Zimný prechod cez Šturec bol dlho považovaný za najväčší výkon cisárskeho vojska.

1858 požiar zničil veľkú časť Svätého Kríža. (Žiar nad Hronom)

1914 v Gbeloch bolo objavené prvé ložisko ropy.

Ťažba nafty v Gbeloch

Ťažba nafty a zemného plynu na okolí Gbelov má dlhú tradíciu I keď tunajšie zásoby týchto najvýznamnejších zdrojov energie neboli veľké ťažia sa až dodnes. Na okolí Gbelov boli pozorované občasné erupcie plynu už v 19. storočí. To priviedlo odborníkov na myšlienku, že v podzemí sa bude nachádzať aj nafta. V súvislosti s rastúcim dopytom po tejto surovine v októbri 1913 sa uhorská vláda podujala vykonať tu niekoľko prieskumných vrtov. 10. januára 1914 bol v hĺbke 163 metrov pod zemským povrchom navŕtaný horizont nafty, ktorý sa začal ťažiť. Vzhľadom na vysokú kvalitu gbelskej nafty sa jej ťažba rýchlo rozširovala. Pôvodne sa dala upotrebiť iba na mazanie, no napokon sa prišlo na spôsob ako z nej vyrobiť benzín. 1. svetová vojna a zvýšená potreba nafty i jej produktov na vojenské účely boli hlavnými impulzmi pre rozvoj gbelských ropných polí. V roku 1918 sa tu zo sedemdesiatich vrtov vyťažilo 9 000 ton nafty a veľké množstvá zemného plynu. Za medzivojnovej ČSR sa produkcia nafty ešte zvýšila. Neskôr však nastal útlm. Ťažba sa úplne nezastavila ani v súčasnosti, i keď jej význam je malý. Niekdajšie naftové a plynové ložiská v súčasnosti slúžia však podzemné zásobníky zemného plynu.

1917 v proklamácii svojich vojnových cieľov štáty Dohody (Francúzsko, Rusko, Veľká Británia) žiadali odchod Nemcov zo všetkých obsadených území a vyslovili sa aj za oslobodenie Čechov a Slovákov spod cudzieho panstva.

1951 v Bratislave sa začal proces s tromi slovenskými katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Pavlom P. Gojdičom a Michalom Buzalkom, obvinenými z vlastizrady. Príprava procesu sa začala už roku 1950, keď boli do biskupských úradov dosadení vládni zmocnenci a za pomoci štátnej bezpečnosti izolovali a internovali biskupov. Onedlho všetkých troch previezli do ruzynského väzenia v Prahe. Tu ich podrobili  výsluchom spojeným s mučením. Zároveň sa začala rozsiahla kampaň, ktorá mala v očiach verejnosti zdiskreditovať cirkev, hierarchiu i pápeža. Samotný proces prebiehal však pred krajským súdom v Bratislave. Už päť dní po jeho začatí predseda senátu Karel Bedrna vyniesol rozsudok, na základe ktorého boli M. Buzalka a gréckokatolícky biskup P. P. Gojdič odsúdení na doživotie. 73 ročný J. Vojtaššák dostal 24 rokov väzenia.

Narodili sa a zomreli

1493 v Sibiu (Rumunsko) sa narodil Mikuláš Oláh, ostrihomský arcibiskup, humanistický vzdelanec. Venoval veľkú pozornosť rozvoju cirkevného školstva, autor historicko-topografického diela o Uhorsku. Udržiaval kontakty s európskymi humanistami, aj s Erazmom Rotterdamským. (+ 14. 1. 1568)

1670 v Banskej Bystrici sa narodil Karol Otto Möller, lekár a prírodovedec, významný organizátor starostlivosti o zdravie, priekopník balneoterapie. Spolupracoval s Matejom Belom, nazývali ho uhorským Hippokratom. (+ 9. 4. 1747)

1782  v Bratislave sa narodil Tadeáš Amadé, klavírny virtuóz a skladateľ. Bol učiteľom a mecénom Franza Lista (Liszt). (+ 17. 5. 1845)

1821 v Dolnom Kubíne sa narodil Janko Matúška, básnik. V revolúcii 1848 – 49 organizoval povstanie na Orave. Jeho poézia nesie stopy baladickosti. Autor textu slovenskej hymny. (+ 11. 1. 1877)

1866 v Bratislave zomrel politik, národohospodár a predseda Uhorskej akadémie vied Emil Dežöfi (Dessewffy). (* 16. 2. 1812)

1855 v Radvani sa narodil Samuel Petrikovich, architekt, archeológ a vynálezca. Projektoval a staval najmä kostoly, ale aj budovu SNM v Martine. Pri archeologických výskumoch v okolí Banskej Bystrice získal veľa nálezov. Bol autorom patentu na samočinné zapájanie a odpájanie železničných vagónov a zaoberal sa plánmi na využitie slovenských riek. (+ 1. 3. 1919) 

1880 v Radvani sa narodil Miloš Petrikovich, syn Samuela Petrikovicha, národohospodár, riaditeľ Tatrabanky v rokoch 1928-1931. (+ 1. 6. 1969)

1890 v Budapešti zomrel lekárnik, botanik, priekopník farmácie a chémie v Uhorsku Daniel Wagner. (* 31. 12. 1800)

1890 vo Viedni sa narodil Vladimír Plicka, publicista a vlastivedný pracovník. Zbieral slovenský folklór, fotograficky i na filme dokumentoval tradičnú ľudovú kultúru a architektúru. (+ 26. 6. 1965)

1913 v Bratislave – Dúbravke sa narodil Gustáv Husák, komunistický politik, prezident ČSSR. Po skončení štúdia práva v Bratislave sa tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny zaradil medzi popredných činiteľov mladej komunistickej inteligencie. Na sklonku 1943 sa začal aktivizovať v ilegálnej činnosti a v SNP hral ako povereník pre vnútro dôležitú úlohu. V rokoch 1946-1950 Predsedu zboru povereníkov, patril k hlavným organizátorom komunistického puču na Slovensku vo februári 1948. Roku 1950 obvinený z nacionalizmu a po dlhej vyšetrovacej väzbe roku 1954 odsúdený na doživotie. Ako jediný z obvinených nepodľahol mučeniu a svoju vinu nepriznal. Roku 1960 amnestovaný a o tri roky aj rehabilitovaný. Roku 1968 sa vrátil do vysokej politiky a spočiatku patril k reformnému a demokratizačnému krídlu v KS. Po okupácii sa pragmaticky priklonil k protireformným silám. V apríli 1969 bol namiesto odvolaného A. Dubčeka zvolený za 1. tajomníka ÚV KSČ a stal sa jedným z hlavných činiteľov konzervatívneho  kurzu, nazvaného normalizácia. Nepripustil však rozpútanie justičných represálií voči exponentom reformného procesu. Roku 1975 bol zvolený za prezidenta ČSSR. Postupne sa dostal do izolácie a na politický vývoj v Československu strácal vplyv. Z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ odišiel roku 1987 a na prezidentský úrad rezignoval v decembri 1989. (+ 18. 11. 1991)

1913 v Rohovských Rybkách sa narodil Dezider Janda (pseud. Vilo Rohovský), herec a režisér. Vydával mesačník Javisko, autor prvého slovenského divadelného slovníka. (+ 18. 12. 1965)

1916 v Bratislave zomrel matematik a fyzik Karol Henrich Fuchs. (* 5. 6. 1851)

1964 v Harrisburgu (USA) zomrel publicista, organizátor krajanov v USA a podpredseda Slovenskej ligy Filip Anton Hrobák. (* 1. 5. 1904)

11. Január

1340 uhorský kráľ Karol Róbert udelil výsady obyvateľom Slovenskej Ľupče.

1683 knieža Imrich Tököli (Thököly) zvolal do Košíc snem. Na sneme sa zúčastnili zástupcovia 18 prevažne slovenských stolíc a 9 slobodných kráľovských miest  územia, ktoré od jesene 1682 kontroloval. Snem povolil vybrať na kurucké vojsko 54-tisíc zlatých.

1704 kurucký generál Alexander Károj (Károly) prekročil s 5-tisícovým zborom zamrznutý Dunaj neďaleko Šamorína a začal úspešné ťaženie v Preddunajsku. Povstanie vedené Františkom II. Rákocim (Rákóczy)  sa po Károjovom prieniku rozšírilo aj do juhozápadných častí krajiny.

1754 pápež Benedikt XIV. povolil Márii Terézii znížiť počet cirkevných sviatkov, ktoré sa okrem nedieľ museli zachovávať ako dni pracovného pokoja, zo 40 na 16. Zároveň sa sprísnili tresty za ich nedodržiavanie.  

1820 uhorský kráľ František I. zakázal dovoz literárnych časopisov liberálnej orientácie na územie habsburskej monarchie.

1841 v Bratislave začal pôsobiť zmenkový súd pre veľkú časť západného Slovenska a priľahlé časti Zadunajska. Zmenkový systém obchodovania mal pomôcť rozvoju obchodu a hospodárskeho života, ale stal sa aj častým cieľom podvodov a zneužívania najmä voči širším vrstvám ľudu, vzhľadom na ich dôverčivosti a nízku gramotnosť.

1869 v mestskom divadle v Trnave sa hralo prvé slovenské divadelné predstavenie, Kotzebueho dráma Gróf Móric Beňovský. Slovenskí ochotníci zožali od obecenstva veľké ovácie.

1925 na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách sa začali IX. majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji. Pôvodne sa mali konať v Prahe, ale pre nezvyčajne teplé počasie boli preložené do Tábora a napokon na zamrznutú plochu Štrbského Plesa. Pre snehové búrky sa niektoré zápasy museli odohrať na malom klzisku pred hotelom Grand v Starom Smokovci. Majstrami Európy sa stali hokejisti ČSR pred Rakúskom a Švajčiarskom.

1999 v Bratislave bol zavraždený Ján Ducký, minister hospodárstva SR, neskôr riaditeľ Slovenského plynárenského podniku. Násilná smrť mala politicko-ekonomické pozadie a dodnes je zahalená rúškom tajomstva.

Narodili sa a zomreli

1800 v Zemnom sa narodil Štefan Anián Jedlík, rehoľník, fyzik a vynálezca. (+ 13. 12. 1895)

Štefan Anián Jedlík

Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Jeho otec bol Slovák, rodák z Liptova, ktorý sa oženil s Maďarkou. Od útleho musel vynikať mimoriadnym nadaním, keď ako poddanský syn dosiahol vysokoškolské vzdelanie. Študoval na gymnáziu v Trnave, na kráľovskej akadémii v Bratislave a teológiu skončil na kňazskom učilišti v opátstve na Panónskom vrchu (Panonhalma) v dnešnom Maďarsku. Ešte roku 1817 vstúpil do benediktínskej rehole a prijal meno Anián. Oveľa viac ako dušpastierska činnosť ho priťahovali prírodné vedy. Vo funkcii gymnaziálneho profesora v meste Györ sa zaoberal pokusmi s elektrickou energiou. V roku 1829 objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb. Jedlík tak ako prvý na svete vynašiel elektromotor. Slúžil predovšetkým ako pomôcka pri vyučovaní. Keďže si ho nedal patentovať, svet dodnes mylne pripisuje prvenstvo nemeckému konštruktérovi Moricovi Hermanovi Jacobimu. Z Györu ho povolali do Bratislavy na akdémiu, kde kedysi študoval. Vedecko-výskumná a vynýálezcovská činnosť mu otovorila dvere na univerzitu do Pešti, kde prednášal od roku 1840. Tu zostrojil aj induktor, neskôr nazvané dynamo a roku 1842 skonštruoval malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu. Okrem ďalších vynálezov v oblasti elektriny a optiky je aj autorom stroja na výrobu sódovej vody. Na základe Jedlíkovho patentu zriadili v Bratislave prvú výrobňu sódy v Uhorsku. Posledné roky dlhého a plodného života strávil v rehoľnom dome v Györi, kde aj zomrel. (+ 13. 12. 1895)

1806 v Bratislave zomrel lekár a botanik Štefan Lumnicer. (* 4. 4. 1747)

1838 v Rozhanovciach sa narodil Leopold Štefan Horowitz, maliar. Bol vynikajúcim portrétistom, maľoval aj členov cisárskej rodiny. Za portrétnu tvorbu ho vyznamenali zlatou medailou. (+ 16. 11. 1917)

1877 v Dolnom Kubíne zomrel básnik Janko Matúška. (* 10. 1. 1821)

1899 v Turanoch sa narodil Miloš Alexander Bazovský, maliar. (+ 15. 12. 1968)

Miloš A. Bazovský

Je jednou z najvýznamnejších slovenských maliarskych osobností dvadsiateho storočia. Jeho dielo charakterizuje baladické vykreslenie krajiny a človeka na pozadí svojráznych javov života. Z rodiska viedli jeho kroky do Budapešti a Prahy, kde strávil študentské roky. Potom absolvoval niekoľko študijných pobytov v umeleckých centrách západnej Európy. Aj keď spoznal krásy cudzích krajov, učarila ho vlastná domovina, ktorá mu bola nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Námety mu poskytovala nielen rodisko, ale najmä Detva, Orava a ktoré spoznával a zachytával na obrazoch počas potuliek spolu s Jankom Alexym a Zoltánom Palugyayom. V čase spolupráce s Alexym mnoho experimentovali, využívali typické motívy z ľudového remesla i ornamentov. U Bazovského dominuje figurálna tvorba rovnako ako krajina a zátišia. Z maliarskych techník využíval olej, akvarel, ceruzu i pastel. Jeho obrazy vynikajú originálnym baladickým výrazom, ktorý zobrazuje pravdivú podstatu života i prostredia. Umelcove posledné roky boli poznačené následkami vážneho ochorenia. Aj keď už nemohol maľovať, stále sa zaujímal o dianie v kultúre.

1905 v Budapešti sa narodila operná speváčka – sopranistka Helena Bartošová-Schützová. Patrila k zakladateľským osobnostiam slovenského profesionálneho spevu. Bola prvou sólistkou opery SND. (+ 8. 2. 1981)

1909 v Kláštore pod Znievom narodil Štefan Attila Brezány, básnik a publicista. (+ 10. 5. 1992)

1919 v Nových Zámkoch sa narodil Ernest Zmeták, maliar a grafik. Bol všestranným výtvarným umelcom. Okrem maliarskej tvorby sa venoval ilustrácii, ale aj mozaike. Jeho diela boli vystavované doma i v zahraničí. (+ 13. 5. 2004)

1921 v Trnave sa narodil Karol Vaculík, historik umenia. Bol vynikajúcim znalcom staršieho i moderného výtvarného umenia a spoluzakladateľom a v rokoch 1952-1970 riaditeľom SNG. (+ 5. 7. 1992)

1951 v Bratislave zomrel lekár a prírodovedec Jozef Florián Babor. (* 4. 5. 1872)

2009 v Bratislave zomrel básnik a literárny historik Milan Rúfus. (* 10. 12. 1928)

Milan Rúfus

Narodil sa na Liptove v Závažnej Porube. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1952-1989 prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry 20. storočia. Dva roky 1971-1972 pôsobil na univerzite v talianskom Neapole. Debutoval v roku 1956 básnickou zbierkou Až dozrieme. Vo svojich básňach sa sústreďuje na tému domova. Významnou oblasťou literárnej aktivity Milana Rúfusa je aj esejistická tvorba s rovnakou tematikou domova a pravdy. Knihou lyrických miniatúr s pozadím kresťanských modlitieb je zbierka Modlitbičky (1992), ktorá vyšla vo viacerých reedíciách, a za ktorú získal v novembri 2000 pri príležitosti 50. výročia vzniku vydavateľstva Mladé letá cenu Zlatá kniha. Aj v Nemecku mu vyšiel výber z poézie s titulom Prísny chlieb (Strenges Brot). V prekladateľskej tvorbe sa Milan Rúfus venoval českej a ruskej poézii i dráme. Prekladal z nórskeho a španielskeho jazyka. Prebásnil aj Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998). Výber z diela Milana Rúfusa nazvaný Nepokoj srdca preložený do francúzštiny vyšiel v roku 2002 ako vôbec prvé vydanie prekladu slovenského literárneho diela v edícii Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO – United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization). V marci 2002 ho tiež vydalo vydavateľstvo La Différence a objavilo sa na francúzskom knižnom trhu. Jeho básne vyšli v prekladoch v 15 jazykoch sveta. Za svoje dielo dostal Milan Rúfus nespočetné množstvo ocenení. Od roku 1991 bol trikrát navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru.

12. Január

1544 uhorský kráľ Ferdinand I. potvrdil zákony prijaté na sneme v Bratislave. V súvislosti s tureckým nebezpečenstvom sa stavy uzniesli, že až tri štvrtiny vybraných daní pôjdu na obranu krajiny.

1607 na hlavnom námestí v Košiciach hajdúsi rozsekali kancelára Michala Kátaia (Kátay). Bol obvinený z otrávenia vodcu stavovského povstania a sedmohradského kniežaťa Štefana Bočkaja (Bocskay).

1684 uhorský kráľ Leopold I. vyhlásil amnestiu pre povstalcov Imricha Tököliho, ak zložia zbrane.

1782 uhorský kráľ Jozef II. vydal patent o zrušení niektorých mníšskych rádov. Na základe tohto rozhodnutia boli rozpustené kontemplatívne rehole kamaduldov, kapucínov, karmelitánov, kartuziánov, benediktínov, eremitov, pavlínov, františkánov, premonštrátov, celestíniok, klarisiek a karmelitánok. V celom Uhorsku zrušenie postihlo 134 mužských a 6 ženských kláštorov s 1 484 rehoľníkmi a 190 rehoľníčkami. Mnísi museli opustiť kláštory a prejsť do rádov, ktoré sa venovali školskej alebo charitatívnej činnosti. Vzdelaním a vekom spôsobilí mnísi mohli zaujať miesta v pastorácii. Nehnuteľný majetok po kláštoroch prevzala Uhorská komora a pričlenila ho k náboženskej základine, ktorej výnos mal slúžiť na zlepšenie hmotného postavenia nižšieho kléru. Rozpustenie reholí však spôsobilo nenahraditeľné kultúrne škody. Vzácne umelecké pamiatky, knižnice a archívy kláštorov boli rozkradnuté a zničené. V kláštoroch boli zriadené útulky, nemocnice i polepšovne. Výnosom Jozefa II. zanikli niekdajšie strediská duchovnej kultúry na Slovensku ako napríklad  pavlínske kláštory v Marianke, Mária Čaláde, Lefantovciach, františkánske kláštory   Svätá Katarínka pri Chtelnici a v Pruskom, ako aj kláštory kamaduldov na Zobore a na Červenom Kláštore.

1797 pri severotalianskom mestečku Rivoli utrpeli rakúske vojská vedené sedmohradským barónom generálom Jozefom Alvincim (Alviczi) porážku od generála Napoleona Bonaparteho. 

1871 v Liptovskom Hrádku otvorili prvú poľnohospodársku školu s vyučovacím jazykom slovenským.

1919 česko-slovenské vojská prenikli na východné Slovensko a obsadili Michalovce a Humenné.

1943 predseda slovenskej vlády Vojtech Tuka rezignoval na funkciu podpredsedu HSĽS. Bol nahradený Karolom Mederlym.

Narodili sa a zomreli

1732 v Skalici sa narodil Ján Prokopius, lekár a propagátor medicíny. Zaoberal sa aj históriou. (+ 13. 8. 1806)

1824 v Nitre zomrel nitriansky župan a uhorský kancelár Jozef Erdödy. V Hlohovci postavil empírové divadlo a z jeho iniciatívy boli po povodni roku 1813 znovuvybudované kúpele v Piešťanoch. (* 1754)

1856 v Modre zomrel Ľudovít Štúr. V dusivom ovzduší, ktoré vládlo po potlačení revolúcie a nastolení neoabsolutizmu, sa roku 1851 Ľudovít Štúr stiahol z verejného života a všetky sily venoval výchove detí po zosnulom bratovi Karolovi, ktorý pôsobil v Modre a písaniu historicko-politických úvah. Okrem toho si občas vyšiel do okolia na poľovačku. Po ťažkom zranení, ktoré utrpel (22. 12. 1855) lekári tri týždne márne zápasili o jeho život. Skonal po veľkom trápení. (* 29. 10. 1815)

1861 v Revúcej zomrel lekár, etnograf a botanik Gustáv Reuss. (* 4. 1. 1818)

1864 v Ladomírovej sa narodil Anton Hodinka, historik, zameraný na dejiny Srbov a Rusínov. Bol vysokoškolským profesorom na univerzite v Budapešti a členom Maďarskej akadémie vied. (+ 15. 7. 1946)

1901 v Českom Brezove sa narodil Ján Spišiak, právnik a diplomat. V rokoch 1939-1945 pôsobil ako veľvyslanec SR v Maďarsku. (+ 14. 11. 1981)

1909 v Budapešti sa narodil Jozef Ilečko, maliar a grafik. Najprv pracoval vo výrobni majoliky v Modre, potom ako slobodný umelec. Námety čerpal zo slovenského folklóru, ale aj z prírody. Pre individualizmus a bohémske spôsoby sa ho kultúrni ideológovia snažili vytesniť na okraj spoločnosti umelcov. (+ 30. 12. 1986) 

1916 v Nových Zámkoch sa narodil Jozef Ružička, jazykovedec, slovakista. (+ 20. 3. 1989)

1968 v Bratislave zomrel, dramatik, scénarista a režisér Leopold Lahola. (* 30. 1. 1918)

2003 v Tuscone (USA) zomrel slovenský maliar, grafik a ilustrátor Koloman Sokol (* 12. 12. 1902)

13. Január

1247 uhorský kráľ Belo IV. upevnil služobnícky pomer poddaných v Slepčanoch k Hronskobeňadickému opátstvu a pohrozil im, že ak sa ešte raz pokúsia zbaviť sa svojich povinností voči opátstvu, budú uvrhnutí do dedičného poddanstva.

1923 Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska rozhodlo o demontáži strojov a zariadenia z hutníckych a zo železiarskych podnikov v Krompachoch a vo Zvolene, čím sa potvrdila tendencia pražskej vlády odbúravať priemysel na Slovensku. Český priemysel, ktorý zdedil viac ako dve tretiny priemyselného potenciálu rakúskej časti monarchie, prežíval v povojnovom období odbytovú krízu. To vyvolalo úsilie ovládnuť vnútorný trh celého Československa bez ohľadu na sociálne dôsledky a udržať vysokú cenovú hladinu. V konkurenčnom boji niektoré priemyslové odvetvia na Slovensku museli podľahnúť silnejšej českej konkurencii a to aj preto, lebo štát vedome znevýhodňoval slovenských producentov niekoľkonásobne vyššími tarifami za železničnú prepravu a zadávaním výhodných štátnych objednávok iba českým firmám. Odbúravaním bol najviac bol postihnutý hutnícky a železiarsky priemysel, ktorého produkcia  poklesla o 80 %. Slovensko prišlo o 250 tovární. Zanikli vysoké pece a valcovne v Hnúšti, Krompachoch, Likieri, smaltovňa v Lučenci, chemické továrne v Seredi, Liptovskom Mikuláši, textilky v Bratislave, Čadci, Banskej Štiavnici, v Holíči, továrne na nábytok v Hlohovci, Banskej Bystrici, Veľkých Uherciach a mnohé ďalšie priemyselné podniky. Výsledkom bola vysoká nezamestnanosť, bieda, masové vysťahovalectvo a prehĺbenie rozdielov medzi Českom a Slovenskom. Počet robotníkov na Slovensku dosiahol úroveň spred prvej svetovej vojny až v roku 1938.  

Narodili sa a zomreli

1699 v Levoči zomrel tlačiar Samuel Breuer. Počas svojho pôsobenia výrazne zmodernizoval rodinnú tlačiareň a vydal okolo 400 knižných titulov, okrem iného aj Komenského Orbis pictus. (* 29. 1. 1645)

1847 v Budíne zomrel najdlhšie úradujúci palatín Jozef Anton Habsburský. (* 9. 3. 1776)

1850 v Necpaloch sa narodil Július Just, právnik a politik, potomok starej slovenskej zemianskej rodiny. Od roku 1890 až do smrti patril k najvýznamnejším opozičným politikom. Bol jedným z čelných predstaviteľov Strany nezávislosti a snažil sa o rozšírenie liberálnych slobôd i o väčšiu mieru samostatnosti Uhorska v rámci dualistickej monarchie. (+ 9. 10. 1917) 

1851 v Modre zomrel evanjelický kňaz, pedagóg a básnik Karol Štúr. Zostalo po ňom 7 detí, najmladšie iba 11-mesačné. Ich vychovávateľom sa stal jeho mladší brat Ľudovít Štúr. (* 25. 3. 1811)

1866 v Hraničnej pri Hornáde sa narodil Ármin Frisch, rabín. Zaslúžil sa o vydávanie učebníc, autor židovského diplomatára ako aj viacerých historických a umeleckých prác.

1872 v Trenčíne zomrel politik, župan Trenčianskej a Oravskej župy Anton Marcibáni. (+ 28. 5. 1793)

1900 v Brne sa narodil Karol Havelka, stavebný inžinier, odborník železobetónových konštrukcií, ktorý väčšiu časť aktívneho života pôsobil na Slovensku. (+ 15. 9. 1970)

1907 v Podkoniciach sa narodil Pavol Tonkovič, hudobný skladateľ, dirigent a folklorista. Vybudoval rozhlasový archív ľudovej hudby a bol zakladajúcim členom SĽUK-u. (+ 22. 5. 1980)

1914 v Turovej sa narodil Ján Futák, botanik, autor vedeckých publikácií o kvetene Slovenska. Pôvodne katolícky kňaz, počas štúdia botaniky na prírodovedeckej fakulte univerzity v Štrasbourku, duchovný slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku. Počas druhej svetovej vojny zanechal pastoráciu a úplne sa venoval botanike. (+ 7. 7. 1980)

1928 sa v Malackách narodil herec a dlhoročný člen činohry Slovenského národného divadla, Karol Machata. (+ 3. 5. 2016)

1931 sa v Markovciach narodil historik a odborník na dejiny strednej Európy a Balkánu v medzivojnovom období Ladislav Deák. (* 15. 11. 2011)

1946 vo Zvolene zomrela zberateľka krojov, výšiviek, publicistka, organizátorka národného života a ženského hnutia Marína Maliaková. (rod. Ormisová) (* 4. 11. 1861)

1975 v Martine zomrel scénograf a kostýmový výtvarník Milan Hložek. (* 7. 2. 1929)

2002 v Bratislave zomrel scénograf Anton Krajčovič. (* 23. 6. 1928)

14. Január

1348 český kráľ Karol IV. založil v Prahe prvú stredoeurópsku univerzitu, na ktorej v priebehu šesť a pol storočia získalo univerzitné vzdelanie, ale i aktívne pôsobilo v pedagogickom procese veľké množstvo Slovákov.

1471 pápež Pavol II. poslal uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi finančnú podporu, aby ďalej pokračoval vo vojne proti Českému kráľovstvu. Matej Korvín začal vojnu proti českému kráľovi Jurajovi Poděbradskému, ktorý bol jeho svokrom, ešte roku 1468 pod kepienkom križiackeho ťaženia proti heretikom, ale v skutočnosti s dynastickými zámermi. Hoci časť katolíckej šľachty zvolila Mateja Korvína za českého kráľa (3. 5. 1469), po porážke pri Vilémove roku 1470 stratil chuť ďalej bojovať. Tzv. Česká vojna trvala až do roku 1478.

1688 Helena Zrínska, manželka vedúcej osobnosti protihabsburského odboja Imricha Tököliho, prijala podmienky kapitulácie a cisárskymi vojskami tri roky obliehaný hrad Mukačevo (Ukrajina) vydala generálovi Antoniovi Caraffovi. Obrancovia hradu dostali úplnú amnestiu na životy a majetky, Helena Zrínska bola internovaná vo Viedni.

1810 v Modre a na okolí zaznamenali pomerne silné zemetrasenie, ktorého epicentrum bolo pri mestečku Mór (Maďarsko).

1945 v Piešťanoch sa konal zjazd mladých príslušníkov HSĽS. Vyjadrili nesúhlas s obnovením ČSR a vypracovali plán boja za samostatné Slovensko.

1950 premiérou veselohry Jána Skalku Kozie mlieko začalo svoju činnosť Nitrianske krajové divadlo.

Narodili sa a zomreli

1163 zomrel uhorský protikráľ Ladislav II. Bol mladším bratom kráľa Gejzu II. (1141-1162) a po jeho smrti sa s podporou Byznacie dal korunovať za kráľa, napriek tomu, že korunu zdedil Gejzov syn Štefan III. (1162-1172). Byzantínci však podporili Ladislavovho brata Štefana IV. (1163-1165), a tak vnútorné rozbroje trvali v Uhorsku trvali až do jeho smrti. (* 1131)

1301 v Budíne zomrel uhorský kráľ Ondrej III. posledný príslušník dynastie Arpádovcov, ktorá vládla 300 rokov. V čase smrti mal asi 36 rokov a na uhorskom tróne panoval od júla 1290. Podľa mienky niektorých súčasníkov ho otrávili. (* okolo 1265)

1568 v Trnave zomrel ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh. (* 10. 1. 1493)

1685 v Letoviciach (Česko) zomrel ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni (Szelepcsényi) – Pohronec. Zaslúžil sa o zriadenie viacerých škôl a reholí, obnovu a budovanie nových kostolov. Bol zástancom rekatolizácie. Z jeho iniciatívy bratislavský mimoriadny súd odsúdil niekoľko desiatok protestantských kňazov do väzenia a na galeje. (* asi 1595, Slepčany)

1707 v  Bratislave zomrel lekár a botanik dvorný lekár cisára Leopolda I. a hlavný lekár Uhorska Ján Rayger. (* 22. 9. 1641)

1814 v Modre sa narodil Karol Emresz, lekár, autor práce o liečivých prameňoch a kúpeľoch Uhorska. (+ 30. 1. 1891)

1844 v Dolnom Lopašove sa narodil Pavol Jedlička, katolícky kňaz, cirkevný hodnostár a historik. Publikoval viacero biografií, dejín hradov a obcí a venoval aj archeológii a ochrane pamiatok. (+ 26. 2. 1917)

1886 V Bobrovci sa narodil Jozef Sivák, politik a pedagóg. Do národného hnutia sa zapojil už pred prvou svetovou vojnou ako učiteľ v Liptovskej Teplej a v Likavke. Patril medzi zakladajúcich členov SĽS v decembri roku 1918. Poslanec NZ za HSĽS   Roku 1939 sa stal ministrom školstva a v tejto funkcii pôsobil do septembra 1944. Zaslúžil sa o rozvoj všetkých stupňov slovenského školstva. Vo funkcii ministra sa angažoval v prospech prenasledovaných slovenských židov, za čo mu bolo vyslovené osobitné poďakovanie. Napriek tomu bol po vojne odsúdený na tri roky väzenia. (+ 27. 1. 1959)

1896 vo Viedni zomrel historik, profesor Viedenskej univerzity Jozef Karol Danko.  (* 28. 1. 1829)

1921 v Michaľanoch sa narodil Julo Zborovjan, básnik, prekladateľ spisovateľ pre deti a dramaturg. Prvú básnicku zbierku vydalo ako 16- ročný. Bezmála tri desaťročia  pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach. (+ 20. 10. 1974)

1982 v Bratislave zomrel, básnik a literárny kritik, prekladateľ a šéfredaktor Kultúrneho života Michal Chorváth. (* 28. 2. 1910)

15. Január

1348 uhorské vojsko porazilo pri juhotalianskom meste Capua neapolskú armádu. Bolo to najvýznamnejšie vojenské víťazstvo v ťažení kráľa Ľudovíta I., ktorým sa snažil zaistiť si dynastické nároky na Neapolské kráľovstvo.

1392 uhorský kráľ Žigmund zasnúbil svoju staršiu sestru Margitu s rakúskym arcivojvodom Ernestom Habsburským a ako veno jej postúpil mesto Skalicu a tri hradné panstvá na území Nitrianskej stolice.

1539 vyslanci uhorského kráľa Jána I. Zápoľského, medzi ktorými bol kancelár Štefan Verböci, vacovský biskup Štefan Brodarič a hornouhorský kapitán Peter Perínsky prišli do Krakowa, aby v mene svojho panovníka požiadali o ruku Izabelu, dcéru poľského kráľa Žigmunda. Ich žiadosti poľský kráľ po dlhšom váhaní vyhovel.

1620 v Bratislave uzavreli české, moravské, sliezske, rakúske a uhorské protestantské stavy tzv. večné spojenectvo.

1666 za ostrihomského arcibiskupa uhorský kráľ Leopold I. vymenoval Juraja Selepčéniho-Pohronca.

1776 nariadením Márie Terézie bolo zriadené Banskobystrické, Spišské a Rožňavské biskupstvo. Vznikli rozdelením Ostrihomskej a Jágerskej diecézy.

1845 uhorský kráľ Ferdinand V. povolil Ľudovítovi Štúrovi vydávanie slovenských politických novín. Štúr podal žiadosť o povolenie Kráľovskej miestodržiteľskej rade už v máji 1842. Žiadosť podporili evanjelickí superintendenti František Samuel Stromský, Ján Seberíni a Pavel Jozeffy, ale aj 44 katolíckych kňazov Nitrianskej diecézy a okrem nich 200 slovenských zemanov. Keď odpoveď neprichádzala, Štúr vo februári 1843 podal druhú žiadosť. Takmer dva roky trvalo, kým prišlo povolenie panovníka. Na základe neho 1. 8. 1845 mohlo vyjsť prvé číslo novín písaných čerstvo uzákonenou štúrovskou slovenčinou s názvom Slovenskje národňje noviňi. Noviny vychádzali v Bratislave, kde sa vtedy koncentroval slovenský politický život. Redakcia sídlila na Panenskej ulici. Vydavateľom a hlavným redaktorom bol Ľudovít Štúr. V redakčnej práci mu pomáhali najmä Peter Kellner Hostinský, Bohuslav Nosák, Janko Štúr a neskôr Mikuláš Dohnány. Noviny vychádzali dvakrát do týždňa – v utorok a piatok – v náklade 400 kusov. Raz za dva týždne bola ich súčasťou aj osobitná príloha venovaná spoločenským a hospodárskym otázkam s názvom Orol Tatránski. Prehĺbili informovanosť o národných problémoch Slovákov a prispeli k rozšíreniu spisovnej slovenčiny. Nový tlačový zákon, prijatý snemom na jar roku 1848, vyžadoval na vydávanie politického periodika vysokú kauciu, a tak v júni toho istého roka noviny prestali vychádzať.

1858 územie severného Slovenska postihlo silné zemetrasenie. Jeho epicentrum bol vrch Minčol. Zemetrasenie zničilo okrem iného starobilý kostol svätej Heleny v Stránskom. Dnes z kostola zostala len zrúcanina na návrší nad obcou. V ruinách sa zachovali obvodové múry, kamenná veža, valcové prípory a niektoré gotické architektonické články.

1878 v Skalici začal vychádzať časopis Korouhev na Sionu, orgán evanjelickej cirkvi.

1895 po abdikácii ministerského predsedu Alexandra Wekerleho cisár František Jozef vymenoval novú uhorskú vládu na čele s barónom Deziderom Bánfim. Vláda bola pri moci do 26. 2. 1899 a vyznačovala sa bezohľadným maďarizačným tlakom.

1927 v súvislosti s prísľubom decentralizácie a reformy politickej správy najsilnejšia politiká strana Slovákov HSĽS vystúpila z opozície a vstúpila do vlády tzv. panskej koalície na čele s premiérom Antonom Švehlom. Obdržala ministerstvo zdravotníctva  na (Jozef Tiso) a ministerstvo pre unifikáciu zákonov (Marek Gažík). V októbri 1929 HSĽS opustila vládnu koalíciu.

Narodili sa a zomreli

1783 v Brezne sa narodil Daniel Matej Kmeth, hvezdár a pedagóg. (+ 20. 6. 1825)

1771 v Trnave sa narodil Anton Palšovič, katolícky kňaz, cirkevný hodnostár, rektor kňazského seminára v Bratislave a slovenský náboženský spisovateľ. (+ 3. 2. 1864)

1804 v Kremnici sa narodil Felix Schulcz, dôstojník cisárskej armády. Na jeseň roku 1848 sa prihlásil do honvédskeho vojska a v hodnosti kapitána vycvičil 17. tekovský honvédsky prápor. S týmito vojakmi sa vyznamenal vo viacerých bitkách v rokoch 1848/1849. Schulczov prápor pozostávajúci prevažne zo Slovákov sa stal legendárnou vojenskou jednotkou uhorského revolučného vojska. Jeho veliteľ bol povýšený za brigádneho generála a dostal čestné prímenie Bátory (t.j. Smelý). (+ 8. 3. 1885)

1813 v Nových Zámkoch zomrel katolícky kňaz, kodifikátor slovenčiny a zakladateľ Slovenského učeného tovarišstva Anton Bernolák. (* 3. 10. 1762)

1907 v Nitre sa narodil Edmund Massányi, maliar a ilustrátor. Maľoval a reštauroval aj kostolné fresky, venoval sa knižnej i časopiseckej ilustrácii. (+ 29. 11. 1966)

1916 v Budapešti zomrel lekár, priekopník röntgenológie Vojtech Alexander. (* 31. 5. 1852)

1920 v Trnave sa narodil Anton Malatinský, futbalista a tréner. V 60. rokoch vybudoval zo Spartaku Trnava vynikajúce futbalové mužstvo, ktoré v rokoch 1967-1973 päťkrát získalo titul majstra Československa a úspešne bojovalo aj v európskych pohárových súťažiach. (+ 1. 12. 1992)

1924 v  Seredi sa narodil Alexander Noskovič, divadelný historik a teoretik, kritik a režisér. (+ 15. 6. 1975)

1960 v Bratislave zomrel akademický maliar Ľudovít Kudlák. (* 14. 3. 1890)

1974 v Bratislave zomrel huslista, primáš Eugen Farkaš. (* 4. 9. 1919)

1976 v Bratislave zomrel maliar, grafik, karikaturista, ilustrátor a spisovateľ Štefan Bednár. (* 15. 5. 1909)

1995 v Štrbe zomrel muzeológ a etnológ Peter Švorc. (* 6. 6. 1932)

2018 zomrel v Bratislave prvý šéf Slovenského olympijského výboru Vladimír Černušák. (* 25. 11. 1921)

16. Január

1556 rímsko-nemecký cisár a španielsky kráľ Karol V. sa vzdal titulu cisára v prospech svojho mladšieho brata, uhorského i českého kráľa a rakúskeho arcivojvodu  Ferdinanda I. Odvtedy si všetci rakúski Habsburgovci panujúci aj v Uhorsku si udržali titul rímsko-nemeckého cisára až do zániku ríše roku 1806 s výnimkou rokov 1742  – 1745, keď bol cisárom bavorský knieža Karol Albrecht a rokov 1745 – 1765, keď cisárska koruna pripadla manželovi Márie Terézie Františkovi I. Lotrinskému.

1620 sedmohradský knieža a vodca protihabsburského odboja v Uhorsku Gabriel Betlen (Bethlen) uzavrel v Bratislave s vyslancami Ferdinanda II. deväťmesačné prímerie.

1810  bolo v Bratislave a na západnom Slovensku silné zemetrasenie, ale nenapáchalo významnejšie škody.

1849 v bitke pri Turčeku neďaleko Kremnice porazili cisárske vojská generála Götza, pod ktorým bojovali aj slovenské dobrovoľnícke oddiely, uhorské gardy. Gardisti stratili 54 mŕtvych a 60 ranených.

1919 v Ružomberku začal vychádzať denník Slovák, noviny najsilnejšieho politického hnutia na Slovensku, Slovenskej ľudovej strany, od roku 1925 HSĽS. V období medzivojnovej ČSR bol tento najvplyvnejší denník na Slovensku častým objektom perzekúcie štátnych orgánov.

1921 v Ľubochni sa zišli zástupcovia ľavicového krídla Československej sociálnodemokratickej strany a prijali 21 podmienok na vstup do Komunistickej internacionály. Tým fakticky založili KS.

1929 poslanci HSĽS rokovali o tzv. Tukovej afére, keď podpredseda strany a poslanec Vojtech Tuka bol zbavený imunity a uväznený. Poslanci Ferdiš Juriga a Florián Tománek vystúpili s ostrou kritikou Tuku a o mesiac boli vylúčení zo strany.

Narodili sa a zomreli

1847 v Hlbokom sa narodil Svetozár Hurban Vajanský, básnik a prozaik, literárny kritik. Bol najstarším synom národného buditeľa Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Anny, rod. Jurkovičovej. Po skončení právnického štúdia v Bratislave istý čas pôsobil ako advokát v Námestove a Liptovskom Mikuláši. Po návrate z vojenského ťaženia v Bosne a Hercegovine roku 1878 sa stal redaktorom Národných novín a natrvalo sa usadil v Martine. Tri desaťročia stál na čele slovenského verejného života. Bol plodným spisovateľom, básnikom, publicistom, estétom, literárnym kritikom. Umelecký talent, zrelosť myšlienok a osobná neohrozenosť ho predurčili na to, aby sa v poslednej štvrtine 19. storočia stal všeobecne rešpektovaným duchovným vodcom slovenského národa. Bol neúprosným bojovníkom za národné práva Slovákov a pre svoje politické články bol niekoľkokrát väznený. Ako ideológ SNS stál na zásadách konzervativizmu, slovanskej vzájomnosti, ktorá miestami prerastala až do nekritického rusofilstva. Jeho prvé diela zostali bez väčšieho ohlasu. Až v zbierke Tatry a more sa predstavil ako zrelý básnik nového poetického výrazu. Hoci v ďalšom období sa jeho básnické dielo rozšírilo, ťažiskom jeho tvorby bola próza a aktuálna publicistika. Romány Suchá ratolesť a Kotlín sú majstrovskými sondami do života slovenskej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia. Roku 1881 vzkriesil a dlhú dobu redigoval Slovenské pohľady. (+ 17. 8. 1916)

1847 v Sklabinej sa narodil Kálmán Mikszáth, maďarsky píšuci spisovateľ a novinár, ktorý námety pre svoje literárne diela čerpal predovšetkým zo slovenského prostredia. (+ 28. 5. 1910)

1851 v Stupave sa narodil Štefan Burján, rakúsko-uhorský politik a diplomat. V rokoch 1903 – 1912 bol spoločným ministrom financií a za vojny bol aj ministrom zahraničia Rakúsko-Uhorska. Za služby bol odmenený grófskym titulom a predikátom „de Rajec“, kde mal Burján po predkoch korene. (+ 20. 10. 1922)

1884 v Jabloňovom zomrel katolícky kňaz, publicista a národovec Ján Galbavý. (* 29. 12. 1800)

1888 vo Viedni zomrel maliar, kresliar a litograf  Karol Ľudovít Libai. (* 13. 5. 1816)

1905 v Plzni sa narodil Václav Mencl, historik umenia, autor základných diel o dejinách stredovekej architektúry na Slovensku. (+ 28. 7. 1978)                           

1910 v Dioseku (Sládkovičovo) sa narodil Július Lörincz, maliar, grafik a novinár, dlhoročný šéfredaktor denníka Új szó. (+ 14. 12. 1980)

1916 v Budapešti zomrel kežmarský rodák a popredný lekársky odborník v oblasti röntgenológie Vojtech Alexander. (* 31. 5. 1857)

1917 v Párnici sa narodil Andrej Melicherčík, etnológ a folklorista. (+ 30. 5. 1966)

2016 v Bratislave zomrel slovenský dabingový režisér, priekopník slovenského dabingu, pomocný filmový režisér a súdny znalec v odbore filatelistiky Svätopluk Šablatúra. (* 7. 9. 1929)

17. Január

1472 uhorský kráľ Matej Korvín listom oznámil z tábora pri obci Hubina moravskému grófovi Zdenkovi Šternbergovi, že poľský následník Kazimír, ktorý sa chcel zmocniť uhorského trónu, bol pri Nitre porazený a vyhnaný z krajiny.

1475 v bitke na rieke Rakovec (Rumunsko) spojené vojská Moldavského kniežatstva a Uhorska porazili 100-tisícovú tureckú armádu.

1902 v Bratislave začala výrobu cvernová továreň, ktorá sa na dlhý čas stala jedným z najvýznamnejších priemyselných podnikov mesta.

1910 po abdikácii vlády Alexandra Wekerleho zostavil gróf Karol Khuen Hederváry novú uhorskú vládu. Úradovala do 22. 4. 1912. Vyznačovala sa kumulovaním funkcií. Ministerský predseda zároveň zastával funkciu ministra vnútra, ministra pri osobe panovníka a ministra pre Chorvátsko, Slavóniu a Dalmáciu.

1921 bola založená Československá obec legionárska, organizácia združujúca legionárov. V období prvej ČSR mala aj významný politický vplyv.

1933 pastiersky list slovenského katolíckeho biskupského zboru varoval pred snahami o zavedenie povinného civilného sobáša, umelého prerušenia tehotenstva, eutanázie a proti školským reformám obmedzujúcim vyučovanie náboženstva na školách.

Narodili sa a zomreli

1624 v Krupine zomrel Tomáš Erdödy, jeden z najúspešnejších veliteľov protitureckých bojov. (* 1558)

1812 v Slovenskej Ľupči sa narodil Daniel Gabriel Lichard, evanejlický kňaz, stredoškolský učiteľ, novinár, vydavateľ a slovenský národovec. Bol jedným z tých slovenských národovcov, ktorí dokázali účinne spájať svoje literárne a vedecké práce s výchovou širokých ľudových vrstiev. Počas štúdií na evanjelickom lýceu v Bratislave spolu s Karolom Štúrom stál pri zrode Česko-slovanskej spoločnosti. Po ukončení teológie pôsobil ako evanjelický kaplán v Tisovci, Ochtinej a od roku 1838 ako profesor prírodných vied na banskoštiavnickom lýceu. Ešte pred vypuknutím revolúcie prišiel na evanjelickú faru do Skalice, kde rozvinul rozsiahlu vydavateľskú a hospodársku činnosť. Za revolúcie bol členom slovenskej deputácie, ktorá od cisára Františka Jozefa v marci 1849 žiadala zriadenie slovenského kniežatstva. Po roku 1849 sa sústredil na novinársku a vydavateľskú činnosť. Bol redaktorom vládnych Slovenských novín, zostavovateľom populárneho kalendára Domová pokladnica. V Skalici vydával od roku 1863 prvý slovenský hospodársky časopis Obzor. Bol neúnavným šíriteľom osvety. Napísal vyše 20-tisíc článkov, vydal 90 zväzkov kníh a brožúr. Život roľníkov sa snažil pozdvihnúť zakladaním sporiteľní a družstiev. Keďže na svoju osvetovú činnosť nedostal žiadnu finančnú podporu, do vydávania investoval takmer celý majetok a na sklonku života trel veľkú biedu. (+ 17. 11. 1882)

1883 vo Viedni zomrel maliar a vynálezca Jozef Božetech Klemens. (* 8. 3. 1817)

1887 v Banskej Bystrici zomrel kuchár, autor prvej slovenskej kuchárskej knihy Ján Babilon. (* Banská Bystrica – Radvaň, zač. 19. stor.)

1920 vo Viedni zomrel maliar Bartolomej Dominik Lippay. (* 21. 9. 1864)

1928 v Czarnej Góre (Poľsko) sa narodil Ľudovít Korkoš, sochár. V rezbárskom diele sa inšpiroval najmä ľudovou výtvarnou tradíciou. Bol autorom plastík, pamätníkov, vystavoval aj v zahraničí. (+ 24. 12. 1992)

1966 v Bratislave zomrela režisérka a herečka Magda Husáková – Lokvencová. (* 13. 9. 1916)

1984 v Bratislave zomrel prozaik, satirik, humorista Vlado Bednár. (* 11. 2. 1941)

2016 v Bratislave zomrel športový komentátor Karol Polák. (* 7. 9. 1934)

18. Január

1562 pápež Pius IV. otvoril tretie a rozhodujúce rokovanie Tridentského koncilu. Záujmy uhorských katolíkov na ňom zastupoval záhrebský biskup Juraj Draškovič a päťkostolský biskup Ondrej Dudič. Koncil uskutočnil reformu katolíckej cirkvi a pre Čechy a časť Uhorska povolil používanie kalicha pri prijímaní. Snahy uhorskej katolíckej hierarchie o zrušenie celibátu neboli akceptované.

1850 vyšlo cisárske nariadenie upravujúce činnosť novej bezpečnostnej zložky –  žandárstva. Žandári mali osobnou prítomnosťou dozerať na pokoj a poriadok v mestách a obciach v rámci okruhu svojej pôsobnosti. Okrem toho mali sledovať všetky štátu nebezpečné a nepriateľské živly. Za zatknutie takýchto osôb dostávali osobitnú odmenu, čo viedlo najmä v období neoabsolutizmu v päťdesiatych rokoch 19. storočia k mnohým neopodstatneným zásahom.

1918 vlnou štrajkov vrcholila nespokojnosť so zhoršujúcou sa sociálnou situáciou. Do štrajku vstúpili zamestnanci železníc v Nových Zámkoch, Vrútkach a Zvolene. Štrajky prepukli aj v Bratislave, Banskej Štiavnici a Handlovej. Proti štrajkujúcim zakročila polícia a vojsko.

1919 v zrkadlovej sieni paláca vo Versailles (Francúzsko) sa začala mierová konferencia, ktorú zvolali štáty Dohody s cieľom zabezpečiť pre povojnovú Európu spravodlivosť v územných, vo finančných a v ekonomických otázkach. Slováci na nej nemali osobitné zastúpenie napriek tomu, že táto požiadavka bola súčasťou Deklarácie slovenského národa, prijatou v Martine 30. 10. 1918. V auguste 1919 sa poslanci Národného zhromaždenia Andrej Hlinka a Pavol Jehlička spolu s redaktorom novín Slovák Štefanom Mnoheľom podujali na cestu do Paríža, aby oboznámili účastníkov konferencie o slovenskom stanovisku, ale ich úsilie bolo zmarené. Konferencia trvala do 21. 1. 1920.

1939 v Bratislave sa po prvýkrát zišiel Snem Slovenskej krajiny. Za jeho predsedu bol zvolený Martin Sokol.

1956 v priestore Levočských hôr havarovalo dopravné lietadlo linky Košice – Bratislava. Z 26 cestujúcich a členov posádky zahynulo 22 ľudí. Podľa zmanipulovanej oficiálnej správy príčinou havárie lietadla bola zrážku s balónom, pomocou ktorých boli na územie ČSR dopravované letáky s protikomunistickým obsahom.

Narodili sa a zomreli

1755 v Zemianskom Vrbovku sa narodil Ondrej Plachý, evanjelický kňaz, publicista, pedagóg a historik. Bol iniciátorom založenia Slovenskej učenej spoločnosti v Banskej Bystrici a v roku 1786 vydával Staré noviny literního umění, druhé tlačené periodikum v slovenskom jazyku. (+ 7. 10. 1810)

1783 v Bystričke pri Martine sa narodil Matej Daniel Ševrlai, profesor jazykov, teológie a vlastivedných predmetov na evanjelickom lýceu v Bratislave. Bol dlhoročným predsedom Spoločnosti česko-slovanskej a patrónom štúrovskej mládeže. (+ 7. 4. 1840)

1841 v Banskej Bystrici zomrel priekopník moderného lesníctva na Slovensku Jozef Dekret – Matejovie. (* 12. 7. 1774)

1901 v Martine sa narodila Anna Gašparíková-Horáková, historička, knihovníčka u prezidenta ČSR Tomáša G. Masaryka. (+ 15. 12. 1968)

1907 v Šarišskom Štiavniku sa narodil Dionýz Ilkovič, fyzik, jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov 20. storočia. Po skončení štúdií na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe pracoval ako nehonorovaný asistent u neskoršieho držiteľa Nobelovej ceny za výskumy v oblasti polarografie J. Heyrovského, s ktorým rozpracoval jej teoretické základy. Autor tzv. Ilkovičovej rovnice, vyjadrujúcej závislosti v modernej elektrochémii. Ako vysokoškolský pedagóg vychoval na Slovenskej vysokej škole technickej a Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity celý rad špičkových fyzikov. Zaslúžil sa aj o vznik Matematického a Fyzikálneho ústavu SAV. (+ 3. 8. 1980)

1914 v Moháči (Maďarsko) sa narodil Eugen Nevan (pôv. Neufeld), slovenský maliar a grafik. (+ 16. 10. 1967)

1915 v Clevelande (USA) zomrel katolícky kňaz, publicista  a organizátor slovenského života v Amerike Štefan Furdek. (* 2. 9. 1855)

1926 v Budapešti zomrela slávna operná speváčka a herečka, pochádzajúca z Rimavskej Soboty Lujza Blaha – Reindl. (* 5. 9. 1850)

1932 v Lučenci sa narodil Viliam Bukový, hudobný skladateľ. Presadil sa najmä ako autor filmovej hudby. (+ 31. 7. 1968)

1956 pri leteckej katastrofe nad Levočským pohorím neďaleko Torysiek zahynul literárny historik a bibliograf Jozef Bánsky. (* 31. 12. 1919)

19. Január

1242 uhorský kráľ Belo IV. požiadal Svätú stolicu, aby mu poskytla vojenskú pomoc a aby mu povolila križiacku výpravu proti Tatárom, ktorí sa pripravovali na prekročenie zamrznutého Dunaja. Požadovanej pomoci sa však nedočkal. 

1853 sa skončilo sa provizórium a zaviedla sa definitívna organizácia politickej správy v Uhorsku, ktorá zakotvila modernú administratívu. Krajina bola rozdelená na 5 dištriktov, z ktorých Bratislavský a Košický ležali na území Slovenska. Kompetencia žúp zostala obmedzená len na daňovú a politickú oblasť, súdna právomoc sa od nich odčlenila. Župy spravovali administrátori a členili sa na okresy. V každom z nich pôsobil finančný, daňový a správny úrad ako aj okresný súd. Do jednotlivých úradov nastúpili profesionálni úradníci, pričom podmienkou ich prijatia bola dobrá znalosť nemeckého jazyka.

1863 po fyzickom incidente medzi maďarskými a slovenskými študentmi vylúčila vyšetrovacia komisia z evanjelického lýcea v Bratislave troch slovenských študentov:  Štefana Fajnora, Jána Marečka a Jozefa Černáka. Deviati ďalší (Ján Mocko, Viktor Rohoň, Ján Fiala, Ján Kyncel, Július Štúr, Martin Bzdúch, Michal Trslín, Pavel Jurenka a Pavel Beblavý) dostali consilium abeundi, príkaz opustiť školu, ale mohli ďalej študovať. K vylúčeným sa zo solidarity pripojili aj Pavol Štefánik a Miloš Kulíšek. Pôvodcovia incidentu traja maďarskí študenti boli odsúdení na troj-, dvoj- a jednohodinový karcer. Odchod pätnástich slovenských študentov pripomínal udalosť spred dvoch desaťročí, keď na protest proti suspendovaniu Ľudovíta Štúra opustili lýceum devätnásti Slováci. Väčšina vylúčených študentov doštudovala na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici a na evanjelických lýceách v Prešove a Banskej Štiavnici. Štefan Fajnor vyštudoval vo Viedni právo. 

1949 prezident ČSR Klement Gottwald prijal delegáciu katolíckych biskupov, ktorí mu predložili memorandum o krivdách voči katolíckej cirkvi.

1993 Slovenská republika ako 180. členský štát bola na odporúčanie Bezpečnostnej rady prijatá do OSN. Vstupný prejav pred auditóriom valného zhromaždenia predniesol minister zahraničných vecí Milan Kňažko.

Narodili sa a zomreli

1804 v Pešti zomrel jeden z najvyšších vojenských veliteľov habsburskej armády v bojoch s Francúzskom maršal Pavol Kray, rodák z Kežmarku. (* 5. 2. 1735)

1886 v Dohňanoch sa narodil Ivan Bielek, novinár, publicista a politik amerických Slovákov. S otcom Antonom (10. 9. 1857) bol nútený vysťahovať sa do USA. Stal sa čestným predsedom Slovenskej ligy, podporoval čs. zahraničný odboj a patril medzi signatárov Pittsburskej dohody. Po vzniku ČSR nekompromisne žiadal jej naplnenie. (+ 31. 10. 1942)

1890 vo Frymburku – Blatnej (Česko) sa narodil Jan Hála, maliar pôsobiaci na Slovensku. Hlavným námetom jeho výtvarnej tvorby sa stal život v rázovitej podtatranskej obci Važec. (+ 17. 5. 1959)

1915 vo Viedni zomrel evanjelický kňaz, profesor na Viednskej univerzite, spisovateľ a slovenský národovec Ján Michal Seberini. (* 14. 2. 1825)

1920 v Krásnej nad Hornádom sa narodil Michal Lacko, katolícky kňaz, cirkevný historik, profesor Gregoriánskej univerzity v Ríme a zakladateľ Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. (+ 21. 3. 1982)

1924 v Ružomberku sa narodil Róbert Dúbravec, maliar, grafik a ilustrátor. Bol talentovaným umelcom, ale angažoval sa aj politicky ako člen ÚV KSS a predseda Zväzu slovenských výtvarných umelcov. (+ 8. 11. 1976)

1948 v Martine zomrel prozaik, literárny historik, publicista a doživotný správca Matice Slovenskej Jozef Škultéty. (* 25. 11. 1853)

1969 v Prahe na následky ťažkých popálenín zomrel vysokoškolský študent Jan Palach. Na protest proti ústupkom okupantom a postupnému odklonu od demokratizačného kurzu sa 16. 1. 1969 na Václavskom námestí polial horľavinou a podpálil. Po jeho smrti nasledovali prejavy solidárnosti s jeho činom i zosilnené protesty proti nastupujúcemu normalizačnému režimu. Študenti na bratislavskej Univerzite začali protestnú hladovku, na ktorú však zakrátko väčšina z nich doplatila vylúčením zo štúdia alebo rôznymi inými postihmi. (11. 8. 1948)

1980 v Bratislave zomrel textár tanečných piesní a libretista Pavol Braxatoris. (* 4. 2. 1909)

20. Január

1064 v meste Györ (Maďarsko) bola prostredníctvom uhorských biskupov uzavretá dohoda, ktorá na istý čas ukončila dynastické spory v rode Arpádovcov. Kráľom sa stal Šalamún, jeho bratranci boli ustanovení za vojvodov. Ladislav (Svätý) sa stal vojvodom v Nitre, Gejza a Lambert vojvodami v Biharsku.

1332 uhorský kráľ Karol I. udelil za zásluhy magistra Demetra jeho poddaným z Hanušoviec také výsady, aké malo mesto Prešov. Súčasne im povolil konať trh každú sobotu.

1344 uhorský kráľ Ľudovít I. na žiadosť komesa Jakuba, bratislavského richtára, udelil Bratislave právo konať výročný trh na sviatok svätého Vavrinca (10.8.). Ďalšou listinou nariadil bratislavskému županovi, aby sa postaral o bezpečnosť všetkých, ktorí sa zúčastnia na výročnom trhu.

1692 po bitke pri Zernesti roku (Rumunsko) kurucmi zajatý cisársky generál Donatus Heissler bol vymenený za Helenu Zrínsku, manželku Imricha Tököliho, ktorá bola internovaná vo Viedni.

1826 uhorský snem požiadal panovníka, aby sa popri latinskom znení schválených zákonov robil aj ich hodnoverný preklad do maďarského jazyka. František I. žiadosti vyhovel, no trval na tom, aby hodnoverný text používaný v súdnictve zostal aj naďalej v latinskom znení.

1939 prezident Č-SR Emil Hácha na návrh Slovenského snemu vymenoval tretiu vládu Slovenskej krajiny. Jej predsedom sa stal opäť Jozef Tiso, ktorý zastával aj funkciu ministra vnútra. Spomedzi šiestich členov vlády dvaja neboli členmi HSĽS.

1946 v Bratislave sa konala ustanovujúca konferencia Strany práce. Za svojho predsedu si delegáti zvolili Ivana Dérera. Po deviatich mesiacoch zmenila meno na Sociálnodemokratická strana na Slovensku, v novembri 1947 sa zjednotila s českými sociálnymi demokratmi a napokon s komunistami.

Narodili sa a zomreli

1612 v Prahe zomrel rímsko-nemecký cisár a do roku 1608 uhorský a do roku 1611 český kráľ Rudolf II. Trpel syfilisom, ktorý na sklonku života skomplikovala aj tuberkulóza. V dôsledku melancholických stavov a nezáujmu o politické záležitosti  ho mladší brat Matej zbavil vlády v Rakúsku, v Uhorsku a napokon aj v Čechách. V roku 1611 mu zostal len titul rímsko-nemeckého cisára, pražské sídlo, štyri panstvá a doživotná renta. (* 18. 7. 1552)

1623 v Ľubici sa narodil Ján Serpilius, vynikajúci znalec svetského a cirkevného práva, právny zástupca piatich východoslovenských miest. (+ 1. 12. 1686)

1700 v Skalici sa narodil Pavel Doležal, evanjelický kňaz, pedagóg a jazykovedec.

Pavel Doležal

Pôvodne mal byť súkeníkom, ale z rodnej Skalice viedli jeho cesty za vzdelaním do Šoprone a Györu (Maďarsko). Po absolvovaní stredných škôl vyštudoval teológiu vo Wittembergu (Nemecko). Spočiatku pôsobil ako učiteľ v Bratislave a v rokoch 1743-1746 ako dvorný kazateľ a vychovávateľu rodiny Príleských v Zemianskom Podhradí. Prvdepodobne z iniciatívy príslušníkov tejto slovenskej šľachtickej rodiny napísal Doležal svoje najvýznamnejšie dielo, Slovensko-českú grmatiku (Grammatica slavico-bohemica), ktorá vyšla v Bratislave roku 1746. V predhovore, ktorý napísal Matej Bel, sa pripomína, že slovenčina je domácou rečou popredných magnátskych rodín Uhorska. Kniha poslúžila Antonovi Bernolákovi pri kodifikácii slovenčiny. Doležal bol aj autorom modernej  viacrečovej učebnice latinčiny s názvom Donatus latino-germanico-hugarico-bohemicus, slovenských učebníc a náboženských veršov. Posledných 15 rokov života strávil ako kňaz vo Vyšnej Boci. (+ 29. 11. 1778)

1707 vo Viedni zomrel ostrihomský arcibiskup, kardinál a krajinský hodnostár Leopold Kolonič. Maďarskí historici mu dodatočne vytýkali poslovenčovanie katolíckej cirkvi a kléru. (* 26. 10. 1631)

1793 v Chyžnom na Orave (dnes Poľsko) sa narodil Tomáš Červeň, katolícky kňaz, cirkevný hodnostár, prepošt banskobystrickej kapituly. Patril medzi veľkých podporovateľov národno-kultúrnych snáh Slovákov. Na činnosť Matice slovenskej venoval 2 000 zlatých a na Spolok svätého Vojtecha 1 200 zlatých. (+ 27. 4. 1876)

1842 v Budapešti sa narodil Mikuláš Konkoly-Thege, astronóm. Roku 1867 začal v Starej Ďali (Hurbanovo) z vlastných prostriedkov budovať observatórium, ktoré patrilo k najmodernejšie vybaveným v Európe. Jeho vedecké úspechy dokumentuje nielen množstvo vedeckých prác, ale aj medzinárodné uznanie. Hurbanovské observatórium pracuje aj v súčasnoti. (+ 17. 2. 1916)

1879 v Skalici sa narodil Jozef Hollý, evanjelický kňaz a dramatik. Autor dodnes populárnej veselohry Kubo. (+ 3. 11. 1912)

1881 v Jasove zomrel banský inžinier a historik, profesor Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici Gustáv Faller. (* 2. 3. 1816)

1922 v Boržome (Gruzínsko) sa narodil Otto Smik, slovenský letec a dôstojník, ktorý sa vyznamenal v druhej svetovej vojne. Patril medzi piatich najlepších čs. letcov vo Veľkej Británii. Zostrelil 9 lietadiel a zneškodnil tri strely V-1. Bol veliteľom perute Royal Air Force (RAF). Nositeľ najvyššieho britského leteckého vyznamenania DFC, čs. vojenských vyznamenaní a posmrtne obdržal francúzske vyznamenanie Croix de Guerre. (+ 28. 11. 1944)

1994 v Chicagu (USA) zomrel veliteľ 312. československej stíhacej perute vo Veľkej Británii, generál letectva a politik Ján Ambruš. (* 19. 5. 1899)

1994 v Bratislave zomrel astronóm a astrofyzik Ľubor Kresák (* 23. 8. 1927)

2011 v Bratislave zomrel sochár a maliar Vladimír Kompánek (* 28. 10. 1927)

21. Január

1531 uhorský kráľ Ferdinand I. Habsburský a jeho protivník v boji o korunu uhorský kráľ Ján I. Zápoľský uzavreli vo Vyšehrade (Višegrád, Maďarsko) prímerie na tri mesiace a po prvýkrát prerušili tak občiansku vojnu. Prímerie sa potom niekoľkokrát predlžovalo.

1826 v Pešti bola založená Matica Srbská, kultúrna organizácia Srbov žijúcich v Uhorsku. Stala sa vzorom pre ostatné slovanské národy žijúce v habsburskej monarchii, ktoré si v nasledujúcich desaťročiach zakladali spolky s rovnakým názvom. Ako poslední tak urobili Slováci 4. 8. 1863.

1945 nemecká protipartizánska jednotka Edelweiss, pozostávajúca poväčšine zo zajatcov Červenej armády a z dobrovoľníkov naverbovaných na území Sovietskeho zväzu okupovaného nacistami, vypálila obce Ostrý Grúň a Kľak. Jej príslušníci povraždili 149 miestnych obyvateľov. Išlo o najväčšiu represívnu akciu okupačných jednotiek na území Slovenska, hoci nie o ojedinelú. V rámci protipartizánskych akcií  boli vypálené stredoslovenské obce Baláže, Kalište, Kunerad, Kravany a ďalšie, pričom na mnohých miestach bezpečnostné sily postrieľali aj civilné osoby vrátane žien a detí. Na západnom Slovensku bola úplne vypálená obec Skýcov, ale tu Nemci obyvateľstvu dovolili evakuáciu aj s časťou hnuteľného majetku. Na východe sa nacistický teror prejavil počas trestných akcií v obciach Tokajík, Vinné, v Porube pod Vihorlatom a na mnohých ďalších miestach. Celkovo bolo vypálených 60 dedín, časť z nich však zhorela v dôsledku bojov. V rokoch 1944 – 1945 nacisti povraždili na území Slovenska takmer 4 000 osôb.

Narodili sa a zomreli

1779 vo Florencii (Taliansko) zomrel, banský odborník a profesor na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici Krištof Traugott Delius. Autor učebnice, ktorá sa stala najvýznamnejším spisom o baníctve v 18. storočí. (* 1728)

1818 v Dolnej Strehovej sa narodil Imrich Madách, maďarský básnik a dramatik, autor jedinečnej Tragédie človeka. (+ 5. 10. 1864)

1835 v Ostrihome zomrel kanonik náboženský spisovateľ mecén a podporovateľ národného hnutia Juraj Palkovič. (* 24. 4. 1763)

1885 v Budapešti zomrel sochár, popredný predstaviteľ monumentálneho sochárstva Adolf Husár. (* 18. 6. 1842)

1897 vo Vítkoviciach (Česko) sa narodil Karol Šmidke (pôv. Schmiedtke), robotník, politik pôsobiaci na Slovensku. Už v medzivojnovom období sa zapojil do komunistického hnutia, roku 1939 emigroval do ZSSR. Ako komunistický agent bol v júli 1943 vyslaný spolu s Karolom Bacílkom na Slovensko, kde spoluorganizoval ilegálne hnutie. V auguste 1944 odletel  na čele misie slovenského odboja do ZSSR, ale jeho rokovania nepriniesli podstatnejšie výsledky. Po návrate na povstalecké územie v septembri 1944 vedúci činiteľ SNR a hlavný veliteľ partizánov. Po skončení vojny bol presadený do najvyšších politických funkcií, v rokoch 1945 – 1946 predseda Zboru povereníkov a 1948 – 1950 predseda SNR. Plánoval a v praxi uskutočňoval totalitnú komunistickú politiku na Slovensku. Začiatkom roka 1950 upadol do nemilosti, ale nebol označený za buržoázneho nacionalistu a perzekvovaný. Kariéru skončil vo funkcii riaditeľa bratislavskej Tesly. (+ 15. 12. 1952)

1913 v Clevelande (USA) zomrel vydavateľ, novinár a evanjelický kňaz Karol Salva. (* 1. 8. 1849)

1921 v Trnave sa narodila Mária Prechovská, herečka, dlhoročná členka SND v Bratislave. Herectvo študovala na Reinhardtovom divadelnom seminári vo Viedni. V rokoch 1944 – 1945 hrala v ochotníckom Akademickom divadle v Trnave. Po skončení vojny sa stala členkou činohry v SND v Bratislave. Uplatnila sa tiež v televízii a v rozhlase. (+ 5. 11. 1995)

1930 v Prahe zomrel literárny historik, univerzitný profesor a správca Matice slovenskej Jaroslav Vlček. (* 22. 1. 1860)

1946 v Novom Meste nad Váhom zomrela národno-kultúrna aktivistka Viera Markovičová – Hurbanová. (* 23. 6. 1876) 

2013 v Nitre zomrel filmový a divadelný herec, jedna z najvýraznejších osobností Divadla Andreja Bagara, Jozef Dóczy. (* 19. 11. 1929)

2014 v Pukanci zomrel prozaik, básnik a scenárista Andrej Chudoba (vl. menom Ondrej Hudoba). Jeho diela sa odohrávajú väčšinou vo vojnovom a povojnovom období a sú situované do prostredia Levíc a okolia, ktoré dobre pozná z vlastného života.

22. Január

1402 uhorský kráľ Žigmund udelil právo skladu mestám Bardejov, Levoča, Trnava, Bratislava a Šopron.

1451 bol vykonaný prvý slovenský zápis v žilinskej mestskej knihe. V Žiline aj po získaní mestských privilégií tvorili väčšinu obyvateľov Slováci, ale bohatý nemecký patriciát blokoval všetky snahy slovenskej väčšiny presadiť sa v správe mesta. Vzájomné spory nakoniec riešil uhorský panovník Ľudovít Veľký (7. 5. 1381).  Ekonomická i kultúrna prevaha žilinských Nemcov sa prejavila aj v mestskej knihe, ktorej základom bolo v roku 1378 po nemecký spísané magdeburské právo. Do roku 1429 sa popri latinských zápisoch vyskytujú v knihe aj nemecké. 22 nasledujúcich rokov sa zápisy viedli iba v univerzálnej latinčine. Prvý slovenský zápis o pokonaní medzi mešťanmi z Bialej v Poľsku a žilinským mešťanom Mikulášom Polákom z januára 1451 začal novú éru vo vedení žilinskej mestskej knihy. Od tohto dátumu sa slovenčina stala hlavným jazykom pri vedení mestskej knihy, čo zároveň svedčí o  poslovenčovaní mestského obyvateľstva.

1645 na mierových rokovaniach medzi sedmohradským kniežaťom a vodcom protihabsburského povstania v Uhorsku Jurajom I. Rákocim a poverencami kráľa uhorského Ferdinanda III. v Trnave boli podmienečne prijaté všetky Rákociho požiadavky týkajúce sa zavedenia úplnej náboženskej slobody.

1710 pri Romháni (Maďarsko) sa poslednýkrát stretli vo väčšej bitke kuruci pod vedením Františka II. Rákociho (Rákóczy) a cisárski vojaci, ktorým velil generál Damian Sickingen. Boj sa skončil nerozhodne, no povstalecké vojská z bojiska ustúpili. Bol to posledný významnejší pokus o organizovaný odpor kuruckých povstalcov.

1756 kráľovná Mária Terézia zakázala tlačiť a rozširovať nemravné poviedky.

1849 cisárske vojsko generála Čoriča porazilo v bitke pri Banskej Hodruši uhorských gardistov a honvédov, ktorým velil Artur Görgei. Uhorské jednotky stratili 60 mŕtvych vyše 100 ranených a 500 zajatých a aj jedného z popredných veliteľov podplukovníka Pustelníka. Zvyšky Görgeiho oddielov sa po porážke stiahli k Banskej Bystrici.

1930 na Jakubovom námestí v Bratislave otvorili prvé špeciálne rozhlasové štúdio – budovu Rádiojournalu.

1944 v Martine začalo pôsobiť Slovenské komorné divadlo.

1968 ÚV KSS na zasadaní v Bratislave zvolilo za prvého tajomníka Vasila Biľaka, ktorý nahradil Alexandra Dubčeka v súvislosti s jeho zvolením do funkcie 1. tajomníka ÚV KSČ.

Narodili sa a zomreli

1786 vo Vavrečke sa narodil Ján Herkeľ, národný buditeľ, priekopník porovnávacej slavistiky. (+ asi 1853)

1794 v Bratislave zomrel jezuita a kňaz, profesor na Tranavskej univerzite Michal Hofman. (* 19. 8. 1724)

1800 v Bratislave sa narodil Ján Jesenák barón slovenského pôvodu a právnik. V čase revolúcie 1848 – 1849 bol nitrianskym županom a zvláštnym zmocnencom vlády na boj so slovenskými dobrovoľníkmi. Za svoje činy sa po potlačení revolúcie zodpovedal vojenskému súdu, ktorý ho odsúdil na smrť obesením. (+ 10. 10. 1849)

1860 v Banskej Bystrici sa narodil Jaroslav Vlček, literárny historik a kritik. Syn českého profesora na banskobystrickom gymnáziu prostredníctvom matky a manželky Viery, ktorá bola dcérou prvého predsedu SNS Viliama Paulínyho Tótha pevne zrastený so slovenským prostredím. Pred vznikom ČSR pôsobil v Čechách, ale tvorivé sily z veľkej časti venoval Slovensku. Autor prvých súborných dejín slovenskej literatúry (1890) a viacerých štúdií. Po roku 1918 ako správca Matice slovenskej pomáhal oživovať slovenskú kultúru. (+ 21. 1. 1930)

1868 v Bratislave sa narodil Žigmund Fornheim, ekonóm, spisovateľ. Okrem stavebných plánov svojho rodiska navrhol stavbu kanálu Dunaj – Labe. Bol aj autorom plánu na hospodársku sanáciu Európy. Zomrel v koncentračnom tábore. (+ 1944)

1924 sa v Bošanoch narodil Ján Chryzostom Korec, rímskokatolícky duchovný, kardinál a emeritný diecézny biskup nitrianskej diecézy, autor kníh nielen s náboženskou tematikou. (+ 24. 10. 2015)

1951 v Bratislave sa narodil Ondrej Nepela, krasokorčuliar, olympijský víťaz. (+ 2. 2. 1989)

Ondrej Nepela

Už ako päťročný sa zoznámil s ľadom na bratislavskom zimnom štadióne a zostal mu verný až do konca bohatej športovej kariéry. Keď sa ukázalo, že v útlom chlapcovi drieme veľký talent a pevná vôľa, začal trénovať individuálne pod odborným vedením Hildy Múdrej. Nasledovali roky odriekania. Denne vstával ráno o piatej, aby mohol pred začatím školy dve hodiny pobudnúť na ľade. Popoludní venoval tréningu ďalšie dve hodiny. Výsledky tvrdej práce sa dostavili. Už ako trinásťročný reprezentoval Československo na zimnej olympiáde v Innsbrucku. Skončil síce na 22. mieste, ale odborníci mu predpovedali veľkú budúcnosť. Už o dva roky na majstrovstvách Európy v Bratislave získal bronzovú medailu. Ako pätnásťročný sa zaradil medzi európsku i svetovú korčuliarsku špičku. Mal vynikajúce povinné cviky a precízne nacvičenú voľnú jazdu. Keď sa mu s pribúdajúcimi rokmi výrazne zlepšoval individuálny prejav, na každom európskom a svetovom krasokorčuliarskom podujatí bol automaticky zaradený medzi horúcich kandidátov na zlatú medailu. Postupne získal päť titulov majstra Európy. Zvíťazil na aj majstrovstvách sveta v Lyone roku 1971 a aj o rok neskôr v kanadskom Calgary. Vyvrcholením jeho športovej kariéry bola zimná olympiáda v japonskom Sappore roku 1972. Precízne vykreslenie povinných cvikov mu pred voľnou jazdou zabezpečilo dostatočný náskok, takže si vo voľnej jazde mohol dovoliť aj menšie zaváhania. Zlatá olympijská medaila bola odmenou za roky tvrdej driny. Začal už pomýšľať na koniec kariéry a dôstojnú rozlúčku. V roku 1973 sa konali krasokorčuliarske majstrovstvá sveta v Bratislave. Bola to pre Ondreja Nepelu veľká motivácia. Nesmierne si želal  dosiahnuť na domácom ľade posledný veľký triumf, i keď po zmene pravidiel hodnotenia mu väčšina odborníkov dávala len minimálne šance na obhájenie titulu. Vynikajúcim krátkym programom si udržal prvé miesto získané v jeho najsilnejšej disciplíne – povinných cvikoch. O deň neskôr nasledovala voľná jazda. Pred domácim obecenstvom podal až dych vyrážajúci výkon. Bezchybné päťminútové sólo vyplnené množstvom perfektne zvládnutých skokov a figúr prinieslo Ondrejovi Nepelovi zisk tretieho titulu majstra sveta. Málo očakávané prvenstvo na domácom ľade znamenal pre Nepelu koniec aktívnej športovej kariéry. Nastúpil ako sólista do americkej ľadovej revue Holiday on Ice. V nasledujúcich rokoch absolvoval množstvo atraktívnych vystúpení. Začiatkom februára 1989 celá naša verejnosť zaregistrovala nečakanú no o to smutnejšiu správu o jeho predčasnom úmrtí.

1971 v Dolnom Kubíne zomrel legionár, publicista a prekladateľ a obeť perzekúcií voči Slovákom Mikuláš Gacek. (* 10. 7. 1895)

1981 v Bratislave zomrel významný lekár – onkológ Alojz Winkler. (* 12. 9. 1919)

23. Január

1623 v Dóme sv. Martina v Bratislave boli slávnostne inštalované relikvie sv. Jána Almužníka. 

1674 kráľ Leopold I. potvrdil pápežskú bulu z roku 1671, ktorou bola generálovi paulínskeho rádu daná právomoc udeliť absolventom kláštornej školy v Marianke po  vykonaní predpísaných skúšok hodnosť magistra alebo doktora filozofie, prípadne  teológie. Kláštorná škola v Marianke sa tak stala treťou vysokou školou na Slovensku  aj v Uhorsku. Počas svojej 121-ročnej existencie vychovala množstvo vzdelaných duchovných.

1767 kráľovná Mária Terézia patentom zaviedla tereziánsky urbár, ktorým určila rozsah celej sedliackej usadlosti na 18 katastrálnych jutár polí, 7 jutár lúk a tri štvrte jutra intravilánu. Urbár vymedzil držiteľovi celej usadlosti robotu na panskom v rozsahu 52 dní so záprahom alebo 104 dní ručne. Želiari (domkári) museli na pánskom odpracovať ročne 18 dní, podželiari (hoferi), ktorí nemali ani dom ani pôdu 12 dní. Týmto sa však  povinnosti poddaných úplne nevyčerpávali. Tri dni do roka sa museli so svojím zemepánom zúčastniť na poľovačke, doviezť mu z poľa deviatok, z hory drevo. Štyri usadlosti spolu boli povinné zabezpečiť dvojdňovú dlhú furmanku. Sedliaci a želiari s domom museli svojmu zemepánovi ročne platiť 1 zlatý činže. Okrem toho poddaný musel odvádzať zemepánovi deviatok a cirkvi desiatok z úrody. Držiteľ celej usadlosti ročne aj dary: dve sliepky, dva kapúny, holbu (0,8 l) topeného masla, kopu (60) vajec, ľanovú priadzu a tridsať usadlostí spolu jedno teľa. Zavedením tereziánskeho urbáru väčšine slovenským poddaným poklesli povinnosti voči zemepánovi o viac ako polovicu.

1927 v Plešivci sa konala konferencia robotníkov a drobných živnostníkov, ktorá dala podnet na vznik tzv. plešivského hnutia namiereného proti odbúravaniu priemyslu na Slovensku.

1945 vláda a Snem Slovenskej republiky vydali vyhlásenie o vernosti zásade, že slovenský národ má tak ako iné národy plné prirodzené právo na riadenie vlastných osudov vo vlastnom nezávislom štáte, a preto odmieta úsilie zahraničného a domáceho odboja o obnovenie ČSR.

1960 operou J. B. Foerstera Eva začala svoju činnosť spevohra Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici (dnes Štátna opera).

1998 na pozvanie prezidenta Michala Kováča sa v Levoči zišlo 11 prezidentov stredoeurópskych a východoeurópskych štátov.

Narodili sa a zomreli

1734 v Bratislave sa narodil Wolfgang Kempelen, vedec a vynálezca. (+ 26. 3. 1804)

Wolfgang Kempelen

Geniálny polytechnik, vynálezca a konštruktér, bratislavský rodák Wolfgang Kempelen sa stal svetoznámym vďaka svojmu šachovému stroju, ktorého fungovanie je dodnes opradené rúškom tajomstva. Ako mnohým iným výnimočne nadaným ľuďom, aj jemu sa dostalo slávy, ale aj zatratenia. Ostrihomský arcibiskup ho podozrieval dokonca z bosoráctva. Bol synom úradníka. Vyštudoval filozofiu a právo a spočiatku aj pracoval ako koncipient. Svojou vzdelanosťou a schopnosťami získal dôveru Márie Terézie a aj Jozefa II., ktorí ho poverovali rôznymi úlohami. Pri svojich inšpekčných cestách po soľných baniach zmodernizoval ich zariadenie, zavádzal pestovanie nových poľnohospodárskych plodín, bojoval proti zbojníckym bandám, staval divadlo v Budíne a pontónový most v Bratislave a zakladal manufaktúry. Ovládal sedem jazykov, komponoval hudbu, písal drámy. Najviac ho však zaujímala fyzika a mechanika. Šachový stroj zhotovil na podnet Márie Terézie ako hračku. Rovnakou svetovou atrakciou bol aj jeho hovoriaci stroj, akýsi predchodca gramafónu. Napriek svetovému uznaniu zápasil s materiálnymi problémami. Jeho experimenty pohltili všetky zarobené peniaze a po smrti Jozefa II. sa tento stav ešte viac zhoršil. Penzia mu bola pre podozrenie z účasti na sprisahaní odobratá. Posledné roky prežil zabudnutý, v biede, bez možnosti dokončenia začatých prác.

1830 v Poprade zomrel evanjelický kňaz, historik a publicista Andrej Fabrici. (* 20. 8. 1751)

1832 v Hontianskych Moravciach zomrel evanjelický kňaz, básnik, prekladateľ a literárny historik Bohuslav Tablic. (* 5. 9. 1769)

1865 v Ružomberku sa narodila Bohdana Makovická, vydatá Škultétyová, prekladateľka a publicistka. (+ 31. 5. 1935)

1876 v Župčanoch zomrel katolícky kňaz, spisovateľ a historik, významná postava národného života Jonáš Záborský. (* 3. 2. 1812)

1892 v Bobrovci zomrel katolícky kňaz Peter Arvaj, zakladateľ prvého spolku triezvosti na Slovensku. (* 5. 7. 1808)

1906 v Moravskom Lieskovom sa narodila Elena Holéczyová – Hollá, všestranne nadaná umelkyňa. Vynikla predovšetkým ako textilná výtvarníčka, ale bola aj autorkou rozhlasových hier, filmových scenárov a hodnotných publicistických článkov. (+ 5. 12. 1983)

1930 v Žďáre nad Sázavou (Česko) sa narodil Jaroslav Laifer, hudobný skladateľ, dirigent. Pôsobil vo viacerých tanečných orchestroch, ako skladateľ sa orientoval na džez, ale aj na tanečné piesne, z ktorých vyše stovky skomponoval pre svoju manželku, speváčku Marcelu Laiferovú. (+ 23. 4. 1970)

1940 vo Veľkej Lomnici zomrel maliar Viktor Kiss. (* 12. 12. 1902)

1944 v Budapešti zomrel slovenský novinár, spisovateľ a publicista Karol Čečotka. (* 8. 9. 1867)

1991 v Bratislave zomrel filmový scenárista Tibor Vichta. (* 14. 7. 1933)

24. Január

1458 na Rákošskom poli pri Pešti po dlhšom rokovaní a pod hrozbou vypuknutia konfliktu medzi znesvárenými stranami bol zvolený sotva 15-ročný Matej Huňady (Hunyady) za uhorského kráľa. Panovníkom sa stal vďaka podpore strednej a nižšej šľachty ako aj silnej huňadyovskej ligy, na ktorej čele stál jeho strýko Michal Siládi. Vtedy sa však zvolený kráľ nachádzal ako rukojemník na dvore gubernátora Juraja Poděbradského v Prahe. Keď sa Matej zaviazal, že si jeho dcéru Katarínu vezme za manželku, pustil ho na slobodu a dal ho slávnostne odprevadiť až do Skalice.

1688 podžupan Zemplínskej stolice František Klobušický odovzdal kráľovi Leopoldovi I. v Bratislave kniežacie insígnie Imricha Tököliho. Pozostávali zo sultánovho athname, žezla, opasku a zástavy.

1849 vojenský zbor honvédov, ktorému velil generál Artúr Görgei, po absolvovaní ťažkých ústupových bojoch v oblasti stredoslovenských banských miest obsadil Banskú Bystricu.

1865 obyvatelia Skalice pozorovali pád veľkého meteoritu.

1946 v Bratislave vyšlo prvé číslo kultúrno-politického a literárno-kritického časopisu Kultúrny život. Od roku 1950 bol týždenníkom, ktorý vydával Zväz slovenských spisovateľov. Spočiatku bol šíriteľom dogmatických komunistických názorov v kultúrnej oblasti, začiatkom šesťdesiatych rokov sa stal tribúnou slobodnejších názorov. Pre kritiku okupácie ČSSR roku 1968 a postupného návratu neostalinizmu bolo jeho vydávanie na jeseň roku 1969 zastavené.    

Narodili sa a zomreli

1801 v Bohuniciach sa narodil Michal Godra, básnik, jazykovedec, kultúrny činiteľ dolnozemských Slovákov. (+ 1. 3. 1874)

1852 vo Viedni zomrel evanjelický kňaz a básnik profesor slovanskej archeológie na viedenskej univerzite Ján Kollár. Jeho smrť vystupňovala už aj tak dosť napäté vzťahy medzi staroslovákmi – prívržencami  používania češtiny ako spisovného jazyka a mladoslovákmi, ktorí boli za slovenčinu. Daniel Lichard z vládnych Slovenských novín v redakčnom článku obvinil mladoslovákov, že majú podiel na Kollárovej smrti. Napäté vzťahy medzi oboma krídlami i tak nepočetnej slovenskej inteligencie ešte viac vyostrili. (* 29. 7. 1793)

1894 v Čake zomrel katolícky kňaz a pedagóg Martin Čulen. (* 31. 5. 1823)

1901 v Hodoslaviciach (Česko) sa narodil Svätopluk Štúr, filozof a umelecký kritik. Po druhej svetovej vojne bol vymenovaný za profesora filozofie na Slovenskej univerzite v Bratislave. Aj keď patril k najvýraznejším slovenským filozofom 20. storočia v dôsledku politických čistiek od roku 1950 až do odchodu do dôchodku pracoval v Univerzitnej knižnici. (+ 12. 2.1981)

1902 v ruskom Kazimíre sa narodil Ján Grotkovský, maliar. (+ 3. 6. 1961)

1905 v Budapešti zomrel generál, podmaršal Ján Mariáši, rodák zo Spišskej Novej Vsi. (* 23. 7. 1822)

1918 v Bošáci sa narodil Ľudovít Bránsky, maliar, grafik a ilustrátor. (+ 27. 5. 1959)

1921 v Devičí sa narodil Ervín Semian, nadrealistický maliar. (+ 20. 12. 1965)

1937 v Oravskom Podzámku zomrel historik, archeológ a právnik Mikuláš Kubíni. (* 7. 11. 1840)

1956 v Komárne zomrel, maliar, ilustrátor Karol Harmos (pôv. Handwerk). (* 28. 11. 1879)

1967 v Kolíne (Česko) zomrel významný orientalista zameraný na semitské kultúry Ján Bakoš. (* 2. 3. 1890)

1983 v Bratislave zomrel hudobný skladateľ a dirigent Aladár Móži. (* 21. 5. 1923)

25. Január

1399 uhorský kráľ Žigmund nariadil stoliciam, aby v súvislosti s kontrolou šľachtickej vojenskej povinnosti spísali počty poddaných patriacich jednotlivým zemepánom.

1454 na budínskom sneme sa odhlasovala vojenská povinnosť v protitureckom ťažení. Každý šľachtic sa musel zúčastniť osobne a okrem toho zo 100 poddanských port sa mali postaviť štyria jazdci a dvaja peší lukostrelci. Niekdajší gubernátor Uhorska a osvedčený vojvodca Ján Huňady (Hunyady) dostal poverenie rok byť najvyšším veliteľom vojska. Tieto opatrenia sa konali v súvislosti s dobytím Konštantínopolu Turkami v máji 1453 a s úsilím pápeža zastaviť tureckú expanziu.

1461 uhorský kráľ Matej Korvín v Trenčíne rokoval s českým kráľom Jurajom Poděbradským o zásnubách s jeho dcérou Katarínou a o jej vene.

1655 uhorský kráľ Ferdinand III. zvolal snem do Bratislavy. Snemové zasadania trvali takmer pol roka, pričom bolo prijatých 107 zákonov. Snem zaviedol povinné používanie bratislavských mier a váh v celej krajine, potvrdil panovníkovo povýšenie Brezna a Kežmarku medzi slobodné kráľovské mestá, určil početný stav vojakov v protitureckých pevnostiach na 10 385 mužov a zaviazal v priebehu troch rokov stiahnuť všetkých cudzích vojakov z krajiny.

1738 turecký veľkovezír Mohamed vymenoval Jozefa Rákociho (Rákóczy) za sedmohradské knieža. Jozef Rákoci sa obrátil výzvou k ľudu Sedmohradska a Uhorska, že hodlá pokračovať v šľapajách svojho otca, Františka II. Rákociho, ktorý v rokoch 1703 – 1711 bol vodcom najväčšieho protihabsburského povstania. Jeho snaha sa však nestretla so žiadnym ohlasom.

1850 minister vnútra Rakúskej monarchie Alexander Bach nariadil, že do krajiny sa zo zahraničia môžu dovážať len povolené alebo preverené knihy.

1907 v Rakúskej časti habsburskej monarchie bolo uzákonené všeobecné hlasovacie právo pre mužov, čo vyvolalo zintenzívnenie snáh o podobné demokratizačné opatrenie aj v Uhorsku.

1922 poslanci SĽS predložili v Národnom zhromaždení návrh na zmenu ústavy, na základe ktorého by Slovensko získalo autonómiu. Autorom návrhu bol Ľudovít Labay a nový zákon mal byť uvedený do praxe do konca roka 1925. Pre podporu návrhu získali iba hlasy nemeckých kresťansko – sociálnych poslancov a tak sa slovenská autonómia nerealizovala.

1924 Československo podpísalo spojeneckú zmluvu s Francúzskom.

1949 v Moskve bola založená RVHP, ktorá mala koordinovať hospodársku spoluprácu krajín sovietskeho bloku. Jej členom sa stalo aj ČSR.

Narodili sa a zomreli

1543 v Levoči zomrel krajinský sudca a miestodržiteľ Alexej Turzo. Po smrti otca Jána Turzu roku 1508 sa stal hlavným predstaviteľom rodu. Roku 1523 získal hrad a panstvo Červený Kameň o rok neskôr Hlohovec a prebudoval si ho na sídlo. Stúpenec kráľovnej Márie a Ferdinanda I. Habsburského, ktorý mu daroval viaceré majetky na Slovensku skonfiškované Jánovi Zápoľskému a jeho prívržencom. Udržiaval styky aj s Erasmom Rotterdamským. (* okolo 1490)

1688 v osade Jánošovia v Terchovej sa narodil Juraj Jánošík, legendárny zbojník. Už druhý deň po narodení ho pokrstili v rímsko – katolíckom kostole vo Varíne. (+ 18. 3. 1713)

1863 vo Vrbici (dnes Liptovský Mikuláš) sa narodil Peter Pavol Zgúth, učiteľ, básnik, spisovateľ. (+ 22. 6. 1952)

1888 v  Námestove sa narodil Ignác Grebáč – Orlov, katolícky kňaz, básnik, redaktor a politik. Bol poslancom za HSĽS a vynikol aj ako organizátor kultúrneho života na Orave, kde po celý život pôsobil v pastorácii. (+ 26. 4. 1957)

1891 v Spišskej Sobote sa narodil Vojtech Kehrling, športovec. Bol úspešným tenistom a aj stolným tenistom. Na majstrovstvách sveta v stolnom tenise v Londýne roku 1926 získal striebornú medailu. (+ 26. 4. 1937)

1895 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Janko Alexy, maliar a spisovateľ. Pôvodne mal byť kominárom, neskôr sa stal lekárnikom. Počas 1. svetovej vojny zachytával vojnové výjavy pre vojnové múzeum a udivoval svojím kresliarskym nadaním. Po skončení vojny navštevoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe a ako jej absolvent pôsobil ako profesor kreslenia na bratislavskom gymnáziu. S umeleckým druhom Mikulášom A. Bazovským podnikal tvorivé cesty do slovenských hôr a horských dedín, kde čerpal námety. Od roku 1932 býval v Piešťanoch, venoval sa len umeniu a pokúsil sa tu založiť umeleckú kolóniu. V maliarstve prešiel niekoľkými vývojovými stupňami od expresionizmu cez symbolizmus až po námety s čisto ľudovým motívom. Po presťahovaní sa do Bratislavy roku 1937 sa stal organizátorom umeleckého a kultúrneho života. Vytvoril vyše 1300 obrazov, kresieb a niekoľko  monumentálnych diel dekoratívneho charakteru. Bol plodný aj na literárnom poli, napísal viacero románov a noviel, ktoré aj sám ilustroval. Vďaka jeho energii a cieľavedomosti sa v druhej polovici 50. rokov 20. storočia začal rekonštruovať Bratislavský hrad. (+ 22. 9. 1970)

1911 v Šarišských Bohdanovciach sa narodil Ján Nemec, katolícky kňaz, martýr. (+ 17. 11. 1944)

1918 v Banskej Bystrici zomrel Izidor Žiak-Somolický, spisovateľ, redaktor, národný pracovník. (* 10. 2. 1863)

1932 v Bratislave pri autonehode zahynul maliar Štefan Straka. (* 17. 7. 1898)

26. Január

1542 na sedmohradskom sneme v Tirgu Mures (Rumunsko) uznali Juraja Utešenoviča Martinuzziho za sedmohradského miestodržiteľa a zároveň za poručníka Jána Žigmunda, sotva dvojročného syna roku 1540 zomrelého uhorského kráľa Jána I. Zápoľského. Až do svojej násilnej smrti v roku 1551 bol Utešenovič významnou politickou osobnosťou v Sedmohradsku a v celej časti Uhorska, ktorá nebola pod kontrolou kráľa Ferdinanda I.

1699 v Karlovci (Chorvátsko) bol uzavretý mier medzi uhorským kráľom a rímsko-nemeckým cisárom Leopoldom I. a Osmanskou ríšou, čím sa skončila 16 rokov trvajúca oslobodzovacia vojna, ktorá vypukla v roku 1683. Vojna definitívne zbavila Slovensko tureckého nebezpečenstva, ale jeho obyvatelia museli znášať neúmerne vysoké vojnové náklady a aktívne podporovať cisárske armády bojujúce v južných častiach krajiny. Mierovou zmluvou Turci stratili všetky územia v Uhorsku, s výnimkou Temešského banátu s pevnosťou Temešvár (Timisoara, Rumunsko). Mier bol uzavretý na 25 rokov a jeho súčasťou bola aj dohoda o vzájomnom obchode.

1741 krajinský sudca Ján Pálfi vyzval šľachtu vo všetkých uhorských stoliciach, aby sa chopila zbrane proti Prusom, ktorí ohrozovali krajinu.

1946 z valného zhormaždenia predsedníctva Slovenskej ligy v Amerike v Detroite (USA) bolo predsedovi SNR Jozefovi Lettrichovi zaslané posolstvo, v ktorom bol vyjadrený protest proti uväzneniu Jozefa Tisu.

Narodili sa a zomreli

1836 v Pešti zomrel evanjelický učiteľ Samuel Matejkovský. (* 14. 8. 1793)

1843 v Senici sa narodil Ján Mocko, evanjelický kňaz a cirkevný historik. Pôsobil ako kňaz v Čáčove a od roku 1899 bol nitrianskym seniorom. Slovenskú cirkevnú historiografiu obohatil viacerými biografickými štúdiami a cennými príspevkami o dejinách evanjelickej liturgie a piesne. (+ 16. 11. 1911)

1906 v Slovenskom Mederi (Palárikovo) sa narodil Ján Golian, generál, veliteľ povstaleckej armády. Za medzivojnovej ČSR bol nižším dôstojníkom, vyššie hodnosti dosiahol až po vzniku slovenskej armády. V roku 1942 bol náčelníkom štábu Rýchlej divízie, bojujúcej na východnom fronte proti Červenej armáde. Od januára 1944 zastával funkciu náčelníka štábu pozemného vojska v Banskej Bystrici a od mája bol Londýnom vymenovaný do čela ilegálneho Vojenského ústredia a pripravoval plány na ozbrojené povstanie s čs. Orientáciou. Nezodpovedná činnosť partizánov zmarila prípravy na organizované vojenské vystúpenie proti Nemecku. Keď nemecké vojská začali obsadzovať Slovensko, 29. augusta Golian vydal slovenským vojenským posádkam rozkaz na odpor. V danej situácii však väčšia časť armádnych síl sa do SNP nezapojila. Golian bol nútený improvizovať a viesť ústupové boje. Londýnom povýšený na plukovníka a neskôr na generála sa snažil o maximálny vojenský úspech, ale vzhľadom na nedostatok prostriedkov nemohol beznádejnú situáciu povstalcov zmeniť. 7. októbra 1944 ho vystriedal z Londýna vyslaný generál Rudolf Viestom a stal sa jeho zástupcom. Po obsadení Banskej Bystrice na sklonku októbra sa niekoľko dní skrýval v horách, ale 3. novembra 1944 ho spolu s gen. Viestom v dedine Pohronský Bukovec vypátralo nemecké komando. Prvdepodobne zahynul na sklonku vojny v nemeckom zajatí, ale podľa niektorých ťažko potvrditeľných verzií bol odvlečený do ZSSR a za neznámych okolností tam aj zomrel. (+ asi 1945)

1906 v Banskej Štiavnici zomrel banský inžinier, autor banských máp a štúdií s banskomeračskou problematikou Július Gretzmacher. (* 19. 8. 1836)

1919 v Nádaši (Trstín) zomrel katolícky kňaz, náboženský spisovateľ a publicista, správca Spolku Svätého Vojtecha v rokoch 1902-1919 Martin Kollár. (* 13. 10. 1853)

1941 v Bratislave zomrel etnograf, fotograf, maliar a publicista Pavol Socháň. (* 6. 6. 1862)

27. Január

1464 kráľ Matej Korvín oznámil pápežovi Piovi II. že musí na nejakú dobu odložiť organizovanie križiackej výpravy, lebo českí bojovníci pustošia Slovensko.

1528 turecký sultán Sülejman I. uznal za uhorského kráľa Jána Zápoľského a v zápase o trón s Ferdinandom I. Habsburským mu prisľúbil pomoc.

1794 kráľ František I. pokarhal uhorské stolice za nedodržiavanie cenzúry a zdôraznil, že nebude trpieť miešanie sa do svojich práv.

1915 ruské vojská po úspešnej protiofenzíve v priestore Užockého priesmyku prenikli cez Ľupkovský priesmyk na územie východného Slovenska. Bol to tretí a najväčší prienik ruských armád vedených generálom Alexejom Alexejovičom Brusilovom na  Slovensko. Rusi celkovo obsadili vyše 200 obcí na severe Šarišskej a Zemplínskej župy ako aj mestá Bardejov, Humenné, Svidník. V niektorých častiach tejto oblasti zotrvali takmer 4 mesiace. Tam, kde sa odohrávali väčšie vojenské zrážky, utrpelo obyvateľstvo veľké škody. Ešte pred príchodom Rusov štátne orgány evakuovali z Bardejova niektoré cenné kultúrne pamiatky, ktoré sa na svoje miesto nevrátili ani po vytlačení Rusov za Karpaty.

Narodili sa a zomreli

1688 v Levoči zomrel evanjelický kňaz, spisovateľ a básnik Daniel Sinapius-Horčička. (* 3. 9. 1640)

1701 v Lipsku (Nemecko) zomrel evanjelický kňaz a spisovateľ Juraj Láni, rodák Trenčianskej Teplej. (* 1646)

1725 v Bratislave sa narodil Karl Gottlieb Windisch, všestranný vedec, publicista a kultúrny dejateľ. (+ 31. 3. 1793)

1820 v Kežmarku zomrel pedagóg, Adam Podkonický, zakladateľ výchovného inštitútu pre šľachtickú mládež. (* 5. 12. 1750)

1829 vo Vyšnom Skálniku sa narodil Ján Botto, básnik a národný buditeľ. (+ 28. 4. 1881)

Ján Botto

V generácii slovenských romantických básnikov patrí významné miesto Jánovi Bottovi. Inšpiráciu pre svoju poéziu čerpal najmä z ľudových balád, povestí a povier, ale aj z vtedajšieho národného a kultúrneho života. Pochádzal z malej obce Vyšný Skálnik v Gemeri. Študoval na gymnáziu v Ožďanoch a neskôr na lýceu v Levoči. Toto obdobie výrazne ovplyvnilo celý jeho literárny vývin. Patril medzi najaktívnejších členov Jednoty mládeže slovenskej, ktorá organizovala kultúrny a spoločenský život národne uvedomelých študentov. Venoval sa zbieraniu ľudových povestí a ochotníckemu divadlu. V tomto období napísal svoje prvotiny. Štúdiá skončil v Pešti, kde získal diplom zememerača. Ani popri svojom technickom povolaní nepoľavil v angažovanosti v prospech národného hnutia, ani v literárnej práci či zberateľstve. Navštevoval Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Pavla Dobšinského a finančne podporoval Maticu slovenskú a gymnázium v Revúcej. Väčšinu svojich básní publikoval v dobových literárnych časopisoch. K najkrajším patria balady Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná. Zo slovenskej národnej tradície čerpal námet aj pre svoju najznámejšiu skladbu Smrť Jánošíkova. Ľudový hrdina a jeho tragický osud stelesňoval konflikt medzi slobodou a bezprávím, pričom sloboda je najvyššou hodnotou. Jeho diela vyšli knižne v Prahe až tesne pred básnikovou smrťou.

1900 vo Viedni sa narodil Vladimír Wagner, historik umenia. Autor niekoľkých monografií o staršom i novšom slovenskom umení. (+ 18. 3. 1955)

1900 v Martine sa narodila Hana Meličková, herečka, príslušníčka prvej generácie profesionálnych herečiek. (+ 7. 1. 1978)

Hana Meličková

Vyrastala v rodnom Martine. Jej rodičia boli aktívni národovci a zároveň ľudia s hlbokým zmyslom pre divadelné i hudobné umenie. V rokoch 1919-1923 študovala klavír na pražskom konzervatóriu a zároveň si zapísala aj herectvo. Po návrate do Martina vyučovala klavír na župnej hudobnej škole a hrávala v ochotníckom divadelnom súbore. Veľký herecký talent jej zakrátko otvoril cestu do SND. V roku 1926 debutovala vo Wildovej hre Salome a hneď dosiahla triumfálny úspech. V nasledujúcom období sa stala najvýraznejšou predstaviteľkou nastupujúcej hereckej generácie činoherného súboru národného divadla. V čase druhej svetovej vojny opustila scénu SND a dala prednosť Ľudovému divadlu v Nitre. Druhá polovica hereckého účinkovania Hany Meličkovej bola v znamení stvárnenia úloh zrelšieho fyzického veku s komediálnym nádychom. Za 50 rokov aktívnej kariéry v činohre vytvorila viac ako dvesto postáv. Svoj výrazný talent uplatnila aj v rozhlase, filme a v televízii. Diváckej cerejnosti utkvela v pamäti ako Mara v Tajovského ženskom zákone natočenom v roku 1967.

1909 v Slovenskej Ľupči sa narodil Ján Číž, publicista, rozhlasový pracovník a spisovateľ pre deti. (+ 27. 10. 1972)

1911 vo Viedni zomrel spisovateľ, publicista a novinár Anton Bielek. (* 10. 9. 1857)

1917 v Merašiciach sa narodil Ľudovít Varga, maliar. (+ 7. 4. 1945)

1923 v Kráľovej Lehote sa narodila Krista Bendová, poetka, prozaička, autorka kníh pre deti. V rokoch 1951 – 1956 bola tajomníčkou Zväzu slovenských spisovateľov, neskôr bola aj redaktorkou Roháča a Pravdy. Z tvorby pre deti sú najznámejšie veršované knižky: Čačky-hračky, Ako Jožko Pletko poplietol si všetko, Bola raz jedna trieda. Dodne zostali v obľube jej prozaické diela: Nezábudky, Prvé kroky, Opice z našej police a Osmijanko. (+ 27. 1. 1988)

1930 v Orlovej (Česko) sa narodil Bohdan Warchal, huslista a koncertný majster. Od malička usilovne cvičil na husle. Za vojny vo veku 14 rokov musel nastúpiť na práce v koksovni, kde bol nútený odpracovať aj 16 hodinové smeny. Ale chuť na hru mu to neubralo. Po vojne študoval na konzervatóriu a na Janáčkovej akadémii muzických umení v Brne. Od roku 1957 pôsobil v Bratislave. Spočiatku bol druhým koncertným majstrom Slovenskej filharmónie. V roku 1960 vznikol z jeho iniciatívy Slovenský komorný orchester. V priebehu niekoľkých rokov sa pod Warchalovým vedením stal hudobným telesom špičkovej úrovne. Tri desaťročia bol jedným z našich najlepších husľových interprétov. Razantnosť a živosť jeho hudobného prejavu dokázal skĺbiť s dokonalou melodickou čistotou a presnosťou rytmu. (+ 29. 12. 2000)

1930 v Liptovskom Mikuláši zomrel evanjelický biskup, politik a publicista Jur Janoška. (* 25. 12. 1856)

1959 v Bratislave zomrel pedagóg, publicista, politik a minister školstva Slovenskej republiky Jozef Sivák. (* 14. 1. 1886)

1966 v Bratislave zomrel František Valentin, chemik, jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov v 20. storočí. (* 5. 2. 1892)

1974 v Budapešti zomrel priekopník letectva, dolnozemský Slovák Andrej Kvas. (* 21. 11. 1883)

1991 v Bratislave zomrel básnik a politik Miroslav Válek. (* 17. 7. 1927)

2021 zomrel bývalý futbalista, tréner a veľká osobnosť slovenského futbalu Jozef Vengloš. Ako tréner získal zlatú medailu na ME 1976 a bronzovú na ME 1980, bol majstrom Európy s tímom do 23 rokov (1972). Ako vôbec prvý tréner mimo krajín Veľkej Británie viedol anglický klub v najvyššej súťaži (Aston Villa 1990/91). (* 18. 2. 1936)

28. Január

1264 pápež Urban IV. vyzval uhorského kráľa Bela IV. a jeho syna Štefana, aby odmietli návrhy Tatárov na spojenectvo a nespájali sa s nimi v manželských zväzkoch.

1299 uhorský kráľ Ondrej III. udelil obyvateľom Veľkého Šariša, Prešova a Sabinova výsady, ktoré užívali spišskí Sasi.

1342 uhorský kráľ Karol I. Róbert poskytol richtárovi a prísažným úplnú súdnu právomoc nad obyvateľmi mesta Košíc.

1588 uhorský kráľ Rudolf I. potvrdil zákony prijaté snemom v Bratislave. Na celom území Uhorska sa obnovilo používanie budínskych mier a váh a v krajine sa mal zaviesť gregoriánsky kalendár.

1648 v zmysle bodov lineckého mieru bolo 7 hornouhorských stolíc pripojených k Sedmohradsku. Tým sa stalo územie východného Slovenska, počnúc Košicami, súčasťou sedmohradského kniežatstva. Táto územná zmena zostala v platnosti len do smrti kniežaťa Juraja I. Rákociho.

1790 uhorský panovník Jozef II. pod tlakom šľachtickej opozície v Uhorsku odvolal všetky svoje reformné nariadenia s výnimkou zrušenia nevoľníctva, Tolerančného patentu a nariadenia o finančnom zabezpečení kňazov.

1891 pri nešťastí v bani Mount Pleasent v Pennsylvánii (USA) zahynulo 100 slovenských baníkov.

1915 na zjazde česko-slovenských krajanov z Ruska, Francúzska a Anglicka v Paríži bola založená Národná rada obcí česko-slovenských. Vydala osobitné Poslání na Slovensko, v ktorom sľubovala Slovákom v budúcom česko-slovenskom štáte nezávislosť a samosprávu Slovenska s vlastným snemom v Nitre.

1956 československá televízia uskutočnila prvý priamy prenos zo zimných olympijských hier v Cortine d´Ampezzo (Taliansko).

1970 Lubomír Štrougal sa stal predsedom vlády ČSSR a v tejto funkcii nahradil Oldřicha Černíka. Na čele čs. exekutívy zostal až do 12. 10. 1988. S osemnástimi odslúženými rokmi patrí medzi najdlhšie úradujúcich premiérov v dejinách Európy.

Narodili sa a zomreli

1829 v Bratislave sa narodil historik, profesor Viedenskej univerzity Jozef Karol Danko. (+ 14. 1. 1895)

1843 v Kolpachoch (Banský Studenec) sa narodil Karol Antolik, fyzik, objaviteľ v akustike. Bol aj zakladateľom telovýchovných spolkov, materských škôl a iných verejnoprospešných ustanovizní. (+ 20. 6. 1905)

1844 v slovenskej rodine v meste Nyíregyháza (Maďarsko) sa narodil Július Benczúr, maliar a výtvarný pedagóg. (+ 16. 7. 1920)

1846 v Slovenskej Ľupči sa narodil Daniel Šustek, cestovateľ a publicista. Gymnázium v Banskej Bystrici nemohol pre nedostatok prostriedkov dokončiť, a tak sa v rodisku vyučil za stolára. Precestoval celú habsburskú monarchiu a roku 1868 podnikol väčšiu cestu po západnej Európe. Túžba spoznať cudzie krajiny a nových ľudí ho zaviedla do Istanbulu (1870). Odtiaľ pokračoval v ceste cez Sýriu do Palestíny a severnej Afriky. Roku 1872 odišiel cez Anglicko do Severnej Ameriky a natrvalo sa usadil v Chicagu. Svoje poznatky z ďalekých ciest i zo života v Amerike publikoval v slovenských novinách a časopisoch. Roku 1874 vydala Matica Slovenská jeho  cestopis Z Terstu do Palestíny ako prvú podielovú knihu. V USA až do konca života aktívne pracoval v krajanských spolkoch. (+ 13. 3. 1927)

1871 v Košiciach zomrel generál Ondrej Mariáši. (+ 1. 3. 1816)

1876 v Budapešti zomrel uhorský politik, jeden z tvorcov rakúsko-uhorského vyrovnania František Deák. (+ 17. 10. 1803)

1884 v Jasenovej sa narodil Miloš Janoška, učiteľ, priekopník tatranskej turistiky a zakladateľ časopisu Krásy Slovenska. (+ 28. 12. 1963)

1877 v Trenčíne sa narodil Jozef Buday, katolícky kňaz, politik a spisovateľ, jeden zo zakladateľov a vedúcich činovníkov HSĽS. (+ 15. 11. 1939)

1890 v Dobrej Nive sa narodil Juraj Slávik, právnik a čs. politik. Od roku 1918 bol členom Revolučného národného výboru, v rokoch 1929 – 1939 poslancom národného zhromaždenia za agrárnu stranu a 1929 – 1932 súčasne ministrom vnútra. Neskôr nastúpil do diplomatických služieb a do marca 1939 pôsobil ako veľvyslanec vo Varšave, odkiaľ emigroval do Británie, kde ho Edvard Beneš vymenoval za ministra vnútra exilovej vlády, no v roku 1945 ho na nátlak komunistov odvolal. Od roku 1946 Slávik pôsobil ako čs. veľvyslanec v USA, kde po komunistickom prevrate roku 1948 požiadal o politický azyl. Počas aktívnej politickej kariéty patril k zástancom čechoslovakizmu a k odporcom slovenských emancipačných snáh. (+ 30. 5. 1969)

1915 v Banskej Bystrici zomrel kníhtlačiar Filip Machold. (* 2. 12. 1845)

1922 v Kremnici sa narodila Darina Lehotská, historička. Autorka viacerých monografií a vysokoškolských učebných textov najmä z oblasti pomocných vied historických. (+ 12. 2. 1990)

1975 v Prahe zomrel politik a prezident Československa v rokoch 1957 – 1968 Antonín Novotný. (* 10. 12. 1904)

29. Január

1198 pápež Inocent III. vyzval uhorského kráľoviča Ondreja, aby splnil sľub daný svojmu otcovi kráľovi Belovi III. a zúčastnil sa na ťažení do Svätej zeme, inak bude vyobcovaný z cirkvi a nestane sa následníkom trónu, i keby vtedy panujúci kráľ Imrich zomrel bez potomkov. 

1453 sa uhorský kráľ Ladislav V. Pohrobok na sneme v Bratislave ujal vlády, keď predtým potvrdil stavovské slobody a všeobecnú amnestiu svojim protivníkom. V tom čase však nemal ešte ani 13 rokov. 

1582 obyvateľku mesta Levoče, ktorá po pôrode zabila svoje nemanželské dieťa, podľa prastarého zvyku pochovali zaživa. Takýto druh trestu sa za tento trestný čin použil u nás poslednýkrát.

1645 v Zborove prijal sedmohradský knieža a vodca protihabsburského povstania v Uhorsku Juraj I. Rákoci vyslancov francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

1664 chorvátskemu bánovi Mikulášovi Zrínskemu sa podarilo dobyť Päťkostolie (Pécs, Maďarsko), ležiace na území kontrolovanom Turkami.

1849 na verejnom zhromaždení v Martine Jozef Miloslav Hurban žiadal oddelenie Slovenska od Uhorska a jeho autonómne postavenie v rámci habsburskej monarchie.

1849 Výbor na obranu vlasti na čele s Ľudovítom Košutom vymenoval poľského generála Henryka Dembińského za hlavného veliteľa uhorských povstaleckých vojsk. Dembiński od uhorskej revolučnej vlády naliehavo žiadal ústretovosť v národnostnej otázke, čo okrem nepresvedčivých výsledkov jeho velenia spôsobilo jeho odvolanie z funkcie.

1895 v Budapešti sa skončilo zakladajúce zhromaždenie Ľudovej strany (Néppárt). Definovala sa ako kresťanská strana, hlásiaca sa k sociálnym encyklikám pápeža Leva XIII. Jej program obsahoval revíziu cirkevno-politických zákonov, ale aj potrebu dodržiavania národnostného zákona. Preto mala na Slovensku spočiatku veľkú podporu a v jej radoch sa angažovali viacerí predstavitelia slovenského národného života.

1917 ruská vláda schválila Česko-slovenskú národnú radu v Rusku na čele s Jozefom Durichom, ktorú si podriadila, a odtrhla ju od Česko-slovenskej národnej rady v Paríži. S nezávislou národnou radou v Rusku a jej cárofilskou orientáciou skoncovala až ruská februárová revolúcia.

1919 česko-slovenské vojsko pod vedením talianskeho generála Piccioneho dokončilo obsadzovanie Slovenska až po demarkačnú čiaru s Maďarskom.

Narodili sa a zomreli

1547 v Prahe zomrela manželka kráľa Ferdinanda I., kráľovná Anna, dcéra uhorského a českého kráľa Vladislava II. Jagelovského. (* 23. 7. 1503)

1645 v Levoči sa narodil Samuel Breuer, kníhtlačiar. Počas svojho pôsobenia výrazne zmodernizoval rodinnú tlačiareň a vydal vyše 400 titulov, medzi nimi aj Komenského Orbis pictus. (+ 13. 1. 1699)

1742 v Baďane sa narodil Pavol Valaský, evanjelický kňaz a literárny historik, člen Učenej spoločnosti malohontskej. Okrem viacerých diel v slovenčine a latinčine vydal v Bratislave a Lipsku roku 1785 dvojzväzkové dejiny literatúry v Uhorsku od najstarších čias až po súčasnosť: Conspectus Reipublicae Litterariae in Hungara, ab initiis Regni usque ad nostra tempora declinatus. (+ 24. 9. 1824)

1879 v Skalici sa narodil Jozef Hollý, evanjelický kňaz, dramatik, autor veselohier Kubo a Geľo Sebechlebský. (+ 3. 11. 1912)

1905 v Bytči sa narodil Ján Červeňanský, lekár a chirurg. (+ 5. 7. 1977)

1912 v Bystrej sa narodil prozaik František Švantner. Patril k najvýznamnejším predstaviteľom naturizmu. Vo svojich novelách Malka, Nevesta hôľ, Život bez konca sa pokúsil zachytiť harmonický vzťah dedinského človeka k prírode. (+ 13. 10. 1950)

1909 vo Zvolene sa narodil Miloš Vesel, dôstojník, generál. Ako veliteľ posádky v Ružomberku patril medzi aktívnych strojcov SNP. Počas bojov s nemeckou armádou úspešne velil v obrannom úseku Biely Potok, neskôr bol náčelníkom delostrelectva 6. taktickej skupiny povstaleckej armády. Roku 1950 bol prepustený z armády a potom pracoval ako robotník. (+ 22. 6. 1989)

1912 v Stupave sa narodil sochár Jozef Kostka. (+ 30. 9. 1996)

Jozef Kostka

Pochádzal zo známej rodiny Kostkovcov, ktorej príslušníci po niekoľko generácií zásobovali hrnčiarskymi a keramikárskymi výrobkami Stupavu a celé jej široké okolie. V rokoch 1929-1932 navštevoval Umelecko-priemyselnú školu v Brne, potom až do roku 1937 bol poslucháčom Vysokej umeleckopriemyselnej školy v Prahe. Dvojročným pobytom v Paríži ukončil svoje vzdelávanie a natrvalo sa usadil v Bratislave. Rýchlo sa zaradil medzi popredných predstaviteľov moderného slovenského sochárstva. Na výtvarnom oddelení SVŠT vyučoval modelovanie a po krátkom pôsobení na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity sa roku 1949 stal profesorom VŠVU v Bratislave. V odbore figurálne sochárstvo tu pôsobil až do roku 1973 a vychoval celú plejádu vynikajúcich umelcov. Kostkova škola je dodnes osobitným pojmom v slovenskom výtvarnom umení. Popri pedagogickej práci vytvoril viacero monumentálnych sochárskych diel, ale väčšinu ich námetov poznačila politická objednávka. Podieľal sa na sochárskej výzdobe bratislavského pamätníka Slavín, je autorom pomníkov SNP v Partizánskom, na Donovaloch, ale aj náhrobku Ľudovíta Štúra v Modre.

1919 vo Valašských Klobúkoch (Česko) sa narodil Ladislav Mnačko, publicista a prozaik pôsobiaci na Slovensku. (+ 24. 2. 1994)

Ladislav Mňačko

Rodák z Moravy vyrastal na Slovensku, ale roku 1939 ho musel opustiť. Za pokus ilegálne prekročiť hranice sa dostal do koncentračného tábora, na sklonku vojny pôsobil medzi partizánmi na Morave. Po vojne sa stal redaktorom Rudého Práva, roku 1948 prišiel do Bratislavy ako redaktor komunistického denníka Pravda. Od roku 1956 bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Spočiatku patril medzi oddaných prívržencov komunitického režimu. Vo svojich novinárskych článkoch i publicistických príspevkoch brutálne napádal všetkých, ktorí boli označení za nepriateľov socializmu. Šíril lživé obvinenia proti prenasledovaným cirkevným predstaviteľom. V päťdesiatych rokoch 20. storočia vydal niekoľko reportážnych kníh o budovaní komunizmu doma i vo svete: Albánska reportáž 1950, Vody Oravy (1952), Dobrodružstvo vo Vietname (1954). Spisovateľské úspechy získal vďaka knihe poviedok s autobiografickými črtami z obdobia druhej svetovej vojny Smrť sa volá Engelchen (1959).

Postupne z neho vyprchalo revolučné nadšenie a svoju niekdajšiu činnosť čiastočne prehodnotil knihou Oneskorené reportáže (1963). Kariéru komunistického funkcionára, s ktorým sa intímne poznal priblížil v publicistickom diele Ako chutí moc (1968). Na protest proti politike ČSSR v súvislosti s arabsko-izraelským konfliktom roku 1967 emigroval do Izraela, v odbobí politického uvoľnenia roku 1968 sa však vrátil, ale len na krátko. Po okupácii ČSSR v auguste 1968 odišiel do Rakúska. Po začatí normalizácie boli jeho diela doma zakázané v zahraničí však dosiahol pozoruhodné literárne úspechy vďaka zbierke aktuálnych esejí Agresori (1968), i satirickému románu Súdruh Munchhausen (1972). Po politických zmenách sa vrátil z emigrácie a posledné roky svojho života strávil na Slovensku.

1926 v Clevelande (USA) zomrel lekár, hudobný skladateľ,  klavirista, autor prvých slovenských operiet Miloslav Francisci. (* 30. 4. 1854)

1941 v Bratislave zomrel kníhtlačiar a vydavateľ Daniel Pažický. (* 3. 3. 1881)

1980 v Paríži zomrel člen rady Slobodného Československa a člen povstaleckej SNR Kornel Filo. (* 3. 3. 1901)

30. Január

1467 vojská pod vedením uhorského kráľa Mateja Korvína dobyli posledný oporný bod bratríkov na území Slovenska vo Veľkých Kostoľanoch, kde bolo sústredených asi 7 000 bratríkov vedených Jánom Švehlom, ktorí sa chystali podnikať lúpežné výpady do bohatého a husto osídleného okolia Trnavy a dolného Považia. Väčšine bratríkov vrátane kapitána Švehlu sa v noci pred rozhodujúcim útokom podarilo uniknúť, ale prevažnú časť z nich neskôr pochytali a pozabíjali kráľovské vojská a ozbrojení sedliaci. Dobytie opevnenia vo Veľkých Kostoľanoch bolo poslednou epizódou bratríckeho hnutia na Slovensku, ktoré sa začalo zhruba štvrťstoročie pred touto udalosťou. Bratríci boli pôvodne príslušníkmi husitských vojsk a na územie Slovenska prišli v oddieloch Jána Šmikovského a Jána Jiskru z Brandýsa roku 1441, aby tu hájili záujmy maloletého kráľa Ladislava Pohrobka. Postupne sa z Jiskrových vojsk oddelili skupiny bojovníkov pod vedením kapitánov. Ich príslušníci sa začali nazývať bratmi. Najvýznamnejším bratríckym kapitánom bol Peter Axamit, ktorý roku 1447 ovládol hrad Plaveč. Pod jeho vedením dosiahlo bratrícke hnutie najväčšie rozmery. Bratríci sa koncentrovali predovšetkým v hornatých oblastiach Slovenska, v južnom Poľsku, na severovýchode Rakúska, na Záhorí i v niektorých oblastiach západného Slovenska. Ich bojové akcie mali koristnícky, ale aj sociálny charakter. V bratríckych skupinách pôsobili domáci Slováci, Česi, Moravania a Poliaci. Okolo roku 1455 mali bratrícke skupiny asi 15-tisíc bojovníkov. Po smrti Petra Axamita v bitke pri Blatnom Potoku (Sárospatak, Maďarsko) roku 1458 začalo hnutie upadať. Napriek definitívnemu koncu bratríkov na Slovensku po dobytí Veľkých Kostolian zostali sociálne a slovanské tradície bratríckych vojen živé ešte jedno storočie.

1607 na čiastkovom sneme v Košiciach hornouhorská šľachta, ktorá podporovala protihabsburský odboj Štefana Bočkaja v rokoch 1604 – 1606, sa dohodla, že v zmysle viedenského mieru obnovuje svoju vernosť panovníkovi.

1707 manželke Františka II. Rákociho sa podarilo ujsť z internácie v Čechách do tábora švédskeho kráľa Karola XII. vo východnom Prusku.

1813 generál Karol Schwarzenberg, veliteľ rakúskeho pomocného zboru, ktorý zabezpečoval Napoleonovo ťaženie proti Rusku, uzavrel s Rusmi prímerie.

1889 následník trónu, arcivojvoda Rudolf, syn cisára Františka Jozefa a jeho ženy  Alžbety, spáchal v Mayerlingu (Rakúsko) samovraždu aj so svojou milenkou, iba 17 ročnou Annou Vetserovou.

Tragédia v Mayerlingu

Mimoriadne citlivý a vysoko inteligentný následník trónu korunný princ Rudolf mal už od detstva komplikované vzťahy so svojim otcom cisárom Františkom Jozefom, ktoré v dospelosti vyústili do série konfliktov. Cisár odmietal synove liberálne názory a nerešpektoval ani jeho odpor k vojenským záležitostiam. Aj manželstvo s belgickou princeznou Stefanie sa mu nevydarilo. Problematické choroby (kvapavka), depresie, alkohol a drogy podlomili Rudolfovu duševnú rovnováhu. Od jesene 1888 si pohrával s myšlienkou na samovraždu, ktorú však nechcel podstúpiť osamotene. V osobe sedemnásťročnej barónky Márie Večerovej našiel konečne povoľnú obeť. Počas súkromného stretnutia v Mayerlingu neďaleko Viedne svoju mladú milenku zastrelil a potom prestrelil hlavu aj sebe. Diskusie okolo jeho smrti zapríčinili predovšetkým neobratné pokusy dvora celú vec zatušovať. Akékoľvek zmienky o smrti dievčaťa boli v Rakúsko-Uhorsku až do roku 1918 prísne zakázané. A tak sa roky šírili fámy, ktorými žila aj slovenská spoločnosť. Podľa najrôznejších verzií vrahov do Mayerlingu poslali Maďari, slobodomurári, židia, socialisti, ba dokonca Bismarck či Clemanceau.

1953 Československo vystúpilo zo svetovej kultúrnej organizácie UNESCO.

Narodili sa a zomreli

1666 v Bratislave zomrel ostrihomský arcibiskup Juraj Lipaj, bratislavský rodák. Vo funkcii ostrihomského arcibiskupa bol od roku 1642. Okrem teológie veľa tvorivých síl venoval aj alchýmii a astronómii. (* 1600)

1730 v Krompachoch sa narodil Daniel Trsťanský (Tersztyánszky), cisársko – kráľovský dvorský radca, tajomník a registrátor dvorskej kancelárie vo Viedni a neskôr radca Uhorskej komory v Bratislave. Bol spoupracovníkom Adama Františka Kollára, s ktorým pracoval na projekte školských reforiem za vlády Márie Terézie. (+ 29. 10. 1800)

1818 v Toporci sa narodil Arthur Görgei, najvýznamnejší generál uhorského revolučného vojska v rokoch 1848 – 1849. Patril k umiernenému krídlu uhorských revolucionárov a nebol  prívržencom pretrhnutia zväzku s Habsburgovcami. Napriek tomu plnil rozkazy Výboru na obranu vlasti a uhorskej revolúcii preukázal cenné vojenské služby. Keďže nariadil kapituláciu hlavných vojenských zborov pri Világoši v auguste 1849, Ľudovít Košut ho pokladal za zradcu, k čomu sa neskôr priklonila aj časť verejnej mienky v Uhorsku. (+ 21. 5. 1916)

1878 vo Voderadoch sa narodil Ján Koniarek, sochár. (4. 5. 1952)

Ján Koniarek

Právom patrí medzi najvýznamnejších slovenských sochárov. Pochádzal z učiteľskej rodiny a vyrastal v obci Voderady. Začal študovať na trnavskom gymnáziu, ale túžba rozvíjať svoje umelecké vlohy bola silnejšia a tak ako 16 ročný odišiel na umeleckopriemyslovú školu do Budapešti. Po kratškom pobyte v Ríme pokračoval v štúdiách na budapeštianskej akadémii v odbore sochárstvo a figurálna plastika. Už ako žiak peštianskej umeleckej priemyslovky pomáhal svojim profesorom pri realizácii diel. Počas akademických štúdií pracoval samostatne a začal aj vystavovať. Medzi pozoruhodné diela z tohto obdobia patrí kamenná plastika leva pri vchode do budovy uhorského parlamentu. Od roku 1906 pôsobil ako profesor kreslenia na výtvarnej škole v Belehrade. Vypuknutie svetovej vojny zastihlo Koniarka na prázdninách v rodných Voderadoch. Keďže dlho pôsobil v Srbsku stal sa podozrivým a musel narukovať. Po vojne sa usadil v Trnave. Azda preto, že bol aj za čias monarchie hrdým Slovákom a takým zostal aj po prevrate, nedostal žiadnu významnejšiu objednávku, ktorá by zodpovedala jeho umeleckým kvalitám. Väčšina jeho návrhov na súsošia sa nerealizovala. V roku 1929 dokončil umelecky hodnotný Pomník padlým v Trnave a krátko potom aj pomník Jána Hollého v Borskom Mikuláši. Vyvrcholenie Koniarkovej umeleckej tvorby predstavuje plastika Memorandum slovenského národa a súsošie Antona Bernoláka, dokončené v roku 1937. Ján Koniarek čerpal námety pre svoje diela v našich národných dejinách. Obrátil sa aj na ostatných slovenských sochárov, aby vo svojej tvorbe vstúpili na národné pole. Našiel však len málo pochopenia. Až do konca svojho tvorivého života zostal Ján Koniarek v tieni síce nie lepších ale politicky konformnejších sochárov.

1885 v Martine sa narodila Hana Lilgová – Gregorová, manželka Jozefa Gregora Tajovského, spisovateľka a prekladateľka. Autorka kníh pre mládež a aktivistka ženského hnutia na Slovensku. (+ 11. 12. 1958)

1889 v Šoprone (Maďarsko) zomrel lekár, autor práce o liečivých prameňoch a kúpeľoch Uhorska Karol Emresz. (* 14. 1. 1814)

1907 v Štefultove sa narodil Jozef Horák, učiteľ, redaktor, spisovateľ a dramatik. Písal najmä diela pre deti a mládež, ktoré však nesú stopy tendenčnosti socialistického realizmu. (+ 11. 6. 1907)

1918 v Prešove sa narodil Leopold Lahola, dramatik, scénarista a režisér. Jeho tvorbu poznamenali dehumanizujúce vplyvy vojny. Po vojne emigroval do Izraela, kde sa uplatnil najmä ako režisér. (+ 12. 1. 1968)

1925 v Budapešti zomrel svetoznámy klavírny virtuóz Július Major, košický rodák. (* 13. 12. 1858)

1926 v Divíne sa narodil Ladislav Šášky, umelecký historik, pamiatkár a muzejník. (+ 11. 2. 1994)

1927 v Bratislave sa narodil Jaroslav Vrzala, herec, dlhoročný člen činohry Divadla SNP v Martine. (+ 29. 2. 1992)

1931 vo Vidinej sa narodil Július Noge, literárny historik a kritik. (+ 3. 10. 1993)

1942 v Mauthausene zomrel organizátor juhoslovanských Slovákov a aktivista v boji s nacizmom Ján Bulík. (* 1. 1. 1897)

1983 v Bratislave zomrel dramatik Štefan Králik. (* 8. 4. 1909)

31. Január

1655 uhorský kráľ Ferdinand III. povýšil Kežmarok na slobodné kráľovské mesto a potvrdil mu výsady.

1756 kráľovná Mária Terézia zakázala nosiť do kostolov rakvy s mŕtvymi a pri nich slúžiť svätú omšu.

1790 pruský kráľ Fridrich Viliam II. uzavrel spojenectvo s tureckým sultánom Selimom III. namierené proti Jozefovi II.

1868 uhorskému snemu bola prostredníctvom poslanca Adolfa Dobrianského predostretá petícia 21 spišských obcí požadujúca zrovnoprávnenie slovenčiny a maďarčiny, zastúpenie Slovákov v najvyšších úradoch, zmena župných hraníc na základe národnostného princípu a zriadenie celej siete nižších a vyšších gymnázií na území obývanom Slovákmi. Petíciu podpísali obyvatelia 21 obcí na Spiši. Snem sa s obsahom petície nezaoberal, no vládne orgány začali proti obciam a ich predstaviteľom organizovať represívne opatrenia. 

1875 na základe rozhodnutia ministra kultúry a školstva Augustína Treforta bolo zatvorené slovenské evanjelické gymnázium v Martine.

Zatvorenie slovenských gymnázií

Maďaróni a maďarskí šovinisti sa nemohli zmieriť so skutočnosťou, že tri gymnáziá v Martine, Revúcej a Kláštore pod Znievom vychovávajú národne uvedomelú slovenskú inteligenciu. Videli v nej hlavnú prekážku premeny multietnického Uhorska na maďarský štát. Z tohto dôvodu sa v časopise Svornosť, ktorý vydávala maďarónska klika pod vedením Bélu Grunwalda v Banskej Bystrici, začali množiť útoky proti slovenským gymnáziám. Boli označované za hniezda panslavizmu a protivlasteneckej činnosti. Pod vplyvom kampane výbor Zvolenskej župy 15. apríla 1874 požiadal uhorskú vládu a ministra školstva, aby „zrušili alebo pretvorili gymnáziá panslávskeho ducha“. Keďže sa však jednalo o cirkevné teda súkromné školy, vláda požiadala evanjelických biskupov Štefana Cékuša a Ľudovíta Gedulyho ako aj banskobystrického katolíckeho biskupa Arnolda Ipolyiho, aby pomery v gymnáziách vyšetrili. Horlivý maďarizátor Cékuš sa nezdráhal a najmä jeho zásluhou bolo 20. augusta 1875 veľkorevúcke vyššie gymnázium rozpustené. Vyšetrovateľ pomerov v nižšom katolíckom gymnáziu v Kláštore pod Znievom škôldozorca Ján Bartoň síce oznámil, že v ňom chýba maďarsko – vlastenecký duch, ale jeho účinkovanie označil za zdarné. Minister školstva Augustín Trefort však 21.septembra 1874 nariadil gymnázium rozpustiť, lebo bolo vraj umiestnené v nevyhovujúcej a zdraviu škodlivej budove. Najdlhšie útokom odolávalo nižšie evanjelické gymnázium v Martine, lebo biskup Ľudovít Geduly bol slovenského zmýšľania, ale napokon ani on nevedel jeho zániku zabrániť. Slováci zostali až do roku 1918 bez jedinej strednej školy a vzhľadom na pomery aké v Uhorsku panovali ani nebolo veľa nádeje vymôcť si čo i len jednu. Keď v júni 1906 náš poslanec Ferdinand Juriga v uhorskom parlamente žiadal od vlády pre Slovákov aspoň jedno gymnázium, jeho maďarskí kolegovia mu odpovedali: Slučka na krk vám patrí a nie gymnázium!

1939 vláda autonómneho Slovenska rozpustila všetky politické strany okrem HSĽS – Strany slovenskej národnej jednoty, Maďarskej strany na Slovensku a Nemeckej strany na Slovensku. Vzhľadom na to, že  8. 11. 1938 sa predstavitelia významnejších politických strán integrovali do HSĽS a vytvorili tak Stranu slovenskej národnej jednoty, toto rozhodnutie sa týkalo iba Československej sociálnodemokratickej strany a KSČ, ktorých činnosť však bola už v predchádzajúcom období pozastavená.

Narodili sa a zomreli

1705 v Kremnici zomrel Daniel Paršič (Parschitius) pedagóg, autor učebníc, rektor gymnázia v Modre a od roku 1680 rektor kremnickej školy, ktorú pozdvihol na vynikajúcu úroveň. (* okolo 1633 Veľké Bierovce)

1722 v Marianke zomrel Alexander Máčaj, pavlínsky rehoľník, významný slovenský náboženský spisovateľ (* 1660). V Trnave roku 1718 vydal svoje kázne knižne pod názvom Panes Primitiarum aneb Chleby prvotín, lačnejícim slova Božího dušem predložené. Je to prvé dielo, v ktorom je dôsledne používaná slovenčina na báze západoslovenského nárečia. (* 1660) 

1775 vo Vrbovciach sa narodil Pavol Jozefi, evanjelický kňaz a biskup, aktívny účastník zápasu proti maďarizácii v 40. rokoch 19. storočia, vedúci deputácie so Slovenským prestolným prosbopisom ku kráľovi Ferdinandovi V. roku 1842. (+ 29. 3. 1848)

1790 v Bratislave zomrel katolícky kňaz, jezuita, spisovateľ a slovenský historik Juraj Sklenár. (* 28. 2. 1746)

1824 v Liptovskom Mikuláši sa narodil Peter Makovický, obchodník, podnikateľ a úspešný finančník, národovec. (+ 8. 2. 1911)

1825 v Sobotišti sa narodil Viliam Šulek, študent a martýr. Ako účastník slovenského povstania v septembri roku 1848 bol štatariálnym súdom odsúdený na trest smrti a popravený. (+ 20. 10. 1848)

1869 v Ružomberku sa narodil Albert Škarvan, lekár a spisovateľ. Už ako študent medicíny a člen slovenského akademického spolku Detvan bol ovplyvnený filozoficko-mravnými zásadami Leva Nikolajeviča Tolstého. Odmietol službu v armáde, za čo bol uhorskými úradmi perzekovaný. V rokoch 1896 – 1897 žil u Tolstého v Jasnej Poľane (Rusko). Jeho zásluhou vyšiel na Slovensku necenzurovaný preklad Tolstého románu Vzkriesenie (1896), o rok skôr ako v ruskom origináli. (+ 29. 3. 1926)

1881 v Liptovskom Mikuláši sa narodil maliar Peter Július Kern. V medzivojnovom období bol jedným z mála odborne vyškolených slovenských reštaurátorov a podieľal sa na záchrane unikátnych umeleckých pamiatok v košickom Dóme sv. Alžbety, farskom kostole v Levoči a inde. Vytvoril aj realistické portréty národných dejateľov. (+ 25. 3. 1963)

1920 v Piešťanoch sa narodila Eva Jaczová – Teplá, sólistka baletu SND, zakladateľka tanečného konzervatória v Bratislave. (+ 18. 6. 1998)

1944 v Poprade – Strážach sa narodil Milan Kriššák, horolezec. Zúčastnil sa na dvoch himalájskych expedíciách, kde vystúpil na vrcholy Nanga Parbatu a Makalu. Zdolal mnoho končiarov v Európe i Ázii, bol trénerom reprezentačného družstva. (+ 2. 7. 1979)

1945 v Prievidzi zomrel historik a prekladateľ Jozef Maliak. (* 17. 2. 1854)

1967 v Ružomberku zomrel generál a popredný vojenský činiteľ SNP Mikuláš Markus. (* 27. 6. 1897)

1989 v Bratislave zomrel herec a režisér a umelecký šéf SND Jozef Budský.  (* 11. 6. 1911)

image_printTlačiť článok
- Podporte nás -

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň