Čo je najdôležitejšie pre našich pokračovateľov? Opisy a príhody či nami získaná múdrosť?
S čistým svedomím možno odporučiť iba to, čo sme osobne prežili a čo sa nám osvedčilo. Zároveň sme povinní upozorniť na to, čo sa nám neosvedčilo, aby pokračovatelia neopakovali naše chyby.
To je jasné, zrozumiteľné aj pochopiteľné. Zároveň je to však aj veľmi ťažké a zložité. Prečo?
Hoci určité zákonitosti, princípy a zásady platia všeobecne – pre všetkých, všade a vždy – múdrosť vyplývajúcu z osobne prežitých skúseností v konkrétnom prostredí a čase nemožno odovzdať celú ani všetkým rovnako.
Každý – aj generácia pokračovateľov – si musí nielen overiť pravdivosť odporúčaní predchodcov a ich užitočnosť pre ďalší vývoj, ale sa aj sama popáliť či poraniť, aby sa presvedčila – najmä však poučila, čiže zmúdrela – na vlastných skúsenostiach a po svojom. V tom je každá generácia jedinečná, autentická a neopakovateľná.
Nie tým, čo prevzala od predchodcov, ale iba vďaka vlastnému originálnemu prínosu získa právo zapísať sa do dejín a dať im svoje meno aj tvár.
