ODVOLÁVANIA MINISTROV, PROTIVLÁDNE PROTESTY A STÁLE DOOKOLA. S TÝMI ISTÝMIO TOM ISTOM.

Dalo sa to síce čakať, že sa na Slovensku nič smerom k slušnosti, pokore, vyjadrovania sa poslancov a ich úcte k tradíciám a hodnotám štátu po parlamentných voľbách  nezmení. Zmenila sa len vláda, čo vystriedala tú poslednú – dočasnú vládu, vraj bývalú vládu odborníkov vedenú Ľudovítom Ódorom. Za Slovensko si do parlamentu zasadli nové tváre. No zostali aj staré, obkukané a známe, čo už raz v ňom boli. A zostal s nimi aj bývalý mentálny status quo.

A tak Slovensko s nižšou parlamentnou kultúrou skĺzlo už cez prvú volebnú noc 1. októbra 2023 znovu do starých skazených vôd parlamentných praktík. Do vzájomných urážok poslancov, vidiacich sa nových šéfov strán ešte pred vyhlásením čiastkových výsledkov sčítania hlasov, kde z jedných saskárskych úst vypadol na niekoho čo prešiel s odretými ušami (ale po rokoch predsa),  výraz „ten pako“.  

Dnes už nielenže odvolávať nových ministrov, ale i čítať dlhé niekoľkohodinové balasty o ničom za rečníckym kancľom, sledujúcich vraj predĺženie činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Ešte šťastie, že nie realizované hladovky od vehementných  a verných zástancov ÚŠP od poslancov Grendela, Pročku či Mikulca. Pozície opozícií zostávajú jasné a čitateľné, len veľmi  málo sa líšiace od tých dávnejších čo tu už raz boli, keď „skutok sa nestal“. Tie má   bežný občan už prečítané.

Typicky slovenské, nenechať vládam ani sto dní a predpojato búrať už dopredu, tak, aby tieto nemali čas stavať. Teda robiť zámerné obštrukcie, vyhovárať sa na skrátené legislatívne konania v prípade nového trestného zákona, ktorý ešte nie je celkom upečený a parlamentom odklepnutý. Zhodou okolností sú to aj tí, ktorým sa v minulosti práve skrátené volebné konania hodili do ich straníckej agendy.

Legendárna novembrová Noc dlhých nožov z roku 1994 či Zlatá Idka by mali byť len minulosťou, strašenie opozície o unesení štátu (kto a kde ho unesie?) na protivládnych protestoch proti akémusi „promafiánskemu balíčku“, ktorým sa vraj vráti zločin do slovenských miest, by mal mať pre slušného tribúna vychovaného v Európskom parlamente aj úradný názov. No bohužiaľ na Slovensku, ktoré s niektorými parlamentnými hulvátmi  nemôže stráviť posledné výsledky volieb, tu zostáva zvláštny slovník a nekultúrna  sarkastická vyjadrovacia stoka.

….Protestovať,  podkladať polená, odvolávať …

Che–Guevarovia a iní im rovnejší a ostatní, ktorí nedávno nemohli pre zranenie spísať s poškodeným semaforom v bratislavskej Dúbravke policajný záznam a tí, na ktorých sa živí  súčasný humorný jutubový či iný webový portál, by sa mali nad sebou vážne zamyslieť.  Ak sa budú v budúcich voľbách uchádzať o vyšší post než ho v súčasnosti majú, budú to mať ťažšie. Starší občan sledujúci strastiplné domáce dianie si spomenie na opitého esenesáka  Slotu,  poslanca SDKÚ Ďuračku a Cupera z HZDS.

Súčasná Šimečkova chasa na vyvýšených tribúnach aspoň dva metre nad hlavami bratislavských a iných občanov z okolia, žne ovácie, potlesk a výkriky. Medzi protestujúcimi sa objavili po domácky vyrobené a aj s pred 6-tich  rokov odložené banery s preškrtnutým Ficom, či Gašparom. Na tých prvých čo neskôr postihli aj ďalšie mestá na Slovensku, akýsi možno  dvanásťročný revolucionár v dave  vykríkol  „Kočner do basy“.  Zrejme mu jeho rodič zabudol povedať, že Kočner je už piaty rok v base.

No národ vie, a pamätá si, že aj rozprávkový cisár pán býval nahý, a že darmo ho vtedy vládnuci cisár presviedčal, ako je vkusne oblečený. Vie, že žiadne polície, či orgány v trestnom konaní, súdy, NAKA, sudcovia, vytvorené úrady špeciálnej prokuratúry či ich  generáli s výsledkom 61:0 nekonali vždy stopercentne, bezúhonne a čestne. A práve naopak, ešte aj korupčne. Vie, že jedny sa po ich odstavení pomstili tým druhým, a tým, čo ich predtým z vyšetrovacích kancelárií vyhodili, aby  vytvorili politickú políciu. Vie, že niektorí poprekrúcali policajné výpovede a vyšetrovacie nahrávky s tzv. kajúcnikmi a  v nepodplatiteľnej slovenskej 31 ročnej demokracii, dosiahli nebývalých činov približujúcich  sa do dôb čsl. prokurátora Josefa Urválka z 50 rokov minulého storočia.  

A hádam ani vtedy sa nestalo, keď nebola demokracia, ale len gottwaldova a zápotockého  ľudová demokracia a právny štát, ako si mu Slovensko hovorí dnes, že v dobre sledovanej  cele jedného väzneného  ex – prezidenta policajného zboru došlo k samovražde a obeseniu s použitými teplákmi.

Nové opozičné sloveso odvolávať, rezonuje v celom parlamente, pred kamerami TA 3, RTVS a Markízy. A príde na rad i kultúra s ministerkou Šimkovičovou.  Odvolávaní nevládnu ani tri mesiace a už to majú za pár dní spočítané aj s petíciami za ich odstúpenie. Lenže na Slovensku býva zvykom, že hlasovacia mašinéria  menšiny  neodvolá väčšinu.  

Zhromaždeniam ľudí s protestami „do nekonečna“ a každý štvrtok  proti vláde, keď opozícia uznala, že súčasná vláda má právo vládnuť (pochopiteľne bez Paškovho nešťastného – „Vyhraj voľby a môžeš všetko“)sa môže stať, že ďalšie čo prídu po nich sa stanú jalové a zbytočné s kontraproduktívnym puncom. Jeho odlesk v ošarpanej tmavej šedi s otrepanými frázami rôznych banerov s obkukaným preškrtnutým Gašparom, Kaliňákom, či Ficofújom a možno i s Troškovou a Vadalom v rukách  mentálne zábudlivejších a iných zvedavcov, už nebude v móde. Zoslabne dostratena, tak ako zarastené a neoholené tváre tých, čo na nich aktívne ako členovia strán vystupujú. A aj bez uznaného plagiátora Matoviča, obyčajného a nezávislého človeka, čo sa nazval Slovenskom. Už nie ako skutoční slovenskí vodcovia, ale nateraz ako bývalí obyčajní zapadnutí lídri, ktorí sa nedostali ku kormidlu, kde nahnevaný  národ s najdrahšími potravinami v EÚ zvykne povedať  „ku korytu“ či  „ku válovu“.  

A v štáte, kde dosluhujú mosty a iná staršia infraštruktúra, by sa malo konečne demonštrovať za niečo, za  dačo,  za niečo spoločné. Nie stále len proti niečomu a niekomu a vlastne nevediac, čo v konečnom dôsledku z toho vzíde.

Příklady táhnou

Příklady táhnou, bol starý český film natočený v roku 1939. Pojednával o starých predpojatých názoroch  jednej starej babičky ,ktorá sa snažila ovplyvňovať jej  pätnásťročnú vnučku.

Nuž ale akéže príklady pre mládež, môžu dnes prichádzať a priťahovať ju tým, čo vyslovia súčasní opoziční poslanci. Šípoš zo Slovenska (predtým Oľano) – ústavný činiteľ povedal na novú vládu pred kamerami TA 3 … „ vláda organizovaného zločinu“ … , čo je na červenú kartu od Naky. Keď Fico povedal len to, čo si myslel Mazurek, a to, že  čo si  o Rómoch myslí väčšina občanov na Slovensku, ocitol sa v hľadáčiku NAKA za rasizmus. Či Sulík … „čo sa chystá táto vláda spáchať, Slovensko sa stane eldorádom zločincov“ , ten Sulík, čo asi dodnes nevysvetlil NKÚ, čo sa stalo so 630 tisícmi eur na svetovej výstave, ktoré nevie zdokladovať. 

Bývalý minister školstva Grӧhling a zrejme aj kultúry a športu v plamennom vstupe kritizovať koalíciu pred obrazovkou  vyhlásil, …“aj naďalej budeme podkladať polená pod nohy vláde“ … .Teda  škodoradostne nepriať tej novej na Slovensku aby sa jej nedarilo. To nepotrebuje ani komentár. O to viac v časoch ťažkých, keď po tých predošlých, čo tu boli do Ódora t. j. tých, čo sa rozhádali v bývalej Hegerovej koalícii s Matovičom a doviedli za tri a pol roka Slovensko na psí tridsiatok, musí nová vláda pozametať a upratať hnoj a močom zaváňajúcu kaluž s ekonomickým pádom až po Bulharsko.    

Normálnym a slušným je nechať legitímnu vládu na pokoji aspoň tých prvých sto dní. Veď neskôr sa uvidí. Prílišná predpojatosť so strašením vyplašenej opozície, čo za vrahov a kriminálnikov s novými zníženými sadzbami trestov tu vyprodukuje Nový trestný zákon, slaboducho Šimečkom, Sulíkom a inými  nazývaný promafiánsky balíček, je predčasná.

Marián Mydlo , Ružomberok 24. januára 2024

- Podporte nás -