štvrtok, 30 júna, 2022
spot_img
ÚvodKto smePRAMENE A KORENE (PREČO KORENE ?)

PRAMENE A KORENE (PREČO KORENE ?)

Kým PRAMENE sú anorganický, teda neživý – hoci životodarný – jav, ktorý je výtvorom objektívnych okolností, KORENE sú subjektom – najmä však výtvorom – organickým. Sú prejavom, vyjadrením a zhmotnením prirodzenej vôle každého  živého organizmu – vôle žiť. KORENE sú prirodzenou súčasťou, základom a podstatou každého stromu. Aj RODOSTROMU…  . Náš SLOVENSKÝ RODOSTROM bol neraz zničený až po zem, z ktorej vyrástol. Vyťatý, vyrezaný, vypálený…až po zem, ktorá je pôvodnou vlasťou Slovenov – dnešných Slovákov – odnepamäti. SLOVENSKÚ ZEM, ktorej – vďaka svojej činorodej tvorivej práci pri jej kultivovaní – dali zaslúžene aj oprávnene –  svoje meno SLOVENSKO.

Vďaka neobyčajnej a výnimočnej životaschopnosti našich KOREŇOV sme napriek všetkým nepriazňam prežili. Zvládli sme rôzne, aj zánikom hroziace okolnosti, ale aj nebezpečenstvá, ktoré nás postihli nielen vinou cudzích, ale aj vinou našich vlastných omylov a chýb. Sme však tu a sme živí! Bola to naša  generácia, ktorej pripadla česť –  zavŕšiť zápas za rovnoprávnosť slovenského národa. Podarilo sa nám to spoločným celonárodným úsilím.  Navyše mierovým, kultúrnym a ústavným spôsobom, čo si získalo obdiv civilizovaného sveta a stalo sa vzorom aj pre ostatné národy. Dnes žijeme už nie ako bezbranný objekt cudzích záujmov a cudzej vôle. Už nielen smieme a môžeme, ale máme aj priznané právo žiť vo svojej slobodnej vlasti – súčasnej Slovenskej republike. Sme slobodný a rovnoprávny subjekt medzinárodného práva v doteraz najlepších podmienkach aké sme v dejinách mali.

Využime naše čestne vybojované postavenie uznaného a rešpektovaného subjektu múdro a sebavedome ako skutočný suverén. Konajme zodpovedne a s poučením aj vedomím, že prvý raz v našich dejinách máme právo – a aj prirodzenú povinnosť – konať predovšetkým na vlastný prospech a zabezpečenie našej perspektívnej budúcnosti. Je to právo, je to výsada, ale je to aj osudová výzva, aby sme využili všetky svoje danosti, vlastnosti a schopnosti na úspešné zvládnutie tejto dosiaľ najťažšej skúšky života, v ktorej máme – a musíme! – dokázať, že sme národ schopný niesť plnú zodpovednosť za vlastný osud. Verme si! Veď dosiaľ nikdy sme neboli na túto rozhodujúcu skúšku národnej zrelosti lepšie pripravení. Nech nás to zaväzuje – najmä však motivuje – k takým významným činom, aké dokázali naši predkovia už na začiatku našich národných dejín!

- Podporte nás -

Tento ambiciózny plán a jeho ďalšie náročné úlohy však zvládneme iba vtedy, ak sa zjednotia národné sily a budú priateľsky a konštruktívne spolupracovať na presadzovaní slovenských národnoštátnych záujmov a povýšia ich nad všetky osobné či parciálne záujmy. S týmto vedomím a hlbokým presvedčením vyzývame všetkých, ktorí chcú pomôcť svojmu národu, aby sa pripojili k nášmu úsiliu! Už samotný názov zakladajúcej organizácie našich združení slovenskej inteligencie – KORENE – nám neustále pripomína, že zmyslom našej činnosti je hľadanie podstaty. Kto chce hľadať podstatu vecí a javov, ten nemôže a nesmie ignorovať zákonitosti, ktoré platia všeobecne. Tak ako všade, vždy a pre každého platí, že – kto nič nemá, nemôže nič stratiť, rovnako tiež platí, že – kto nehľadá, ten ani nemôže nájsť! Ak by predsa len ktosi náhodou zakopol o „kameň mudrcov“ pri ledabolom potĺkaní sa životom a svetom, to ešte vôbec neznamená, že aj pri toľkom „slepom šťastí“  pochopí – s čím má do činenia a čo má s tým vôbec robiť… A čo naše generačné poučenia?

Nám sa potvrdilo dávne pravidlo, že: kto hľadá – nájde a kto sa usiluje – dosiahne svoj cieľ,  ktoré ako naša generačná skúsenosť dokazuje správnosť aktívneho a iniciatívneho prístupu k životu.  My sme od počiatku hľadali podstatu riešenia nášho národného problému programovo, cieľavedome a hľadali sme na správnom mieste, čiže ctili sme –  MÚDROSŤ.  Poučení skúsenosťou minulosti sme vedome spájali naše sily a  pred individuálnymi aktivitami sme vždy uprednostňovali – SVORNOSŤ.  Uvedomovali sme si tiež, že úspešnosť býva len zriedka plodom šťastnej náhody a preto sme sa spoliehali  na osvedčenú, hoci oveľa namáhavejšiu – VYTRVALOSŤ.

Životnou potrebou každého národa je –  žiť slobodný, plnohodnotný a ľudsky dôstojný život. To si  vynútilo oslobodenie sa spod cudzej nadvlády a spojenie síl dvoch bratských slovanských národov, lebo ani samotný český, ani slovenský národ nemali  dostatok síl na uskutočnenie tohto ambiciózneho a náročného, existenciu  obidvoch národov zachraňujúceho štátno-politického aktu. Každé spolužitie však okrem výhod prináša aj prirodzené či umelo vyvolané problémy. V našom prípade sa boj o dominanciu v Č-S štáte prejavil najprv spoločenskou a neskôr aj politickou elimináciou  vplyvu gen. Dr. M.R. Štefánika a vystupňoval sa najmä po jeho tragickej a dodnes dôveryhodne neobjasnenej smrti, keď už nebola žiadna významná a akceptovaná autorita schopná účinne brániť slovenské záujmy.

Kríza slovensko – českých vzťahov v čase štátneho spolužitia v spoločnom štáte – pôvodne Č-SR(1918) a neskôr v ČSR(1920), ČSSR(1960) a ČSFR(1990-1993) – sa začala hneď na začiatku vinou českej strany, ktorá  nedodržala  nielen Clevelandskú a  Pittsburgskú, ale fakticky žiadnu zo spoločných dohôd. Táto skutočnosť  spôsobovala  sústavné napätie, ktoré vyústilo až do tvrdých represívnych opatrení českej strany voči slovenským predstaviteľom. Nielen diskrimináciou, ale aj väznením a neraz aj trestom smrti tých, ktorí žiadali rovnoprávne vzťahy aj postavenie Slovákov ako národa v proklamovanom spoločnom štáte. Výsledkom bola strata dôvery voči českému partnerovi  a aj viery, že Slováci môžu dosiahnuť rovnoprávnosť v spoločnom štáte. Tento stav bol nielen ponižujúci, ale aj neúnosný.

Preto sa naša generácia rozhodla konať a zabezpečiť svojmu národu  slobodu a rovnoprávnosť a vlastnému samostatnému štátu  zvrchovanosť v postavení  subjektu medzinárodného práva, čo vzápätí po jeho vyhlásení potvrdili fakticky všetky štáty sveta.

Čestná pocta za zásluhy

Dňa 30. marca 1990 v čase vrcholiaceho sporu o názov vtedajšieho spoločného štátu, bezprostredne  po  národnom  zhromaždení  pred Slovenskou Národnou Radou, kde Slováci právom žiadali (už v roku 1918 v Pittsburgskej dohode zakotvený) pravdivý a spravodlivý názov Česko-Slovensko, bola v  ateliéri  akad. mal. Viliama  Hornáčka  na  Benediktiho ulici č. 6  v Bratislave založená Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE  (SSI KORENE).  Jej hlavnými a najvýznamnejšími zakladateľmi boli zvolený predseda akademický maliar Viliam Hornáček, výtvarníci Milan Laluha a František Pohorelec, básnik Milan Rúfus, jazykovedci Ján Doruľa a Ján Paulíni, publicisti Jerguš Ferko a Július Handžárik,  pedagóg Rudolf Brejka, technik Vladimír Baláž, ekonómovia Hvezdoň Kočtúch a Augustín M.Húska…, neskôr vodohospodár Július Binder, spisovateľ Ladislav Ťažký, národopisci Mojmír Benža a Ján Podolák, jazykovedci Ján Kačala a Ábel Kráľ, novinár Jozef Darmo, geológovia   Ondrej Franko a Vladimír Bezák, herci Štefan Kvietik a Eva Kristinová, historici Ladislav Deák, Milan S. Ďurica, Matúš Kučera, Richard Marsina, Ivan Mrva, František Vnuk, vedec akademik Ivan Plander…  a ďalšie osobnosti.

SSI   KORENE ako programová  pokračovateľka  úsilia všetkých predchádzajúcich generácií  národne  uvedomelej  slovenskej  inteligencie si  za  hlavný cieľ určila „… v konečnom dôsledku svojej činnosti pripraviť Slovákov ako zvrchovaný,  o svojich veciach a vzťahoch samostatne rozhodujúci národ…“ Tento cieľ – aj zásluhou našej iniciatívy „Za zvrchované Slovensko“ z 11. septembra 1991, ktorá programovo zjednotila najvýznamnejšie osobnosti  národných síl pred rozhodujúcimi voľbami v júni 1992 – sa podarilo naplniť dňa  1. januára 1993, keď bola obnovená  Slovenská republika ako „zvrchovaný, demokratický a právny štát“. Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE sa aktívne podieľala  na najzásadnejšej premene ( transformácii ) slovenského národa v novodobých dejinách. Vďaka  nej  sa z neslobodného  objektu cudzích záujmov  stal  slobodný,  rovnoprávny, o svojich veciach,  vzťahoch a záujmoch  zvrchovane rozhodujúci národ a jeho štát 2. SR sa stal subjektom medzinárodného práva. Podobne aj Stála konferencia  slovenskej inteligencie  Slovakia plus, ktorej hlavnou úlohou a programovým cieľom je „integrovať a aktivizovať tvorivý duchovný potenciál slovenskej spoločnosti a zapájať ho do vytvárania – konečne už vlastnej – koncepcie národnoštátneho života Slovákov“.  Zároveň „vlastným príkladom spolupráce slovenskej inteligencie propagovať a aj realizovať ideu národného zmierenia, porozumenia a spolupráce“, čo od svojho vzniku v roku 1992 až dodnes  nepretržite uskutočňuje  svojou  mnohstrannou  odbornou, verejnou,  kultúrnou a osvetovou činnosťou.

Hlavným heslom našich združení inteligencie od počiatku je – „MÚDROSŤ, SVORNOSŤ, VYTRVALOSŤ“,  ktoré  spolu s metodickým heslom našej  práce – „NÁROČNOSŤ, KRITICKOSŤ, TVORIVOSŤ“ tvorí ideovú podstatu našej činnosti „na čele zápasov  v službe národu  a vlasti“.

Obidve združenia –  najmä prostredníctvom desiatok odborných celoslovenských aj medzinárodných konferencií, seminárov a kolokvií  či vydaním vyše päťdesiatich publikácií, ale aj tisíckami článkov svojich členov v tlači a ich vystúpeniami v elektronických médiách   – významne ovplyvňujú verejnú mienku v zmysle  svojho  programu. Je málo takých úspešných občianskych združení ako združenia  slovenskej inteligencie KORENE a Slovakia Plus. Čo je však podstatné, dokázali na svojej platforme skoncentrovať výkvet slovenskej národne uvedomelej inteligencie,  spolu 1200 členov, ktorá dodávala politickým silám know-how pre najvýznamnejšie štátotvorné   rozhodnutia.  Dnes  sa zdá už nepredstaviteľné, že práve tieto organizácie boli hlavnými organizátormi „stola národnej dohody“ 19. septembra 1991, keď vtedy vplyvné politické strany Hnutie za demokratické Slovensko, Slovenská národná strana a Slovenské národnodemokratické hnutie prezentovali a dodržali program, ktorý sa práve vďaka SSI KORENE dohodol.  Dá sa povedať, že v tom čase najmä  KORENE a Slovakia plus  tvorili  intelektuálny software pre národné strany. Obidve združenia boli v tom čase zásobárňou odborníkov a osobností do rôznych inštitúcií  štátu, mediálnych rád, akreditačných komisií  vysokých škôl, ale aj do parlamentu či do vysokých exekutívnych funkcií.

Slobodná rada slovenského národa vznikla z iniciatívy SSI KORENE a 1. mája 2004 na Devíne  ( „V deň vstupu EÚ na výsostné územie Slovenskej republiky“) obnovila Slovenskú národnú radu (1848-2004) ako „Parlament cti a svedomia slovenskej národne uvedomelej inteligencie“, čo 183 osobností slovenského národnoštátneho života potvrdilo aktom  Devínskej prísahy. Za jej predsedu bol zvolený Viliam Hornáček a jej čestnými predsedami sú Július Binder, Eva Kristinová a Ladislav Ťažký.

Myšlienky a hodnoty, ktoré boli aktuálne v čase vzniku KOREŇOV a Slovakie plus  sú stále aktuálne. Preto aj dnes je existencia inštitúcii ako  KORENE či  Slovakia plus veľmi potrebná.  Z jej prostredia neustále vychádzajú nové a nové iniciatívy, je stále činná, predovšetkým vďaka neustálej tvorivej, iniciačnej a organizačnej aktivite svojho predsedu Viliama Hornáčka.

akademický maliar Viliam Hornáček
akad. maliar Viliam Hornáček
image_printTlačiť článok

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň