Pokiaľ viem, každý národ je hrdý na svoje meno a názov vlastného štátu aj na svoje symboly. A dáva to všemožne – farbami či grafickými znakmi – najavo. Sebavedome a zreteľne. Žiaden „samotvorca“ či „kreátor“ a žiadna inštitúcia či komisia sa ani len neopováži to spochybňovať. Ale – ako povedal klasik – na Slovensku je to tak! Ako? Naopak!
Odnepamäti vlasť Slovákov, ktorej – ako národ, ktorý sa najviac zaslúžil o jej kultúrny vzhľad a svojráz – oprávnene dal svoje meno SLOVENSKO. Tak nás pozná svet a rešpektuje to. My nie.
Už sme si raz zmenili historický slovenský DVOJKRÍŽ NA TROJVRŠÍ na „živánsku pod Kriváňom“. Vtedy kvôli partizánom. Nedávno sme kvôli hokejovým majstrovstvám zmenili – štátny znak Slovenskej republiky na dresoch hokejovej reprezentácie Slovenskej republiky – na znak „Kauflandhokejkova“…
Naša slovenská verejnoprávna inštitúcia – slovami označovaná ako ROZHLAS A TELEVÍZIA SLOVENSKA – má však ešte niečo „oveľa lepšie“ a to „prekvapenie“ je skutočný svetový unikát! Slovensko – naša vlasť a dnes aj štát – je graficky „zredukované“ (ponížené, zhanobené, zbezvýznamnené…) na dvojbodku, konkrétne na „:“
Veľké, výrazné a jasne čitateľné „S“, ba ani náznak štátneho znaku ako symbolu Slovákov a Slovenska v znaku rtv: nenájdeme. Je tam však mnohovýznamná či nič nehovoriaca DVOJBODKA. Pre istotu čierna, aby ani náhodou nepripomínala slovenskú trikolóru. Možno si myslieť, že po dvojbodke bude- alebo by malo – niečo nasledovať. Nenasleduje! Načo?
Po DVOJBODKE nasleduje iba prázdno. Čím ďalej plytšie a plytšie… Ako programová ponuka.
Tak za to PRÁZDNO ZA DVOJBODKOU – v znaku (ľudovo) „dvojbobkovej rozhlasotelevízie“ zvrchovaného štátu slovenského národa – Slováci stáročia, trpeli, dreli, bojovali a obetovali svoje životy?!!
P.S. Kto pozná zmysel slovenských dejín, ten určite vie, že NIE!
Viliam Hornáček
