pondelok, 23 mája, 2022
spot_img
ÚvodNárodnostné vzťahySlovensko - moja vlasť ...

Slovensko – moja vlasť …

Odnepamäti rozhranie… Východu a západu, severu a juhu, geografický stred Európy, po stáročia jej zlaté, strieborné i medené srdce, odveká križovatka kultúr, ale aj stret nielen európskych záujmov a zároveň ich bojisko. Krajina, ktorá je odpradávna vlasťou slovenského národa…

            Ako jeden z najkrajších skvostov medzi krajinami sveta, je pre Slovákov, aj šperkom najcennejším. Jeho krása aj hodnota pútali zaslúženú pozornosť a odpradávna priťahovali… Nielen tvorcov hodnôt, ktorí prišli ako do svojej zeme zasľúbenej, aby svojou činorodou prácou zveľaďovali vzhľad a najvzácnejšími klenotmi svojho ducha obohacovali jeho kultúru. Lákalo aj ničiteľov, zločinných majstrov skazy, ktorí – ako poslovia smrti, zradcovia priateľstva, vrahovia mieru a vierolomní príživníci – pricválali v hordách pustošiť ohňom a mečom či vtrhli pásmi tankov jazviť našu zem, aby soľou do jej rán siali bolesť a poníženie.

            Tí prví, ktorým sa stala skutočným domovom, zasvätili jej blahu život a svoje dielo podpísali vlastnou krvou. Tí druhí, ktorí písali dejiny tejto zeme krvou svojich obetí, zneužili dôverčivosť, zneúctili chrámy, vypálili kláštory, vyrabovali sýpky, vydrancovali rýdze kovy, vylúpili drahokamy, zotročili ľudí…

- Podporte nást -

            Pravdivo si však priznajme a dobre si uvedomme aj svoj podiel viny  – spočívajúci v tom, že sme svojou nedostatočnou bdelosťou, ľahkovážnosťou, neprezieravosťou a nesvornosťou po celé stáročia umožňovali v našej vlastnej zemi šafáriť s našimi hodnotami tým, ktorí ich nevytvorili …!

            Čas trestu za naše omyly vypršal, z poníženia vyrástol vzdor a národ, ktorý sa svojou tvorivou prácou zo všetkých najviac pričinil o kultúru tejto krajiny – a dal jej právom svoje meno – sa opäť stáva vlastníkom vlastnej vlasti. Tento šperk patrí dnes nám – všetkým, ktorí tu žijeme a právom považujeme túto krajinu za svoju vlasť a domov. Patrí nám tak, ako dosiaľ nikdy…

            Už nielen ako predmet túžby celých generácií našich predkov, ale ako organická súčasť nášho života – vzduch, voda a chlieb náš každodenný, ako prirodzená podmienka nerozlučne spätá s kvalitou a dôstojnosťou nášho národného aj osobného bytia a spolu s materinským jazykom, našou kultúrou a dejinami – základná hodnota nášho národného pokladu a podstata slobody a nezávislosti nášho národného života.

            Neopakujme svoje predchádzajúce omyly a vyhýbajme sa chybám z minulosti, aby sme sa opäť nestali sluhami cudzích záujmov vo vlastnej vlasti či bezprávnymi vyhnancami alebo bezdomovcami…

            Nech sú nám naše doterajšie dejiny výstrahou, ale najmä poučením a poznanie, prameniace z našich skúseností, že: pre národ, ktorý si nedokáže uchrániť svoje vlastné hodnoty, sa stáva jeho bohatstvo nešťastím! – nech sa stane našim krédom.

            Správajme sa preto k tomuto najcennejšiemu šperku, ktorým je vlasť pre každý národ na svete, so zodpovednosťou, ktorá prislúcha jeho nevyčísliteľnej  hodnote a s láskou, ktorá je hodna jeho nenahraditeľnosti.

Viliam Hornáček Bratislava, 15. 3. 1993

image_printTlačiť článok
SÚVISIACE ČLÁNKY

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)