streda, 30 novembra, 2022
spot_img

Stručná chronológia slovenského národného hnutia (1989 – 1992)

18. 3. 2021 PhDr. Martin Lacko, PhD., člen ZSI

2. december 1989 – vznik Štúrovej spoločnosti v Bratislave.

10. december 1989 – prvé verejné volanie po samostatnosti Slovenska po 50 rokoch na domácej pôde. Zaznelo pri tzv. pochode slobody z Bratislavy na Devín a do Hainburgu, po odstránení železnej opony medzi ČSSR a Rakúskom. Predstavitelia Hnutia za oslobodenie Slovenska (predseda F. Kollár), ktoré sa zrodilo v Nemecku, rozdávali účastníkom letáky požadujúce samostatné Slovensko. Za to sa stali terčom nenávistných útokov zo strany denníka ÚV KSS „Pravda“.

– odstúpenie poslednej komunistickej vlády na čele s premiérom Ladislavom Adamcom. Prezident Gustáv Husák poveril zostavením novej Mariána Čalfu a následne sám abdikoval.

1990

6. február 1990 – pápež Ján Pavol II. vymenoval tajne vysväteného biskupa Jána Chryzostoma Korca za sídelného biskupa v Nitre.

1. marec 1990 – SNR zmenila úradný názov „Slovenská socialistická republika“ na „Slovenská republika“. Súčasne prijala za štátny znak SR historický dvojkríž s trojvrším.

7. marca 1990 – zaregistrovanie Slovenskej národnej strany na MV SR. Strana od začiatku presadzovala tému slovenských národných práv. V oficiálnom programe stála na platforme federácie, požadovala širokú samosprávu Slovenska v jej rámci, no jej členstvo na verejných zhromaždeniach nastoľovalo požiadavku štátnej samostatnosti.

29. marec 1990 – vo Federálnom zhromaždení (FZ) vznikol spor medzi slovenskými a českými poslancami v otázke nového názvu spoločného štátu. Spor sa ukončil „kompromisom“, výsledkom ktorého bol stav, že úradný názov (pre svet) bude „Československá federatívna republika“, no v slovenčine sa bude používať so spojovníkom – „Česko-slovenská federatívna republika“.

30. marec 1990 – v ateliéri akad. mal. Viliama Hornáčka v Bratislave na Benediktiho ulici č. 6 bola založená Spoločnosť slovenskej inteligencie.

20. apríla 1990 – FZ schválilo nový názov štátu – „Česká a Slovenská federatívna republika“, čím skončilo predošlé dvojkoľajné používanie oficiálneho názvu.

21-22. apríl 1990 – pápež Ján Pavol II.  navštívil Česko-Slovensko. Po vystúpení z vrtuľníka v Bratislave 22. apríla si pokľakol a pobozkal slovenskú zem, čo však robil iba pri príchode do suverénnych štátov. Pápeža očakávalo takmer milión pútnikov – išlo o najväčšiu manifestáciu v slovenských dejinách.

9.-12. máj 1990 – v Toronte sa konalo generálne zhromaždenie Svetového kongresu Slovákov (SKS) – strešnej organizácie Slovákov v zahraničí. Privítalo politické zmeny v ČSFR a vyslovilo sa za samostatnosť Slovenskej republiky.

16. máj 1990 – ustanovujúce stretnutie osobností slovenskej inteligencie, prijatie názvu „KORENE“ a zvolenie akad. mal. Viliama Hornáčka za predsedu Spoločnosti slovenskej inteligencie (SSI)

8-9. jún 1990 – prvé slobodné voľby. V SR sa ich zúčastnilo 3, 455 651 mil. voličov (95, 39%). V SNR získali zastúpenie: VPN – 29, 34%, KDH – 19, 20%, SNS – 13, 94%, Együttelés-MKDH – 8, 66%, DS – 4, 39%, Strana zelených – 3, 48%. Na vstup bolo potrebné dosiahnuť 3%.

20. jún 1990 – posledné zasadnutie Vlády národného porozumenia, ktorá sa sformovala v Bratislave v novembri 1989.

26. jún 1990 – ustanovujúca schôdza SNR – nového slovenského parlamentu, ktorý po vyše 40 rokoch vzišiel z demokratických volieb. Za predsedu SNR bol zvolený František Mikloško (VPN). Predsedníctvo SNR poverilo zostavením vlády SR Vladimíra Mečiara (VPN).

27. jún 1990 – vymenovanie novej vlády SR pod vedením V. Mečiara; vládu vytvorila koalícia VPN, KDH, DS. Opozíciu KSS, SNS, SZ.

– ustanovujúce zhromaždenie FZ ČSFR v Prahe; za predsedu bol zvolený A. Dubček.

Vláda Národného porozumenia podala demisiu; Prezident Václav Havel menoval novú, na čele s M. Čalfom (VPN).

5. júl 1990 – FZ ČSFR zvolilo za prezidenta republiky opätovne Václava Havla.

8. júl 1990 – na budove bývalej Učiteľskej akadémie v Bánovciach nad Bebravou jeho absolventi odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi akadémie a súčasne prvému prezidentovi SR Dr. Jozefovi Tisovi. Aktu sa zúčastnil kardinál J. Ch. Korec.

19. júl 1990 – vláda ČSFR odsúdila odhalenie pamätnej tabule Dr. Tisovi.

20. júl 1990 – prezident V. Havel odvolal generálneho prokurátora ČSFR JUDr. Tibora Böhma z funkcie potom, ako vo FZ vyhlásil, že Dr. J. Tiso sa nenachádza na žiadnej dostupnej listine vojnových zločincov a nápis na pamätnej tabuli v Bánovciach n. B. nemožno stíhať ako trestný čin.

August 1990 –„Deklarácia o zvrchovanosti Slovenska“, prvý text štátoprávneho dokumentu ako „rodného listu obnovenia slovenskej štátnej samostatnosti“ (Autor textu: Doc. JUDr. Ján Cuper, CSc. – člen SSI KORENE)

8.-9. august 1990 – zástupcovia federálnej i republikových vlád rokovali v Trenč. Tepliciach o budúcej podobe fungovania spoločného štátu. Obe strany sa zhodli na pokračovaní federácie.

14. august 1990 – predstavitelia deviatich malých mimoparlamentných strán a SNS, sa zišli z iniciatívy SNS a Nezávislej strany Slovákov v Bratislave, kde odmietli závery vládnych stretnutí z Trenč. Teplíc a vyslovili sa za zvrchovanú a nezávislú SR.

25.-26. august 1990 – na celonárodných oslavách v Ružomberku – Dni Andreja Hlinku – sa zúčastnilo viac ako 10 tisíc Slovákov. Oslavy vyzneli v duchu požiadavky samostatného Slovenska. Účastníci vypískali prvého podpredsedu vlády SR J. Čarnogurského i predsedu SNR F. Mikloška, ktorí propagovali federáciu. Účastníci prijali Memorandum pre vládu SR a SNR. Od podujatia sa dištancovalo vládne KDH i premiér Mečiar.

17. september 1990 – vo svojom prejave vo FZ prezident Havel predniesol stanovisko, že nová Ústava ČSFR by nemala zakotvovať právo slovenského a českého národa na vystúpenie.

2. október 1990 – SNS, SĽS, Strana Slobody, Nezávislá strana Slovákov, Strana národnej prosperity a Hnutie za nezávislé Slovensko v spoločnom vyhlásení ostro odmietli snahy Václava Havla o elimináciu samourčovacieho práva. Uviedli, že takéto pokusy odporujú Charte OSN ako aj medzinárodnému právu a sú nepochopiteľné.

5. október 1990 – „Celonárodné zhromaždenie na podporu tzv. matičného návrhu jazykového zákona“ na Nám. SNP v Bratislave, ktoré prenášala STV do celej Č a SFR. Spoluorganizovanie SSI KORENE s MS. Scenár, réžia, vedenie zhromaždenia: V. Hornáček.

23. október 1990 – tri desiatky slovenských intelektuálov vydali dokument 61 krokov k slovenskej identite – Memorandum iniciatívy za Zvrchované Slovensko.  

24. októbra 1990 – niekoľko tisíc ľudí sa zhromaždilo na demonštrácii na podporu tzv. matičného jazykového zákona pred budovou SNR v Bratislave. Demonštrácie pokračovali aj v nasledujúcich dňoch, pričom k nim pribudli aj tzv. hladovkári.

25. októbra 1990 – napriek odporu verejnosti plénum SNR prijalo tzv. koaličný návrh jazykového zákona, ktorý zrovnoprávnil češtinu so slovenčinou a umožnil aj používanie menšinových jazykov v úradnom styku. Reakciou verejnosti boli demonštrácie za odvolanie vlády, generálny štrajk i rozsiahle hladovky.

15. november 1990 – predseda SNR F. Mikloško sa stretol s účastníkmi hladovky „Za tú našu slovenčinu“, za účasti predsedu Matice slovenskej (MS) Jozefa Markuša. Požiadavky hladovkárov – verejná diskusia v STV a referendum o jazykovom zákone – ostali nenaplnené.

21. november 1990 – koaliční partneri VPN, KDH a DS podpísali Dohodu o usporiadaní vzájomných vzťahov v ktorej o. i. stálo, že za formu štátoprávneho usporiadania ČSFR pokladajú federáciu.

23.-24. november – voľby do miestnych a obecných zastupiteľstiev – prvé slobodné komunálne voľby od roku 1938.

17. december 1990 – predseda vlády SR V. Mečiar bol vyhlásený za muža roka 1990.

1991

28. február 1991 – hnutie VPN vymenovalo komisiu pre prípravu návrhu Ústavy SR. Členmi komisie boli Mikloško, Mečiar, Gál, Kučerák, Langoš, Zajac, Posluch a Valko.

5. marec 1991 – mimoriadne zasadanie rady VPN skončilo rozkolom – časť vedenia VPN pod vedením V. Mečiara utvorilo platformu VPN – Za demokratické Slovensko. Program nového hnutia, akcentujúci sociálne a národné stránky, si okamžite získal širokú podporu verejnosti.

10. marec 1991 – SNS zorganizovala na námestí SNP míting na podporu Deklarácie o štátnej suverenite a zvrchovanosti Slovenska.

11. marec 1991 – Celonárodné zhromaždenie na podporu Deklarácie o štátnej suverenite SR na Nám. SNP v Bratislave , iniciované SSI KORENE a spoluorganizované s MS.

14. marec 1991 – na námestí SNP v Bratislave sa konala manifestácia k výročiu vzniku Slovenského štátu, organizovaná Slovenskou národnou jednotou (SNJ) vedenou Stanislavom Pánisom. Išlo o prvú verejnú oslavu tohto štátu od roku 1945. Manifestáciu sa pokúsil narušiť prezident Havel, ktorý sa spolu s predsedom SNR F. Mikloškom a ochrankármi zamiešal medzi manifestujúcich. Tí dali vládnej delegácii najavo svoj nesúhlas s týmto krokom. Cieľom Havlovho kroku bola diskreditácia národného hnutia Slovákov pred svetovou verejnosťou.

15. marec 1991 – poslanec FZ Ján Mlynárik dal podnet GP ČSFR na trestné stíhanie poslanca S. Pánisa za údajnú „propagáciu fašizmu“ počas mítingu 14. marca.

GP SR vytvorila odborný tím, ktorý sa mal zaoberať udalosťami na námestí SNP a mal vyvodiť prípadné závery pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu propagácie fašizmu.

20. marec 1991 – Matica slovenská podala na GP ČSFR trestné oznámenie na poradcu V. Havla Michala Žantovského v súvislosti s jeho výrokmi o matičnom zhromaždení v Bratislave, ktoré spojil s neonacizmom.

23. marec 1991 – na sneme SNS v Nových Zámkoch bol za predsedu zvolený Jozef Prokeš (namiesto V. Mórica, odstúpil 8. decembra 1990).

27. marec 1991 – odchod posledných častí sovietskej armády zo Slovenska (v r. 1990 tu bolo 75 500 vojakov a ich rodinní príslušníci)

10. apríl 1991 – zástupcovia hnutia Za zvrchované Slovensko, Štúrovej spoločnosti a Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene odovzdali premiérovi V. Mečiarovi deklaráciu Za zvrchované Slovensko a požiadali o jej prerokovanie v SNR.

23. apríl 1991 – predsedníctvo SNR odvolalo V. Mečiara z funkcie predsedu vlády SR. Súčasne odvolalo aj ostatných ministrov. Za nového premiéra ustanovilo J. Čarnogurského. Tieto kroky vyvolali reťaz spontánnych demonštrácií na Mečiarovu podporu.

26.-27. apríl 1991 – V. Mečiar založil Hnutie za demokratické Slovensko, ktorého predsedom sa stal. (Bývalí členovia VPN nesúhlasiaci s Mečiarom si vytvorili 19. 10. 1991 ODÚ).

30. apríl 1991 – členovia rozšíreného organizačného výboru HZDS sformovali politické grémium na čele s V. Mečiarom.

6. apríl 1991 – na protest voči nedemokratickému odvolaniu V. Mečiara z funkcie sa z iniciatívy odborárov konal výstražný hodinový štrajk v Žiari nad Hronom, do ktorého sa zapojilo ďalších 99 podnikov po celom Slovensku.

25. máj 1991 – Ján Pavol II. udelil sídelnému biskupovi v Nitre J. Ch. Korcovi hodnosť kardinála; stal sa tak prvým biskupom na území Slovenska, ktorému Sv. Stolica udelila tento najvyšší stupeň cirkevných hodností.

9. jún 1991 – v Martine sa konalo celonárodné zhromaždenie pri príležitosti 130. výročia Memoranda národa slovenského.

22. jún 1991 – v Banskej Bystrici sa konal zakladajúci snem Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS).

30. júl 1991 –  nitriansky biskup kardinál J. Ch. Korec osobitným posolstvom apeloval na predsedu SNR F. Mikloška, aby SNR „vhodným spôsobom“ zakotvila do svojich rozhodnutí dekrét Svätej stolice z 30. 12. 1977, ktorým bola zriadená samostatná Slovenská rímsko-kat. cirkevná provincia, pretože má „nesporný štátoprávny význam“.

24. august 1991 – rada KDH odmietla ponuku HZDS na vytvorenie tzv. veľkej koalície.

11. september 1991 –  Spoločnosť slovenskej inteligencie Korene zverejnila výzvu na adresu poslancov SNR i občanov, o potrebe vyhlásiť zvrchovanú SR ako subjekt medzinárodného práva.

13. september 1991 – zrod iniciatívy Za zvrchované Slovensko. Iniciatíva sa snažila o dosiahnutie zvrchovanosti Slovenska ústavným spôsobom.

19. september 1991 – Celoslovenský mítingu „Za zvrchovanosť Slovenska“ na Nám. SNP v Bratislave“( 143.výročie 1. vyhlásenia nezávislosti Slovákov) , kde HZDS, SNS a SNDH verejne prezentovali „stôl národnej dohody“.(Scenár, réžia a vedenie V. Hornáček)

20. september 1991 – účastníci vedeckého sympózia o A. Hlinkovi v Bratislave odoslali ministrovi zahraničných vecí ČSFR J. Dientsbierovi svoje stanovisko k chystanej zmluve so SNR. Podporili požiadavku predsedu SNR i premiéra SR, aby sa z textu zmluvy vypustilo tvrdenie o právnej kontinuite ČSR od r. 1918, keďže to nezodpovedá historickej skutočnosti a odporuje aj faktu existencie SR 1939-1945.

13. október 1991 – Slovenská národná jednota na čele so S. Pánisom zorganizovala v Bytči celonárodné oslavy 104. výročia narodenia Dr. Jozefa Tisu. Na jeho rodnom dome odhalila pamätnú tabuľu.

17. október 1991 – Matica slovenská, HZDS, SNS, Strana zelených a petičný výbor Za prijatie Ústavy zvrchovanej SR zorganizovali v Banskej Bystrici míting.

28. október 1991 – na manifestácii k 73. výročiu vzniku ČSR na námestí SNP v Bratislave vystúpili zástupcovia o. i. federálnej vlády a prezident Havel, ktorého však niektorí nespokojní účastníci uvítali hádzaním vajíčok (tzv. vajíčkový míting).

21. november 1991 – skupina poslancov FZ a SNR za SNS, SNDH a HZDS vyzvali OSN, aby na Slovensko vyslali svojich pozorovateľov, ktorí by zabezpečili svetu objektívne a nezmanipulované informácie o situácii na Slovensku a v ČSFR.

27. november 1991 – rozkol v parlamentnej Strane zelených. Dôvodom boli odlišné názory na otázku zvrchovanosti Slovenska.

1992

            3.-8. február 1992 – ďalšie kolo rokovaní medzi SNR a ČNR o riešení štátoprávneho pomeru v Mílovách (ČR). Z rokovaní vyšiel Návrh zmluvy o zásadách štátoprávneho usporiadania spoločného štátu.

            22. február 1992 – predsedníctvo SNR odmietlo návrh Mílovskej zmluvy.

            7. marec 1992 – v rámci KDH vyvrcholili dlhotrvajúce vnútorné spory odvíjajúce sa predovšetkým od rozdielnych náhľadov na štátoprávne usporiadanie. Česť vedenia i členstva KDH podporujúca myšlienku zvrchovanosti sa oddelila a založila SKDH (J. Klepáč).

            11. marec 1992 – F. Mikloško a predsedníčka ČNR D. Burešová na stretnutí v Prahe konštatovali, že vyjednávania o štátoprávnom pomere nepriniesli riešenie.

            14. marec 1992 – spomienkové oslavy 53. výročia prvej Slovenskej republiky.

            7. máj 1992 – SNR prerokúvala bod o vyhlásení suverenity SR. Proti zvrchovanosti vystúpil ako predseda SNR F. Mikloško, tak aj predseda vlády SR J. Čarnogurský. Za vyhlásenie hlasovalo 73 poslancov, proti bolo 51. Keďže návrh si vyžadoval ústavnú väčšinu, nebol prijatý.

            30. máj 1992 – z iniciatívy zoskupenia Zvrchované Slovensko (Drahoslav Machala, Peter Štrelinger, Roman Kaliský) sa na Donovaloch zišla veľká skupina slovenských intelektuálov, ktorá sa vyslovila sa za úplnú suverenitu Slovenska. Za účelom jej dosiahnutia založila Kongres slovenskej inteligencie.

            5.-6. jún 1992 – druhé a posledné parlamentné voľby v ČSFR. Víťazom v SR sa stalo HZDS V. Mečiara (1, 148 625 hlasov – 37, 26%), nasledovala Strana demokratickej ľavice; SDĽ (453 203 hlasov – 14, 70%), KDH (273 945 hlasov – 7, 93%), SNS (244 527 hlasov – 7, 93%) a koalícia maďarských strán (228 885 – 7, 42%). Volieb sa zúčastnilo 84, 2 % oprávnených voličov, na vstup do SNR bola potrebná už 5% hranica.

            23. jún 1992 – novozvolení poslanci SNR za jej predsedu zvolili Ivana Gašparoviča (HZDS). Ten poveril zostavením novej vlády SR V. Mečiara.

            24. jún 1992 – predstavenie novej vlády SR.

            25. jún 1992 – prvá schôdza FZ v Prahe; za predsedu FZ poslanci zvolili Michala Kováča.

            2. júl 1992 – prezident V. Havel menoval novú vládu ČSFR na čele s Janom Stráskym (ODS). Z 10 členov ústrednej vlády bolo päť Slovákov.

            13. júl 1992 – v Martine sa konal Svetový festival slovenskej mládeže, organizovaný Svetovým kongresom Slovákov a Maticou slovenskou; išlo o 5. festival svojho druhu, no prvý na Slovensku.

            17. júl 1992 – poslanci SNR schválili Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky ako základný dokument suverenity slovenského národa. Dokument konštatoval, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo“ a poslanci SNR deklarujú „prirodzené právo slovenského národa na samourčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života“.

            Prezident V. Havel ešte v ten deň oznámil svoj zámer rezignovať.

            20. júl 1992 – V. Havel odstúpil z funkcie prezidenta ČSFR.

            22.-23. júl 1992 – na rokovaniach v Bratislave sa predsedovia HZDS a ODS dohodli na pokračovaní príprav na pokojné rozdelenie federácie

            1. september 1992 – poslanci SNR prijali Ústavu Slovenskej republiky. Za jej prijatie hlasovalo 114 prítomných poslancov. Zástupcovia maďarských strán (MKDH, Spolužitie) rokovaciu sálu pred hlasovaním demonštratívne opustili. Proti prijatiu Ústavy hlasovali poslanci KDH. Štyria poslanci sa zdržali.

            3. september 1992 – predseda SNR I. Gašparovič a predseda vlády V. Mečiar na  bratislavskom hrade slávnostne podpísali úradný text Ústavy SR.

            29. september 1992 – poslanci SNR vyhlásili 29. august 1944 („SNP“) za štátny sviatok SR.

            25. september 1992 – poslanci FZ v Prahe schválili ústavný zákon o zániku ČSFR ku 31. decembru 1992. Za nástupnícke štáty boli vyhlásené Českú republiku a Slovenskú republiku. Nástupníckym štátom prijatý zákon zakázal používať štátny symboly ČSFR.

            3. december 1992 – SNR prijala Vyhlásenie NRSR k parlamentom a národom sveta, v ktorom týmto oznámila, že od 1. januára 1993 sa Slovenská republika stáva samostatným a nezávislým štátom. Vydala aj vyhlásenie o prevzatí záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd.

1993

            1. január 1993 – Slovenská republika vošla do života ako samostatný a nezávislý štát. Udalosť sprevádzali veľké oslavy.

image_printTlačiť článok
- Podporte nas -
SÚVISIACE ČLÁNKY

1 KOMENTÁR

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)