štvrtok, 30 júna, 2022
spot_img
ÚvodNezaradenéVedia merať kvalitu života?

Vedia merať kvalitu života?

V SME zo 17/12/2020 som si prečítal článok „Miliardy z európskeho fondu obnovy majú ísť do piatich oblastí“. a minister Heger v ňom povedal: „Plán obnovy je odpoveďou na dve veci: na bezprecedentný pokles ekonomiky a cesta ako zvýšiť kvalitu života na úroveň Európskej únie“.


Nad týmto tvrdením sa musí priam potešiť, ba sa musí dôkladne zamyslieť, každý ekonometer. Totiž celý výrok hovorí o meraní, čo je pole ekonometrie.Napadli ma hneď tri veci – či súčasná vláda vie, čo je poznatok, čo je pravda a čo je veda?Vie ako jej veda môže pomôcť? Aby som moje tvrdenia hlbšie odôvodnil, musím čitateľovi zjednoznačniť to načo chce vláda poslať miliardy z fondu obnovy. Je to týchto 5 oblastí: lepšie vzdelaniekonkurencieschopné a inovatívne Slovenskozelenšie a čistejšie Slovenskozdravý život pre každého a efektívny štát a digitalizácie.V opisoch týchto oblastí mi chýbajú fakty, ktoré ako vieme môžeme konštatovať a formulovať dvomi spôsobmi: kvalitatívnym opisom (pomocou termínov jazyka) a kvantitatívnym určením čiže meraním, teda vyjadrením pomocou čísla, ekonometricky.

Dovolím si čitateľovi pripomenúť dielo Mayovej Ako Západ zablúdil, 50 rokov ekonomického bláznovstva – a neúprosné rozhodnutia, ktoré nás čakajú. Čitateľ iste cíti v názve negatívne hodnotenie súčasného vývoja kapitalizmu. A práve preto, a v duchu rozvoja myšlienky o kvalite života, musím sa odvolať na diela slovenských ekonómov. Viackrát som už som písal o ich veľkom úsilí opustiť mieru HDP a prijať mieru stupeň ekonomického rozvoja, v ňom aj o kvalite života. Totiž práve v tomto duchu sú písané práce mnohých našich ekonómov. Prof. A. M. Húska má úvahu s takýmto nadpisom Na svojej ceste hľadania ekonómie kvality života – profesor I. Laluha.

- Podporte nás -

Ivan Laluha, filozof, sociológ o probléme kvality života už písal v šesťdesiatych rokoch minulého storočia.  Húska píše: „Obnovenie komplexity  ekonomických vied a zavedenia parametriky kvality života do regulačného aparátu správcovstva trhu, je vlastne potvrdenie aj Laluhovej akceptácie kvality  ako dôležitého  parametra  postindustriálnej  ekonomiky. Aj Laluha pripúšťa, že zatiaľ nie je jasné, akými ukazovateľmi sa bude kvalita života vyjadrovať, ale je isté, že nové regulačné  kritériovanie nebude  už tak fetišizovať ukazovatele typu HDP“. Spomenul som, že v SR máme celú skupinu ekonómov, ktorá fenoménu kvality života venovala aj celú knihu.


Dielo má názov Kvalita života, teória, metodológia, empíria a napísala ju štvorica ekonómov I. Laluha, M. Antalová, J. Tkáčová a R. Bednárik. Teda aj EÚ, ale aj miliardy z európskeho fondu obnovy smerujúce do piatych oblastí veľmi neskoro reagujú na vedou riešené problémy kvality života. Spomenuté dielo smerovalo ku kritériám  regulovanej a ekonomicky, sociálne i ekologicky zrovnovážnenej postindustriálnej a postkonzumistickej formácie na báze vedeckej metodológie. Bohužiaľ, USA a aj iné krajiny volajú po gigantizme tak  v prísľubovej, ako aj v reálnej ekonomike (globalizácia), čo je nebezpečné, lebo nemáme naporúdzi druhú disponibilnú planétu. Vidíme, čo sa s ňou deje. Dovolím si ešte spomenúť, že náš stupeň ekonomického rozvoja bol založený na meraní fyzikálnych veličín, napr. produkcia pšenice v t, produkcia jačmeňa v t, rozloha černozeme v ha, rozloha hnedozeme v ha, výroba elektriny v kWh, výroba ocele v t, .., výroba obuvi v pároch atď. podľa okresov. Iste sú tie ukazovatele iné v okrese Levice ako v okrese Kežmarok a iste je kvalita života v D. Smokovci iná ako v Žiari nad Hronom. A práve v tomto duchu v diele Laluhu nachádzame  pojem tzv. lokalitnej kvality. To si žiada starostlivé kvantitatívne vyčíslenie, teda meranie. 


Ako to chce vláda urobiť, aby sme v roku 2025 mohli povedať, že kvalita života je lepšia o toľko a toľko. Aké budú atribúty medzioblastného porovnávania kvality života. Má súčasná vláda komplexné riešenia medzioblastného vyhodnocovania kvality života? Čiže aj cieľovosť spoločenského vývoja aj objektívne tendencie dlhodobo sa presadzujúcej kvality života v SR? Pri medzioblastnom vyrovnávaní kvality života by sme mali očakávať nejaké rozhodujúce skutočnosti, atribúty, napríklad: 


a) je vyrovnávanie kvality života spojené s likvidáciou nižšej kvality (zaostávajúca príslušná oblasť)
b) do akej miery medzioblastný vývoj kvality života súvisí so zmenšovaním rozdielov v kvalite života oblastí, krajov


Považujem za obťažné presne vymedziť, kvantifikovať, kedy sa takýto proces skončí. Ako to vláda určí? Ale aj odvolávanie sa na kvalitu života v iných krajinách Európy, čo uvádza Heger, vyvoláva veľa otázok. Ako porovnáme kvalitu života vo Francúzsku a na Slovensku? My nemáme more.  Avšak podľa mňa by miliardy z európskeho fondu obnovy mali byť využité na utváranie relatívne rovnocenných podmienok realizácie našej pracovnej sily a pracovnej sily v ostatných členských štátoch EÚ. Nemôžeme prehlásiť, že ak spočítam 5 m látky a 7 yardov látky dostanem 12 m látky. A vďaka tomu, že my máme euro, Maďari forint a Poliaci poľský zlotý, to vedome robíme. Podľa mňa máme základný, principiálny ekonomický problém, a to medzištátne (v rámci EÚ) a  medzioblastné ekonomické vyrovnávanie v štátoch.

 
Ba ešte širšie, v EÚ potrebujeme vyriešiť model riadenia hospodárstiev EÚ a postavenie orgánov hospodárskeho riadenia krajín EÚ a v rámci toho definovanie uplatnenia  slovenských národných orgánov menovite. To je problém aj ekonomického výskumu, ktorý nie je v materiáli zjednoznačnený,  je v spomenutom texte iba obecne. Teda pred ekonomickým výskumom v EÚ a aj na Slovensku je úloha: sústava spoločenského riadenia a medzinárodný a medzioblastný ekonomický vývoj EÚ, z čoho sa následne odvodí sústava riadenia pre SR. A následne z tohto vedeckého riešenia (pohľadu) aj riešenie kvality života. Optimálne fungujúci „ekonomický stroj“ EÚ zabezpečí kvalitu života aj slovenských občanov. Ekonomickí vedci EÚ nám musia vyriešiť vážny problém. To nie je reforma vedy, výskumu a inovácií, o ktorej hovorí Heger.


Sociológovia a ekonómovia musia vyriešiť meranie kvality života ako súčasť náročného modelu. Verím, že nie iba ja nechápem aj pojem, čo je efektívny štát (Heger).

Na záver si dovolím zamyslieť sa všeobecnejšie. Tak náročný problém ako rozdelenie miliárd z európskeho fondu obnovy a to na tak veľkom hospodárskom priestore ako je EÚ je problémom vedy, teórie rozhodovania a aj viackriteriálneho modelovania, čiže predovšetkým teoretického vymedzenia modelu riadenia. 


V ekonomickej realite ide o sústavu európskeho spoločenského riadenia a medzinárodný a medzioblastný ekonomický rozvoj v podmienkach EÚ. Ide o komplex opatrení, ako som to naznačil vyššie, podľa ktorých prebieha ekonomický a spoločenský vývoj dnešnej EÚ, a vychádzajúc z našich skúseností od vstupu do EÚ, obsahovými časťami európskeho spoločenského riadenia by mali byť: systém politického riadenia (EK) a systém hospodárskeho riadenia národných hospodárstiev, ktorý EÚ nemá.

Toto všetko som v spomenutom článku v SME nenašiel.


Prof. J. Husár

Bratislava  17/12/2020

image_printTlačiť článok

PRIDAJTE SVOJ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Najčítanejšie články na webe

Najčítanejšie články za týždeň