Prelom druhého a tretieho tisícročia sa zapísal do dejín aj prelomovými spoločenskými a geopolitickými zmenami zásadného charakteru, ktorých dopad sa neustále stupňuje. Vzhľadom na nedostatočnú koncepčnú a strategickú pripravenosť národov a štátov na území bývalého tzv. sovietskeho bloku aj samotného centra v ZSSR, možno hovoriť o vytvorení podmienok pre ďalšiu z expanzií Západu typu„ drang nach osten“ ,od doby Karola Veľkého s identickým cieľom: ovládnuť územia slovanských národov, zmocniť sa ich materiálnych zdrojov a podriadiť ich tvorivý potenciál svojim záujmom.To všetko tento raz bez použitia vojenskej sily. Výhradne za podpory všestrannej masívnej propagandy ideológie nadradenosti ľudských a občianskych práv nad práva a záujmy národov a štátov spojenej s výraznou pomocou organizácií tzv. tretieho sektora, ktoré si expandujúci Západ vytvoril na území vtedajších socialistických štátov.
Vidinou sľubovanej„bezbrehej slobody jednotlivca“ opojený a tendenčnou reklamou konzumného pôžitkárstva zmanipulovaný priestor Západ následne obsadil ekonomicky a vzápätí prostredníctvom skorumpovaných politikov aj mocensky a nainfikoval mu omamnú , najmä však degenerujúcu a smrtiacu „drogu“ – konzumný životný štýl.
Ako vidno, Západ sa poučil. A čo Slovanstvo ako jedno z najväčších a bezpochyby aj najvýznamnejších geneticky, jazykovo, kultúrne aj mentálne spríbuznených spoločenstiev národov, ktoré od svojho vzniku nepretržite zásadným spôsobom formuje európsku aj svetovú civilizáciu? Čo sa stalo? Zaspali sme snáď na ťažko a hrdinsky vybojovaných, zaslúžených a draho vlastnou krvou zaplatených vavrínoch slávy? Ak áno, musíme sa neodkladne zobudiť k novým dejinotvorným činom a vytvoriť si novú –našu vlastnú- motiváciu k novému životu a nečakať, kým nám -tú ich- opäť vnútia cudzí!
Hneď na úvod riešenia, ktoré nás čaká a neminie, sa treba pozrieť pravde priamo do očí. Aká je, taká je. Je však taká najmä našou vinou! S poľutovaním musíme konštatovať, že súčasná miera vzájomnej nespolupráce a často priam nevraživé – ani zďaleka nie bratské–
vzájomné vzťahy slovanských národov končiace sa neraz až krvavými bratovražednými vojenskými konfliktami dosiahli v súčasnosti taký stupeň, že tým doslova provokujeme cudzích „jastrabov“, aby na takto voči sebe nepriateľsky rozvadených „zhavranelých bratov“ zaútočili! A my naďalej vysielame do sveta všetky znaky „ľahkej koristi“. Je to rozumné? Ešte si cudzí z nášho, mnohými generáciami na zabezpečenie našej budúcnosti vytvoreného dedičného majetku – aj so značnou časťou našej mladej generácie – neukoristili toho dosť? Na čo ešte čakáme?!
Stupňujúce sa napätie, kríza a tlaky zvonka vyvolávajú spravidla zákonitú prirodzenú reakciu – zomknutie sa tých, ktorí sú ohrozovaní. Je to overený historický fakt a osvedčený stereotyp normálneho správania sa spoločenstiev. Alebo sa snáď ešte necítime byť dosť ohrození, keď nekonáme tak, ako sa nám to v podobných situáciách v dejinách už neraz osvedčilo?
Jeden z najúspešnejších a dlhodobo overených stereotypov skupinového konania možno vyjadriť heslom: V jednote je sila! V každom prípade spoločné a programom aj cieľom zjednotené konanie je vždy nepomerne úspešnejšie ako súčet jednotlivých, čo ako výnimočných hrdinských činov. Synergický efekt súčinu jednotlivých síl – navyše koordinovaných a v programe aj v cieli jednotných – je ideálom, o ktorý sa usilujú všetci, ktorí pochopili jeho výhodnosť a bezkonkurenčnú nenahraditeľnosť. Napokon, kto pozná dejiny ľudstva vie, že sila je spravidla rozhodujúcim a neraz aj konečným argumentom pri presadzovaní záujmov.
A ešte jedna, s našou súčasnou situáciou bezprostredne súvisiaca poznámka, varovanie aj odporúčanie zároveň. Základom väčšiny prehier je podcenenie súpera. Pričom naši súperi v boji o miesto vo svete silnejú. Početne aj ekonomicky, čo skôr či neskôr vyústi do silovej konfrontácie. Naša početnosť – relatívna aj objektívna – však klesá a náš operačný priestor na akékoľvek váhanie sa každým dňom hrozivo zužuje. Konajme teda neodkladne a konajme spoločne ! Čas tentoraz nehrá na „našej strane“…
Poučme sa už konečne na skúsenostiach z vlastných dejín a konajme múdro, svorne a vytrvalo ako nám to ukladá erbové heslo našich združení slovenskej inteligencie, ktoré sú hlavnými organizátormi konferencie „Slovanstvo a svet súčasnosti“. Konferencie konanej pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra a venovanej- podľa nás stále živému a aj dnes aktuálnemu- odkazu tohto velikána slovenských, slovanských aj širších európskych dejín. Najmä jeho politickému testamentu „Slovanstvo a svet budúcnosti“.
Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE vznikla 30. marca 1990 ako programová pokračovateľka úsilia všetkých predchádzajúcich generácií národne uvedomelej slovenskej inteligencie. Za hlavný cieľ si určila „… v konečnom dôsledku svojej činnosti pripraviť Slovákov ako zvrchovaný, o svojich veciach a vzťahoch samostatne rozhodujúci národ…“Tento cieľ savytvorením súčasnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 naplnil. Jej hlavným ideovým heslom bolo a zostáva – „múdrosť, svornosť, vytrvalosť“ spolu s metodickým heslom jej práce – „náročnosť, kritickosť, tvorivosť“. V tomto duchu pracuje už vyše 26 rokov „na čele zápasov v službe národu a vlasti“.
Podobne aj Stála konferencia slovenskej inteligencie Slovakia plus, ktorej hlavnou úlohou a programovým cieľom je „integrovať a aktivizovať tvorivý duchovný potenciál slovenskej spoločnosti a zapájať ho do vytvárania – konečne už vlastnej – koncepcie národnoštátneho života Slovákov“. Zároveň „vlastným príkladom spolupráce slovenskej inteligencie propagovať a aj realizovať ideu národného zmierenia, porozumenia a spolupráce“, čo od vzniku v roku 1992 až dodnes nepretržite uskutočňuje svojou mnohorakou verejnou, kultúrnou a osvetovou činnosťou.
Obidve združenia – najmä prostredníctvom desiatok odborných celoslovenských aj medzinárodných konferencií, seminárov a kolokvií či vydaním vyše päťdesiatich publikácií, ale aj tisíckami článkov svojich členov v tlači a ich vystúpeniami v elektronických médiách – významne ovplyvňujú verejnú mienku v zmysle svojho programu.
Jedným z hlavných odkazov Ľudovíta Štúra je idea všeslovanskej vzájomnosti a spolupráce na spoločný prospech celého Slovanstva. Autentický, neopakovateľný, nezastupiteľný a teda aj nenahraditeľný prínos Slovanstva je základnou a neoddeliteľnou súčasťou ľudskej civilizácie. Nevyužiť tejto tvorivý potenciál na prospech Slovanstva aj celého ľudstva by bolo osudovou a neodpustiteľnou chybou. Zvlášť v čase, ktorý v súčasnosti prežívame, keď kríza strieda krízu a ľudstvo hľadá a nevyhnutne potrebuje nový, nekonfrontačný systém hodnôt, ktorý umožní nové perspektívy jeho rozvoja.
Hľadanie takéhoto strategického východiska nie je a nemôže byť vecou jedného izolovaného subjektu. Ide predsa o Slovanstvo ako celok a ide aj o ľudstvo, ktoré stojí- či skôr balansuje- na križovatke osudových rozhodnutí. Pričom krízová situácia vo vzťahoch medzi národmi sa už dlhodobo stupňuje a hrozí konfliktom globálnych rozmerov s nepredvídateľnými následkami. Ako sme pripravení čeliť tejto hrozbe?
Nájsť a navrhnúť východisko z tejto situácie je predovšetkým úlohou „mozgu“ ľudského spoločenstva, teda inteligencie. Preto sme sa iniciatívne ujali tejto svojej prirodzenej povinnosti a v zmysle našich doterajších aktivít – z ktorých mnohé boli a sú zamerané nielen na riešenie našich slovenských, ale aj problémov iných slovanských národov a celého Slovanstva – sme zorganizovali túto medzinárodnú konferenciu.
Jej úlohou je začať rad konferencií s identickými názvami „Slovanstvo a svet súčasnosti“ a prostredníctvom nich hľadať a navrhovať riešenia na oživenie vzájomne výhodných vzťahov a optimálnych spôsobov spolupráce slovanských národov ako rovnocenných partnerov, čo sme už v roku 1998 navrhli Všeslovanskému zjazdu v Prahe v základnom ideovom dokumente „Magna charta slovanských národov“. Ten bol jednomyseľne schválený na Celonárodných slávnostiach na Devíne 5. júla 2005 a považujeme ho za východiskový strategický dokument s otvorenou možnosťou modifikovať a dotvárať ho podľa okolností či argumentov a potrieb zúčastnených subjektov.
Našou – a veríme, že aj celoslovanskou- ambíciou je vytvoriť a na verejnú diskusiu predložiť návrh projektu reálneho dlhodobo perspektívneho východiska zo súčasnej globálnej krízy, ktorú považujeme predovšetkým za krízu úcty k hodnotám života a kultúrnej civilizovanej ľudskosti. Pričom hlavnou prioritou je zachovanie mieru a dodržiavanie zásad medzinárodného práva podľa Charty OSN.
Pre zachovanie života a ľudstva pri súčasnom množstve ničivých zbraňových systémov je nevyhnutná humanizácia súčasných krajne konfrontačných medziľudských a medzinárodných vzťahov.
Nastal čas, keď treba uplatniť kladné vlastnosti slovanského charakteru – vo svojej podstate mierumilovného a hodnototvorného – a formou „Slovanskej renesancie“ nasmerovať vývoj ľudstva k pozitívnym hodnotám života. a ľudskosti. Je to priam epochálna úloha, ktorá si vyžaduje koordinovanú spoluprácu všetkých síl a schopností celého tvorivého potenciálu všetkých slovanských národov – Slovanstva ako celku. Je to však zároveň aj pocta a česť, byť tvorcami takého veľkolepého a vysoko humánneho projektu!
Sme presvedčení, že táto naša iniciatíva a spoločné vytvorenie „Stálej konferencie slovanskej inteligencie“ ako interdisciplinárneho odborného pracovného fóra intelektuálnych elít slovanských národov ,spolu so štafetovým spôsobom pokračovania konferencií „Slovanstvo a svet súčasnosti“ – vždy v inom hostiteľskom slovanskom štáte – zaujme aj predstaviteľov inteligencie ďalších slovanských národov a podarí sa nám tak naplniť odkaz Ľudovíta Štúra a ďalších významných slavistov skutkami, ktoré budú na prospech všetkým slovanským národom, Slovanstvu aj celému ľudstvu a svetu.
Pokúsme sa – my inteligencia ako tvorivá intelektuálna elita slovanských národov – napraviť konanie tých politikov, ktorí sa spreneverili spoločným záujmom slovanských národov a štátov aj Slovanstva ako celku a spôsobili mu tým mnohé škody vo vzájomných vzťahoch a ujmy na dobrom mene.
Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sa velikánmi ako Ľudovít Štúr dávno predpovedaný „Veľký vek Slovanstva“ stal skutočnosťou!
Bratislava 1. 1. 2016
