Problematiku okolo národnostných menšín po prvýkrát zaradila vláda SR pod územnú súdržnosť a označila ju ako riziko bezpečnosti a mieru v európskom meradle. Štátna pomoc je vyčlenená pre všetky národnostné menšiny, v skutočnosti ju však bude využívať iba maďarská menšina.
Štátna podpora pre národnostné menšiny by mala spočívať najmä vo vyňatí všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území, zmene metodiky výučby slovenského jazyka v menšinových školách v záujme jeho lepšieho ovládania, príprave zákona o vytvorení fondu pre financovanie menšinových kultúr a na základe analýzy na zmiešaných územiach vytvorí štát podmienky pre zosúladenie praxe s platným zákonom o menšinových jazykoch. Podpora maďarskej menšiny je však zakomponovaná aj v ostatných oblastiach, ktorú dlhodobo žiadajú menšinové politické strany a bytostne sa dotýka maďarskej menšiny. Ide najmä o podporu slabších regiónov. Maďarská menšina získala aj dvoch splnomocnencov vlády SR – pre národnostné menšiny a pre rómske komunity, obaja nominanti strany Most. Politika Úradu pre menšiny sa tak opäť vráti k menšinovej maďarskej koncepcii. Od nového rómskeho splnomocnenca možno očakávať, podľa menšinových vízií oficiálnu integračnú politiku rómskych komunít do maďarského menšinového systému.
Peniaze pre autonómiu – menšinové samosprávy
Národnostná politika Slovenskej republiky by sa mala zásadne opierať o analýzy vplyvu na väčšinovú spoločnosť a kompenzáciu obdobných podmienok aj pre majoritnú spoločnosť štátu. Menšinovým politikom prekáža nedostatočné používanie maďarčiny v úradnom styku a na verejnosti, spokojnosť vyjadrujú s postupným odstraňovaním „zbytočností“ z jazykového zákona. Hodnotiace správy štátnych orgánov upozorňujú na trvalé porušovanie základných práv občanov v jazykovej oblasti a neexistujúce analýzy na zmiešaných územiach. Ak budú vyňaté z povinných kvót iba málotriedky s výučbou v maďarčine, malo by to platiť pre všetky málotriedky na juhu. Pritom v podobnej situácii na juhu sú aj „slovenské“ málotriedky a predsa viaceré z nich už boli zrušené. Preto zvýhodnením, znevýhodnením alebo poškodzovaním jednej národnosti by sa porušili európske dohovory, ale aj Ústava SR. Ďalšia vládna priorita, zákon o Fonde podpory kultúr národnostných menšín má zabezpečiť nezávisle od politickej vôle financovanie menšín zo štátneho rozpočtu. Fond je v skutočnosti súčasťou autonómie maďarskej menšiny na juhu, resp. podľa vyjadrení predkladateľov návrhu zákona o fonde, bude fond nezávislým finančným zdrojom pre menšinové samosprávy. Tento systém financovania menšín bol vo vláde predkladaný už viackrát. Menšinoví politici vidia v schválení fondu jeden z najkľúčovejších momentov v živote maďarskej menšiny.
Podpora menšín v regiónoch
Výrazná podpora rozvoja regiónov na juhu štátu neznamená masívny rozmach rôznych pobočiek štátnych alebo slovenských súkromných firiem. Znamená, logicky, expanziu miestnych podnikateľských subjektov, samospráv a pobočiek obchodných spoločností z Maďarska, ktoré majú záujem ekonomicky vládnuť na juhu Slovenska. Aj preto bola výstavba všetkých mostov a kômp cez naše hraničné rieky iniciovaná z Maďarska alebo maďarskou menšinou zo Slovenska. Ekonomicky výhodná je aj podpora „učňovských“ odborných škôl. V južných okresoch žije totiž najmenej vzdelaných ľudí. To je aj dôsledok menej rozvinutých obcí a slabé ovládanie štátneho jazyka, ktoré by občanom zabezpečilo zamestnanie mimo regiónu. Vládou podporené odborné školy vyučujúce v maďarčine zabezpečia vzdelanie v regióne a maďarské firmy zamestnanie. Južné regióny tak budú ekonomicky rásť, navyše sa zaobídu bez štátneho jazyka a posilní sa používanie maďarčiny. Je to tzv. politika malých krokov menšinovej politickej strany zameraná na čo najväčšiu ekonomickú podporu juhu od štátu a čo najmenšieho zásahu štátu do „všetkého diania“. Najnebezpečnejšia kombinácia pre izoláciu južných okresov Slovenska.
Margaréta Vyšná
