pondelok, 5 decembra, 2022
spot_img

Nevinná novela školského zákona

V skrátenom legislatívnom konaní poslanci NR SR schválili novelu školského zákona. Naplnil sa tak jeden z bodov Programového vyhlásenia vlády SR 2016 – 2020 – vyňať menšinové málotriedky z povinných kvót na juhu štátu. O tom, či a aké existenčné problémy majú školy s výučbou v štátnom jazyku na juhu Slovenska sa  však nikde nehovorilo.

Televízia a tlač podávali informácie o novele školského zákona tak, že vznikol dojem, že problém majú iba menšinové málotriedky (neplnoorganizované zš s ročníkmi 1 – 4), ktorým každú chvíľu hrozí zánik. Dokonca ani v poslaneckej rozprave, či na internetových diskusiách nebolo zmienky o podmienkach vzdelávania žiakov v štátnom jazyku. Akoby na juhu Slovenska školy s vyučovacím jazykom slovenským (VJS) ani neexistovali alebo nemali rovnaké existenčné problémy. Ak porovnáme napríklad vývoj všetkých štátnych základných škôl podľa vyučovacieho jazyka v piatich okresoch na juhu (t. j. 30% jazykovo zmiešaných okresov) od roku 2011 zistíme, že nezaniklo viac škôl s vyučovacím jazykom maďarským (VJM) ako škôl s VJS. V Dunajskostredskom okrese zatvorili štyri školy s VJS a dve školy s VJM, v komárňanskom po jednej na oboch školách, v galantskom okrese dokonca zrušili až dve školy s VJS a iba jednu s VJM, v rimavskosobotskom okrese zanikla iba jedna zš s VJM, ale zato v okrese Lučenec vznikla ďalšia zš s VJM, a naopak, jedna zš s VJS zanikla. Počet škôl s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, alebo, ako ho podivuhodne uvádzajú štatistiky Centra vedecko-technických informácií SR – s vyučovacím slovensko-maďarským jazykom, vzhľadom k vývoju počtu žiakov neklesal dramaticky. Vyzerá to tak, že sa popri záchrane menšinových škôl zviezli aj školy s VJS, čím sa nové podmienky na vzdelávanie v oboch jazykoch vyrovnali. To asi niekomu nevyhovovalo, lebo do schvaľovacieho procesu náhle vstúpil menšinový poslanec s pozmeňovacím návrhom na zachovanie aj ďalších škôl – šesťdesiat plonoorganizovaných (zš s ročníkmi 1 -9) zš, ale už iba národnostných. Zákon s pozmeňovacím návrhom poslanci bez protestov schválili.

Kultúrne a vzdelávacie ohniská

Jedným z riešení by mohlo byť zachovanie základných škôl vo vytypovaných kultúrnych oblastiach, ktoré by nepodliehali finančným, materiálnym, politickým, či sociálnym kritériám. Tu je dôležité, aby sa vytvorili tzv. kultúrne ohniská so živým vzdelávacím, kultúrnym a národným pohybom s cieleným šírením tejto kultúry do okolitého regiónu. To si však vyžaduje svoju stratégiu a osvetu o potrebe  vzdelávania sa v štátnom jazyku zo strany štátnych pedagogických inštitúcií. Analyzovanie podmienok vzdelávania žiakov v štátnom jazyku v juhoslovenských obciach jasne ukazuje zhoršujúce sa podmienky pre možnosť a rozhodovanie sa rodičov pre vzdelávanie svojich detí v štátnom jazyku. Ide najmä o horšiu dostupnosť škôl s VJS oproti zš s VJM, čo výrazne ovplyvňuje rozhodovanie rodičov. Nehovoriac o bohatej finančnej dotácii pre zš s VJM z materskej krajiny a štartovacie školské balíčky pre prvákov pri nástupe do zš s VJM.

Z hľadiska prežitia systému maďarského školstva je vznik maďarskej školskej autonómie existenčnou otázkou, uvádzajú vo svojom videní do budúcna menšinové politické strany. Bolo by teda absurdné požadovať autonómnosť rozhodovania samospráv o menšinovom školstve a nemať pritom menšinové školy. Národnostný poslanec G. Gál po schválení školského zákona spokojne hovorí o plánovanom konečnom riešení sieti „maďarských“ škôl, kedy v spolupráci aj so samosprávami pripravia „koncepčný zákon, ktorý tu už bude dlhé, dlhé roky platiť“. Menšinové školy by pritom mali podľa nich existovať aj v takých obciach, v ktorých žije iba 1400 príslušníkov maďarskej menšiny.

Úsilie o izolovanie

Politické strany na Slovensku chcú ochraňovať národnoštátne záujmy a zároveň vytvárať podmienky pre rozvoj kultúry národnostných menšín, chcú sa prioritne starať o materské a základné školy a rovnako zabezpečovať podmienky pre plnohodnotný život neslovenských národností. Táto koncepcia je jednou z najťažšie realizovateľných cieľov, pretože nie je možná rovnováha medzi majoritnou kultúrou a etnickou menšinou tak, aby boli obe spokojné. Slovenská republika trvalo zabezpečuje celistvý štát, má trvalo ukotvené také územno-správne členenie štátu, ktoré zabraňuje vnútornému rozpadu štátu, rozvíja a chráni občiansky princíp ako jednotiaci prvok lojality všetkých občanov k štátu. Úsilie o izolovanie a autonómne rozhodovanie južných obcí a okresov na rozdiel od ostatných oblastí Slovenska je však agresívne v oblasti vzdelávania aj samospráv. A k tomuto konečnému riešeniu nie je potrebná ani územná autonómia, iba naoko nevinná legislatíva.

Margaréta Vyšná

image_printTlačiť článok
- Podporte nas -
SÚVISIACE ČLÁNKY

Najčítanejšie od autora

Najčítanejšie (všetci autori)